Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/180/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201221 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201221.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, so sídlom Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Lamač, so sídlom Malokarpatské námestie č. 9, 841 03 Bratislava, v zastúpení: Advokátska kancelária ŠROBÁR, s.r.o., so sídlom Laurinská 12/212, 811 01 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Petra Škrobára, konateľ a advokát, za účasti: Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves, so sídlom Novoveská 17/A, 843 10 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného - oznámenie Číslo:1704/2012 zo dňa 19.04.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté opatrenie - oznámenie Mestskej časti Bratislava - Lamač číslo: 1704/2012 zo dňa 19.04.2012 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave žalobcovi a pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Podanou žalobou zo dňa 23.07.2015 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia - opatrenia žalovaného oznámenie Číslo: 1704/2012 vydaného dňa 19.04.2012 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. V pripojenom administratívnom spise žalovaného sa okrem iných písomností nachádza: písomnosť - ohlásenie drobnej stavby stavebníka - Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves (pribratý účastník) zo dňa 30.03.2012 označenej ako Revitalizácia verejného priestoru jadra K. G. na p. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k. ú. H.W. W. U. (ďalej len Revitalizácia verejného priestoru) podľa projektovej dokumentácie vypracovanej K.. E.. Z. v marci 2012. Spis tiež obsahuje projekt predmetnej stavby v rozsahu: sprievodná správa a súhrnná technická správa, architektonické a stavebné riešenie, chodníky spevnené plochy, silnoprúdové rozvody, sadové úpravy, celkové náklady stavby - rozpočet a výkaz výmer. Písomnosť Krajského stavebného úradu v Bratislave o určení stavebného úradu príslušného na konanie zo dňa 10.01.2012, výpis z LV č. X k. ú. H. W. U.. 3. Napadnuté opatrenie - oznámenie žalovaného sp. zn. 1704/2012 zo dňa 19.04.2012, ktorým žalovaný oznámil stavebníkovi (Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves), že proti uskutočneniu drobnej stavby - Revitalizácia verejného priestoru, ktorá bola stavebnému úradu ohlásená stavebníkom zo dňa 05.04.2012 nemá námietky. 4. Proti tomuto opatreniu - oznámeniu žalovaného žalobca podal dňa 11.03.2015 protest prokurátora pod. č. Pd 120/14/1104-11 dôvodiac jeho nezákonnosťou. Žalovaný podanému protestu prokurátora nevyhovel a predložil ho na rozhodnutie Okresnému úradu Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2015/40687/KVJ zo dňa 22.05.2015 tomuto podanému protestu prokurátora nevyhovel a opatrenie žalovaného ponechal v platnosti. Žaloba. 5. Žalobca považoval napadnuté opatrenie - oznámenie žalovaného za nezákonné a po citácii zákonných ustanovení (§ 55 ods. 1, 2, § 57 ods. 1, § 120 ods. 1, 2, § 126 ods. 1, § 139b ods. 6, 7, § 140a ods. 1, 2, 3, § 140b ods. 1) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) a ustanovení (§ 1 ods. 1, 2, 3, 4, § 3a ods. 4, § 3b ods. 1, 4, § 4b ods. 1) zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len cestný zákon) a § 7 ods. 1 a § 8 ods. 1, 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. ktorou sa vykonáva cestný zákon (ďalej len vyhláška č. 35/1984 Zb.) konštatoval, že žalovaný sa týmito zákonnými ustanoveniami v predmetnej veci dôsledne neriadil. 6. Žalobca poukázal na to, že z podania - ohlásenia drobnej stavby stavebníka Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves (pribratý účastník) bolo zistiteľné, že stavba sa bude uskutočňovať v rozsahu: rekonštrukcia chodníkov a spevnených plôch, vybudovanie detského ihriska a obnova pásov zelene. Konkrétne išlo o výmenu a rekonštrukciu jestvujúcich poškodených spevnených plôch (prevažne chodníkov) za dlažbu vrátane výškových a smerových úprav, vybudovanie dvoch zastávok MHD, osadenie prvkov drobnej architektúry (lavičky, smetné koše, prístrešky zastávok MHD, replika studne), vybudovanie detského ihriska, revitalizácia priľahlej zelene. Rekonštrukcia mala byť realizovaná na K. G. obojstranne medzi križovatkami s W. G. a ulicou Na U.. 7. Prílohou ohlásenia stavby bol aj projekt stavby vypracovaný hlavným inžinierom projektu K.. E.. L. Z.. Zo súhrnnej technickej správy vyplývalo, že výstavba bude spočívať v postupnej asanácii pôvodných chodníkov a spevnených plôch a ich nahradením novými chodníkmi a spevnenými plochami, výstavbou detského ihriska, výstavbou autobusových zastávok, osadením lavičiek, smetných košov a stojanov na bicykle. Počas búracích prác došlo aj k odstráneniu pôvodných plôch pre zástavky hromadnej dopravy a k ich preloženiu, k odstráneniu jestvujúceho k ceste priľahlého verejne prístupného parkoviska a k odstráneniu takmer všetkých výjazdov z cesty na K. G. k susedným nehnuteľnostiam. Následne boli vybudované nové chodníky, nové vjazdy z ciest k susedným nehnuteľnostiam, nové zástavky (čakárne) a nové spevnené plochy - zastávky (plochy pre zastávky verejnej hromadnej dopravy). 8. Na základe na vec sa vzťahujúcej právnej úpravy, v prípade plôch pre zástavky hromadnej dopravy sa jednalo o súčasť miestnej komunikácie podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb. V prípade odstráneného verejného parkoviska išlo o miestnu komunikáciu podľa § 4b ods. 1 cestného zákona a chodníky bolo treba podľa § 4b ods. 1 cestného zákona s poukazom na § 7 ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 35/1984 Zb. považovať za miestnu komunikáciu IV. triedy. Potom v prípade ich povoľovania nestačilo len ohlásenie stavebníka špeciálnemu stavebnému úradu (§ 16 ods. 3 cestného zákona), ale v prípade ich zbúrania a znovu vybudovania sa nejednalo ani o udržiavacie práce (§ 16 ods. 4 cestného zákona), pre ktoré sa nevyžaduje stavebné povolenie a ani ich ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu. V zmysle § 16 ods. 1 cestného zákona bolo na začatie stavby cesty alebo miestnej komunikácie a ich zmenu potrebné stavebné povolenie vydané špeciálnym stavebným úradom. Podľa § 16 ods. 5 cestného zákona sú súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie aj jej súčasti (plocha pre zastávku hromadnej dopravy). 9. Pre predmetnú stavbu „Revitalizácia verejného priestoru jadra K. G. nepostačovalo len ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu, ale na zmeny a znovu vybudovanie pozemných komunikácií a ich súčastí sa vyžadovalo stavebné povolenie vydané špeciálnym stavebným úradom. 10. Napadnuté opatrenie - oznámenie žalovaného zo dňa 19.04.2012 potom nevydal vecne a miestne príslušný špeciálny stavebný úrad (§ 3a cestného zákona) v zmysle § 16 ods. 1 cestného zákona s poukazom na § 120 ods. 1 stavebného zákona, ale všeobecný stavebný úrad MČ Bratislava - Lamač. Predmetnú stavbu tvorilo viacero objektov podliehajúcich rôznym právnym predpisom upravujúcich pôsobnosť špeciálnych stavebných úradov a preto stavebné povolenie by muselo byť vydané na každú stavbu samostatne, a to vždy príslušným stavebným úradom. V prípade výstavby pripájacieho a odbočovacieho pruhu autobusových zastávok, chodníkov a parkoviska špeciálny stavebný úrad mal vykonať riadne stavebné konanie, nakoľko len v takomto konaní by bolo dostatočne prihliadnuté na ochranu práv a chránených záujmov všetkých oprávnených osôb, pričom na vybudovanie týchto stavieb nepostačovalo len ich oznámenie všeobecnému stavebnému úradu. 11. O pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty (§ 3b ods. 1 cestného zákona) rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán, pričom takéto rozhodnutie sa v administratívnom spise nenachádzalo. Vyjadrenie žalovaného. 12. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 24.08.2015 spolu so zaslaním kompletného administratívneho spisu a žiadal nariadiť ústne pojednávanie vo veci. K žalobným námietkam sa bližšie nevyjadril. Podanie pribratého účastníka. 13. Písomným podaním zo dňa 04.05.2018 Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves navrhol svoj stup do predmetného súdneho konania (podľa § 82 CSP) dôvodiac tým, že bol realizátorom predmetnej stavby - Revitalizácia verejného priestoru a preto výsledok prebiehajúceho súdneho konania je pre neho esenciálny. Správny súd následne uznesením č. k. 6S/180/2015-22 zo dňa 07.06.2018 pribral v zmysle § 33 SSP do konania Mestskú časť Bratislava - Devínska Nová Ves. K žalobe sa pribratý účastník následne písomne vyjadril dňa 20.06.2018 a pripojil sa k vyjadreniu žalovaného a ním predloženým prílohám, ktorými argumentoval v prospech oprávnenosti napadnutého oznámenia zo dňa 19.04.2012. Vyjadrenia na nariadenom ústnom pojednávaní. 14. Prítomný žalobca uviedol, že jeho úlohou je hájiť všeobecný záujem a dozor nad dodržiavaním zákonov zo strany samosprávnych orgánov. Poukázal na to, že samotný žalovaný a účastník konania sú stavebnými úradmi a muselo im byť zrejmé, že predmetná stavba nemohla byť povolená v režime ohlásenia ako celok. Keďže stavba bola povolená ako celok a bol teda aj povolený rozsah tých stavebných prác, ktoré nemohli byť v režime ohlásenia. 15. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný svoju príslušnosť na vydanie napadnutého opatrenia odvodil od stanoviska Krajského stavebného úradu v Bratislave zo dňa 10.01.2012. Prevažná časť vykonaných stavebných prác nepodliehala stavebnému povoleniu. Poukázal na čiastočnú nulitu napadnutého opatrenia a potom v tejto časti nebol žalobca oprávnený podať protest prokurátora, resp. žalobu. Žiadosť o ohlásenie stavby za stavebníka (pribratý účastník) nepodávala mestská časť ako stavebný úrad, ale pracovníčka, ktorá nemala kvalifikáciu z hľadiska stavebného zákona a nebolo možné vylúčiť dobromyseľnosť pri nadobúdaní práv stavebníkom, čo však žalobca v proteste ani v žalobe neskúmal. 16. Zástupkyňa účastníka konania poukázala na časovú tieseň pri realizácii stavby z hľadiska čerpania financií z európskych fondov, ako aj dobrú vieru stavebníka pri realizácii stavby. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 17. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v prítomnosti všetkých účastníkov konania SSP a dospel k záveru, že napadnuté opatrenie - oznámenie žalovaného nebolo vydané v súlade so zákonom. 18. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - OSP. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 22. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 23. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. 24. Podľa § 55 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie. 25. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a), pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 26. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len „špeciálne stavebné úrady“). 27. Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1976/50/20160101> vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. 28. Podľa § 126 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. 29. Podľa § 139b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu (napr. pre stavbu na bývanie, pre stavbu občianskeho vybavenia, pre stavbu na výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, a to a) prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení, b) podzemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a hĺbka 3 m, napríklad pivnice, žumpy. 30. Podľa § 139b ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. za drobné stavby sa považujú aj a) stavby organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva, b) oplotenie, c) prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby, d) nástupné ostrovčeky hromadnej verejnej dopravy, priechody cez chodníky a na susedné pozemky, priepusty a pod, 31. Podľa § 140a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 32. Podľa § 140a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. na území hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a mesta Košice sú dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo Štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetencie stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice. 33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií. 34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. 35. Podľa § 1 ods. 3, 4 zákona č. 135/1961 Zb. pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. 36. Súčasťou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú všetky zariadenia, stavby, objekty a diela, ktoré sú potrebné pre úplnosť, na zabezpečenie a ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a na zaistenie bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej premávky na nich. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií nie sú zariadenia na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta, najmä stavby, portály, brány, stožiare, technológie určené na elektronický výber mýta a kontrolu elektronického výberu mýta. 37. Podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. 38. Podľa § 3b ods. 1, 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. 39. Na povolenie cestného správneho orgánu podľa odseku 1 je potrebný predchádzajúci súhlas dopravného inšpektorátu, ak ide o diaľnice a rýchlostné cesty, predchádzajúci súhlas Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 40. Podľa § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. 41. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. je na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad, ak nie je stanovené inak. 42. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu postačuje na a) stavebné úpravy cestného telesa a súčasti pozemnej komunikácie, ktorými sa nezasahuje do ich nosnej konštrukcie, nezvyšuje sa ich stále zaťaženie, nemení sa vzhľad stavby, ani spôsob užívania, b) udržiavacie práce na cestnom telese a na súčastiach pozemných komunikácií, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie v okolí pozemnej komunikácie. 43. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. 44. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. miestne komunikácie sa rozdeľujú na a) miestne komunikácie I. triedy, medzi ktoré patria hlavné mestské komunikácie vyhovujúce technicky všetkým druhom dopravy (napríklad komunikácie, po ktorých sa vedie aj hromadná verejná doprava, zberné, výpadové a iné zvlášť významné mestské komunikácie), b) miestne komunikácie II. triedy, medzi ktoré patria ostatné mestské komunikácie a komunikácie pokiaľ vyhovujú premávke všetkých druhov motorových vozidiel, c) miestne komunikácie III. triedy, medzi ktoré patria ostatné miestne komunikácie, pokiaľ sú aspoň obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami, d) miestne komunikácie IV. triedy, ktoré nie sú ani obmedzene prístupné premávke motorovými vozidlami (napríklad cestičky, chodníky, samostatné cyklistické cestičky, samostatné chodníky, schody a podobne). 45 Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. cestný pozemok tvorí teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a cestné pomocné pozemky. Teleso diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je ohraničené zvýšenou obrubou chodníkov, prípadne zelených pásov, vonkajšími hranami cestných alebo záchytných priekop a rigolov, svahov cestných násypov a zárezov alebo vonkajšími hranami päty oporných múrov a tarasov alebo vonkajšími hranami koruny obkladových a zárubných múrov, prípadne vonkajšími hranami zárezov nad týmito múrmi. 46. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty (nadcestia), po ktorých je komunikácia vedená, včítane chodníkov na nich, strojové vybavenie sklápacích mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy, cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia, zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky, cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy, dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú umiestnené na cestnom pozemku. 47. Súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov pre chodcov, podchody a priechodové lávky. 48. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti napadnutého opatrenia - oznámenia žalovaného v rozsahu žalobných námietok. 49. Súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. V danom prípade bol žalovaný pri posudzovaní ohlásenia drobnej stavby stavebníka a následnom rozhodovaní o ňom povinný postupovať v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona, stavebného zákona a vyhlášky č. 35/1984 Zb. 50. Správny súd pri rozhodovaní danej veci si uvedomil skutočnosť, že k realizácii posudzovanej stavby uskutočnenej na základe žalobou napadnutého opatrenia žalovaného už došlo (v roku 2012), táto je riadne postavená a slúži svojmu účelu v prospech obyvateľov a návštevníkov MČ Bratislava - Devínska Nová Ves. Na vybudovanie stavby boli použité financie z časovo obmedzených zdrojov (fondy EÚ), čo mohlo navodiť u stavebníka (pribratý účastník) určitý časový diskomfort pri jeho stavebnom zámere, z hľadiska rozdielnosti dĺžky stavebného konania zavŕšeného vydaním stavebného povolenia, resp. postupom pri ohlásení stavby. Na druhej strany však stojí princíp všeobecného záujmu na dodržiavaní zákonnosti, a to aj stavebnými orgánmi, ktorého kontrolu v danom prípade má za úlohu zabezpečiť prokurátor - žalobca. Tento v prípade, keď zistí nezákonnosť rozhodnutia (postupu) stavebného úradu je povinný podať proti takémuto rozhodnutiu protest a ak protestu príslušný orgán nevyhovie, tak následne správnu žalobu na súd. 51. V prejednávanej veci je podstatou posúdenie oprávnenosti žalovaného ako stavebného úradu na konanie a vydanie rozhodnutia o predmetnom návrhu (ohlásenie drobnej stavby) stavebníka - Mestská časť Bratislava - Devínska Nová Ves (pribratý účastník). 52. Z obsahu písomnosti Krajského stavebného úradu v Bratislave o určení stavebného úradu príslušného na konanie zo dňa 10.01.2012 vyplýva, že žalovaný bol určený ako stavebný úrad príslušný na konanie a rozhodovanie v prípade ohlasovanej povinnosti pre stavebníka Mestskú časť Bratislava - Devínska Nová Ves v roku 2012, kedy stavebníkom aj bolo podané ohlásenie drobnej stavby, o ktorom v danom roku žalovaný aj kladne rozhodol. Žalovaný potom mal právomoc vydať rozhodnutie o ohlásení drobnej stavby v prípade stavebníka Mestskej časti Bratislava - Devínska Nová Ves. Predmetná písomnosť Krajského stavebného úradu v Bratislave však už neurčovala žalobcu pre pribratého účastníka (stavebník) ako príslušný stavebný úrad na riadne stavebné konanie a vydanie stavebného povolenia. 53. Správny súd musí súhlasiť so žalobcom s tým, že už z obsahu ohlásenia drobnej stavby stavebníka ako aj predložených príloh (projektovej dokumentácie vypracovanej K. v marci 2012) muselo byť žalovanému (stavebný úrad) zrejmé, že v danom prípade rozsah všetkých zamýšľaných stavebných prác nie je možné povoliť len formou ohlásenia stavebných prác bez vydania stavebného povolenia v riadnom stavebnom konaní. Rozsah stavebných prác, ktoré nie je možné uskutočniť na základe ohlásenia drobnej stavby jednoznačne vyplýva z príslušných ustanovení cestného zákona (§ 1 ods. 3, § 4b ods. 1, § 16 ods. 1, 5), vyhlášky č. 135/1961 Zb. (§ 7 ods. 1 písm. d/, § 8 ods. 1, 2, 3) a potom stavby pripájacieho a odbočovacieho pruhu autobusových zastávok, chodníkov, odstránenie verejne prístupného parkoviska mohli byť realizované len na základe stavebného povolenia (išlo o miestne komunikácie). Čo sa týka vybudovania vjazdov z cesty - IL.a v zmysle § 3b ods. 1 cestného zákona bolo potrebné predchádzajúce rozhodnutie príslušného cestného správneho orgánu, ktorý o takejto skutočnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej, pričom takéto rozhodnutie sa v administratívnom spise nenachádzalo. Celý rozsah navrhovaných stavebných prác tvorilo viacero objektov, z ktorých časť si vyžadovalo riadne stavebné povolenie a nestačilo na ich výstavbu, resp. odstránenie len ohlásenie. Žalovaný mohol postupovať aj tak, že na časť stavebných prác nevyžadujúcich si vydanie stavebného povolenia mohol vydať napadnuté opatrenie a o zostávajúcej časti by sa viedlo príslušným stavebným úradom riadne stavebné konanie. Nakoľko však takto žalovaný nepostupoval a o celom rozsahu stavebných prác vydal jedno opatrenie, nie je ani možné prisvedčiť jeho obrane o čiastočnej nulitnosti napadnutého opatrenia. 54. Potom, čo sa týka žalovaným poukazovanej čiastočnej nulitnosti napadnutého opatrenia, dôvodiac tým, že ako stavebný úrad nemal právomoc o určitej časti ohlásenia stavebníka konať a teda aj prijať napadnuté rozhodnutie, správny súd považuje za potrebné uviesť, že práve žalovaný je tým stavebným úradom, ktorý napadnuté opatrenie vydal a preto poukazovanie na túto skutočnosť z jeho strany je možné považovať za účelové. Správny súd zároveň uvádza, že predmetné opatrenie je treba v danom preskúmavacom konaní posudzovať ako celok, keďže aj stavba bola stavebníkom ohlásená a aj povolená ako celok a nie je možné považovať časť opatrenia o tých stavebných činnostiach, o ktorých žalovaný mal právomoc rozhodnúť formou ohlásenia stavby za samostatné, oddeliteľné od tej časti, o ktorej právomoc žalovaný konať nemal. 55. Správny súd tiež uvádza, že stavebník (pribratý účastník) nemohol byť v žiadnom prípade pri podávaní návrhu na realizáciu stavebných prác ako aj pri následnom vydaní napadnutého opatrenia dobromyseľný tak, ako to tvrdil spoločne so žalovaným, a to s poukazom na tú skutočnosť, že sám pôsobí ako stavebný úrad a jeho zamestnanci musia byť natoľko kompetentní, aby posúdili, či predmetný návrh na ohlásenie stavebnej činnosti spĺňa takýto charakter alebo nie. 56. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že žaloba v rozsahu podaných námietok je dôvodná, napadnuté opatrenie - oznámenie žalovaného bolo vydané vecne nepríslušným správnym orgánom (žalovaným), ktorý napriek tomu, že mal v danom prípade oprávnenie konať len v rámci ohlasovacieho konania vydal dotknuté opatrenie, ktorým oznámil stavebníkovi (pribratý účastník), že proti uskutočneniu drobnej stavby - Revitalizácia verejného priestoru nemá námietky aj keď na časť stavebných prác nepostačovalo len ohlásenie stavebnému úradu (žalovanému), ale zo znenia príslušných zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že na navrhovaný rozsah stavebných prác bolo potrebné stavebné povolenie, ktoré by bolo vydané v riadne vedenom stavebnom konaní. Preto súd rozhodol o zrušení napadnutého opatrenia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, nakoľko žalovaný nesprávne právne posúdil ohlásenie drobnej stavby stavebníka a vydal o ňom nezákonne napadnuté opatrenie a § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keďže postupom žalovaného došlo k porušeniu ustanovení stavebného zákona, čo malo za následok vydanie nezákonného opatrenia. 57. O práve na nárok na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalobcovi žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s § 169 SSP ani účastníkovi konania, žiadne dôvodne vynaložené trovy konania si neuplatnil. 58. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).