Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/188/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201286 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201286.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, za účasti: Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co-52/15-BPR zo dňa 21.05.2015, jednohlasne, takto, r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému a pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 28.07.2015 sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. Co-52/15-BPR vydaného dňa 21.05.2015 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov. 2. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov je vlastnícke právo k pozemkom určeného operátu, ktoré sú predmetom tohto konania p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 260 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 8 450 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 8 381 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 14 387 m2, zapísané v prospech Slovenská republika v podiele 1/3 v správe Slovenského pozemkového fondu (ďalej len SPF) p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 392 m2, p. č. XXX - orná pôda o výmere 27 371 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 9 355 m2, p. č. X XXX - orná pôda o výmere 17 897 m2, p. č. XXXX - orná pôda o výmere 2 172 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 235 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 161 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 84 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 64 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 58 m2, p.č. XXX/X - orná pôda o výmere 94 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 49 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 36 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 22 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 67 m2, p. č. XXX/X - orná pôda o výmere 4 528 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 6348 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 4801 m2, p. č. X XXX m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 464 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 6 794 m2, p. č. XXXX/X - orná pôda o výmere 7 034 m2 zapísané v prospech Slovenská republika v podiele 1/1, v správe Slovenského pozemkového fondu; p. č. XXX - orná pôda o výmere 16 974 m2, p. č. XXX - orná pôda o výmere 4 949 m2, p. č. XXX - orná pôda o výmere 13 685 m2 zapísané v prospech Slovenská republika v podiele 1/3, v správe Slovenského pozemkového fondu. Žalobca podal námietky voči návrhu registra týkajúce sa zápisu vlastníckeho práva v prospech Slovenskej republiky v správe SPF a žiadal o zmenu vlastníctva v jeho prospech z dôvodu, že ide o pozemky, ktoré nadobudol v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 138/1991 Zb.) Ďalej uviedol, že ide o pozemky, s ktorými hospodáril národný výbor a k 01.05.1991, t.j. ku dňu účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. sa stali vlastníctvom žalobcu. 3. O námietkach žalobcu rozhodol Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, rozhodnutím č. C-44/2015/ROEP Podunajské Biskupice zo dňa 14.04.2015 tak, že námietke žalobcu nevyhovel a uviedol, že predmetné pozemky boli len v dočasnej správe príslušného národného výboru. Poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii alebo podľa predpisov o pozemkových reformách mohol prejsť do trvalej správy národných výborov podľa § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, t.j. po 01.09.1959. Podľa § 3 predmetnej vyhlášky do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky majetok príslušným ústredným orgánom. 4. V dôsledku odvolania zo dňa 29.04.2015 podaného žalobcom vo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. Co-52/15-BPR zo dňa 21.05.2015 tak, že zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia po stručnom opise obsahu prvostupňového rozhodnutia a odvolania žalobcu voči nemu uviedol, že poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii alebo podľa predpisov o pozemkových reformách mohol prejsť do trvalej správy národných výborov (právo hospodárenia) podľa § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, t.j. po 01.09.1959. Podľa § 3 predmetnej vyhlášky do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky majetok príslušným ústredným orgánom. Prevody vykonané rozhodnutím ústredného orgánu ako aj podľa vyhlášky č. 159/1959 Ú. v. však museli byť zaznamenávané v príslušnej pozemkovej knihe s odkazom na § 3 vyhlášky č. 159/1959 Ú. v. Žaloba 5. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným pri rozhodovaní o jeho námietke, v ktorej žiadal o zmenu vlastníka predmetným pozemkom. 6. Po stručnom opise priebehu správneho konania a obsahu vydaných preskúmavaných rozhodnutí dôvodil, že podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 79/1996 Z.z. bol evidenčný list súčasťou katastra a obsahoval údaje o držiteľovi, nájomcovi a o inej oprávnenej osobe a o nehnuteľnostiach, ktoré drží, má v nájme alebo ktoré spravuje. Výpis z evidenčného listu deklaroval užívateľský vzťah k pozemkom avšak nepreukazoval trvalé užívanie pozemkov podľa § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. Evidenčné listy boli zrušené novelou vyhlášky k 01.01.2005, preto namietal argumentáciu žalovaného odvolávajúceho sa na evidenčné listy. Pôvodné pozemkovoknižné parcely boli zapísané v jednotlivých pozemkovoknižných vložkách (ďalej len „PKV“) v prospech pozemkovoknižného vlastníka Československý štát a ako správca bol uvedený príslušný národný výbor. Samotný zápis v PKV už sám o sebe preukazuje správu národného výboru. 7. Žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR - rozhodnutie sp. zn. 3 Cdo 7/02, z ktorého je zrejmé, že z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „zákon č. 138/1991 Zb.”) je prechod majetku na obce viazaný na súčasné splnenie dvoch podmienok, musí ísť 1/ o inú ako hnuteľnú vec patriacu orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorej 2/ patrilo právo hospodárenia národným výborom, bez rozlíšenia stupňa práva hospodárenia - dočasnosti, resp. trvalosti. Zároveň poukázal na to, že pri prerokovaní jeho námietky nebol nikým predložený žiadny doklad preukazujúci skutočnosť, že predmetné pozemky sú súčasťou územia, na ktorom bola riadne zriadená záhradkárska alebo chatová osada. 8. Záverom uviedol, že v konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané existencia prekážky uvedenej v § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. a daný pozemok prešiel v zmysle § 2 ods. 1, 7 zákona č. 138/1991 Zb. v spojení s § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. ako nepridelený konfiškát, s ktorým národný výbor k 01.05.1991 hospodáril do jeho vlastníctva. Vyjadrenie žalovaného 9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 17.09.2015 a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. Po opise priebehu správneho konania a obsahu prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu konštatoval, že poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii alebo podľa predpisov o pozemkových reformách mohol prejsť do trvalej správy národných výborov (právo hospodárenia) podľa § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú. v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, t.j. po 01.09.1959. Podľa § 3 predmetnej vyhlášky do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky majetok príslušným ústredným orgánom. Prevody vykonané rozhodnutím ústredného orgánu ako aj podľa vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. však museli byť zaznamenávané v príslušnej pozemkovej knihe s odkazom na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. Predmetné parcely sú podľa zápisov na evidenčných listoch v užívaní poľnohospodárskych družstiev. Jedná sa teda o poľnohospodársku pôdu tvoriacu poľnohospodársky pôdny fond. 10. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný konštatoval, že predmetné pozemky sú v súlade s § 1 a 17 zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov vlastníctvom Slovenskej republiky v správe SPF. Vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu 11. Slovenský pozemkový fond sa ako pribratý účastník vyjadril k žalobe podaním zo dňa 01.02.2018 a navrhol ju zamietnuť. Uviedol, že v administratívnom konaní bola pozemkovo-knižnými zápismi vlastníctva príslušných PKV preukázaná konfiškácia predmetných pozemkov, t.j. prechod predmetných pozemkov do vlastníctva štátu, a vzhľadom na charakter predmetných pozemkov, ktoré tvoria poľnohospodársku pôdu, boli predmetné pozemky zapísané s poukazom na § 17 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. do vlastníctva SR so správou SPF. 12. Uviedol, že skonfiškovaný pôdohospodársky majetok, ktorý prešiel do vlastníctva štátu, bol následne priedeľovaný do vlastníctva resp. užívania iných fyzických alebo právnických osôb za účelom jeho obhospodarovania, a kým došlo k jeho prideleniu relevantným právnym aktom, bol v dočasnej správe okresného národného výboru. Zároveň mal za nesporné, že skonfiškovaný majetok nebol daný do správy národných výborov za účelom vykonávania faktického hospodárenia na pôdohospodárskom majetku štátu národnými výbormi. 13. Ďalej mal za preukázané, že predmetné pozemky sú podľa zápisov v evidenčných listoch , ktoré boli súčasťou katastra nehnuteľností, v užívaní poľnohospodárskych družstiev. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 1 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. a § 3 písm. c) zákona č. 138/1991 Zb. S prihliadnutím na cit. ustanovenia mal za to, že žalovaný vychádzal z dostupných údajov zistených o predmetných pozemkoch a správne zohľadnil skutočnosť o ich družstevnom užívaní, zapísanom v evidenčných listoch. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu o zrušení evidenčných listov irelevantná, navyše k rozhodnému dňu prechodu vlastníctva na obec boli evidenčné listy platné. 14. Mal tak za to, že vlastnícke právo Slovenskej republiky k predmetným pozemkom zostalo zachované a preskúmavané rozhodnutie a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považoval za zákonné v celom rozsahu. Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie. 15. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti všetkých procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 16. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 20. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 21. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“) sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). 23. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 180/1995 Z. z. predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií (ďalej len „pozemok“), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. 24. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 25. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov v prírode sa spravidla nezisťuje. 26. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Ak komisia nezačne doručovať výpisy z návrhu registra do siedmich dní odo dňa uverejnenia návrhu registra, výpisy z návrhu registra doručí správny orgán. 27. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z. z. správny orgán zašle námietky komisii do 15 dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 ods. 2. Námietky posúdi komisia do 30 dní od doručenia správnym orgánom, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté, a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a svoje stanovisko zašle správnemu orgánu do 15 dní odo dňa ich prerokovania na zasadnutí komisie; ak komisia v tejto lehote stanovisko nezašle, správny orgán rozhodne aj bez stanoviska komisie. Proti rozhodnutiu o schválení registra nie je možné podať odvolanie. Obdobne sa postupuje v prípade návrhov podľa § 11 až 12. Rozhodnutie o schválení registra sa doručuje verejnou vyhláškou. 28. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. majetok obce tvoria nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva, ktoré sú vo vlastníctve obce podľa tohto zákona alebo ktoré nadobudne obec do vlastníctva prechodom z majetku Slovenskej republiky na základe tohto zákona alebo osobitného predpisu, alebo vlastnou činnosťou. 29. Podľa § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a ani nie je v správe organizácií štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa predpisov o správe národného majetku [vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku]. 30. Podľa § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí majetok, ktorý podľa tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemno-knižnému súdu pozemno-knižné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku. 31. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. nehnuteľný národný majetok s príslušenstvom okrem budov a stavieb, pri ktorých nie je záujem, aby zostali v celospoločenskom vlastníctve, sa môže bezplatne odovzdať do trvalého užívania iným socialistickým organizáciám než štátnym (ďalej len "trvalý užívateľ"). 32. Úlohou súdu v danom prípade je preskúmať zákonnosť postupu oboch správnych orgánov pri vydávaní preskúmavaných rozhodnutí ako aj zákonnosť týchto rozhodnutí v zmysle žalobnej námietky - nesprávneho právneho posúdenia veci. 33. Správny súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa SSP je povinný posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či náležite zistil vo veci skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi ako aj dôkazmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe realizovanom v zákonom stanovenej lehote je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať všetky zákonom požadované náležitosti. 34. Primárnou otázkou v tomto prípade sa súdu javí výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Žalobca totiž tvrdí, že pozemky ktoré sú predmetom tohto konania, boli zapísané v jednotlivých PKV v prospech vlastníka Československý štát a ako správca bol uvedený príslušný národný výbor. Tento zápis v pozemkovoknižných vložkách podľa žalobcu preukazuje správu predmetným pozemkom bývalým Obvodným národným výborom a mal teda, podľa citovaného § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., ako pozemky, ku ktorým mal právo hospodárenia národný výbor, prejsť do jeho vlastníctva. 35. V prvom rade považoval súd za potrebné zamerať sa na výklad ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a objasniť, či pojem právo hospodárenia v sebe zahŕňa iba pojem trvalá správa, alebo ide o správu ako takú, teda nielen správu trvalú, ale aj správu dočasnú. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je totiž vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. k 24.11.1990. 36. V právnej teórii aj v judikatúre súdov existujú v danej súvislosti dva protichodné názory na výklad pojmu právo hospodárenia, pričom každý z účastníkov sa odvolával na tú časť judikatúry, ktorá podporuje jeho právny názor. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou vyslovenou v judikatúre súdov, na ktorú poukázal žalovaný (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. MCdo/55/01, MCdo/56/01, 4 Cdo/46/01, 2Cdo/115/02, 2Cdo/48/2005, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/285/2013-193, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 44/2015) a domnieva sa, že je potrebné rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením. 37. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4 Cdo 46/01 zo dňa 25.09.2002) možno konštatovať, že správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Z. z.. Vtedajšie národné výbory nemali majetok v trvalej správe, mohol im byť zverený len do dočasnej správy podľa zákona č. 507/1950 Z. z. Do trvalej správy národných výborov mohol takýto majetok prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. V danom prípade nie je v pozemkovej knihe zápis o trvalej správe národného výboru k predmetnému majetku, ktorý by sa odvolával na § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú. v. 38. Inštitút práva hospodárenia s národným majetkom upravoval ku dňu 24.11.1990 Hospodársky zákonník a vyhláška č. 119/1988 Zb., ktorá v § 4 stanovila, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých národný majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 vyhlášky č. 119/1988 Zb. Žalobca o tejto skutočnosti v správnom konaní nepredložil žiadne dôkazy. 39. Zásadný rozdiel medzi dočasnou správou majetku a hospodárením spočíva v tom, že pod dočasnou správou sa chápe iba činnosť smerujúca k ochrane a udržiavaniu zvereného majetku, zatiaľ čo pod pojmom hospodárenie sa chápe aj účelné využívanie majetku na jeho hospodársky účel, pričom toto využívanie smeruje k jeho zveľaďovaniu a zisku. Súd zastáva názor, že hospodárenie je možné iba v režime trvalej správy, za splnenia podmienky, že účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu. V prípade poľnohospodárskeho majetku v dočasnej správe národného výboru preto nie sú splnené podmienky pre prechod vlastníctva ex lege do majetku obce. 40. Krajský súd je toho názoru, že vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom nemožno odvodzovať zo zápisu v pozemkovoknižnej vložke bez preukázania trvalého hospodárenia národným výborom, nakoľko pre prechod vlastníctva na obec sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, ktorými sú vlastníctvo Slovenskej republiky k dotknutému majetku a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. Aj v prípade, ak by dotknutý pozemok mal národný výbor v správe a dal ho do užívania fyzickej osobe, išlo by v prípade národného výboru vždy len o dočasné užívanie a nie trvalú správu. 41. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že by ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. vykonával právo hospodárenia k predmetným pozemkom, tieto neprešli do vlastníctva obce podľa zákona č. 138/1991 Zb. Vlastníctvo prechádza podľa uvedeného zákona len v prípade splnenia zákonných podmienok, čo sa v konaní ROEP nepreukázalo. 42. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol správne vykonaný zápis vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom v prospech Slovenskej republiky, v správe Slovenského pozemkového fondu. 43. Vzhľadom na uvedené dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť, nakoľko preskúmavané rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali ich zrušenie. 44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko toto právo mu v systéme správneho súdnictva zásadne neprináleží, žiadne trovy konania mu ani nevznikli, ide o štátny orgán. Pribratému účastníkovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebola splnená žiadna z podmienok ich prípadného priznania podľa § 169 SSP. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).