Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/196/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201342 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Degma ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201342.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: TERMMING, a.s., sídlo Jarošova 2961/1, Bratislava, IČO: 35 972 254, zastúpený: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., sídlo Námestie Martina Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Regulačná rada, sídlo Bajkalská 27, P.O.Box 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11/5311/15/RR zo dňa 13.05.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 11/5311/15/RR zo dňa 13.05.2015 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0175/2015/ T zo dňa 02.01.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : 1. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „správny orgán“) rozhodnutím č. 0175/2015/T zo dňa 02.01.2015 podľa § 14 ods. 9, ods. 11 a § 17 ods. 2 písm. d) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v spojení s § 2 písm. b) a § 3 písm. b) vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z. v znení vyhlášky č. 190/2014 Z.z., rozhodol o návrhu regulovaného subjektu Termming a. s., Mlynské Nivy 61, Bratislava, IČO: 35 972 254 a zmenil rozhodnutie č. 0301/2014/ T zo dňa 18.12.2013 s účinnosťou odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 31.12.2016 tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia zmenil „variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta špecifikované v predmetnom rozhodnutí“. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. 11/5311/15/ RR zo dňa 13.05.2015 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba. 2. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, nakoľko správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, nesprávne posúdili skutkový stav a vyvodili nesprávny právny záver. 3. Žalobca uviedol, že správny orgán rozhodol o zmene korekčného koeficientu pre regulačný rok 2015 bez splnenia zákonných podmienok stanovených v § 4 ods. 10 vyhlášky č. 222/2013 Z.z. Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorou sa stanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike (ďalej len „vyhláška"), čím porušil základný princíp právneho štátu (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), ako aj zásadu zákonnosti (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku). Podľa žalovaného bol správny orgán pri rozhodovaní o návrhu žalobcu pre výpočet maximálnej ceny za jednotkový energetický obsah pre drevnú štiepku na rok 2015 povinný použiť korekčný koeficient, platný v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu o návrhu žalobcu, zverejnený na webovom sídle správneho orgánu. Správny orgán nepreukázal, že jeho rozhodnutie o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku z pôvodnej hodnoty 1 na 0,74 vychádzalo zo zmeny cenovej situácie na trhu, t.j., že v zmysle § 4 ods. 10 vyhlášky došlo k zmene ceny paliva o viac ako 5%. Správny orgán takouto informáciou v čase rozhodovania nedisponoval, čo dokazuje odpoveď úradu na žiadosť o poskytnutie informácií z 23.10.2014 „Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať informácie, ktoré v čase doručenia podania neexistujú.“ Týmto podľa žalobcu, išlo o svojvoľné rozhodnutie správneho orgánu o zmene hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku z pôvodnej hodnoty 1 na 0,74 bez preukázania splnenia podmienok v § 4 ods. 10 vyhlášky čo je v rozpore s princípom legality vyjadreným v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ako aj zásadou legality stanovenou pre správne konanie v § 3 ods. 1 Správneho poriadku. 4. Žalobca poukázal na nedostatočné zistenie skutkového stavu, nakoľko v rozhodnutí absentuje vyjadrenie, na základe akých podkladov a akým spôsobom dospel správny orgán k výške korekčného koeficientu v hodnote 0,74, pričom práve posúdenie tejto skutočnosti je rozhodujúce o tom, či na základe vykonaných dôkazov možno vyvodiť logický záver, o ktorý správny orgán oprel svoje rozhodnutie. 5. Žalobca počas správneho konania upozorňoval, že cena drevnej štiepky je určovaná regionálnym a nie celoštátnym trhom, preto nemožno vyhlásiť jeden korekčný koeficient pre celú republiku. Regionálne odlišnosti by preukázala analýza trhu, keby ju úrad vykonal v roku 2013 a 2014, aby mohol vierohodne stanoviť koeficient pre rok 2015. 6. V zmysle zásady materiálnej (objektívnej) pravdy je správny orgán povinný vykonať šetrenie a zabezpečiť dôkazy, ktoré majú pre vec rozhodujúci význam a v odôvodnení rozhodnutia je povinný uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Rovnako je správny orgán povinný vysporiadať sa s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkom správneho konania. Bez zohľadnenia existencie rozdielov v cene drevnej štiepky medzi jednotlivými regiónmi Slovenskej republiky nemohol prvostupňový orgán v súlade so zásadou materiálnej pravdy úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Nezohľadnením značných rozdielov v cenách drevnej štiepky medzi jednotlivými regiónmi na území Slovenskej republiky správne orgány porušujú relevantné ustanovenia právnych predpisov, žalobcu diskriminujú a zaťažujú zvýšenými nákladmi. Žalobca v cenovom návrhu uviedol primeranú cenu za jednotkový energetický obsah drevnej štiepky vo výške 0,02229 €/k\Vh, pričom maximálna hodnota tejto ceny s použitím korekčného koeficientu platného na regulačný rok 2015 je 0,01998 €/k\Vh. III. Vyjadrenie žalovaného. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 18.09.2015, tunajšiemu súdu doručeným dňa 21.09.2015 a navrhol Krajskému súdu v Bratislave žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v súlade s Ústavou SR a v súlade so zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ustanovenie § 3 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. 8. Žalovaný je podľa § 4 ods. 3 zákona o regulácii orgánom úradu a do jeho právomoci okrem iného patrí rozhodovanie o odvolaniach v cenovom konaní. Pri vykonávaní cenovej regulácie postupuje úrad podľa zákona o regulácii a príslušnej cenovej vyhlášky, čo pre oblasť tepelnej energetiky je vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 222/2013 Z.z., ktorou sa ustanovuje cenová regulácia v tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška"). Správny poriadok v § 3 ods. 1 a ods. 4 ukladá žalovanému, ako správnemu orgánu, postupovať a dodržiavať pravidlá konania, predovšetkým zásadu zákonnosti a zásadu materiálnej pravdy vo všetkých štádiách cenového konania. Podľa § 32 ods. 1 a ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav vecí, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Zároveň rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 9. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 02.01.2015 rozhodnutie č. 0175/2015/T, ktorým pre žalobcu zmenil pôvodné rozhodnutie č. 0301/2014/T zo dňa 18.12.2013 tak, že vo výrokovej časti rozhodnutia upravil doterajšie dvojzložkové maximálne ceny tepla pre odberné miesta v mestských častiach Bratislavy a okolitých mestách a obciach. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom žalovaný ako odvolací orgán rozhodol tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 10. Žalovaný nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, -že prvostupňový správny orgán aj žalovaný vec nesprávne právne posúdili a vyvodili pri posúdení korekčného koeficientu na výpočet maximálnej ceny za jednotkový energetický obsah pre drevnú štiepku na rok 2015 nesprávne právne závery, ktoré mali za následok porušenie zásad správneho konania, -že úrad pri zmene korekčného koeficientu postupoval v rozpore s vyhláškou, čím došlo k porušeniu princípu právneho štátu podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a k poručeniu zásady zákonnosti podľa správneho poriadku. 11. Žalobca je na účely cenového konania regulovaným subjektom, ktorý vyrába, distribuuje a dodáva teplo svojim odberateľom. Tieto činnosti podliehajú cenovej regulácii, ktorej výsledkom je schválenie dvojzložkovej maximálnej ceny tepla v cenovom konaní. Úrad pri vykonávaní cenovej regulácii postupuje podľa zákona o regulácii s dôrazom na účel regulácie podľa § 4 ods. 3 písm. 1 zákona o regulácii, a to transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny v určenej kvalite. Úrad v cenovom konaní vždy prihliada na oprávnené záujmy regulovaného subjektu ako aj ochranu odberateľa, preto nemôže vyhovieť všetkým požiadavkám regulovaného subjektu, ktorého cieľom ako podnikateľa je maximalizácia zisku a premietnutie čo najväčšieho rozsahu nákladov do cien tepla, ktoré schvaľuje úrad. 12. Podľa § 4 ods. 10 vyhlášky, úrad každoročne do 31. júla v tom ktorom roku uverejní na svojom webovom sídle hodnoty korekčných koeficientov platné na nasledujúci kalendárny rok (rok t). Podľa druhej vety tohto zákonného ustanovenia úrad postupuje vtedy, ak od 31.07. roku t-1 (v tomto prípade 2014) do 31.12. roku t (v tomto prípade 2015) sa zmení cena paliva, z ktorej sa vychádzalo pri ich určení na rok t (2015) o viac ako 5 %. Nejde o automatické spájanie postupov úradu podľa prvej a druhej vety § 4 ods. 10 tak, ako to vykladá žalobca. Druhá veta upravuje možnosť (nie povinnosť) úradu zasiahnuť, ak v predmetnom roku, na ktorý platí korekčný koeficient nastanú výrazné zmeny v cene paliva. Preto spájanie tejto podmienky s postupom podľa prvej vety je nesprávne. Korekčné koeficienty podľa prvej vety § 4 ods. 10 vyhlášky určuje a uverejňuje úrad každoročne na nasledujúci rok bez ohľadu na to, či došlo na trhu k zmene ceny paliva o viac ako 5 % alebo nie. Určenie korekčných koeficientov vychádza vždy z odborných analýz (výpočtov) úradu, ktoré sa prirodzene môžu líšiť od predstáv a analýz regulovaných subjektov. Odlišnosť analýz (ich výsledkov) neznamená, že stanovenie korekčných koeficientov vo výške určenej úradom je protizákonné. Pri určení korekčného koeficientu pre palivo drevná štiepka na rok 2015 sa vychádzalo aj z nákladov na nákup drevnej štiepky používanej na výrobu elektriny a tepla technológiami spaľovania drevnej štiepky. Výrobcovia elektriny a tepla takúto cenu drevnej štiepky nenapádajú a akceptujú ju, pričom technológia kombinovanej výroby elektriny a tepla je obdobná, ako keď ide len o samotnú výrobu tepla. 13. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil, že korekčné koeficienty sa nepreskúmavajú ani nanovo nestanovujú v individuálnom cenovom konaní, ale jednotne a nediskriminačne sa uplatňujú na všetkých regulovaných subjektoch počas daného kalendárneho roka. Ich určenie vyplýva z právneho predpisu a nie z cenového konania. Preto žalovaný zastáva názor, že individuálnym stanovovaním korekčných koeficientov by došlo k účelovým postupom regulovaných subjektov, ktoré mohli mať za následok zvýšenie cien tepla pre odberateľov a možnú diskrimináciu regulovaných subjektov, ktorí by nesúhlasili s jednotlivo priznanými korekčnými koeficientmi. 14. Úrad v rámci kontrolnej činnosti dlhodobo sleduje negatívny vplyv účelovo zakladaných dcérskych spoločností výrobcov tepla a výrobcov elektriny, ktoré obchodujú s drevnou štiepkou, pričom často dochádza k viacerým prekupom toho istého dreva resp. drevnej štiepky v rámci viacerých dcérskych spoločností, čím dochádza k bezdôvodnému zvyšovaniu ceny paliva, ktorú si následne úplatní regulovaný subjekt (materská spoločnosť) ako oprávnený náklad do cien tepla. Preto jednotne a transparentne nastavená výška korekčných koeficientov pre celé územie Slovenskej republiky takéto postupy regulovaných subjektov obmedzuje a motivuje ich k šetreniu na nákladoch za palivo a vyššej energetickej efektívne pri prevádzke tepelných zariadení. V žiadnom prípade nejde o obmedzovanie práv žalobcu na podnikanie zo strany úradu. Ustanovený spôsob cenovej regulácie v tepelnej energetike nezaručuje jednotlivým výrobcom tepla istý zisk, ale len umožňuje jeho dosiahnutie, pričom sa vyžaduje aj ich efektívne správanie pri hospodárení (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 13/97). Žalobca podniká v regulovanej oblasti, voči svojim odberateľom má ako dodávateľ tepla monopolné postavenie, preto je povinný v zmysle zákona znášať pri svojej podnikateľskej činnosti určité obmedzenia, t.j. všeobecne záväzným právnym predpisom upravenú tvorbu cien za teplo. To však neznamená, že ide o porušenie jeho ústavných práv na podnikanie a princípov právneho štátu. Úrad za účelom ochrany regulovaných subjektov, ktorí uzatvárajú dlhodobé zmluvy na nákup paliva, v súlade s § 4 ods. 11 vyhlášky ustanovil, že ekonomicky oprávneným nákladom je náklad na palivo so zmluvne dohodnutou cenou vo výške podľa ods. 9 pre rok t počas celého trvania platnosti zmluvnej ceny. To znamená, že v čase uzatvorenia dlhodobej zmluvy na nákup paliva platí pôvodná cena paliva ako aj pôvodný korekčný koeficient (na daný rok), ktoré zostávajú nemenné a garantované počas celej doby platnosti zmluvy o nákupe paliva. Neskoršie zmeny korekčných koeficientov (vždy do 31.07.) sa na takto nakúpené palivo nevzťahujú a je ho možné započítať do oprávnených nákladov v celej výške. Regulovaný subjekt, ktorý si dohaduje zmluvy a ceny za palivo každoročne počíta s aktuálnym korekčným koeficientom, pričom do budúcnosti musí počítať s tým, že v súlade s § 4 ods. 10 vyhlášky môže dôjsť k jeho zmene. 15. Tvrdenie žalobcu, že prvostupňový správny orgán v čase rozhodovania nedisponoval relevantnými informáciami na zmenu korekčného koeficientu pre drevnú štiepku v zmysle § 4 ods. 10 vyhlášky, keď vychádzal z odpovede úradu na žiadosť o informácie Slovenského zväzu výrobcov tepla, je podľa žalovaného nepravdivé a odpoveď úradu vytrhnutá z kontextu. Žiadosť Slovenského zväzu výrobcov tepla nespĺňala podmienky na sprístupnenie informácie, nakoľko išlo o vypracovanie odborného stanoviska (podľa požiadaviek v žiadosti) pre žiadateľa k metodike tvorby a spracovania údajov ku korekčných koeficientom, čo nie je existujúca informácia v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. 16. Žalovaný v svojom postupe ako aj v postupe prvostupňového správneho orgánu nezistil žiadne pochybenia, ktoré by mohli mať vplyv na nezákonnosť rozhodnutí. Skutkový stav bol zistený dostatočne, odôvodnenie napadnutých rozhodnutí obsiahlo všetky podstatné skutočnosti, čo oprel o judikatúru: Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie č. II. ÚS 175/2013-12 zo dňa 19.03.2013 „Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21552/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998/1)". Na uvedené poukázal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžo/53/2013 zo dňa 16. 04. 2014. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 „ že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany". Zároveň uviedol, že „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam". Ďalej uviedol, že „rozhodnutie musí obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky". Najvyšší súd SR uviedol „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad." (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997)." Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Sžo/24/2013 zo dňa 18.06.2014 uviedol „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B)." IV. Administratívne konanie. 17. Z administratívneho spisu prvostupňového správneho orgánu súd zistil, že jeho súčasťou je návrh žalobcu na určenie maximálnej ceny tepla z 27.10.2014 doručený Úradu pre reguláciu sieťových odvetví dňa 30.10.2014 s prílohami výpočtov, výzva Úradu na odstránenie nedostatkov návrhu ceny zo 04.12.2014 adresovaná žalobcovi, rozhodnutie Úradu č.0017/2015/T-PK zo 04.12.2014 o prerušení konania, odstránenie nedostatkov žalobcom listom z 15.12.2014 s prílohami, vyjadrenie Úradu k podkladom pred vydaním rozhodnutia zo 17.12.2014, rozhodnutie Úradu č. 0175/2015/T z 02.01.2015, odvolanie žalobcu z 11.02.2015 doručené Úradu dňa 16.02.2015, výzva Úradu na odstránenie nedostatkov odvolania z 20.02.2015 adresovaná žalobcovi, odstránenie nedostatkov žalobcom listom z 02.03.2015 s prílohou, oprava chyby v rozhodnutí Úradom z 11.03.2015, upovedomenie o postúpení odvolania z 18.03.2015 adresované žalobcovi. 18. Zo spisu odvolacieho orgánu súd zistil, že jeho súčasťou je výpis z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vložka číslo: 3779/B, oddiel: Sa zo 17.03.2015, stanovisko odboru regulácie tepelnej energetiky k odvolaniu proti rozhodnutiu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0175/2015/T zo dňa 02.01.2015, postúpenie odvolania Regulačnej rade z 18.03.2015 s prílohami, uznesenie regulačnej rady č. 53/2015 z 24.03.2015, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II.ÚS 175/2013-12 z 19.03.2013, rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/53/2013 zo 16.04.2014, rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/24/2013 z 18.06.2014, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 209/04 z 23.06.2004, oboznámenie s podkladmi pred vydaním rozhodnutia z 30.03.2015 adresované žalobcovi, dvakrát plnomocenstvo žalobcu zo 17.04.2015 za účelom oboznámenia sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, vyjadrenie žalobcu z 22.04.2015, zápisnica z oboznámenia sa s podkladmi pred vydaním rozhodnutia z 22.04.2015 za účasti žalobcu a žalovaného, zaslanie plnomocenstiev právnym zástupcom žalobcu Úradu dňa 24.04.2015, uznesenie Regulačnej rady č. 91/2015 z13.05.2015 o odvolaní žalobcu, rozhodnutie žalovaného č. 11/5311/15/RR z 13.05.2015. V. Právne posúdenie žaloby. 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 20. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 23. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, účelom regulácie podľa tohto zákona je transparentným a nediskriminačným spôsobom zabezpečiť dostupnosť tovarov a s nimi súvisiacich regulovaných činností za primerané ceny a v určenej kvalite. 24. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, predmetom regulácie podľa tohto zákona sú a) ceny v sieťových odvetviach a podmienky ich uplatňovania, b) podmienky vykonávania regulovaných činností. 25. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulačná politika je stratégia, ktorá upravuje vykonávanie regulácie počas určeného regulačného obdobia. 26. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulačná politika obsahuje najmä a) určenie dĺžky nadchádzajúceho regulačného obdobia, b) zhodnotenie potreby ďalšej regulácie na nadchádzajúce regulačné obdobie vrátane odôvodnenia navrhovaného rozsahu cenovej regulácie a spôsobu vykonávania cenovej regulácie, c) rozsah cenovej regulácie a spôsob vykonávania cenovej regulácie v nadchádzajúcom regulačnom období. 27. Podľa § 8 ods. 6 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, regulačná politika je záväzná počas určeného regulačného obdobia pre všetkých účastníkov trhu v sieťových odvetviach. 28. Podľa § 8 ods. 7 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, rada vypracuje do 31. marca kalendárneho roka po skončení regulačného obdobia zhodnotenie predchádzajúceho regulačného obdobia z pohľadu dosiahnutej transparentnosti trhu a vplyvu cenovej regulácie na trh. 29. Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, spôsobom vykonávania cenovej regulácie je a) priame určenie pevnej ceny, b) priame určenie maximálnej ceny, c) určenie spôsobu výpočtu pevnej ceny, d) určenie spôsobu výpočtu maximálnej ceny, e) určenie rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov, ktoré možno do ceny započítať a výšky primeraného zisku, f) určenie ceny využitím trhových opatrení, ako sú najmä aukcie. 30. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, maximálna cena a pevná cena môže byť určená aj porovnaním a) ekonomicky oprávnených nákladov na regulované činnosti s oprávnenými nákladmi na rovnaké regulované činnosti v Slovenskej republike alebo členských štátoch, alebo b) ekonomicky oprávnených nákladov na jednotlivé časti regulovaných činností s oprávnenými nákladmi na jednotlivé časti rovnakých regulovaných činností v Slovenskej republike alebo členských štátoch, alebo c) jednotlivých zložiek tvoriacich štruktúru ceny za regulované činnosti so zložkami tvoriacimi štruktúru ceny rovnakých regulovaných činností v Slovenskej republike alebo členských štátoch, alebo d) ceny za regulovanú činnosť s cenou za rovnakú regulovanú činnosť v Slovenskej republike alebo členských štátoch. 31. Podľa § 12 ods. 3 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, spôsob vykonávania cenovej regulácie podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje ekonomicky oprávnené náklady, ekonomickú efektívnosť a primeraný zisk vrátane rozsahu investícií, ktoré možno do ceny započítať, alebo ekonomicky oprávnené náklady a primeraný zisk, ktoré boli započítané v cene schválenej alebo určenej úradom. Ekonomickou efektívnosťou sa rozumie veličina vyjadrujúca vzťah medzi hodnotovo vyjadrenými vstupmi a ich ekonomickými účinkami. 32. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, konanie o cenovej regulácii (ďalej len "cenové konanie") sa začína doručením návrhu ceny tovaru a s ním súvisiacich regulovaných činností a podmienok ich uplatnenia (ďalej len "návrh ceny") regulovaným subjektom úradu alebo z podnetu úradu. 33. Podľa § 14 ods. 9 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, ak je doručený návrh ceny neúplný alebo bol vypracovaný v rozpore s § 40 ods. 1, úrad vyzve účastníka cenového konania, aby v ním určenej lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako päť dní, odstránil nedostatky; súčasne ho poučí o možnosti zastavenia konania. Ak účastník cenového konania neodstráni nedostatky návrhu ceny, úrad konanie zastaví alebo určí cenu v rámci toho istého konania podľa podkladov, ktoré má k dispozícii. Úrad konanie zastaví, aj ak nedošlo k schváleniu návrhu ceny najvyšším orgánom obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo spoločníkmi verejnej obchodnej spoločnosti alebo spoločníkmi komanditnej spoločnosti podľa osobitného predpisu pred jeho podaním. 34. Podľa § 14 ods. 11 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, úrad v cenovom konaní schváli alebo určí cenu regulovanému subjektu vydaním cenového rozhodnutia. Úrad môže v cenovom rozhodnutí schváliť alebo určiť aj podmienky uplatnenia ceny. 35. Podľa § 14 ods. 12 zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, cenové rozhodnutie na prvý rok regulačného obdobia platí na celé regulačné obdobie, ak úrad neschváli zmenu cenového rozhodnutia. 36. Podľa § 17 ods. 2 písm. d) zák.č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, úrad na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu zmení alebo zruší rozhodnutie aj vtedy, ak sa výrazne zmenili ekonomické parametre, z ktorých sa vychádzalo pri určení ceny. 37. Podľa § 40 ods. 1 písm. e) zák. č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, úrad vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý ustanoví rozsah, štruktúru a výšku ekonomicky oprávnených nákladov a spôsob ich úhrady. 38. Podľa § 2 písm. b) vyhl. č. 222/2013 Z.z. o cenovej regulácii v tepelnej energetike, cenová regulácia v tepelnej energetike sa vzťahuje na výrobu, distribúciu a dodávku tepla. 39. Podľa § 3 písm. b) vyhl. č. 222/2013 Z.z. o cenovej regulácii v tepelnej energetike, cenová regulácia v tepelnej energetike sa vykonáva určením spôsobu výpočtu maximálnej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku tepla. 40. Podľa § 4 ods. 10 vyhl. č. 222/2013 Z.z. o cenovej regulácii v tepelnej energetike, hodnoty korekčných koeficientov ka, kb, kc, kd a ke na rok t sa uverejnia na webovom sídle do 31. júla roku t-1. Hodnoty korekčných koeficientov ka, kb, kc, kd a ke na rok t sa môžu úradom zmeniť, ak sa zmení cena paliva, z ktorej sa vychádzalo pri ich určení o viac ako 5%. VI. Závery správneho súdu. 41. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 11/5311/15/ RR zo dňa 13.05.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 0175/2015/ T zo dňa 02.01.2015 keď žalobcovi, ako regulovanému subjektu, zmenil rozhodnutie č. 0301/2014/T zo dňa 18.12.2013 s účinnosťou odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 31.12.2016 tak, že zmenil „variabilnú zložku maximálnej ceny tepla a fixnú zložku maximálnej ceny tepla s primeraným ziskom pre odberné miesta špecifikované v predmetnom rozhodnutí“. Rozhodnutie bolo vydané na tom skutkovom základe, že žalobca na základe výzvy zo 04.12.2014 neodstránil v návrhu na zmenu rozhodnutia rozpor s § 40 ods. 1 písm. e) zákona o regulácii (neznížil cenu za jednotkový energetický obsah drevnej štiepky v zmysle § 4 ods. 9 písm. b) vyhl. č.222/2013 Z.z. v spojení s § 4 ods. 10 vyhl. č.222/2013 Z.z.), preto úrad určil maximálnu cenu variabilnej zložky podľa § 4 ods. 9 písm. b), § 4 ods. 10 vyhl. č.222/2013 Z.z. v spojení s § 14 ods. 9 zákona o regulácii. 42. Pri cenovej regulácii postupuje úrad podľa zákona o regulácii v sieťových odvetviach a vyhl. č.222/2013 Z.z., pri dodržaní § 3 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku. Cenová regulácia v tepelnej energetike sa vykonáva cestou individuálnych správnych aktov vydávaných v správnom konaní, kde platí zásada individualizácie, v zmysle ktorej by mal prvostupňový správny orgán posúdiť palivové náklady každého výrobcu tepla osobitne s ohľadom na jeho technológiu a iné relevantné okolnosti odôvodňujúce individuálny prístup. 43. Súd dal za pravdu žalobcovi, že existencia regionálnych rozdielov v cene drevnej štiepky je z hľadiska rozhodovania v individuálnom konaní regulovaného subjektu skutkovo i právne relevantnou argumentáciou. Aj keď stanovenie ceny drevnej štiepky je dané metodikou výpočtu upravenou vo vyhláške, vždy ide o vydanie individuálneho správneho aktu, práve v ktorom možno bezpochyby aplikovať individuálne regionálne parametre tak, aby bolo možné každé takéto rozhodnutie preskúmať, t.j. označenie kritérií, uvedenie parametrov a ekonomických hodnôt z ktorých správny orgán pri určení ceny vychádzal, v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 44. V preskúmavanej veci správny súd musí konštatovať, a to s poukazom na odôvodenie rozhodnutí prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu a obsah administratívneho spisu, že v týchto v prvom rade nie je odôvodnené, prečo odpoveď žalobcu na výzvu na odstránenie vád podanej žiadosti nepovažoval správny orgán za postačujúcu a prečo musel pristúpiť k určeniu maximálnej ceny drevnej štiepky. Len odkaz na príslušné ustanovenia zákona o regulácii a vykonávaciu vyhlášku, je podľa názoru súdu, na riadne odôvodnenie rozhodnutí, nepostačujúce a preto je nepreskúmateľný postup správneho orgánu, keď určil cenu podľa podkladov, ktoré mal k dispozícii (§ 4 ods. 9 písm. b), § 4 ods. 10 vyhl. č.222/2013 Z.z. v spojení s § 14 ods. 9 zákona o regulácii). V ďalšom úplne absentujú akékoľvek konkrétne informácie, ktoré správny orgán použil pri zmene cien pre drevnú štiepku v zmysle § 4 ods. 10 vyhl. č.222/2013 Z.z. (napr. údaj známej hodnoty zverejnenej na webovej stránke úradu). Pravdou je, že vykonávacia vyhláška k zákonu o regulácii neupravuje, akým spôsobom sa má vykonať výpočet korekčného koeficientu, resp. z akej jednotky subjektov sa má vypočítať priemer, ktorý sa má zohľadniť vo vzorci pri určení koeficientov, preto možno len konštatovať, že je to vada právneho predpisu, ktorú nie je možné riešiť v predmetnom konaní a preto nemožno hovoriť o diskriminačnom konaní. 45. Napriek uvedenému, správny súd musí konštatovať, že uvedenie konkrétnych dôvodov a kritérií, z ktorých správny orgán v individuálnom cenovom konaní vychádzal, je obligatórnou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia. V opačnom prípade takéto rozhodnutie nezodpovedá požiadavkám preskúmateľnosti a takého rozhodnutie treba považovať za arbitrárne. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť jasné, zrozumiteľné, musí sa opierať o dôkazy, ktoré treba vyhodnotiť a následne subsumovať pod príslušnú normu hmotného práva. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať požiadavku preskúmateľnosti čo do dôvodov a zrozumiteľnosti tak, aby bolo presvedčivé. Keďže žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa v svojich rozhodnutiach uvedenými pravidlami neriadili, Krajský súd v Bratislave ich rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. S právnym názorom správneho súdu je žalovaný podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný. 46. Súd poukazuje, že v obdobných veciach už rozhodoval správny súd, Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 5S/198/2015 zo 17.05.2016 a Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 20S/85/2015 z 26.04.2017, predmetom ktorých bola rovnako zmena hodnoty korekčného koeficientu pre drevnú štiepku pre regulačný rok 2015. V oboch konaniach súdy napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušili. VII. Trovy konania. 47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).