Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/180/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201362 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201362.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: Škubla & Partneri s. r. o., IČO: 36 861 154, Digital park II., Einsteinova 25, Bratislava, právne zastúpený: JP Legal, s. r. o., IČO: 47 248 715, Digital park II., Einsteinova 25, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská informačná služba, Vajnorská 39, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 77/33-5-5/2015/SINF zo dňa 19.06.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Slovenskej informačnej služby č. 77/33-5-2/2015/SINF zo dňa 27.05.2015, ako aj rozhodnutie č. 77/33-5-5/2015/SINF zo dňa 19.06.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobou podanou na súd dňa 13.08.2015 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 77/33-5-5/2015/SINF zo dňa 19.06.2015, považoval toto rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Uviedol, že dňa 20.05.2015 požiadal v zmysle § 14 Zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácii) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon č. 211/2000 Z. z.“ alebo ako „Zákon“) o sprístupnenie informácii týkajúcich sa usmernenia, resp. stanoviska Národného bezpečnostného úradu (ďalej aj ako „NBÚ“), o ktoré mal požiadať žalovaný vo veci nakladania, resp. zničenia informácii, ktoré sú utajovanými skutočnosťami a ktoré pochádzajú z použitia informačno-technického prostriedku (ďalej aj ako „ITP“). 3. Žalobca svojou žiadosťou požadoval sprístupniť informácie: a.) Kópiu žiadosti SIS o toto stanovisko b.) Dátum (deň, mesiac a rok), kedy bola žiadosť o stanovisko SIS vyhotovená c.) Dátum (deň, mesiac a rok), kedy bola žiadosť o stanovisko SIS doručená NBÚ, d.) Kópiu stanoviska NBÚ na žiadosť o stanovisko SIS, e.) Dátum (deň, mesiac a rok), kedy bolo stanovisko NBÚ vyhotovené, f.) Dátum (deň, mesiac a rok), kedy bolo stanovisko NBÚ doručené SIS. 4. Dňa 01.06.2015 bol žalobcovi doručený e-mail, v ktorom mu žalovaný oznámil, že žiadosť o stanovisko bola NBÚ doručená dňa 05.11.2014, samotné stanovisko bolo žalovanému zo strany NBÚ doručené 24.11.2014. Týmto sprístupnil žalovaný len informácie požadované pod písmenami c.) a f.) v žiadosti žalobcu. Dňa 27.05.2015 žalovaný vydal rozhodnutie o nesprístupnení informácii, kde za oprávnenú osobu bol označený Ing. Zoltán Varga. V zákonnej lehote žalobca prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 19.06.2015. 5. Za zjavnú nesprávnosť považoval žalobca označenie oprávnenej osoby v prvostupňovom aj druhostupňovom rozhodnutí žalovaného. Bolo síce pravdou, že žalobca svoju žiadosť podal v súvislosti s presne špecifikovaným konaním Ing. Zoltána Vargu zastúpeného žalobcom proti žalovanému na Ústavnom súde Slovenskej republiky, avšak nikde vo svojej žiadosti neuviedol, že podáva v mene svojho klienta Ing. Zoltána Vargu, ale že ju podáva v súvislosti iba s jeho konaním. Žiadosť bola podaná žalobcom a obsahovala aj všetky potrebné údaje o ňom. Ak by mienil žalobca podávať žiadosť v mene svojho klienta, výslovne by to v žiadosti uviedol a ako prílohu by predložil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní. Zo strany žalovaného išlo o zrejmú nesprávnosť pri formálnom označení účastníka konania, v dôsledku čoho došlo k zbytočným nezrovnalostiam. Uvedené nezrovnalosti však nie sú predmetom záujmu riešenia žalobcu, ktorému ide predovšetkým o vyriešenie vecnej stránky, t. j. aby žalovaný sprístupnil požadované informácie v celom rozsahu. 6. Žalobca namietal tiež nesplnenie podmienok pre nesprístupnenie požadovaných informácii. Spochybnil závery žalovaného uvedené v oboch jeho rozhodnutiach, že sprístupneniu žiadosti žalobcu bránilo ustanovenie § 8 ods. 1 Zákona č. 211/2000 Z. z. v spojení so zákonom č. 215/2004 Z. z. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu (sp. zn. 5Sži 1/2009 zo dňa 03.11.2009, 5Sž 37/2006 a 5Sžf 89/2007), podľa ktorých je nutné, aby sa odmietnutie sprístupniť požadované informácie s odvolaním sa na ochranu utajovaných skutočností vysporiadať sa s formálnou, ako aj materiálnou podmienkou utajenia. Odôvodnenie rozhodnutia orgánov verejnej správy o nesprístupnenie informácii musí obsahovať logickú právnu a presvedčivú argumentáciu v prípade sporu o poskytnutie informácie argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky utajenia v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť z mu predloženého odôvodnenia pochopiť, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav - správnosť správnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky aplikácie práva a vedúcej k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti. 7. Žalobca namietal, že žiadosť o stanovisko/stanovisko k výkladu všeobecne záväzného právneho predpisu - zákona o utajovaných skutočnostiach, konkrétnym výsledkom použitia ITP nemôže byť, a preto nemôže byť daná ani formálna podmienka utajenia. Pritom na tejto skutočnosti nič nemení ani fakt, že o výkladové usmernenie požiadal žalovaný v súvislosti s všeobecne aplikovateľným postupom ohľadom nakladania resp. aj likvidácie informácii, ktoré sú utajovanými skutočnosťami. Ide teda skôr o úpravu všeobecne aplikovanú na úseku administratívnej bezpečnosti, kde NBÚ bežne vydáva všeobecne dostupné usmernenia a nie ako sprístupnenie nejakých konkrétnych výsledkov použitia ITP. Podľa žalobcu žiadosť o samotné stanovisko nemôže spadať medzi výsledky činnosti žalovaného alebo NBÚ. Aj keď spracovanie žiadosti o stanovisko zo strany príslušníka žalovaného nepochybne predstavuje výsledok činnosti, je zrejmé, že tento pojem nemožno rozšíriť na akúkoľvek aktivitu dotknutých orgánov. Potom by celé nariadenie o oblastiach, do ktorých utajovaná informácia môže vznikať stratilo význam. Formálna podmienka utajenia by bola naplnená v prípade akejkoľvek informácie, ktoré pôvodcom by bol žalovaný alebo NBÚ, dokonca aj taká informácia, ktorá je všeobecne dostupná a zverejnená na internetovej stránke. „Výsledok činnosti“ je preto potrebné prikladať s prihliadnutím na priame plnenie základných úloh toho ktorého orgánu, tzn. s prihliadnutím na § 5 Zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov. Žalovaný sa v prvostupňovom ani v druhostupňovom rozhodnutí žiadnym spôsobom s týmto nevysporiadal. 8. K materiálnej podmienke utajenia žalobca uviedol, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí úplne rezignoval na potrebu zdôvodniť existenciu materiálnej podmienky utajenia. Nijako nevysvetlil, prečo naozaj existuje potreba chrániť požadovanú informáciu a z čoho vyplýva záver, že by jej sprístupnením mohla byť spôsobená ujma na záujmoch Slovenskej republiky. Žalobca namietal, že nie je možné, ak by došlo k ujme na zaujme Slovenskej republiky, ak by výkon štátnych orgánov k aplikácii všeobecne záväzných právnych predpisov bol zverejnený. Naopak považoval v zaujme právnej istoty, aby takéto informácie boli verejnosti dostupné. 9. V prípade nesprístupnenia informácii požadovaných žalobcom pod písmenom d.) a e.) jeho žiadosti žalovaný uviedol, že pôvodcom utajovaných skutočností je NBÚ, ktorý písomnosť vyhotovil ako utajovanú skutočnosť stupňa utajenia dôverné, pričom o utajení písomnosti a určení stupňa utajenia rozhoduje NBÚ ako pôvodca. Keďže stupeň utajenia nebol zrušený ani zmenený, žalovaný nie je oprávnený túto skutočnosť sprístupniť, a to ani čiastočne. žalobca nespochybnil, že formálne môže zrušiť stupeň utajenia v súlade s § 7 Zákona o utajovanej skutočnosti len jeho pôvodca, avšak predmetom konania nebolo rozhodnutie o tom, či pominula potreba ochrany informácie, ale rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácii. To, že žalobca nie je pôvodcom utajovanej skutočnosti ho nezbavuje povinnosti vysporiadať sa s formálnou, ako aj materiálnou stránkou utajenia. Pokiaľ teda žalovaný sám nevie odôvodniť, prečo naozaj existuje potreba chrániť požadovanú informáciu, o utajovanú skutočnosť zrejme nepôjde. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/7/2012, žalobca uviedol, že žalovaný sa mal obrátiť na pôvodcu informácie s otázkou, čo konkrétne je utajovanou skutočnosťou v utajovanej písomnosti, a prečo existuje potreba chrániť požadované informácie, aby následne žalobcovi ako žiadateľovi o ich sprístupnenie sprístupnil tie informácie, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami a prípadne zvyšné nesprístupnenie náležite odôvodnil. 10. Žalobca namietal, že žalovaný nesprístupnil žalobcovi požadované informácie s poukazom, že sprístupneniu tejto časti požadovaných informácii bráni § 8 ods. 1 Zákona č. 211/2000 Z. z. Žalovaný odmietol sprístupniť požadované informácie s odvolaním sa na ochranu utajovaných skutočností, ale nevysporiadal sa s formálnou ako ani s materiálnou podmienkou utajenia a nepostupoval tak, že by vykonal nevyhnutné opatrenia a sprístupnil tie informácie z utajovaných písomností, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami. II. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 24.09.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 12. V súvislosti so žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácie žalovaný uviedol, že predmetné písomnosti a informácie nemožno sprístupniť, nakoľko existuje zákonná prekážka ich poskytnutia podľa § 8 Zákona č. 211/2000 Z. z., a to ochrana utajovaných skutočností. Splnením podmienok pre utajenie určitej informácie alebo veci ako utajovanej skutočnosti v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na úseku ochrany od utajovaných skutočností je žalovaný povinný skúmať ex offo aj et perpetu. Nakoľko nepominula potreba ochrany predmetných informácii ako utajovaných skutočností, bolo povinnosťou žalovaného aj naďalej chrániť utajovanú skutočnosť pred nepovolanou osobou a teda ju nesprístupniť. 13. V ďalšom svojom podaní doručenom súdu dňa 26.10.2015 žalovaný uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovanou osobou pre podanie predmetnej žiadosti. Uviedol, že dňa 20.05.2015 bola žalovanému doručená žiadosť žiadateľa Ing. Zoltána Vargu o sprístupnenie informácii, pričom tento bol v konaní o žiadosti zastúpený žalobcom, čo žalovaný zistil po posúdení obsahu žiadosti, ako aj rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ing. Zoltán Varga bol zastúpený žalobcom na základe všeobecného generálneho plnomocenstva, ktoré Ing. Zoltán Varga doručil dňa 16.09.2014 žalovanému a ktorým Ing. Zoltán Varga splnomocňuje žalobcu, aby ho zastupoval v celom rozsahu pri komunikácii so štátnymi orgánmi v súvislosti s požadovaním a získavaním informácii týkajúcich sa okrem iného schválenia a použitia informačno-technických prostriedkov, použitých v minulosti voči sfére súkromia Ing. Zoltána Vargu, a to najmä, avšak nevýlučne, podávať v jeho mene žiadosti podľa zákona o slobode informácii, ako aj pri podávaní akýchkoľvek iných podaní bez ohľadu na ich názov, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s požadovaním a získavaním informácii týkajúcich sa schválenia a použitia informačno-technických prostriedkov, použitých v minulosti voči sfére súkromia Ing. Zoltána Vargu. Nakoľko uvedené plnomocenstvo je plnomocenstvom, na základe ktorého žalobca vykonáva všetky právne úkony za Ing. Zoltána Vargu, mal žalovaný za to, že tieto úkony boli vykonané v mene Ing. Zoltána Vargu. Žalovaný je týmto s generálnym plnomocenstvom viazaný, nakoľko mu do dnešného dňa nebolo doručené oznámenie o zaniknutí plnomocenstva. K otázke naplnenia materiálnych a formálnych podmienok utajenia žalovaný uviedol, že riaditeľ žalovaného ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy zodpovedal okrem iného aj za ochranu utajovaných skutočností vytvorených, spracovaných alebo archivovaných v pôsobnosti žalovaného. O tom, či písomnosť alebo vec je utajovanou skutočnosťou rozhoduje jej pôvodca. Pôvodcom na účely zákona č. 215/2004 Z. z. je aj žalovaný, ktorý ako jediný oprávnený subjekt môže rozhodnúť o tom, že písomnosť alebo vec vytvorená v jeho pôsobnosti je utajovanou skutočnosťou chránenou príslušným stupňom utajenia. Stupeň utajenia utajovanej skutočnosti určuje pôvodca na základe posúdenia následkov, ktoré by mohlo spôsobiť sprístupnenie predmetnej utajovanej skutočnosti nepovolenej osobe, t. j. na základe posúdenia materiálnych podmienok. Len pôvodca je objektívne jediným subjektom spôsobilým v kontexte úloh, ktoré plní a informácii, ktorými disponuje, posúdiť záujem Slovenskej republiky na ochrane predmetnej utajovanej skutočnosti. Pôvodca pri vytvorení písomností posudzuje, či obsah písomností tvoria informácie, ktoré spadajú pod oblasti, v ktorých v pôsobnosti pôvodcu môžu vzniknúť informácie, ktoré je v záujme Slovenskej republiky potrebné chrániť príslušným stupňom utajenia, t. j. skúma formálne podmienky a zároveň skúma, či existuje reálna potreba predmetné informácie chrániť. Ak pôvodca zistí, že sú naplnené formálne a materiálne podmienky utajenia, je ex legge povinný označiť informáciu príslušným stupňom utajenia a zabezpečiť jej ochranu pred neoprávnenou manipuláciou v rozsahu ustanovenou všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalobca z objektívnych dôvodov nie je spôsobilý ani oprávnený zasahovať do výlučnej pôsobnosti žalovaného vyplývajúcej mu zo zákona č. 215/2004 Z. z. a právne relevantným spôsobom spochybňovať stupeň utajenia utajovanej skutočnosti, ktorej pôvodcom je žalovaný. Žalovanému, ako ani iným pôvodcom utajovaných skutočností zo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva povinnosť preukazovať akejkoľvek osobe dôvodnosť rozhodnutia o stupni utajenia utajovanej skutočnosti, jeho zmene alebo o jeho zrušení. Žiadna osoba nie je právne relevantným spôsobom oprávnená spochybňovať rozhodnutie pôvodcu o stupni utajenia utajovanej skutočnosti, o jeho zmene alebo o jeho zrušení, alebo žiadať zdôvodnenie takéhoto rozhodnutia. 14. Splnenie formálnych náležitostí vyplýva z § 2 písm. a/ Zákona č. 215/2004 z. z. v spojení s § 1 písm. i/ a § 2 ods. 1, ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z. z. a bodu 14./ zoznamu utajovaných skutočností žalovaného. Podľa citovaného zoznamu bodov s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia dôverné informácie týkajúce sa použitia informačno-technických prostriedkov a informačno-technických prostriedkov, druhov informačno-technických prostriedkov, metód a foriem použitia informačno-technických prostriedkov, získaných výsledkov, prehľad rozborov, evidencie a dokumentácie, neoprávnenou manipuláciu s týmito informáciami mohlo dôjsť k poškodeniu štátnych záujmov, verejných záujmov alebo právom chránených záujmov žalovaného a tým k jednoduchej ujme na záujmu Slovenskej republiky. V aplikačnej praxi dochádza k situáciám, že aj skutočnosť, ktorá spĺňa formálne podmienky utajenia môže byť neutajovanou skutočnosťou, ak nespĺňa potrebné materiálne podmienky. Ide však o posúdenie hroziacich následkov, resp. hroziacej ujmy, ktorá v nadväznosti na obsah utajovanej skutočnosti môže vzniknúť žalovanému, prípadne Slovenskej republike. Skúmanie oprávnenosti určenia stupňa utajenia nemôže byť predmetom konania o žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie. Žalobca nie je oprávnený a ani objektívne spôsobilý existenciu materiálnych podmienok posúdiť. 15. K žalobcom namietanej nedostatočnosti preukázania dôvodov existencie prekážky sprístupnenia požadovanej informácie, resp. preukázania dôvodov utajenia žalovaný uviedol, že v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o rozklade Zákon č. 211/2000 z. z. ustanovuje povinnosť uviesť dôvody, prečo žalovaný, ako povinná osoba rozhodol o nesprístupnení informácii, t.j. o existencii zákonných prekážok. Žalovanému zo všeobecne záväzných právnych predpisov nevyplýva povinnosť konania o sprístupnenie informácii odôvodňovať označenie informácie príslušným stupňom utajenia. Odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnenie má obsahovať teda iba dôvody, prečo povinná osoba nesprístupnila informáciu, t. j. konštatáciu existencie zákonnej prekážky a nie dôvody označenia požadovanej informácie príslušným stupňom utajenia. 16. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži 1/2009, žalovaný uviedol, že závery tohto rozsudku žalobca vytrhol zo skutkového a právneho kontextu. V predmetnom prípade išlo o nedostatočné odôvodnenie utajenia konkrétnej súkromno-právnej zmluvy, ktorej sprístupnenie bolo odmietnuté a tiež o pochybnosť o tom, či patrila do kategórie informácie uvedenej v položke rezortného zoznamu utajovaných skutočností, na ktorú sa dotknutý štátny orgán v rozhodnutí o odmietnutí sprístupnenia odvolával. Takáto pochybnosť v predmetnom prípade nebola a to z dôvodu, že poskytnutie zákonnej ochrany utajovania dotknutých informácii je riadne zabezpečená ich zahrnutím do zoznamu pod číslom 14./ III. Konanie pred správnym orgánom 17. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil okolnosti prípadu, ako boli účastníkmi opísané v ich písomných podaniach. Sporným skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu sa súd vyjadril v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku. IV. Relevantné právne predpisy 18. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 19. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 20. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701> alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. 21. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená. 22. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z. na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. 23. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 215/2004 Z.z. na účely tohto zákona je pôvodcom utajovanej skutočnosti právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená rozhodnúť, že informácia podľa písmena b) alebo vec podľa písmena c) je utajovanou skutočnosťou, určiť stupeň utajenia a rozhodnúť o zmene alebo zrušení stupňa jej utajenia. 24. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 215/2004 Z.z. na účely tohto zákona je oprávnenou osobou právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami alebo ktorej oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. 25. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z.z. ak pominula potreba ochrany informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti v určenom stupni utajenia, pôvodca utajovanej skutočnosti rozhodne o zmene stupňa utajenia alebo zrušení utajenia. Ak uplynula ustanovená lehota utajenia informácie alebo veci obsahujúcej utajované skutočnosti, pôvodca rozhodne o predĺžení lehoty alebo o zmene stupňa utajenia, alebo o zrušení stupňa utajenia. V. Právne posúdenie 26. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). 27. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), resp. inej hodnoty ústavnoprávnej povahy. 28. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje zákon o slobode informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona o slobode informácií). 29. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobode informácií alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktoré vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 30. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. V niektorých situáciách však musí právo na prístup k informáciám ustúpiť. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia práva na prístup k informáciám, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti (,,opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Vychádzajúc zo záväznosti ústavy pre všetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc, orgány verejnej moci musia v rámci výkonu svojich právomoci v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy vždy zohľadňovať ochranu práva na prístup k informáciám, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). 31. V danej veci žalovaný neposkytnutie časti požadovaných informácií zdôvodnil s poukazom na ich utajenie v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z.. 32. Súd za dôvodnú považoval len námietku žalobcu, že správny orgán nesprávne označoval osobu, ktorá podala žiadosť o sprístupnenie informácií vo svojom prvostupňovom a aj v druhostupňovom rozhodnutí. Súd po preštudovaní predmetnej žiadosti nevidel dôvod, prečo žalovaný miesto oprávnenej osoby (žalobcu) za účastníka konania považoval Ing. Zoltána Vargu. Zo žiadosti o sprístupnenie informácií totiž jasne a zreteľne vyplýva, že ju podáva žalobca. Okolnosti podania predmetnej žiadosti, že Ing. Zoltána Vargu žalobca zastupuje proti žalovanému v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, boli z hľadiska posúdenia účastníctva v preskúmavanom administratívne právne irelevantné. Podľa názoru súdu je z oboch rozhodnutiach je celkom zrejmé, že žalovaný nekonal s osobou, ktorá bola účastníkom konania. Pokiaľ žalovaný nekonal so žalobcom ako účastníkom konania, dopustil sa bez pochybností takého nezákonného postupu, ktorý mal za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. 33. Niet pochýb o tom, že záhlavie je dôležitou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje označenie správneho orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, konanie, o ktorom správny orgán rozhodoval a účastníkov, ktorých sa administratívne konanie týka. Záhlavie teda musí byť nepochybne formulované presne, určito a musí vyjadrovať skutočné informácie o základných identifikačných znakoch toho ktorého administratívneho konania. V súdenej veci sa však žalovaný uvedeným neriadil, pričom tento neprehliadnuteľne vadný postup nemožno klasifikovať inak za v rozpore so zákonom. 34. Pokiaľ ide o časť informácií, ktoré boli utajovanými skutočnosťami, ale ich pôvodcom nebol žalobca, sa súd nestotožnil s argumentom žalobcu, že povinná osoba (žalovaný) mala sama posúdiť predmetnú udalosť z hľadiska trvania potreby jej ďalšieho utajovania a rozhodnúť o zrušení stupňa utajenia týchto utajovaných skutočností a tieto tvrdenia považoval súd za účelové. To, či požadovaná informácia je utajovanou skutočnosťou alebo nie nemožno pokladať za predbežnú otázku, ktorú by bolo možné posúdiť v rámci konania o žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z.z.. Pôvodca utajovanej, teda v tomto prípade nie žalovaný, skutočnosti má autonómnu povinnosť priebežne zisťovať potrebu utajenia tej ktorej skutočnosti a iba v prípade, ak takáto potreba pominie, má rozhodnúť o zmene stupňa utajenia alebo o jeho zrušení. V danom prípade ani s odstupom času, ktorý uplynul od stanovenia stupňa utajenia pôvodcom utajovanej skutočnosti, stanovený stupeň utajenia v čase podania žiadosti žalobcu a vydania preskúmavaných rozhodnutí nebol pôvodcom utajovanej skutočnosti zmenený, resp. zrušený. Žalovaný ako povinná osoba podľa zákona č. 211/2000 Z.z. bol rozhodnutím pôvodcu utajovanej skutočnosti o tom, že sa jedná o utajovanú skutočnosť s určeným stupňom utajenia viazaný a nebolo v jeho kompetencii posudzovanie trvania potreby ochrany utajovanej skutočnosti. Keďže žalovaný nebol pôvodcom utajovaných skutočností tvoriacich súčasť žalobcom žiadaných informácií nemohol sám rozhodnúť o zrušení stupňa utajenia, preto z tohto pohľadu formulované námietky žalobcu nepovažoval správny súd za dôvodné. 35. Pokiaľ ide o časť námietok žalobcu, v ktorých sa venoval nesprístupnenia informácií, ktoré boli utajovanými skutočnosťami a ktorých pôvodcom bol zároveň žalovaný, súd dáva do pozornosti, že účelom a ani možnosťou zákona č.211/2000 Z. z. nie je meniť stupeň utajenia, resp. odtajniť utajované skutočnosti, ktoré boli ich pôvodcom takto určené. Súd neodopiera Ústavou SR zakotvené práva občanov na informácie, avšak zámerom zákonodarcu pri tvorbe zákona č. 211/2000 Z. z. nebolo dať verejnosti nástroj, ktorým by bolo možné získať také informácie, ktorých sprístupnenie je vylúčené s odkazom na osobitný zákon, ktorým je napríklad aj zákon č. 215/2004 Z.z.. 36. K námietke žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia a následnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného súd preskúmal obe rozhodnutia správnych orgánov a ani tejto námietke žalobcu neprisvedčil. Žalobca tvrdil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepreskúmateľné z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s formálnou a ani s materiálnou podmienkou utajenia ním požadovaných informácií. 37. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že prvostupňový orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne presvedčivým spôsobom neodôvodnil, prečo sú informácie požadované žalobcom zaradené do skupiny utajovaných. V tomto kontexte treba zdôrazniť, že z dikcie § 8 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/20160701> alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný právny predpis. Zákon č. 211/2000 Z.z. nedáva povinnej osobe na výber, či informácie, ktoré sú zároveň utajovanými skutočnosťami, zverejní, ale priamo mu nezverejniť ich prikazuje. Zároveň povinnej osobe uľahčuje situáciu v tom zmysle, že pokiaľ táto informácia je utajovanou skutočnosťou, nemusí opodstatnenosť utajenia vysvetľovať, ale len odkáže na príslušný právny predpis, podľa ktorého došlo k utajeniu informácie. Odôvodnenie rozhodnutia o nesprístupnení informácií z dôvodu ochrany utajovaných skutočností musí obsahovať zdôvodnenie, prečo je splnená formálna podmienka utajenia - t.j. zaradenie predmetných informácií medzi utajované skutočnosti. Súd preto súhlasí so žalovaným, že správnemu orgánu zo všeobecne záväzných právnych predpisov nevyplýva povinnosť v rámci konania o sprístupnenie informácii odôvodňovať označenie informácie príslušným stupňom utajenia, pričom postačuje iba uvedenie existencie zákonnej prekážky zverejnenia - nie dôvody označenia požadovanej informácie príslušným stupňom utajenia. Správny súd dodáva, že istá miera zovšeobecnenia odôvodnenia vychádza práve z predmetu informácií, ktoré žalobca požadoval sprístupniť, pričom je nevyhnutné oddeliť právo žiadateľa na poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a jeho právo brániť sa proti obvineniam vzneseným v trestnom konaní. 38. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jeho prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 SSP) a bude jeho povinnosťou vo veci konať a vydať nové rozhodnutie. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 40. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 2, § 145 ods. 2 písm. c/ SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).