Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/197/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201507 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201507.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: SVOJBYT, IČO: 31801609, so sídlom v Bratislave, Kuklovská 19, zastúpený advokátkou JUDr. Anna Ščepkovou, so sídlom v Bratislave, Saratovská 2/A, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave, Staromestská 6, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobca sa žalobou zo dňa 11.9.2015, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.9.2015, domáhal uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej v: - zákaze pokračovania v porušovaní práv výmazom a odmietnutím zápisu Ing. L. L., bytom v Q., B. XX, do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej aj len register) ako štatutárneho orgánu žalobcu - člena rady určeného radou na výkon funkcie predsedu žalobcu, - zápise I.. L. L., bytom v Q., B. XX, do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako štatutárneho orgánu žalobcu - člena rady určeného radou na výkon funkcie predsedu žalobcu, do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Uviedol, že od svojho vzniku dňa 25.11.1999 je spoločenstvom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v troch bytových domoch: v dome A na B. 9, XX, XX, XX, XX, XX (pozostávajúceho z XX bytov a XX nebytových priestorov), v dome B na B. XX, XX, XX, XX, XX, XX (pozostávajúceho z XX bytov a XX nebytových priestorov) a v dome C na B. XX, XX, XX, XX (pozostávajúceho z XX bytov a X nebytových priestorov). Na zhromaždení dňa 18.4.2012 bol za predsedu spoločenstva zvolený T. F., bytom v Q., B. XX. Na ďalšom zhromaždení dňa 25.5.2015 nebol T. F. zvolený za predsedu spoločenstva, pretože nezískal dostatočný počet hlasov. Rada žalobcu na zasadnutí dňa 15.7.2015 jednoznačne určila, že do zvolenia nového predsedu spoločenstva bude vykonávať funkciu predsedu Ing. L. L. počnúc dňom 15.7.2015. Rada spoločenstva má troch členov: doc. I.. T. F., U.. (B. XX), I.. L. L. (B. XX) a I.. R. P. (B. XX). Následne Ing. L. L. dňa 17.7.2015 požiadal žalovaného o zápis zmien skutočností vyplývajúcich z priložených dokladov - okrem iného o výmaz predsedu spoločenstva T. F. a zápis člena rady Ing. L. L. povereného radou vykonávať funkciu predsedu spoločenstva do zvolenia nového predsedu. 3. Podľa nátorskej zápisnice JUDr. L. P. č. N 403/2015, NCRnz 27878/2015, NCRIs 28499/2015 zo dňa 12.8.2015 bolo na webovej stránke Ministerstva vnútra SR, v časti register spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov v tento deň zapísané, že osobou oprávnenou konať v mene spoločenstva je Ing. L. L. odo dňa 11.8.2015. Zamestnanec žalovaného Mgr. D. D. oznámil Ing. L. L. e-mailom zo dňa 12.8.2015, že ho nemôže zapísať ako predsedu SVB určeného radou, pretože spoločenstvo SVOJBYT nemá funkčnú radu podľa § 7c ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z.z.), nakoľko rada mala v tom čase menej ako troch členov: Ing. R. P. už nie je členkou rady od 1.7.2015 a namiesto nej funkciu členky rady žalobcu nikto iný nevykonával. 4. Ďalším e-mailom zo dňa 14.8.2015 mu zamestnanec žalovaného Mgr. D. D. oznámil, že zmena údajov SVOJBYT bola v registri vykonaná chybne, pretože Ing. R. L. je vlastníčkou bytu na B. XX, v ktorom bola dňa 13.7.2015 zvolená za predsedníčku rady novovzniknutého SVB Kuklovská 33-39, ktorý sa od žalobcu oddelil. V čase zasadnutia rady SVOJBYT (žalobcu) dňa 15.7.2015 už nebola členkou rady žalobcu, a teda rada žalobcu nemala troch členov, ako to vyžaduje zákon č. 182/1993 Z.z., ale len dvoch členov. Z uvedeného dôvodu rada žalobcu nemohla dňa 15.7.2015 zvoliť Ing. L. L. za osobu oprávnenú konať za žalobcu do zvolenia nového predsedu spoločenstva. Z uvedeného dôvodu žalovaný vykonal opravu chyby v registri spoločenstiev a požiadal žalobcu o doplnenie tretieho člena rady a vykonanie voľby predsedu určeného radou alebo predsedu spoločenstva. Súčasný stav zapísaný v registri spoločenstiev je taký, že ako osoba oprávnená konať v mene spoločenstva (žalobcu) je T. F. počnúc dňom 26.11.2008. 5. Žalobca považuje postup žalovaného za nezákonný zásah do jeho právneho postavenia. Za nezákonný zásah považuje "výmaz" (t.j. vrátenie skutkového stavu v registri späť) už raz zapísaného (v trvaní jeden deň) Ing. L. L. ako člena rady určeného radou a následné odmietnutie registrácie Ing. L. L. ako člena rady určeného radou na výkon funkcie predsedu spoločenstva. Poukázal na § 7 ods. 1, ods. 7 písm. d/, ods. 8 a ods. 11, § 7c zákona č. 182/1993 Z.z. Zápis osoby v registri spoločenstiev konajúcej v mene žalobcu má pre neho zásadný význam. O výmaze Ing. L. L. po jeho "jednodňovej" registrácii sa dozvedel neoficiálne dňa 12.8.2015 z e-mailu zamestnanca žalovaného Mgr. D. D.; oficiálne mu táto skutočnosť nebola oznámená (čo zákon ani nevyžaduje). 6. Pred podaním žaloby v predmetnej právnej veci podal u žalovaného sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov. 7. Podľa jeho názoru je nesprávny názor žalovaného, že ak niektorému členovi kolektívneho orgánu zanikne funkcia (členstvo), celý kolektívny orgán sa až do doplnenia uvoľneného miesta stáva nefunkčným a nemôže prijímať rozhodnutia. Zo zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že rada je orgánom spoločenstva, ktorý rozhoduje v zbore, pričom zákon limituje počet členov rady spodnou hranicou (najmenej traja). Podľa čl. 3 bodu 1 zmluvy o spoločenstve v znení dodatku č. 3 v prípade žalobcu platí, že rada má troch členov, pričom každý dom má v rade svojho zástupcu. Zákon č. 182/1993 Z.z. explicitne upravuje kvórum na prijatie rozhodnutia rady v podobe nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. Vzhľadom na absenciu výslovnej právnej úpravy počtu hlasov potrebných na uznášaniaschopnosť rady zastáva žalobca názor, že rada je uznášaniaschopná vtedy, ak je prítomnosť jej členov nadpolovičná; rada je vtedy schopná prijímať rozhodnutia. Iný výklad, ktorý by vyžadoval pre uznášaniaschopnosť rady vyššiu účasť jej členov, zakladá podmienku, ktorú zákon nepozná. Ak je teda rada uznášaniaschopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny jej členov, prípadný zánik funkcie niektorého člena rady nemôže robiť radu nefunkčnou a uznášanianeschopnou. Na porovnanie poukázal na počet členov Národnej rady SR a Ústavného súdu SR, ktoré môžu mať aj menej členov ako ustanovuje zákon. 8. Na zasadnutí rady dňa 15.7.2015 boli prítomní dvaja členovia (Ing. L. L. a doc. Ing. T. F., PhD.) a obaja hlasovali za poverenie Ing. L. L. na vykonávanie funkcie predsedu spoločenstva až do zvolenia nového predsedu. Rada bola podľa jeho názoru uznášaniaschopná a prijala platné rozhodnutie bez ohľadu na to, či v čase jej zasadnutia zanikla alebo nezanikla funkcia jej tretiemu členovi (I.. R. P.). 9. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že Ing. R. P. zanikla funkcia členky rady, pretože už nebola vlastníčkou bytu v dome, v ktorom žalobca vykonáva správu. Poukázal na to, že samotný zápis spoločenstva SVB B. XX-XX, ktoré malo vzniknúť odčlenením od žalobcu, do registra bol vykonaný v rozpore s viacerými zákonnými ustanoveniami, preto podal proti jeho zápisu sťažnosť aj žalobu na súde (ktorá je vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/198/2015), ktorou sa domáha uloženia povinnosti žalovanému vymazať SVB B. XX-XX z registra. Trvá na tom, že mu naďalej patrí aj správa domu C na B. XX-XX v Bratislave, v ktorom je vlastníčkou bytu Ing. R. P.. 10. Postup žalovaného, ktorým dňa 12.8.2015 vymazal z registra spoločenstiev Ing. L. L. ako člena určeného radou, považuje za nezákonný. Zo súčasného verejne prístupného obsahu registra sa nedá zistiť, či bol Ing. L. L. dňa 11.8.2015 zapísaný alebo nie. Takúto manipuláciu s registrom žalobca považuje za netransparentnú a nezodpovedajúcu základným požiadavkám na zákonnosť a kontrolovateľnosť činnosti verejnej správy. II. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že podľa zápisnice zo zasadnutia rady žalobcu zo dňa 15.7.2015 sa predseda rady doc. Ing. T. F., PhD., vzdal funkcie predsedu rady aj funkcie povereného predsedu spoločenstva. Ak sa člen rady vzdá funkcie alebo nastanú okolnosti, pre ktoré nemôže túto funkciu vykonávať, rada spoločenstva podľa § 7c ods. 5 písm. c/ zákona č. 182/1993 Z.z. zvolá zhromaždenie a uskutoční voľbu chýbajúceho člena rady. Rada musí mať podľa § 7c ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. aspoň troch členov. 12. Žalovaný dňa 11.8.2015 zapísal do registra spoločenstiev Ing. L. L. pred podpisom úradnej listiny o zmene v registri. Pred vydaním úradnej listiny o zmene štatutára žalobcu však zistil, že Ing. R. P. v čase 15.7.2015 už nebola členkou rady žalobcu, pretože v tom čase bola predsedníčkou rady v novovzniknutom spoločenstve SVB B. XX-XX. Na základe toho informoval žiadateľa zastupujúceho žalobcu, že ho nemôže zapísať ako predsedu spoločenstva určeného radou, pretože žalobca nemá funkčnú radu; zároveň žalobcu vyzval, aby doplnil návrh na zmenu na poste štatutára predložením nového člena rady alebo predsedu spoločenstva riadne zvoleného zhromaždením spoločenstva. Keďže neboli splnené podmienky zákona č. 182/1993 Z.z., neakceptoval návrh na zmenu štatutára žalobcu. 13. Nesúhlasil s argumentom žalobcu, že vykonal výmaz Ing. L. L. na poste predsedu nezákonne, pretože išlo len o opravu, resp. vrátenie zápisu zmeny v registri na poste predsedu spoločenstva žalobcu na pôvodný stav ešte pred vydaním a podpisom úradnej listiny o vykonaní zápisu zmeny v registri. Žalovaný je povinný dodržiavať zákonné ustanovenia aj vtedy, keď sa dodatočne dozvie o možnom pochybení alebo porušení zákona. 14. Uviedol, že nespochybňuje uznášaniaschopnosť zákonodarného zboru ani Ústavného súdu SR, túto okolnosť však nemožno aplikovať na podmienky spoločenstva. Zdôraznil, že rada nemala v čase hlasovania troch členov, ale len dvoch; dôvodom nezaregistrovania Ing. L. L. nebola neprítomnosť všetkých troch členov rady, ale skutočnosť, že rada nemala v čase hlasovania dostatočný počet členov vyžadovaný zákonom č. 182/1993 Z.z. Poukázal na § 7 ods. 8 a § 7c ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. 15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. III. Pojednávanie 16. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 (ďalej len OSP) rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 14.3.2018 uznesením v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Obaja boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania. IV. Relevantné právne predpisy 17. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). 18. Podľa § 252 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie (ods. 1). Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu (ods. 2). 19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva (ďalej len "register"). 20. Podľa § 7 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. do registra sa zapisuje názov a sídlo spoločenstva, identifikačné číslo, orgány spoločenstva, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu štatutárneho orgánu. 21. Podľa § 7 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. do registra sa zapisuje aj zmena alebo zánik zapisovaných skutočností. Štatutárny orgán je povinný podať príslušnému správnemu orgánu návrh na zápis zmeny zapisovaných skutočností do 15 dní odo dňa, keď zmeny nastali, na ktorom musí byť pravosť podpisu úradne osvedčená. Ak bol návrh podaný oneskorene, zmenu alebo zánik zapisovaných skutočností na základe tohto návrhu správny orgán nezapíše. K návrhu sa musí priložiť zápisnica, prezenčná listina a uznesenie zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej len "zhromaždenie") o vykonaní zmeny zmluvy o spoločenstve, dodatok k zmluve o spoločenstve v dvoch vyhotoveniach, správny poplatok a pri zmene štatutárneho orgánu aj doklad preukazujúci jeho bezúhonnosť. 22. Podľa § 7 ods. 10 zákona č. 182/1993 Z.z. náležitosti zapísané v registri sú účinné voči každému odo dňa vykonania zápisu do registra. 23. Podľa § 7 ods. 11 zákona č. 182/1993 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 24. Podľa § 7c ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. rada je dozorný orgán spoločenstva. Rada zvoláva zhromaždenie najmenej raz za rok, kontroluje vedenie účtovníctva a iných dokladov, navrhuje odvolanie predsedu, kontroluje činnosť spoločenstva a navrhuje opatrenia na nápravu nedostatkov. 25. Podľa § 7c ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. rada má najmenej troch členov. Členom rady môže byť len vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome. Členom rady nemôže byť predseda. Funkčné obdobie rady je tri roky. Na platné rozhodnutie rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. Členovia rady sú oprávnení nahliadať do všetkých dokladov a záznamov týkajúcich sa činnosti spoločenstva a kontrolujú, či spoločenstvo vykonáva činnosť v súlade s týmto zákonom, zmluvou o spoločenstve alebo stanovami spoločenstva. 26. Podľa § 7c ods. 9 písm. f/ zákona č. 182/1993 Z.z. zhromaždenie tvoria všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie zvoláva rada podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada predseda alebo najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zhromaždenie volí a odvoláva členov rady. Posúdenie veci správnym súdom 27. Žalobca sa žalobou podanou na súd za účinnosti OSP dňa 14.9.2015 domáhal ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Pojem „nezákonný zásah“ OSP priamo nedefinoval; avšak, vychádzajúc z ústavnej formulácie uvádzajúcej „rozhodnutia, opatrenia alebo iné zásahy verejnej moci“, pojem „zásah“ bolo možné vykladať ako aktívne konanie vykazujúce znaky bezprostredného „zásahu“ „pokynu“ alebo „donútenia“ zameraného priamo proti poškodenému, resp. proti nemu priamo vykonaného. Jeho znakom bolo aj to, že ním vyvolané účinky na poškodeného sú definitívne, t. j. inými prostriedkami nápravy ako súdnym donútením neodstrániteľné, čo zákonodarca zvýraznil neprípustnosťou takého návrhu, ktorý smeruje proti „zásahu“, na ktorého elimináciu neboli vyčerpané iné zákonom prípustné prostriedky. Za „zásah“ sa obyčajne považujú aktívne úkony správnych orgánov alebo iných súčastí verejnej správy v rámci výkonu verejnej moci, súvisiace väčšinou s výkonom správnej činnosti, ktorú správna náuka označuje ako „správny dozor“. Za zásah sa považuje nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny útok orgánov verejnej moci proti subjektívnym verejným právam fyzických alebo právnických osôb. Naproti tomu za zásah v zmysle § 250v ods. 1 OSP sa nepovažuje vydanie právneho predpisu alebo individuálneho správneho aktu (rozhodnutia). 28. Po nadobudnutí účinnosti SSP dňom 1.7.2016 už právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje legálnu definíciu pojmu „iný zásah orgánu verejnej správy“ v ustanovení § 3 ods. 1 písm. e/ - ide o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Pod zásahom orgánu verenej správy je potrebné rozumieť postup a aktívnu činnosť orgánu verejnej správy, ktorá nesmeruje k vydaniu individuálneho správneho aktu (rozhodnutia). Ak by táto činnosť smerovala k vydaniu rozhodnutia, už nemožno hovoriť o inom zásahu podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, ktorý by bolo možné preskúmať v osobitnom konaní podľa § 252 a nasl. SSP, ale ide o administratívne konanie podľa § 3 ods. 1 písm. a/ SSP preskúmateľné správnym súdom na základe správnej žaloby podľa § 177 a nasl. SSP. Uvedené konania nemožno zamieňať vzhľadom na ich odlišný charakter, účel aj spôsob rozhodnutia. 29. Medzi účastníkmi bolo v predmetnej právnej veci sporné, či postup žalovaného predstavuje zásah orgánu verejnej správy negatívne ovplyvňujúci práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Primárne je potrebné v tejto súvislosti zodpovedať otázku potrebného počtu členov rady žalobcu a aj jej schopnosť prijímať rozhodnutia, od ktorej sa následne odvíja aj postup žalovaného odmietajúceho zapísať Ing. Milana L. do registra ako člena rady ustanoveného radou na vykonávanie funkcie predsedu spoločenstva do zvolenia nového predsedu. 30. Zákon č. 182/1993 Z.z. v § 7c ods. 6 ustanovuje, že rada má minimálne troch členov. Ide o minimálny počet členov, ktorý zákonodarca akceptuje pre zriadenie rady, jej funkčnosť a prijímanie rozhodnutí. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že rada musí mať obligatórne troch členov (ako minimálnu spodnú hranicu), môže mať aj viac ako troch členov, nie však menej. Z gramatického hľadiska použité slovo „najmenej“ postupujúc podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (Red. J. Kačala - M. Pisárčiková - M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003. 985 s. ISBN 80-224-0750-X) a Slovníka súčasného slovenského jazyka M - N (Ved. red. A. Jarošová, Bratislava: Veda, vydavateľstvo SAV 2015. 1100 s. ISBN 978-80-224-1485-2) vyjadruje najmenšie množstvo, najmenší žiaduci počet s pripustením možného väčšieho počtu, nie menej ako; synonymami sú slová: aspoň, minimálne a prinajmenšom. Je potom jednoznačné, že úmyslom zákonodarcu nebolo určiť maximálnu hranicu počtu členov kolektívneho dozorného orgánu spoločenstva, ale práve naopak - minimálnu hranicu s tým, že pripúšťa, aby rada mala aj viac ako len troch členov; na rozdiel od Národnej rady SR a Ústavného súdu SR, pri ktorých zákonodarca zvolil pri určovaní počtu ich členov opačný postup - upravil maximálny počet ich členov s pripustením aj menšieho počtu za súčasného dodržania uznášaniaschopnosti oboch kolektívnych orgánov (Národná rada SR má maximálne 150 poslancov a vo všeobecnosti je uznášaniaschopná za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny všetkých jej poslancov, t.j. 76; Ústavný súd SR má 13 sudcov a jeho uznášaniaschopnosť v pléne je ohraničená počtom siedmich sudcov). Vzhľadom na odlišný spôsob určenia maximálneho a minimálneho počtu členov Národnej rady SR, Ústavného súdu SR na jednej strane a rady žalobcu na druhej strane nemožno tento argument žalobcu o jeho uznášaniaschopnosti úspešne aplikovať v predmetnej právnej veci v situácii, keď rada žalobcu mala v čase prijatia dotknutého rozhodnutia len dvoch členov. 31. So znením zákonného ustanovenia § 7c ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. korešponduje aj zmluva o spoločenstve zo dňa 12.11.2008 v znení dodatku č. 3 v čl. 10 ods. 1, v zmysle ktorého má rada troch členov, ktorým môžu byť len vlastníci bytu alebo nebytového priestoru v dome, pričom každý dom má v rade svojho zástupcu (dom A na B. 9, 11, XX, XX, XX, XX; dom B na B. XX, XX, XX, XX, XX, XX a dom C na B. XX, XX, XX, XX). 32. Zákonnosť odčlenenia SVB B. XX-XX od žalobcu riešil Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. 6S/198/2015 zo dňa 28.9.2017 a dospel k záveru, že postupom žalovaného (ktorý je žalovaným aj v predmetnej právnej veci) nedošlo pri zápise spoločenstva SVB B. XX-XX do registra spoločenstiev k porušeniu zákona, keďže tento ako registračný orgán, po zistení splnenia zákonných podmienok zápis SVB do registra spoločenstiev musel uskutočniť. Správny súd konštatoval, že žalobca (ktorý je žalobcom aj v predmetnej právnej veci) nebol vznikom tohto spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov (SVB B. XX-XX) priamo dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch, a to ani následkami vyvolanými vznikom nového subjektu. Zmluva o spoločenstve SVOJBYT zostala vo vzťahu k vlastníkom bytov v bytových domoch A, B stále v platnosti a vzťahuje sa na všetkých ostávajúcich vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zrušenie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov je upravené v § 7d ods. 1, ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. a predpokladá prijatie rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov o zrušení spoločenstva, o zlúčení, splynutí alebo rozdelení, príp. vyhlásenie konkurzu na spoločenstvo alebo zamietnutie takéhoto návrhu pre nedostatok majetku. Je pravdou, že pri vzniku SVB B. XX-XX nedošlo k predchádzajúcemu zrušeniu pôvodného spoločenstva a k výmazu rozdeleného spoločenstva a zápis nových spoločenstiev po rozdelení. Naproti tejto právnej úprave však stojí úprava vyplývajúca z § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z.z., z ktorej jednoznačne vyplýva možnosť postupu tak, ako to zvolilo SVB B. XX-XX, pretože, ak by možnosť rozdelenia existujúceho spoločenstva výlučne závisela od vôle všetkých vlastníkov všetkých bytových domoch tvoriacich spoločenstvo menšina - menej ako 1 vlastníkov by bola znevýhodnená až do takej miery, že by im bolo zákonným spôsobom zabránené v odčlenení sa od pôvodného spoločenstva, čo určite nebola vôľa zákonodarcu a takýto výklad zákona by bol jednoznačne aj v rozpore s dobrými mravmi a úmyslom zákonodarcu pri prijímaní novely zákona č. 182/1993 Z. z. (zákon č. 70/2010 Z.z.). Podľa názoru správneho súdu nie je potrebné, aby v takomto prípade došlo k zrušeniu a rozdeleniu pôvodného spoločenstva (§ 7d ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.), ale za zákonný je možné pokladať aj postup vyplývajúci z § 14 ods. 9 zákona č. 182/1993 Z.z., kedy by o rozdelení spoločenstva hlasovali iba vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa predmet hlasovania (odčlenenia) týka, a to aj na schôdzi, ktorej by boli účastní len vlastníci bytov dotknutého bytového domu. SVB B. XX-XX bolo ku dňu 1.7.2015 zapísané do registra zákonným spôsobom. Pre správny súd je vyriešenie tejto otázky právoplatným rozhodnutím sp. zn. 6S/198/2015 zo dňa 28.9.2017 záväzné. 33. Zo zápisnice zo zasadnutia rady žalobcu zo dňa 15.7.2015 o 18:00 hod. vyplýva prítomnosť dvoch členov rady: Ing. L. L. a doc. Ing. T. F., PhD.; ako neprítomná členka rady je uvedená Ing. R. P.. Obsahom zasadnutia bola informácia o skutočnostiach v organizačnom usporiadaní v spoločenstve a schválenie návrhov funkcií v rade a poverení funkcie výkonu predsedu spoločenstva. Doc. Ing. T. F., PhD., informoval o pripravovanom návrhu a predloženom liste za dom C o vystúpení zo spoločenstva. Udialo sa tak napriek deklarovanému zotrvaniu v spoločenstve ešte v júni 2015. Vzhľadom na to sa vzdal funkcie predsedu rady a nemieni vykonávať funkciu povereného predsedu spoločenstva. Prítomní členovia rady (Ing. L. L. a doc. Ing. T. F., PhD.) následne jednohlasne odsúhlasili, že počnúc dňom 15.7.2015 bude predsedom rady spoločenstva žalobcu (SVOJBYT B. X-XX) Ing. L. L.; tiež jednohlasne určili, že do zvolenia nového predsedu bude vykonávať funkciu predsedu spoločenstva Ing. L. L. počnúc dňom 15.7.2015. Ing. L. L. dňa 17.7.2015 požiadal žalovaného o zápis uvedených údajov do registra. 34. Keďže ku dňu 1.7.2015 došlo k zákonnému odčleneniu SVB B. XX-XX od žalobcu (B. XX-XX bola u žalobcu označovaná ako dom C), Ing. R. P., ktorá je vlastníčkou bytu na B. XX, v žalobcom označovanom ako dom C, už nebola dňa 15.7.2015 členkou rady žalobcu. V tom čase rada žalobcu mala len dvoch členov, čo zákon č. 182/1993 Z.z. ani Zmluva o spoločenstve zo dňa 12.11.2008 v znení dodatku č. 3 nepripúšťajú a považujú za nezákonné. Tak zákon ako aj zmluva kogentne vyjadrujú minimálny počet členov rady číslovkou tri s preukázaným vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v príslušnom dome. Rada, ktorej počet členov je pod zákonným limitom (má menej ako troch členov), nemôže prijať platné rozhodnutie bez ohľadu na počet členov, ktorí sa reálne zasadnutia zúčastnia (dvaja z troch). Žalovaný preto postupoval správne a v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z., keď nezapísal Ing. L. do registra ako člena rady povereného radou na výkon funkcie predsedu do zvolenia nového predsedu. Iná situácia by nastala (a argument žalobcu o kvóre rady pre jej uznášaniaschopnosť by bolo možné hypoteticky prijať), keby rada v čase zasadnutia mala platne troch členov a na zasadnutí by boli prítomní len dvaja, o túto situáciu však v predmetnej právnej veci nejde. Rovnako je iná situácia, kedy by rada žalobcu mala napríklad štyroch členov a po odčlenení SVB B. XX-XX by v nej zostali traja členovia (bez Ing. R. P.); aj v tomto prípade by rada mohla prijať platné rozhodnutie, pretože počet jej členov by neklesol pod zákonom ustanovený a tolerovaný počet. Ani o tento prípad v predmetnej veci nejde. Vzhľadom na nedostatočný počet členov rady žalobcu je bezpredmetné uvažovať o potrebnom kvóre na uznášaniaschopnosť jeho rady. Kvórum je možné vyrátať až z celkového počtu platne zvolených členov rady, ktorý kvantitatívne zodpovedá požiadavkám zákona. Inými slovami, ak by rada žalobcu mala dňa 15.7.2015 aspoň troch členov, potom by bolo možné uvažovať o počte jej členov potrebných pre uznášaniaschopnosť. Do tohto štádia však v predmetnej veci nebolo možné dospieť vzhľadom na absenciu zákonom predpokladaného počtu členov rady žalobcu. 35. Sumarizujúc správny súd uvádza, že rada žalobcu mala v rozhodujúci deň 15.7.2015, kedy prijala rozhodnutia ním navrhované na zápis do registra, menej ako troch členov, čo zákon č. 182/1993 Z.z. nepripúšťa. Postup žalovaného smerujúci k nezapísaniu Ing. L. L. ako štatutárneho orgánu žalobcu - člena rady určeného radou na výkon funkcie predsedu žalobcu - je preto zákonný. Žalovaný plní funkciu registračného orgánu a ak sú splnené zákonné predpoklady vykoná zápis spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov do príslušného registra; ak nie sú zákonné podmienky na zápis splnené, potom navrhovaný zápis nevykoná, čo sa stalo aj v tejto veci. Správny súd považuje postup žalovaného za zákonný, preto žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa 261 SSP. 36. Na margo veci správny súd dodáva, že žalobca sa obrátil aj na Okresnú prokuratúru Bratislava I s podnetom na preskúmanie postupu žalovaného týkajúceho sa zápisu SVB B. XX-XX do registra spoločenstiev aj preskúmania postupu žalovaného týkajúceho sa výmazu predsedu spoločenstva Ing. L. L. a opätovného zápisu T. F.. Prokuratúra podnet odložila bez prijatia ďalšieho opatrenia (Pd 185/16/110114 zo dňa 12.5.2017). 37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať náhradu žalovaným vynaložených trov od žalobcu. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.