Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/200/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201524 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201524.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Ing. Y. E., K. XX, C., právne zastúpený: JUDr. Gabriela Semančíková, LL.M., MBA, advokátka, Dvořákovo nábrežie 4E, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 40682-4/2015-BA zo dňa 09.07.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 40682-4/2015-BA zo dňa 09.07.2015 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0213731814-GC04/14 zo dňa 30.04.2014 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému úplná náhrada trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Prvostupňový správny orgán (Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava) svojim rozhodnutím zo dňa 30.04.2014 predpísala žalobcovi penále v sume XXX,XX eur z dôvodu omeškania s úhradou poistného a nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za január 2009 až marec 2010 a máj 2010 až december 2010. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ku ktorému zaujal žalovaný stanovisko, že odvolanie bolo podané oneskorene a nebolo možné prvostupňové rozhodnutie ním napadnuté preskúmať. Žalobca podal v zákonnej lehote návrh na obnovu konania, v ktorom tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.04.2014 mu nebolo riadne doručené v súlade s § 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“ alebo ako „zákon“). Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím zo dňa 01.12.2014 návrh na obnovu konania zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím zo dňa 27.03.2015 konanie o odvolaní prerušil do opätovného doručenia prvostupňového rozhodnutia žalobcovi. Následne dňa 26.05.2015 žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 01.12.2014 o zamietnutí návrhu na obnovu konania zrušil. Žalobca dňa 11.05.2015 podal voči rozhodnutiu zo dňa 30.04.2014 odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.07.2015. II. Žaloba 2. Žalobca považoval rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov za nezákonné a žiadal ich zrušiť. Namietal, že splnil predpoklady podľa § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení a prvostupňový správny orgán mu nemal predpísať penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010. Žalovaný nesprávne po právnej stránke vec posúdil, ak vo svojom rozhodnutí potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobca nesúhlasil s tvrdením, že nevyhnutnou podmienkou na odpustenie penále je, že dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010. Žalobca uviedol, že uhradil na podklade prvostupňového orgánu dňa 30.04.2010 sumu XXX,XX eur pod špecifickým symbolom XXXXX, pričom uvedená suma bola vo výške neuhradeného poistného spred 01.01.2010. 3. Žalobca tiež namietal, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, pretože sa v ňom neuvádza, za ktoré konkrétne mesiace nebol príspevok na poistenie v nezamestnanosti uhradený, ani výška neuhradeného príspevku. Navyše, pokiaľ sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že za obdobie od januára 2003 do decembra 2003 bola žalobcovi odpísaný pohľadávka (poistenie v nezamestnanosti), poistné v sume XX,XX eur, nemá žalobca informáciu o dôvode a ani dátume odpísania tejto pohľadávky. Žalobca uviedol, že pred 01.03.2012 zákon o sociálnom poistení neobsahoval osobitné ustanovenie, ktoré by oprávňovalo postup priraďovania platieb, u ktorých nie je uvedený špecifický symbol určujúci, na poistné za aké obdobie sa má platba priradiť. Žalobca mal zato, že nakoľko platba vo výške XXX,XX eur zo dňa 30.04.2010 bola identifikovaný špecifickým symbolom 062009 a pokiaľ má žalobca skutočne voči žalovanému ku dňu 30.04.2010 aj záväzok z dôvodu neuhradeného príspevku na poistné v nezamestnanosti za obdobie od januára 2003 do decembra 2003 vo výške XX,XX eur, mal prvostupňový správny orgán postupovať tak, že po spárovaní v sume vo výške XX,XX eur na splatné poistné za obdobie jún 2009 mal zvyšok sumy použiť na úhradu poistného neskôr splatného, t.j. aj na úhradu príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie január 2003 až december 2003 vo výške XX,XX eur. III. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 13.10.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore a žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že každá povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť poistné v čas a v správnej sume. Lehotu, v ktorej je samostatne zárobkovo činná osoba povinná odviesť poistenie na sociálne poistenie ustanovuje § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. 5. Na základe § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona 572/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2010 sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Základnou podmienkou pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010 najneskôr do 30.04.2010. Podľa žalovaného bolo cieľom zákonodarcu zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči sociálnej poisťovni. Účel zákona je zrejmý aj zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č. 1830/2009 zo dňa 01.12.2009, z ktorej okrem iného vyplýva, že navrhovaná právna úprava má všeobecný charakter, to znamená, že jej účelom je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993 vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené napríklad podľa § 277 ods. 2 a 3, § 277a, § 293ap a § 293bj zákona o sociálnom poistení. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm, čo v praxi znamená, že dlžné sumy poistného a príspevku mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. pred 01.01.2010. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 71/2013-36, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 341/07, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2S /98/2012 zo dňa 20.03.2013, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/29/2013 zo dňa 28.05.2014 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/51/2014 zo dňa 26.05.2015. 6. Žalobca nesplnil podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále podľa § 293bl zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 572/2009 Z.z. z dôvodu, že príspevok na poistenie v nezamestnanosti za obdobie január 2003 až december 2003 nezaplatil do 30.04.2010. Na uvedené nemá vplyv ani tá skutočnosť, že predmetná pohľadávka bola odpísaná. Odpísanie pohľadávky podľa § 150 zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že je nevymáhateľná nemá za následok zánik pohľadávky. 7. Žalovaný taktiež uviedol, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva na základe akých ustanovení zákona je žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba povinný platiť poistné, v akej lehote s poukázaním na následok nesplnenia odvodovej povinnosti v súlade s príslušným ustanovením zákona o sociálnom poistení, taktiež sa v napadnutom rozhodnutí zaoberala a vyhodnotila námietky žalobcu ako účastníka konania, ktorá sa týkala odpustenia povinnosti zaplatiť penále v súlade s § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení ako aj ostatnými námietkami žalobcu. Žalovaný síce neuvádza v napadnutom rozhodnutí konkrétne mesiace, za ktoré žalobca nezaplatil príspevok na poistenie v nezamestnanosti, ale uvádza obdobie, za ktoré žalobca uvedený príspevok nezaplatil. Je zjavné, za aké mesiace žalobca príspevok na poistenie v nezamestnanosti nezaplatil a výška neuhradeného príspevku nie je pre posúdenie splnenia podmienok na odpustenie povinnosti zaplatiť penále rozhodujúca. IV. Konanie pred správnym orgánom 8. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Správne orgány v administratívnom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom ich odôvodnenia sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku. V. Posúdenie veci správnym súdom 9. Podľa § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení (v znení účinnom od 01.01.2010) Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010. 10. Žalovaný vo svojom rozhodnutí argumentoval, že základnou podmienkou pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010 najneskôr do 30.04.2010, pričom sa má na mysli celé obdobie poistenia pred 01.01.2010 bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm, čo v praxi znamená, že dlžné sumy poistného a príspevku mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t.j. pred 01.01.2010. Podľa žalovaného žalobca nesplnil podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále z dôvodu, že nezaplatil príspevok na poistenie v nezamestnanosti za obdobie január 2003 až december 2003 do 30.04.2010. 11. Uvedenú argumentáciu správny súd považoval za nesprávnu, pričom poukazuje na svoje skoršie rozhodnutia v právne a skutkovo obdobných veciach (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. 2S 213/2015, 2S 281/2012) alebo na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 1Sžso/84/2014, 10Sžso/53/2015). Z uvedených rozhodnutí vyplýva už ustálený právny názor, že ustanovenie § 293bl ods. 1 a ods. 2, ktoré zaviedla do zákona o sociálnom poistení novela tohto zákona č. 572/2009 Z.z.. má nepochybne znak normatívnosti tým, že jednoznačne stanovuje, že Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí už predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ak je toto dlžné poistné a dlžné príspevky zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Táto norma je pritom vyjadrená právnym jazykom, ktorý je jasný, zrozumiteľný, jednoznačný a podľa názoru súdu nevyvoláva žiadne pochybnosti. Podľa legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky platí, že nemožno vytvárať také zákony, ktoré protirečia iným zákonom a spôsobujú disharmóniu v právnom poriadku ako celku. Zákon by mal mať ucelenú vnútornú štruktúru a jeho jednotlivé ustanovenia by si nemali vzájomne protirečiť. Zákon má pritom upravovať v príslušnej oblasti všetky základné spoločenské vzťahy. Musí byť zrozumiteľný, prehľadne usporiadaný a stručný v tom zmysle, že má obsahovať len ustanovenia s normatívnym obsahom. Napokon nemožno zabudnúť ani na to, že zákon nesmie protirečiť právu Únie. 12. Ani z výkladu tejto právnej normy (§ 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení) podľa metód výkladu, či už ide o jazykový, logický, systematický, historický alebo teleologický výklad, nemožno dospieť k takému záveru, k akému dospel žalovaný, keďže z daného ustanovenia nevyplýva, že predpokladom odpustenia penále je zaplatenie aj príspevku na poistenie v nezamestnanosti do 30.04.2010. Predmetné ustanovenie totiž ako predpoklady nepredpísania alebo odpustenia penále stanovilo len dve podmienky a to, že sa penále viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky za obdobie pred 01.01.2010, čo je logické, nakoľko táto právna úprava nadobudla účinnosť od 01.01.2010 a druhou podmienkou je, že toto dlžné poistné a dlžné príspevky, ku ktorým sa vzťahuje penále, musí byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Poukaz žalovaného na výklad tohto ustanovenia výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, ktorý vyjadril účel navrhovanej právnej úpravy tak, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené s tým, že podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, treba uviesť, že tento výklad zneniu tohto zákonného ustanovenia v žiadnom prípade nezodpovedá. Ak bolo cieľom navrhovanej právnej úpravy, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, malo byť v zákone zrozumiteľne a jasne vyjadrené, že podmienkou na odpustenie alebo nepredpísanie penále je, aby boli zaplatené všetky dlžné sumy. Keďže však takáto podmienka (predpoklad) pre nepredpísanie penále resp. odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále, v zákone absentuje, posúdil žalovaný vec po právnej stránke nesprávne, a preto súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu. 13. Pre úplnosť treba dodať, že ak by si súd osvojil výklad zákona zo strany žalovaného, bol by takýto postup zjavne nespravodlivý. Pri výklade žalovaného by totiž v prípade, ak by dlžník z dlžných súm poistného a príspevkov zaplatil napríklad 99,99% a z akéhokoľvek dôvodu by nezaplatil jednu stotinu percenta, čiže pomerne zanedbateľnú sumu, predpísalo by sa mu penále zo 100% všetkých dlžných súm za obdobie pred 01.01.2010. 14. Podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu vyjadril v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané“ (I. ÚS 17/1999, nález zo dňa 22.09.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s 365, zhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13.10.1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382). Z hľadiska princípu právnej istoty podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008, nález Ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m.m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. Pl. ÚS 16/06 zo dňa 24.06.2009, nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). 15. V tejto súvislosti treba dodať, že jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi. 16. Podľa názoru súdu je teda podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 17. Z textu predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že právnou úpravou sa vychádza v ústrety fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré nesplnili povinnosti odvádzať poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie včas a v správnej sume v období pred 01.01.2010. Sociálna poisťovňa od 01.01.2010 za podmienky, že dlžné poistné a príspevky sú najneskôr ku dňu 30.04.2010 zaplatené, nepredpíše penále, prípadne odpustí už predpísané ale nezaplatené penále, ktoré by z titulu neskorej platby poistného a príspevkov alebo platby poistného a príspevkov v nesprávnej sume inak muselo byť predpísané a zaplatené. Možnosť predpísania penále sa teda po uvedenej novele viaže vždy na konkrétne dlžné poistné. 18. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že poňatie výkladu ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení prezentované žalovaným, podľa ktorého by odpustenie penále viažuce sa na oneskorené zaplatenie určitého poistného a príspevkov bolo podmienené uhradením aj iných (resp. úplne všetkých) platieb poistného a príspevkov, nemožno vyvodiť ani z textu zákona, ani zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č. 1830/2009 zo dňa 01.12.2009, na ktorú sa žalovaný odvoláva, a to bez ohľadu aplikovanú metódu výkladu práva. Účel predmetnej novely zákona o sociálnom poistení, ktorým žalovaný argumentuje, sa totiž v texte zákona neodzrkadlil. 19. Súd je vzhľadom na vyššie uvedené toho názoru, že nezaplatenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie január 2003 až december 2003 v sume XX,XX eur do 30.04.2010 nemá žiaden vplyv na existenciu oprávnenia žalovaného vyrubiť penále z dlžnej sumy poistného za obdobia uvedené v napadnutom rozhodnutí, nakoľko toto oprávnenie zaniklo na základe ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení tým, že žalobca dlžné poistné za predmetné obdobia ku dňu 30.04.2010uhradil. Pokiaľ ide o neuhradenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti, má táto skutočnosť za následok, že na žalobcu sa tzv. generálny pardon v zmysle § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v tejto časti nevzťahuje, teda len vo vzťahu k oprávneniu predpísať penále za toto obdobie, pretože iba za toto obdobie neboli splnené podmienky pre odpustenie penále. 20. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že žalovaný vec nesprávne po právnej stránke posúdil, preto súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto orgánu na ďalšie konanie. 21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 22. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).