Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/202/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201545 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201545.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: FESTAP s. r. o., IČO: 31587828, Hattalova 2, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Jana Valachová, advokátka, M. Rázusa 49, Lučenec, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 914589/2015 zo dňa 16.06.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnymi orgánmi 1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9103404/5/5099478/2014 zo dňa 19.11.2014. Vo vyrubovacom konaní vydal správca dane (Daňový úrad Bratislava) dňa 10.03.2015 rozhodnutie č. 25026/2015, ktorým podľa § 68 ods. 6 zákonom č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel daňovej straty v sume 18.586,43,- € na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. II. Žaloba 2. Žalobou doručenou súdu dňa 21.09.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí daňových orgánov, pričom žiadal aby napadnuté rozhodnutie súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 3. V prvom rade žalobca namietal, že rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že v konaní pred správnym orgánom nastala taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. K takejto vade došlo tým, že prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie založil na nezákonne získanom protokole z daňovej kontroly, pričom žalovaný napadnutým rozhodnutím túto nezákonnosť neodstránil. Podľa žalobcu vyrúbený rozdiel dane z príjmov bol založený na základe protokolu z daňovej kontroly zo dňa 19.11.2014, pričom však tento protokol bol nezákonne získaným dôkazom, keďže bol žalobcovi doručený až po uplynutí jednoročnej lehoty o začatí daňovej kontroly. Protokol nebol žalobcovi doručený v lehote 12 mesiacov od začatia daňovej kontroly, daňová kontrola prekročila maximálnu zákonom stanovenú dĺžku a protokol z takejto kontroly je nezákonne získaným dôkazným prostriedkom, ako to napríklad vyplýva z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 24/2010. Žalobca dodal, že prvostupňový orgán protokol doručil žalobcovi prostredníctvom pošty až dňa 11.12.2014, keď predtým neúčinne doručoval tento protokol zástupcovi žalobcu prostredníctvom kriminálneho úradu finančnej správy. Takéto doručenie však bolo právne neúčinné, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre doručovanie písomností správcu prostredníctvom kriminálneho úradu finančnej správy. Žalobca poukázal na ust. § 5 ods. 3 písm. j/ bod 3./ zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, podľa ktorého kriminálny úrad robí úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov, len ak na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi je potrebný bezprostredný zásah. Táto zákonná podmienka podľa žalobcu splnená nebola, v čase kedy menovanému zástupcovi žalobcu uplynula zákonná lehota pre prevzatie zásielky s protokolom na pošte, nebol potrebný žiaden bezprostredný zásah zo strany kriminálneho úradu finančnej správy. Zástupca žalobcu sa doručovaniu zásielok prvostupňového správneho orgánu nevyhýbal, nakoľko dňa 18.11.2014 osobne prevzal zápisnicu o ústnom pojednávaní a dňa 05.12. prevzal na pošte oznámenie správcu dane a dňa 11.12.2014 prevzal na pošte samotný protokol. Kriminálny úrad finančnej správy, ako aj prvostupňový správny orgán prekročili svoju právomoc, kedy nezákonne duplicitne doručovali protokol zástupcovi daňového subjektu (žalobcovi) prostredníctvom kriminálneho úradu finančnej správy, kedy doručovanie z dôvodu jeho nezákonnosti nemohlo vyvolať právne následky. Protokol bol zástupcovi žalobcu riadne doručený až poštou dňa 11.12.2014, t. j. po uplynutí jednoročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Z tohto dôvodu je protokol nezákonne získaným dôkazom. Prvostupňový správny orgán sa v prvostupňovom rozhodnutí všemožne snažil svoj nezákonný postup pri doručovaní protokolu ospravedlniť tvrdením, že zástupca žalobcu úzko nespolupracoval s prvostupňovým správnym orgánom. Pritom žalobca neporušil v priebehu daňovej kontroly žiadnu svoju povinnosť a skutočnosť, že sa zástupca žalobcu nepretržite nezdržoval vo svojej kancelárii nemožno vyhodnotiť tak, že nespolupracoval s prvostupňovým orgánom. Prvostupňovému správnemu orgánu nebránilo nič v tom, aby protokol zaslal zástupcovi včas poštou. 4. V tejto súvislosti žalobca podotkol, že prekročenie zákonom stanovenej maximálnej hranice trvania daňovej kontroly zavinil prvostupňový správny orgán svojou nečinnosťou. Hroziace prekročenie zákonom stanovenej lehoty sa následne neúspešne snažil nezákonným spôsobom odvrátiť. 5. Žalobca taktiež namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a že zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádzalo je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Tieto vady boli spôsobené predovšetkým tým, že prvostupňový správny orgán svojím rozhodnutím upravil základ dane o 5.738,40,- € s odôvodnením, že žalobca neoprávnene zaúčtoval do daňových nákladov výdavky na pracovné cesty, pri ktorých údajne nebolo preukázané ich uskutočnenie a žalovaný následne napadnutým rozhodnutím uvedené vady ponechal nedotknuté. Správca dane vo svojom rozhodnutí žalobcovi vytýkal, že dôkazy k pracovným cestám jednoznačne nepreukazujú uskutočnenie pracovných ciest, tak ako uviedol žalobca, nepreukazujú čas trvania stretnutia, chýbajú doklady o trvaní pracovnej cesty, dôkazy nepreukazujú v akých priestoroch boli rokovania uskutočnené a jednoznačne nepreukazujú uskutočnenie pracovných ciest. Prvostupňový orgán úpravu základu dane odôvodnil tým, že žalobca nepredložil zápisy z jednotlivých rokovaní s obchodnými partnermi a potvrdenia obchodných partnerov predložené žalobcom sú antidatované. S týmito závermi žalobca nesúhlasil, považoval takéto zistenia za nesprávne a zároveň rozhodnutie správcu dane za riadne neodôvodnené. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane všetky účtovné doklady, ktoré je potrebné vyhotovovať pri realizácii zahraničných pracovných ciest a tieto boli z formálneho, ako aj vecného hľadiska správne. Existenciu zahraničných pracovných ciest v kontrolovanom zdaňovacom období preukázal žalobca nielen účtovnými dokladmi ale aj inými dôkaznými prostriedkami. Predložil interné doklady o vyúčtovaní pracovných ciest, výdavkové pokladničné doklady, správy z pracovných ciest, písomné potvrdenia obchodných partnerov o realizácii obchodných stretnutí, ako aj odberateľské faktúry preukazujúce prínos pracovných ciest z hľadiska príjmov žalobcu, ktoré preukazovali uskutočnenie rokovaní a opodstatnenosť pracovných ciest a súvislosť medzi rokovaním a dosiahnutými výnosmi. Pri jednotlivých zahraničných pracovných cestách riadne špecifikoval osoby, s ktorými rokoval, miesta rokovania, celkovú dĺžku pracovných ciest a napokon aj samotný účel týchto zahraničných pracovných ciest. Tieto dôkazy boli predložené správcovi dane ako prílohy podania zo dňa 14.10.2014. 6. Žalobca namietal, že správca dane dôkazy predložené žalobcom nezohľadnil a neakceptoval ich bez náležitého vysvetlenia. Správca dane konštatoval, že písomné prehlásenia obchodných partnerov žalobcu sú dodatočne vystavené a antidatované. Urobil tak napriek tomu, že nedisponoval žiadnymi dôkazmi, ktoré by spochybňovali predložené potvrdenia obchodných partnerov a uchýlil sa len k nepreukázaným a lživým tvrdeniam o ich utajenom antidatovaní. Podľa názoru žalobcu v rozpore s ustanoveniami daňového poriadku rozhodnutie správcu dane neobsahuje riadne vyhodnotenie týchto písomných prehlásení. V otázke hodnovernosti a správnosti predložených potvrdení obchodných partnerov správca dane neuniesol svoje dôkazné bremeno. Predložené potvrdenia o realizácii rokovaní sú kľúčovým dôkazom, ktorý bol prvostupňový orgán povinný vyhodnotiť. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 24 ods. 4 daňového poriadku. Taktiež namietal, že prvostupňový správny orgán mal v protokole prihliadnuť na všetko, čo v priebehu daňovej kontroly vyšlo najavo. Každý dôkaz bol povinný riadne vyhodnotiť a to jednotlivo, ako aj o vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Podľa názoru žalobcu ako daňový subjekt svoje dôkazné bremeno v konaní uniesol a preto prešlo dôkazné bremeno na správcu dane. V prípade, ak tento chcel vyrúbiť daň v rozpore s výsledkami dokazovania, znamená to, že správca dane tvrdí, že predložené dôkazné prostriedky nie sú vierohodné a že základ dane a daň mali byť stanovené v inej výške, než ako ich žalobca preukázal. Správca dane je povinný existenciu skutočnosti vyvracajúcich vierohodnosť, preukaznosť, správnosť, či úplnosť v účtovníctve predložených dôkazov a iných povinných evidencií, či záznamov vedených daňovým subjektom preukazovať. Ak tvrdil, že potvrdenia obchodných partnerov sú antidatované, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať. V otázke primeraného rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane žalobca poukázal na rozhodnutia najvyššieho súdu 8Sžf/9/2012. 7. Žalobca dodal, že pokiaľ ide o argumenty správcu dane o tom, že nepredložil zápisy z obchodných rokovaní a neidentifikoval presné priestory, v ktorých sa rokovania uskutočnili, žalobca uviedol, že správca dane nebol oprávnený požadovať od žalobcu zápisy z obchodných rokovaní, nakoľko tieto nie je daňový subjekt povinný v zmysle zákona vyhodnocovať a uchovávať a v prípade, ak sa aj vyhotovili, nachádzali sa v nich údaje tvoriace predmet obchodného tajomstva. Za účelom preukázania existencie obchodných rokovaní žalobca predložil prvostupňovému orgánu postačujúce potvrdenia obchodných partnerov. Požiadavka správcu dane na predloženie dokladu o trvaní rokovania bola absurdná, takýto doklad de facto ani neexistuje, žalobca nemal povinnosť nič také vyhotovovať a ani požadovať od svojich obchodných partnerov. Požiadavka správcu dane na predloženie dôkazov, v akých priestoroch sa rokovania konali bola zjavne neprimeraná, pretože rozsah dokazovania zahraničných pracovných ciest a požiadavky správcu dane na preukázanie pracovných ciest prekročili hranicu proporcionality. Z uvedeného mal žalobca za to, že správca dane pričítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze ohľadne skutočnosti, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. Naopak žalobca bol presvedčený, že uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie zahraničných pracovných ciest, ich účelu, ako aj ich trvania. Na druhej strane správca dane dôkazné bremeno ohľadom existencie skutočnosti vyvracajúcich vierohodnosť, preukaznosť, správnosť, či úplnosť predložených dôkazov neuniesol. 8. Žalobca ďalej namietal, že nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bola spôsobená aj tým, že správca dane pri úprave základu dane o 5.102,53,- € rozhodnutie odôvodnil tým, že náklady súvisiace s prepravou, dodaním a nájmom lešenia vynaložené žalobcom nie sú daňovými výdavkami v zmysle zákona dane z príjmov, nakoľko ich vynaloženie na daňové účely nebolo dostatočne preukázané a žalovaný ani túto vadu napadnutým rozhodnutím neodstránil. Žalobca sa nestotožnil so závermi daňových orgánov s vysvetlením, že lešenie si musel prenajať z dôvodu, že takýmto lešením sám nedisponoval a jeho použitie bolo nevyhnutné pre opravu strechy budovy sídla žalobcu. K oprave strechy predložil všetky potrebné pracovné výkazy a zoznam pracovníkov, lešenie bolo odovzdané najskôr na Mudroňovú ulicu, kde konateľ žalobcu zabezpečil jeho fyzickú ochranu súkromnou bezpečnostnou službou vykonávajúcou ochranu jeho majetku, aby toto prenajaté lešenie nebolo pred montážou odcudzené a následne bolo toto lešenie po častiach prevážané na Hattalovú ulicu v Bratislave, kde sa postupne používalo na opravu strechy. Následne po ukončení bolo postupne odvážané na Mudroňovú ulicu za účelom jeho dočasného uskladnenia pred prepravou. Dôvodom takéhoto postupu bola skutočnosť, že na Hattalovej ulici nebolo možné zabezpečiť fyzickú ochranu nezmontovaného lešenia. Z takejto skutočnosti nemožno vyvodzovať, že toto lešenie nebolo použité pri oprave strechy na budove žalobcu na Hattalovej ulici. 9. Žalobca ďalej videl nezákonnosť napadnutého rozhodnutia časti úpravy základu dane žalobcov 552,81,- € z dôvodu, že vynaloženie nákladov na služby Magio TV klasik + internet + TV balíček na daňové účely nebolo dostatočne preukázané za nesprávne. V priebehu daňovej kontroly predložil prvostupňovému orgánu daňové doklady a účtovné doklady ohľadom uvedených služieb a poskytol vyčerpávajúce vysvetlenie ohľadom potreby týchto služieb, ktoré správca dane hodnoverne nespochybnil. Správny orgán riadne neodôvodnil, prečo vysvetlenia žalobcu potrebuje využívania týchto služieb nepovažoval za hodnoverné. 10. Podľa žalobcu bola nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spôsobená aj tým, že správca dane pri úprave základu dane o 1.200,- € rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dostatočne nepreukázal oprávnenosť daňových výdavkov na nájomné za prenájom spoločenských priestorov v chate Látky v plnej výške. Za účelom preukázania zahrnutia uvedených nákladov do výdavkov žalobcu predložil správcovi dane 12 zápisov vrátane príloh z porád vrcholového vedenia vykonávaných v prenajatých priestoroch, pričom tieto zápisy obsahovali označenie osôb, ktoré sa zúčastňovali porád označením príslušných oddelení žalobcu, ktoré tieto osoby na poradách zastupovali. Žalobca riadne odôvodnil účel týchto výdavkov za účelom preukázania existencie nájomnej zmluvy žalobca predložil prvostupňovému správnemu orgánu zmluvu o nájme zo dňa 04.01.2010 ako prílohu č. 3 svojho vyjadrenia protokolu. Žalobca nesúhlasil so správcom dane, ktorý uvedené výdavky neuznal z dôvodu, že v týchto zápisoch nie sú uvedené konkrétne mená zamestnancov žalobcu ani prílohy. Takúto požiadavku považoval žalobca za prekračujúcu hranicu proporcionality a záver správcu dane potvrdený žalovaným považoval za nesprávny. III. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 26.10.2015, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 12. Nesúhlasil s tvrdením, že medzi zástupcom žalobcu a zamestnankyňami správcu dane bolo dohodnuté doručenie protokolu do piatku 21.11.2014. Zamestnankyne správcu dane postupovali podľa dohody a dňa 21.11.2014 zatelefonovali na telefónne číslo uvedené na vizitke zástupcu žalobcu, ten však nereagoval a nereagoval ani na neskoršie telefonáty ani na e-mailové správy. O tejto skutočnosti bol spísaný úradný záznam dňa 24.11.2014. K námietke žalobcu o protizákonnom postupe pri doručovaní písomností žalovaný uviedol, že postupoval v súlade s § 30 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého, ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. Zamestnanci správcu dane doručovali písomnosti dňa 25.11.2014 o 11:30 hod. na adrese sídla zástupcu daňového subjektu, avšak napriek snahe zásielku nebolo možné doručiť pre neprítomnosť zástupcu žalobcu. Ďalej zamestnanci správcu dane doručovali písomnosť dňa 27.11.2014 na adresu trvalého pobytu splnomocneného zástupcu žalobcu, avšak na tejto adrese dostali informáciu, že splnomocnený zástupca sa na tejto adrese nezdržiava ale sa zdržiava na Trenčianskej ulici 30 v Bratislave. Až následne doručoval správca dane písomnosti zástupcovi daňového subjektu prostredníctvom kriminálneho úradu finančnej správy. Takýto postup bol v súlade s § 5 ods. 3 písm. j/ bod 3 zákona č. 333/2011 Z.z. 13. K otázke dĺžky trvania daňovej kontroly žalovaný uviedol, že správca dane v priebehu daňovej kontroly konal, vyzýval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov a akceptoval aj dlhšie termíny navrhované žalobcom, pričom tento do 18.11.2014 spolupracoval písomne, e-mailom aj telefonicky. Dňa 18.11.2014 sa na Daňovom úrade Bratislava konalo ústne pojednávanie so splnomocneným zástupcom žalobcu vo veci podania informácie o výsledku daňovej kontroly, dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2010 a 2011, výsledky ktorej sú spísané v zápisnici o ústnom pojednávaní. Od tohto dátumu na telefonické volanie správcu dane nereagoval nielen konateľ splnomocneného zástupcu žalobcu ale ani samotný žalobca. Zamestnanci správcu dane sa v priebehu výkonu daňovej kontroly po celý čas snažili maximálne vychádzať žalobcovi v ústrety. Dokumenty, ktoré žiadali k sporným prípadom doložiť boli doposielané z Fiľakova, kde má žalobca prevádzku. Požiadavkám na vysvetlenie účtovných prípadov si žalobca vyžiadal vždy dlhší čas, nakoľko terajší ekonomický riaditeľ v daňovom subjekte v kontrolovanom období ešte nepracoval a musel uvedené skutočnosti podrobne zisťovať. 14. Tvrdenie žalobcu, že správca dane bol nečinný žalovaný odmietol. Niektoré dôkazy, ktoré správca dane od žalobcu požadoval, ale tento ich nepredložil, resp. boli nedôveryhodné, si musel správca dane zaobstarať sám prostredníctvom zaslaním dožiadaním zisťovaním mnohým odborných technických záležitostí na internete. V konečnom dôsledku aj samotné ústne pojednávanie o oboznámení žalobcu s výsledkami daňovej kontroly muselo byť posunuté približne o 2 týždne, nakoľko konateľ avizoval zahraničnú pracovnú cestu. Všetky tieto skutočnosti dokazujú, že daňový subjekt sa po oboznámení s výsledkami kontroly snažil o zmeškanie lehoty na doručenie protokolu v zákonnej lehote. 15. Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa jednotlivých neuznaných nákladov žalobcu za príslušné zdaňovacie obdobia, žalovaný poukázal na to, že dôkazy, ktorými žalobca chcel preukázať uskutočnenie a dôvodnosť zahraničných ciest a výdavkov s nimi spojených boli predložené iba ako fotokópie, ktoré sú ľahko zmanipulovateľné a z ich obsahu možno konštatovať, že dátum vystavenia týchto potvrdení bol antidatovaný. Správca dane sa zaoberal podrobne každým predloženým dokladom, vyhodnotil ich jednotlivo vo vzájomných súvislostiach a vylúčil z nákladov tie pracovné cesty, ktoré neboli preukázané hodnoverným spôsobom v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Každý kto predkladá cestovný príkaz na vyúčtovanie, je povinný si v priebehu pracovnej cesty uschovať všetky doklady o vynaložených výdavkoch súvisiacich s pracovnou cestou, preplatenie ktorých bude požadovať a do 10 dní od ukončenia pracovnej cesty odovzdať riadne vyplnený cestovný príkaz spolu s priloženými dokladmi na zúčtovanie v zmysle § 7 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. 16. Žalobca sa však nevyjadril k mnohým zahraničným pracovným cestám, ku ktorým dodatočne vypracoval správy a nepredložil dôkazy o ich uskutočnení v priebehu daňovej kontroly ani počas výkonu vyrubovacieho konania. Z dôvodu, že žalobca dostatočne nepreukázal uskutočnenie zahraničných pracovných ciest, správca dane v zmysle § 17 a § 19 ods. 2 písm. d/ zákona č. 595/2003 Z.z. upravil základ dane v zdaňovacom období o sumu 5.783,40 eur. Podmienka preukázanosti zaúčtovaných nákladov je uzákonená v ustanoveniach § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., v zmysle ktorého daňovými výdavkami nie sú náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto náklady daňovník účtoval, náklady ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané a § 2 písm. i/ zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 595/2003 Z.z.“ alebo ako „zákon o dani z príjmov“), podľa ktorého daňovým výdavkom nie je náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom. 17. Správca dane taktiež podľa § 17 zákona č. 595/2003 Z.z. upravil základ dane o sumu 5.102,53 eur, t.j. náklady súvisiace s prepravou, dodaním a prenájmom lešenia fakturované dodávateľom Peri spol. s.r.o. v celkovej sume 4.945,39 eur a spoločnosťou FATREX, spol. s.r.o. v sume 157,14 eur. Žalobca počas vykonávania daňovej kontroly, ani v priebehu vyrubovacieho konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že uvedené náklady sú daňovým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom v zmysle § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.. Kontrolou dokladov súvisiacich s prepravou lešenia správca dane zistil, že na faktúre č. 111737 zo dňa 19.08.2011 v celkovej sume 188,57 eur od dodávateľa FATREX spol. s.r.o. nie je uvedené miesto náklady a vykládky lešenia. Z uvedeného dôvodu správca dane v súlade s § 26 ods. 7 daňového poriadku vyzval spoločnosť Peri, ktorá zabezpečovala prenájom lešenia a spoločnosť FATREX, aby správcovi dane poskytli všetky faktúry, dodacie listy a oznámili presné miesto nakládky a vykládky lešenia. Žalovaný poukázal na to, že žalobca podľa predložených dokladov vykonal iba malú nenáročnú opravu strechy, na ktorú nebolo potrebné použiť žiadne lešenie, resp. nie také veľké, prenájom ktorého mal zaúčtovaný v nákladoch. Oprava strechy bola vykonaná svojpomocne, vlastnými zamestnancami, materiál nakúpený na opravu sa pohyboval v rozpätí od 700-1000 eur. Lešenie bolo prenajaté v období apríl až august 2011, pričom pracovné listy dvoch zamestnancov, ktorí by mali prácu vykonať, boli spolu iba za 12 dní v mesiacoch júl a august 2011. K tejto skutočnosti žalovaný dodal, že dňa 15.07.2011 a 28.07.2011, kedy mal jeden zo zamestnancov Štefan Kišbenedek pracovať na oprave strechy, bol podľa potvrdenia rehabilitačného pracoviska v Lučenci prítomný na zdravotnej rehabilitácii vo Fiľakove, ktorú zabezpečoval jeho zamestnávateľ. Taktiež správca dane zistil, že nakládku a odvoz lešenia zabezpečovala spoločnosť FATREX dňa 08.08.2011 - 09.08.2011 z adresy Mudroňova 88, Bratislava. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu o skutočnosti, akým spôsobom sa lešenie prepravovalo a kde bolo dočasne zložené, je právne irelevantné, nakoľko je to otázka organizácie práce, ktorá nemôže mať žiaden vplyv na výšku zakladať dane, je nesprávna a nerešpektovateľná. Na základe dôsledne preverených uvedených skutočností správca dane oprávnene vyhodnotil zaúčtované náklady na prenájom lešenia ako neopodstatnené a upravil základ dane o sumu 5.102,53 eur z dôvodu, že predmetné náklady nemožno považovať za daňový výdavok v zmysle definície daňového výdavku podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.. 18. Pokiaľ ide o zaúčtovanie nákladov v zdaňovacom období roka 2011 na účet 518001-služby, telefón, faktúry od dodávateľa Slovak Telekom v celkovej sume 552,81 eur za dodávku služieb Magio TV Klasik + Internet + TV Balíček - dokumentárny, filmový a športový na základe zmluvy o pripojení služby o nájme v byte konateľa žalobcu, žalovaný uviedol, že podľa odpovede na výzvu správcu dane zo dňa 11.08.2014 žalobca uviedol, že byt konateľa žalobcu vzhľadom na jeho atraktívnu lokalitu v blízkosti historického centra a pešej zóny Mestskej časti Staré Mesto v Bratislave bol v období roku 2010 a 2011 využívaní na jednania zo strategickými obchodnými partnermi ako aj krátkodobé bezplatné ubytovanie v súkromných priestoroch a uvedený TV balíček možno považovať za jednu z podporných prostriedkov pozitívneho prínosu jednaní pre daňový subjekt. Z dôvodu, že dodávka služieb od spoločnosti Slovak Telekom nebola využívaná v sídle daňového subjektu ale na súkromnej adrese konateľa žalobcu, pričom žiadna časť bytu nie je vyčlenená na podnikanie, správca dane požiadal žalobcu o doplnenie neúplných údajov a preukázanie ich pravdivosti. Z odpovedi zo dňa 14.10.2014 žalobca uviedol 9 mien zahraničných osôb, mien, miest a štátov odkiaľ pochádzajú, ktoré boli v byte ubytované, avšak bez uvedenia konkrétneho dátumu ubytovania, z dôvodu ich ubytovania a bez predloženia akéhokoľvek dôkazu, ktorý by preukazoval toto tvrdenie. Z dôvodu nepredloženia dôkazov o tom, že uvedené služby súviseli s výkonom podnikateľskej činnosti a boli využívané výlučne na podnikateľské účely, správca dane zaúčtované náklady nepovažoval za daňové výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.. 19. Správca dane taktiež neuznal za daňový náklad sumu 2.400,- eur v zdaňovacom období roka 2011 za prenájom chaty Látky - spoločenských priestorov na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 04.01.2010. Správca dane vyzval žalobcu na predloženie dôkazov preukazujúcich oprávnenosť zahrnutia uvedených nákladov do daňových výdavkov v súlade s definíciou daňového výdavku podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.. Podľa odpovede žalobcu boli prenajaté priestory využívané na pravidelné vyhodnocovanie mesačných výsledkov spoločnosti a na obchodné rokovania o predaji výrobkov zo zahraničnými partnermi. Z dôvodu preukázania predmetných nákladov do daňových výdavkov správca dane požiadal žalobcu v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 22.09.2014, aby neúplné údaje doplnil a pravdivosť údajov riadne preukázal. V odpovedi zo dňa 14.10.2014 žalobca doplnil odôvodnenie o 12 zápisov z pravidelných mesačných porád vrcholového vedenia, organizovaných v prenajatých priestoroch v chate Látky. Zápisnice z porád obsahovali dátum konania a názvy oddelení spoločnosti, neobsahovali zoznam zúčastnených osôb a prílohy tvorili štatistické výkazy ako je súvaha, výkaz ziskov a strát a štatistika výroby a odbytu. Žalobca k svojim tvrdeniam nepredložil všetky dôkazy o využívaní prenajatých priestorov, a preto nie je možné predmetné náklady považovať v plnej výške za daňové výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.. Námietka žalobcu o skutočnosti, či využíval alebo nevyužíval predmet nájmu aj na niektorých z ďalších zmluvne dohodnutých účelov nájmu je právne irelevantná a nie je dôvodom pre úpravu základu dane, je nesprávna a v rozpore s § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.. Podmienkou preukázanosti upravuje aj znenie § 21 ods. 1 cit. zákona, podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Žalobca nevyužíval na obchodné rokovanie zo zahraničnými obchodnými partnermi svoje vlastné priestory na adrese sídla, resp. odštepného závodu vo Fiľakove, určenej na podnikateľskú činnosť, ale tvrdil, že rokovania zo zahraničnými obchodnými partnermi sa uskutočňovali v zahraničí, najčastejšie vo Viedni, v byte konateľa žalobcu a v chate Látky prenajatej od manželky konateľa. Žalobca svoje slovné vyjadrenia nepodložil dôkazmi. IV. Právne posúdenie 20. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 21. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov. 22. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 23. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, a nie je možné tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi v zmysle § 3 daňového poriadku 24. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 25. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180501>, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/20180501>, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške 27. Podľa § 19 ods. 2 písm. d/ zákona č. 595/2003 Z.z. daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone, sú cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitných predpisov, <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/595/20180501>a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa osobitného predpisu, 28. § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. 29. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 30. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 zákona č. 595/2003 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 31. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 32. Podľa § 46 ods. 9 zákona č. 595/2003 Z.z. daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 33. Súd v prvom rade posúdil zákonnosť postupu daňových orgánov v súvislosti s dodržaním lehoty na vykonanie daňovej kontroly a najmä preskúmal, či vyvodené právne závery daňových orgánov zodpovedajú skutkovým zisteniam obsiahnutých v administratívnom spise i aplikovaným ustanoveniam právneho poriadku. 34. Daňový poriadok obsahuje komplexnú právnu úpravu správy daní a postupu daňových orgánov vo všetkých štádiách procesu kontroly a výberu daní, vrátane daňovej kontroly. Aplikácia všeobecných predpisov o správnom konaní je v daňovom konaní výslovne vylúčená, a to nielen v konaní, v ktorom sa rozhoduje o konkrétnych právach a povinnostiach daňových subjektov, ale v rámci celej rozhodovacej činnosti orgánov správy daní súvisiacej so správnym zistením a zabezpečením úhrady dane. 35. V súvislosti s dĺžkou trvania daňovej kontroly v prejednávanej veci možno konštatovať, že zákon ukladá správcovi dane notifikačnú povinnosť voči kontrolovanému daňovému subjektu a to pre prípad, že nemôže ukončiť daňovú kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia a tiež vtedy, ak nadriadený orgán predĺžil správcovi dane lehotu na vykonanie daňovej kontroly. V oboch prípadoch je správca dane povinný v písomnom upovedomení oznámiť kontrolovanému daňovému subjektu dôvody takéhoto postupu. Ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane v priebehu daňovej kontroly konal bez zbytočných prieťahov. Vyzýval žalobcu na predloženie dokladov a dôkazov, pričom na žiadosti žalobcu akceptoval aj dlhšie termíny. 36. Pokiaľ ide o argument žalobcu, ktorým odôvodnil námietku prekročenia povolenej dĺžky trvania daňovej kontroly, a tým nezákonnosť získaného dôkazu (protokolu o daňovej kontrole), nemožno súhlasiť s tvrdením, že zamestnanci správcu dane nepostupovali v súlade s § 5 ods. 3 písm. j/ bod 3 zákona č. 333/2011 Z.z.. 37. Podľa § 5 ods. 3 písm. j/ bod 3 zákona č. 333/2011 Z.z.. kriminálny úrad finančnej správy robí úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný bezprostredný zákrok. 38. Podľa § 30 ods. 1 daňového poriadku správca dane doručuje písomnosť elektronickými prostriedkami. Ak je to účelné a možné, písomnosti doručujú zamestnanci správcu dane. 39. Správne podľa názoru súdu postupoval správca dane, keď jeho zamestnanci doručovali písomnosti dňa 25.11.2014 na adrese sídla zástupcu daňového subjektu a následne, keď nebolo možné zásielku doručiť pre neprítomnosť zástupcu žalobcu, keď doručovali písomnosť dňa 27.11.2014 na adresu trvalého pobytu splnomocneného zástupcu žalobcu. Keďže sa však splnomocnený zástupca na tejto adrese nezdržiava ale podľa získaných informácií sa zdržiava na Trenčianskej ulici 30 v Bratislave, doručoval správca dane písomnosti zástupcovi daňového subjektu prostredníctvom kriminálneho úradu finančnej správy. Takýto postup sa nevymyká predpokladu vyplývajúceho z § 5 ods. 3 písm. j/ bod 3 zákona č. 333/2011 Z.z., keďže z vyššie uvedeného je zrejmá potreba bezprostredného zákroku na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi. Nie je chybou správcu dane, že sa splnomocnený zástupca žalobcu nezdržiaval na hlásenej adrese a tým znemožnil bezproblémové doručenie písomností. V konečnom dôsledku doručovanie prostredníctvom kriminálneho úradu finančnej správy ako osobitná (výnimočná) forma doručovania nemohla ovplyvniť žalobcovu právnu sféru a nemôže byť považovaná za spôsobilú privodiť v tomto ohľade žalobcovi žiadnu ujmu na jeho právach. Cieľom doručovania je predovšetkým zabezpečiť, aby sa tá ktorá písomnosť dostalo do dispozičnej moci dotknutej osoby, čo sa v danom prípade zabezpečilo spôsobom neodporujúcim zákonu. Žalobcova námietka ohradzujúca sa proti forme doručenia je vzhľadom na to, že písomnosť mu bola doručená (bol s ňou oboznámený) účelová. 40. Súd poukazuje na to, že zistenia a dôkazy získané z daňovej kontroly vrátane protokolu z daňovej kontroly, nie sú v súlade s § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z., nemôžu byť použité ako podklad napadnutého rozhodnutia. V tomto smere sa vyjadruje i nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010, podľa ktorého ak dĺžka daňovej kontroly prekročila zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania, predstavuje protokol z takejto kontroly nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý nie je možné použiť v daňovom konaní. Ak by takýto protokol bol použitý, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením, vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a je rovnako nezákonné. Ako vyplýva však z administratívneho spisu i vyššie uvedeného, dĺžka predmetnej daňovej kontroly bola v súlade s § 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z.z., a teda ako dôkaz (podklad pre rozhodnutie) bol protokol z daňovej kontroly použitý v medziach zákona. 41. V ďalšom slede sa správny súd venoval otázke oprávnenosti žalobcom uplatňovaných výdavkov a ich preukázaniu. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 42. Dôveryhodnosť každej obchodnej a účtovnej operácie sa odvíja od jej ekonomického zmyslu, ktorý daňový subjekt sleduje. Tento ekonomický dôvod či podnikateľský zámer by mal byť z dokladov zrejmý, resp. ľahko vysvetliteľný. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje právo na odpočítanie dane, musí vedieť preukázať, že k zdaniteľnému obchodu skutočne došlo a že tento obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Racionálne zmýšľajúci podnikateľ nepochybne vie, prečo daný tovar nakúpil alebo prečo prijal službu a ako ich hodlá za pomoci svojich podnikateľských kapacít použiť na svoje podnikanie. Ekonomický dôvod (kauzu) transakcie, u ktorej správca dane zistí dôvodné pochybnosti o jej reálnom uskutočnení, nestačí v rámci daňovej kontroly doložiť daňovými a účtovnými dokladmi. Je potrebné vysvetliť, akú podnikateľskú príležitosť daňový subjekt sledoval, keďže podnikaním nie je vytváranie viac či menej hodnoverných daňových a účtovných dokladov, ale sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dlhu dosiahnutie zisku (§ 2 Obchodného zákonníka). 43. Správca dane v daňovom konaní vykonáva dokazovanie tým spôsobom, že sa zameriava na preukázanie skutočností pre správne určenie daňovej povinnosti, pričom daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti daňovníka) platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že zdaniteľné obchody skutočne prijal tak, ako ich deklaruje v podaných daňových priznaniach. 44. Podľa platnej právnej úpravy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 595/2003 Z.z.. Daňový subjekt bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie, prijal, čo v uvedenom prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané. 45. Popri tom je treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane a na ktorých preukázanie bol daňový subjekt vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, zaťažuje daňovníka. Závery daňových orgánov, že v danom prípade žalobca takéto dôkazné bremeno neuniesol a že si uplatňuje nárok na odpočet dane bez toho, aby mu pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, boli podľa názoru súdu v súlade so zákonom. 46. Správny súd znova poukazuje na dikciu § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. 47. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu ako je napr. faktúra alebo dodací list. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo a to v rámci dojednaných dodávok tovarov a služieb jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane tak, ako bola uvedená v hlásení (daňovom priznaní). 48. Daňovými výdavkami nie sú náklady, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto náklady daňovník účtoval, ani náklady, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Správca dane v súdenej veci celkom dôvodne žalobcom deklarované obchody (a možno to tvrdiť paušálne o všetkých medzi účastníkmi sporných) posúdil z hľadiska ich ekonomickej podstaty, teda z hľadiska ich vzniku. Podrobne sa zaoberal každým predloženým dokladom, vyhodnotil ich jednotlivo vo vzájomných súvislostiach a vylúčil z nákladov tie pracovné cesty, ktoré hodnoverným spôsobom neboli preukázané. Daňovník, ktorý reálne vystavuje cestovný príkaz, celkom isto následne disponuje dokladmi o preplatení vynaložených výdavkoch súvisiacich s pracovnou cestou, čo v danom prípade žalobca nedisponoval. Uvedené výdavky táto skutočnosť robí nedôveryhodnými. Túto nedôveryhodnosť podporuje i fakt, že žalobca sa k niektorým zahraničným pracovným cestám nevyjadril a nepredložil dôkazy o ich uskutočnení v priebehu daňovej kontroly ani počas výkonu vyrubovacieho konania. 49. Za prinajmenšom zmätočnú považoval súd argumentáciu žalobcu týkajúcu sa nákladov na prepravu, dodanie a prenájmom lešenia. V priebehu administratívneho konania žalobca nepreukázal, že boli naplnené podmienky uznania daňového výdavku, teda že uvedené náklady sú daňovým výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom. Predovšetkým z kontrolovaných dokladov vyplýva, že žalobca vykonal iba malú nenáročnú opravu strechy, na ktorú lešenie nepotreboval a pokiaľ by aj správca dane použitie lešenia eventuálne akceptoval, svojim rozsahom deklarované použitie lešenia vysoko prevyšovali opodstatnenú potrebu. Ako vyplýva z kontrolných zistení daňových orgánov, oprava strechy bola vykonaná svojpomocne, vlastnými zamestnancami žalobcu. Práve významnou je skutočnosť, že pracovné listy dvoch zamestnancov, ktorí mali opravu realizovať, boli spolu iba za 12 dní v mesiacoch júl a august 2011, pričom však prenájom predmetného lešenia bol žalobcom účtovaný už od apríla 2011 do augusta 2011. Navyše v dňoch 15.07.2011 a 28.07.2011, kedy mal jeden zo zamestnancov pracovať na oprave strechy, bol podľa potvrdenia rehabilitačného pracoviska v Lučenci prítomný na zdravotnej rehabilitácii vo Fiľakove, ktorú zabezpečoval jeho zamestnávateľ, teda nemohol byť zároveň prítomný v práci. Daňovým výdavkom nie je ani náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne nevynaložený daňovníkom. 50. Súd takisto súhlasil so žalovaným v jeho závere neakceptovať zaúčtovanie nákladov v zdaňovacom období roka 2011 faktúry od dodávateľa Slovak Telekom, a.s. za dodávku služieb Magio TV Klasik + Internet + TV Balíček - dokumentárny, filmový a športový. Uvedená služba bola dodaná v byte konateľa žalobcu. Za nedôveryhodnú a účelovú považoval súd vysvetlenie žalobcu adresované správcovi dane, že byt konateľa žalobcu vzhľadom na jeho atraktívnu lokalitu v blízkosti historického centra a pešej zóny Mestskej časti Staré Mesto v Bratislave bol v období roku 2010 a 2011 využívaní na jednania zo strategickými obchodnými partnermi a ako aj krátkodobé bezplatné ubytovanie v súkromných priestoroch a uvedený TV balíček možno považovať za jednu z podporných prostriedkov pozitívneho prínosu jednaní pre daňový subjekt. Správne daňové orgány poukázali na skutočnosť, že žiadna časť bytu konateľa žalobcu nie je vyčlenená na podnikanie a že predmetná služba nebola využívaná v sídle žalobcu. Žalobca nepreukázal použitie dodaných služieb na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne nevynaložený daňovníkom a že uvedené služby súviseli s výkonom podnikateľskej činnosti a boli využívané výlučne na podnikateľské účely, ale možno predpokladať, že do nákladov spoločnosti zaúčtoval výdavky súkromného charakteru konateľa žalobcu. Preto uvedené náklady nemožno považovať za daňové výdavky podľa § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z.. 51. Pokiaľ ide o daňový náklad v zdaňovacom období roka 2011 za prenájom chaty Látky na základe zmluvy o nájme nehnuteľnosti zo dňa 04.01.2010, súd sa stožnil so žalovaným, že žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť predmetných nákladov a k svojmu vysvetleniu nepredložil riadne dôkazy o využívaní prenajatých priestorov. Podľa žalobcu boli prenajaté priestory využívané na pravidelné vyhodnocovanie mesačných výsledkov spoločnosti a na obchodné rokovania o predaji výrobkov zo zahraničnými partnermi, avšak žalobcom predložené zápisnice z porád boli bez relevantného obsahu, ktorý by zaznamenal konkrétny priebeh týchto porád ani zoznam zúčastnených osôb. Zápisnice obsahovali len údaj o dátume konania a názvy oddelení spoločnosti. 52. Súd znova poukazuje na to, že daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval, výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. V priebehu daňového konania žalobca tvrdil, že rokovania zo zahraničnými obchodnými partnermi sa uskutočňovali v zahraničí alebo v byte konateľa žalobcu a v chate Látky prenajatej od manželky konateľa žalobcu. Uvedené javí sa nie len nepravdepodobné z dôvodov, že žalobca disponoval na tento účel vlastnými priestormi na adrese jeho sídla alebo odštepného závodu vo Fiľakove, ale žalobca svoje tvrdenia hodnoverne nepreukázal dôkazmi, pričom ním predložené dôkazy nevyvrátili dôvodné pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdení. Žalobca ani v jednom z vyššie uvedených obchodných prípadov nepredložil potrebné dôkazy (relevantným spôsobom nepreukázal) opodstatnenosť nákladov z hľadiska § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka. Platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone č. 595/2003 Z.z.. Žalobca bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody tak, ako sú deklarované v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie, prijal, čo v uvedenom prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly ani v priebehu vyrubovacieho konania preukázané. Preto nie je možné predmetné náklady považovať v plnej výške za daňové výdavky podľa. 53. Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. a zákonom č. 595/2003 Z.z., a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania, a u úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).