KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava18. 6. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/228/2015 z 18. 6. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 18. júna 2018, sp. zn. 5S/228/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1015201593.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/228/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201593
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201593.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej
a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: D.. M., bytom I.ße 7,
N., J. republika, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PV 301/00415/2013/R zo dňa 17.07.2015, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. PV 301/00415/2013/R, č.s. 7029/2015/301, č.z. 76263/2015
zo dňa 17.07.2015 zrušuje.

Žalobkyni súd nepriznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym orgánom

1. Dňa 11.10.2013 vydal Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín ako správny
orgán Platobný výmer č.k.: PV 301/00415/2013 číslo návrhu: XXXXXXXXXX vo veci nedoplatku na
poistnom z ročného zúčtovania poistného zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
Mamateova 17 ,850 05 Bratislava, pobočka Bratislava 26, voči platiteľovi poistného - žalobkyni s tým, že
žalobkyňa je povinná zaplatiť zdravotnej poisťovni Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova
17, 850 05 Bratislava, IČO: 35937874 (ďalej len „zdravotná poisťovňa“) nedoplatok na poistnom z
ročného zúčtovania poistného za rok 2012 v sume XXXX,XX € v zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004
Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) a
nahradiť zdravotnej poisťovni trovy konania v zmysle § 31 ods. 2 správneho poriadku v sume X,XX. €
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto platobného výmeru.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“)
bol v zmysle § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z. dňa 27.09.2013 doručený návrh zdravotnej poisťovne
na vydanie rozhodnutia platobným výmerom z titulu pohľadávky na poistnom vyplývajúci z ročného
zúčtovania poistného spolu s námietkami platiteľa poistného a stanoviskom zdravotnej poisťovne k
námietkam vo veci uplatnenia nároku na nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania
poistného za rok 2012 v sume XXXX,XX €.

3. Nárok vznikol tým, že platiteľovi poistného D. G., rok narodenia: XXXX . vykonaním ročného
zúčtovania poistného za rok 2012 vznikol nedoplatok na poistnom voči zdravotnej poisťovni za obdobie
od januára 2012 do decembra 2012 vo výške X.XXX,XX Eur .



4. Žalobkyňa podala dňa 12.09. 2013 námietky proti výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa
09.07.2013.

5. Podaním zo dňa 19.9.2013 VZP podala žalovanému návrh na vydanie rozhodnutia platobným
výmerom, ku ktorému priložila rozpis dlžných súm, námietky žalobkyne, vlastné vyjadrenie k námietkam
a výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXX.

6. Žalovaný dňa 11.10.2013 vydal platobný výmer č. PV 301/00415/2013, ktorý bol doručený žalobkyni
dňa 04.11.2013.

7. Voči platobnému výmeru č. PV 301/00415/2013 podala žalobkyňa dňa 11.11.2013 odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PV 301/00415/2013/R, č.s. 7029/2015//01, č.z. 76263/2015 zo dňa
17.07.2015 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

II.
Žalobné dôvody

8. Včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28.09.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil
rozhodnutie žalovaného č.k. PV 301/00415/2013/R, č.s. XXXX/XXXX/XXX, č.z. XXXXX/XXXX zo dňa
17.07.2015 (Rozhodnutie) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dotknutým rozhodnutím bola
žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania poistného na verejné
zdravotné poistenie za rok 2012 podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. v sume X.XXX,XX € a trovy
konania podľa § 31 ods. 2 správneho poriadku v sume X,- €.
9. Výkazom nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.7.2013 VZP zaviazala žalobkyňu uhradiť
pohľadávku z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2012 v sume
X.XXX,XX €. Žalovaný za vymeriavací základ označil príjmy z kapitálového majetku a ostatné príjmy
vo výške XX.XXX,- €. Voči výkazu nedoplatkov podala v zákonnej lehote námietky. Z dôvodu podaných
námietok VZP podala u žalovaného návrh na vydanie platobného výmeru - tento bol pod č. PV
301/00415/2013R vydaný dňa 11.10.2013. Voči platobnému výmeru žalobkyňa podala včas odvolanie,
o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
10. Žalobkyňa je presvedčená, že Rozhodnutie je nesprávne z nasledujúcich dôvodov:
- pri výpočte vymeriavacieho základu bolo nesprávne aplikované ustanovenie § 10b zákona o
zdravotnom poistení, v spojení s § 7 a § 43 zákona č. 595/2003 Z.z. v spojení s čl. 63 ods. 1 Zmluvy
o fungovaní EU, ktorá má v predmetnom prípade prednosť pred zákonom o zdravotnom poistení.
Žalobkyňa mala v roku 2012 úrokové príjmy z iných členských štátov EU, riadne ich v daňovom
priznaní priznala. Keby mali rovnaké príjmy zdroj v SR podliehali by zrážkovej dani a následne by sa
nezahŕňali do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie v SR. Ustanovenie § 10b ods. 4 zákona o
zdravotnom poistení v súčasnom znení zaviedlo diskrimináciu príjmov plynúcich slovenským poistencom
zo zahraničia, nakoľko pri rovnakých príjmoch podľa ich povahy dochádza k rozličnému zaťaženiu
povinnými odvodmi na zdravotné poistenie
- žalovaný a VZP pri svojom postupe a rozhodovaní nedodržali príslušné všeobecne záväzné právne
predpisy, keď pri vydaní a doručení výkazu nedoplatkov v rozpore s § 19 ods. 9 v spojení s § 17b ods.
2 písm. b) bol tento doručovaný žalobkyni na adresu G. XX, B., napriek tomu, že už dňa 2.11.2012
oznámila VZP, že jej bydlisko je v J. republike.
- Rozhodnutie ako aj Platobný výmer neobsahujú zákonom predpísané náležitosti- vo výroku vôbec nie
sú uvedené ustanovenia, na základe ktorých boli rozhodnutia vydané (v rozpore s § 47 ods. 2 Správneho
poriadku v spojení s § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.); ďalej v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho
poriadku Platobný výmer neobsahuje uvedenie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správny úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval; z
Rozhodnutia nevyplýva na základe akých skutočností bolo vydané, absentuje tiež uvedenie toho, ako
sa žalovaný vysporiadal s jej námietkami voči zahrnutiu do vymeriavacieho základu príjem dosiahnutý
v zahraničí
- žalobca (poznámka súdu pravdepodobne malo byť žalovaný) nesprávne resp. nedostatočne zistil
skutkový stav. Daňové priznanie za rok 2012 sa vzťahovalo na celý tento kalendárny rok, avšak len časť
roka - do 1.12.2012 bola poistená na verejné zdravotné poistenie v SR. Úroky jej boli vyplatené až ku



koncu roka 2012, k 31.12.2012 a teda VZP si voči nej uplatňuje poistné aj za príjmy, vzťahujúce sa na
obdobie, kedy nebola ich poistencom
11. Žalobkyňa ďalej namietala, že nie je poistencom VZP ani inej zdravotnej poisťovni v SR, keďže
podlieha systému sociálneho poistenia v J.. Z uvedeného dôvodu nie je vôbec nej možné vydať
výkaz nedoplatkov ani platobný výmer. Od 1.11.2012 nie je v SR verejne zdravotne poistená. Zákon o
zdravotnom poistení neobsahuje žiadne osobitné ustanovenia, týkajúce sa ročného zúčtovania v prípade
zániku poistenia počas kalendárneho roka.
III.
Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené 15.3.2016 k jednotlivým
žalobným námietkam uviedol, nasledovné:
13. Platobný výmer má všetky zákonom požadované náležitosti, ktoré v danom prípade neupravuje §
47 ods. 2 Správneho poriadku. Ide o rozhodnutie, ktoré je podľa § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. vydané
v osobitnom konaní, vydáva sa na základe skutočností, uvedených v návrhu zdravotnej poisťovne a
teda žalovaný nie je povinný zaoberať sa námietkami voči výkazu nedoplatkov, ani samotným výkazom
nedoplatkov. Až podaním návrhu na vydanie platobného výmeru sa začína správne konanie. Pokiaľ ide
o napadnuté rozhodnutie toto spĺňa podmienky ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku a úrad sa
aj dostatočne vysporiadal s námietkami a vyjadreniami účastníkov konania.
14. Výkaz nedoplatkov bol vydaný v lehote ustanovenej v § 19 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z.

15. Napadnuté rozhodnutie vydal v súlade so zákonmi 581/2004 Z.z., č. 595/2003 Z.z. a správnym
poriadkom. Podľa jeho názoru nie je v jeho kompetencii hodnotiť znenie jednotlivých ustanovení
zákonov. Eurokonformitu jednotlivých sporných ustanovení právnych predpisov s ZFEÚ by mal vysloviť
súd ako nositeľ a garant zákonnosti.

16. Aj napriek skutočnosti, že bol za žalobkyňu platiteľ poistného štát, mala žalobkyňa povinnosť
platiť poistné z príjmov z kapitálového majetku. Zotrval na správnosti vypočítaného nedoplatku z
ročného zúčtovania poistného za rok 2012. K námietke, že žalobkyňa nepodlieha slovenskému systému
zdravotného poistenia od 1.12.2012 uviedol, že z ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. podľa
neho vyplýva, že ročné zúčtovanie sa vykonáva za predchádzajúci kalendárny rok, kedy žalobkyňa
podliehala slovenskému systému zdravotného poistenia.
17. Na základe uvedeného žiadal, aby súd žalobu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

IV.
Skutkové a právne závery súdu

18. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10 SSP)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 SSP) a dospel k
záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa
bolo potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.



22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
23. Úlohou súdu v danej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. PV 301/00415/2013/
R, č.s. 7029/2015//01, č.z. 76263/2015 zo dňa 17.07.2015.
24. Súd po preskúmaní spisového materiálu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, ako aj
rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť.
25. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa je povinná vykonať ročné zúčtovanie
poistného za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca.
26. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 580/2004 Z.z., zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného
vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu podľa § 13 za všetkých platiteľov poistného
okrem štátu a výpočet sumy preplatku na poistnom (ďalej len "preplatok") a nedoplatku v členení
podľa jednotlivých platiteľov poistného okrem štátu. Jednotlivé sumy poistného sa zaokrúhľujú na
najbližší eurocent nadol. Na vykonanie ročného zúčtovania poistného použije zdravotná poisťovňa údaje
vykázané alebo určené podľa § 20, oznámené podľa § 22 až 24 alebo oznámené podľa § 29b ods. 6 až 8.
27. Podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z., ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného
nedoplatok, zdravotná poisťovňa vydá výkaz nedoplatkov a zašle ho v lehote podľa odseku 2 platiteľom
poistného, ktorými sú zamestnávateľ, samostatne zárobkovo činná osoba alebo platiteľ poistného podľa
§ 11 ods. 2. Výkaz nedoplatkov podľa prvej vety obsahuje okrem údajov uvedených v § 17a ods. 2 písm.
a) až d) a f) až i) aj údaj o lehote na odvedenie nedoplatku z ročného zúčtovania poistného podľa odseku
15 a údaje uvedené v odseku 8 druhej vete okrem údaja o výške preplatku a poučenia o možnosti podať
nesúhlasné stanovisko podľa odseku 12; ustanovenia § 17a ods. 3 až 11 platia rovnako.
28. Podľa § 19 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z., proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému
v oznámení podľa odseku 8 alebo podľa odseku 17 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní
odo dňa jeho doručenia podať nesúhlasné stanovisko. Proti výsledku ročného zúčtovania poistného
uvedenému vo výkaze nedoplatkov podľa odseku 9 môže platiteľ poistného alebo poistenec do 15 dní
odo dňa jeho doručenia podať námietky podľa § 17a.
29. Podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z., ak platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu
nedoplatkov námietky s vecnými dôvodmi a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v celom rozsahu,
zdravotná poisťovňa do 15 dní od ich doručenia podá úradu návrh na vydanie platobného výmeru spolu
s námietkami platiteľa poistného a stručným stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam. Podaním
návrhu na vydanie platobného výmeru na úrad výkaz nedoplatkov stráca platnosť bez upovedomenia
platiteľa poistného.
30. Žalobkyňa namietala, že VZP vôbec nebola oprávnená vydať voči nej výkaz nedoplatkov, pretože v
čase vydania výkazu nedoplatkov už nebola jej poistencom VZP a vôbec nebola v SR verejne zdravotne
poistená.
31. Ako vyplýva z nesporného tvrdenia procesných strán, žalobkyňa bola časť roka 2012 (do 31.10.2012)
poistencom VZP. Na základe tejto skutočnosti bola potom v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 580/2004
Z.z. VZP oprávnená a povinná vykonať za žalobkyňu ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné
poistenie za rok 2012, a to bez ohľadu na to, či v čase vykonania ročného zúčtovania žalobkyňa bola
v SR verejne zdravotne poistená alebo nie. Následne, keďže VZP zistila nedoplatok na poistnom bola
rovnako VZP povinná voči žalobkyni vydať výkaz nedoplatkov v súlade s § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004
Z.z..
32. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
33. Podľa § 10b ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z., zárobková činnosť podľa tohto zákona
je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z kapitálového majetku podľa osobitného predpisu.
34. Podľa § 10b ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., zárobkovou činnosťou nie je činnosť, na základe
ktorej plynú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa osobitného predpisu, a príjmy, ktoré nie sú
predmetom dane alebo sú oslobodené od dane podľa osobitného predpisu, ak v odseku 1 písm. e) nie
je uvedené inak.
35. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba,
poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej
činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací



základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa
osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.
36. Podľa § 43 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daň z príjmov plynúcich
zo zdrojov na území Slovenskej republiky daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou a
neobmedzenou daňovou povinnosťou sa vyberá zrážkou, ak ide úrok, výhru alebo iný výnos plynúci z
vkladov na vkladných knižkách, z peňažných prostriedkov bežných účtov, z účtov stavebných sporiteľov
a z vkladových účtov s výnimkou, ak je príjemcom úroku alebo výnosu podielový fond, 66) doplnkový
dôchodkový fond, dôchodkový fond, banka alebo pobočka zahraničnej banky 94) alebo Exportno-
importná banka Slovenskej republiky.
37. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, z príjmov podľa odsekov 2 a 3 sa daň
vyberá zrážkou, pričom sa použije sadzba dane vo výške 19%.
38. Podľa čl. 63 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané
všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi navzájom a členskými štátmi a tretími
krajinami.
39. „Z tohto dôvodu treba na prvú položenú otázku odpovedať, že článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v
tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá pre portfóliové dividendy pochádzajúce z
účastí v spoločnostiach rezidentoch stanovuje oslobodenie od dane z príjmu právnických osôb a ktorá
pre portfóliové dividendy pochádzajúce od spoločností so sídlom v tretích štátoch, ktoré sú zmluvnou
stranou Dohody EHP, takéto oslobodenie od dane podmieňuje existenciou úplnej dohody o vzájomnej
pomoci v správnych veciach a pri výkone rozhodnutí medzi dotknutým členským štátom a tretím štátom,
pretože na účely dosiahnutia cieľov predmetnej právnej úpravy je potrebná len dohoda o vzájomnej
pomoci v správnych veciach.
Vzhľadom na všetky tieto úvahy treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 63 ZFEÚ sa má
vykladať v tom zmysle, že:
-bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá spoločnostiam rezidentom umožňuje prenos straty
zaznamenanej v priebehu jedného zdaňovacieho obdobia do ďalších zdaňovacích období a ktorá
zamedzuje dvojitému hospodárskemu zdaneniu dividend tým, že uplatňuje metódu oslobodenia od
dane na vnútroštátne dividendy, zatiaľ čo uplatňuje metódu započítania na dividendy vyplácané
spoločnosťami usadenými v inom členskom štáte alebo v treťom štáte, pokiaľ takáto právna úprava
neumožňuje pri uplatnení metódy započítania prenos započítania dane z príjmu právnických osôb
odvedenej v štáte, kde je usadená spoločnosť vyplácajúca dividendy do nasledujúcich zdaňovacích
období, ak prijímajúca spoločnosť vykázala za obdobie, v priebehu ktorého získala zahraničné dividendy,
prevádzkovú stratu, a
- neukladá členskému štátu povinnosť stanoviť vo svojej daňovej úprave započítanie dane vybratej z
dividend zrážkovou daňou v inom členskom štáte alebo v treťom štáte s cieľom zamedziť dvojitému
právnemu zdaneniu dividend prijatých spoločnosťou usadenou v prvom členskom štáte, keď toto
zdanenie vyplýva zo súbežného výkonu daňovej právomoci týmito členskými štátmi.“ (Z rozsudku
Súdneho dvora EU v spojených veciach C-436/08 a C-437/08)
40. Podľa článku 56 ods. 1, 2 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (predtým článok 73b), v
rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi
a tretími krajinami. V rámci ustanovení tejto kapitoly sú zakázané všetky obmedzenia platieb medzi
členskými štátmi a medzi tretími krajinami.
41. Podľa článku 58 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva opatrenia a postupy uvedené
v odsekoch 1 a 2 však nesmú byť prostriedkom na svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie
voľného pohybu kapitálu a platieb vymedzených v článku 56.
42. Pohybom kapitálu medzi členskými štátmi EU možno rozumieť jednostranný transfer hodnoty medzi
jedným členským štátom a druhým členským štátom. Definícia pohybu kapitálu podľa Súdneho dvora
EU znie: „každá finančná operácia, ktorej cieľom je umiestniť alebo investovať kapitál.? Zákaz všetkých
obmedzení voľného pohybu kapitálu je obsahovo začlenený najmä do článku 56 Zmluvy o založení
ES, ktorý zakazuje všetky obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými a v článku 58 Zmluvy o
založení ES, ktorý vymedzuje prípustné obmedzenia voľného pohybu kapitálu s tým, že žiadne takéto
obmedzenie nesmie byť prostriedkom na svojvoľnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie voľného
pohybu kapitálu.
43. Liberalizácia trhov členských štátov EU predpokladá voľný pohyb kapitálu a platieb. Táto liberalizácia
znamená zrušenie diskriminačných opatrení voči účastníkom kapitálového trhu. Absolútny zákaz
diskriminačného charakteru alebo obmedzujúceho charakteru spočíva v tom, že subjekty pôsobiace
na finančnom trhu majú rovnoprávne postavenie a zároveň rovnaké práva a povinnosti. Výsledkom



správneho uplatnenia zákazu obmedzení voľného pohybu kapitálu a voľného pohybu platieb je
vytvorenie porovnateľných podmienok pre subjekty domovského štátu a hostiteľského štátu.
44. Ustanovenie § 43 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov vymedzuje, z ktorých
príjmov sa daň vyberá zrážkou, pričom jedným z kritérií pre zrážkovú daň je to, že musí ísť o príjmy
plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky, a nie z iného štátu, vrátane členského štátu EU.
V nadväznosti na toto ustanovenie potom ustanovenie § 10b ods. 4 v spojení s § 13 ods. 7zákona
č. 580/2004 Z.z. vymedzuje vznik povinnosti platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Žalobkyňa
má príjem z kapitálového majetku - na základe uvedených zákonných ustanovení má povinnosť platiť
poistné na verejné zdravotné poistenie, avšak len v prípade, ak uvedený príjem neplynie zo zdrojov na
území SR; ak by jej príjmy plynuli zo zdrojov na území v SR, a teda by na základe ustanovenia § 43
ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z.z. bola z jej prímov daň vyberaná zrážkou, povinnosť platiť poistné
na verejné zdravotné poistenie by nemala. Táto právna úprava diskriminuje žalobkyňu a znevýhodňuje
ju v prípade, ak sa rozhodla vlastniť kapitálový majetok v inom členskom štáte EU ako je SR (v danom
prípade v J.). Právo EU takúto diskrimináciu zakazuje, preto je potrebné dotknuté zákonné ustanovenia
vykladať eurokonformným spôsobom a na právne postavenie žalobkyne aplikovať tú právnu úpravu,
ktorá žalobkyňu uvedeným znevýhodňuje a je pre ňu priaznivejšia. Ak teda nepodlieha odvodom na
verejné zdravotné poistenie príjem z kapitálového majetku plynúci zo zdrojov na území v SR, nemôže
podliehať odvodom na verejné zdravotné poistenie príjem z kapitálového majetku plynúci zo zdrojov na
území iného členského štátu EU ako je SR.
45. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie
žalovaného bolo potrebné zrušiť, pretože napadnuté rozhodnutie nebolo súladné s právom EU.
46. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto jej podľa § 167 ods. 1 SSP vznikol nárok na náhradu
trov konania. Pretože žalobkyni zo súdneho spisu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd jej ich náhradu
s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania nepriznal (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 2.
2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje