Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/243/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201853 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201853.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, IČO: 31303862, Tulčík č. 26, zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5458/2015-1.10.2 (14/2015-rozkl.) zo dňa 27.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 13.1.2015 bolo žalovanému doručené podanie žiadateľa o povolenie výnimky umožňujúcej realizovať výskum hmyzu radu chrobáky (Coleoptera) v Nitrianskom kraji. 2. Žalovaný rozhodnutím č. 3367/2015-2.3 zo dňa 14.04.2015 povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 14 ods. 1 písm. c). § 15 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1 písm. a) v spojení s § 14 ods. 1 písm. c), § 16 ods. 1 písm. g) a § 35 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“ alebo „zákon č. 543/2002 Z.z.“). Ministerstvo touto výnimkou povolilo žiadateľovi úmyselne odchytávať a usmrcovať chránené druhy hmyzu radu chrobáky (Coleoptera), chytať a usmrcovať chrobáky v piatom stupni ochrany, pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami územia obce v 3. - 4. stupni ochrany v Nitrianskom kraji a v piatom stupni ochrany v národných prírodných rezerváciách Včelár, Leliansky les a Burdov s tým, že táto výnimka platí do 30.11.2017. Zároveň uvedeným rozhodnutím vydalo súhlas v zmysle § 56 ods. 2 zákon o ochrane prírody na výskum a prieskum hmyzu radu chrobáky (Coleoptera) v Nitrianskom kraji. Súčasťou rozhodnutia je aj päť podmienok zabezpečujúcich záujmy ochrany prírody a krajiny, a to, že žiadateľ minimálne 5 dní pred každou návštevou územia oznámi Časový a priestorový harmonogram územne príslušnému organizačnému útvaru Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“). Žiadateľ bude rešpektovať prípadnú účasť pracovníka ŠOP SR pri výskume a jeho prípadne Vznesené Odôvodnené obmedzenia, pri výskume bude použité šmýkanie, sklepávanie, preosievanie detritu, individuálny zber, príp. odchyt na svetlo, v národných prírodných rezerváciách Včelár, Leliansky les a Burdov bude výskum vykonávaný nedeštrukčnými metódami bez odobratia alebo usmrtenia chránených druhov chrobákov, manipuláciu s chránenými druhmi živočíchov bude žiadateľ vykonávať Šetrným spôsobom, pri ťažko identifikovateľných druhoch bude odobraný maximálne jeden jedinec chráneného druhu z lokality a pri realizácii terénnych prác bude mať žiadateľ pri sebe kópiu povolenej výnimky. 3. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ŠOP SR listom č. ŠOP SR/1301/2015 zo dňa 20.3.2015 vyjadrila súhlas s požiadavkou žiadateľa a odporučila povoliť výskum žiadateľovi aj v predmetných NPR za podmienky, že výskum na uvedených lokalitách bude vykonávaný nedeštrukčnými metódami bez odobratia alebo usmrtenia chránených druhov chrobákov a na dokumentačné účely žiadateľ využije fotodokumentáciu. Žalobca listom zo dňa 01.04.2015, ktorý bol doručený dňa 07.04.2015 vyjadrilo súhlas s povolením výskumu v chránených územiach Nitrianskeho kraja, avšak nesúhlasí s možnosťou chytať a usmrcovať živočíchov na území s najvyšším stupňom ochrany. Žiadateľ je niekoľkoročný člen Slovenskej entomologickej spoločnosti, je člen konzultačného zboru pre záležitosti ochrany prírody a krajiny pri Správe CHKO Ponitrie za SPU Nitra a členom výboru Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy pri SAV. Je univerzitný vedecký pracovník SPU v Nitre, zaoberajúci sa inváznymi druhmi na drevinách, riešiteľ projektov zameraných na výskum entomofauny na okrasných drevinách a lesných drevinách. Výskum žiadateľa bude prínosom pre poznanie aktuálneho stavu rozšírenia, početnosti a trendov vývoja populácií hmyzu radu chrobáky (Coleoptera). Zároveň jeho výsledky prispejú k zlepšeniu ochrany týchto druhov v územiach, na ktorých sa vyskytujú. Ministerstvo povolilo výskum aj v NPR Včelár, NPR Leliansky les a NPR Burdov, pretože výskum v týchto oblastiach je potrebný a môže priniesť nové poznatky. Aj v územiach s najvyšším stupňom ochrany dochádza k zmenám faunistickej štruktúry a objavujú sa tam aj nové teplomilnejšie druhy, prípadne druhy invázne. Odbornosť žiadateľa, používanie nedeštrukčných metód, ako aj skutočnosť, že výskum bude vykonávaný pod dohľadom odbornej organizácie ochrany prírody, je predpoklad, že nebude narušené prírodné prostredie predmetných lokalít. 4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol rozklad žalobcu a potvrdil svoje prvostupňové rozhodnutie č. 3367/2015-2.3 zo dňa 14.04.2015. Na úvod uviedol, že námietka žalobcu v podanom rozklade smeruje k tej časti rozhodnutia ministerstva, ktorou povolilo žiadateľovi výnimku z územnej ochrany a druhovej ochrany v troch národných prírodných rezerváciách, na ktorých území platí podľa zákona o ochrane prírody 5. stupeň ochrany. Preskúmal odôvodnenosť prípadu pre povolenie výnimky v územiach s 5. Stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody s výsledkom, že dôvodom pre povolenie výnimky v národných prírodných rezerváciách je výskum chrobákov, vyžadujúci pohyb žiadateľa, mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka, ako aj úmyselný odchyt jedincov chránených druhov. Ministerstvo rozhodovalo vo veci na základe stanoviska ŠOP SR, ktorá podľa § 65a ods. 2 písm. v) zákona o ochrane prírody spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. ŠOP SR pri odporúčaní ministerstvu povoliť výnimku aj v troch chránených územiach s 5. stupňom ochrany vychádzala z očakávaného prínosu výskumu pre poznanie aktuálneho stavu rozšírenia, početnosti a trendov vývoja populácií druhov z radu chrobákov, čo prispeje k zlepšeniu ich ochrany. Ministerstvo v napadnutom rozhodnutí zabezpečilo v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody ochranu osobitne chránených častí prírody určením podmienok vykonávania činnosti žiadateľom tak, aby nedošlo k ich poškodeniu nad nevyhnutnú mieru. Námietka žalobcu proti povoľovaniu výnimiek zo zakázaných činností v chránených územiach s 5. stupňom ochrany vychádza z právnej úpravy podmienok ochrany platných podľa § 16 ods. 1 podľa zákona o ochrane prírody. V štátnosprávnej rozhodovacej činnosti sa táto zákonná úprava všeobecne uplatňuje. Odchylný postup však vyžadujú niektoré odôvodnené prípady, v ktorých zákon o ochrane prírody predpokladá povolenie výnimky aj v územiach s 5. stupňom ochrany. Orgány ochrany prírody a krajiny zabezpečujú starostlivosť o chránené územie na základe poznatkov o základných prírodných zložkách ekosystémov. Na tento účel sa vyhotovuje príslušná dokumentácia ochrany prírody a krajiny podľa § 54 zákona o ochrane prírody. Jej súčasťou sú aj výsledky inventarizačného výskumu a monitoringu osobitne chránených častí prírody a krajiny. Výskum chránených častí prírody je teda takouto činnosťou, ktorej odôvodnenosť pre povolenie výnimky skúma príslušný orgán ochrany prírody a krajiny. Je na správnej úvahe orgánov ochrany prírody a krajiny ako v jednotlivých správnych konaniach vyhodnotia odôvodnenosť prípadov pre povolenie výnimky zo zakázaných činností v chránených územiach s 5. stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 5458/2015-1.10.2 (14/2015-rozkl.) zo dňa 27.08.2015, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne posúdenie veci a že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 6. Namietal, že napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených vo výroku vymenovaných ustanoveniach Zákona o ochrane prírody: „Výnimkou sa povolilo žiadateľovi úmyselne odchytávať a usmrcovať chránené druhy hmyzu, radu chrobáky, chytať a usmrcovať chrobáky v piatom stupni ochrany, pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka, alebo náučného chodníka za hranicami územia obce v treťom - štvrtom stupni ochrany v Nitrianskom kraji a v piatom stupni ochrany v Národnej prírodnej rezervácii Včelár, Národnej prírodnej rezervácii Leliansky les a Národnej prírodnej rezervácii Burdov.“ V podmienkach rozhodnutia je pod bodom 2. uvedené „pri výskume bude použité šmýkanie, sklepávanie, preosievame detritu, individuálny zber, príp. odchyt na svetlo“. Pod bodom 3. podmienok je uvedené: „V NPR Včelár, v NPR Leliansky les a NPR Burdov I bude výskum vykonávaný nedeštrukčnými metódami bez. odobratia, alebo usmrtenia chránených druhov chrobákov“. 7. Z výroku prvostupňového rozhodnutia, tak ako bol citovaný, vyplýva, že žiadateľovi bola udelená výnimka na chytanie a usmrcovanie chrobákov v piatom stupni ochrany, pričom tento piaty stupeň ochrany, ako vyplýva z podkladov rozhodnutia, sa vzťahuje k NPR Včelár, NPR Leliansky les a NPR Burdov a v podmienkach rozhodnutia, ktoré podrobnejšie určujú podmienky vykonávania povolenej činnosti, sa žiadateľovi uložilo vykonávať výskum v NPR Včelár, v NPR Leliansky les a v NPR Burdov nedeštrukčnými metódami „bez odobratia, alebo usmrtenia chránených druhov chrobákov“. Z podkladov rozhodnutia však vyplýva, že piaty stupeň ochrany, v ktorom sa žiadateľovi povolila výnimka, sa nachádza práve v NPR Včelár, NPR Leliansky les a NPR Burdov. Napadnuté rozhodnutie je teda vo výroku, súčasťou ktorého sú aj podmienky povolenia výnimky, nezrozumiteľné, pretože v tom istom výroku sa žiadateľovi povoľuje úmyselne odchytávať a usmrcovať chránené druhy hmyzu radu chrobákov v piatom stupni ochrany a zároveň je mu uložené vykonávať výskum chránených územiach v piatom stupni ochrany bez odobratia a usmrtenia chránených druhov chrobákov. Bez ohľadu na ďalšie vecné argumenty, ktoré žalobca predkladal už v správnom konaní, je uvedená vada prvostupňového rozhodnutia, ktorú neodstránil ani žalovaný, takej povahy, že neumožňuje jeho preskúmanie, keďže nie je zrejmé čo orgány ochrany prírody žiadateľovi vlastne povolili. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, námietky žalobcu považoval za nedôvodné a napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nakoľko obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Vo vzťahu k vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu uviedol, že formulácia prvostupňového rozhodnutia vychádza zo znenia príslušných ustanovení zákona ochrane prírody, ktoré ustanovujú zákazy, z ktorých bola žiadateľovi na základe jeho žiadosti povolená výnimka. Z ustanovení § 16 ods. 1 písm. d) a § 35 ods. 1 písm. a) a b) zákona o ochrane prírody je zrejmé, že kým zákaz úmyselného odchytávania a usmrcovania živočíchov v ich prirodzenom areáli sa vzťahuje len na druhy chránených živočíchov (§ 33 ods. 1 a 5 zákona o ochrane prírody), zákaz chytania, usmrcovania a lovenia živočíchov podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane prírody sa vzťahuje na všetky druhy živočíchov vyskytujúce sa v území s piatym stupňom ochrany, t. j. na chránené druhy živočíchov, ako aj na druhy živočíchov, ktoré nie sú chránené. 9. Žiadateľ vo svojej žiadosti zo dňa 08.01.2015 požiadal ministerstvo o vydanie súhlasov a výnimiek potrebných pre vykonávanie individuálneho odchytu a výskumu hmyzu radu chrobáky (Coleoptera) na územiach od prvého až po piaty stupeň ochrany v Nitrianskom kraji. Konkrétne žiadateľ požiadal o vydanie súhlasov a výnimiek na nasledovné činnosti: pohybovať sa mimo vyznačené turistické chodníky (3. až 5. stupeň ochrany), chytať, usmrtiť a loviť živočíchy (5. stupeň ochrany), odchytávať a usmrcovať chránené druhy živočíchov, prieskum a výskum. Ministerstvo po posúdení žiadosti žiadateľa na základe stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/346/2015 zo dňa 12.02.2015 a stanoviska ŠOP SR č. ŠOP SR/1301/2015 zo dňa 20.03.2015 povolilo žiadateľovi príslušné výnimky zo zákazov ustanovených zákonom o ochrane prírody a vydalo súhlas na vykonávanie výskumu a prieskumu hmyzu radu chrobáky (Coleoptera) v Nitrianskom kraji, pričom v samotnom výroku prvostupňového rozhodnutia uviedlo: „Výnimkou sa povoľuje úmyselne odchytávať a usmrcovať chránené druhy hmyzu radu chrobáky, Coleoptera, chytať a usmrcovať chrobáky v piatom stupni ochrany,...“. Pokiaľ teda žalobca vo svojej žalobe tvrdí, že vo výroku prvostupňového rozhodnutia sa žiadateľovi povolilo „úmyselne odchytávať a usmrcovať chránené druhy hmyzu radu chrobákov v piatom stupni ochrany", tak uvedené tvrdenie žalobcu je nepresné a nezodpovedá skutočnosti, keďže žiadateľovi sa vo výroku prvostupňového rozhodnutia v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane prírody povolilo „chytať a usmrcovať chrobáky v piatom stupni ochrany“, t. j. žiadateľovi sa povolilo chytať a usmrcovať všetky druhy chrobákov, ktorými sú jednak chránené druhy uvedené v prílohe č. 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ako aj nechránené druhy, ktoré nie sú zaradené v predmetnej prílohe vyhlášky, a na ktoré sa nevzťahujú osobitné podmienky druhovej ochrany v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody. 10. Ministerstvo v podmienke č. 3 prvostupňového rozhodnutia, na ktorú poukazuje žalobca vo svojej žalobe, v súlade s ustanovením § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody určilo, že: „V NPR Včelár, NPR Leliansky les a NPR Burdov bude výskum vykonávaný nedeštrukčnými metódami bez odobratia alebo usmrtenia chránených druhov chrobákov.“. Na základe uvedenej podmienky prvostupňového rozhodnutia žiadateľovi v území s piatym stupňom ochrany (NPR Včelár, NPR Leliansky les, NPR Burdov) nebolo umožnené odberanie a usmrcovanie len tých druhov chrobákov, ktoré patria medzi chránené druhy. Odoberanie a usmrcovanie chrobákov druhov, ktoré nie sú chránené, uvedenou podmienkou prvostupňového rozhodnutia obmedzené nebolo, a teda žiadateľ bol v zmysle výroku prvostupňového rozhodnutia oprávnený za stanovených podmienok realizovať výskum v územiach s piatym stupňom ochrany (NPR Včelár, NPR Leliansky les, NPR Burdov) vrátane odchytu a usmrcovania živočíchov - chrobákov s výnimkou chránených druhov. 11. Žalovaný upozornil na skutočnosť, že námietky, ktoré žalobca uvádza vo svojej žalobe, sú námietkami, ktoré sa týkajú prvostupňového konania, avšak v podanom rozklade žalobcu zo dňa 29.04.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu tieto námietky neboli uvedené. Žalobca v rozklade namietal výlučne tú skutočnosť, že samotný status prírodnej rezervácie prináša určité obmedzenia, ktoré je potrebné rešpektovať z dôvodu zachovania predmetu jej ochrany, a že udeľovanie výnimiek v najvyššom stupni ochrany je nesystémové a neprijateľné riešenie. Druhostupňový správny orgán na základe podaného rozkladu žalobcu preskúmal prvostupňové rozhodnutie spolu so spisovým materiálom v celom rozsahu, pričom nezistil žiaden dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku. Druhostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval, že rozhodnutie ministerstva je zákonné, vydané na základe spoľahlivo zisteného stavu veci, a preto rozhodol tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. S námietkami žalobcu uvedenými v podanom rozklade sa druhostupňový správny orgán vysporiadal na stranách 7 a 8 druhostupňového rozhodnutia, kde okrem iného uviedol, že ministerstvo rozhodovalo vo veci na základe stanoviska ŠOP SR, ktorá podľa § 65a ods. 2 písm. v) zákona o ochrane prírody spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody. ŠOP SR pri odporúčaní ministerstvu povoliť výnimku aj v troch chránených územiach s piatym stupňom ochrany vychádzala z očakávaného prínosu výskumu pre poznanie aktuálneho stavu rozšírenia, početnosti a trendov vývoja populácií druhov zradu chrobákov, čo prispeje k zlepšeniu ich ochrany. Ministerstvo v napadnutom rozhodnutí zabezpečilo v súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody ochranu osobitne chránených častí prírody určením podmienok vykonávania činnosti žiadateľom tak, aby nedošlo k ich poškodeniu nad nevyhnutnú mieru. V súvislovsti s uvedeným dal do pozornosti žalovaný rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 31/2022 ZSP. 12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadku v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 28.03.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil, za prítomnosti poverenej zástupkyne žalovaného a v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu. Právna zástupkyňa žalobcu bola na pojednávanie riadne a včas predvolaná, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd rozhodol v jej neprítomnosti. V. Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 14 ods. 1 zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané a) vykonávať činnosti uvedené v § 13 ods. 1 písm. a); § 13 ods. 3 platí rovnako, b) vchádzať alebo stáť s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy; § 13 ods. 3 platí rovnako, c) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce, d) táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce, e) organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie, f) použiť zariadenie spôsobujúce svetelné a hlukové efekty, najmä ohňostroj, laserové zariadenie, reprodukovanú hudbu mimo uzavretých stavieb, g) rozširovať nepôvodné druhy, h) zbierať rastliny vrátane ich plodov, i) organizovať spoločné poľovačky, j) vykonávať banskú činnosť a činnosť vykonávanú banským spôsobom. 15. Podľa § 16 ods. 1 zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané vykonávať činnosti uvedené v § 15 ods. 1; § 13 ods. 3 a § 14 ods. 3 a 4 platia rovnako (písm. a/), zasiahnuť do lesného porastu a poškodiť vegetačný a pôdny kryt (písm. b/), stavať lesnú cestu alebo zvážnicu (písm. c/), zriadiť poľovnícke zariadenie alebo rybochovné zariadenie (písm. d/), osvetľovať bežeckú trať, lyžiarsku trať alebo športový areál (písm. e/), rušiť pokoj a ticho (písm. f/), chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha (písm. g/), meniť stav mokrade alebo koryto vodného toku, najmä ich úpravou, zasypávaním, odvodňovaním, ťažbou tŕstia, rašeliny, bahna a riečneho materiálu okrem vykonávania týchto činností v koryte vodného toku jeho správcom v súlade s osobitným predpisom (písm. h/), umiestniť stavbu (písm. i/). 16. Podľa § 16 ods. 2 zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na vykonávanie činností uvedených v § 13 ods. 2 písm. a/, i/, j/ a l/ a o/, § 14 ods. 2 písm. d/ a f/ a § 15 ods. 2 písm. b/. 17. Podľa § 40 ods. 2 zákona o ochrane prírody Orgán ochrany prírody môže povoliť výnimku z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, len ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. 18. Podľa § 40 ods. 3 zákona o ochrane prírody Výnimku podľa odseku 2 možno povoliť a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov, b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných škôd na inom type majetku, c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného významu na životné prostredie, d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely, e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu. 19. Podľa § 65 ods. 1 písm. h) ministerstvo môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku zo zakázaných činností, ak ide o druhy podľa § 40. 20. Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo vzťahu ku konaniu podľa § 16 zákon č. 543/2002 Z.z. v § 81 ods. 2 neustanovuje inak. 21. Podľa § 3 ods. 1, ods. 4 SP správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (ods. 1). Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb (ods. 4). 22. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). VI. Posúdenie veci správnym súdom 23. Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky zákonodarca ustanovením § 65 písm. h/ zákona č. 543/2002 Z.z. zveril rozhodovanie o výnimkách zo zakázaných činností vo vzťahu k chráneným druhom, vybraným druhom rastlín a vybraným druhom živočíchov (§ 40 ods. 2 zákona č. 543/2008 Z.z.). Uvedené ustanovenie obsahuje bližšiu špecifikáciu dôvodov povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, ak neexistuje iná ekonomicky a technicky realizovateľná alternatíva a výnimka neohrozí zabezpečenie priaznivého stavu ochrany populácie dotknutého druhu v jeho prirodzenom areáli. Správny orgán v rámci svojej diskrečnej právomoci rozhodne o povolení výnimky zo zakázaných činností na základe zisteného skutkového stavu a okolností prípadu. 24. Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia žalovaného ako správneho orgánu prvého aj druhého stupňa taktiež vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, správna úvaha neprekračuje medze druhovej ochrany v zmysle § 35 ods. 1 a územnej ochrany podľa § 16 zákona č. 543/2002 Z.z. a správny orgán vec správne právne posúdil. 25. Vzhľadom na to, že predmetom ochrany v územiach s piatym stupňom ochrany sú najvzácnejšie časti prírody a krajiny, je v nich uskutočňovanie akejkoľvek činnosti zakázané s výnimkou činností uvedených v § 29 ods. 1 zákona. Pokiaľ zákon č. 543/2002 Z.z. v ustanovení § 16 ods. 1 zakazuje tam uvedené činnosti, je v spojení s § 2 uvedeného zákona potreba ochrany prírody vyjadrená tým, že toto územie bolo zaradené do piateho stupňa ochrany, kde si ochrana prírody vyžaduje zákaz činností uvedených v § 16. Záujem ochrany prírody spočíva v tom, že činnosti uvedené v § 16 zákona sú zakázané, teda záujem ochrany prírody je v rozpore s vykonávaním takýchto činností. Ak teda pravidlom v piatom stupni ochrany prírody je zákaz tam vymenovaných činností, tento je v záujme ochrany prírody, potom povolenie výnimky z tohto zákazu je zakaždým zásahom do záujmu ochrany prírody. So zreteľom na zmysel a obsah, ktoré vyplývajú zo zákona č. 543/2002 Z.z., je nevyhnutné v správnom konaní skúmať, či záujem na udelení výnimiek a zákazov je naliehavejší ako záujem na ochrane prírody vyjadrený práve týmito zásahmi (porovnaj napr. s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžp/51/2009). 26. Správny súd dospel k záveru, že svojvôľu žalovaného pri rozhodovaní o udelení výnimky zo zákazov podľa zákona č. 543/2002 Z.z. v danom prípade možno vylúčiť. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správny orgán v konaní nevychádzal len z tvrdení žiadateľa (žiadosť zo dňa 08.01.2015), ale ako podklad pre rozhodnutie si zabezpečil odborné stanovisko od ŠOP SR č. ŠOP SR/1301/2015 zo dňa 20.3.2015, na základe ktorého ŠOP SR odporúča orgánu ochrany prírody povoliť žiadateľovi výskum v 5. stupni ochrany, konkrétne na lokalitách v NPR Včelár a v NPR Leliansky les a NPR Burdov, ktoré žiadateľ uviedol vo vyjadrení k podkladom rozhodnutia a to za podmienky, že na uvedených lokalitách bude prebiehať výskum len nedeštrukčnými metódami bez odobratia alebo usmrtenia chránených druhov chrobákov. Na dokumentačné účely bude využitá fotodokumentácia. ŠOP SR odporučila udeliť výnimku zo zakázaných činností za dodržania nasledovných podmienok: a. Výskum bude vykonávaný po 4. stupeň ochrany (vrátane), konkrétne v okresoch Nitra, Nové Zámky, Zlaté Moravce a Komárno. b. Každú návštevu územia spolu so zoznamom lokalít výskumu žiadateľ vopred písomne alebo prostredníctvom elektronickej pošty (e-mailu) oznámi riaditeľovi a zoológovi územne príslušnej správy chránenej krajinnej oblasti (CHKO), konkrétne CHKO Ponitrie a CHKO Dunajské luhy, minimálne 5 pracovných dní pred jej realizáciou a bude povinný rešpektovať prípadné obmedzenia zo strany ŠOP SR spojené so vstupom do územia či už v súvislosti s lokalitou, alebo časovým termínom, ak by tieto kolidovali s inými záujmami ochrany prírody a bude povinný strpieť prítomnosť zástupcu správy počas výskumu, ak si ju správa vyžiada. Pri výskume bude mať žiadateľ pri sebe kópiu udelenej výnimky. c. Vjazd, pohyb a státie motorovým vozidlom bude možné len po existujúcich účelových komunikáciách na území po 3. stupeň ochrany. d. Výskum bude vykonávaný tak, aby neboli ohrozené chránené biotopy, biotopy druhov ako aj samotné populácie chránených druhov V skúmanom území. e. Pri výskume budú použité len metódy uvedené v doplnenej žiadosti (smýkanie, sklepávanie, preosievanie detritu, individuálny zber, príp. aj odchyt na svetlo). f. Nebudú usmrcované na mieste determinovateľné chránené druhy chrobákov. Pri ťažko identifikovateľných druhoch je možné odobrať maximálne 1 jedinca chráneného druhu z lokality. Na zdokumentovanie nálezov ako postačujúcu odporúčame fotodokumentáciu. g. K 31.1. kalendárneho roka, počas ktorého sa bude realizovať výskum zašle žiadateľ na adresu Riaditeľstvo ŠOP SR, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica čiastkovú správu z výskumu, kde uvedie výsledky výskumu za predošlé obdobie a to konkrétne dátum, lokality výskumu vrátane presnej lokalizácie (GPS súradnice), počty pozorovaných ako aj odobratých/usmrtených jedincov. h. Žiadateľ po ukončení výskumu do 6 mesiacov zašle na Riaditeľstvo ŠOP SR, Tajovského 28B, 974 01 Banská Bystrica, súhrnnú záverečnú správu, ktorá bude obsahovať názov druhu, lokality, počet v prírode evidovaných ako aj z prírody odobratých druhov, spätne prinavrátených jedincov, dátum záznamu, súradnice výskytu ako aj ďalšie náležitosti podľa prílohy č. 29 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Oprávnená osoba môže pri odovzdávaní údajov do národnej databázy určiť podmienky, za akých možno tieto údaje sprístupňovať a poskytovať o nich informácie. Výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov organizácia ochrany prírody zverejní na svojom webovom sídle. i. Výnimku odporučili udeliť do 30. 11. 2017. 27. Správny orgán v napadnutom ako aj v prvostupňovom rozhodnutí nemal dôvod sa odkloniť od tohto odborného stanoviska, ktoré je pre neho záväzné a ktoré opakovane potvrdili minimálny zásah do chráneného územia povolenými výnimkami, samozrejme za dodržania nimi navrhovaných podmienok, ktoré sú v prvostupňovom rozhodnutí aj vo svojej podstate premietnuté. 28. Žalobca namieta nelogickosť povolenia výnimky a podmienok povolenia výnimky č. 2 a 3, preto sa nimi súd zaoberal v intenciách § 134 ods. 1 SSP: a. Podmienka č. 2: Pri výskume bude použité smýkanie, sklepávanie, preosievanie detritu, individuálny zber, príp. odchyt na svetlo, b. Podmienka č. 3: V národných prírodných rezerváciách Včelár, Leliansky les a Burdov bude výskum vykonávaný nedeštrukčnými metódami bez odobratia alebo usmrtenia chránených druhov chrobákov. 29. Žalobca namieta nelogickosť medzi výrokom povolením výnimky a podmienkami jeho povolenia č. 2 a 3. Správny súd sa s jeho názorom nestotožňuje, pretože z uvedených podmienok jednoznačne a logicky vyplýva, že žiadateľovi správny orgán povolil úmyselne odchytávať a usmrcovať chránené druhy hmyzu radu chrobáky (Coleoptera), chytať a usmrcovať chrobáky v piatom stupni ochrany, pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami územia obce v 3. - 4. stupni ochrany v Nitrianskom kraji a v piatom stupni ochrany v národných prírodných rezerváciách Včelár, Leliansky les a Burdov. Pričom následne v podmienkach povolenia tejto výnimky sú bližšie špecifikované spôsoby odchytu chránených druhov chrobákov a to smýkanie, sklepávanie, preosievanie detritu, individuálny zber, príp. odchyt na svetlo. Ďalšou podmienkou povolenia výnimky je, že v národných prírodných rezerváciách Včelár, Leliansky les a Burdov bude výskum vykonávaný nedeštrukčnými metódami bez odobratia alebo usmrtenia chránených druhov chrobákov (podmienka č. 2). Zo štylistického hľadiska síce mohli byť použité iné formulácie vo výroku vrátane podmienok, avšak zo vzájomného výkladu vyplýva ich účelnosť i dôvodnosť. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie povoľuje žiadateľovi úmyselne odchytávať a usmrcovať chránené druhy hmyzu radu chrobákov v piatom stupni ochrany a zároveň je mu uložené vykonávať výskum v chránených územiach v piatok stupni ochrany bez odobratia a usmrtenia chránených druhov chrobákov. 30. Správny súd sa stotožnil s názorom žalovaného, keď vo vzťahu k vyššie uvedeným tvrdeniam žalobcu uviedol, že formulácia prvostupňového rozhodnutia vychádza zo znenia príslušných ustanovení zákona ochrane prírody, ktoré ustanovujú zákazy, z ktorých bola žiadateľovi na základe jeho žiadosti povolená výnimka. Z ustanovení § 16 ods. 1 písm. d) a § 35 ods. 1 písm. a) a b) zákona o ochrane prírody je zrejmé, že kým zákaz úmyselného odchytávania a usmrcovania živočíchov v ich prirodzenom areáli sa vzťahuje len na druhy chránených živočíchov (§ 33 ods. 1 a 5 zákona o ochrane prírody), zákaz chytania, usmrcovania a lovenia živočíchov podľa § 16 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane prírody sa vzťahuje na všetky druhy živočíchov vyskytujúce sa v území s piatym stupňom ochrany, t. j. na chránené druhy živočíchov, ako aj na druhy živočíchov, ktoré nie sú chránené. Žalobca si nesprávne interpretoval výrok prvostupňového rozhodnutia, nakoľko je potrebné v predmetnej veci rozlišovať medzi druhovou a územnou ochranou. Výrokom prvostupňového rozhodnutia sa žiadateľovi povolilo chytať a usmrcovať všetky druhy chrobákov, ktorými sú jednak chránené druhy uvedené v prílohe č. 6 vyhlášky, ako aj nechránené druhy, ktoré nie sú zaradené v predmetnej prílohe vyhlášky, a na ktoré sa nevzťahujú osobitné podmienky druhovej ochrany v zmysle príslušných ustanovení zákona o ochrane prírody. Odoberanie a usmrcovanie chrobákov druhov, ktoré nie sú chránené, uvedenou podmienkou prvostupňového rozhodnutia obmedzené nebolo, a teda žiadateľ bol oprávnený za stanovených podmienok realizovať výskum v územiach s piatym stupňom ochrany (v tomto prípade národné prírodné rezervácie Včelár, NPR Leliansky les a NPR Burdov) vrátane odchytu a usmrcovania živočíchov - chrobákov s výnimkou chránených druhov. 31. Pokiaľ ide o posúdenie spravodlivosti administratívneho konania, z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca mal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a svoje právo aj reálne využil. Správne orgány v administratívnom konaní postupovali v súčinnosti s účastníkmi, teda aj so žalobcom, skutkový stav dostatočne zistili, vec správne právne posúdili v intenciách zákona č. 543/2003 Z.z. a ich konanie zodpovedá ustanoveniam Správneho poriadku. Preto správny súd vyhodnotil žalobu žalobcu ako nedôvodnú a zamietol ju podľa § 190 SSP. 32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať. Žalovanému nevznikli ani trovy právneho zastúpenia. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).