Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/258/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201932 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201932.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: D. H. T. G., narodený XX.X.XXXX, bytom v U., H. 1, proti žalovanému: X. riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom v Bratislave, Špitálska 14, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-151/2015-P zo dňa 19.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, č. KRPZ-BA-KDI21-151/2015-P zo dňa 19.10.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a úplná náhrada trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Okresný dopravný inšpektorát, rozhodnutím č. ORP-P-599/BAIV-ODI1/2015 zo dňa 10.9.2015 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/, písm. g/, písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 372/1990 Zb.) na tom skutkovom základe, že ako účastník cestnej premávky porušil § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. i/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z.z.), pretože dňa 27.6.2015 v čase okolo 15:00 hod. viedol motorové vozidlo zn. A. A. P.: BL-XXX JC v Bratislave na parkovisku ulice R. záhradami pri cúvaní do parkovacieho boxu sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho pravou stranou vozidla narazil do ľavej časti vpravo zaparkovaného motorového vozidla zn. Ford A. EČV: BL-XXX HC majiteľky M. U.; žalobca si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody tým, že po nehode neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, že nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta napriek tomu, že jeho zotrvanie na mieste nesúviselo s poskytnutím alebo privolaním pomoci alebo s ohlásením dopravnej nehody. Za priestupok žalobcovi uložil pokutu v sume 300,- € a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu dvanásť mesiacov. Miesto dopravnej nehody bolo zdokumentované, bol vyhotovený záznam o dopravnej nehode, zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody, fotodokumentácia, náčrtok, plánok miesta dopravnej nehody, odborné vyjadrenie znalca z odboru cestná doprava Ing. Z. T. č. 23/2015 zo dňa 15.7.2015, v ktorého závere sa uvádza, že na oboch kolíznych vozidlách sú vykázané drobné, energeticky nevýznamné, kontaktné analogické stopy (poškodenia laku), ktoré vznikli počas cúvania vozidla Ford Focus P.: BL- XXX JC, keď toto vozidlo kontaktovalo svojím pravým zadným obrysom ľavú zado-bočnú časť vozidla Ford A. P.: BL-XXX HC. V čase impaktu vozidlo Ford A. P.: BL-XXX HC stálo; vzniknuté poškodenia vozidiel vzájomne korešpondujú geometricky, rozsahom, mechanizmom ich vzniku a aj energeticky. Technicky prijateľná je len verzia priebehu škodovej udalosti podľa oznamovateľky U.. Z technického hľadiska je vylúčené, aby pri vykázaných poškodeniach nacúvalo vozidlo Ford Focus P.: BL-XXX HC do zaparkovaného vozidla A. A. P.: BL-XXX JC. Technickou príčinou posudzovanej škodovej udalosti bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Ford A. P.: BL-XXX JC (žalobcu); predmetná kolízna zóna na tomto vozidle bola už v minulosti (pred posudzovanou dopravnou nehodou) poškodená, pričom poškodenia laku boli neprofesionálnym spôsobom opravené. Žalobca vo výpovedi zo dňa 27.6.2015 uviedol, že dňa 27.6.2015 v čase okolo 14:07 hod. nasadol do svojho vozidla A. A. P.: BL-XXX JC, zaparkovaného v nepoškodenom stave na parkovisku v Bratislave na ulici R. záhradami. Keď odchádzal, vedľa neho stálo zaparkované motorové vozidlo Ford A. P.: BL-XXX HC. Keď sa okolo 15:07 hod. vrátil na parkovisko, zacúval do parkovacieho boxu a vozidlo poškodenej bolo zaparkované z pravej strany. Pri cúvaní do parkovacieho boxu nepočul žiadne buchnutie ani šuchnutie. Je si istým, že pri cúvaní neoškrel ani nepoškodil vpravo zaparkované vozidlo A. A. P.: BL- XXX HC. Po zastavení svojho vozidla išiel do kufra zbaliť tašku, svoje vozidlo vizuálne obhliadol a nevidel žiadne poškodenie; vozidlo zamkol a išiel domov. V čase jeho odchodu a príchodu na parkovisko na ulici Pod záhradami bolo A. A. P.: BL-XXX HC v rovnakej parkovacej polohe a stálo vedľa neho. Keď ho kontaktovala polícia, prišiel k svojmu vozidlu a zistil, že má poškodený pravý zadný blatník a pravú časť zadného nárazníka v celkovej hodnote cca 500,- €. Škodu si bude uplatňovať cez poisťovňu M. U., ktorá podľa jeho názoru poškodila jeho vozidlo. Žalobca v zápisnici z ústneho pojednávania o priestupku dňa 10.9.2015 zopakoval, že uvedené poškodenie vozidla M. U. nespôsobil; vždy po zaparkovaní vozidla si ho prejde a skontroluje vizuálne, najmä dáva pozor na zrkadlá. Vozidlo kúpil v Banskej Bystrici v zlom stave, bolo poškodené po všetkých stranách a niektoré časti už boli opravované. Z výpovede poškodenej M. U. zo dňa 27.6.2015 vyplýva, že dňa 27.6.2015 v čase okolo 19:00 hod. nasadla do svojho vozidla Ford Focus P.: BL-XXX HC, zaparkovaného na pracovisku v Bratislave na ulici R. záhradami a odišla do obchodného domu LIDL do Dúbravky, a pred odchodom z parkoviska si svoje auto neprehliadla, či ho nemá poškodené alebo inak oškreté. Poškodená uviedla, že pri odchode z obchodného domu LIDL si všimla, že má poškriabané ľavé zadné dvere a ľavý zadný blatník. Potom sa vrátila na parkovacie miesto, z ktorého odišla (v Bratislave na ulici Pod záhradami), zaparkovala vedľa červeného vozidla Ford Focus P.: BL-XXX JC, ktoré bolo podľa jej vyjadrenia vedľa nej zaparkované už v čase, keď odchádzala do obchodného domu LIDL. Pred zaparkovaním do parkovacieho boxu vedľa motorového vozidla žalobcu si vizuálne obhliadla toto vozidlo a zistila, že na jeho pravom zadnom blatníku a pravej zadnej časti nárazníka sa nachádzajú poškodenia, ktoré súvisia s poškodením na jej vozidle. Následne zaparkovala vedľa vozidla žalobcu a pri cúvaní do parkovacieho boxu nedošlo k žiadnemu kontaktu vozidiel. Na vozidle poškodenej vznikla škoda v sume 500,- €, ktorej náhradu si bude uplatňovať cestou povinného zmluvného poistenia vinníka, teda žalobcu. Správny orgán považoval vyjadrenia žalobcu za irelevantné a účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok; neexistuje dôkaz, ktorý by spochybňoval spáchanie skutku žalobcom, skutok sa stal a spáchal ho žalobca. Správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadol na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, a na osobu páchateľa (za posledné dva roky sa nedopustil žiadneho priestupku). 2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-151/2015-P zo dňa 19.10.2015 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. ORP-P-599/BAIV-ODI1/2015 zo dňa 10.9.2015. Uviedol, že účastník škodovej udalosti sa ex offo stal účastníkom dopravnej nehody a bol povinný plniť povinnosti vyplývajúce z § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, zotrvať na mieste nehody do príchodu policajta, bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o spôsobenej hmotnej škode na jej vozidle a oznámiť svoje osobné údaje, ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečiť prostredníctvom Policajného zboru. Žalovaný považuje vyjadrenia žalobcu za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za priestupok, nakoľko z náčrtku, plánku, výpovede obvineného a poškodenej, najmä však z odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná doprava Ing. Z. T. č. 26/2015, vyplýva, že príčinou vzniku dopravnej nehody bolo nedostatočné venovanie sa vedeniu vozidla a nesledovanie situácie v cestnej premávke žalobcom. V závere odborného stanoviska znalec uvádza, že na oboch kolíznych vozidlách sú drobné, energeticky nevýznamné, kontaktné analogické stopy (poškodenia laku), ktoré vznikli počas cúvania vozidla žalobcu A. A. P.: BL-XXX JC, keď kontaktovalo svojím pravým zadným obrysom ľavú zadno-bočnú časť vozidla A. A. P.: BL-XXX HC (vozidlo M. U.), ktoré v čase impaktu stálo. Vzniknuté poškodenia vozidiel vzájomne korešpondujú geometricky, rozsahom, mechanizmom ich vzniku a energeticky. Technicky prijateľná je len verzia priebehu škodovej udalosti podľa M. U.. Z technického hľadiska je vylúčené, aby pri vykázaných poškodeniach nacúvalo vozidlo M. U. do vozidla žalobcu. Technickou príčinou posudzovanej škodovej udalosti bola nesprávna technika jazdy vodiča A. A. P.: BL-XXX JC (žalobcu). Kolízna zóna tohto vozidla bola už v minulosti pred touto dopravnou nehodou poškodená obdobným spôsobom a poškodenie laku bolo následne neprofesionálnym spôsobom opravené. Podľa žalovaného bolo preukázané, že žalobca svojím konaním porušil § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. i/ s poukazom na § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z., čo zakladá jeho zodpovednosť za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b/, písm. g/, písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. Stotožnil sa s postupom prvostupňového orgánu pri ukladaní sankcie žalobcovi. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-151/2015-P zo dňa 19.10.2015 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a rozhodol v rozpore so skutkovým stavom, ktorý navyše aj nedostatočne zistil. O spáchaní skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, existujú dôvodné pochybnosti. Žalovaný len prevzal odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, vecou sa bližšie nezaoberal, ani nevyhodnotil jeho námietky uvedené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Rozhodnutie žalovaného považuje za neodôvodnené a nesprávne. Namietal nedodržanie ustanovení § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP). 4. Žalovaný rozhodol o jeho vine za spáchanie priestupku bez akejkoľvek analýzy a posúdenia prípadu. Skutočnosťami, ktoré zostali sporné a ktoré sú rozhodné pre posúdenie viny, sa vôbec nezaoberal. 5. Po príchode na miesto incidentu bolo auto poškodenej zaparkované v zreteľne inej polohe (šikmo) a v tesnej blízkosti k jeho vozidlu. Po príchode policajtov poškodená tvrdila, že poškodenie vozidla si všimla ihneď po pristúpení k svojmu vozidlu a bez ďalšieho pohnutia kontaktovala políciu. Po opakovaných otázkach policajta, či so svojím vozidlom skutočne nehýbala, uviedla, že s vozidlom odišla s manželom do obchodu (šoféroval manžel), pričom políciu zavolali až po návrate na parkovisko. V čase, keď žalobca zaparkoval svoje vozidlo, neboli na ňom žiadne známky poškodenia, necítil žiadny náraz a vozidlo poškodenej bolo zaparkované v súbežnej polohe vedľa jeho vozidla. K poškodeniu vozidla poškodenej tak mohlo dôjsť kedykoľvek počas jazdy do obchodu a späť, za čo odmieta niesť zodpovednosť. Poukázal na to, že poškodenia na oboch vozidlách nie sú totožné. Keďže je v predmetnom blatníku vyrytá diera, o ktorej poškodená aj policajti tvrdili, že je spôsobená oterom pri zrážke, vychádza napadnuté rozhodnutie z nesprávnych skutkových zistení. Vadnosť vozidiel sa nezhoduje mechanicky ani vzhľadovo. Žalobca nebol povinný zotrvať na mieste údajnej dopravnej nehody, lebo k nej nedošlo a samotné dôkazy vylučujú príčinnú súvislosť medzi zaparkovaním vozidla žalobcu a vznikom škody na vozidle poškodenej. Preukázanie príčinnej súvislosti vylučuje aj fakt, že poškodená s vozidlom odišla a následne sa vrátila; medzitým alebo aj predtým mohlo prísť ku škode na jej vozidle a dôkazy spomínané v rozhodnutí nepreukazujú jeho zavinenie nado všetku pochybnosť, preto je náležité podľa jeho názoru postupovať podľa zásady in dubio pro reo. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa odvolal na odôvodnenie žalobou napadnutého rozhodnutia. 7. Podľa jeho názoru je zo spisového materiálu preukázané, že žalobca dňa 27.6.2015 v čase okolo 15:00 hod. viedol motorové vozidlo zn. Ford A. P.: BL-XXX JC v Bratislave na parkovisku ulice Pod záhradami a pri cúvaní do parkovacieho boxu sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho pravou stranou vozidla narazil do ľavej časti vpravo zaparkovaného motorového vozidla zn. Ford Focus P.: BL-XXX HC majiteľky M. U. 8. Zaoberal sa námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a odmieta, že porušil § 32 ods. 1, § 47 ods. 3 SP. Argumenty žalobcu, ktorými spochybňuje rozhodnutie, považuje za svojvoľné a za nepochopenie zákona. V rozhodnutí odôvodnil a vysvetlil celý postup priebehu konania ako aj skutočnosti, na základe ktorých bola žalobcovi uložená sankcia. Každý dôkaz hodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, tak aby dôsledne zistil skutkový stav veci. Všetky listiny potvrdzujú skutkový stav veci, vzájomne si neodporujú a preukazujú porušenie zákona zo strany žalobcu. 9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Pojednávanie 10. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 28.3.2018 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil za prítomnosti žalobcu a povereného zástupcu žalovaného. 11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že okrem neho, manželov U. a príslušníkov Policajného zboru nebolo vozidlo ohliadnuté nikým iným, teda ani znalcom. Poškodenia na jeho motorovom vozidle výškovo nesúhlasia s poškodením na vozidle pani U.. 12. Žalovaný poukázal na závery odborného vyjadrenia znalca z odboru cestná doprava Ing. Z. T. č. 23/2015 zo dňa 15.7.2015. V. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 14. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 15. Podľa § 3 zákona č. 372/1990 Zb. na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 16. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí (písm. a/), alebo nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (písm. b/). 17. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (písm. a/) alebo vedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený (písm. b/). 18. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona (písm. a/), tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku (písm. b/), sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku (písm. c/), uloží ochranné opatrenie (písm. d/), uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu (písm. e/). 19. Podľa § 68 ods. 1 druhá veta zákona č. 372/1990 Zb. priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) sa prejednáva len na návrh poškodenej osoby, jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka, ak je poškodená osoba vo vzťahu k páchateľovi priestupku blízkou osobou a k ublíženiu na zdraví alebo spôsobeniu škody na majetku došlo iba tejto blízkej osobe, prípadne aj páchateľovi priestupku. 20. Podľa § 22 ods. 1 písm. b/, písm. g/, písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody (písm. b/), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku (písm. g/), iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (písm. l/). 21. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. 22. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode. 23. Podľa § 66 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. i/ zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi (písm. a/), zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody (písm. d/), bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru (písm. i/). 24. Podľa § 32 ods. 1, ods. 2 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania (ods. 1). Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (ods. 2). 25. Podľa § 47 ods. 1, ods. 3 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3). VI. Posúdenie veci krajským súdom 26. V prvom rade je potrebné poukázať na trestný charakter priestupku ako zavineného protiprávneho konania, ktorého definícia vyplýva z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Do sféry trestného práva všeobecne spadajú delikty, za ktoré ich páchateľom hrozia tresty, ktorých cieľom je, inter alia, odstrašovať a ktoré zvyčajne pozostávajú z pokút a opatrení zbavujúcich osobu jej slobody. Relatívny nedostatok závažnosti trestu, ktorý prichádza pri správnom delikte do úvahy, nemôže zbaviť delikt jeho vrodeného trestného charakteru. Správne delikty sa považujú za veci trestného charakteru a vzťahuje sa na ne čl. 6 ED. Obvinenie môže byť na účely článku 6 ED vo všeobecnosti definované ako oficiálne oznámenie poskytnuté jednotlivcovi príslušným orgánom, ktorým sa tvrdí, že jednotlivec spáchal trestný čin, hoci to môže mať v niektorých prípadoch podobu iných opatrení, ktoré sú nositeľmi takéhoto tvrdenia a ktoré rovnako podstatne ovplyvňujú situáciu podozrivého. Preto aj v priestupkovom konaní musia byť pri vyvodení zodpovednosti za jeho spáchanie dodržané rovnaké štandardy ako v trestnom konaní pri vyvodení zodpovednosti za spáchanie trestného činu. 27. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 28. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka: - subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), - subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel, - objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje, - objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. 29. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 30. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného). 31. V predmetnej právnej veci prvostupňový správny orgán a žalovaný založili svoj záver o spáchaní priestupku žalobcom len na odbornom vyjadrení znalca Ing. Z. č. 23/2015 zo dňa 15.7.2015. Je nevyhnutné upriamiť pozornosť na to, že znalec fyzicky ani jedno motorové vozidlo neobhliadol, dostal len písomnú žiadosť a fotodokumentáciu zhotovenú príslušníkmi Policajného zboru. Potom otázne vyznieva jeho záver, že poškodenia na oboch motorových vozidlách sa zhodujú, že sú geometricky, energeticky a mechanizmom ich vzniku korešpondujúce. Na fotografiách zachytávajúcich výšku poškodení na oboch vozidlách od zemského povrchu nie je zreteľne zobrazené číselné vyjadrenie v centimetroch, ide o rozmazané údaje, ktoré nemôžu nado všetku pochybnosť zakladať záver o rovnakej výške poškodení na oboch vozidlách. Vizuálne je poškodenie na červenom vozidle žalobcu P. oveľa menšie ako na čiernom vozidle poškodenej M. U. EČV: U.. Okrem toho, na vozidle M. sa nachádza poškodenie na dvoch nad sebou umiestnených úrovniach, kým na vozidle žalobcu sa nachádza len mierne poškodenie na jednej úrovni. M. nevysvetlil, či poškodenej M. bolo poškodenie vozidla spôsobené dvoma inými vozidlami, vyšším a nižším, alebo čím táto škoda mohla byť v uvedenom rozsahu spôsobená. Správnemu súdu nie je zrejmé, ako za týchto okolností a bez fyzickej ohliadky dotknutých vozidiel mohol znalec jednoznačne určiť za technicky prijateľnú jedine verziu Zuzany U. a nie žalobcu. 32. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa vôbec nevysporiadali s opakovane vznášanými námietkami žalobcu, že M. U. medzi jeho odjazdom a príjazdom na parkovisko na ulici Pod záhradami (15:07 hod.) a medzi časom ohlásenej škody (po 19:00 hod.) používala motorové vozidle, išla s ním nakupovať do obchodného domu LIDL, kde tiež parkovala, išla naspäť na ulicu Pod záhradami, kde zaparkovala a až následne volala políciu a ohlásila vznik škody spôsobenej dopravnou nehodou podľa nej zapríčinenou žalobcom. Objasnenie tohto časového sledu udalostí je nevyhnutné na určenie existencie kauzálneho nexu medzi spôsobom parkovania žalobcu a vzniknutou škodou na vozidle poškodenej M. U.. Inými slovami, správne orgány nezistili, či príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody na vozidle M. U. bola priama a ničím neprerušená. Len priama príčinná súvislosť medzi konaním škodcu a vzniknutou škodou ako následkom môže zakladať zodpovednosť škodcu za spáchaný priestupok a vzniknutú škodu. V predmetnej veci mohla byť priama príčinná súvislosť prerušená viacerými okolnosťami: jazdou M. U., resp. jej manžela z parkoviska Pod záhradami do obchodného domu LIDL, parkovanie pri LIDLi a odjazd z obchodného domu LIDL naspäť na parkovisko Pod záhradami. Vzhľadom na absenciu objasnenia pre vec podstatnej objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku, nemožno ani jednoznačne určiť, že priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky skutočne spáchal žalobca (subjekt) a či jeho zavinenie bolo nedbanlivostné alebo úmyselné. 33. Takisto nemožno nechať bez povšimnutia (a aj znalec to pripúšťa), že vozidlo žalobcu bolo už pred vznikom škody na vozidle M. U. na tom istom mieste už skôr poškodené a neodborne opravované. Jednoznačne však neustálil, či poškodenie na vozidle žalobcu, napriek uvedenej skutočnosti, súvisí práve a len so škodovou udalosťou na vozidle M. U.. S touto otázkou sa nevysporiadali ani správne orgány oboch stupňov. 34. Správne orgány oboch stupňov sa vo svojich rozhodnutiach nezaoberali uvedenou námietkou žalobcu o prerušení priamej príčinnej súvislosti medzi jeho parkovaním v Bratislava na ulici Pod záhradami (XX:XX hod.) a vzniknutou škodou na vozidle M. U. a ohlásenej pod 19:00 hod., svoj odlišný názor na skutkový dej vôbec nevysvetlili, poukazovali jedine na odborné stanovisko znalca Z.. Z. T. č. 23/2015 zo dňa 15.7.2015, ktoré však správny súd spochybnil. 35. V predmetnej právnej veci teda nebol podľa názoru správneho súdu úplne a nado všetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý by viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty: - správny orgán na základe vykonaného dokazovania nepreukázal, že by sa priestupku dopustil práve žalobca (subjekt), - správny orgán nepreukázal, akým konaním (úmyselným, nedbanlivostným) sa mal žalobca priestupku dopustiť (subjektívna stránka), - predmetom ochrany bola plynulosť cestnej premávky (objekt), - správny orgán nepreukázal, že prípadné žalobcovo konanie bolo v priamej príčinnej súvislosti so škodou, ktorá vznikla na motorovom vozidle M. U. (objektívna stránka). Inými slovami, absentuje jednoznačné preukázanie subjektu, subjektívne stránky a objektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Ak nie sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty priestupku, správne orgány oboch stupňov nemohli ustáliť, že žalobca spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. b/, písm. g/, písm. l/ zákona č. 372/1990 Zb. porušením § 4 ods. 1 písm. c/, § 66 ods. 2 písm. a/, písm. d/, písm. i/ zákona č. 8/2009 Z.z. a sankcionovať ho zaň. Za takto nimi zisteného skutkového stavu mali správne orgány postupovať podľa zásady in dubio pro reo, čo neurobili. 36. Sumarizujúc správny súd uvádza, že správne orgány neúplne zistili skutkový stav (§ 32 ods. 1 SP), v rozhodnutí sa nevysporiadali s námietkami žalobcu (§ 47 ods. 3 SP) a napriek tomu vo veci rozhodli. Za danej skutkovej situácie je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu predčasné. Vadami rovnakého druhu trpia obe rozhodnutia správnych orgánov, keďže však po účinnosti SSP sa zrušenie prvostupňového rozhodnutia viaže na návrh žalobcu (§ 191 ods. 3 SSP) a žalobca žiadal zrušiť len rozhodnutie žalovaného, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ v spojení s § 191 ods. 4 SSP. V ďalšom konaní žalovaný doplní dokazovanie za účelom objasnenia skutkového deja priestupku a vysporiada sa s námietkami žalobcu vznesenými v priestupkovom konaní. Pri odôvodňovaní rozhodnutia bude postupovať podľa § 47 ods. 3 SP. 37. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu (§ 191 ods. 6 SSP). 38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP, a úspešnému žalobcovi priznal správny súd plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 39. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).