KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 6. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sd/132/2015 z 26. 6. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. júna 2018, sp. zn. 8Sd/132/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1015201987.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sd/132/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201987
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015201987.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa:
X. Q., bytom F. XXXX/X, XXX XX W. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č.
8, Bratislava, o sumu starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. augusta 2015 v spojení so zmenovým
rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. októbra 2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím zo dňa 28.08.2015, právne odôvodneným ust. § 65 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení neskorších predpisov, odporkyňa od 28.01.2012 priznala
navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 170,30 eur mesačne. Podľa ust. § 82 a § 293ce ZSP a §
1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011 Z. z., č. 329/2012 Z. z. a č.
329/2013 Z. z. mu bola suma dávky starobného dôchodku zvýšená odo dňa jeho priznania pre roky
2012 až 2015 celkovo na sumu 195,50 eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa okrem
iného poukázala na ust. § 65 ods. 1 ZSP v znení zák. č. 555/2007 Z. z., podľa ktorého nárok na starobný
dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“) a dosiahnutím
dôchodkového veku. Dôchodkový vek navrhovateľ v zmysle ust. § 65 ods. 2 ZSP dosiahol dovŕšením
62 rokov veku, dňa 07. mája 2008, ku ktorému dňu získal 6 540 dní obdobia dôchodkového poistenia,
t.j. 17 rokov a 335 dní. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy mu boli zhodnotené všetky
preukázané ODP, ďalšie získané obdobie dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Odporkyňa
uviedla, že suma starobného dôchodku je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé
kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v priloženom osobnom liste. Priemerný osobný
mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky
rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v
rokoch. Rozhodujúce obdobie podľa § 63 ods. 6 ZSP je obdobie kalendárnych rokov 1984 až 2007.
Keďže v tomto období navrhovateľ nezískal aspoň 22 kalendárnych rokov, bolo mu podľa § 63 ods. 7
ZSP rozhodujúce obdobie rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych
rokov, za ktoré možno určiť osobné mzdové body. Odporkyňa uviedla, že úhrn osobných mzdových
bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia (podľa osobného listu) je 11,5085. V
rozhodujúcom období navrhovateľ podľa § 63 ods. 1 ZSP získal úhrnom 4 545 dní, t.j. 12,4521 rokov
obdobia dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod ( ďalej len „POMB“) je 0,9243, určený



ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (11,5085) a rokov obdobia dôchodkového poistenia v
rozhodujúcom období (12,4521), ktorý sa podľa § 63 ods. 4 ZSP upravuje pripočítaním 16% z rozdielu
medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu na hodnotu 0,9365. Ďalej
odporkyňa uviedla, že ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (07.05.2008), navrhovateľ na účely
výpočtu starobného dôchodku získal 6 540 dní, t.j. 17,9179 rokov dôchodkového poistenia a suma
starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok
je 164,80 eur mesačne, ako vyjadrenie súčinu priemerného osobného mzdového bodu 0,9365 x
17,9179 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182 podľa § 64 ods. 6 ZSP, platná ku dňu
28.01.2012 podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 526/2011 Z.z. pre rok
2012. Vypočítaná suma starobného dôchodku bola navrhovateľovi podľa § 82 ZSP zvýšená o pevnú
sumu valorizácie podľa ust. § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 344/2011
Z.z., č. 329/2012 Z.z. a č. 329/2013 Z.z. odo dňa priznania starobného dôchodku pre rok 2012, 2013,
2014 a 2015 na celkovú sumu starobného dôchodku vo výške 195,50 eur mesačne.

2. Navrhovateľ podal dňa 29.09.2015 voči tomuto rozhodnutiu odporkyne opravný prostriedok v ktorom
uviedol, že odporkyňa mu pre účely starobného dôchodku uznala len 17 rokov, kým pri priznaní
čiastočného invalidného dôchodku mu uznala 27 rokov, podľa dokumentácie k žiadosti, tvoriacej podklad
pre vydanie rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku. Žiadal preto o preskúmanie tohto rozdielu a
tomu zodpovedajúcu úpravu výšky sumy starobného dôchodku.

3. V písomnom vyjadrení zo dňa 26.11.2015, doručenom k podanému opravnému prostriedku
navrhovateľa, odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 28.08.2015 spolu so zmenovým
rozhodnutím zo dňa 26.10.2015 ako vecne správne potvrdiť, pričom v ňom zopakovala skutkové a
právne dôvody obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K námietke navrhovateľa uviedla,
že v čase od 10.05.1985 do 20.04.1996 mu bol vyplácaný čiastočný invalidný dôchodok (ďalej len
„IDč“), priznaný rozhodnutím zo dňa 12.08.1985. Pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok bolo
navrhovateľovi zhodnotené obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 5652 dní, získané ku dňu
vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok , ku ktorému sa podľa ust. § 28 zák. č. 121/1975 Zb.,
pripočítalo obdobie od vzniku nároku na čiastočný invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového
veku, v rozsahu 7 667 dní. Pripočítané obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia podľa ust.
§ 60 ZSP a navrhovateľovi bolo pre nárok na starobný dôchodok zhodnotené len skutočne získané
obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 6 540 dní. Odporkyňa ďalej uviedla, že doba poistenia bola
navrhovateľovi zhodnotená na základe evidenčného materiálu nachádzajúceho sa v ústredí Sociálnej
poisťovne, že vydala zmenové rozhodnutie zo dňa 26.10.2015, ktorým zmenila napadnuté rozhodnutie
z 28.08.2015 v časti odôvodnenia, v ktorom doplnila časť o posúdení nároku navrhovateľa na sumu
starobného dôchodku aj v súlade s ust. § 79a ZSP v znení zák. č. 555/2007 Z.z.

4. Zmenovým rozhodnutím zo dňa 26.10.2015 odporkyňa upravila rozhodnutie zo dňa 28.08.2015 v časti
odôvodnenia a na str. 2 doplnila odsek o posúdenie hodnoty priemerného osobného mzdového bodu
(ďalej len „POMB“) nasledovne : „ Podľa § 79a ZSP sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý
poberá alebo poberal invalidný dôchodok, nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového
bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. Priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa
pri určení sumy starobného dôchodku je 0,9365, teda vyšší ako pri výpočte sumy invalidného dôchodku
0,8722, preto sa na výpočet sumy starobného dôchodku použil POMB v hodnote 0,9365.“

5. Na pojednávanie súdu určené na deň 27.06.2018 sa navrhovateľ napriek doručeniu predvolania
vykázanému náhradným spôsobom podľa ust. § 47 O.s.p., bez ospravedlnenia nedostavil. Odporkyňa
zotrvala na dôvodoch svojich vyjadrení a rozhodnutí, ktoré žiadala ako vecne správne potvrdiť.

6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci
konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu
predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1
O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu
opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie,
na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii,
písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia



veci a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.08.2015 v spojení so zmenovým
zo dňa 26.10.2015 je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.).

7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

11. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a
slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu
prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R
37/1993).

12. Podľa § 25 ods. 4 pís. a/, b/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (zrušený zák.č.
461/2003 Z.z.) pracujúci je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný
vykonávať doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za mimoriadne uľahčených
pracovných podmienok alebo (pís. b/) len iné , menej kvalifikované zamestnanie a v dôsledku toho jeho
zárobok podstatne klesol.

13. Podľa § 28 ods. 1 zákona č.121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení na určenie výšky invalidného
dôchodku sa k získanej dobe zamestnania pripočíta doba od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dosiahnutia veku 60 rokov u mužov a veku 57 rokov u žien.

14. Podľa § 60 ods. 1 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového
poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených
v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon
neustanovuje inak.

15. Podľa § 60 ods. 9 ZSP je rok dôchodkového poistenia 365 dní dôchodkového poistenia.



16. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového
bodu, priemerného osobného mzdového bodu, či aktuálnej dôchodkovej hodnoty, vyplýva z ust. § 60-64
cit. zákona.

17. Podľa § 62 ods. 1 ZSP osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa určí ako podiel
osobného vymeriavacieho základu a všeobecného vymeriavacieho základu. Osobný mzdový bod sa
zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.

18. Podľa § 63 ods.1 ZSP priemerný osobný mzdový bod na určenie sumy dôchodkovej dávky sa
určí ako podiel súčtu osobných mzdových bodov dosiahnutých v jednotlivých kalendárnych rokoch
rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, ak tento zákon
neustanovuje inak. Priemerný osobný mzdový bod sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na
účely určenia obdobia dôchodkového poistenia sa získané dni dôchodkového poistenia prepočítavajú
na roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobie dôchodkového poistenia sa zaokrúhľuje na štyri
desatinné miesta nahor.

19. Podľa § 63 ods. 6 ZSP rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú
kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou
kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia
sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods.
3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak
tieto obdobia trvali celý kalendárny rok.

20. Podľa § 63 ods. 7 ZSP ak v rozhodujúcom období určenom podľa odseku 6 nie je najmenej
dvadsaťdva kalendárnych rokov, predlžuje sa rozhodujúce obdobie pred 1. január 1984 postupne tak,
aby v ňom bolo dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6. Ak poistenec ani po tomto predĺžení
nemá dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa odseku 6, zisťuje sa priemerný osobný mzdový bod z tohto
nižšieho počtu kalendárnych rokov.

21. Podľa § 65 ods.1, 2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený
najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento
zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 66 ods.1 ZSP sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný
dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

23. Podľa § 79a ZSP sa suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca,
ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného
mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku.

24. Podľa § 82 ods. 1 ZSP sa zvyšujú dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného
kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od
medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázaných štatistickým
úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný
kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje
inak.

25. Podľa § 82 ods. 2 ZSP sa zvyšujú dôchodkové dávky od 1. januára príslušného kalendárneho roka o
percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej
polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených
podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo
podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr
do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové
dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo
dňa ich priznania.



26. Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia vo veci, mal krajský súd v konaní preukázané, že
navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 28.01.2015 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku
od 28.01.2012. Nárok na starobný dôchodok mu vznikol dňa 07. mája 2008, keďže podľa § 65 ods.
2 ZSP týmto dňom dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a k tomuto dňu získal 17 rokov a 335 dní obdobia
dôchodkového poistenia podľa § 65 ods. 1 ZSP, tzn. že k tomuto dňu bol dôchodkovo poistený najmenej
15 rokov. Podľa § 25 zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, mu bol rozhodnutím č. XX XXX
XXXX zo dňa 12.08.1985 priznaný od 10.05.1985 čiastočný invalidný dôchodok, ktorý poberal do
20.04.1996.

27. Zásadnou odvolacou námietkou navrhovateľa bolo, že pre priznanie sumy starobného dôchodku
mu odporkyňa zhodnotila 17 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pre priznanie čiastočného
invalidného dôchodku mu bolo podľa dokumentácie, ktorá tvorila základ pre priznanie tohto nároku,
uznaných 27 rokov. Vzniknutý rozdiel žiadal preskúmať a dopočítať sumu starobného dôchodku.
Vychádzajúc z administratívneho spisu, citovaných rozhodnutí, vyjadrenia odporkyne a preskúmania
tohto rozdielu v konaní súd konštatuje, že rozdiel vyplýva z odlišnosti priznaných dávok starobného
dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku a teda rôzne použitých výpočtov sumy dávky pre
starobný dôchodok a pre čiastočný invalidný dôchodok a nie z navrhovateľom uvádzaných rokov
dôchodkového poistenia, získaných ako odpracovaná doba, resp. doba posudzovaná ako obdobie
dôchodkového poistenia. Vychádzajúc z rozhodnutia o priznaní čiastočného invalidného dôchodku
navrhovateľovi, ide o pripočítanú dobu od 10.05.1985 do 06.05.2006, t.j. 7 667 dní, ktorá sa na určenie
výšky invalidného dôchodku (aj čiastočného) dopočítavala k získanej dobe zamestnania podľa § 28
zák.č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, tzn. ide o pripočítanú dobu od vzniku nároku na čiastočný
invalidný dôchodok (10.05.85) do dosiahnutia veku 60 rokov navrhovateľa, dňa 07.05.2006 (vrátane
06.05.2006). Z uvedeného vyplýva, že namietaný rozdiel predstavuje uvedenú pripočítanú dobu 7667
dní, z ktorej navrhovateľ do 06.05.2006 skutočne odpracoval a získal ODP iba 769 dní a nie počet dní
pripočítanej doby 7667 dní. Tak ako vyplýva aj z osobného listu pri rozhodnutí z 28.08.2015 a aj pri
zmenovom rozhodnutí zo dňa 26.10.2015, navrhovateľ v jednotlivých kalendárnych rokoch od roku
1985 pracoval len určitý počet dní v roku a v niektorých rokoch nepracoval vôbec, ako napr. v rokoch
1995 až 2007, čo uviedol aj v žiadosti o starobný dôchodok, teda že bol neevidovaný nezamestnaný.

28. Súd poukazuje na to, že pripočítaná doba pri priznaní čiastočného invalidného dôchodku je
fiktívna doba a nie je podľa § 60 ZSP obdobím dôchodkového poistenia pre nárok na sumu starobného
dôchodku, nie je teda skutočne získaným obdobím dôchodkového poistenia navrhovateľa. Skutočne
získané ODP 6540 dní, t.j. 17 rokov a 335 dní mal navrhovateľ zhodnotené odporkyňou ku dňu
vzniku nároku na starobný dôchodok podľa evidencie odporkyne, ňou získanej a overenej počas
konania o priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi. Odporkyňa zhodnotené ODP v celkovom
počte 6 540 dní uviedla v rozhodnutí z 28.08.2015, zmenovom rozhodnutí z 26.10.2015 a
priložených osobných listoch dôchodkového poistenia, správne. Na základe uvedeného súd konštatuje,
že odporkyňa postupovala správne a obdobie dôchodkového poistenia navrhovateľovi v počte 6540 dní
t.j. 17 rokov 335 dní určila v súlade s § 60 a § 65 ZSP, keďže rozdiel doby namietaný navrhovateľom nie
je obdobím dôchodkového poistenia. Použitý koeficient obdobia dôchodkového poistenia 17,9179 pre
výpočet sumy starobného dôchodku je správny a správna je aj určená suma starobného dôchodku do
vzniku nároku, tzn. pred jeho zákonným zvýšením, v sume 164,80 eur mesačne, t.j. súčin priemerného
osobného mzdového bodu 0,9365 x 17,9179 rokov ODP x aktuálna dôchodková hodnota 9,8182.

29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 28.08.2015 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa
26.10.2015 o priznaní sumy starobného dôchodku navrhovateľovi je zákonné a vecne správne, preto
ho podľa § 250q ods.3 O.s.p. potvrdil.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením § 250k
ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľ v konaní úspech nemal, právo na náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.



Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje