Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/287/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202111 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015202111.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, P. O. Box 205, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5324/2/2015 zo dňa 14.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, č. 5324/2/2015 zo dňa 14.10.2015 ako aj opatrenie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj zo dňa 6.10.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj (ďalej aj len Inšpektorát SOI alebo žalovaný) opatrením na mieste zo dňa 6.10.2015 uložil žalobcovi podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 128/2002 Z.z.) odstránenie zisteného nedostatku: nepoužívať nekalú obchodnú praktiku pri správe pohľadávok, termín: ihneď, trvale. Žalobca bol poučený o možnosti podať proti opatreniu písomné námietky do troch dní od jeho doručenia. Opatrenie na mieste bolo prijaté na základe vykonanej inšpekcie dňa 6.10.2015 od 11:00 hod. do 14:30 hod. zameranej na došetrenie podnetu spotrebiteľa V. K. č. 818/2015. Spotrebiteľ V. namietal, že dňa 12.11.2009, 3.12.2009 a dňa 22.12.2009 mu boli doručené výzvy žalobcu na úhradu dlžnej sumy celkom 99,58 € z dôvodu dlžného poistného za obdobie od 1.6.2000 do 1.12.2000. V rovnakom čase a v rovnakej veci, len s iným číslom konania, boli takéto výzvy zaslané aj jeho rodinným príslušníkom (mame I. K., otcovi Z. K. a bratovi Z. K., ml.), opakovane bola telefonicky aj osobne kontaktovaná jeho mama. Spotrebiteľ V. K. si nebol vedomý existencie dlhu, a preto nebol ochotný požadovanú sumu uhradiť. Po nátlaku zo strany žalobcu o vyrovnanie záväzku a za účelom predídenia ďalších sankcií predmetné záväzky uhradili každý za seba. Dlh v celkovej sume 99,58 €, na ktorého zaplatenie žalobca vyzýval spotrebiteľa listami z novembra a decembra 2009, uhradil v dvoch splátkach (50,- € dňa 16.3.2010 a 50,- € dňa 19.4.2010). Odo dňa 2.2.2012 do dňa vykonania inšpekcie pokračovala zo strany žalobcu neustála korešpondencia a nátlak o zaplatenie najprv 50,- € a neskôr už 204,69 €. Na odpovede spotrebiteľa, že pôvodný dlh uhradil a preukazoval to priloženými fotokópiami dokladov o ich úhrade, žalobca žiadnym spôsobom nereagoval. 2. Žalobca podal proti uloženému opatreniu na mieste v zákonnej lehote námietky, v ktorých argumentoval správou jeho právneho predchodcu (KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insuranca Group) o tom, že pán K. (bez uvedenia krstného mena) neuviedol pri vklade na poštových poukazoch číslo poistnej zmluvy v časti VS ako identifikátor pre správne priradenie bežného poistného na poistnú zmluvu. Išlo o skupinu štyroch poistných zmlúv poistených s rovnakým priezviskom K. rovnakou adresou bydliska a rovnakou výškou splátky poistného, pričom tieto osoby platili poistné bez uvedenia variabilných symbolov. Na poistnú zmluvu V. K. č. XXXXXXXXXX bola priradená platba v sume 50,- € dňa 16.3.2010 so špecifickým symbolom 1352199, no druhú platbu poistného v sume 50,- € zo dňa 16.4.2010 sa nepodarilo dohľadať. Z uvedeného dôvodu bol na poistnej zmluve V. K. č. XXXXXXXXXX evidovaný nedoplatok poistného v sume 50,- €. Pánovi K., bez bližšej špecifikácie, mal byť vrátený preplatok v júli 2010. Právny predchodca žalobcu potvrdil zaplatenú len jednu z dvoch predpísaných splátok u V. K. v sume 50,- €. Z predloženej e-mailovej komunikácie nevyplýva, či platba v sume 50,- € od Róberta K. mala byť vrátená V. K. alebo inej osobe s priezviskom K.. Preto nemožno presne určiť, že žalobca mal vedomosť o vrátení splátky poistného v sume 50,- € zaplatenej V. K. inej osobe. K nesprávnemu priradeniu platieb došlo z dôvodu na strane spotrebiteľa, ktorý pri uhrádzaní poistného neuviedol číslo poistnej zmluvy ako VS identifikátor pre správne priradenie splátky poistného. 3. Žalovaný rozhodnutím č. 5324/2/2015 zo dňa 14.10.2015 nevyhovel námietkam žalobcu, ktorými nesúhlasil s opatrením na mieste uloženým v zmysle § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektormi Inšpektorátu SOI pri výkone kontroly dňa 6.10.2015 v znení „nepoužívať nekalú obchodnú praktiku pri správe pohľadávok“. Žalovaný zohľadnil, že spotrebiteľ preukázateľne minimálne listami zo dňa 11.12.2012 a dňa 30.1.2014 namietal existenciu dlhu s prihliadnutím na skutočnosť, že dlh uhradil a preukazoval to ústrižkami šekov. Konštatoval síce, že žalobca preveroval u svojho právneho predchodcu platby, no nestotožnil sa so záverom, že obsah komunikácie medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom bol dostatočný z hľadiska pokračovania vo vymáhaní pohľadávky. Pre naplnenie skutkovej podstaty nekalej obchodnej praktiky nie je potrebné preukazovať úmyselné zavinenie, pretože zodpovednosť za plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z.z. je založená na objektívnom princípe. Vykonávaním opakovaných výziev na uhradenie neexistujúceho dlhu nepochybne môže dôjsť k narušeniu ekonomického správania priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, t.j. v ich dôsledku môže spotrebiteľ uhradiť platby napriek tomu, že žalobca na ne nemá právny nárok. Žalobca pri ďalšom vymáhaní pohľadávky nekonal v súlade s odbornou starostlivosťou, pretože z predložených e-mailov nevyplýva vyvrátenie tvrdenia spotrebiteľa o úhrade dlhu a o neexistencii vymáhanej pohľadávky. V e-maile zo dňa 2.6.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom sa síce riešila otázka vrátenia sumy 50,- €, no v súvislosti so zmluvou č. 4890945185 (v prípade V. K. išlo o zmluvu č. XXXXXXXXXX), išlo o platby Z. K. zo dňa 16.3.2010 š.s. XXXXXXX, dňa 19.4.2010 š.s. XXXXXXX a dňa 19.4.2010 š.s. XXXXXXX - vrátená; teda nešlo o platby V. K., od ktorého bol dlh vymáhaný. Predmetný e-mail síce pripúšťal, že spotrebiteľ dňa 16.3.2010 uhradil platbu 50,- € so špecifickým symbolom 1352199, no platbu zo dňa 16.4.2010 nevedela zamestnankyňa nájsť. Z predložených šekových ústrižkov vyplýva, že táto platba bola vykonaná dňa 19.4.2010 so špecifickým symbolom 1352199. Žalovaný preto konštatoval, že žalobca dôkladne neskúmal uvedený nesúlad a ani skutočnosť, komu bol vrátený preplatok a akým spôsobom (šek, výpis z účtu a podobne). V prípade riadneho šetrenia by bolo možné zistiť, že suma 50,- € nebola V. K. vrátená, čo potvrdilo aj opätovné prešetrenie veci v nadväznosti na vykonanú kontrolu a aj vzhľadom na tvrdenie Róberta K. v liste zo dňa 11.12.2012, že ju zaplatil. Napriek tomu žalobca pokračoval vo vyzývaní spotrebiteľa na úhradu sumy 50,- €. Žalovaný považoval výzvu žalobcu zo dňa 3.7.2015 s textom: „upozorňujeme Vás, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva našim povereným inkasným kontrolórom za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu“ za agresívnu nekalú obchodnú praktiku, pretože tieto kroky nemožno podniknúť legálne (§ 9 písm. e/, § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.). II. Žaloba 4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 5324/2/2015 zo dňa 14.10.2015 ako aj opatrenia uloženého na mieste zo dňa inšpektormi SOI zo dňa 6.10.2015 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.11.2013 uzatvorenej s postupcom KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group mu bola postúpená pohľadávka na nezaplatenom poistnom v sume 50,- € s príslušenstvom evidovanom na poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX voči poistníkovi V. K.. V. K. preto vyzval na jej úhradu, ktorý ju odmietol uhradiť s tvrdením, že ju už zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu pred postúpením pohľadávky: dňa 16.3.2010 zaplatil sumu 50,- € a dňa 16.4.2010 sumu 50,- €. 5. Namietal, že zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom administratívneho spisu a vykonaným dokazovaním, najmä s mailovou komunikáciou zo dňa 2.6.2015. Podľa jeho názoru je preukázané, že jeho právny predchodca neevidoval uhradenú pohľadávku v sume 50,- € ku dňu 2.6.2015 a platbu zo 16.4.2010 (správne malo byť 19.4.2010) š.s. 1352199 nevedel nájsť. To znamená, že pohľadávka zaplatená nebola a je vylúčené, aby mohol ako postupník vyvodiť záver, že pohľadávka zanikla. 6. Jeho právny predchodca uzatvoril celkom štyri poistné zmluvy na meno K., ktoré mali totožnú adresu bydliska a rovnaké splátky poistného. Ani jedna z týchto osôb neplatila poistné s uvedením variabilného symbolu ako identifikátora nevyhnutného na správne priradenie platieb poistného k poistným zmluvám. To spôsobilo, že jeho právny predchodca úhradu Jozefa K. v sume 50,- € zo dňa 19.4.2010 a úhradu V. K. v sume 50,- € zo dňa 19.4.2010 započítal na poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX poisteného Z. K., na ktorej vznikol preplatok v sume 50,- € a ten mu bol jeho právnym predchodcom vrátený, čo zistil aj žalovaný v rámci šetrenia. Naopak, na zmluve V. K. č. XXXXXXXXXX vznikol nedoplatok, ktorý predstavoval jemu postúpenú a ním vymáhanú pohľadávku. Výlučne jeho právny predchodca prijal uvedené platby a tieto podľa svojho rozhodnutia zaúčtoval na jednotlivé poistné zmluvy; zároveň mu oznámil, že úhradu pohľadávky neeviduje. Ide o konanie jeho právneho predchodcu, ktorý zaň nesie zodpovednosť, nie žalobca. Domnienka žalovaného, že zasielanie výziev na úhradu dlhu mohlo podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutému produktu, je vyvrátená konaním dlžníka, ktorý existenciu dlhu od začiatku popieral. 7. Namietal, že uložené opatrenie na mieste nepoužívať nekalú obchodnú praktiku pri správe pohľadávok je neurčité a nevykonateľné, pretože túto praktiku nevymedzuje. Uložené opatrenie na mieste je preto v rozpore s § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z., čo mu bráni vykonať nápravu a konkrétne zistený nedostatok odstrániť. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a uložené opatrenie na mieste považoval za opodstatnené. Zohľadnil skutočnosť, že spotrebiteľ listami zo dňa 11.12.2012 a dňa 30.1.2014 namietal existenciu dlhu z dôvodu jeho úhrady, čo dokladoval aj ústrižkami šekov. Kontrolou podkladových dokladov síce možno konštatovať, že žalobca situáciu preveroval u svojho právneho predchodcu (mailová komunikácia zo dňa 2.6.2015, 12.6.2015 a dňa 17.6.2015), no obsah komunikácie nebol dostatočný na pokračovanie vo vymáhaní pohľadávky v sume 50,- €. 9. Zodpovednosť za nesplnenie povinností vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z.z. je založená na objektívnom princípe, preto nie je nutné skúmať zavinenie. Opakované vyzývanie na úhradu neexistujúceho dlhu môže mať vplyv na ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa, ktorý v takom prípade môže zaplatiť požadovanú sumu napriek tomu, že je nedlží. Žalobca pri ďalšom vymáhaní pohľadávky nepostupoval v súlade s odbornou starostlivosťou. V e-maile zo dňa 2.6.2015 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom sa síce riešila otázka vrátenia sumy 50,- €, no v súvislosti so zmluvou č. XXXXXXXXXX (v prípade V. K. išlo o zmluvu č. XXXXXXXXXX), išlo o platby Z. K. zo dňa 16.3.2010 š.s. XXXXXXX, dňa 19.4.2010 š.s. XXXXXXX, dňa 19.4.2010 š.s. XXXXXXX - vrátená, nešlo o platby Róberta K., od ktorého bol dlh vymáhaný. Predmetný e-mail síce pripúšťal, že spotrebiteľ dňa 16.3.2010 uhradil sumu 50,- € so špecifickým symbolom XXXXXXX, no platbu zo dňa 16.4.2010 nevedela zamestnankyňa nájsť. Z predložených šekových ústrižkov vyplýva, že táto platba bola vykonaná dňa 19.4.2010 so špecifickým symbolom 1352199. Žalobca teda dôkladne neskúmal uvedený nesúlad a ani skutočnosť, komu bol vrátený preplatok a akým spôsobom (šek, výpis z účtu a podobne). 10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku 11. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a žalovaný nevyjadril nesúhlas s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods. 1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2). 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 14. Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. 15. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor ústne kontrolovanej osobe a vyhotoví o nich písomný záznam. Ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa odseku 1 nesúhlasí, môže proti nim podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky. Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne riaditeľ inšpektorátu do piatich dní od ich doručenia. Rozhodnutie sa doručí kontrolovanej osobe a je konečné. 16. Podľa § 12 zákona č. 128/2002 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 46 SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 18. Podľa § 47 ods. 1, ods. 2 SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon (ods. 2). VI. Posúdenie veci krajským súdom 19. Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 5324/2/2015 zo dňa 14.10.2015, ktorým žalovaný nevyhovel námietkam žalobcu proti opatreniu na mieste uloženému pri výkone kontroly dňa 6.10.2015. 20. Na konanie podľa zákona č. 128/2002 Z.z. sa použijú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len SP), a teda aj rozhodnutie žalovaného o námietkach podľa § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. musí obsahovať štandardy formálnych náležitostí rozhodnutia podľa § 46 a § 47 SP: výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. 21. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho konania a akým spôsobom má byť rozhodnutie vykonané. Výrok musí byť formulovaný presne, jednoznačne, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania. Len výrok rozhodnutia je právne záväzný a je schopný zasiahnuť do právnej sféry adresáta rozhodnutia, a teda nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu (R 108/1999). 22. V predmetnej právnej veci je špecifická situácia v tom, že v prvom stupni bolo vydané opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP a § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. a v druhom stupni rozhodnutie podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP a § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. Z hľadiska vymedzenia pojmu „opatrenie orgánu verejnej správy“ ide o všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie, majú však svoju výrokovú časť, v ktorej je nezameniteľne špecifikovaný okruh práv a povinností uložených konkrétnemu subjektu. Právne účinky opatrení môžu predstavovať vznik určitého právneho stavu alebo jeho deklaráciu. Z hľadiska formálnych náležitostí rozhodnutia o námietkach podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP a § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. niet pochybností o tom, že musí obsahovať náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z § 46 a § 47 SP, teda výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. 23. Pri ukladaní opatrení na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. je de facto výrokom rozhodnutia nezameniteľná špecifikácia samotného opatrenia uloženého na mieste, ktoré zodpovedá zisteným porušeniam zákona, tak aby bolo jasne určené, aké opatrenie bolo uložené a aké konkrétne nedostatky má kontrolovaný subjekt odstrániť. Preto nie je možné považovať za súladné so zákonom, ak správny orgán v uloženom opatrení na mieste len všeobecne uvedie, že kontrolovaný subjekt (žalobca) nemá používať nekalú obchodnú praktiku pri správe pohľadávok, keďže z takéhoto popisu nie je zrejmé, akej nekalej obchodnej praktiky sa má pri správe pohľadávok v budúcnosti vyvarovať. Pomenovanie nekalej obchodnej praktiky používanej žalobcom nevyplýva ani z obsahu celého inšpekčného záznamu zo dňa 6.10.2015, ktorý možno považovať za odôvodnenie opatrenia. Inými slovami, opatrenie uložené žalobcovi na mieste dňa 6.10.2015 podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. v znení: „nepoužívať nekalú obchodnú praktiku pri správe pohľadávok“ nie je vykonateľné. Neuvedenie presného popisu nekalej obchodnej praktiky vo výroku opatrenia treba považovať za formálny nedostatok, ktorý má negatívny vplyv na jeho zákonnosť. 24. Uvedený nedostatok neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí o námietkach podľa § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z. Žalovaný síce v odôvodnení rozhodnutia o námietkach uviedol, že výzvu žalobcu zo dňa 3.7.2015 s textom: „upozorňujeme Vás, že v prípade neuhradenia vyššie uvedeného dlhu môže byť u Vás vykonaná osobná návšteva našim povereným inkasným kontrolórom za účelom zistenia Vašich majetkových pomerov a zaplatenia Vášho dlhu“ považuje za agresívnu nekalú obchodnú praktiku, pretože tieto kroky nemožno podniknúť legálne (§ 9 písm. e/, § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z.), no nie je zrejmé, či má ísť o nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa má žalobca zdržať v zmysle uloženého opatrenia na mieste zo dňa 6.10.2015. Aj v tomto prípade ide o nedostatok majúci negatívny vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Na druhej strane, ak by skutočne malo ísť o nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa má žalobca zdržať, je potrebné uviesť, že táto bola identifikovaná až v druhom stupni administratívneho konania, a to v napadnutom rozhodnutí o námietkach. Žalobca sa tak nemohol v administratívnom konaní aktívne brániť proti zisteniam uvedeným v inšpekčnom zázname zo dňa 6.10.2015 a opatreniu uloženému na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z., čím bolo porušené jeho právo na efektívnu obhajobu. Ide o ďalší nedostatok, ktorý spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. 25. Vzhľadom na uvedenú vadu opatrenia uloženého na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 128/2002 Z.z. a rozhodnutia o námietkach podľa § 6 ods. 2 zákona č. 128/202 Z.z. spočívajúcu v absencii špecifikácie nekalej obchodnej praktiky, ktorej sa má žalobca zdržať pri správe pohľadávok, a následnej nevykonateľnosti opatrenia uloženého na mieste aj rozhodnutia žalovaného, spôsobujúcu ich nezákonnosť, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 5324/2/2015 zo dňa 14.10.2015 ako aj opatrenie Inšpektorátu SOI uložené žalobcovi na mieste dňa 6.10.2015 podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP a ods. 3 písm. a/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní správne orgány riadne špecifikujú nekalú obchodnú praktiku, ktorú mal žalobca používať a ktorej sa má podľa nich vyvarovať pri správe pohľadávok a svoje rozhodnutie a opatrenie riadne odôvodnia. 26. Keďže v konaní došlo k uvedenému procesnému pochybeniu, pre ktoré boli napadnuté rozhodnutie a opatrenie zrušené, správny súd sa už nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, pretože by to bolo v tomto štádiu konania nadbytočné. 27. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP). 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).