Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/291/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202141 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015202141.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Energotel, a.s., IČO: 35 785 217, Miletičova 7, Bratislava, právne zastúpený: ius aegis s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 857 203, Ferienčíkova 7, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 320/PÚ/2015 zo dňa 19.10.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 320/PÚ/2015 zo dňa 19.10.2015 ako aj rozhodnutie žalovaného č. 159/INFO/2015 zo dňa 03.09.2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Žaloba 1. Žalobca žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení informácie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 320/PÚ/2015 zo dňa 19.10.2015 bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni č. 159/INFO/2015 zo dňa 03.09.2015, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že žiadosť žalobcu podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z.z.“) v častiach označených ako obchodné tajomstvo nevyhovuje a žiadne informácie nesprístupníme. 3. K okolnostiam preskúmavanej veci žalobca uviedol, že dňa 27.08.2015 adresoval žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií v súlade s § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. a žiadal o sprístupnenie informácií nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného vedenom pod č. 3003/14/2009 vo veci náhrady čistých nákladov spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za poskytovanie tzv. univerzálnej služby za roky 2007 a 2008 z osobitného účtu univerzálnej služby. Žiadosť o sprístupnenie informácií vychádzala zo zoznamu spisu vedeného žalovaným, pričom žalobca žiadal sprístupniť všetky informácie či dokumenty nachádzajúce sa v predmetnom administratívnom spise vedenom v konaní č. 3003/14/2009 pod konkrétnymi poradovými číslami, ktoré žalobca zo zoznamu spisu vyselektoval, pričom zo žiadosti žalobcu vyplýva, že išlo o informácie obsiahnuté v listinných dokumentoch a rovnako na nosičoch informácií typu CD. Vo svojej žiadosti použil slovné označenie jednotlivých informácií pod tým, ktorým poradovým číslom tak, ako bolo uvedené v zozname spisu. 4. Žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách žiadosti v častiach označených ako obchodné tajomstvo nevyhovel a teda informácie nesprístupnil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že časť údajov uvedených v jednotlivých dokumentoch spisu označil Slovak Telekom, a.s. ako obchodné tajomstvo, čím prejavil vôľu utajiť tieto údaje. Označené informácie požaduje Slovak Telekom a.s. za obchodné tajomstvo z dôvodu, že všetky tieto informácie obsahujú skutočnosti obchodnej povahy týkajúce sa finančných operácií, nákladov a výnosov spoločnosti a možno ich považovať za dôležité finančné a strategické údaje tejto spoločnosti. Z hľadiska konkurencie na trhu majú tieto údaje významnú ekonomickú hodnotu a nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné. Slovak Telekom, a.s. zabezpečuje utajenie týchto údajov navonok i dovnútra, technickými i právnym prostriedkami. Na základe uvedeného mal žalovaný zato, že označené údaje spĺňajú atribúty obchodného tajomstva v zmysle § 17 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. sa informácie označené ako obchodné tajomstvo nesprístupnia. 5. Žalobca sa nestotožnil s uvedeným odôvodnením s poukazom na § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z.. Rozhodnutie žalovaného vydané v prvom i druhom stupni považoval za vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pričom ich nezákonnosť spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž 73/01 zaoberajúci sa definičnými znakmi obchodného tajomstva. Uviedol, že pojem obchodného tajomstva je v zákone definované troma znakmi objektívnej povahy (charakter skutočnosti, existencie aspoň potenciálnej hodnoty danej skutočnosti a jej bežná dostupnosť) a dvoma znakmi subjektívnej povahy (vôľa utajiť dané obchodné skutočnosti a zabezpečenie takéhoto utajenia). Za obchodné tajomstvo nemožno považovať akékoľvek skutočnosti, ktoré majú byť utajované, ale len skutočnosti kvalifikované, t.j. také, ktoré spĺňajú všetky pojmové znaky obchodného tajomstva uvedené v § 17 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o trvanie práva na obchodné tajomstva vyššie uvedeného, je závislé od trvania všetkých uvedených podmienok jeho ochrany, pričom odpadnutie niektorej z nich spôsobí, že právo na obchodné tajomstvo zanikne. Podľa žalobcu samotná skutočnosť, že podnikateľ označí určitú informáciu za obchodné tajomstvo neznamená, že ním aj objektívne je, ak zároveň nespĺňa všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo uvedené v § 17 Obchodného zákonníka. Žalobca namieta, že žalovaný presne a úplne nezistil skutočný stav veci, nakoľko ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalobou napadnutého rozhodnutia nezisťoval, či žalobcom žiadané informácie spĺňajú všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo. 6. K problematike ochrany obchodného tajomstva upravenej v § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. žalobca uviedol, že nestačí iba samotný prejav vôle podnikateľa utajiť informáciu. Opačný výklad zákona by dával možnosť aby ktokoľvek, nie len podnikateľ, mohol utajiť všetky informácie ako obchodné tajomstvo, a to bez ohľadu na to, či tieto informácie skutočne spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva. Dôsledky takéhoto výkladu by boli zjavne v rozpore s Ústavou SR a s ústavným právom na informácie, preto je takýto výklad ustanovenia neprípustný. Aby mohla byť informácia, či údaj označený za obchodné tajomstvo, musí súčasne spĺňať všetky znaky obchodného tajomstva, inak bol za obchodné tajomstvo označený neoprávnene a takéto svojvoľné označenie nemôže byť dôvodom na nesprístupnenie informácie. 7. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-416/10 z 15.01.2013, v ktorom sa uvádza, že v praxi nastáva situácia, keď celé žiadosti a ich podkladový materiál sú unilaterálne prehlásené za obchodné tajomstvo, čím sa má zabrániť prístup ostatných účastníkov konania i verejnosti k predmetným faktom. Tým sa de facto upiera ostatným účastníkom argumentačné právo, nakoľko nemajú znalosti o podstatných náležitostiach pre rozhodovací proces. Žalobca zdôraznil, že žalobcom vyselektované informácie z administratívneho spisu žalovaného vo veci náhrady čistých nákladov spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za poskytovanie tzv. univerzálnej služby za roky 2007 a 2008 z osobitného účtu univerzálnej služby, požadoval žalobca ako účastník predmetného konania, s čím sa žalovaný v rozhodnutí vydanom v prvom a ani druhom stupni nevysporiadal, aj napriek tomu, že túto skutočnosť žalobca zdôraznil. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že údaje údajne obsahujúce obchodné tajomstvo sú údajmi, ktoré sa týkajú poskytovania univerzálnej služby spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. (výdavky, výnosy a podobne), a ktoré je podľa žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. povinná poskytnúť z dôvodov, že čisté náklady spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za poskytovanie univerzálnej služby by mohli byť eventuálne kompenzované v zmysle príslušných právnych predpisov t.j. z osobitného účtu zriadeného žalovaným, do ktorého by mohli mať eventuálne povinnosť prispieť ostatný poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a služieb alebo z verejných fondov. S poukazom na uvedené, tak podľa názoru žalobcu nemôžu tieto údaje predstavovať predmet obchodného tajomstva spoločnosti Slovak Telekom, a.s., nakoľko v prípade ak by došlo v predmetnej veci k rozhodnutiu vo veci samej, ktorým by žalovaný rozhodol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. má nárok na náhradu čistých nákladov za poskytovanie univerzálnej služby za rok 2007 a rok 2008, je možné, že by táto náhrada bola hradená z verejných fondov, eventuálne by boli zaviazané ostatné podniky poskytujúce verejné siete alebo verejné služby na náhradu v určitom pomere. S uvedenými skutočnosťami sa žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadal a z jeho rozhodnutia nevyplýva, či vôbec pri posudzovaní žiadosti tieto skutočnosti bral na zreteľ, čo podľa žalobcu predstavuje nedostatočné zistenie skutkového stavu a následne nesprávne právne posúdenie. 8. Žalobca poukázal na to, že univerzálna služba má byť v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov poskytovaná nákladovo efektívnym spôsobom. Poskytovanie univerzálnej služby je povinnosťou vo verejnom záujme a nesprístupnenie predmetných údajov o nákladoch a výnosoch týkajúcich sa poskytovania univerzálnej služby ako aj ďalších údajov evokuje pochybnosť o ich transparentnosti. Žalobca poukázal na to, že zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň má aj kontrolnú funkciu vo vzťahu k verejnej moci. Bez možnosti sprístupnenia informácií požadovaných žalobcom tak nie je možná kontrola nákladovej efektivity spoločnosti Slovak Telekom, a.s. pri poskytovaní univerzálnej služby a následne postupu žalovaného. 9. S poukazom na § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. žalobca uviedol, že sa musí sprístupniť aj informácia, ak verejný záujem na sprístupnení informácií prevažuje nad obchodnými alebo ekonomickými záujmami osôb, pričom v ustanovení ods. 2 je uvedený demonštratívny výpočet takýchto prípadov. Poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž 73/01 zo dňa 28.11.2002 žalovaný uviedol, že sa žalovaný pri rozhodovaní nezaoberal, resp. z jeho rozhodnutia nevyplýva, zo zákona vyplývajúcou podmienkou (§ 10 ods. 2), kedy sa nepovažuje za porušenie ani ohrozenie obchodného tajomstva sprístupnenie informácie týkajúce sa okrem iného závažného vplyvu na zdravie ľudí, životné prostredie. Podľa tohto ustanovenia nemožno odmietnuť prístup k informáciám, i keď boli formálne naplnené všetky znaky obchodného tajomstva. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 10. Nakoľko z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že nezisťoval, či žalobcom žiadané informácie spĺňajú všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo, nemohol ani správne vyhodnotiť skutočný stav veci. Žalovaný nemohol vysloviť názor o tom, či označenie informácie ako obchodné tajomstvo je legitímne na základe skutočnosti, že sa v predmetnom konaní nakladalo s požadovanými informáciami ako obchodným tajomstvom. Rozhodnutie žalovaného považoval za nedostatočne odôvodnené a z toho dôvodu nepreskúmateľné. II. Vyjadrenie žalovaného 11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 22.02.2016, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 12. Podľa jeho názoru požadované informácie nie sú takými informáciami, ktoré by obsahovo spadali pod výnimky uvedené v § 10 ods. 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. Aplikácia uvedených ustanovení zákona sa implicitne predpokladá v prípade, ak by malo na základe žiadosti o sprístupnených informácií dôjsť k takému rozhodnutiu povinnej osoby, ktorým by informácie označené ako predmet obchodného tajomstva boli sprístupnené. Nie je podľa názoru žalovaného nedostatkom napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že odôvodnenie tohto rozhodnutia neobsahuje vyhodnotenie kvality požadovaných informácií vo vzťahu k výnimkám uvedených v § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že medzi požadovanými informáciami a uvedenými zákonnými výnimkami neexistuje žiadny vzájomný obsahový prienik. 13. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o obmedzení jeho práva účastníka konania na oboznámenie sa s podkladmi v konaní vedenom pred žalovaným, keďže prístup k informáciám na základe zákona č. 211/2000 Z.z. nijako nešpecifikuje ani neobmedzuje účel použitia sprístupnenej informácie. V režime tohto zákona je potrebné na žalobcu nahliadať rovnakým spôsobom ako keby účastníkom v uvedenom správnom konaní nebol. 14. Podstatnou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo preukázanie naplnenie pojmových znakov predmetu obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka. S názorom žalobcu, že pre odmietnutie sprístupnenia informácie označených ako predmet obchodného tajomstva je potrebné preukázať naplnenie všetkých pojmových znakov uvedených v § 17 Obchodného zákonníka žalovaný súhlasil len do tej miery, pokiaľ požiadavka na takéto preukázanie nesmeruje k de facto rovnakému dokazovaniu existencie obchodného tajomstva ako by tomu bolo v prípade, ak by vo veci rozhodoval všeobecný súd. O tom, či požadované informácie predstavujú predmet obchodného tajomstva rozhoduje povinná osoba ako o predbežnej otázke. Nie je možné objektívne a odôvodnene očakávať taký postup povinnej osoby, ktorý spočíva v preukazovaní existencie obchodného tajomstva spôsobom, aký je možno očakávať v prípade rozhodovania vo veci samej, teda postup, ktorého sa žalobca prakticky domáha a jeho absenciou odôvodňuje v zásade všetky námietky uvedené v žalobe. Nie je prípustný postup, podľa ktorého je obmedzenie prístupu k informáciám realizované výlučne na základe formálneho označenia určitej informácie za predmet obchodného tajomstva. Vyhodnotenie splnenia pojmových znakov obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné realizovať jednotlivo vo vzťahu k každému z týchto pojmových znakov ako aj vo vzájomnej súvislosti. V prípade vyhodnotenia existencie obchodného tajomstva v režime implicitne predpokladanom zákonom č. 211/2000 Z.z. je určujúcou skutočnosťou označenie určitej informácie ako predmetu obchodného tajomstva. Iba na základe takéhoto označenia môže povinná osoba predpokladať, že určitá informácia má byť chránená ako obchodné tajomstvo a prístup k takejto informácie má byť obmedzený. V prípade informácií požadovaných žalobcom je možné prijať odôvodnený záver, že tieto informácie skutočne predstavujú informácie obchodnej povahy, pretože majú svoj pôvod v účtovných záznamoch daného podniku a predstavujú druh cenovej, resp. nákladovej kalkulácie. Požadované informácie majú svoj pôvod v účtovných záznamoch subjektu pôsobiaceho v prostredí hospodárskej súťaže v rámci ktorej je žalobca s týmto subjektom v bezprostrednom vzájomnom konkurenčnom postavení a existuje odôvodnený predpoklad, že tieto informácie môžu v rámci hospodárskej súťaže byť využité. Ak je teda požadovaná informácia označená ako predmet obchodného tajomstva, potom povinnosťou povinnej osoby v rámci obmedzenia prístupu k takejto informácie na základe dôvodu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. má byť posúdenie toho, či vzhľadom na charakter tejto informácie je možné racionálne a objektívne predpokladať, že ide o skutočnosť obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy. V tomto prípade mal žalovaný jednoznačne za preukázané, že ide skutočne o informácie týkajúce sa obchodnej časti podniku, ktorého sa týkajú a to bez ohľadu na to, že konanie, v ktorom tieto informácie predstavujú podklad pre rozhodnutie, sa týka činnosti, ktorá môže byť vnímaná ako činnosť mimo prostredia hospodárskej súťaže. Spôsob kalkulácie nákladov, prípadne cien, totiž predstavuje taký druh informácie, ktorý vo všeobecnosti môže byť považovaný za súčasť stratégie daného podniku nielen v rámci služby poskytovanej vo všeobecnom verejnom záujme (univerzálna služba), ale aj v rámci štandardného pôsobenia (podnikania) v prostredí hospodárskej súťaže. V procese špecifického dokazovania nie je možné očakávať aké úkony zo strany žalovaného, ktoré by viedli k podrobnému zisťovaniu toho, či kalkulácia nákladov na univerzálnu službu predstavuje špecifický postup podniku iba v rámci poskytovania danej služby, alebo či ide o taký postup, na základe ktorého je objektívne možné odvodiť kalkuláciu nákladov tohto podniku v prostredí hospodárskej súťaže a ide teda o strategicky významné informácie. 15. Žalovaný zastáva názor, že splnenie podmienky možnosti využiť požadovanú informáciu v prostredí hospodárskej súťaže je tiež možné považovať za preukázané. Otázka bežnej prístupnosti informácie v príslušných obchodných kruhoch je implicitne zodpovedná samotným prejavom vôle žalobcu smerujúceho k sprístupneniu požadovanej informácie žalovaným. Ak by išlo o informáciu bežne dostupnú v príslušných obchodných kruhoch, dá sa objektívne predpokladať, že takouto informáciou by disponoval aj samotný žalobca. Pokiaľ ide o prejav vôle chrániť požadovanú informáciu zo strany dotknutého subjektu ako predmet obchodného tajomstva, tento je v danom prípade zrejmý. Skutočné zabezpečenie tejto informácie by malo spočívať v kvalifikovanom nakladaní s takouto informáciou, napríklad v informačných systémoch pôvodcu tejto informácie, ako aj v obmedzení nakladania s takouto informáciou zamestnancami. Pre riadne preukázanie naplnenia uvedeného znaku sa predpokladá zisťovanie úrovne a kvality zabezpečenia informácie označenej ako predmet obchodného tajomstva v priestoroch a informačných systémoch podniku, kvalifikované nakladanie s danou informáciou zamestnancami, prípadne iné úkony, ktoré v rámci skúmania existencie obchodného tajomstva ako rozhodovania o predbežnej otázke v procese, v ktorom sa rozhoduje o obmedzení prístupu k informáciám z dôvodu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. nie je možné realizovať. Je preto potrebné vyhodnotiť splnenie uvedeného kritéria na základe skutočnosti, že vo vzťahu k povinnej osobe nakladá pôvodca dané informácie kvalifikovaným spôsobom a že existuje odôvodnený a racionálny predpoklad, že rovnako postupuje pri nakladaní s touto informáciou aj vo vzťahu k iným subjektom. III. Administratívny spis 16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil okolnosti prípadu, ako boli účastníkmi opísané v ich písomných podaniach. Sporným skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu sa súd vyjadril v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku. IV. Relevantné právne predpisy 17. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 18. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 19. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. 20. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie a) týkajúcej sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability, b) o znečisťovaní životného prostredia, c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie, d) o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2000/211/20160701>. 21. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená. 22. Podľa § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. 23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. Ak podnik poskytol úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo, je povinný predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Informácie označené ako obchodné tajomstvo môžu byť primerane chránené technickými prostriedkami v závislosti od formy poskytnutia alebo sprístupnenia týchto informácií úradu. V. Právne posúdenie 24. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). 25. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), resp. inej hodnoty ústavnoprávnej povahy. 26. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje zákon o slobode informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona o slobode informácií). 27. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobode informácií alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktoré vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 28. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. V niektorých situáciách však musí právo na prístup k informáciám ustúpiť. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia práva na prístup k informáciám, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti (,,opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Vychádzajúc zo záväznosti ústavy pre všetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc, orgány verejnej moci musia v rámci výkonu svojich právomoci v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy vždy zohľadňovať ochranu práva na prístup k informáciám, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). 29. V danej veci žalovaný neposkytnutie časti požadovaných informácií zdôvodnil s poukazom na ich označenie obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. za obchodné tajomstvo. 30. Obchodné tajomstvo je inštitútom upraveným v § 17 a nasl. Obchodného zákonníka. Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa obchodné tajomstvo vzťahuje, má výlučné právo s týmto tajomstvom nakladať, najmä a predovšetkým dať súhlas k jeho použitiu a stanoviť podmienky takéhoto použitia. Obchodné tajomstvo môže pojmovo existovať len za súčasného splnenia všetkých pojmových znakov zakotvených v § 17 Obchodného zákonníka. Musí sa teda jednať o skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré súčasne súvisia s podnikom, majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu či nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ ich utajenie zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. V prípade, že nie sú splnené súčasne všetky tieto znaky, resp. podmienky, o obchodné tajomstvo nejde. 31. Ochrane podľa § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. podliehajú len také skutočnosti, ktoré sú viazané na podnik podnikateľa a pritom spĺňajú všetky definičné znaky obchodného tajomstva. Vyjadrenie vôle podnikateľa chrániť informácie je len jedným z pojmových znakov obchodného tajomstva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/103/2008 zo dňa 08.09.2009). Ak podnikateľ tvrdí, že dokument je predmetom obchodného tajomstva, je povinnosťou povinnej osoby zistiť, či naozaj všetky informácie spĺňajú znaky obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie (okrem už sprístupnených), ktoré obchodným tajomstvom nie sú. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov pre nesprístupnenie požadovaných informácií pre kolíziu s obchodným tajomstvom pritom zaťažuje žalovaného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 11/2009). 32. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva okrem iného v tom, že obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť presvedčivé, keďže právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. Tento nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu (žalovaného). 33. Pojem obchodné tajomstvo nemožno vykladať mechanicky, t.j. tak, že určitá informácia buď je alebo nie je obchodným tajomstvom (podľa toho, či spĺňa alebo nespĺňa znaky obchodného tajomstva). Správny súd je tej mienky, že žalobca v žalobe neidentifikoval taký verejný záujem na zverejnení požadovaných informácií, pre ktorý by musel zákonom definovaný dôvod nesprístupnenia informácií ustúpiť ústavnému právu verejnosti na informácie. Nie je možné súhlasiť s obranou žalovaného, že nie je možné od neho ako povinnej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z.z. očakávať hlbšiu analýzu opodstatnenosti označenia dokumentov ich pôvodcom za obchodné tajomstvo. Podľa názoru súdu z žiadneho právneho predpisu vzťahujúceho sa k predmetu sporu nevyplýva, že určujúcou skutočnosťou v danom prípade bude len označenie určitej informácie ako predmetu obchodného tajomstva. 34. Správny súd zároveň dodáva na § 9 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., podľa ktorého ak podnik poskytol úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo, je povinný predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný ako povinná osoba podľa zákona č. 211/2000 Z.z. nedisponovala relevantnými dôvodmi odôvodňujúcimi potrebu označiť dokumenty, pôvodcom ktorých bola obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., čo je v zásade zrejmé z nedostatočného odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí, mohol vyzvať na predloženie písomného odôvodnenia v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a z tohto odôvodnenia čerpať pri vysvetlení dôvodov nesprístupnenia žalobcom požadovaných informácií. 35. Pri posudzovaní otázky, či je nejaká informácia obchodným tajomstvom a či je možné túto informáciu nesprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z.z., je potrebné zohľadniť aj verejný záujem na sprístupnení tejto informácie a vážiť ho so záujmom na ochranu obchodného tajomstva. 36. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia informácií, ktoré podliehajú obchodnému tajomstvu, žalovaný svoje rozhodnutie oprel len o skutočnosť, že ich pôvodca označil za obchodné tajomstvo, a preto sa k nim neviaže povinnosť ich zverejňovať podľa § 10 ods. 2 písm. c/ zákona č. 211/2000 Z.z. Podľa názoru súdu sa závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí javia z hľadiska jeho preskúmania ako nedostatočne odôvodnené. Nepostačuje totiž iba deklarovať, že požadované informácie spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, a to bez akéhokoľvek konkretizovania a že ich za obchodné tajomstvo považuje ich pôvodca. Z takéhoto obsahu rozhodnutia potom vôbec nie je možné posúdiť, či jednotlivé požadované informácie naozaj spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva, alebo ide len o deklaráciu, ktorá nezodpovedá skutočnosti. 37. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného má nedostatky spočívajúce v tom, že absentujú myšlienkové zdôvodnenia jednotlivých znakov obchodného tajomstva. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú právne úvahy, z ktorých pri rozhodovaní žalovaný vychádzal, t.j. na základe akých konkrétnych zistení dospel ku konštatácii, že ide o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného teda nie je jasné, na základe akých objektívnych zistení dospel k záveru, že všetky nesprístupnené informácie sú obchodným tajomstvom. 38. Rovnako nie je jasné, či žalovaný vôbec skúmal splnenie všetkých objektívnych a subjektívnych pojmových znakov obchodného tajomstva aj s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z.. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/13/2014 zo dňa 23.03.2016, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že „ak by boli v požadovaných dokumentoch naozaj informácie klasifikované ako obchodné tajomstvo, je povinnosťou žalovaného sa s takouto skutočnosťou vysporiadať, a to najmä zákonným a presvedčivým spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom informácie vylúčené zo zverejnenia vzhľadom na okolnosť, že sú obchodným tajomstvom, musia byť zároveň negatívne definované a identifikované z hľadiska kategórie nakladania a hospodárenia s verejnými prostriedkami. Záujem verejnosti na získanie informácií týkajúcich sa nakladania s verejnými prostriedkami totiž prevažuje nad záujmom na ochrane obchodného tajomstva súkromného subjektu.“ 39. Správny súd k tomu dodáva, že celkom isto nebola pôvodcom nesprístupnených informácií obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a nie všetky dokumenty žiadané žalobcom mohli byť vôbec spôsobilé byť predmetom obchodného tajomstva. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca žiadal napr. aj „33 - Žiadosť o nazretie do správneho spisu, 34 - Nazretie do spisu - odpoveď, 62 - Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Sž/35/2011 zo dňa 19.07.2012, 107 - Odpoveď na žiadosť o informácie“, ktoré už len podľa názvu obchodným tajomstvom neboli a mohli byť z najväčšou pravdepodobnosťou sprístupnené. 40. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere. 41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1 SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. 42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).