KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava16. 1. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/291/2015 z 16. 1. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 16. januára 2018, sp. zn. 2S/291/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1015202141.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/291/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202141
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015202141.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Energotel,
a.s., IČO: 35 785 217, Miletičova 7, Bratislava, právne zastúpený: ius aegis s.r.o., advokátska kancelária,
IČO: 36 857 203, Ferienčíkova 7, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických
komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 320/PÚ/2015 zo dňa 19.10.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutia žalovaného predsedu Úradu pre reguláciu
elektronických komunikácií a poštových služieb č. 320/PÚ/2015 zo dňa 19.10.2015 ako aj rozhodnutie
žalovaného č. 159/INFO/2015 zo dňa 03.09.2015 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Žaloba

1. Žalobca žiadal, aby súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie vydané žalovaným ako aj jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie žalovaného o nesprístupnení informácie a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

2. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 320/PÚ/2015 zo dňa 19.10.2015 bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a potvrdené napadnuté rozhodnutie žalovaného vydané v prvom stupni č. 159/INFO/2015 zo
dňa 03.09.2015, ktorým prvostupňový správny orgán rozhodol, že žiadosť žalobcu podľa § 18 ods. 2 v
spojení s § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon č. 211/2000 Z.z.“) v častiach
označených ako obchodné tajomstvo nevyhovuje a žiadne informácie nesprístupníme.

3. K okolnostiam preskúmavanej veci žalobca uviedol, že dňa 27.08.2015 adresoval žalovanému žiadosť
o sprístupnenie informácií v súlade s § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. a žiadal o sprístupnenie informácií
nachádzajúcich sa v administratívnom spise žalovaného vedenom pod č. 3003/14/2009 vo veci náhrady
čistých nákladov spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za poskytovanie tzv. univerzálnej služby za roky
2007 a 2008 z osobitného účtu univerzálnej služby. Žiadosť o sprístupnenie informácií vychádzala zo
zoznamu spisu vedeného žalovaným, pričom žalobca žiadal sprístupniť všetky informácie či dokumenty
nachádzajúce sa v predmetnom administratívnom spise vedenom v konaní č. 3003/14/2009 pod
konkrétnymi poradovými číslami, ktoré žalobca zo zoznamu spisu vyselektoval, pričom zo žiadosti



žalobcu vyplýva, že išlo o informácie obsiahnuté v listinných dokumentoch a rovnako na nosičoch
informácií typu CD. Vo svojej žiadosti použil slovné označenie jednotlivých informácií pod tým, ktorým
poradovým číslom tak, ako bolo uvedené v zozname spisu.

4. Žalovaný vo svojom prvostupňovom rozhodnutí podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 zákona
č. 211/2000 Z.z. v spojení s § 9 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
žiadosti v častiach označených ako obchodné tajomstvo nevyhovel a teda informácie nesprístupnil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že časť údajov uvedených v jednotlivých dokumentoch spisu označil
Slovak Telekom, a.s. ako obchodné tajomstvo, čím prejavil vôľu utajiť tieto údaje. Označené informácie
požaduje Slovak Telekom a.s. za obchodné tajomstvo z dôvodu, že všetky tieto informácie obsahujú
skutočnosti obchodnej povahy týkajúce sa finančných operácií, nákladov a výnosov spoločnosti a možno
ich považovať za dôležité finančné a strategické údaje tejto spoločnosti. Z hľadiska konkurencie na trhu
majú tieto údaje významnú ekonomickú hodnotu a nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne
dostupné. Slovak Telekom, a.s. zabezpečuje utajenie týchto údajov navonok i dovnútra, technickými i
právnym prostriedkami. Na základe uvedeného mal žalovaný zato, že označené údaje spĺňajú atribúty
obchodného tajomstva v zmysle § 17 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Podľa § 10 ods. 1
zákona č. 211/2000 Z.z. sa informácie označené ako obchodné tajomstvo nesprístupnia.

5. Žalobca sa nestotožnil s uvedeným odôvodnením s poukazom na § 3 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z..
Rozhodnutie žalovaného vydané v prvom i druhom stupni považoval za vychádzajúce z nedostatočne
zisteného skutkového stavu, pričom ich nezákonnosť spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž 73/01 zaoberajúci sa definičnými
znakmi obchodného tajomstva. Uviedol, že pojem obchodného tajomstva je v zákone definované
troma znakmi objektívnej povahy (charakter skutočnosti, existencie aspoň potenciálnej hodnoty danej
skutočnosti a jej bežná dostupnosť) a dvoma znakmi subjektívnej povahy (vôľa utajiť dané obchodné
skutočnosti a zabezpečenie takéhoto utajenia). Za obchodné tajomstvo nemožno považovať akékoľvek
skutočnosti, ktoré majú byť utajované, ale len skutočnosti kvalifikované, t.j. také, ktoré spĺňajú všetky
pojmové znaky obchodného tajomstva uvedené v § 17 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o trvanie
práva na obchodné tajomstva vyššie uvedeného, je závislé od trvania všetkých uvedených podmienok
jeho ochrany, pričom odpadnutie niektorej z nich spôsobí, že právo na obchodné tajomstvo zanikne.
Podľa žalobcu samotná skutočnosť, že podnikateľ označí určitú informáciu za obchodné tajomstvo
neznamená, že ním aj objektívne je, ak zároveň nespĺňa všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné
tajomstvo uvedené v § 17 Obchodného zákonníka. Žalobca namieta, že žalovaný presne a úplne
nezistil skutočný stav veci, nakoľko ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalobou napadnutého
rozhodnutia nezisťoval, či žalobcom žiadané informácie spĺňajú všetky kvalifikačné znaky pojmu
obchodné tajomstvo.

6. K problematike ochrany obchodného tajomstva upravenej v § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. žalobca
uviedol, že nestačí iba samotný prejav vôle podnikateľa utajiť informáciu. Opačný výklad zákona
by dával možnosť aby ktokoľvek, nie len podnikateľ, mohol utajiť všetky informácie ako obchodné
tajomstvo, a to bez ohľadu na to, či tieto informácie skutočne spĺňajú všetky znaky obchodného
tajomstva. Dôsledky takéhoto výkladu by boli zjavne v rozpore s Ústavou SR a s ústavným právom
na informácie, preto je takýto výklad ustanovenia neprípustný. Aby mohla byť informácia, či údaj
označený za obchodné tajomstvo, musí súčasne spĺňať všetky znaky obchodného tajomstva, inak bol
za obchodné tajomstvo označený neoprávnene a takéto svojvoľné označenie nemôže byť dôvodom na
nesprístupnenie informácie.

7. Žalobca zároveň poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-416/10 z 15.01.2013, v ktorom
sa uvádza, že v praxi nastáva situácia, keď celé žiadosti a ich podkladový materiál sú unilaterálne
prehlásené za obchodné tajomstvo, čím sa má zabrániť prístup ostatných účastníkov konania i verejnosti
k predmetným faktom. Tým sa de facto upiera ostatným účastníkom argumentačné právo, nakoľko
nemajú znalosti o podstatných náležitostiach pre rozhodovací proces. Žalobca zdôraznil, že žalobcom
vyselektované informácie z administratívneho spisu žalovaného vo veci náhrady čistých nákladov
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za poskytovanie tzv. univerzálnej služby za roky 2007 a 2008 z
osobitného účtu univerzálnej služby, požadoval žalobca ako účastník predmetného konania, s čím sa
žalovaný v rozhodnutí vydanom v prvom a ani druhom stupni nevysporiadal, aj napriek tomu, že túto
skutočnosť žalobca zdôraznil. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že údaje údajne obsahujúce
obchodné tajomstvo sú údajmi, ktoré sa týkajú poskytovania univerzálnej služby spoločnosťou Slovak



Telekom, a.s. (výdavky, výnosy a podobne), a ktoré je podľa žalobcu spoločnosť Slovak Telekom,
a.s. povinná poskytnúť z dôvodov, že čisté náklady spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za poskytovanie
univerzálnej služby by mohli byť eventuálne kompenzované v zmysle príslušných právnych predpisov t.j.
z osobitného účtu zriadeného žalovaným, do ktorého by mohli mať eventuálne povinnosť prispieť ostatný
poskytovatelia elektronických komunikačných sietí a služieb alebo z verejných fondov. S poukazom na
uvedené, tak podľa názoru žalobcu nemôžu tieto údaje predstavovať predmet obchodného tajomstva
spoločnosti Slovak Telekom, a.s., nakoľko v prípade ak by došlo v predmetnej veci k rozhodnutiu vo veci
samej, ktorým by žalovaný rozhodol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. má nárok na náhradu čistých
nákladov za poskytovanie univerzálnej služby za rok 2007 a rok 2008, je možné, že by táto náhrada
bola hradená z verejných fondov, eventuálne by boli zaviazané ostatné podniky poskytujúce verejné
siete alebo verejné služby na náhradu v určitom pomere. S uvedenými skutočnosťami sa žalovaný
nijakým spôsobom nevysporiadal a z jeho rozhodnutia nevyplýva, či vôbec pri posudzovaní žiadosti
tieto skutočnosti bral na zreteľ, čo podľa žalobcu predstavuje nedostatočné zistenie skutkového stavu
a následne nesprávne právne posúdenie.

8. Žalobca poukázal na to, že univerzálna služba má byť v zmysle príslušných ustanovení zákona č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov poskytovaná nákladovo
efektívnym spôsobom. Poskytovanie univerzálnej služby je povinnosťou vo verejnom záujme a
nesprístupnenie predmetných údajov o nákladoch a výnosoch týkajúcich sa poskytovania univerzálnej
služby ako aj ďalších údajov evokuje pochybnosť o ich transparentnosti. Žalobca poukázal na to, že
zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou,
kvalitatívnym faktorom a zároveň má aj kontrolnú funkciu vo vzťahu k verejnej moci. Bez možnosti
sprístupnenia informácií požadovaných žalobcom tak nie je možná kontrola nákladovej efektivity
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. pri poskytovaní univerzálnej služby a následne postupu žalovaného.

9. S poukazom na § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. žalobca uviedol, že sa musí sprístupniť aj informácia,
ak verejný záujem na sprístupnení informácií prevažuje nad obchodnými alebo ekonomickými záujmami
osôb, pričom v ustanovení ods. 2 je uvedený demonštratívny výpočet takýchto prípadov. Poukazujúc na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž 73/01 zo dňa 28.11.2002 žalovaný uviedol, že sa žalovaný pri
rozhodovaní nezaoberal, resp. z jeho rozhodnutia nevyplýva, zo zákona vyplývajúcou podmienkou (§ 10
ods. 2), kedy sa nepovažuje za porušenie ani ohrozenie obchodného tajomstva sprístupnenie informácie
týkajúce sa okrem iného závažného vplyvu na zdravie ľudí, životné prostredie. Podľa tohto ustanovenia
nemožno odmietnuť prístup k informáciám, i keď boli formálne naplnené všetky znaky obchodného
tajomstva. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

10. Nakoľko z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že nezisťoval, či žalobcom žiadané informácie spĺňajú
všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo, nemohol ani správne vyhodnotiť skutočný stav
veci. Žalovaný nemohol vysloviť názor o tom, či označenie informácie ako obchodné tajomstvo je
legitímne na základe skutočnosti, že sa v predmetnom konaní nakladalo s požadovanými informáciami
ako obchodným tajomstvom. Rozhodnutie žalovaného považoval za nedostatočne odôvodnené a z toho
dôvodu nepreskúmateľné.

II.
Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 22.02.2016, zotrval na
svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

12. Podľa jeho názoru požadované informácie nie sú takými informáciami, ktoré by obsahovo spadali
pod výnimky uvedené v § 10 ods. 2 a 3 zák. č. 211/2000 Z.z.. Aplikácia uvedených ustanovení zákona
sa implicitne predpokladá v prípade, ak by malo na základe žiadosti o sprístupnených informácií dôjsť k
takému rozhodnutiu povinnej osoby, ktorým by informácie označené ako predmet obchodného tajomstva
boli sprístupnené. Nie je podľa názoru žalovaného nedostatkom napadnutého rozhodnutia skutočnosť,
že odôvodnenie tohto rozhodnutia neobsahuje vyhodnotenie kvality požadovaných informácií vo vzťahu
k výnimkám uvedených v § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva,
že medzi požadovanými informáciami a uvedenými zákonnými výnimkami neexistuje žiadny vzájomný
obsahový prienik.



13. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu o obmedzení jeho práva účastníka konania na oboznámenie
sa s podkladmi v konaní vedenom pred žalovaným, keďže prístup k informáciám na základe zákona
č. 211/2000 Z.z. nijako nešpecifikuje ani neobmedzuje účel použitia sprístupnenej informácie. V režime
tohto zákona je potrebné na žalobcu nahliadať rovnakým spôsobom ako keby účastníkom v uvedenom
správnom konaní nebol.

14. Podstatnou skutočnosťou pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo preukázanie naplnenie
pojmových znakov predmetu obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka. S názorom
žalobcu, že pre odmietnutie sprístupnenia informácie označených ako predmet obchodného tajomstva
je potrebné preukázať naplnenie všetkých pojmových znakov uvedených v § 17 Obchodného zákonníka
žalovaný súhlasil len do tej miery, pokiaľ požiadavka na takéto preukázanie nesmeruje k de facto
rovnakému dokazovaniu existencie obchodného tajomstva ako by tomu bolo v prípade, ak by vo
veci rozhodoval všeobecný súd. O tom, či požadované informácie predstavujú predmet obchodného
tajomstva rozhoduje povinná osoba ako o predbežnej otázke. Nie je možné objektívne a odôvodnene
očakávať taký postup povinnej osoby, ktorý spočíva v preukazovaní existencie obchodného tajomstva
spôsobom, aký je možno očakávať v prípade rozhodovania vo veci samej, teda postup, ktorého sa
žalobca prakticky domáha a jeho absenciou odôvodňuje v zásade všetky námietky uvedené v žalobe.
Nie je prípustný postup, podľa ktorého je obmedzenie prístupu k informáciám realizované výlučne
na základe formálneho označenia určitej informácie za predmet obchodného tajomstva. Vyhodnotenie
splnenia pojmových znakov obchodného tajomstva v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné
realizovať jednotlivo vo vzťahu k každému z týchto pojmových znakov ako aj vo vzájomnej súvislosti. V
prípade vyhodnotenia existencie obchodného tajomstva v režime implicitne predpokladanom zákonom
č. 211/2000 Z.z. je určujúcou skutočnosťou označenie určitej informácie ako predmetu obchodného
tajomstva. Iba na základe takéhoto označenia môže povinná osoba predpokladať, že určitá informácia
má byť chránená ako obchodné tajomstvo a prístup k takejto informácie má byť obmedzený. V
prípade informácií požadovaných žalobcom je možné prijať odôvodnený záver, že tieto informácie
skutočne predstavujú informácie obchodnej povahy, pretože majú svoj pôvod v účtovných záznamoch
daného podniku a predstavujú druh cenovej, resp. nákladovej kalkulácie. Požadované informácie majú
svoj pôvod v účtovných záznamoch subjektu pôsobiaceho v prostredí hospodárskej súťaže v rámci
ktorej je žalobca s týmto subjektom v bezprostrednom vzájomnom konkurenčnom postavení a existuje
odôvodnený predpoklad, že tieto informácie môžu v rámci hospodárskej súťaže byť využité. Ak je teda
požadovaná informácia označená ako predmet obchodného tajomstva, potom povinnosťou povinnej
osoby v rámci obmedzenia prístupu k takejto informácie na základe dôvodu uvedeného v § 10 ods. 1
zákona č. 211/2000 Z.z. má byť posúdenie toho, či vzhľadom na charakter tejto informácie je možné
racionálne a objektívne predpokladať, že ide o skutočnosť obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy.
V tomto prípade mal žalovaný jednoznačne za preukázané, že ide skutočne o informácie týkajúce
sa obchodnej časti podniku, ktorého sa týkajú a to bez ohľadu na to, že konanie, v ktorom tieto
informácie predstavujú podklad pre rozhodnutie, sa týka činnosti, ktorá môže byť vnímaná ako činnosť
mimo prostredia hospodárskej súťaže. Spôsob kalkulácie nákladov, prípadne cien, totiž predstavuje
taký druh informácie, ktorý vo všeobecnosti môže byť považovaný za súčasť stratégie daného podniku
nielen v rámci služby poskytovanej vo všeobecnom verejnom záujme (univerzálna služba), ale aj v
rámci štandardného pôsobenia (podnikania) v prostredí hospodárskej súťaže. V procese špecifického
dokazovania nie je možné očakávať aké úkony zo strany žalovaného, ktoré by viedli k podrobnému
zisťovaniu toho, či kalkulácia nákladov na univerzálnu službu predstavuje špecifický postup podniku iba
v rámci poskytovania danej služby, alebo či ide o taký postup, na základe ktorého je objektívne možné
odvodiť kalkuláciu nákladov tohto podniku v prostredí hospodárskej súťaže a ide teda o strategicky
významné informácie.

15. Žalovaný zastáva názor, že splnenie podmienky možnosti využiť požadovanú informáciu v
prostredí hospodárskej súťaže je tiež možné považovať za preukázané. Otázka bežnej prístupnosti
informácie v príslušných obchodných kruhoch je implicitne zodpovedná samotným prejavom vôle
žalobcu smerujúceho k sprístupneniu požadovanej informácie žalovaným. Ak by išlo o informáciu bežne
dostupnú v príslušných obchodných kruhoch, dá sa objektívne predpokladať, že takouto informáciou
by disponoval aj samotný žalobca. Pokiaľ ide o prejav vôle chrániť požadovanú informáciu zo strany
dotknutého subjektu ako predmet obchodného tajomstva, tento je v danom prípade zrejmý. Skutočné
zabezpečenie tejto informácie by malo spočívať v kvalifikovanom nakladaní s takouto informáciou,
napríklad v informačných systémoch pôvodcu tejto informácie, ako aj v obmedzení nakladania s takouto



informáciou zamestnancami. Pre riadne preukázanie naplnenia uvedeného znaku sa predpokladá
zisťovanie úrovne a kvality zabezpečenia informácie označenej ako predmet obchodného tajomstva
v priestoroch a informačných systémoch podniku, kvalifikované nakladanie s danou informáciou
zamestnancami, prípadne iné úkony, ktoré v rámci skúmania existencie obchodného tajomstva ako
rozhodovania o predbežnej otázke v procese, v ktorom sa rozhoduje o obmedzení prístupu k
informáciám z dôvodu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. nie je možné realizovať. Je preto
potrebné vyhodnotiť splnenie uvedeného kritéria na základe skutočnosti, že vo vzťahu k povinnej osobe
nakladá pôvodca dané informácie kvalifikovaným spôsobom a že existuje odôvodnený a racionálny
predpoklad, že rovnako postupuje pri nakladaní s touto informáciou aj vo vzťahu k iným subjektom.

III.
Administratívny spis

16. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil okolnosti prípadu, ako boli účastníkmi opísané v ich
písomných podaniach. Sporným skutočnostiam vyplývajúcim z administratívneho spisu sa súd vyjadril
v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

IV.
Relevantné právne predpisy

17. Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

18. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom
poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví
zákon.

19. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná
osoba nesprístupní.

20. Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie
je najmä sprístupnenie informácie
a) týkajúcej sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životné
prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability,
b) o znečisťovaní životného prostredia,
c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s
majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb
zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie,
d) o štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/
ZZ/2000/211/20160701>.

21. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá
o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť
bola odložená.

22. Podľa § 17 ods. 1 Obchodného zákonníka predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné
tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy
súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu
hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle majiteľa
obchodného tajomstva utajené a majiteľ obchodného tajomstva zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie
zabezpečuje.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. Ak podnik poskytol úradu informácie označené ako
obchodné tajomstvo, je povinný predložiť na požiadanie úradu písomné odôvodnenie označenia
informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie informácií, ktoré neobsahuje
obchodné tajomstvo. Informácie označené ako obchodné tajomstvo môžu byť primerane chránené
technickými prostriedkami v závislosti od formy poskytnutia alebo sprístupnenia týchto informácií úradu.



V.
Právne posúdenie

24. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu
garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom,
ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti
štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej
republiky).

25. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich
podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení
základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Všetky základné práva a slobody sa chránia
len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému
obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), resp. inej
hodnoty ústavnoprávnej povahy.

26. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám zaručené Ústavou SR upravuje zákon o slobode
informácií, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k
dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo
záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať
informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje
právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti
verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené
obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie
vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie
odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona o
slobode informácií).

27. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť
všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobode informácií alebo osobitný zákon
zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp
prevažujúceho verejného záujmu, ktoré vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno
právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu
práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

28. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky
konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje
jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a
sebarealizácie jednotlivca. V niektorých situáciách však musí právo na prístup k informáciám ustúpiť.
Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 ústavy a čl. 10 ods. 2 dohovoru explicitne uvádzajú dôvody
obmedzenia práva na prístup k informáciám, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať
vždy demokratickému charakteru spoločnosti (,,opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“).
Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, ktoré chránia súkromné
osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Vychádzajúc zo
záväznosti ústavy pre všetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc, orgány verejnej moci
musia v rámci výkonu svojich právomoci v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy vždy zohľadňovať ochranu práva
na prístup k informáciám, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk (viď nález Ústavného súdu SR
sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011).

29. V danej veci žalovaný neposkytnutie časti požadovaných informácií zdôvodnil s poukazom na ich
označenie obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. za obchodné tajomstvo.

30. Obchodné tajomstvo je inštitútom upraveným v § 17 a nasl. Obchodného zákonníka. Podnikateľ
prevádzkujúci podnik, na ktorý sa obchodné tajomstvo vzťahuje, má výlučné právo s týmto tajomstvom



nakladať, najmä a predovšetkým dať súhlas k jeho použitiu a stanoviť podmienky takéhoto použitia.
Obchodné tajomstvo môže pojmovo existovať len za súčasného splnenia všetkých pojmových znakov
zakotvených v § 17 Obchodného zákonníka. Musí sa teda jednať o skutočnosti obchodnej, výrobnej
alebo technickej povahy, ktoré súčasne súvisia s podnikom, majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu
materiálnu či nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú
byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ ich utajenie zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje.
V prípade, že nie sú splnené súčasne všetky tieto znaky, resp. podmienky, o obchodné tajomstvo nejde.

31. Ochrane podľa § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. podliehajú len také skutočnosti, ktoré sú viazané
na podnik podnikateľa a pritom spĺňajú všetky definičné znaky obchodného tajomstva. Vyjadrenie vôle
podnikateľa chrániť informácie je len jedným z pojmových znakov obchodného tajomstva (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/103/2008 zo dňa 08.09.2009). Ak podnikateľ tvrdí,
že dokument je predmetom obchodného tajomstva, je povinnosťou povinnej osoby zistiť, či naozaj
všetky informácie spĺňajú znaky obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie (okrem
už sprístupnených), ktoré obchodným tajomstvom nie sú. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
predpokladov pre nesprístupnenie požadovaných informácií pre kolíziu s obchodným tajomstvom pritom
zaťažuje žalovaného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 11/2009).

32. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva
okrem iného v tom, že obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania
i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu
musí byť presvedčivé, keďže právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i
zákonnému rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej
moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou
garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok
(absencia) dôvodov rozhodnutia. Tento nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia
správneho orgánu (žalovaného).

33. Pojem obchodné tajomstvo nemožno vykladať mechanicky, t.j. tak, že určitá informácia buď je
alebo nie je obchodným tajomstvom (podľa toho, či spĺňa alebo nespĺňa znaky obchodného tajomstva).
Správny súd je tej mienky, že žalobca v žalobe neidentifikoval taký verejný záujem na zverejnení
požadovaných informácií, pre ktorý by musel zákonom definovaný dôvod nesprístupnenia informácií
ustúpiť ústavnému právu verejnosti na informácie. Nie je možné súhlasiť s obranou žalovaného, že
nie je možné od neho ako povinnej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z.z. očakávať hlbšiu analýzu
opodstatnenosti označenia dokumentov ich pôvodcom za obchodné tajomstvo. Podľa názoru súdu z
žiadneho právneho predpisu vzťahujúceho sa k predmetu sporu nevyplýva, že určujúcou skutočnosťou
v danom prípade bude len označenie určitej informácie ako predmetu obchodného tajomstva.

34. Správny súd zároveň dodáva na § 9 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., podľa ktorého ak podnik
poskytol úradu informácie označené ako obchodné tajomstvo, je povinný predložiť na požiadanie úradu
písomné odôvodnenie označenia informácií za predmet obchodného tajomstva a poskytnúť také znenie
informácií, ktoré neobsahuje obchodné tajomstvo. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalovaný ako povinná
osoba podľa zákona č. 211/2000 Z.z. nedisponovala relevantnými dôvodmi odôvodňujúcimi potrebu
označiť dokumenty, pôvodcom ktorých bola obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s., čo je v zásade
zrejmé z nedostatočného odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí, mohol vyzvať na predloženie
písomného odôvodnenia v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a
z tohto odôvodnenia čerpať pri vysvetlení dôvodov nesprístupnenia žalobcom požadovaných informácií.

35. Pri posudzovaní otázky, či je nejaká informácia obchodným tajomstvom a či je možné túto informáciu
nesprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z.z., je potrebné zohľadniť aj verejný záujem na sprístupnení
tejto informácie a vážiť ho so záujmom na ochranu obchodného tajomstva.

36. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie v časti odôvodnenia informácií, ktoré podliehajú obchodnému
tajomstvu, žalovaný svoje rozhodnutie oprel len o skutočnosť, že ich pôvodca označil za obchodné
tajomstvo, a preto sa k nim neviaže povinnosť ich zverejňovať podľa § 10 ods. 2 písm. c/ zákona
č. 211/2000 Z.z. Podľa názoru súdu sa závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí javia



z hľadiska jeho preskúmania ako nedostatočne odôvodnené. Nepostačuje totiž iba deklarovať, že
požadované informácie spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka,
a to bez akéhokoľvek konkretizovania a že ich za obchodné tajomstvo považuje ich pôvodca. Z takéhoto
obsahu rozhodnutia potom vôbec nie je možné posúdiť, či jednotlivé požadované informácie naozaj
spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva, alebo ide len o deklaráciu, ktorá nezodpovedá skutočnosti.

37. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného má nedostatky spočívajúce v tom, že absentujú
myšlienkové zdôvodnenia jednotlivých znakov obchodného tajomstva. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia absentujú právne úvahy, z ktorých pri rozhodovaní žalovaný vychádzal, t.j. na základe akých
konkrétnych zistení dospel ku konštatácii, že ide o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva. Z
napadnutého rozhodnutia žalovaného teda nie je jasné, na základe akých objektívnych zistení dospel k
záveru, že všetky nesprístupnené informácie sú obchodným tajomstvom.

38. Rovnako nie je jasné, či žalovaný vôbec skúmal splnenie všetkých objektívnych a subjektívnych
pojmových znakov obchodného tajomstva aj s poukazom na § 9 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z.. Súd
v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sži/13/2014
zo dňa 23.03.2016, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že „ak by boli v požadovaných dokumentoch
naozaj informácie klasifikované ako obchodné tajomstvo, je povinnosťou žalovaného sa s takouto
skutočnosťou vysporiadať, a to najmä zákonným a presvedčivým spôsobom v odôvodnení svojho
rozhodnutia, pričom informácie vylúčené zo zverejnenia vzhľadom na okolnosť, že sú obchodným
tajomstvom, musia byť zároveň negatívne definované a identifikované z hľadiska kategórie nakladania
a hospodárenia s verejnými prostriedkami. Záujem verejnosti na získanie informácií týkajúcich sa
nakladania s verejnými prostriedkami totiž prevažuje nad záujmom na ochrane obchodného tajomstva
súkromného subjektu.“

39. Správny súd k tomu dodáva, že celkom isto nebola pôvodcom nesprístupnených informácií
obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a nie všetky dokumenty žiadané žalobcom mohli byť vôbec
spôsobilé byť predmetom obchodného tajomstva. Ako vyplýva z administratívneho spisu, žalobca
žiadal napr. aj „33 - Žiadosť o nazretie do správneho spisu, 34 - Nazretie do spisu - odpoveď, 62 -
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 5Sž/35/2011 zo dňa 19.07.2012, 107 - Odpoveď na
žiadosť o informácie“, ktoré už len podľa názvu obchodným tajomstvom neboli a mohli byť z najväčšou
pravdepodobnosťou sprístupnené.

40. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto
rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie, v ktorom, viazaný v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude
postupovať v naznačenom smere.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods. 1
SSP a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP
o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

42. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti



neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
<https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 <https://
www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20160701.html> SSP sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje