Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/315/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015202188 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015202188.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. v právnej veci žalobcu: Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici, so sídlom Čsl. tankistov 135, Bratislava, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Margita Medveczká, so sídlom Drotárska cesta 68, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co-94/2015- IBa zo dňa 29.10.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností č. Co-94/2015-IBa zo dňa 29.10.2015 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd p r i z n á v a proti žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred správnym orgánom 1.Dňa 13.02.2014 žalobca ako účastník konania, doručil komisii ROEP v k.ú. U. (ďalej len „komisia“) námietku voči návrhu registra v k.ú. U. D. z dôvodu, že pri pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti, konkrétne parc. č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, je zapísaný ako vlastník Slovenská republika (ŠOLH) s titulom nadobudnutia : konfiškované podľa nar. č. 104/1945 Zb. v znení nar. 64/1946 Zb. č. d. 454/48, prechod vlastníckeho práva podľa § 50 zákona č. 326/2005 Z.z. (PKV XX). 2. Účastník konania v predložených námietkach namietal nesprávnosť tohto zápisu a žiadal, aby predmetné nehnuteľnosti boli zapísané do vlastníctva členov LPS, ktorý je právnym nástupcom Lesného družstva Malinovsky, Lesného družstva Bilačič a Družstva Ivak, podľa zoznamov tvoriacich prílohu č. 21 - 23 tohto podania v rozsahu vychádzajúcom z kúpnej zmluvy z roku 1942 a geometrického plánu A. R. z roku 1937. Námietku založil na tvrdení, že na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej grófom J. v roku 1942, prešli z pozemkovoknižnej vložky č. XX pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti do vlastníctva: - Spolku bývalých urbaristov v Záhorskej Bystrici, tzv. Nový urbár - Lesného družstva Bilačič - Lesného družstva Malinovsky a - Lesného družstva Ivak. 3. Podkladom pre tieto zmluvy bol geometrický plán A.R. z roku 1937. 4. Navyše Krajský súd v Bratislave, ako aj Obvodný pozemkový úrad (právny predchodca Okresného úradu v Bratislave), uznali platnosť týchto dokumentov a tieto tvorili podklady pre reštitučné konanie (bližšie nekonkretizované). Spolok bývalých urbaristov v Záhorskej Bystrici má vydanie svojich pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti ukončené. Lesné družstvá Bilačič, Malinovský a Ivak si svoje nároky na pozemky patriace do spoločnej nehnuteľnosti riadne a včas uplatnili v roku 1992 a sú predmetom reštitučného konania. 5. Ďalej v námietkach účastník konania uvádzal, že Okresný úrad Bratislava IV, odbor pozemkového poľnohospodárstva a lesného hospodárstva v rozhodnutí č.j. 827/02-10/J04 zo dňa 24.05.2002 na strane 11 okrem iného konštatovali, že ďalším šetrením vo veci bolo zistené, že dňa 27.04.1992 pod č. j. 395/92 si uplatnili oprávnené osoby prostredníctvom splnomocneného zástupcu X.. S. J., predsedu Lesného spoločenstva v Záhorskej Bystrici na bývalom Pozemkovom úrade Bratislava - mesto, nárok na vrátenie lesných pozemkov, lesných družstiev Malinovsky, Bilačič, Ivak a lesov bývalých urbaristov, teda nárok bol uplatnený včas a v súlade so zákonom. 6. Z uvedeného vyvodil účastník konania, že predmetné pozemky nemohli byť konfiškované, pretože právni predchodcovia LPS ich riadne kúpili, ich cenu vyplatili a požiadali o jej vydanie. Ak ich gróf J. riadne predal v roku 1942, nemohli byť predmetom konfiškácie v roku 1948, a preto mu nie je jasné, z akých podkladov ROEP vychádzal. Ďalej namietal, že k predmetnej námietke ani nebol predvolaný, aby komisii ROEP odôvodnil svoje podanie, ako tomu bolo v prípade ostatných námietok, len mu bolo doručené prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, č.p. C-292/14/ ROEP/Záhorská Bystrica zo dňa 15.06.2015. 7. Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor dňa 15.06.2015 týmto rozhodnutím námietke účastníka konania voči návrhu Registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“) podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k niektorým pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) nevyhovel a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že námietka bola prejednaná na zasadnutí komisie dňa 19.05.2015 a komisia na základe predloženej písomnej dokumentácie a príloh účastníka konania tieto neuznala dôvodnými, pretože kúpno-predajná zmluva medzi T. J. ako odpredávateľom a Spolkom bývalých urbaristov v Záhorskej Bystrici ako kupujúcim, na ktorú sa LPS vo svojej námietke odvoláva, bola síce podpísaná dňa 16.01.1942, avšak zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté do 31.12.1950 mali mať písomnú formu aspoň v časti, ktorá sa týkala označenia predmetu prevodu a vlastníctvo sa nadobúdalo až zápisom do pozemkovej knihy, ktorému predchádzalo konanie pred knihovým súdom o povolenie vkladu vlastníckeho práva. Teda zápis v pozemkovej knihe predstavoval hmotno-právnu podmienku zmluvného prevodu a tým aj nadobudnutie vlastníctva. V danom prípade toto splnené nebolo. Navyše vo vzťahu k PKV č. XX k.ú. U. D. - lesný urbár, je vyznačená konfiškácia podľa nar. č. 104/1945 Zb. v znení nar. 64/1946 Zb. A keďže v súčasnosti podľa identifikácie ide o druh pozemku - lesné pozemky, sú tieto pozemky v návrhu registra zapísané do vlastníctva SR v správe Lesov SR, š.p. Skutočnosť, že sa malo jednať o skonfiškované pozemky vyplynula prvostupňovému orgánu aj z jeho rozhodnutia č.j. 827/02-10/J04 zo dňa 24.05.2002 - „nárok bol uplatnený včas a v súlade so zákonom“. 8. Ďalej prvostupňový orgán uviedol, že z N. č. XX bola odčlenená parcela č. XXXX do PKV č. XXXX (č.d. 2369/1961), kde je vlastnícke právo zapísané v prospech Československý štát v správe Štátnych lesov - Podnikové riaditeľstvo, Lesný závod Stupava v celosti a z N. č. XX sa do PKV č. XXXX odčlenila parcela č. XXXX (č.d. XXX/XXXX), v ktorej je vlastnícke právo zapísané v prospech Československý štát v zastúpení Okresným národným výborom (č.d. 3935/1957). 9. Účastník konania LPS nesúhlasiac s prvostupňovým rozhodnutím toto v zákonnej lehote napadol odvolaním, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že jeho námietke bude vyhovené a ako vlastník nehnuteľnosti budú uvedení členovia Lesného pozemkového spoločenstva v Záhorskej Bystrici. Namietal, že sa prvostupňový orgán nedostatočne vysporiadal s jeho námietkou, rozhodnutie je nepresvedčivé, neurčité, nezrozumiteľné, neodôvodnené, navyše nepravdivé a odôvodnenie konštrukcie správneho orgánu je vyfabulované. Tiež sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané po nedostatočne zistenom skutkovom stave a teda v rozpore s ust. § 1 a 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Predložil v konaní kúpnu zmluvu, na ktorú sa v námietkach odvoláva a ďalšie archívne dokumenty, ktoré podľa jeho názoru jednoznačne potvrdzujú, že právni predchodcovia jeho členov - predmetné lesné spoločenstvá, tieto lesné pozemky aj užívali. Preto tvrdí, že nehnuteľnosti nemohli byť skonfiškované, keďže boli predtým predané urbáru a existujúcim družstvám, tieto pozemky užívali až do roku 1958, kedy ich užívanie a vlastníctvo odovzdali štátnej organizácii. 10. Ďalej účastník namietal, že konfiškácia pozemkov sa vzťahovala len na ornú pôdu a nie na lesy, pretože tie už boli predané a v tejto súvislosti navrhol, aby si obstaral konajúci orgán verejnej správy dokument z archívu a založil do administratívneho spisu za účelom porovnania, čo bolo predmetom konfiškácie, ako dokument listinu č.d. XXX/XX.. Vo vzťahu k parcele č. XXX a k parc. č. XXXX/X uviedol, že titulom ich nadobudnutia mala byť žiadosť o zápis č. 1989-622d, v.z. 42/89, ktorej oprávnenosť však nebola preskúmaná, a preto navrhol aby aj táto bola z archívu vyžiadaná a založená do spisu za účelom preverenia jej opodstatnenosti. Zároveň účastník konania tvrdil, že v roku 1989 nemohol existovať právny titul na zápis vlastníctva lesných pozemkov v prospech SR, v správe Lesy SR š.p., a nie je mu zrejmé, čo bolo podkladom tohto rozhodnutia. 11. Žalovaný ako odvolací orgán vo veci rozhodol dňa 29.10.2015 a rozhodnutím č. Co-94/2015- Iba odvolanie účastníka konania Lesného pozemkového spoločenstva v Záhorskej Bystrici zo dňa 24.07.2015 zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Bratislava k.ú. č. P. zo dňa 15.06.2015 ako vecne správne potvrdil. Žalovaný vo svojom rozhodnutí zhrnul zistenia, ktoré vyplynuli prvostupňovému orgánu a tvrdí, že z prešetrenia veci mu vyplynulo, že nehnuteľnosti, ktorých sa námietka odvolateľa týka a ohľadne ktorých odvolateľ tvrdí, že ich právni predchodcovia ich nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1942 od grófa J., nie sú vôbec predmetom kúpnej zmluvy z roku 1942. Tiež, že geometrický plán A.R. nebol prevedený do pozemkovoknižnej mapy, ani do PKV č. XX. Tieto podľa kúpnej zmluvy boli na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV, odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. j. 827/02-10/J04 spolu zo dňa 24.05.2002 vydané oprávneným osobám - spoluvlastníkom nehnuteľnosti LPS. Z rozhodnutia vyplýva, že išlo o nehnuteľnosti, ktoré boli odovzdané Západoslovenským lesom š.p., Bratislava podľa zákona č. 2/1958 Zb. a predtým boli odpredané Ľudovítom Karolyim Spolku bývalých urbaristov v Záhorskej Bystrici. Vo vzťahu k navrhovanej listine č.d. 654/48 žalovaný iba skonštatoval, že Krajským súdom v Bratislave bola predložená listina Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 29.01.1948, ktorú tento navrhoval, aby súd vo vložke č. XX k.ú. U. D. na nehnuteľnosti patriace podľa B1 T. J., previedol zápis „skonfiškované podľa § 1 ods. 1 litery b) Nariadenia č. 104/1945 Sb.n SNR v znení nar. č. 64/1946 Sb. n. SNR“. Teda taktiež navrhol vyznačenie konfiškácie majetku. 12. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa č.d. XXXX/XX a tiež podľa č. d. XXXX/XX sa parc.č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. U. D. odčlenili do N. XXXX a vložilo sa vlastnícke právo pre Československý štát v správe Štátne lesy, podnikové riaditeľstvo Pezinok, Lesný závod Stupava na základe rozhodnutia Okresného národného výboru Bratislava - vidiek, odbor pôdohospodárstva zo dňa 18.09.1961 o ich pridelení. Súčasťou č.d. XXXX/XX je aj potvrdenie ONV Bratislava - vidiek, odboru pôdohospodárstva č.j. Pôd 213-1961 zo dňa 26.09.1961, že nehnuteľnosti bývalého vlastníka T. J., zapísané v N. č. XX k.ú. U. D., boli právoplatne skonfiškované rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva m.č. B-42848/47 - III zo dňa 23.07.1947. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vec prešetril správne a napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho potvrdil. 13. Rozhodnutie bolo doručené právnej zástupkyni účastníka konania JUDr. Margite Medveczkej dňa 10.11.2015. II. Žaloba 14. Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.12.2015 sa žalobca domáhal proti žalovanému v tom čase postupom podľa druhej hlavy piatej časti účinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmania zákonnosti vydaných rozhodnutí tak žalovaného ako aj prvostupňového orgánu ako aj ich postupu s návrhom na zrušenie oboch napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a), c), e) OSP. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. 15. Žalobca nesúhlasí s právnym názorom žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, tieto považuje za vecne nesprávne a namieta, že predložil dokumenty, z ktorých je zrejmé, že predmetné pozemky neboli konfiškované a, že správny orgán dostatočne a úplne neprešetril skutkový stav, nezisťoval údaje o pozemkoch, nespolupracoval so žalobcom a v rozhodnutí sa riadne nevysporiadal s ním predloženou písomnou dokumentáciou. 16. Ďalej namietal, že správny orgán rozhodol duplicitne o pozemkoch, o ktorých už raz v konaní rozhodol a že predmetné pozemky boli predmetom reštitučného konania, pretože prvostupňový správny orgán si riadne nepreveril ani otázku uplatnených reštitučných nárokov a nedodržal postup stanovený zákonom, keď nepožiadal o podklady pre vydanie rozhodnutia potrebné pre zostavenie registra, a preto tvrdí, že sa v konaní vyskytla aj taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 17. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, potom ako zrekapituloval priebeh konania vo veci a uviedol dôvody totožné s dôvodmi druhostupňového rozhodnutia, neuznal námietky žalobcu za dôvodné. Žalovanému z prešetrenia veci vyplynulo, že u nehnuteľnosti, ktorých sa námietka žalobcu týka a ohľadne ktorých tvrdí, že jeho právni predchodcovia tieto nadobudli kúpnou zmluvou v roku 1942 od grófa J., zostáva na právnom názore, že tieto nie sú vôbec predmetom kúpnej zmluvy z roku 1942 (jej predmetom sú len parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/ X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X a XXXX/X). Ďalej tvrdí, že geometrický plán A.R. z roku 1937 nebol prevedený do pozemkovo-knižnej mapy a ani do PKV č. XX. Pozemky podľa kúpnej zmluvy boli na základe rozhodnutia Okresného úradu Bratislava IV., odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č.j. 827/02-10/J04 zo dňa 24.05.2002 vydané oprávneným osobám spoluvlastníkom nehnuteľností LPS. Z rozhodnutia vyplýva, že išlo o nehnuteľnosti, ktoré boli odovzdané Západoslovenským lesom š.p., Bratislava podľa zákona č. 2/1958 Zb. a predtým boli odpredané T. J. Spolku bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici. Žalovaný zopakoval tvrdenie, čo sa týka listiny č.d. XXX/XX a tiež č.d. XXXX/XX a č.d. XXXX/XX. Prečo sa nevysporiadal s ďalším dôkazom navrhovaným žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, sa žalovaný nevyjadril. Súhlasí v závere vyjadrenia žalovaný, že z PKV č. XX k.ú. U. D. boli niektoré pozemky vydané v reštitučnom konaní, nie však v podiele 100 %, a preto nemožno hovoriť o duplicite vlastníckeho práva (o aký podiel a o ktorých konkrétne pozemkoch bolo v reštitučnom konaní rozhodnuté, žalovaný neuviedol). Pritom tvrdí, že v konaní ROEP nebolo riešené to, čo už bolo predmetom reštitúcie. Jedna časť pozemkov z PKV č. XX (bez konkretizácie ktorá), bola usporiadaná na úplných LV (tu žalovaný neidentifikuje, o ktorú časť pozemkov a o ktoré listy vlastníctva a v prospech ktorého vlastníka sa jedná), a preto nebola predmetom ROEP. Druhá časť pozemkov, ktoré nie sú predmetom kúpnej zmluvy (opäť neidentifikované vo vzťahu k námietkam proti návrhu na usporiadanie, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu), bola posudzovaná ako konfiškát v prospech štátu so zápisom v správe Lesy SR. 18. Žalovaný je toho názoru, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného stavu, sú riadne odôvodnené, rovnako postup správnych orgánov vo veci bol správny a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol. IV. Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného k žalobe 19. Žalobca doručil súdu svoju repliku dňa 04.12.2017, v ktorej sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného ako aj prvostupňového orgánu a opäť poukazuje na všeobecné, a nie konkrétne argumentácie žalovaného k priebehu samotného konania vo veci návrhu registra a vo vzťahu k rozhodnutiam z reštitučného konania. 20. Tvrdí, že žalovaný síce popísal priebeh správneho konania a jednotlivé úkony procesu, avšak bez toho, aby sa zameral na podstatu a predmet sporu. Neuviedol ani argumenty, ktoré by svedčili v prospech toho, že napadnuté rozhodnutia sú zákonné a na druhej strane vo svojom vyjadrení hodnoverne nespochybnil to, čo žalobca uvádza v žalobe. 21. Pokiaľ sa žalovaný opätovne zaoberá platnosťou a spochybňovaním kúpno-predajnej zmluvy z roku 1942, žalobca poukázal na právoplatné rozhodnutia žalovaného č.j.: 1074/02-10/J04, č.j.: 1076/02-10/ J04 a č.j. 827/02-10/J04 č. 392/2002. Práve v týchto rozhodnutiach, v nadväznosti na ďalšie dôkazy, žalovaný uznal nárok právnych predchodcov žalobcu na vrátenie pozemkov vyplývajúcich z kúpno- predajnej zmluvy z roku 1942 a geometrického plánu X.. O. R. z roku 1937 za opodstatnený. 22. Vo vzťahu k uvedeným rozhodnutiam žalovaného nemôže potom považovať za pravdivé ani tvrdenie nachádzajúce sa vo vyjadrení, kde žalovaný tvrdí, že nehnuteľnosti, ktoré sa týkajú námietky žalobcu, nie sú vôbec predmetom kúpnej zmluvy z roku 1942. Sám žalovaný uvedenými rozhodnutiami vrátil členom žalobcu nehnuteľnosti, ktoré ako sám uviedol, nadobudli na základe kúpnej zmluvy z roku 1942 a rozporuplnosť vyjadrenia žalovaného v tom je zrejmá. Zároveň žalobca za nepochopiteľné považuje ako môže správny orgán disponujúc všetkými dokladmi, vydať rozhodnutie, ktorým prizná vlastníctvo Slovenskej republiky, ak pár rokov predtým vlastnícke práva k týmto nehnuteľnostiam priznal fyzickým osobám. Už aj z uvedeného dôvodu nemôže žalobca považovať rozhodnutia, ktoré žalobou napáda, za zákonné. 23. K odčleneniu parciel z PKV č. XX žalobca tvrdí, že žalovaný neuviedol žiaden relevantný dôvod, na základe ktorého bola údajne v roku 1961 z PKV č. XX odčlenená parcela č. XXXX/X do PKV č. XXXX a v roku 1957 parcela č. XXXX do PKV č. XXXX. Preto trvá na tom, aby žalovaný hodnoverným spôsobom zdôvodnil odčlenenie predmetných parciel a rozhodnutia žalovaného považuje i z tohto dôvodu za nepreskúmateľné, nakoľko z nich nie je možné určiť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia. 24. Vo vzťahu k namietanej duplicite vlastníckeho práva a vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného k tejto námietke žalobca zotrváva na právnom názore, že podľa rozhodnutí, ktoré touto žalobou napáda, je Slovenská republika okrem iného vlastníkom parcely č. XXXX/X alebo parcely č. XXXX/X, avšak podľa právoplatného rozhodnutia žalovaného č. j. 1074/02-10/J04, zn. 395/92 zo dňa 08.07.2002, sú predmetné parcely vlastníctvom oprávnených osôb - členov žalobcu. Slovenská republika má byť podľa napadnutých rozhodnutí tiež vlastníkom parcely č. XXXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/X. Podľa právoplatného rozhodnutia č.j. 1076/02 -10/J04, zn. 395/92 sú predmetné parcely rovnako vlastníctvom oprávnených osôb - členov žalobcu. 25. Uvedené skutočnosti žalobca namietal už v žalobe. K týmto námietkam sa žalovaný nijako nevyjadril, len tvrdí, že nemožno hovoriť o duplicite, pretože v konaní ROEP nebolo riešené to, čo už bolo predmetom reštitúcie. Konanie žalovaného žalobca kvalifikuje ako opätovné skonfiškovanie už vrátených nehnuteľností, čo nemožno považovať za prípustné. Preto žalobca naďalej zotrváva na názore, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav, keď reštituované nehnuteľnosti zapísal v prospech Slovenskej republiky a jeho rozhodnutie nemá oporu v predchádzajúcich vydaných rozhodnutiach, ktoré sa týchto nehnuteľností týkajú. Navyše rozhodnutie nie je ani preskúmateľné pre zrozumiteľnosť, na základe akých dôvodov parcely, ktoré už boli prevedené do registra C a sú zapísané v prospech členov žalobcu, opäť spätne zapísal do registra E. a do vlastníctva Slovenskej republiky. Tým spôsobil, že namiesto aby vyriešil nevysporiadané vzťahy, spravil z usporiadaných vzťahov nevysporiadané priamo v rozpore s účelom zákona a navyše žalovaný zaviedol duplicitné vlastníctvo k nehnuteľnostiam, čo by v budúcnosti mohlo spôsobiť ďalšie súdne spory o určenie vlastníctva. Ako príklad žalobca uvádza parcelu „E..“ č. XXXX/X, ktorá bola na LV č. XXXX . zapísaná v registri P. ako parcely č. XXXX/X, M. a XXXX/X a tým zanikla. Napriek tomu je teraz podľa namietaného rozhodnutia žalovaného vedená na LV č. XXXX, ďalej parcela „E“ č. XXXX/X bola na LV č. XXXX zapísaná v registri P. ako parcela č. XXXX/XX a tým zanikla. Podľa namietaného rozhodnutia žalovaného je vedená na LV č. XXXX. Žalovaný sa vo vyjadrení k žalobe podstatou a predmetom sporu vôbec nezaoberal, rovnako ako nedostatočne čo do dostatku dôvodov urobil aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nijako sa žalovaný nesnaží odstrániť chyby, ale opätovne opakuje to, čo mu bolo už raz vytknuté. Argumentuje pritom spôsobom, ktorý nemá oporu v právnych predpisoch. Pritom z ust. § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) bolo povinnosťou správneho orgánu, aby sa v rozhodnutí o odvolaní vysporiadal riadne, dostatočne a preskúmateľne so všetkými námietkami a dostatočným spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie. Týmto ustanovením sa ale žalovaný neriadil, a preto má žalobca za to, že ani rozhodnutie žalovaného, ale ani prvostupňového orgánu, nedáva odpovede na základné otázky a podania navrhované žalobcom v správnom konaní. Nad rámec žaloby vytýka, že žalovaný v rozhodnutí riešil stav podľa registra „E“, ktorý už neexistuje. To, že parcely boli z registra „E“ prevedené do registra „C“, by malo byť žalovanému zrejmé z jeho predchádzajúcej činnosti. Preto záverom i v replike žalobca navrhol, aby súd žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a priznal žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania. V. Priebeh súdneho konania 26. V priebehu súdneho konania žalovaný na výzvu súdu doplnil reštitučné rozhodnutia vydané vo veci tak, ako mu bolo vytýkané žalobcom a tiež rozhodnutia Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, odbor katastrálny č. X -150/2013 zo dňa 17.7.2013 vydaného podľa § 59 ods. 1 písm. a) katastrálneho zákona, ktorým rozhodnutím bol opravený údaj v katastri nehnuteľností v časti B - vlastníci a iné oprávnené osoby s tým, že ako vlastník sa u všetkých dotknutých listov vlastníctva uviedla Slovenská republika a správca Lesy SR, š.p., Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36038351. Jednalo sa o opravu chýb v operáte na liste vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, všetko nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. U. D.. Tiež pripojil výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. U. D. zo dňa 02.03.2018. 27. Na dovysvetlenie žalovaný uviedol, že na základe rozhodnutí Okresného úradu Bratislava IV., odboru pozemkového, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva č. 827/02-10/J04 zo dňa 24.05.2002, č. 1076/02-10/J04 zo dňa 8.7.2002 a č. 1074/02-10/J04 zo dňa 8.7.2002 sa pozemky z PKV č. XX zapísali na LV č. XXXX, XXXX, XXXX (neskôr rozdelené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX) v prospech reštituentov. Podľa odôvodnenia reštitučného rozhodnutia č. 827/02-10/J04 išlo o pozemky, ktoré T. J. odpredal Spolku bývalých urbarialistov kúpnou zmluvou zo dňa 16.01.1942. Nehnuteľnosti boli vydané vo výmere uvedenej v jednotlivých rozhodnutiach. Zápis vlastníctva povinnej osoby SR v správe Lesy SR, š.p., na podiel, ktorý nebol predmetom reštitúcie a na týchto listoch vlastníctva bol opomenutý.Oprava bola vykonaná na základe rozhodnutia bývalej Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu, č. X-150/2013 zo dňa 17.07.2013. 28. To znamená, že z PKV č. XX boli zčasti nehnuteľnosti vydané a čo nebolo vydané, bolo doplnené na SR - Lesy SR, š.p., teda jedna časť PKV č. XX bola usporiadaná na úplných LV, a preto nebola predmetom ROEP a druhá časť - pozemky (ktoré neboli predmetom kúpnej zmluvy) (pozn.súdu : opäť bez presnej identifikácie, o ktoré sa jedná), sa z titulu konfiškácie zapísali na SR - Lesy SR, š.p. 29. Zápisy v prospech reštituentov boli v rozsahu, v akom boli vydané v reštitučnom konaní, v reštitúcii boli vydané pozemky registra E. Geometrickým plánom č. 1216/05 úradne overeným pod č. 512/06 (tiež pripojený k podaniu) boli prevedené reštituované pozemky z registra E do registra C. Nepriamo to vyplýva z rozhodnutia bývalej Správy katastra pre hl. m. SR Bratislavu č. X-150/2013 zo dňa 17.07.2013. 30. Tvrdenia žalobcu ohľadom duplicity nemajú oporu v doložených listinách. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobcom citované pozemky registra E ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X evidované na LV č. XXXX k.ú. U. D. sú len vo zvyškovej výmere (teda zvyšky pozemkov, ktoré neboli vydané reštituentom) zistené pri vyhotovovaní registra. V žiadnom prípade nejde o duplicitné vlastníctvo s reštitučným rozhodnutím. Opätovne žalovaný zdôraznil, že v reštitúcii boli vydané pozemky vo výmere, aká je uvedená v reštitučnom rozhodnutí. 31. Na pojednávaní konanom dňa 26.4.2018 poverená zástupkyňa žalovaného k veci uviedla, že prednesenú námietku o založení duplicitného vlastníctva k piatim pozemkom, ako to uviedla právna zástupkyňa žalobcu, neuznáva a ani žiadnu inú. Nesúhlasila s tvrdením právnej zástupkyne žalobcu, že prvostupňový orgán nekonal so žalobcom, akurát nebol žalobca pribratý za člena komisie, ale inak sa s nim riadne komunikovalo, bol žiadaný o predloženie dokladov. Na ozrejmenie, prečo trvá žalovaný na názore, že sa nezaložilo napadnutými rozhodnutiami duplicitné vlastníctvo, uviedla, že pôvodná PK vložka č. XX obsahovala cca 100 pozemkov a z toho možno na polovicu boli uplatnené reštitučné nároky. O zvyšku sa potom konalo ROEP-om. Zvyšok tejto vložky, na ktorý nebol uplatnený reštitučný nárok, sa zapísal na štát a rozhodnutie o oprave chýb v operáte zo dňa 17.7.2013 bol súdu doručený. Všetko, čo bolo vydané žalobcovi v rámci reštitúcie a vydané bolo v rámci registra „E“ a bolo im to vydané vo výmere, aká je zapísaná v reštitučnom rozhodnutí. To, čo bolo reštitúciou vydané, sa potom geometrickým plánom, rovnako súdu doručeným dňa 5.3.2018, premietlo následne do registra „C“. Tento geometrický plán si dal vyhotoviť žalobca. 32. Rovnako žalobca na výzvu súdu doplnil listiny, ktoré majú osvedčiť právne nástupníctvo žalobcu: - Spolku bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici, tzv. Nový urbár - Lesného družstva Bilačič, - Lesného družstva Malinovský a - Lesného družstva Ivak a zároveň doručili súdu reštitučné rozhodnutia viažúce sa na predmetné pozemky uplatnené právnymi predchodcami žalobcu. 33. Vo veci právneho nástupníctva žalobca ďalej uviedol, že Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici vzniklo pôvodne podľa zákon č. 83/1990 Zb. ako Lesné spoločenstvo v Záhorskej Bystrici písomnou dohodou právnych nástupcov zo Spoločnosti bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici, Roľníckeho lesného družstva Malinovský a spol. v Záhorskej Bystrici, Roľníckeho družstva Bilačič a spol. v Záhorskej Bystrici a Roľníckeho družstva Ivak a spol. v Záhorskej Bystrici registráciou na Ministerstve vnútra SR dňa 18.10.1991. 34. V súlade s ust. § 31 zákona č. 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách je zapísané do Registra pozemkových spoločenstiev vedenom Obvodným lesným úradom pod registračným číslom LS - 1/1996 ako pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou a to na základe rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava IV. zo dňa 27.05.1996, ktoré sa stalo právoplatným 28.05.1996 s názvom „Lesné pozemkové spoločenstvo Záhorská Bystrica“. 35. V súlade s ust. § 31 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách, Lesné pozemkové spoločenstvo v Záhorskej Bystrici prispôsobilo svoje právne pomery ustanoveniam tohto zákona a prijalo Zmluvu o pozemkovom spoločenstve v zmysle ust. § 5 zákona. 36. Ako dôkazy preukazujúce toto jeho tvrdenie pripojil súdu Zmluvu o pozemkovom spoločenstve schválenú Valným zhromaždením LPS ZB dňa 14.09.2013, Zápisnicu z VZ LPS ZB zo dňa 14.09.2013 a aktuálny výpis z registra pozemkových spoločenstiev zo dňa 05.09.2017. 37. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26.4.2018 uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, že zo strany žalovaného pred vydaním rozhodnutia o námietkach, ktoré boli podané voči návrhu registra, sa mal podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 v súčinnosti so žalobcom, ako účastníkom konania riadne zistiť skutkový stav a vyžiadať si doklady k predmetným pozemkom sa vzťahujúce. Aj v poslednom vyjadrení žalovaný uviedol, že duplicita sa týka piatich pozemkov, žalobca ale tvrdí, že pozemky sú vymenované na strane 5 žaloby a týka sa to 21 pozemkov, ktoré buď v reštitučných konaniach alebo na základe potvrdení dohôd o vydaní majetku, boli zo strany pribratého účastníka LESY SR, š.p. vydané žalobcovi. O týchto už raz rozhodnutých pozemkoch, sa znovu rozhodlo. Preto je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť, zaviazať žalovaného k splneniu povinnosti podľa § 6 ods. 1 zákona, aby mohol po preukázaní všetkých okolností znova rozhodnúť. Aj tých päť pozemkov, ktoré žalovaný uznáva, že boli rozhodnuté zle, predstavuje spolu výmeru viac ako 4000 m2, čo z hľadiska ich trhovej hodnoty nie je zanedbateľná čiastka. Vo zvyšku trval žalobca na žalobe a pre prípad úspechu si žalobca uplatnil náhradu trov konania. Záverom právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že všetko to, čo teraz bolo vyjadrené, bolo povinnosťou, aby žalovaný v rámci konania o návrhu registra vykonal a v súčinnosti so žalobcom. VI. Právne posúdenie veci 38. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie, vec preskúmal postupom podľa ustanovení o všeobecnej žalobe v zmysle ust. § 177a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v spojení s § 491 ods. 1 SSP a po preskúmaní a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a písomnou dokumentáciou predloženou v priebehu súdneho konania žalobcom dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech. 39. Vo všeobecnosti je treba povedať, že úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia/ opatrenia orgánu verejnej správy je posudzovať, či orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci preskúmavacieho konania správny súd skúma aj procesné pochybenia orgánu verejnej správy namietané v žalobe, a to či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred týmto orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia/opatrenia. 40. Predmetom preskúmania v danej prejednávanej veci boli rozhodnutia vydané vo veci konania o návrhu ROEP v k.ú. U. D., a to rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor č.p. C-292/14/ ROEP/Záhorská Bystrica zo dňa 15.06.2015, ktorým tento prvostupňový orgán podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. námietke žalobcu LPS voči zápisu vlastníckeho práva k tam špecifikovaným pozemkom registra „E“ KN v k.ú. U., tak ako sú uvádzané v návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov nevyhovel a rozhodnutie žalovaného č. Co-94/2015-IBa zo dňa 29.10.2015, ktorým toto ako vecne správne potvrdil. Žalobca dôvody vecnej nesprávnosti a nezákonnosti napadnutých rozhodnutí vymedzil nesprávnym právnym posúdením, nedostatočne zisteným skutkovým stavom, nepreskúmateľnosťou rozhodnutí, čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti a vadou konania majúcou spočívať v porušení práv žalobcu pri rozhodovaní o námietkach proti návrhu registra. 41. Účelom zákona č. 180/1995 Z.z. je v konaní o obnove evidencií niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim zistiť dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe zostaviť a schváliť register obnovenej evidencie pozemkov. Predmetom konania sú pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo držbou, v ktorej nie sú evidované, alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak. 42. Podľa § 1 zákona č. 180/1995 Z.z., v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „konanie“), sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje Register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „register“). 43. Podľa § 6 ods. 1 zákona, podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, 3/ štátnych archívov, 12a/ z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci. 44. Podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona, námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje. 45. Podľa § 7 ods. 3 zákona, námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb, oboznámených s miestnymi pomermi a so svojim stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. 46. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 47. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 48. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 49. Podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy: - ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, - zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 50. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 51. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. VII. Závery správneho súdu 52. Preskúmaním napadnutých rozhodnutí zo zistení súdu vyplynulo a ten musí konštatovať, že žalovaný a ani prvostupňový orgán verejnej správy sa vo veci dostatočne neriadili základnými zásadami správneho konania, a to predovšetkým zásadou dobrej správy veci verejnej, teda svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, čo dokazuje, že skutkový stav vo veci nebol dostatočne spoľahlivo čo do plnosti a presnosti zistený a že napadnuté rozhodnutia nezodpovedajú v plnosti požiadavkám preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pretože zistený skutkový stav nie je subsumovaný pod ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa daná vec kvalifikuje. 53. Žalobca predovšetkým namietal, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a tento je nepostačujúci pre právny záver, z ktorého prvostupňový orgán vychádzal, keď námietky žalobcu voči návrhu registra zamietol a to, že si nezadovážil kompletnú dokumentáciu a za tým účelom na prejednanie námietok nepredvoval žalobcu ako účastníka konania podľa zákona č. 185/2005 Z.z. a rozhodol len na poklade tých listinných dôkazov, ktoré uznal za vhodné. Pritom, že žalovaný nezohľadnil ani skôr prebiehajúce reštitučné konania, pričom v čase žaloby bolo skončené len jedno z reštitučných konaní, konkrétne vo vzťahu k právnemu predchodcovi žalobcu - Spolku bývalých urbarialistov v Záhorskej Bystrici, tzv. Nový urbár. Vo vzťahu k ostatným trom právnym predchodcom žalobcu, a to Lesné družstvo Bilačič, Lesné družstvo Malinovský a Lesné družstvo Ivak neboli reštitučné konania skončené. S týmto sa súd v celosti musí stotožniť. Súdu nie je ani zrejmé, prečo žalovaný neakceptoval a nevyhovel návrhu žalobcu ako účastníka konania doplniť dokazovanie o dokumenty štátneho archívu, a to konkrétne vo vzťahu k listine č.d. XXX/XX, pričom odkaz na Krajským súdom v Bratislave predloženú listinu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 29.01.1948 sa javí ako nepostačujúce a nevysvetľujúce vzniknutý stav. Rovnako sa javí súdu opodstatnený návrh o zadováženie listiny vo vzťahu k parcelám a zápisu č.d. 1989-622d, v.z. 42/89, s nevyhovením ktorého návrhom sa žalovaný vôbec v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. 54. Ak žalobca v žalobe namietal založenie duplicity vlastníckeho práva vzhľadom na existenciu rozhodnutí reštitučného konania, rozhodnutia ROEP a po predložení rozhodnutí Okresného úradu Bratislava IV. a dohody č. 3459/150-2004 o vydaní majetku, z pohľadu požiadavky dostatočného, čo do plnosti a presnosti zistenia skutkového stavu vyplýva, že konajúce orgány sú povinné zaoberať sa všetkou kompletnou dokumentáciou predloženou účastníkom konania a vyhodnotiť ich vo vzťahu k meritu veci, čo v danom prípade sa nestalo. Napokon opodstatnenosti námietky nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí svedčí aj samotné vyjadrenie žalovaného k žalobe doručené súdu dňa 22.02.2016, v ktorom tento okrem iného priznáva, že niektoré pozemky z PKV č. XX k.ú. U. D. boli vydané v reštitučnom konaní, i keď nie v podieli 100%, avšak neuvádza výšku podielu a neuvádza ani oprávnené osoby, ktorým tieto mali byť vydané a ktoré pozemky, ale zároveň tvrdí, že nemožno hovoriť o duplicite vlastníckeho práva, pretože v konaní o ROEP nebolo riešené to, čo už bolo predmetom reštitúcie. Tým, že žalovaný vo vyjadrení neuvádza, čo bolo predmetom reštitúcie, nedefinuje reštitučné konanie a ani oprávnenú osobu, tým nijako nevyvracia námietku duplicitného rozhodovania o tých istých pozemkoch a s následkom založenia duplicitného vlastníctva ako to tvrdí žalobca. Preto súd s námietkou žaloby musel súhlasiť. 55. Obdobne tak je tomu i v časti parciel združených pôvodne v PKV č. XX. Tu žalovaný uvádza, že časť z nich bola usporiadaná na úplných listoch vlastníctva, a preto nebola predmetom ROEP. Ale opäť neuvádza, o ktorú časť a ktoré parcelné čísla sa jedná. Napokon uvedenej námietke svedčí aj replika žalobcu doručená súdu dňa 04.12.2017. Spochybňuje základnú listinu - kúpno-predajnú zmluvu z roku 1942, na neplatnosti ktorej je založené rozhodnutie tak prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu a v tejto súvislosti žalovaný poukázal na právoplatné rozhodnutia č.j. : 1074/02-10/ J04; č.j. 1076/02-10/J04 a č.j. 827/02-10/J04, vo vzťahu ku ktorým tvrdí, že žalovaný uznal nárok právnych predchodcov na vrátenie pozemkov vyplývajúcich z kúpno-predajnej zmluvy z roku 1942 a geometrického plánu X.. O. R. z roku 1937 za opodstatnený. Súd preto súhlasí so žalobcom, že žalovaný si sám protirečí a i preto tieto rozhodnutia sú v rozpore s právnym názorom deklarovaným napadnutými rozhodnutiami. 56. V replike žalobca namietal aj nepresvedčivosť a vecnú nesprávnosť neuznania námietky duplicity, odvolávajúc sa na právoplatné reštitučné rozhodnutia a žalobca tvrdí, že naopak predmetné parcely sú opätovne ROEP-om a dokonca navrátením do registra „E.“ zapísané do vlastníctva Slovenskej republiky, čo je jednak nezrozumiteľné, ale i vecne nesprávne. Rozhodnutia nemajú oporu v predchádzajúcich vydaných rozhodnutiach, čo naďalej potvrdzuje tvrdenie žalobcu, že sama úvaha správneho orgánu bola nejasná a rozhodnutia boli vydané po nedostatočne zistenom skutkovom stave. Jedná sa o námietku vznesenú nad rámec lehoty na podanie žaloby podľa § 250b ods. 1 O.s.p., a preto v tomto kontexte tvrdenej duplicity vlastníckeho práva sa súdu uvedenou námietkou neprináleží ako oneskorene podanou meritórne vysporiadavať. 57. Inak s včas uplatnenými žalobnými námietkami, ako sú vyššie uvedené, sa súd v celom rozsahu stotožňuje a má za to, že administratívny spis (čo podporuje napokon v priebehu súdneho konania dopĺňanie listín - reštitučné rozhodnutia, rozhodnutia o oprave chýb v operáte a pod., na ktoré sa žalovaný a ani prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí neodvoláva), bezo sporu preukazuje, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané predčasne a na základe nepostačujúco zisteného skutkového stavu veci a že toto nie je riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti odôvodnené. 58. Nepreskúmateľnosť je zrejmá predovšetkým vo vzťahu k reštitučným konaniam, keď chýba identifikácia oprávnených osôb, reštituovaných nehnuteľností a ich výmery, ale i samotných čísiel parciel, ako tieto boli v pôvodnej PKV č. XX vedené. 59. Zároveň nezrozumiteľnosť rozhodnutia je daná aj nekonkretizáciou odčleňovania niektorých parciel z PKV č. XX podporovateľne dokumentáciou, na základe ktorej sa tak stalo. 60. Ak sa žalovaný nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia pokúšal odstrániť dopĺňaním absentujúcich dôvodov vo vyjadrení k žalobe, ale hlavne podaním doručeným súdu dňa 5.3.2018, na takto nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v podaniach v priebehu súdneho konania, súd s poukazom na konštantnú judikatúru NSSR prihliadať nemôže. Preto, ak žalovaný napriek tu vytýkaným nedostatkom prvostupňového rozhodnutia toto ako vecne správne potvrdil, rovnakými vadami je zaťažené i rozhodnutie žalovaného. Uvedené platí i vo vzťahu k nepreskúmateľnosti duplicity založenia vlastníctva v rozsahu včas v žalobe podanom. 61. Inak sa súd nestotožnil s námietkou porušenia ustanovenia § 6 ods. 1 zákona v podobe nedostatku súčinnosti a porušenia procesných práv žalobcu v priebehu konania o návrhu registra. Z administratívneho spisu súd zistil, že so žalobcom konané bolo, o čom svedčí aj samotné podanie námietok a podaní žalobcu. 62. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) SSP v spojení s § 491 ods. 1 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 63. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, v priebehu súdneho konania doplnený skutkový stav opakovane posúdiť, doplniť o listiny č.d. 654/48 a č.d. 1989-622 d, v.k. 42/89 a až následne vo veci vydať nové rozhodnutie a toto nové rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti odôvodniť. 64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku vyšším súdnym úradníkom. 65. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia cestou Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.