Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/279/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015891772 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015891772.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej právnej veci žalobcov: v 1. rade C. V., O.. XX.XX.XXXX, bytom Na U. XXXX/XX, U., zastúpená advokátkou JUDr. Ľubicou Sopkovou, so sídlom Pribinova 3, Malacky v 2. rade P. Š., O.. XX.XX.XXXX, bytom Z. W. V. XXX/XXX, B. M. - Z., Č. E., štátny občan ČR, proti žalovaným: v 1. rade ALLIANZ - Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, v 2. rade Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom v Bratislave, Prešovská 48, zastúpená advokátom Mgr. Miroslavom Vilímom, so sídlom v Bratislave, Michalská 9, v konaní o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu v Pezinku, zo dňa 19.08.2014, č.k. 4C/589/2008-334, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu v Pezinku, zo dňa 19.08.2014, č.k. 4C/589/2008-334 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcov v 1. a v 2. rade, ktorou sa voči žalovaním v 1. a 2. rade domáhali náhrady škody, ktorá mala vzniknúť na domovej nehnuteľnosti v U. pôvodnej žalobkyni X. X.. Škoda mala byť spôsobená v dôsledku poruchy na verejnom vodovodnom potrubí, ktorá bola nahlásená v apríli 2008 v blízkosti domovej nehnuteľnosti. Pôvodná žalobkyňa uviedla, že škodu spôsobil žalovaný v druhom rade ako prevádzkovateľ, resp. vlastník vodovodného potrubia, resp. jeho právny predchodca Západoslovenské vodárne a kanalizácie, štátny podnik. Voči žalovanému v prvom rade si pôvodná žalobkyňa uplatnila nárok na poistené plnenie zo škodovej udalosti v zmysle poistnej zmluvy č.XX/XXX - XXXXXX o poistení stavieb zo dňa 06.05.1998. 2. V priebehu prvoinštančného konania pôvodná žalobkyňa zomrela. Súd prvej inštancie poukázal v priebehu konania na uznesenie Okresného súdu v Malackách zo dňa 29.12.2009, č.k. 12D/751/2009 - 13, Dnot 728/2009, právoplatným dňa 20.01.2010 bolo dedičské konanie po nebohej žalobkyni zastavené podľa § 175h ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej „O.s.p.“), nakoľko poručiteľka zanechala majetok nepatrnej hodnoty. Vzhľadom na výsledok právoplatne skončeného dedičského konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa 26.04.2011, pod. č.k. 4C/589/2008 - 221 konanie zastavil. 3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 23.01.2013, pod č.k. 2Co/255/20177 - 255 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie vysloviac názor, že v tomto štádiu konania nenastala prekážka postupu konania, vyplývajúca z ust. § 107 O.s.p.. V čase svojej smrti totiž X. X. / pôvodná navrhovateľka/ už nebola vlastníčkou nehnuteľnosti, na ktorej podľa jej návrhu vznikla škoda, a ktorej náhrady sa v prejednávanej veci domáha C. V., rod. X. písomným oznámením súdu zo dňa 23.12.2010, s odkazom na § 92 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie najprv vyriešiť otázku aktívnej legitimácie v konaní, v tejto súvislosti posúdiť, či právo X. X. domáhať sa náhrady škody v prejednávanej veci prešlo na nadobúdateľku nehnuteľnosti /C. V./, resp. smrťou X. X. zaniklo, resp. či nejde o pohľadávku, ktorá keďže vznikla pred prevodom nehnuteľnosti na nadobúdateľku, má byť v dedičskom konaní po X. X. ako novoobjavený majetok, najprv prejednaná, pričom z dedičského spisu nevyplýva, že by prebiehajúce súdne konanie dedičia súdu /konajúcemu o dedičstve/ oznámili. Až po vyriešení otázky aktívnej legitimácie odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vykonávať úkony, smerujúce ku skončeniu konania vo veci samej. 4. Súd prvej inštancie zistil, že pôvodná žalobkyňa X. X. uzavrela dňa 06.05.1998 písomnú poistnú zmluvu o poistení rodinného domu, stojaceho na parcele č.XXXX K.ú. U., následne písomnou darovacou zmluvou zo dňa 19.06.2009 pôvodná žalobkyňa bezodplatne previedla svoje výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX K.ú. U. do výlučného vlastníctva žalobkyne v 1. rade - C. V., rodenej X.. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 24.06.2009 pod V -2289/09 konštatoval, že darovacia zmluva neobsahovala žiadne ustanovenia o prípadnom postúpení nárokov, uplatňovaných pôvodnou navrhovateľkou, darkyňou, v tomto konaní, voči odporcom v 1. a 2. rade na obdarovanú. Poznatok o úmrtí pôvodnej navrhovateľky súd nadobudol až z písomného oznámenia vo veci ustanoveného znalca dňa 07.09.2010 /č.l.201 spisu/. 5. Z obsahu pripojeného dedičského spisu Okresného súdu v Malackách sp. zn. 12D751/2009 súd zistil, že poručiteľka /pôvodná žalobkyňa v tomto konaní/ zomrela dňa 19.9.2009 ako vdova, bez zanechania závetu a listiny o vydedení, jej dedičmi sú jej 2 deti: C. V., rod. X. a P. X.. Nakoľko v čase svojej smrti poručiteľka vlastnila iba majetok nepatrnej hodnoty /zostatok na účte v peňažnom ústave vo výške 7,73 eur/, súd prejednávajúci dedičstvo uznesením zo dňa 29.12.2009 č.k.: 12D 751/2009-13, Dnot 728/2009, právoplatným dňa 20.1.2010, dedičské konanie po neb. žalobkyni zastavil podľa § 175h ods. 1,2 O.s.p. s tým, že majetok nepatrnej hodnoty vydal tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľky /C. V./. V tomto konaní o dedičstve nebola súdu, prejednávajúcemu dedičstvo, nahlásená, ako majetok poručiteľky pohľadávka, uplatňovaná poručiteľkou od roku 2001 v tomto občianskoprávnom konaní. V súlade s ust. § 107 ods. 3 O.s.p. boli dedičia súdom vyzvaní, či hodlajú pokračovať v konaní. Žalobkyňa v 1. rade súdu písomne zo dňa 21.12.2010 oznámila svoj súhlas í s pokračovaním v konaní /čl. 210 spisu/. Žalobca v 2. rade súdu elektronicky dňa 3.4.2011 oznámil svoj súhlas s pokračovaním v konaní /čl. 216 spisu/. 6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 460 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, iba niektoré práva po smrti fyzickej osoby bez ďalšieho prechádzajú na iné osoby, nie však z titulu dedenia, ale z titulu nárokov, ktoré zákon určitým osobám priznáva; uvedené osoby môžu byť súčasne aj dedičmi. 7. Pôvodnej žalobkyni podľa skutkových tvrdení, uvedených v návrhu na začatie, konania, vznikol nárok voči žalovanému v 1. rade na výplatu poistného plnenia z vyššie uvedenej poistnej zmluvy v dôsledku poistnej udalosti, ktorá mala nastať v roku 2000 a voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu škody titulom škodovej udalosti, ktorá mala nastať v roku 2000 a tieto nároky si za svojho života aj uplatnila. V danom prípade teda ide o pohľadávku, patriacu do dedičstva po nebohej žalobkyni, existujúcu, i keď spornú, ku dňu jej smrti. Táto nemohla byť v dedičskom konaní prejednaná, nakoľko ku dňu jej smrti, ako aj v čaše prejednávania dedičstva bola sporná. Jedným z dôkazných prostriedkov, preukazujúcich existenciu takejto spornej pohľadávky by bolo právoplatné rozhodnutie súdu v tomto konaní, ktorým by určil, že pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľke a v takom prípade mohli žalovaní, jej dedičia zo zákona, následne podať návrh na prejednanie novoobjaveného majetku poručiteľky podľa 175x O.s.p.. Až z výsledku konania o novoobjavenom majetku by bolo zrejmé, ktorý z dedičov / žalobcov v 1. a 2. rade/ by túto pohľadávku voči žalovaním v 1. a 2. rade nadobudol. Nakoľko k zmene žalobného návrhu ku dňu tohto rozhodnutia nedošlo, bolo potrebné návrh pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcov v 1. a 2. rade zamietnuť. 8. Súd prvej inštancie neodôvodnil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, prečo vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 9. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa v 1. Rade, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušila vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že súd prvej inštancie vo veci náhrady škody dospel k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v 1. a 2. rade, z dôvodu čoho nevykonal ďalšie dokazovanie, ktoré vy viedlo k prejednaniu a rozhodnutiu v merite veci. Súčasne uviedol, že žalobkyni v 1. rade vznikol voči žalovanému v 1. rade nárok na výplatu poisteného plnenia z poistnej zmluvy a voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu škody titulom škodovej udalosti, ktorá nastala v roku 2000, pričom tieto nároky si počas života aj uplatnila. Podľa súdu prvej inštancie ide o existujúcu, avšak spornú pohľadávku patriacu do dedičstva po nebohej žalobkyni, keďže však pohľadávka ku dňu jej smrti bola sporná, nemohla byť prejednaná v dedičskom konaní. Súd prvej inštancie uviedol, že jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý by preukázal existenciu takejto pohľadávky by bolo práve právoplatné rozhodnutie súdu v prebiehajúcom konaní 4C/589/2008, ktorým by súd určil, že pohľadávka patrí do dedičstva po poručiteľke, a v takom prípade by mohli navrhovatelia, ktorí sú jej dedičmi zo zákona následne podať návrh na prejednanie novoobjaveného majetku poručiteľky podľa § 175x O.s.p., pričom až z výsledku konania by bolo zrejmé, ktorí z dedičov, resp. žalobcov v 1. a 2. rade by túto pohľadávku voči žalovaním v 1. a 2. rade nadobudol. Napriek uvedenému, súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov v 1. a 2. rade. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov a uviedla, že pôvodná žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa 19.06.2009 bezodplatne previedla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na svoju dcéru C. žalobkyňu v 1. rade. Po úmrtí poručiteľky dňa 19.09.2009, ako vdovy, dedičmi jej majetku sú syn a dcéra žalobcovia v 1. a 2. rade, nakoľko v čase svojej smrti poručiteľka vlastnila iba majetok nepatrnej hodnoty, súd prvej inštancie ako miestne príslušný súd na prejednanie dedičstva uznesením 12D/751/2009 - 13, Dnot 728/2009, zo dňa 29.12.2009 dedičské konanie po nebohej žalobkyne zastavil podľa 175h ods. 1, 2 s tým, že majetok nepatrnej hodnoty vydal žalobkyni v 1. rade, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky. V konaní o dedičstve nebola súdu prejednávajúcemu dedičstvo, nahlásená pohľadávka, ktorú si poručiteľka od roku 2001 uplatňovala v občianskoprávnom konaní, pretože pohľadávka je ešte stále predmetom konania. Žalobkyňa poukázala na § 175y ods. 1. O.s.p. v zmysle ktorého nezaradenie majetku, alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho práva žalobou mimo konania o dedičstve. Žalobkyňa mala za to, že po úmrtí poručiteľky v konaní pokračovali jej zákonní dedičia, žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorým zo zákona prináleží procesné právo na uplatnenie nároku na náhradu škody. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.03.2002, spisová značka 25Cdo/2393/2000 v zmysle ktorého na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej poručiteľovi, je žalobca ako jediný dedič aktívne legitimovaný, aj keď nie je skončené konanie o dedičstve po poručiteľovi. V zmysle tohto rozsudku otázka vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore nezávisí od toho, či už bolo skončené dedičské konanie po poručiteľke, a či táto pohľadávka bola v ňom uplatnená, ale od toho, či žalobca je skutočne jediným dedičom poručiteľky, a teda či aj pred rozhodnutím súdu o potvrdení dedičstva je oprávnený domáhať sa práva, o ktoré v konaní ide. Súd je povinný vychádzať z právoplatného rozhodnutia o dedičskom práve, t.j. o tom, kto je dedičom poručiteľky, ktoré bolo vydané v konaní o dedičstve. Ak je dedičov viac, až do potvrdenia dedičstva, alebo vyporiadania dedičov právoplatným uznesením súdu sa všetci dedičia poručiteľa, ktorí dedičstvo neodmietli, považujú za vlastníkov všetkých vecí a majetkových práv patriacich do dedičstva, správnych úkonov týkajúcich sa majetku, patriaceho do dedičstva a sú povinní a oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Z uznesenia Okresného súdu Malacky zo dňa 29.12.2009, sp.zn. 12D/751/2009-13, Dnot 728/2009, právoplatného dňa 20.01.2010 je jednoznačne preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú jedinými dedičmi poručiteľky, nositeľmi majetkových práv po poručiteľke a teda sú aktívne vecne legitimovanými domáhať sa náhrady škody, ktorá vznikla poručiteľke konaním a následnosťou nečinnosťou žalovaných v 1. a 2. rade. 10. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 30.09.2014 a žiadal, aby odvolací súd zamietol odvolanie žalobkyne v 1. rade a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, lebo súd prvej inštancie vec správne právne posúdil skutkový stav, keď žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcov v 1. a 2. rade. Pokiaľ sa týka žaloby pôvodnej žalobkyne ohľadom nároku na vyplatenie poistného plnenia, žalovaný v 1. rade sa vyjadril v priebehu konania tak, že mal právo zamietnuť vyplatenie poistného plnenia v zmysle všeobecných poistných podmienok a z toho dôvodu považoval uplatnený nárok za nedôvodný. Odvolanie žalobkyne bolo doručené žalovanému v 2. rade dňa 25.09.2014. Tento sa k odvolaniu žalobkyne v 1. rade písomne nevyjadril. 11. Vyjadrenie žalovaného v 1. rade bolo zaslané právnej zástupkyni žalobkyni, ktorá vyjadrenie prevzala dňa 30.10.2014, k vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa právna zástupkyňa žalobcu písomne nevyjadrila. 12. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01.07.2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalobkyne v 1. rade, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 14. V predmetnej veci sa žalobcovia v 1. a 2. rade ako právny nástupcovia po pôvodnej poručiteľke X. X., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX bez zanechania závetu a listiny vydedení domáhajú voči žalovaním v 1. a 2. rade náhrady škody, ktorá mala vzniknúť ešte za života pôvodnej žalobkyne na domovej nehnuteľnosti v U. na B. ulici č.X. Súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodnej žalobkyne podľa jej skutkových tvrdení vznikol nárok voči žalovanému v 1. rade na výplatu poistného plnenia z poistnej zmluvy v dôsledku poistnej udalosti, ktorá nastala v roku 2000 a voči žalovanému v 2. rade jej vznikol nárok na náhradu škody titulom škodovej udalosti, ktoré nároky si za svojho života aj uplatnila, a preto ide o pohľadávku, ktorá patrí do dedičstva po nebohej žalobkyne, existujúcu, i keď spornú ku dňu jej smrti. 15. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. 16. Dedičské právo je spojené s objektívnou právnou skutočnosťou, ktorou je smrť fyzickej osoby, okamih smrti poručiteľa, alebo deň, ku ktorému bol vyhlásený za mŕtveho je rozhodnou skutočnosťou, čo do okruhu osôb, ktoré prichádzajú do úvahy ako dedičia, ako aj do práv a povinností do ktorých vstupujú právny nástupcovia poručiteľa. V prípade dedenia je možné hovoriť o univerzálnej subscesii, ale nie všetky práva a povinnosti, ktoré počas života prislúchali poručiteľovi prechádzajú po jeho smrti na dedičov. Prechod týchto práv a povinností môže byť obmedzený zákonom, alebo je vylúčený povahou konkrétneho práva, alebo povinnosti. Predmetom dedenia nie sú také práva a povinnosti, ktoré súce neprechádzajú na iného, ale zanikajú smrťou poručiteľa. Na dedičov prechádzajú predovšetkým majetkové práva poručiteľa, medzi ktoré možno radiť okrem vlastníckeho práva i majetkové oblikačné práva a povinnosti (§579 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 579 Občianskeho zákonníka upravuje právne nástupníctvo po fyzickej osobe v prípade jej smrti. Smrťou podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaniká právna spôsobilosť fyzickej osoby a jej práva a povinnosti - s výnimkou tých, ktoré sú výlučne viazané na osobu fyzickej osoby - prechádzajú jej smrťou na jeho právneho nástupcu. Smrťou fyzickej osoby prechádzajú na jej právneho nástupcu aj práva a povinnosti vyplývajúce zo záväzkových právnych vzťahov pokiaľ zákon neustanovuje inak. Z hľadiska zániku záväzku v dôsledku smrti dlžníka, alebo veriteľa nie je rozhodujúce, či bol záväzok splatný, alebo dosiaľ nesplatný, ani to, či bol uplatnený na súde, či dokonca súdom priznaný. Samotným výkladom ustanovenia § 579 ods. 2 možno vyvodiť, že smrťou veriteľa jeho subjektívne práva prechádzajú na jeho právneho nástupcu. Právnym nástupcom veriteľa je nielen dedič, ale aj osoba, ktorá na základe ustanovenia zákona, alebo zmluvy vstupuje do právneho postavenia svojho predchodcu. Tak je tomu napríklad i v prípade, ak dôjde k zmene vlastníctva prenajatej veci (§680 ods.2 Občianskeho zákonníka), alebo ak ide o vstup do poistenia (§815 ods.2, § 819, § 828 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zákon má na mysli predovšetkým subjektívne práva s majetkovým obsahom, t.j. právo na náhradu škody, právo na plnenie z uzavretej zmluvy, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takýto majetkový nárok poručiteľa, ktorý nie je viazaný iba na jeho osobu, nezaniká jeho smrťou a to bez ohľadu na to, či ho poručiteľ za svojho života uplatnil na súde, alebo nie. Dedič poručiteľa je i pred skončením dedičského konania vecne legitimovaný na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorý na neho prešiel smrťou poručiteľa. Ak je dedičov viac, vstupujú v takomto konaní ako nerozluční spoločníci viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 27.03.2002, spisová značka 25Cdo/2393/2000. 17. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie v súlade s ustanovením § 389 ods. 1, písm. c Civilného sporového poriadku, keď v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súd prvej inštancie nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, vec bez ďalšieho neprejednal a vo veci rozhodol len na základe procesných dôvodov, konštatovaním, že žalobcovia v 1. a 2. rade nie sú aktívne legitimovaní v tomto konaní. Už v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 23.01.2013 pod č.k. 2Co/255/2011 - 255 bolo uložené súdu prvej inštancie, keď odvolací súd konštatoval, že v danom štádiu konania nastala prekážka postupu konania vyplývajúca z ustanovenia vtedy platného § 107 O.s.p., odvolací súd konštatoval, že v čase smrti pôvodná žalobkyňa nebola vlastníčkou nehnuteľnosti na ktorej podľa jej žaloby vznikla a ktorej náhrady sa v prejednávanej veci domáhala nadobúdateľka nehnuteľnosti C., a ktorá žiadala, aby mohla v konaní pokračovať ako žalobkyňa. Následne sa súd prvej inštancie nezaoberal náhradou škody v súvislosti s poistným plnením z poistnej zmluvy, keď tento nárok, tak, ako to konštatoval i súd prvej inštancie, existuje. 18. Bude preto opätovne vecou súdu prvej inštancie v konaní vyriešiť otázku aktívnej legitimácie žalobcov v 1. a 2. rade keď odvolací súd uvádza, že správne súd prvej inštancie konštatoval, že pôvodnej žalobkyni takýto nárok vznikol voči žalovanému v 1. rade z titulu poisteného plnenia a voči žalovanému v 2. rade z titulu škodovej udalosti. Aj podľa odvolacieho súdu ide o pohľadávku, ktorá existuje. Súd prvej inštancie po tom, ako si vyrieši otázku aktívnej legitimácie vykoná ďalšie dokazovania a úkony v súvislosti s podanou žalobou vo veci samej, vec správne právne posúdi a v novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania. (§396 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Obdobne aj odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 27.03.2002, č.k. 25Cdo/2393/2000. 19. Odvolací súd v danej veci neaplikoval ust. § 390 písm. a) CSP z dôvodu, že rozsudok súdu prvej inštancie bol prvá krát zrušený ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (procesný predpis platný do 30.06.2016). 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).