Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/189/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015892858 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1015892858.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej, a členiek senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobkyne: V. Q., Na J. XX, E., zastúpená: JUDr. Ján Havlát, advokát, Rudnayovo nám. 1, Bratislava proti žalovanému: v 1. rade Union poisťovňa a. s., Bajkalská 29/A, Bratislava, a v 2. rade B. B., R. XX, E., zastúpený: JUDr. Vojtech Kubal, advokát, Kolárska 4, Bratislava, o zaplatenie 7.942,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 11C/136/2003-220 zo dňa 29.7.2009, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 29.7.2009, č.k. 11C/136/2003-220 v zamietajúcich častiach p o t v r d z u j e. V časti, ktorou bol žalovaný v 2. rade zaviazaný zaplatiť žalobkyni 3 812,50 eur aj s príslušenstvom rozsudok m e n í tak, že žalobu z a m i e t a. Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov prvostupňového a dovolacieho konania v plnom rozsahu, a nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne proti žalovanému v 1. rade zamietol a žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni 3.812.50 eur s úrokmi z omeškania vo výške 13% od 10.7.2003 do zaplatenia. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania nad 13% zamietol. Vo zvyšku, o zaplatenie sumy 4.227,34 eur s úrokmi z omeškania 17,6% od 23.6.2002 do 10.7.2003, žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov vo výške 44,81 eur. Žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v čiastke 44,81 eur; a žalobkyni a žalovanému v 2. rade nepriznal právo na náhradu trov konania. Voči žalovanému v 1. rade si žalobkyňa uplatňovala nárok na poistné plnenie a voči žalovanému v 2. rade nárok na náhradu škody v súvislosti poškodením jej motorového vozidla pri dopravnej nehode. 2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že škodu na motorovom vozidle žalobkyne spôsobil žalovaný v 2. rade pod vplyvom alkoholu a táto okolnosť bola objektívne zistená v trestnom konaní. Ako vyplýva z poistných podmienok odporcu v 1. rade poistenie motorových vozidiel sa nevzťahuje na škodu, ktorá síce vznikla pri vedení motorového vozidla, ktorú však vodič spôsobil na poistenej veci následkom požitia alkoholu alebo iných návykových látok. Z textu poistných podmienok vyplýva, že osoba vodiča nemusí byť totožná s osobou poisteného čo je nesporné aj z formulácie článku 4 ods. 2 „..... pokiaľ poistený zveril vedenie poisteného motorového vozidla osobe.........“. V danom prípade teda podľa názoru súdu žalovaný v 1. rade postupoval v súlade s poistnými podmienkami, ktoré tvorili prílohu poistnej zmluvy a s obsahom ktorých sa mala a mohla žalobkyňa oboznámiť. Za škodu zodpovedá žalovaný v 2. rade, ktorý ju spôsobil haváriou vozidla v dôsledku nezvládnutia vedenia motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Súd však musel prihliadnuť aj na § 441 OZ o zodpovednosti poškodeného za vznik škody. V tomto konkrétnom prípade bolo preukázané, že kľúče od motorového vozidla odovzdal tretím osobám vrátane žalovaného v 2. rade syn žalobkyne, a jej v tom čase maloletí synovia mu umožnili vziať vozidlo z garáže. Bez ich pričinenia by tretie osoby nemohli vozidlo vziať z garáže a jazdiť bez vodičského oprávnenia a pod vplyvom alkoholu. Konanie synov žalobkyne malo teda podstatný vplyv na vznik škody, avšak vzhľadom na ich vek za ich konanie ako aj následky takéhoto konania zodpovedá žalobkyňa ako ich zákonný zástupca. Súd posúdil všetky okolnosti, ktoré viedli k vzniku škody a dospel k záveru, že je v súlade s dobrými mravmi, aby žalobkyňa niesla zodpovednosť za konanie svojich maloletých detí a tým aj za pomernú časť škody, ktorá by bez ich nezodpovedného a protiprávneho konania nemohla vzniknúť. Súd preto určil, že žalobkyňa znáša škodu pomerne a tento pomer súd ustálil tak, že 52 % znáša žalobkyňa a 48 % znáša žalovaný v 2. rade. Výška škody bola určená na celkovú sumu 513.374,- Sk (17.040,89 eur); pozostávajúcu zo sumy 506.684,- Sk za škodu na vozidle, ktorú učil znalec Ing. Zacharda; zo sumy 3.690,- Sk za náklady za odtiahnutie motorového vozidla a sumy 3.000,- Sk za náklady za znalecký posudok. Po odpočítaní preddavku zaplateného poisťovňou v sume 280.000,- žalobkyňa žiadala náhradu škody vo výške 239.282,- Sk, čo pri konverznom kurze 1Euro = 30,1260 Sk predstavuje sumu 7.942,71 eur. Keďže žalovaný v 2. rade bol zaviazaný na zaplatenie náhrady škody 3.812.50 eur (114.855,38,- Sk), súd vo zvyšku návrh 4.130.21 eur (124.426,71,- Sk) zamietol. O povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni popri plnení aj úroky z omeškania rozhodol súd podľa § 121 ods. 3 OZ, § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný v 2. rade sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňa 10.7.2003 v dôsledku výzvy žalobkyne a úroky z omeškania v tom čase vzhľadom na dvojnásobok diskontnej sadzby NBS mali výšku 13%. Vznesenú námietku premlčania súd vyhodnotil za nedôvodnú, keď mal preukázané, že žalobkyňa riadne v trestnom konaní dňa 14.3.2002 uplatnila náhradu škody, pričom ku škode došlo 19.6.2001. Trestný rozkaz sp. zn. 3T/46/2003, ktorým bola žalobkyňa odkázaná s návrhom na náhradu škody na občianskoprávne konanie nadobudol právoplatnosť dňa 4.3.2003. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prihliadol k tomu, že žalobkyňa a žalovaný v 2. rade boli čiastočne úspešní, a to žalovaný v 2. rade v podiele 52% a žalobkyňa v podiele 48%. Rozdiel ich úspechu ako procesných strán je 4%, teda boli úspešní približne rovnako. Súd preto rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z nich nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný v 1. rade bol v konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania poľa § 142 ods. 1 OSP, ktoré si uplatnil vo výške 2.700,- Sk za zaplatený preddavok na znalecký posudok. Súd zistil, že žalovaný v 1. rade zaplatil preddavok na účet tunajšieho súdu vo výške 5.000,- Sk vedený v registri D14a 204/06 VS 1280343806. Ako vyplýva z opravného uznesenia zo dňa 23.11.2007 sp. zn. 11C/136/2003 - 160, ako aj potvrdenia učtárne súdu, z tohto preddavku bolo uhradené znalečné znalcovi Ing. Milanovi Zachardovi vo výške 2.700,- Sk a zvyšok t. j. 2.300,- Sk bolo vrátené zložiteľovi t.j. žalovanému v 1. rade. Vzhľadom k približne rovnakému úspechu žalobkyne a žalovaného v 2. rade v spore, súd ich zaviazal nahradiť trovy konania žalovanému v 1. rade, každého v jednej polovici, po 44,81 eur. 3. Rozsudok napadla odvolaním žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 6. 8. 2009. Namietla predovšetkým nesprávny postup súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Súčasne poukázala na zásadný logický rozpor v skutkových zisteniach súdu, ktoré explicitne vymedzil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Nie je možné, aby na jednej strane súd dovodil, že žalovaný v 1. rade nie je povinný nahradiť zvyšok poistného plnenia, a na druhej strane zaviazal žalovaného v 2. rade zaplatiť jej časť zo sumy, ktorá svojou výškou zodpovedá výške zvyšného poistného plnenia, na ktoré mal byť zaviazaný žalovaný v 1. rade. V prípade, že by bol zaviazaný čo aj čiastočne na zaplatenie žalovaný v 1. rade, bol by doplatok poistného plnenia 239.282,- Sk, teda 7.942,71 Eur, pretože by do tohto musel byť započítaný aj žalovaným v 1. rade vyplatený preddavok vo výške 280.000,- Sk. V prípade, ak by bol len čiastočne zaviazaný žalovaný v 2. rade, všeobecná hodnota vozidla a doplatok poistného plnenia by predstavoval sumu 519.282,- Sk, teda 17.237,- Eur, pretože do tejto sumy by nebolo možné započítať vyplatený preddavok vo výške 280.000,- Sk. Súd mal vychádzať zo základného skutkového zistenia, že žalovaný v 1. rade už čiastočne plnil žalobkyni. Buď to mohla byť suma, z ktorej prvostupňový súd vychádzal, teda 7.942,71 Eur, alebo by to bola suma 17.237,- Eur; alebo, ak by súd ustálil čiastočnú zodpovednosť obidvoch žalovaných, musel by použiť obidve vyššie uvedené sumy. Pasívna legitimácia a povinnosť plniť u žalovaného v 1. rade je založená na právnom vzťahu vyplývajúcom z uzavretého havarijného poistenia poškodeného motorového vozidla. V tomto smere poukázala na čl. 9 ods. 7 Poistných podmienok poistenia motorových vozidiel poisťovne žalovaného v 1. rade, podľa ktorého, ak bola poistná vec zničená, vzniká poistenému právo, aby mu poisťovateľ vyplatil sumu zodpovedajúcu časovej hodnote poistenej veci v čase poistnej udalosti zníženú o hodnotu zbytkov celej veci. Pojem „časová hodnota veci“ zodpovedá v súčasnosti pojmu „všeobecná hodnota vozidla“, ako vysvetlil znalec Ing. Zacharda na pojednávaní pred súdom prvého stupňa. V znaleckom posudku vypočítal všeobecnú cenu vozidla na 20.334,33 Eur aj s DPH. K výkladu pojmu „vodič“ žalobkyňa poukázala na čl. 4 ods. 1 Poistných podmienok, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu, ktorú vodič spôsobil následkom požitia alkoholu alebo iných návykových látok, alebo pokiaľ poistený zveril vedenie poisteného motorového vozidla osobe, ktorá bola v tom čase pod vplyvom týchto látok. Žalovaný v 1. rade vykladá toto ustanovenie neprimerane extenzívne a to v rozpore s logikou a systematikou poistných podmienok. Podľa jeho tvrdenia sa vodičom rozumie akákoľvek osoba, ktorá vedie poistené motorové vozidlo. Kódex etiky v poisťovníctve, v ktorej je združený aj žalovaný v 1. rade, je zameraný na to, aby sa v čo najväčšej miere eliminovali negatívne prvky nielen vo vzájomnom vzťahu poisťovacích subjektov, ale najmä vo vzťahu týchto subjektov ku klientovi. Všeobecnou zásadou pre správanie sa poisťovne je podľa čl. 2.1 kódexu, nepoužívať pri poistnej činnosti prostriedky odporujúce zákonom, alebo prostriedky obchádzajúce zákon. Výklad žalovaného v 1. rade je jednostranný a tento bez ďalšieho prevzal aj súd prvej inštancie. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach napríklad v náleze I.ÚS 243/07, alebo I.ÚS 242/07 odkázal na všeobecne platný princíp, podľa ktorého ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je teda neumožniť strane naformulovať v zmluve viacvýznamový výklad, a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosť tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej strany. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že sporný poistný vzťah možno označiť aj ako spotrebiteľskú zmluvu. Ona ako poškodená v žiadnom prípade vznik poistnej udalosti nezapríčinila a nemohla jej ani zabrániť, pretože sa v rozhodnom čase nachádzala mimo územia SR. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalobkyne v súvislosti s § 441 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), z ktorého vychádzal súd prvej inštancie pri určení jej spoluzodpovednosti na vzniku škody, podľa názoru žalobkyne nie je možné z obsahu rozsudku zistiť, ako vôbec súd dospel ku konkrétnemu skutkovému zisteniu ohľadne konania maloletých detí. Je možné sa len domnievať, že jediným čo reálne prichádza do úvahy je výpoveď svedka G. v trestnom konaní, z ktorej vyplýva, že s nápadom jazdiť prišiel I., jeden zo synov žalobkyne. Súd mal v každom prípade pri týchto záveroch skúmať schopnosť maloletých detí ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky, ako to ustanovuje § 422 OZ, s ktorým sa však súd v odôvodnení rozsudku vôbec nevyporiadal. Žalobkyňa poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 1Cz 27/83 pri úvahe, ako intenzívny má byť náležitý dohľad nad maloletými. Podľa tohto rozsudku treba vychádzať z povahových vlastností a celkového konania maloletého. V občianskom konaní je súd viazaný len výrokom a nie aj odôvodnením trestného rozsudku. Z výroku o vine treba vychádzať ako z celku a treba brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Napadnutý rozsudok podľa názoru žalobkyne nespĺňa ústavné a ústavným súdom judikované podmienky kladené na súdne rozhodnutie, a preto ho považuje za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné. Domáhala sa, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalovaného v 1. rade zaviaže zaplatiť žalobkyni sumu 7.942,71 Eur so 16,5%-ným úrokom z omeškania od 23. 6. 2002 až do zaplatenia. Žalovaného v 2. rade na čiastku vo výške 7.942,71 Eur s 13%-ným úrokom od 10. 7. 2003 do zaplatenia s tým, že splnením povinnosti jedného zo žalovaných zaniká povinnosť druhého. Taktiež sa domáhala náhrady trov súdneho konania. V prípade, ak by odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v časti proti žalovanému v 1. rade navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že žalovaného v 2. rade zaviaže zaplatiť jej sumu vo výške 17.237,- Eur s 13%-ným úrokom od 10. 7. 2003 až do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 4. Rozsudok napadol odvolaním aj žalovaný v 2. rade, podaním doručeným súdu dňa 13. 8. 2009. Namietol, že vo veci sa necíti byť pasívne legitimovaným. V danej veci sa jedná o poistnú udalosť a za náhradu škody zodpovedá žalobkyni poisťovňa, s ktorou mala uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení. Poukázal na § 806 OZ, podľa ktorého má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok ak sa poistná udalosť týka veci, na ktoré sa poistenie vzťahuje. Na plnenie mal byť zaviazaný žalovaný v 1. rade a plnenie malo byť krátené vzhľadom na výrazné zavinenie žalobkyne na vzniku škody. Navrhol preto žalobu voči nemu zamietnuť. 5. O odvolaniach rozhodol odvolací súd v poradí prvým rozsudkom zo dňa 22.3.2011 pod č.k. 14Co/410/2009-269 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmenil. Žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne čiastku 3 812,50 eur s 13 %- tným úrokom z omeškania od 10.7.2003 až do zaplatenia. Stranám sporu nepriznal náhradu trov prvostupňového konania a žalovaného v 1. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v čiastke 229,99 eur. V odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že predmetom konania v odvolacom konaní po úprave žalovaného petitu zostala istina 7 942,71 Eur s 13%-ným úrokom z omeškania od 10. 7. 2003 až do zaplatenia. Súd prvého stupňa zamietol žalobu voči žalovanému v 1. rade, pretože dospel k záveru, že na prejednávaný prípad sa vzťahuje výluka z poistenia podľa č. 4 bod 2 Poistných podmienok poistenia motorových vozidiel, podľa ktorého sa poistenie nevzťahuje na škodu, ktorú vodič spôsobil následkom požitia alkoholu alebo iných návykových látok; alebo pokiaľ poistený zveril vedenie poisteného motorového vozidla osobe, ktorá bola v tom čase pod vplyvom týchto látok. Z ustáleného skutkového stavu vyplynulo, že žalovaný v 2. rade jazdil na motorovom vozidle pod vplyvom alkoholu, pričom súd prvej inštancie si osvojil výklad tohto článku poistných podmienok v súlade so žalovaným v 1. rade, že výluka platí v každom prípade, ak vozidlo viedol vodič pod vplyvom alkoholu. Odvolací súd vyhodnotil ako správnu odvolaciu námietku žalobkyne, že takýto výklad je neprimerane extenzívny a nelogický v kontexte s celým obsahom poistných podmienok. Už zo samotného obsahu tohto článku logicky vyplýva, že za vodiča pre účely poistnej zmluvy treba považovať osobu poisteného, ktorý vedie poistené motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, alebo ktorý zverí poistené motorové vozidlo osobe pod vplyvom alkoholu. Nemôže byť na ťarchu poisteného taký výklad, ktorý by vylúčil poistné plnenie vo všetkých prípadoch, kedy sa motorové vozidlo dostane z dispozície poisteného, napr. odcudzením, a vedie ho tretia osoba pod vplyvom alkoholu. Tomu zodpovedá aj judikačná činnosť Ústavného súdu SR, na ktorú poukázala žalobkyňa v podanom odvolaní. Odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre výluku spornej poistnej udalosti z poistenia motorového vozidla žalobkyne ako poškodenej osoby zničením vozidla následkom havárie spôsobenej žalovaným v 2. rade. Na druhej strane sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o posúdenie spoluzodpovednosti poškodeného podľa § 441 OZ na vzniku škody. Podľa § 422 ods. 1 OZ zodpovedá za škodu spôsobenú maloletými ten, kto je povinný vykonávať nad nimi dohľad. Podľa § 422 ods. 2 OZ sa osoba vykonávajúca dohľad zbaví zodpovednosti ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbala. Žalobkyňa nechala bez dohľadu v dispozícii svojich maloletých synov spoločný byt a súčasne aj kľúče od garáže a poisteného motorového vozidla. Synovia túto situáciu využili na pozvanie priateľov, spolu požívali alkohol a zjavne motivovaní túžbou po zábave a dobrodružstve neskôr spoločne odišli na motorovom vozidle žalobkyne, ktoré viedol žalovaný v 2. rade pod vplyvom alkoholu, čo následne viedlo k havárii a zničeniu motorového vozidla. Pokiaľ maloletí synovia žalobkyne neboli dostatočne vedení k tomu, aby nezneužili poskytnutú voľnosť uvedeným spôsobom, spoluzodpovedá žalobkyňa ako ich matka za vzniknutý následok. Súd prvej inštancie preto správne ustálil pomer spoluzodpovednosti medzi stranami sporu. Odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné odvolanie žalovaného v 2. rade, ktorý namietal v spore svoju pasívnu legitimáciu. Zavinenie tohto žalovaného na dopravnej nehode pod vplyvom alkoholu bolo zistené v trestnom konaní, v ktorom bol právoplatne odsúdený, a žalobkyňa bola so svojim nárokom voči nemu odkázaná na občianskoprávne konanie. Skutočnosť, že žalobkyňa má uzavretú poistnú zmluvu so žalovaným v 1. rade nezbavuje žalovaného v 2. rade zodpovednosti za spôsobenú škodu. Aj v prípade, ak by vzniknutú škodu žalobkyni v celosti uhradil žalovaný v 1 rade, vznikol by mu voči žalovanému v 2. rade regresný nárok na zaplatenie čiastky, ktorú za žalovaného v 2. rade žalobkyni uhradil. Odvolací súd preto čiastočne zmenil napadnutý rozsudok tak, že na zaplatenie časti žalovanej istiny 3 812,50 Eur s 13 %-tným úrokom z omeškania od 10.7.2003 až do zaplatenia zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne. Z rovnakých dôvodov odvolací súd nezistil dôvody na zmenu časti napadnutého rozsudku, ktorou súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie sumy 4 227,34 Eur s príslušenstvom zamietol. Keďže v konaní na súde prvej mali strany sporu úspech približne v rovnakej miere, odvolací súd im podľa § 142 ods. 2 v nadväznosti na § 224 ods. 2 OSP nepriznal náhradu trov konania. V odvolacom konaní bol následkom odvolania žalobkyne neúspešný žalovaný v 1. rade, ktorého súd zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania za poskytnutú právnu pomoc v čiastke 229,99 Eur. 6. Na základe dovolania žalovaného v 1. rade zo dňa 16.6.2011 Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 2Cdo 156/2011 zo dňa 24.8.2012 zrušil rozsudok krajského súdu č.k. 14Co/410/2009-269 v spojení s uznesením zo dňa 28.6.2011 a opravným uznesením zo dňa 28.6.2011, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že v dovolaní žalovaný v 1. rade namietol, že pokiaľ odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok, mal skúmať aj to, v akom rozsahu vznikol nárok žalobkyne voči každému zo žalovaných. Miera spoluzavinenia žalobkyne 52 % vyjadruje zároveň aj mieru porušenia prevenčnej povinnosti vo vzťahu k vzniku škody, ktorá bola ustálená na 17 040,89 Eur. Žalobkyňa z nej musí znášať časť zodpovedajúcu 52 %, t.j. sumu 8 861,26 Eur. Žalovaný v 1. rade uhradil žalobkyni ešte pred začatím konania ako zálohu sumu 9 294,30 Eur, teda sumu vyššiu ako zodpovedá miere spoluzavinenia žalovaného v 2. rade vo výške 48%. Súd sa mal zaoberať aj podielmi žalovaných na vzniku škody. Boli zaviazaní plniť solidárne, hoci nárok voči žalovaného v 1. rade je z titulu poistnej zmluvy a voči žalovanému v 2. rade z titulu zodpovednosti za náhradu škody. Keďže boli zaviazaní plniť solidárne bez určenia podielov, súd de facto znemožnil regres žalovaného v 1. rade ako poisťovateľa na regres voči žalovanému v 2. rade podľa § 813 OZ. Najvyšší súd vytkol odvolaciemu súdu, že neodôvodnil časť svojho zmeňujúceho rozhodnutia, ktorou zaviazal žalovaných zaplatiť žalovanú istinu spoločne a nerozdielne, hoci povaha nároku voči nim vyplýva z dvoch rôznych právnych titulov. Tým došlo k procesnej vade podľa § 237 písm. f) O.s.p., pre ktorú napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. 7. V novom konaní odvolací súd na pojednávaní dňa 18.12.2012 konštatoval, že predmetom odvolacieho konania je čiastka 7 942, 70 eur s 13%-tným úrokom z omeškania od 10.7.2003 až do zaplatenia tak, ako bola ustálená v pôvodnom odvolacom konaní po nepripustení rozšírenia petitu žaloby na návrh žalobkyne. Ide o zvyšok škody, ktorá žalobkyni nebola nahradená plnením poisťovne. Vzniknutá škoda predstavuje celkovú sumu 17 040,89 eur, z ktorej žalovaný v 1. rade uhradil ako zálohu na poistné plnenie čiastku 9 294,30 eur. V podanom vyjadrení právny zástupca žalobkyne uviedol, že ak by sa vychádzalo z rozdelenia spoluzodpovednosti žalobkyne vo výške 52 % a žalovaných 48 %, uplatňujú si voči nim 8 293,76 eur s 13%-tným úrokom od 10.7.2003 do zaplatenia. Je pravdou, že táto suma je vyššia ako je predmet tohto konania, keďže žalobou sa domáhali čiastky 7 942,71 Eur. K takejto sume došli po tom, ako z celkovej škody vypočítali 48%, pričom žalovaný v 2. rade žalobkyni neplnil nič. Voči žalovanému v 1. rade žiadajú uhradiť len žalovanú čiastku, ktorá predstavuje zvyšok neuhradenej sumy z jeho strany po vyplatení zálohy na poistné plnenie. Keďže žalobkyňa mala so žalovaným v 1.rade uzavretú havarijnú poistku, uplatňujú si voči nemu nárok na úhradu celej škody. Odvolací petit upravili tak, že ak súd zaviaže na zaplatenie celej žalovanej istiny žalovaného v 1. rade, navrhujú zamietnuť žalobu voči žalovanému v 2. rade; a naopak, ak zaviaže na zaplatenie žalovaného v 2. rade, zamietnuť žalobu voči odporcovi v 1. rade. Zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov podaného dovolania a vychádzal z toho, že miera spoluzavinenia žalobkyne a žalovaného v 2. rade už bola súdmi oboch stupňov ustálená, a nebola žalobkyňou ani namietaná. Táto miera zodpovedá aj článku 16 bod.1 Všeobecných poistných podmienok, ktorý poisťovni umožňuje znížiť poistné plnenie, ak poistený klient zanedbá svoju prevenčnú povinnosť. Miera zavinenia 52% na strane žalobkyne a 48% na strane žalovaného v 2. rade je správna a žalovaný v 1. rade s ňou súhlasí. On však už plnil žalobkyni viac ako vyjadruje táto miera spoluzavinenia. Preto navrhol žalobu voči nemu zamietnuť v celom rozsahu. Zástupca žalovaného v 2. rade poukázal na to, že pri ustálenej miere spoluzavinenia treba vychádzať z toho, že ide o jeden nárok - jednu škodu na strane žalobkyne. Bolo pritom preukázané, že z titulu tohto nároku sa jej už plnilo nad rámec 48%. Preto by mal súd žalovaný nárok zamietnuť aj voči žalovanému v 2. rade. 8. V poradí druhým rozsudkom č.k. 14Co/532/2012-332 z 18.12.2012 v spojení s opravným uznesením č.k. 14Co/538/2012-342 zo dňa 19.3.2013 odvolací súd rozhodol vo veci tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcich častiach potvrdil. V časti, ktorou bol žalovaný v 2. rade zaviazaný zaplatiť žalobkyni 3 812,50 eur aj s príslušenstvom rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému v 1. rade trovy prvostupňového konania vo výške 44,81 eur a náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal. Žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania vo výške 1 699,80 eur. V rozsudku uviedol, že v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR opätovne vyhodnotil výsledky dokazovania, pričom vychádzal zo svojich záverov v pôvodnom odvolacom konaní pokiaľ ide o mieru spoluzavinenia strán sporu na vzniku škody, ktorú ani strany sporu v obnovenom konaní nenamietali. Je nesporné, že z celkovej škody 17 040,89 Eur uhradil žalobkyni žalovaný v 1. rade čiastku 9 294,30 Eur z titulu zálohy na poistné plnenie zo zmluvy o poistení poškodeného motorového vozidla zo dňa 21.6.1999. Je nesporné aj to, že žalovaný v 1. rade ako poisťovateľ plnil žalobkyni za škodcu (žalovaného v 2. rade), ktorý škodu zavinil a je povinný plniť z titulu zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný v 1. rade má voči nemu nárok na regresné plnenie v celej výške podľa § 827 OZ. Miera spoluzavinenia strán sporu bola v konaní medzi účastníkmi ustálená tak, že žalobkyňa zodpovedá za vznik škody do výšky 52%, čo zodpovedá sume 8 861,26 Eur, a žalovaní v 1. a 2. rade spoločne do výšky 48%, čo zodpovedá sume 8 179,63 Eur. Keďže žalovaný v 1. rade už plnil žalobkyni 9 294,30 Eur, uhradil jej o 433,04 Eur viac ako je určená miera spoluzodpovednosti žalovaných. Z takto ustáleného skutkového stavu vyplýva, že pohľadávka žalobkyne voči obom žalovaným z titulu ich miery spoluzodpovednosti na náhradu škody zanikla jej uhradením. Keďže žalovaní boli proti žalobkyni v odvolacom konaní plne úspešní , podľa § 142 ods. 1 OSP majú nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v 1. rade si nárok na náhradu trov konania neuplatnil a súd mu preto náhradu trov nepriznal. Žalovanému v 2. rade priznal náhradu za 7 úkonov právnej služby vo výške 1 699,80 Eur. 9. Proti tomuto rozsudku podala dovolanie žalobkyňa, na základe ktorého Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Cdo/124/2014-360 zo dňa 27.1.2015 rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že v odvolacom došlo k vade konania podľa § 237 písm. f) OSP, a to k porušeniu práva účastníkov na spravodlivé súdne konanie nedostatkom riadneho odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. Dôvody neboli preskúmateľné vo vzťahu k právnym záverom súdu voči žalovanému v 1. rade, s ktorým bola žalobkyňa v právnom vzťahu z poistnej zmluvy. Nebolo zistiteľné, prečo súd aplikoval otázku miery spoluzavinenia na vzniknutej škode aj na poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade, ktorá bola zisťovaná výhradne pri otázke náhrady škody zo zodpovednosti za spôsobenú škodu žalovaným v 2. rade. Nejasné zostalo aj ustálenie tejto miery zodpovednosti medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade. 10. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobkyne a žalovaného v 2. rade ako súd odvolací podľa § 34 CSP, v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP. 11. V obnovenom konaní odvolací súd doručil stranám sporu upozornenie na právne posúdenie veci zo dňa 4.1.2018 v nasledovnom znení: Predmetom konania v odvolacom konaní bola čiastka 7 942,70 eur s 13%-tným úrokom z omeškania od 10.7.2003 až do zaplatenia po tom, ako nebol pripustený návrh žalobkyne na zmenu rozšírením žalobného petitu. Celková škoda žalobkyne za poškodenie motorového vozidla následkom dopravnej nehody zavinenej žalovaným v 2. rade predstavovala sumu 17 040,89 eur, z ktorej jej žalovaný v 1. rade uhradil sumu 9 294,30 eur titulom zálohy na poistné plnenie z uzavretej zmluvy na havarijné poistenie vozidla. Žalobkyňa voči nemu podala žalobu na základe tohto poistného vzťahu a v súlade s § 797 OZ. Z titulu zodpovednosti za škodu podľa § 427 a nasl. OZ podala žalobu na žalovaného v 2. rade ako vodiča vozidla pri dopravnej nehode, ktorý ju zavinil a jeho vina bola konštatovaná právoplatným rozsudkom trestného súdu, ktorým je súd v občianskoprávnom konaní viazaný. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku č.k. 11C/136/2003-220 zo dňa 27.9.2007 určil mieru spoluzavinenia žalobkyne a žalovaného v 2. rade na vzniku škody na pomer 52 % - žalobkyňa a 48 % - žalovaný v 2. rade, čo v rozsudku podrobne zdôvodnil a s týmto zdôvodnením sa stotožnil aj odvolací súd. Tieto dôvody doplnil vo svojom v poradí prvom rozsudku č.k. 14Co/410/2009-269 zo dňa 22.3.2011 (strana 9, č.l. 273), a na týchto záveroch odvolací súd zotrval aj v poradí druhom rozsudku č.k. 14Co/538/2012 - 332 zo dňa 18.12.2012 (strana 7). Na týchto záveroch odvolací súd zotrváva aj v tomto štádiu konania. Predmetom konania je jeden nárok žalobkyne na náhradu vzniknutej škody na motorovom vozidle, ktorý žalovaný v 1. rade uhradil za žalovaného v 2. rade ako zodpovedného vinníka dopravnej nehody do výšky 9 294,30 eur, a to na základe poistného zmluvného vzťahu zo žalobkyňou. Pri ustálenej miere zavinenia žalobkyne, mala nárok na zaplatenie náhrady škody len do výšky 8 179,63 eur, a bolo jej tak z havarijného poistenia vyplatená čiastka o 443,- eur viac. Keďže žalovaný v 1. rade z titulu havarijného poistenia plnil žalobkyni za žalovaného v 2. rade, vznikol mu podľa § 827 regresný nárok voči žalovanému v 2. rade. Tento nárok je samostatný a netýka sa samotnej žalobkyne, keďže jej právo ako poistenej prešlo touto úhradou na žalovaného v 1. rade. V poradí druhým zrušeným rozsudkom odvolací súd v potvrdil zamietajúci výrok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol v celom rozsahu na základe právneho záveru, že poistná udalosť spadá pod výluku z poistenia. Nebolo preto potrebné v rámci zmeňujúceho výroku vo vzťahu k žalovanému v 2. rade bližšie vyhodnocovať poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Keďže odvolací súd vyhodnotil ako správne určenie miery zavinenia žalovaného v 2. rade na vzniku škody len do výšky 48 %, jediným súvisiacim dôvodom medzi poistným vzťahom žalobkyne a žalovaného v 1. rade a vzťahom zo zodpovednosti žalovaného v 2. rade za spôsobenú škodu, bolo peňažné plnenie žalovaného v 1. rade za žalovaného v 2. rade až do výšky 48 % vzniknutej škody. Z týchto dôvodov považuje odvolací súd aj v tomto štádiu konania za správne všetky výroky zrušeného rozsudku č.k. 14Co/538/2012 - 332 zo dňa 18.12.2012, v spojení s opravným uznesením č.k. 14Co/538/2012-342 zo dňa 19.3.2013. 12. K upozorneniu súdu sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 19.012018. S právnym názorom odvolacieho súdu nesúhlasila. Namietla, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok odvolacieho súdu, vyplýva jasný právny názor, že miera spoluzavinenia účastníkov konania bola zisťovaná a vzťahuje sa výhradne k otázke náhrady škody. Pritom je potrebné odlíšiť poistný vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade od vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade o náhradu škody. Ide o dva odlišné právne nároky, založené na dvoch rôznych právnych základoch, ktoré vychádzajú z totožného skutkového stavu. Navyše samotný žalovaný v 1. rade už v podanom dovolaní zo dňa 21.06.2011 poukázal na rozdielnosť povahy plnení medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Podľa názoru žalobkyne má byť v takom prípade zaviazaný žalovaný v 1. rade ako poisťovňa v plnej výške a zostáva mu možnosť regresného nároku voči škodcovi. Ak súd rozhodne o zodpovednosti žalovaného v 1. rade, postačí, ak zaviaže výlučne žalovaného na zaplatenie plnenia z poistnej sumy vo výške 7 746,59 eur. Zároveň tým nebudú dotknuté práva žalovaného v 1. rade domáhať sa regresného nároku voči žalovanému v 2. rade, nakoľko je nepochybné, že tento nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú na vozidle žalobkyne. Predmetom dokazovania na súdoch bolo stanovenie pomeru miery spoluzodpovednosti práve len vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Odvolací súd nesprávne aplikoval tento pomer aj k žalovanému v 1. rade, ktorý takúto možnosť počas konania nevyužil a ani sa na ňu neodvolával. Prvýkrát tak učinil až v dovolacom konaní po prvom rozhodnutí odvolacieho súdu, kedy však poukazoval na čl. 16 bod 1 Všeobecných poistných podmienok, ktorý však v poistných podmienkach platných v čase škodovej udalosti neexistoval. Poistné podmienky v tom čase obsahovali len 13 článkov a iný článok poistných podmienok takúto možnosť nepripúšťal. Podľa § 806 Občianskeho zákonníka má preto žalobkyňa ako poistená právo, aby jej bolo poskytnuté plnenie v celej výške. Preto nemožno aplikovať zistenú mieru spoluzavinenia na vzťah žalobkyne a žalovaného v 1. rade. Celková výška škody bola ustálená na 17 040,89 eur, z čoho žalovaný v 1. rade uhradil žalobkyni 9 294,30 eur z titulu zálohy na poistné plnenie. Zostáva tak k zaplateniu čiastka 7 746,59 eur. Prezentovaný názor odvolacieho súdu v upozornení je podľa názoru žalobkyne v rozpore so záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu SR, v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 27.01.2015. Preto sa žalobkyňa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného v 1. rade zaviaže zaplatiť jej sumu vo výške 7 746,59 eur so 16,5 % úrokom z omeškania od 23.06.2002 až do zaplatenia, a súčasne jej priznal aj nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 13. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu doručila svoje vyjadrenie na vedomie žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade. Odvolací súd doručil vyjadrenie žalobkyne aj právnemu zástupcovi žalovaného v 2. rade, nakoľko žalobkyňa doručila toto vyjadrenie priamo len žalovanému v 2. rade. 14. Dňa 07.02.2018 odvolací súd doručil žalovanému v 1. rade výzvu, aby sa vyjadril k tvrdeniu žalobkyne, že podľa poistnej zmluvy uzavretej so žalobkyňou nemožno poistné primerane znížiť podľa čl. 16 Všeobecných poistných podmienok, ako žalovaný v 1. rade tvrdil uviedol v dovolaní zo dňa 16.06.2016, keďže platné Všeobecné poistné podmienky mali len 13 článkov. Na výzvu súdu reagoval žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 09.02.2018 a uviedol, že tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXX, ktorá bola uzavretá so žalobkyňou, vyplýva, že pre dojednané poistenie platili Všeobecné poistné podmienky poistenia majetku, ktoré obsahovali 21 článkov, a Poistné podmienky poistenia motorových vozidiel, ktoré obsahovali 13 článkov. 15. Keďže listinné dôkazy uvádzané žalovaným v 1. rade neboli založené v súdnom spise, odvolací súd výzvou doručenou žalovanému v 1. rade dňa 12.02.2018 uložil, aby ich doručil odvolaciemu súdu a súčasne na vedomie žalobkyni a žalovanému v 2. rade. Dňa 13.02.2018 žalovaný v 1. rade doručil odvolaciemu súdu poistnú zmluvu č. XXXXXXX z 15.06.1999, poistku č. 20 - 48174 z XX.XX.XXXX a Všeobecné poistné podmienky poistenia majetku účinné od 01.04.1996. Z uzavretej poistnej zmluvy vyplýva, že pre poistenie platia aj príslušné ustanovenia Všeobecných poistných podmienok poistenia majetku a Poistné podmienky poistenia motorových vozidiel. Z článku 16 bod 1 Všeobecných poistných podmienok vyplýva, že poistený je povinný dbať podľa svojich možností o to, aby poistná udalosť nenastala, neporušovať predpisy smerujúce na odvrátenie poistnej udalosti alebo na zmenšenie nebezpečenstva jej vzniku. Ak poistený poruší niektorú z povinností uvedených v uvedenom článku, má poisťovateľ právo poistné plnenie znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. 16. Z elektronickej správy žalovaného v 1. rade zo dňa 13.02.2018 vyplýva, že tieto dokumenty poslal na vedomie aj právnym zástupcom žalobkyne a žalovaného v 2. rade. Žalobkyňa a žalovaný v 2. rade nepodali k týmto dôkazom ďalšie vyjadrenia. 17. Na základe výsledkov dokazovania na súde prvej inštancie, doplneného dokazovania v odvolacom konaní a po zohľadnení všetkých vyjadrení strán sporu k meritu veci v intenciách záväzného právneho názoru dovolacieho súdu, dospel opätovne odvolací súd k záveru, že uplatnený žalovaný nárok je voči žalovaným v 1. a 2. rade nedôvodný. 18. Aj v tomto štádiu konania odvolací súd považuje za správne závery súdu prvej inštancie pokiaľ ide o posúdenie spoluzodpovednosti žalobkyne ako poškodenej osoby podľa § 441 OZ na vzniku škody. Podľa § 422 ods. 1 OZ zodpovedá za škodu spôsobenú maloletými ten, kto je povinný vykonávať nad nimi dohľad. Podľa § 422 ods. 2 OZ sa osoba vykonávajúca dohľad zbaví zodpovednosti ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbala. Z vykonaného dokazovania v trestnom konaní jednoznačne vyplynulo, že žalobkyňa nechala svojich maloletých synov v spoločnom byte bez dozoru, v ktorom boli prístupné aj kľúče od auta a garáže. Žalovaný v 2. rade tak mohol jazdiť pod vplyvom alkoholu na motorovom vozidle žalobkyne len za súčinnosti v tom čase maloletých synov žalobkyne, čo v konečnom dôsledku viedlo k dopravnej nehode a k vzniku škody na vozidle žalobkyne. Súd prvej inštancie preto správne ustálil pomer spoluzodpovednosti za vznik škody podľa § 420 medzi žalobkyňou ako poškodenou a žalovaným v 2. rade ako škodcom na 52:48. Z celkovej škody na vozidle vyčíslenej na sumu 17 040,89 Eur uhradil žalovaný v 1. rade čiastku 9 294,30 Eur z titulu zálohy na poistné plnenie zo zmluvy o poistení poškodeného motorového vozidla, ktorú uzavrel so žalobkyňou dňa 21.6.1999. Je nesporné, že žalovaný v 1. rade ako poisťovateľ plnil žalobkyni za škodcu (žalovaného v 2. rade), ktorý škodu zavinil a je povinný plniť z titulu zodpovednosti za spôsobenú škodu. Žalovaný v 1. rade má tak voči nemu nárok na regresné plnenie v celej výške podľa § 827 OZ. V rámci poistného vzťahu so žalobkyňou bol rovnako žalovaný v 1. rade oprávnený znížiť poistné plnenie podľa článku 16 bod 1 Všeobecných poistných podmienok, platných v rozhodnom čase, keď bola preukázaná spoluzodpovednosť žalobkyne na vzniku škody. Nie je žiaden dôvod, aby spoluzodpovednosť žalobkyne v rámci poistného vzťahu bola vyhodnotená podľa iných kritérií ako vo vzťahu k jej spoluzodpovednosti za vznik škody podľa § 420 OZ. Žalobkyňa porušila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ v nadväznosti na § 422 ods. 1 OZ tým, že zanechala maloletých synov bez dozoru a umožnila im dispozíciu s motorovým vozidlom. Týmto konaním porušila aj všeobecné poistné podmienky poisťovne žalovaného v 1. rade, v dôsledku čoho bol oprávnený pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia. Miera spoluzavinenia žalobkyne na vzniku škody bola ustálená do výšky 52%, čo zodpovedá sume 8 861,26 Eur, a u žalovaného v 2. rade do výšky 48%, čo zodpovedá sume 8 179,63 Eur. Keďže žalovaný v 1. rade z titulu poistného plnenia už uhradil za žalovaného v 2. rade žalobkyni sumu 9 294,30 Eur, uhradil jej o 433,04 Eur viac ako je určená miera spoluzodpovednosti strán v spore. Žalovaná pohľadávka voči žalovaným v 1. a 2. rade tak zanikla jej zaplatením. 19. Z týchto dôvodov odvolací súd zamietajúce časti napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a rozsudok v časti, ktorou bol žalovaný v 2. rade zaviazaný zaplatiť žalobkyni 3 812,50 eur aj s príslušenstvom podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. 20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 v nadväznosti na 396 ods. 1 CSP. Obaja žalovaní mali v konaní voči žalobkyni plný úspech. Žalovanému v 1. rade vznikli trovy konania v konaní na súde prvej inštancie a v dovolacom konaní, pričom za odvolacie konanie si nárok na náhradu trov neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli. Žalovanému v 2. rade vznikli trovy konania v prvostupňovom, odvolacom aj dovolacom konaní. Odvolací súd im preto priznal nárok na náhradu týchto trov v celom rozsahu, o výške ktorých rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. 21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).