Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/21/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200260 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200260.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou, v právnej veci navrhovateľa: P.Y. Q., K..XX.XX.XXXX, O. P. XX, XXX XX O. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmane rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2016, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2016, z r u š u j e podľa § 250j ods.2 písm. d) O. s. p., a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2016, odporkyňa Sociálna poisťovňa ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava (ďalej len „odporkyňa“), zamietla žiadosť navrhovateľa P. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. P. XX, XXX XX O. (ďalej len „navrhovateľ“), o starobný dôchodok zo dňa 30.12.2015, od 02.06.2015, podľa ustanovení § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a ustanovení § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Navrhovateľ podal voči rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2016 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), v zákonnej lehote opravný prostriedok - odvolanie, doručené na Krajský súd v Bratislave, ďalej len („krajský súd“), dňa 19.02.2016, a v ktorom uviedol, že zásadne nesúhlasí so zamietavým rozhodnutím odporkyne, považuje ho za nepreskúmateľné a žiada ho zrušiť. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku uviedol, že vo výkone služby v ozbrojených zboroch, či už ako vojak základnej služby v ČSĽA, ale aj v službe PZ SR, celkovo odslúžil 17 rokov a 213 dní, t j. (727 dní + 5 691 dní = 6 418 dní). Odporkyňa napriek okolnosti, že sústavne spolupracuje s MO SR, MV SR a pod., mu nezapočítala výkon vojenskej základnej služby v ČSĽA od 30.09.1976 do 26.09.1978, v dĺžke 727 dní z dôvodu dvojnásobného zápočtu doby za výkon funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti. Navrhovateľ bol totiž okrem iného aj výkonný výsadkár a vojenskú základnú službu úspešne ukončil v dôstojníckej hodnosti podporučík. Po 01.07.2002 nezískal žiadnu poistnú dobu v osobitnom dôchodkovom systéme a paradoxom je, že práve odtiaľ dostáva príspevok za službu. Pričom do všeobecného systému dôchodkového poistenia odporkyne trvalo prispieva nepretržite od 01.09.1972 až dodnes (a prispieva i naďalej). Odporkyňa má povinnosť vykonať výpočet jeho dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia vo svojom systéme a priznať mu ho po zohľadnení aj nižšej doby poistenia vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Poistencom patria pri výkone sociálneho poistenia rovnaké práva v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto dvoch poistných systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva, alebo to robí nedôsledne alebo aj mení podmienky alebo odníma výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona č.461/2003 Z. z., upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených, preferovaných pracovných kategórií. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov (funkčný až od 01.05.1998 zásluhou Ministerstva obrany Slovenskej republiky, u Ministerstva vnútra Slovenskej republiky od 01.07.2002) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Navrhovateľovi vznikol služobný pomer od 30.09.1976 do 26.09.1978 a od 01.10.1978 do 30.04.1994, všetko v I. kategórii funkcií. Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa ustanovenia § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., dovŕšením fyzického veku 58 rokov, ktorý dosiahol 02.06.2015. Podľa ustanovenia § 143a sa od 01.07.2002 na sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú ustanovenia § 130 až § 145 zákona č. 100/1988 Zb. Identická dikcia bola ustanovená aj v ustanovení § 103 zák. č. 114/1998 Z. z. To znamená, že starobný dôchodok mu nemohol byť priznaný podľa V. časti zákona č. 100/1988 Z. z., ale bol mu priznaný len výsluhový príspevok od 01.05.1994. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvuje vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia zásadu zachovania získaných nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.2023. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výkon zamestnania v I. a II. kategórii funkcií, podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., má mať zásadný vplyv na vyšší starobný dôchodok, ako aj na skorší vznik nároku na starobný dôchodok, t. j. pred dovŕšením dôchodkového veku podľa ustanovenia § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Preto v zmysle ustanovenia § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nie je možné stanoviť pre navrhovateľa iné, menej výhodné podmienky na posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok. V zmysle ustanovenia § 14 ods. 4 zák. č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. a II. pracovnej kategórie sa za dobu do 31.12.1999 hodnotí služba vojakov z povolania a policajtov (viď ustanovenie § 129), ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. Služba v týchto prípadoch sa hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v ustanovení 14 ods. 2 písm. b) až h) citovaného zákona. Navrhovateľ uviedol, že aj podľa nepresného Osobného listu dôchodkového poistenia, spĺňal všetky podmienky na vznik starobného dôchodku do ktorého mal odísť dňa 02.06.2015, t. j., keď dosiahol fyzický vek 58 rokov. Podľa ustanovenia § 60 ods. 9 zák. č. 461/2003 Z. z., rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z dokumentácie, ktorú má odporkyňa vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v tom čase odpracoval 6 418 dní, t. j. 17 rokov a 213 dní v zamestnaní I. kategórie funkcií (vojenská základná služba v ČSĽA od 30.09.1976 do 26.09.1978, t. j 727 dní, príslušník PZ SR od 01.10.1978 do 30.04.1994, t. j 5 691 dní, spolu - 6 418 dní, t.j. 17 rokov a 213 dní). Navrhovateľ odpracoval 7 151 dní, t.j. 19 rokov a 216 dní v III. pracovnej kategórii takto: študent SPŠCH od 01.09.1972 do 04.07.1976, t. j 1 403 dní, Slovnaft Bratislava od 05.07.1976 do 29.09.1976, t. j.87 dní, civilné zamestnanie od 27.09.1978 do 30.09.1978, t. j 4 dni, civilné zamestnanie od 03.05.1994 do 29.02.2016, t. j. 7 973 dní. Navrhovateľ je toho názoru, že iný postup by bol preto v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť mu vyššiu úroveň jeho zabezpečenia v starobe za dobu výkonu jeho služby (napr. zákon č. 328/2002 Z. z.), a táto kategória poistencov, ako je on, by bola v systéme vnútroštátnych poisťovacích a dôchodkových zabezpečovacích systémov znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku. Odporkyňa musí postupovať podľa ustanovenia § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z., kde v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Navrhovateľ sa domnieva, že iný a spravodlivejší výpočet starobného dôchodku by vznikol pri posudzovaní všetkých odslúžených a odpracovaných dôb. Vznikajú potom oprávnené pochybnosti, či odporkyňa porušuje princíp primeranosti a alikvótnosti, o ktorom sa v niektorých prípadoch zmieňuje už legislatíva EU. Primeranosť by mala byť civilizovaným a fundamentálnym základom spravodlivých rozhodnutí o sociálnych otázkach v každej vyspelej a spravodlivej spoločnosti. Odporkyňa síce tvrdí, že sa snaží zosúladiť svoju aplikačnú časť s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, cit.:....„absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi“, avšak obsah jej rozhodnutia, svedčí o opaku. Navrhovateľ je toho názoru, že odporkyňa pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu jeho zamestnania, ako aj doby zamestnania v I. kategórií funkcií a III. pracovnej kategórii, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje, zaobchádza s ním odlišne ako s osobami, ktoré sa ocitli v analogických situáciách. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne je zrejmé, že si doteraz neosvojila právny názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných sporoch, čím zjavne porušuje zákon, resp. marí nástup spravodlivosti. Navrhovateľ sa domnieva, že ide o porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 30 ods. 1., Listiny základných práv a slobôd. Miera solidarity všeobecného dôchodkového systému podlieha testu primeranosti, pričom ak dôjde k porušeniu tohto princípu primeranosti, ide o porušenie čl. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd. Je nepochybné, že mesačný príjem príslušníkov silových rezortov je prirodzene oveľa vyšší ako je priemerný mesačný príjem zamestnanca národného hospodárstva. Navrhovateľ poukazuje na to, že sa tu diametrálne rozchádza väzba medzi výškou nimi mesačne odvádzaných súm poistného a výškou starobného dôchodku (respektíve pomerom výšky starobného dôchodku k výške ich príjmov v čase nášho ekonomicky aktívneho života). Navrhovateľ bol do 30.04.1994 zúčastnený na všeobecnom dôchodkovom zabezpečení vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia u odporkyni. Treba poznamenať, že odvádzal peniaze odporkyni, a oprávnene sa nazdáva, že sú to predsa jeho peniaze, ktoré naň mali „počkať“ ak dovŕši dôchodkový vek. Poistencom patria rovnaké práva pri výkone sociálneho poistenia v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto dvoch poistných systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona môže dochádzať k zjavnej diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa navrhovateľovi niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo mu ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie ustanovenia § 274 zákona č.461/2003 z. z., upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených, preferovaných pracovných kategórií. Navrhovateľ tvrdí, že príspevok za službu vzhľadom na iný spôsob jeho výpočtu, nie je rovnocenný výsluhovému dôchodku priznanému podľa ustanovenia § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Príspevok za službu je naďalej príspevkom za službu a za výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z., sa iba považuje, najmä na účely trvania nároku na dávku výsluhového zabezpečenia, priznanú podľa predchádzajúcich predpisov. Predpokladom nároku na príspevok za službu bola výsluha rokov, t.j. trvanie služobného pomeru v policajnom zbore počas určeného minimálneho počtu rokov. Príspevok za službu však nebol viazaný ani na dovŕšenie určitého veku. Z administratívneho spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 58 rokov veku dňa 02.06.2015 podľa § 65 ods. 2 a § 274 zák. č. 461/2003 Z. z. s použitím ustanovenia § 174 ods. 1 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb. Navrhovateľovi bol na základe rozhodnutia MV SR č. j.: SPOU - OSZ-29.801 - 12/2015 - VZ podľa ustanovenia podľa § 119 až § 120 zákona NR SR č. 410/1991 Z. z., odo dňa 01.05.1994 priznaný „príspevok za službu“, ktorý sa od 01.07.2002 považuje naďalej za výsluhový dôchodok. Z tohto rozhodnutia vôbec nevyplýva, že navrhovateľovi boli na posúdenie nároku na príspevok za službu zhodnotené aj doby civilného zamestnania. Spôsob výpočtu príspevku za službu je upravený v špeciálnom predpise zákona č. 410/1991 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľovi nebol priznaný starobný dôchodok. Navrhovateľ vykonával vojenskú náhradnú službu, službu v PZ v rozsahu 17 rokov a 213 dní v I. kategórii funkcií a tá sa stala zakladajúcou na nárok na príspevok za službu podľa osobitného predpisu, pričom mu nebol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Napadnuté rozhodnutie preto v rozpore s ustanovením § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. neobsahuje predpísané náležitosti, podľa ktorého, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Podľa ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia mala odporkyňa uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Ak teda odporkyňa vo výroku rozhodnutia neuviedla prameň práva a konkrétne ustanovenie právneho predpisu, aplikácia ktorého bola rozhodujúca pre vznik nároku na skorší odchod do starobného dôchodku, je potrebné jej rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom toto závažné pochybenie pri vydaní nového rozhodnutia odstráni. Podľa ustanovenia § 259, ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Odporkyňa pravdepodobne nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania a dobu služby navrhovateľa v I. kategórií funkcií, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje. Navrhovateľ trvá na ustanovení § 175g ods. 2 zákona č. 355/1999 Zb., podľa ktorého ak o nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia §174 zákona č. 100/1988 Zb., nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Je naozaj neakceptovateľné, aby na dôvody uvedené v písomnej žiadosti navrhovateľa zo dňa 30.12.2015 odporkyňa vôbec nereagovala a nechala ich nepovšimnuté. Navrhovateľ na základe uvedených dôvodov nesúhlasí so zamietavým rozhodnutím odporkyne a považuje ho za nepreskúmateľné a navrhuje krajskému súdu, aby ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie odporkyni. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že zamieta žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 30.12.2015, od 02.06.2015, podľa ustanovení § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a ustanovení § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). K podanému opravnému prostriedku navrhovateľa voči napadnutému rozhodnutiu, sa vyjadrila odporkyňa vyjadrením zo dňa 10.03.2016, a v ktorom uviedla, že napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2016, bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku podľa ustanovení § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a ustanovení § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Odporkyňa uviedla, že dôchodkový vek je stanovený v ustanovení § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 30.06. 2015, podľa ktorého, nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. Z oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave č. SPOU - OSZ- 29.801 - 12/2015 - VZ vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky (ďalej len „zákon č.410/1991 Zb.“), priznaný príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok. Podľa uvedeného oznámenia, na nárok na príspevok za službu a jeho sumu bola navrhovateľovi zhodnotená doba od 30.09.1976 do 26.09.1978 (I. kategória funkcií) - doba základnej vojenskej služby, od 01.10.1978 do 30.04.1994 (I. kategória funkcií) - doba v služobnom pomere v Policajnom zbore. Vzhľadom na to, že v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií navrhovateľ získal 17 rokov a 213 dní, nesplnil tým podmienky uvedené v ustanovení § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., a preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v ustanovení § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2. písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v ustanovení § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v ustanovení § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v ustanovení § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v ustanovení § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe, I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § ustanovení 14 ods. 2 písm. a) prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v ustanovení § 14 ods. 2 písm. b) až I) alebo 15 rokov v službe I. alebo I. kategórie funkcií. Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č.100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného odseku 1 je, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie trvalo k 31.12.1999. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňom 30.04.1994, navrhovateľ ukončil služobný pomer. Pretože zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo k 31.12.1999, ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. sa na navrhovateľa nevzťahuje. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek podľa ustanovení § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb., bola žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 02.06.2015, t.j. odo dňa dovŕšenia veku 58 rokov zamietnutá. Odporkyňa má za to, že vo veci postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, a preto vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žiada, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 02.02. 2016 ako vecne správne potvrdil. K podanému opravnému prostriedku navrhovateľa voči napadnutému rozhodnutiu, sa vyjadrila odporkyňa doplňujúcim vyjadrením zo dňa 10.03.2016 a v ktorom reagovala na námietky navrhovateľa. Navrhovateľ sa vyjadril k vyjadreniam odporkyne, a to vyjadrením zo dňa 02.10.2017, zo dňa 22.03.2018, zo dňa 27.03.2018, zo dňa 12.11.2018 a právnou analýzou veci prednesenou na pojednávaní dňa 07.11.2018. Krajský súd preskúmal zákonnosť navrhovateľom napadnutého rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2016, podľa ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p., prejednal návrh navrhovateľa, a dospel k záveru, že podaný opravný prostriedok navrhovateľom - odvolanie, voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne, je dôvodné. Krajský súd v danom prípade postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 244 ods.1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods.2 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 250j ods.2 O. s. p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250l ods.1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods.2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou§ 250a. Podľa § 250s ods. 2 O. s. p., proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>. Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa z dôchodkového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to zo starobného poistenia starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a z invalidného poistenia invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok. Podľa § 7 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa z dôchodkového zabezpečenia poskytujú tieto dôchodkové dávky: starobný, invalidný, čiastočný invalidný, za výsluhu rokov, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky, sociálny. Podľa § 32 ods. 1, zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v §14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až I), alebo e) 60 rokov. f) Podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 01. 01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. 12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) Prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2. písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov , ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až I) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov má poistenec nárok na starobný dôchodok ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 209 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods.3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Krajský súd zistil v preskúmavanej veci, že navrhovateľ odvolaním napadol zákonnosť napadnutého rozhodnutia číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2016, z dôvodu, že ho považuje za nepreskúmateľné a v rozpore so zákonom, poukazuje analogicky na prípad pána Pavlíka, kde v obdobnej veci rozhodla odporkyňa opačne ako v prípade navrhovateľa, a to v súlade s právnym názorom Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, vyjadreného v jeho rozhodnutí č. 30878/2018 zo dňa 25.06.2018. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 07.11.2018, na ktoré sa dostavil navrhovateľ a poverená zamestnankyňa odporkyne. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ako aj na svojich písomných vyjadreniach, žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Poverená zamestnankyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že trvá na svojich písomných vyjadreniach a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, poverenej zamestnankyne odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne, s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: Krajský súd zistil z dávkového spisu, že navrhovateľ podal včas, t. j. v zákonnej lehote opravný prostriedok - odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2016, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 30.12.2015, podľa ustanovení § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a ustanovení § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Navrhovateľ žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetom prieskumu vykonaného krajským súdom, je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 30.12.2015, od 02.06.2015, t.j. odo dňa dovŕšenia veku 58 rokov podľa ustanovení § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a ustanovení § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Odporkyňa v konaní argumentovala tým, že navrhovateľ dňa 30.04.1994 ukončil služobný pomer a pretože jeho zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií netrvalo k 31.12.1999, nevzťahuje sa naňho ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Podľa názoru odporkyne, navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek v zmysle ustanovení § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku - v odvolaní, namietal, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 209 ods.3, 4 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko neobsahuje predpísané náležitosti, v odôvodnení rozhodnutia nie je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jej rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých základe rozhodovala. Odporkyňa v rozhodnutí sa vôbec nezaoberala dôvodmi uvedenými navrhovateľom v jeho písomnej žiadosti zo dňa 30.12.2015. Odporkyňa vo výroku rozhodnutia neuviedla prameň práva a konkrétne ustanovenie právneho predpisu, aplikácia ktorého bola rozhodujúca pre vznik nároku na skorší odchod do starobného dôchodku. Navrhovateľ ďalej namietal, že odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala s ustanovením § 259, ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných 31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými a s ustanovením § 175g ods. 2 zákona č. 355/1999 Zb., podľa ktorého, ak o nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 zákona č. 100/1988 Zb., nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Navrhovateľ ďalej namietal, že v danom prípade ide o porušenie práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 30 ods. 1., Listiny základných práv a slobôd, pretože mu nezohľadnila dôchodkové poistenie vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia a ďalej, že nesprávne a protiprávne vyhodnotila celkovú dobu zamestnania a dobu služby navrhovateľa v I. kategórií funkcií a III. pracovnej kategórii, čo ho vážnym spôsobom diskriminuje a poškodzuje, zaobchádza s ním odlišne ako s osobami, ktoré sa ocitli v analogických situáciách a neosvojila si právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných sporoch. Poistencom patria rovnaké práva pri výkone sociálneho poistenia v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania v sociálnom zabezpečení ustanovenou osobitným zákonom. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto dvoch poistných systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona môže dochádzať k zjavnej diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa navrhovateľovi niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo mu ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody. Navrhovateľ namietal, že postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, je nesprávny a nemala to ani za cieľ právna úprava pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, čo vyplýva aj z ustanovenia § 274 zákona č.461/2003 z. z., upravujúceho zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených, preferovaných pracovných kategórií. Navrhovateľ nesúhlasí so stanoviskom odporkyne, že nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek v zmysle ustanovení § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02. 2016 ako nepreskúmateľné zrušil a aby vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa v konaní tvrdila, že vo veci postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, pričom argumentovala tým, že navrhovateľ nesplnil podmienky nároku na znížený dôchodkový vek podľa ustanovení § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb., a preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku od 02.06.2015, t.j. odo dňa dovŕšenia veku 58 rokov, zamietla. Odporkyňa vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody v konaní žiada, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2016, ako vecne správne potvrdil. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02. 2016, dospel k záveru, že odporkyňa sa dostatočne zrozumiteľne a jasne nevysporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia so všetkými dôvodmi uvedenými v žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, nakoľko sa iba odvolávala na zákonné ustanovenia bez uvedenia správnej úvahy pri použití týchto citovaných právnych predpisov. Odporkyňa v ďalšom konaní bude teda postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jej rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a ako použila správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých základe rozhodovala a ako sa vyrovnala s návrhmi a námietkami navrhovateľa a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odporkyňa sa v novom rozhodnutí teda riadne vysporiada so všetkými dôvodmi ktoré uviedol navrhovateľ v svojej žiadosti o priznanie starobného dôchodku zo dňa 30.12.2015, ako aj s dôvodmi, tvrdeniami a námietkami, ktoré uviedol v podanom opravnom prostriedku a následne posúdi, či splnil podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku od 02.06.2015 podľa ustanovení § 14, § 21 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., pričom riadne zhodnotí všetky obdobia významné pre vznik jeho nároku. Odporkyňa nové rozhodnutie riadne odôvodní, pritom bude rešpektovať ustanovenie § 209 ods. 3,4 zákona č.461/2003 Z. z. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky nesporne vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým, teda súdom, ktorý by uskutočňoval dokazovanie, ale je súdom, ktorý napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy preskúmava z hľadiska ich zákonnosti, ktorý zásadne posudzuje právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy napr. rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžo/472/2009 z 28.09.2010, ako aj uznesenia ÚS SR pod sp.zn. IV.ÚS 101/2010. Zmyslom konania v správnom súdnictve tak nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Správny súd najmä v konaní o všeobecnej správnej žalobe vykonáva predovšetkým kontrolu rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy; skúma, či orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci dostatočne a či na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol v súlade so zákonom. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného, je dôvodné požadovať od odporkyne, aby sa v novom rozhodnutí podrobne skutkovo a právne vysporiadala s vyššie uvedenými skutočnosťami, a to tak, aby bolo umožnené navrhovateľovi, riadne sa oboznámiť s dôvodmi a aplikáciou právnych predpisov vydaného rozhodnutia odporkyne. Odporkyňa v novom konaní bude postupovať v naznačenom smere, opätovne posúdi nárok navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku a podrobne odôvodní akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala a ako použila správnu úvahu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, postupom podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je s poukazom na ustanovenie § 250r O. s. p. viazaná právnym názorom súdu a je potrebné, aby v ďalšom konaní odstránila uvedené nedostatky. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 250l ods. 2 O. s. p., tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že procesne úspešný navrhovateľ si voči odporkyni neuplatnil žiadnu náhradu trov konania. Odporkyňa je v ďalšom konaní viazaná právnym názorom súdu (250r O. s. p.). O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 250l ods. 2 O. s. p., tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že procesne úspešná navrhovateľka si voči odporcovi neuplatnila žiadnu náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. (§ 250s O. s.p.). Proti výroku o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave.