KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava22. 5. 2018plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Sd/37/2016 z 22. 5. 2018

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 22. mája 2018, sp. zn. 8Sd/37/2016, ECLI:SK:KSBA:2018:1016200434.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sd/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200434
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200434.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa:
P.. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX XXX XX C., zastúpená: JUDr. Janou Berecovou
Titkovou, advokátkou so sídlom Dubová 2, 949 01 Nitra proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie,
ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok - vyrovnávací príplatok, na odvolanie navrhovateľky
proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2016 podľa § 250j ods. 2 pís.
a/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodne súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Opravným prostriedkom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.03.2016, navrhovateľka žiadala zrušiť
rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.02.2016, ktorým jej zamietla žiadosť o vyrovnávací príplatok zo
dňa 26.11.2015. V dôvodoch poukázala na to, že je poberateľkou starobného dôchodku od dvoch
nositeľov sociálneho zabezpečenia, a to od Českej správy sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ČSSZ“)
za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré dosiahla od 01.09.1968 do 31.12.1992 a aj od odporkyne,
za obdobie od 01.01.1993 do 10.08.2010. Dôchodok z Českej republiky (ďalej len „ČR“) podľa českých
predpisov sociálneho zabezpečenia poberá napriek tomu, že nikdy počas svojho produktívneho
života na jej území nepracovala a miesto výkonu práce u všetkých zamestnávateľov mala výlučne na
území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Odporkyňa a ČSSZ pri posudzovaní jej dôchodkových
nárokov vychádzali z článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení č. 318/1994
Z.z. v spojení s článkom 15 ods.1 Správnej dohody, ktorou sa vykonáva Zmluva medzi ČR a SR o
sociálnom zabezpečení č. 175/1995 Z.z.. Uvedené články sú naďalej platné a účinné i po vstupe
SR do Európskej únie. Pretože jej zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia ČSFR k 31.12.1992 podľa
obchodného registra sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré získala pred
01.01.1993, sa považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok za ne, je príslušná poskytnúť Česká
správa sociálneho zabezpečenia. Výsledkom postupu v zmysle citovaných zmlúv je skutočnosť, že
aj keď poberá starobné dôchodky z dvoch štátov, súčet súm týchto dôchodkov je nižší ako starobný
dôchodok, na ktorý by mala nárok v SR. Odporkyni vytkla, že jediný dôvod, ktorý v rozhodnutí zo dňa
13.02.2016 uviedla bol, že jej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bol priznaný predčasný
a nie starobný dôchodok a preto nesplnila podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v §
69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zákona č.
140/2015 Z.z. S týmto právnym názorom sa navrhovateľka nestotožnila, pretože podľa jej názoru
si odporkyňa ust. § 69b ods. 1, konkrétne ustanovenie, že „poistenec, ktorému bol priznaný starobný
dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok“ vykladá príliš formalisticky, bez zohľadnenia ust. § 69a
ods. 1 ZSP. Je pravdou, že ust. § 69 ZSP vylučuje vznik nároku na starobný dôchodok pri dovŕšení



dôchodkového veku poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ale práve z
uvedeného dôvodu ZSP v ust. § 69a ods.1 zakotvuje právnu fikciu, v zmysle ktorej po dovŕšení
dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok považuje za starobný dôchodok. S odkazom
na ust. § 65 ods. 2 a ods. 6 pís. e/ ZSP poukázala na fakt, že vychovala dve deti a 55 rokov veku
dosiahla dňa 02.03.2008. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 ZSP dosiahla dňa 02.12.2011.
Počnúc týmto dňom sa predčasný starobný dôchodok, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím odporkyne č.
XXX XXX XXXX zo dňa 22.09.2010, považuje za starobný dôchodok a o naplnení uvedenej právnej
fikcie svedčí aj fakt, že v rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12. 2015 ktorým
bol valorizovaný jej dôchodok je uvedené, že jej od 01. 01. 2016 zvyšuje starobný a nie predčasný
starobný dôchodok. Navrhovateľka uviedla, že v prospech jej názoru svedčia aj tvrdenia odporkyne
na jej webovej stránke www.socpoist.sk <http://www.socpoist.sk>, na ktorej uvádza, že nárok na
vyrovnávací príplatok má poberateľ slovenského starobného dôchodku, ktorému sa vypláca aj český
starobný dôchodok. Navrhovateľka konštatovala, že poberateľom slovenského starobného dôchodku
je aj dôchodca, ktorému bol pôvodne priznaný predčasný starobný dôchodok a poberateľom starobného
dôchodku sa stáva momentom dovŕšenia dôchodkového veku. Ďalej poukázala na rozhodnutia NS
SR, v ktorých sa zaoberal problematikou tzv. „federálnych dôchodkov“ ako napr. rozhodnutie sp.zn.
9So/200/2011 zo dňa 30.01.2013, sp.zn. 9So/203/2011, zo dňa 30.01.2013, sp.zn. 9 So/124/2013 zo dňa
25.02.2015, z ktorého zásadnú časť odôvodnenia citovala. Navrhovateľka ďalej uviedla, že postupom
odporkyne podľa č. 20 ods. 1 dvojstrannej zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení bez
zohľadnenia ústavných práv garantovaných čl. 12 a čl. 39 ods.1 Ústavy SR ako základného zákona štátu
dochádza k poškodeniu celej skupiny tzv. „federálnych dôchodcov,“ s ktorými sa zaobchádza inak ako s
dôchodcami, ktorí mali to šťastie, že ku dňu zániku ČSFR mali sídlo zamestnávateľa v SR. Uvedenú
nerovnosť mala odstrániť novela ZSP č. 140/2015 Z.z. zavedením tzv. vyrovnávacieho príplatku, avšak
odporkyňa svojim postupom opäť časť skupiny tzv. „federálnych dôchodcov“ diskriminuje, keď
zaobchádza s dôchodcami, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok inak ako s dôchodcami,
ktorým bol priznaný starobný dôchodok. V závere svojho opravného prostriedku navrhovateľka
prezentovala názor, že ak odporkyňa tvrdí, že nespĺňa podmienky na vznik nároku na vyrovnávací
príplatok podľa § 69b ods.1 ZSP, mala jej tento príplatok priznať priamo v zmysle čl. 12 a čl. 39 ods.
1 Ústavy SR ako základného zákona SR. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.02.2016, ktorým zamietla
jej žiadosť o vyrovnávací príplatok, vychádza podľa nej z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2. Vo vyjadrení zo dňa 15.04.2016 odporkyňa poukázala na to, že vyrovnávací príplatok je dôchodková
dávka, poskytovaná zo starobného dôchodkového poistenia a jej účelom je odstrániť v dôsledku
rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky nižší celkový dôchodkový príjem z obidvoch
nástupníckych štátov, oproti tomu, ak by sa dôchodok aj za obdobie získané pred 1. januárom
1993 priznal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Priznanie vyrovnávacieho príplatku
prichádza do úvahy, ak je úhrn súm vyplácaných dôchodkov nižší, ako by bola suma dôchodku,
v ktorej by sa dôchodok priznal výlučne podľa právnych predpisov SR. Vyrovnávací príplatok je
dorovnaním rozdielu medzi fiktívnou sumou starobného dôchodku určenou výlučne podľa právnych
predpisov SR s prihliadnutím a celú dobu poistenia a úhrnom vyplácaného starobného dôchodku podľa
právnych predpisov SR a starobného dôchodku podľa právnych predpisov ČR. Odporkyňa uviedla, že
navrhovateľka žiadosťou zo dňa 10.08.2010 požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku,
ktorý žiadala priznať od toho istého dňa a ktorý jej bol od 10.08.2010 priznaný právoplatným rozhodnutím
z 22.09.2010, v sume 336 eur mesačne a následne bol za obdobie dôchodkového poistenia získané
počas poberania predčasného starobného dôchodku zvýšený. Odporkyňa citovala ust. § 69b ods.
1 a § 69a ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a doplnila, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa
14.12.2015 požiadala o vyrovnávací príplatok, pričom nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len
poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku.
Nárok na vyrovnávací príplatok nemá poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok,
keďže ide o dva rôzne druhy dôchodku a z ust. § 69 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že nárok na
vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa
predpisov SR, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku a poistenec, ktorému bol priznaný
predčasný starobný dôchodok, tento nárok nemá. Na tom nič nemení skutočnosť, že podľa § 69a ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zák.č. 413/2012 Z.z. predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení
dôchodkového veku starobným dôchodkom. Nárok navrhovateľky na vyrovnávací príplatok je podľa
odporkyne posúdený správne, v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi o sociálnom poistení.
3. Na pojednávaní súdu dňa 23.05.2018 navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla,
že postupom pri výpočte starobného dôchodku podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy o sociálnom zabezpečení je



poškodená, keďže úhrn dôchodkov poberaných z ČR a SR je má približne o 80,- eur mesačne nižší, ako
by mala sumu dôchodku, priznaného výlučne podľa právnych predpisov SR, s prihliadnutím na celú dobu
dôchodkového zabezpečenia, dosiahnutú tak pred ako aj po rozdelení ČSFR. Odporkyni vytkla, že si
ustanovenie § 69b ods.1 ZSP v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.12.2017 vykladá príliš formalisticky,
bez zohľadnenia ust. § 69a ods.1 zákona, ktoré zakotvuje právnu fikciu, v zmysle ktorej po dovŕšení
dôchodkového veku je predčasný starobný dôchodok starobným dôchodkom, čo mala odporkyňa
zohľadniť a nárok na vyrovnávací príplatok priznať, a to aj v zmysle čl. 12 a čl. 39 ods.1 Ústavy SR.
Nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu tzv. federálnych dôchodcov v porovnaní s dôchodcami, ktorí
mali ku dňu 31.12.1992 sídlo zamestnávateľa v SR, konštatoval NS SR už v čase, kedy neexistovala
žiadna právna úprava, s výnimkou Ústavy SR, z ktorej by bolo možné vyvodiť povinnosť odporkyne
dôchodky federálnym dôchodcom dorovnať. Pozornosť upriamila na rozhodnutie NS SR v obdobnej
právnej veci, sp.zn. 1So/79/2016, zo dňa 06.03.2018, kde žiadosť o priznanie vyrovnávacieho príplatku
bola odporkyňou zamietnutá z rovnakého dôvodu ako v jej prípade, teda z dôvodu, že žiadateľovi bol
priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorým NS SR rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na
ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a §
246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci
konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu
predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s ust. § 250l ods. 1
O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania a keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu
opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na
ktorom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej
dôchodkovej dokumentácii, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul účastníkov a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. februára 2016 je potrebné podľa
ust. § 250j ods. 2 pís. a / a d/ O.s.p. zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť alebo pre
nedostatok dôvodov, a súčasne pre nesprávne právne posúdenie veci a preto podľa ods. 3 cit. ust.
zákona vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie.

5. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

7. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

8. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

9. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) má poistenec
nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ustanovenia § 65 ods. 6 pís. e/ ZSP žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 01.01.2004
do 31.12.2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v
roku 2008 45 kalendárnych mesiacov.
11. Podľa § 67 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení platnom
k 10.08.2010, poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) má nárok na predčasný
starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie bol a/ dôchodkovo poistený najmenej
15 rokov, b/ chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku, c/ a suma predčasného
starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu podľa osobitného predpisu. 56)



12. Podľa ods. 2 cit. ust. poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) má nárok na
predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie bol a/ dôchodkovo
poistený najmenej 15 rokov, b/ chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku, c/ a
suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu
plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56)

13. Podľa § 69 ods. 1,2 ZSP v znení zák.č. 140/2015 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný predčasný
starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení
dôchodkového veku je starobný dôchodok.

14. Podľa § 69b ods. 1 ZSP, poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na
vyrovnávací príplatok, ak

a/ získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia,
za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky,

b/ získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej
doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003,

c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov
Českej republiky,

d/ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní
starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na
osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré
nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku
programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ
alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1)

e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby
policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu, 2) a

f/ suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.

15. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom
zabezpečení (ďalej iba „Zmluva“) uverejnenej ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z., sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého
území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky
alebo naposledy pred týmto dňom.

16. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy ktorá bola uverejnená pod č.
175/1995 Z.z., sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom
registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená
ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná
v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo
organizačnej zložky.

17. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

18. Podľa ust. § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej
poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na
ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.



19. Podľa ods. 1, 2, 3, 4 ust. § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí
byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok,
odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné,
ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,
organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná
zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

20. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v
starobe. K tomuto ústavnému právu uvádza rozhodnutie NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016
v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré
zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme
sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo
iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

21. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a
postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy
a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho
orgánu“).

22. Podľa ust. § 32 ods. 1, 2, 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“)
správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné
podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre
rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako
aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov
verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne
známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená
osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných
evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti,
ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť
správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby
povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

23. Podľa ust. § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ
sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu;
lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

24. Správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v procese súdneho prieskumu nie je súdom
skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa
piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov



uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho
orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim
bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

25. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľke bol právoplatným rozhodnutím zo dňa
22. septembra 2010 priznaný od 10. augusta 2010 predčasný starobný dôchodok v sume 336
eur, ktorý bol za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania predčasného starobného
dôchodku zvýšený. Žiadosťou zo dňa 14.12.2015 navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie
vyrovnávacieho príplatku, v zmysle ust. § 69b ZSP, v znení zák.č. 140/2015 Z.z. Napadnutým
rozhodnutím č. 535 302 0650 0 zo dňa 13. februára 2016, odporkyňa podľa ust. § 69b ods. 1
zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zákona č. 140/2015 Z.z., zamietla
navrhovateľkinu žiadosť o priznanie vyrovnávacieho príplatku a právne svoje rozhodnutie citáciou
uvedeného ustanovenia aj odôvodnila. Skutkovú časť odôvodnenia obmedzila len na konštatovanie,
že : „Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 22. septembra 2010, Vám bol od 10. augusta 2010 priznaný
predčasný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Poistenec, ktorému bol
priznaný predčasný starobný dôchodok nemá podľa § 69 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších
predpisov nárok na starobný dôchodok. Na tom nič nemení skutočnosť, že predčasný starobný dôchodok
je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom. Keďže Vám bol podľa právnych predpisov
Slovenskej republiky priznaný predčasný starobný dôchodok a nie starobný dôchodok, nesplnili ste
podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení
zákona 140/2015 Z. z. Nárok na vyrovnávací príplatok Vám preto nevzniká.“

26. Súd dáva do pozornosti, že odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o správnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu, a to predovšetkým účastníka konania, ktorého sa týka. Odôvodnenie
rozhodnutia, v ktorom sú uvedené len citácie príslušných ust. zákona, bez uvedenia skutočností,
ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov riadila, nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosťou
správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky
rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska
zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
každý argument nie je povinný dať podrobnú odpoveď, nemusí dať odpoveď na všetky otázky ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Analogicky možno
toto rozhodnutie použiť aj na rozhodnutie správneho orgánu.

27. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa na zistený skutkový stav aplikuje konkrétna právna
norma a vyvodzujú sa právne závery. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné stručne a jasne
vyložiť, ktoré skutočnosti mal správny orgán preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní
nároku spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil.
Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití
právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami
k podkladom rozhodnutia. Stručné rozvedenie dôvodov svojho postupu vo vyjadrení k opravnému
prostriedku navrhovateľky, nemôže v žiadnom prípade nahradiť absenciu skutkového odôvodnenia vo
vydanom rozhodnutí.



28. Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom
č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, poskytuje zo starobného poistenia. Účelom predčasného
starobného dôchodku je za splnenia zákonom predpísaných podmienok, zabezpečiť poistencovi príjem v
starobe. Diskrepancia vzniknutá rozdielnou právnou úpravou dôchodkového poistenia (zabezpečenia),
zakotvenou v právnych predpisoch vzťahujúcich sa na oblasť dôchodkového poistenia, prijatou
SR a ČR po rozdelení ČSFR, vyvolala potrebu doriešenia straty na sume dôchodku, spôsobenej
práve kombináciou týchto dávok, súčasne vyplácaných dvoma rozdielnymi nositeľmi poistenia, oproti
prijímateľom dôchodkovej dávky výlučne z nástupníckej krajiny bývalej federácie. Od 1. januára 2016
bol do systému sociálneho poistenia zavedený vyrovnávací príplatok, ako nová dôchodková dávka,
ktorej cieľom je zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla
sumu, ktorá by tomuto dôchodcovi patrila, ak by sa všetky doby sociálneho zabezpečenia získané pred
1. januárom 1993, hodnotili na účely slovenského starobného dôchodku. Táto dôchodková dávka teta
kompenzuje nepriaznivé dosahy rozdelenia bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na
určenie sumy starobného dôchodku niektorých poistencov. Slovenská republika je jedným z dvoch
nástupníckych štátov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky ako jedného štátu a v prípade
zamestnania u zamestnávateľa so sídlom na území ČSFR, nemožno toto považovať za klasické
zamestnanie v cudzine.

29. Predmetom preskúmavacieho konania súdu bolo rozhodnutie odporkyne o nepriznaní nároku
navrhovateľky, ako federálnej dôchodkyne, na vyrovnávací príplatok, pre jej status predčasnej starobnej
dôchodkyne, ktorý ust. § 69b ods. 1 explicitne neuvádza. V tejto súvislosti konajúci súd súd pre ďalší
postup a následnú rozhodovaciu činnosť odporkyne dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp.zn. 1
So 79/2016 zo dňa 06.03.2018, ako ďalšieho rozhodnutia z množstva iných, aj v opravnom prostriedku
navrhovateľky citovaných, viažucich sa k problému tzv, „federálnych dôchodkov,“ nastoľujúce riešenie
konkrétnej témy rozhodovania o vyrovnávacom príplatku poberateľovi predčasného starobného
dôchodku, ktorý je práve tzv. „federálnym dôchodcom.“ Z odôvodnenia cit. rozhodnutia vyplýva, že
v prípade, že výška dôchodkov (podľa právnych predpisov oboch nástupníckych štátov) ku dňu
vzniku nároku na dôchodok v ich súčte po prepočítaní kurzu mien oboch štátov nedosahuje výšku,
ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky
doby dôchodkového poistenia získané tak na území Slovenskej republiky ako aj na území Českej
republiky (pred 01.01.1992), ale aj všetky priemerné príspevky od 01.01.1984 do 31.12.1992 (resp.
pri použití § 63 ods.7 zákona o sociálnom poistení aj pred 01.01.1984), potom tento dôchodok musí
byť priznaný v sume, rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku, priznaného Českou
správou sociálneho zabezpečenia, a takou výškou dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by mu
všetky doby poistenia a príspevky do 31.12.1992 boli hodnotené podľa slovenských právnych predpisov.
Okolnosť, že pre prejednávanú právnu vec platné právne predpisy taký postup (pre poberateľov
predčasných starobných dôchodkov, ktoré sa zmenili na starobné dôchodky) priamo neupravujú, je
z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava
chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady
na spomínanú skupinu starobných dôchodcov, resp. pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri
posudzovaní dôchodkových nárokov navrhovateľa treba vychádzať priamo z čl. 12 a čl. 39 ods.1 Ústavy
Slovenskej republiky ako základného zákona Slovenskej republiky.

30. NS SR v uvedenom rozhodnutí dal do pozornosti aj novelu ZSP č. 461/2003 Z.z., platnú a účinnú
od 01.01.2018, ktorou zákonodarca túto opomenutú skupinu „federálnych predčasných dôchodcov“
zrovnoprávňuje a expressis verbis ich ako poberateľov takéhoto nároku zaradil do hypotézy ust. § 69b
zák.č. 461/2003 Z.z. Resumé cit. rozhodnutia NS SR, je teda nediskriminovať federálnych dôchodcov,
ktorí sa opomenutím istej formy poberania dôchodku, t.j. predčasného dôchodku, stali rukojemníkmi
nedostatočnej právnej úpravy.

31. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

32. Krajský súd sa v uvedenej veci riadil závermi rozhodnutia NS SR sp.zn. 1 So 79/2016 zo dňa
06.03.2018 a rozhodol postupom podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p., zrušením rozhodnutia odporkyne a
vrátením veci na ďalšie konanie, v ktorom bude dôsledne postupovať podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho
poriadku v spojení s ust. § 209 ods. 1- 4 ZSP, vo svojom rozhodnutí riadne odôvodní aplikáciu citovaných
ust. zákona, uvedie skutočnosti pre odôvodnenia spôsobu svojho rozhodnutia a teda odôvodní svoje



rozhodnutie tak, aby ňou zvolený postup bol pre navrhovateľku zrozumiteľný, jasný a vyrovná sa v ňom
so všetkými, pre vec podstatnými, skutkovými a právnymi okolnosťami, riadiac sa názorom správneho
súdu, prezentovaným v tomto rozhodnutí.

33. O náhrade trov konania súd v tomto konaní nerozhodol, pretože využil postup podľa ust. § 151 ods.
3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo
väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia
odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje