Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/37/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200434 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200434.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: P.. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX XXX XX C., zastúpená: JUDr. Janou Berecovou Titkovou, advokátkou so sídlom Dubová 2, 949 01 Nitra proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok - vyrovnávací príplatok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 13. februára 2016 podľa § 250j ods. 2 pís. a/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodne súd podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.03.2016, navrhovateľka žiadala zrušiť rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.02.2016, ktorým jej zamietla žiadosť o vyrovnávací príplatok zo dňa 26.11.2015. V dôvodoch poukázala na to, že je poberateľkou starobného dôchodku od dvoch nositeľov sociálneho zabezpečenia, a to od Českej správy sociálneho zabezpečenia (ďalej len „ČSSZ“) za obdobie dôchodkového poistenia, ktoré dosiahla od 01.09.1968 do 31.12.1992 a aj od odporkyne, za obdobie od 01.01.1993 do 10.08.2010. Dôchodok z Českej republiky (ďalej len „ČR“) podľa českých predpisov sociálneho zabezpečenia poberá napriek tomu, že nikdy počas svojho produktívneho života na jej území nepracovala a miesto výkonu práce u všetkých zamestnávateľov mala výlučne na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“). Odporkyňa a ČSSZ pri posudzovaní jej dôchodkových nárokov vychádzali z článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení č. 318/1994 Z.z. v spojení s článkom 15 ods.1 Správnej dohody, ktorou sa vykonáva Zmluva medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení č. 175/1995 Z.z.. Uvedené články sú naďalej platné a účinné i po vstupe SR do Európskej únie. Pretože jej zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia ČSFR k 31.12.1992 podľa obchodného registra sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré získala pred 01.01.1993, sa považujú za doby zabezpečenia ČR a dôchodok za ne, je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Výsledkom postupu v zmysle citovaných zmlúv je skutočnosť, že aj keď poberá starobné dôchodky z dvoch štátov, súčet súm týchto dôchodkov je nižší ako starobný dôchodok, na ktorý by mala nárok v SR. Odporkyni vytkla, že jediný dôvod, ktorý v rozhodnutí zo dňa 13.02.2016 uviedla bol, že jej podľa právnych predpisov Slovenskej republiky bol priznaný predčasný a nie starobný dôchodok a preto nesplnila podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zákona č. 140/2015 Z.z. S týmto právnym názorom sa navrhovateľka nestotožnila, pretože podľa jej názoru si odporkyňa ust. § 69b ods. 1, konkrétne ustanovenie, že „poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok“ vykladá príliš formalisticky, bez zohľadnenia ust. § 69a ods. 1 ZSP. Je pravdou, že ust. § 69 ZSP vylučuje vznik nároku na starobný dôchodok pri dovŕšení dôchodkového veku poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ale práve z uvedeného dôvodu ZSP v ust. § 69a ods.1 zakotvuje právnu fikciu, v zmysle ktorej po dovŕšení dôchodkového veku sa predčasný starobný dôchodok považuje za starobný dôchodok. S odkazom na ust. § 65 ods. 2 a ods. 6 pís. e/ ZSP poukázala na fakt, že vychovala dve deti a 55 rokov veku dosiahla dňa 02.03.2008. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 ZSP dosiahla dňa 02.12.2011. Počnúc týmto dňom sa predčasný starobný dôchodok, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 22.09.2010, považuje za starobný dôchodok a o naplnení uvedenej právnej fikcie svedčí aj fakt, že v rozhodnutí odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.12. 2015 ktorým bol valorizovaný jej dôchodok je uvedené, že jej od 01. 01. 2016 zvyšuje starobný a nie predčasný starobný dôchodok. Navrhovateľka uviedla, že v prospech jej názoru svedčia aj tvrdenia odporkyne na jej webovej stránke www.socpoist.sk <http://www.socpoist.sk>, na ktorej uvádza, že nárok na vyrovnávací príplatok má poberateľ slovenského starobného dôchodku, ktorému sa vypláca aj český starobný dôchodok. Navrhovateľka konštatovala, že poberateľom slovenského starobného dôchodku je aj dôchodca, ktorému bol pôvodne priznaný predčasný starobný dôchodok a poberateľom starobného dôchodku sa stáva momentom dovŕšenia dôchodkového veku. Ďalej poukázala na rozhodnutia NS SR, v ktorých sa zaoberal problematikou tzv. „federálnych dôchodkov“ ako napr. rozhodnutie sp.zn. 9So/200/2011 zo dňa 30.01.2013, sp.zn. 9So/203/2011, zo dňa 30.01.2013, sp.zn. 9 So/124/2013 zo dňa 25.02.2015, z ktorého zásadnú časť odôvodnenia citovala. Navrhovateľka ďalej uviedla, že postupom odporkyne podľa č. 20 ods. 1 dvojstrannej zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení bez zohľadnenia ústavných práv garantovaných čl. 12 a čl. 39 ods.1 Ústavy SR ako základného zákona štátu dochádza k poškodeniu celej skupiny tzv. „federálnych dôchodcov,“ s ktorými sa zaobchádza inak ako s dôchodcami, ktorí mali to šťastie, že ku dňu zániku ČSFR mali sídlo zamestnávateľa v SR. Uvedenú nerovnosť mala odstrániť novela ZSP č. 140/2015 Z.z. zavedením tzv. vyrovnávacieho príplatku, avšak odporkyňa svojim postupom opäť časť skupiny tzv. „federálnych dôchodcov“ diskriminuje, keď zaobchádza s dôchodcami, ktorým bol priznaný predčasný starobný dôchodok inak ako s dôchodcami, ktorým bol priznaný starobný dôchodok. V závere svojho opravného prostriedku navrhovateľka prezentovala názor, že ak odporkyňa tvrdí, že nespĺňa podmienky na vznik nároku na vyrovnávací príplatok podľa § 69b ods.1 ZSP, mala jej tento príplatok priznať priamo v zmysle čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy SR ako základného zákona SR. Rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.02.2016, ktorým zamietla jej žiadosť o vyrovnávací príplatok, vychádza podľa nej z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2. Vo vyjadrení zo dňa 15.04.2016 odporkyňa poukázala na to, že vyrovnávací príplatok je dôchodková dávka, poskytovaná zo starobného dôchodkového poistenia a jej účelom je odstrániť v dôsledku rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky nižší celkový dôchodkový príjem z obidvoch nástupníckych štátov, oproti tomu, ak by sa dôchodok aj za obdobie získané pred 1. januárom 1993 priznal podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Priznanie vyrovnávacieho príplatku prichádza do úvahy, ak je úhrn súm vyplácaných dôchodkov nižší, ako by bola suma dôchodku, v ktorej by sa dôchodok priznal výlučne podľa právnych predpisov SR. Vyrovnávací príplatok je dorovnaním rozdielu medzi fiktívnou sumou starobného dôchodku určenou výlučne podľa právnych predpisov SR s prihliadnutím a celú dobu poistenia a úhrnom vyplácaného starobného dôchodku podľa právnych predpisov SR a starobného dôchodku podľa právnych predpisov ČR. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 10.08.2010 požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od toho istého dňa a ktorý jej bol od 10.08.2010 priznaný právoplatným rozhodnutím z 22.09.2010, v sume 336 eur mesačne a následne bol za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania predčasného starobného dôchodku zvýšený. Odporkyňa citovala ust. § 69b ods. 1 a § 69a ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z. z. a doplnila, že navrhovateľka žiadosťou zo dňa 14.12.2015 požiadala o vyrovnávací príplatok, pričom nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku. Nárok na vyrovnávací príplatok nemá poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, keďže ide o dva rôzne druhy dôchodku a z ust. § 69 zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že nárok na vyrovnávací príplatok môže vzniknúť len poistencom, ktorým bol priznaný starobný dôchodok podľa predpisov SR, pretože ide o dorovnanie k starobnému dôchodku a poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, tento nárok nemá. Na tom nič nemení skutočnosť, že podľa § 69a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zák.č. 413/2012 Z.z. predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom. Nárok navrhovateľky na vyrovnávací príplatok je podľa odporkyne posúdený správne, v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. 3. Na pojednávaní súdu dňa 23.05.2018 navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že postupom pri výpočte starobného dôchodku podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy o sociálnom zabezpečení je poškodená, keďže úhrn dôchodkov poberaných z ČR a SR je má približne o 80,- eur mesačne nižší, ako by mala sumu dôchodku, priznaného výlučne podľa právnych predpisov SR, s prihliadnutím na celú dobu dôchodkového zabezpečenia, dosiahnutú tak pred ako aj po rozdelení ČSFR. Odporkyni vytkla, že si ustanovenie § 69b ods.1 ZSP v znení účinnom od 01.01.2016 do 31.12.2017 vykladá príliš formalisticky, bez zohľadnenia ust. § 69a ods.1 zákona, ktoré zakotvuje právnu fikciu, v zmysle ktorej po dovŕšení dôchodkového veku je predčasný starobný dôchodok starobným dôchodkom, čo mala odporkyňa zohľadniť a nárok na vyrovnávací príplatok priznať, a to aj v zmysle čl. 12 a čl. 39 ods.1 Ústavy SR. Nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu tzv. federálnych dôchodcov v porovnaní s dôchodcami, ktorí mali ku dňu 31.12.1992 sídlo zamestnávateľa v SR, konštatoval NS SR už v čase, kedy neexistovala žiadna právna úprava, s výnimkou Ústavy SR, z ktorej by bolo možné vyvodiť povinnosť odporkyne dôchodky federálnym dôchodcom dorovnať. Pozornosť upriamila na rozhodnutie NS SR v obdobnej právnej veci, sp.zn. 1So/79/2016, zo dňa 06.03.2018, kde žiadosť o priznanie vyrovnávacieho príplatku bola odporkyňou zamietnutá z rovnakého dôvodu ako v jej prípade, teda z dôvodu, že žiadateľovi bol priznaný predčasný starobný dôchodok, ktorým NS SR rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnila nárok na náhradu trov konania. 4. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania a keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. februára 2016 je potrebné podľa ust. § 250j ods. 2 pís. a / a d/ O.s.p. zrušiť pre jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, a súčasne pre nesprávne právne posúdenie veci a preto podľa ods. 3 cit. ust. zákona vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. 5. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 6. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 7. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 8. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa ustanovenia § 65 ods. 6 pís. e/ ZSP žene, ktorá vychovala dve deti a v období od 01.01.2004 do 31.12.2012 dovŕšila vek 55 rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku 55 rokov sa pripočíta v roku 2008 45 kalendárnych mesiacov. 11. Podľa § 67 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení platnom k 10.08.2010, poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie bol a/ dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b/ chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku, c/ a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56) 12. Podľa ods. 2 cit. ust. poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa osobitného predpisu, 1) má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie bol a/ dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, b/ chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku, c/ a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 56) 13. Podľa § 69 ods. 1,2 ZSP v znení zák.č. 140/2015 Z.z. poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok. Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. 14. Podľa § 69b ods. 1 ZSP, poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak a/ získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky, b/ získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003, c/ ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky, d/ uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia,1) dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom,1) alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu,56aa) ak je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu,1) e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu,2) ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, 2) a f/ suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu. 15. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej iba „Zmluva“) uverejnenej ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z., sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 16. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy ktorá bola uverejnená pod č. 175/1995 Z.z., sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. 17. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 18. Podľa ust. § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 19. Podľa ods. 1, 2, 3, 4 ust. § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 20. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. K tomuto ústavnému právu uvádza rozhodnutie NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 21. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). 22. Podľa ust. § 32 ods. 1, 2, 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 23. Podľa ust. § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 24. Správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 25. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľke bol právoplatným rozhodnutím zo dňa 22. septembra 2010 priznaný od 10. augusta 2010 predčasný starobný dôchodok v sume 336 eur, ktorý bol za obdobie dôchodkového poistenia získané počas poberania predčasného starobného dôchodku zvýšený. Žiadosťou zo dňa 14.12.2015 navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie vyrovnávacieho príplatku, v zmysle ust. § 69b ZSP, v znení zák.č. 140/2015 Z.z. Napadnutým rozhodnutím č. 535 302 0650 0 zo dňa 13. februára 2016, odporkyňa podľa ust. § 69b ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zákona č. 140/2015 Z.z., zamietla navrhovateľkinu žiadosť o priznanie vyrovnávacieho príplatku a právne svoje rozhodnutie citáciou uvedeného ustanovenia aj odôvodnila. Skutkovú časť odôvodnenia obmedzila len na konštatovanie, že : „Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 22. septembra 2010, Vám bol od 10. augusta 2010 priznaný predčasný starobný dôchodok podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok nemá podľa § 69 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nárok na starobný dôchodok. Na tom nič nemení skutočnosť, že predčasný starobný dôchodok je po dovŕšení dôchodkového veku starobným dôchodkom. Keďže Vám bol podľa právnych predpisov Slovenskej republiky priznaný predčasný starobný dôchodok a nie starobný dôchodok, nesplnili ste podmienku nároku na vyrovnávací príplatok uvedenú v § 69b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona 140/2015 Z. z. Nárok na vyrovnávací príplatok Vám preto nevzniká.“ 26. Súd dáva do pozornosti, že odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a to predovšetkým účastníka konania, ktorého sa týka. Odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sú uvedené len citácie príslušných ust. zákona, bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov riadila, nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na každý argument nie je povinný dať podrobnú odpoveď, nemusí dať odpoveď na všetky otázky ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Analogicky možno toto rozhodnutie použiť aj na rozhodnutie správneho orgánu. 27. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa na zistený skutkový stav aplikuje konkrétna právna norma a vyvodzujú sa právne závery. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné stručne a jasne vyložiť, ktoré skutočnosti mal správny orgán preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní nároku spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Stručné rozvedenie dôvodov svojho postupu vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky, nemôže v žiadnom prípade nahradiť absenciu skutkového odôvodnenia vo vydanom rozhodnutí. 28. Predčasný starobný dôchodok je dôchodková dávka, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, poskytuje zo starobného poistenia. Účelom predčasného starobného dôchodku je za splnenia zákonom predpísaných podmienok, zabezpečiť poistencovi príjem v starobe. Diskrepancia vzniknutá rozdielnou právnou úpravou dôchodkového poistenia (zabezpečenia), zakotvenou v právnych predpisoch vzťahujúcich sa na oblasť dôchodkového poistenia, prijatou SR a ČR po rozdelení ČSFR, vyvolala potrebu doriešenia straty na sume dôchodku, spôsobenej práve kombináciou týchto dávok, súčasne vyplácaných dvoma rozdielnymi nositeľmi poistenia, oproti prijímateľom dôchodkovej dávky výlučne z nástupníckej krajiny bývalej federácie. Od 1. januára 2016 bol do systému sociálneho poistenia zavedený vyrovnávací príplatok, ako nová dôchodková dávka, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby úhrnná suma slovenského a českého starobného dôchodku dosiahla sumu, ktorá by tomuto dôchodcovi patrila, ak by sa všetky doby sociálneho zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993, hodnotili na účely slovenského starobného dôchodku. Táto dôchodková dávka teta kompenzuje nepriaznivé dosahy rozdelenia bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, na určenie sumy starobného dôchodku niektorých poistencov. Slovenská republika je jedným z dvoch nástupníckych štátov Českej a Slovenskej Federatívnej republiky ako jedného štátu a v prípade zamestnania u zamestnávateľa so sídlom na území ČSFR, nemožno toto považovať za klasické zamestnanie v cudzine. 29. Predmetom preskúmavacieho konania súdu bolo rozhodnutie odporkyne o nepriznaní nároku navrhovateľky, ako federálnej dôchodkyne, na vyrovnávací príplatok, pre jej status predčasnej starobnej dôchodkyne, ktorý ust. § 69b ods. 1 explicitne neuvádza. V tejto súvislosti konajúci súd súd pre ďalší postup a následnú rozhodovaciu činnosť odporkyne dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 So 79/2016 zo dňa 06.03.2018, ako ďalšieho rozhodnutia z množstva iných, aj v opravnom prostriedku navrhovateľky citovaných, viažucich sa k problému tzv, „federálnych dôchodkov,“ nastoľujúce riešenie konkrétnej témy rozhodovania o vyrovnávacom príplatku poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý je práve tzv. „federálnym dôchodcom.“ Z odôvodnenia cit. rozhodnutia vyplýva, že v prípade, že výška dôchodkov (podľa právnych predpisov oboch nástupníckych štátov) ku dňu vzniku nároku na dôchodok v ich súčte po prepočítaní kurzu mien oboch štátov nedosahuje výšku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa pre výšku jeho starobného dôchodku započítali nielen všetky doby dôchodkového poistenia získané tak na území Slovenskej republiky ako aj na území Českej republiky (pred 01.01.1992), ale aj všetky priemerné príspevky od 01.01.1984 do 31.12.1992 (resp. pri použití § 63 ods.7 zákona o sociálnom poistení aj pred 01.01.1984), potom tento dôchodok musí byť priznaný v sume, rovnajúcej sa rozdielu medzi výškou starobného dôchodku, priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia, a takou výškou dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by mu všetky doby poistenia a príspevky do 31.12.1992 boli hodnotené podľa slovenských právnych predpisov. Okolnosť, že pre prejednávanú právnu vec platné právne predpisy taký postup (pre poberateľov predčasných starobných dôchodkov, ktoré sa zmenili na starobné dôchodky) priamo neupravujú, je z hľadiska nároku navrhovateľa na primerané zabezpečenie v starobe nepodstatná; ak taká úprava chýba, resp. je neúplná, lebo zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu opomenul možné dopady na spomínanú skupinu starobných dôchodcov, resp. pokiaľ nereagoval na také dopady, potom pri posudzovaní dôchodkových nárokov navrhovateľa treba vychádzať priamo z čl. 12 a čl. 39 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky ako základného zákona Slovenskej republiky. 30. NS SR v uvedenom rozhodnutí dal do pozornosti aj novelu ZSP č. 461/2003 Z.z., platnú a účinnú od 01.01.2018, ktorou zákonodarca túto opomenutú skupinu „federálnych predčasných dôchodcov“ zrovnoprávňuje a expressis verbis ich ako poberateľov takéhoto nároku zaradil do hypotézy ust. § 69b zák.č. 461/2003 Z.z. Resumé cit. rozhodnutia NS SR, je teda nediskriminovať federálnych dôchodcov, ktorí sa opomenutím istej formy poberania dôchodku, t.j. predčasného dôchodku, stali rukojemníkmi nedostatočnej právnej úpravy. 31. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 32. Krajský súd sa v uvedenej veci riadil závermi rozhodnutia NS SR sp.zn. 1 So 79/2016 zo dňa 06.03.2018 a rozhodol postupom podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p., zrušením rozhodnutia odporkyne a vrátením veci na ďalšie konanie, v ktorom bude dôsledne postupovať podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s ust. § 209 ods. 1- 4 ZSP, vo svojom rozhodnutí riadne odôvodní aplikáciu citovaných ust. zákona, uvedie skutočnosti pre odôvodnenia spôsobu svojho rozhodnutia a teda odôvodní svoje rozhodnutie tak, aby ňou zvolený postup bol pre navrhovateľku zrozumiteľný, jasný a vyrovná sa v ňom so všetkými, pre vec podstatnými, skutkovými a právnymi okolnosťami, riadiac sa názorom správneho súdu, prezentovaným v tomto rozhodnutí. 33. O náhrade trov konania súd v tomto konaní nerozhodol, pretože využil postup podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.