Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/54/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200437 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200437.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcov: 1. G. R., nar. XX.XX.XXXX, 2. X. R., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K., XXX XX Trenčín, obaja zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., AK so sídlom Piaristická č. 46, Trenčín, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 2902/6, 811 06 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 164/2015 zo dňa 04.12.2015 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. j. 16861/2015/C342-SŽDD/40916 zo dňa 07.07.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutia 1. Minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky rozhodnutím č. 22912/2015/ D220-SLP/73199 - M ako orgán príslušný na konanie podľa § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a na návrh osobitnej komisie zriadenej podľa § 61 ods. 2 správneho poriadku, podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sekcie železničnej dopravy a dráh, odboru dráhového stavebného úradu (ďalej len „ministerstvo“) č. 16861/2015/C342-SŽDD/40916 zo dňa 07.07.2015 (ďalej len „rozhodnutie ministerstva“), ktorým ministerstvo ako orgán verejnej správy vo veciach dráh podľa § 101 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dráhach“) a súčasne ako špeciálny stavebný úrad pre stavby dráh podľa § 102 ods. 1 písm. aa) zákona o dráhach a § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) podľa § 63 ods. 1 správneho poriadku rozhodlo o zamietnutí návrhu G. R. a X. R., obaja bytom K. XXX/X, W. (ďalej aj „G. R. a X. R.“) na obnovu konania v konaní o povolení stavby: „ŽSR Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Vähom - Púchov, žkm 100, 500 - 159,100 na traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa - UČS 31 - Žst. Trenčín“ (ďalej len „stavba“), a rozklad podaný G. R. a X. R., zastúpených advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46, 911 40 Trenčín, v zastúpení JUDr. Matúšom Košarom, advokátom a konateľom (ďalej len „odvolatelia“), doručený ministerstvu dňa 10.08.2015, predložený ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky dňa 07.09.2015, zamietol. 2. Minister v rozhodnutí o rozklade predovšetkým konštatoval, že s námietkou odvolateľov o dôvodnosti obnovy konania nesúhlasil. Stotožnil sa so zistením ministerstva, že rozsudky súdov: rozsudok NS SR spis. zn. 7Sžo/77/2014 zo dňa 26.02.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne spis. zn. 13S/93/2013 zo dňa 02.07.2014 nezakladajú dôvod na obnovu konania, pretože z ich odôvodnenia vyplýva, že nie je známa žiadna nová skutočnosť, ktorá by nemohla byť známa už v čase vydania rozhodnutia o povolení stavby. V súdnom konaní, týkajúcich sa rozsudkov neboli zistené žiadne nové dôkazy, pričom súdy vychádzali z už známych skutočností, týkajúcich sa vyvlastňovania, alebo vydávania stavebného povolenia. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Oba rozsudky boli vyhlásené v čase až po skončení stavebného konania právoplatným rozhodnutím v tejto veci. V prípade rozsudkov sa teda nejedná o skutočnosti, ktoré by existovali už v čase rozhodovania ÚRŽD vo veci povolenia stavby. Zároveň, ak by sa tieto skutočnosti uplatnili v pôvodnom konaní, nemohli mať podstatný vplyv na obsah rozhodnutia vo veci, pretože aj keby došlo k vyvlastneniu v rozsahu požadovanom odvolateľnú, nedošlo by k inému rozhodnutiu ÚRŽD, než bolo pôvodné stavebné povolenie. K námietke odvolateľov ohľadom nevyhotovenia zápisnice z výkonu štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa uskutočnil dňa 19.06.2015 za účasti zamestnancov ministerstva, stavebného úradu mesta Trenčín, zamestnancov stavebníka, zhotoviteľa stavby, ako aj odvolateľov podľa § 21 správneho poriadku uviedol, že v spisovom materiáli sa nachádza zápis z miestneho zisťovania výkonu štátneho stavebného dohľadu, konaného dňa 19.06.2015, na ktorom sa nachádzajú podpisy zamestnancov ministerstva a sú priložené doručenky, ktoré preukazujú doručenie tohto zápisu odvolateľom aj stavebníkovi. V zápise bolo uvedené, že prítomní zašlú svoje písomné stanoviská ministerstvu. Stavebník aj odvolatelia svoje písomné stanoviská následne zaslali ministerstvu, pričom odvolatelia vo svojom stanovisku neuvádzali iné skutočnosti, ako v rozklade, alebo návrhu na obnovu konania. Skutočnosť, že z výkonu štátneho stavebného dohľadu, ktorý sa uskutočnil dňa 19.06.2015 za účasti zamestnancov ministerstva, stavebného úradu mesta Trenčín, zamestnancov stavebníka, zhotoviteľa stavby, ako aj odvolateľov nebola vyhotovená zápisnica presne podľa všetkých podmienok uvedených v § 22 správneho poriadku je čiastočným pochybením správneho orgánu, ktoré ale nemôže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia ministerstva o nepovolení obnovy konania. K námietke týkajúcej sa nesprávneho doručovania uviedol, že v čase podanie ich rozkladu bola dôvodná, ale ako už bolo v tomto rozhodnutí uvedené, ministerstvo neskôr doručilo rozhodnutie ministerstva aj splnomocnenému zástupcovi odvolateľov, preto k dátumu rozhodnutia o rozklade bola uvedená námietka už bezpredmetná. II. žaloba a námietky 3. Dňom 08. 04. 2015 nadobudli právoplatnosť rozsudky Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/93/2013-75 zo dňa 2. júla 2014 na základe potvrdzujúceho druhostupňového rozsudku Najvyššieho súdu SR spis.zn. 7Sžo/77/2014 zo dňa 26. februára 2015, taktiež právoplatného dňom 08.04. 2015 (ďalej rozsudky súdu). Krajský súd v Trenčíne svojim vyššie špecifikovaným rozsudkom zo dňa 02. 07. 2014 rozhodol, že zrušuje rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 č. OVBP 2013-349/953-3/Ju zo dňa 12.04.2013 a zároveň zrušuje rozhodnutie Mesta Trenčín zo dňa 29.11.2012 č. SpSU 897/77156/2012/007-Km. Predmetnými rozhodnutiami boli na účel podľa § 108 ods. 2 písm. 1) stavebného zákona vo verejnom záujme (výstavba železničnej trate a infraštruktúry líniovej stavby „Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod.“) za peňažnú náhradu 11.828,90 € okrem iného vyvlastnené pozemky v tom čase v podielovom spoluvlastníctve G. R. a X. R. (žalobcov) zapísané na LV č. XX pre k. ú. X. ako „C“ KN parcela č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, „C“ KN parcela č. XXX záhrady o výmere XXX m2. Na odvolanie Okresného úradu Trenčín, odboru výstavby a bytovej politiky proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol v odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 26.02.2015, ktorým rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02.07.2014 potvrdil. Obidva rozsudky nadobudli právoplatnosť dňom 08.04.2015. 4. Na základe vyššie citovaných rozsudkov Krajského súdu v Trenčíne a potvrdzujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR boli vzhľadom k zrušeným vyvlastňovacím rozhodnutiam nehnuteľnosti vrátené a zapísané do katastra nehnuteľností naspäť do podielového spoluvlastníctva žalobcov na L V č. XX evidovaným Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom pre obec Trenčín, k. ú. Kubrá ako „C“ KN parcela č. XXX/X ostatné plochy o výmere XXX m2; „C“ KN parcela č. XXX ostatné plochy o výmere XXX m2. Do vlastníctva žalobcov sa vrátila nehnuteľnosť, ktorá bola pred vyvlastnením špecifikovaná ako záhrada a po návrate do ich vlastníctva je nehnuteľnosť prekvalifikovaná ako ostatná plocha ( prekvalifikovanie druhu pozemku zabezpečil v čase neoprávneného vlastníctva vyvlastnenej nehnuteľnosti vlastník ŽSR). Dňa 08.06.2015 žalobcovia podali svoj návrh na povolenie obnovy správneho konania vo veci vydaného stavebného povolenia na stavbu. Vo svojom návrhu sa domáhali povolenia obnovy konania vzhľadom k splneným podmienkam pre obnovu správneho konania vo veci vydania stavebného povolenia na časť stavby dráhy „ZSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500 - 159,100 na traťovú rýchlosť do 160 km/hod. - III. etapa“, UČS 31 - Žst. Trenčín“ podľa § 62 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Svoj návrh žalobcovia odôvodnili novou skutočnosťou, spočívajúcou vo výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/93/2013-75 zo dňa 2. júla 2014 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Sžo/77/2014 zo dňa 26. februára 2015, oboma právoplatnými dňom 08.04.2015, ktorými boli rozhodnutia o vyvlastnení pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov zrušené a pozemky, dotknuté stavbou železnice sa navrátili naspäť do vlastníctva žalobcov. Stavebné povolenie na stavbu, ktorého obnovy konania sa domáhali žalobcovia, vykazuje odo dňa právoplatnosti vyššie špecifikovaných rozsudkov súdu právnu vadu, je nezákonné z dôvodu porušenia jednej z kľúčových zásad správneho konania a to zásady materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 5. Napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov (Mesto Trenčín - rozhodnutie zo dňa 29.11.2012 č. SpSÚ 897/77156/2012/007-Km; Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky so sídlom Trenčín, Hviezdoslavova 3 č. OVBP 2013-349/953-3/Ju zo dňa 12.04.2013) boli síce pozemky v podielovom spoluvlastníctve Alojza R. a X. R. zapísané v LV č. XX pre k. ú. X. ako „C“ KN parcela č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, „C“ KN parcela č. XXX záhrady o výmere XXXmX vyvlastnené a zapísané do Katastra nehnuteľností v prospech stavebníka Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, 813 61 Bratislava, SR; avšak rozsudkami súdov, vyššie špecifikovanými, boli tieto rozhodnutia zrušené a vlastníctvo k pozemkom, na ktorých sa má stavba realizovať („C“ KN parcela Č. XXX/X ostatná plocha o výmere XXX m2, „C“ KN parcela č. XXX ostatná plocha o výmere XXX m2), sa vrátilo do spoluvlastníctva žalobcov. Na základe tejto skutočnosti stavebník stavby Železnice SR ku dňu nadobudnutia právoplatnosti vyššie uvedených rozsudkov nedisponuje vlastníckym právom k pozemkom, na ktorých má byť stavba a súčasne nevie ani preukázať iné právo k citovaným nehnuteľnostiam v zmysle dikcie ust. § 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, čím teda nie je splnená hmotnoprávna podmienka pre vydanie stavebného povolenia na stavbu. V tejto súvislosti žalobcovia vo svojom návrhu poukazovali, že v zmysle ust. § 60 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona je zo strany stavebníka dispozícia vlastníckym právom, alebo iným právom k pozemkom dotknutým stavbou podľa ust. § 139 ods. 1 Stavebného zákona obligatórnou náležitosťou pre vydania stavebného povolenia, ktorú skúma stavebný úrad ex officio v rámci stavebného konania. 6. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, sekcia železničnej dopravy a dráh, odbor dráhový stavebný úrad, Námestie Slobody č. 6, Bratislava (ďalej len „MDVRR SR) ako príslušný správny orgán štátne správy vo veciach dráh vydal dňom 07.07.2015 rozhodnutie pod č. j, 16861/2015/C342-SŽDD/40916, ktorým návrh na obnovu konania zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia ponechal správny orgán bez povšimnutia namietanú skutočnosť, že pri vydávaní predmetného stavebného povolenia na stavbu stavebník ŽSR síce disponoval vlastníckym právom k vyvlastneným pozemkom žalobcov, ale jeho dispozícia vlastníckym právom bola neistá a to práve z dôvodu, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo napadnuté odvolacím konaním, ktoré bolo ukončené práve vydanými rozsudkami súdov preskúmavajúcich vyvlastňovacie rozhodnutie. Súdy konštatovali nezákonnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, ergo ako keby vyvlastnené pozemky boli od začiatku stavebného konania stavby ŽSR a v čase vydania napadnutého stavebného povolenia stále vo vlastníctve žalobcov. Uvedené je preto v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Inak povedané, pozemky žalobcov boli aj v čase vydania napadnutého stavebného povolenia nie v dispozícii stavebníka, ale patrili žalobcom. Proti rozhodnutiu správneho orgánu č. j. 16861/2015/C342- SŽDD/40916 podali žalobcovia v zákonnej lehote svoje odvolanie (rozklad). V odvolaní (rozklade) žalobcovia vyčítali správnemu orgánu, že vo svojom rozhodnutí a odôvodnení k nemu sa nielen že nevyjadril k uskutočnenému výkonu štátneho stavebného dohľadu (ďalej ŠSD), ktorý bol pred vydaním rozhodnutia dňa 19.06.2015 realizovaný za účasti zamestnancov správneho orgánu konajúceho vo veci návrhu na obnovu konania, zamestnancov stavebného úradu mesta Trenčín, zamestnancov ŽSR, zástupcov zhotoviteľa stavby, oboch navrhovateľov a ich právneho zástupcu, ale ani do odôvodnenia rozhodnutia neanalyzoval závery z vykonaného ŠSD a obsah písomných podaní do zápisnice zo ŠSD účastníkov ŠSD, ale ani zápisnicu nezaslal účastníkom konania. Správny orgán pristúpil k realizácii svojho rozhodnutia bez toho, aby účastníka správneho konania oboznámil so závermi ŠSD a vyjadreniami účastníkov v predmetnej zápisnici. Je dôležité uviesť, že zápisnicou sa rozumie procesný inštitút, ktorý obsahuje záznam o určitom procesnom úkone. Jej funkcia spočíva predovšetkým v tom, že tvorí podklad pre rozhodnutie správneho orgánu, umožňuje kedykoľvek sa oboznámiť s priebehom konania, najmä s vykonanými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov konania, najviac umožňuje posúdiť orgánu, ktorý preskúmava rozhodnutia správneho orgánu, či postupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, alebo nie. Z hľadiska postupu po jej vyhotovení zákonodarca stanovil povinnosť prečítať zápisnicu a následne ju podpísať všetkými zúčastnenými osobami, vrátane zástupcu správneho orgánu s výnimkou tých, ktorí ju odopreli podpísať. Závažnosť tohto nedostatku je zo strany súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia sankcionovaná zrušením takéhoto rozhodnutia (R 16/2008; 6 SžoKS 85/2006 ). Ergo, správny orgán nevydal svojej rozhodnutie v súlade s § 46 Správneho poriadku. Správny orgán nedodržal predpísaný procesný postup pri vydaní rozhodnutia vo veci. V odvolaní (rozklade) žalobcovia okrem iného poukázali na neštandardné doručenie vydaného rozhodnutia do dispozície žalobcov. Žalobcovia prevzali z poštového úradu nami napadnuté rozhodnutie dňom 24.07.2015. Až po podaní a doručení odvolania (rozkladu) na druhostupňový orgán v zmysle jeho nariadenia prvostupňový orgán zaslal vyhotovenie rozhodnutia aj právnemu zástupcovi žalobcov, ktorý rozhodnutie prevzal až dňom 22.10.2015. Žalobcovia namietali porušenie ustanovenia § 25 ods. 5 Správneho poriadku o doručovaní písomností v správnom konaní, čo druhostupňový správny orgán vyriešil tak, že prvostupňový orgán vyzval na doručenie rozhodnutia ministerstva ešte raz a to splnomocnenému zástupcovi žalobcu advokátskej kancelárii JUDr. Danica Birošová, s.r.o., Piaristická 46 v Trenčíne. 7. Dňa 09.12.2015 bolo právnemu zástupcovi žalobcov doručené rozhodnutie ministra číslo 164/2015, ktorým minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako orgán príslušný na konanie podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie MDVRR SR (viď dôkaz č. 1). V odôvodnení rozhodnutia druhostupňový správny orgán neakceptoval dôvody žalobcov na obnovu konania vo veci stavebného povolenia stavby, obišiel bez povšimnutia zdôvodnenie, prečo nepovažuje za právnu vadu vydaného stavebného povolenia na stavbu tú skutočnosť, že stavebník nemá vlastnícke ani iné právo k pozemku, na ktorom realizuje stavbu. Podľa názoru žalobcov sa druhostupňový správny orgán dôkladne nevysporiadal so zistením prvostupňového správneho orgánu, že „rozsudky súdov nezakladajú dôvod na obnovu konania, pretože z ich odôvodnenia vyplýva, že nie je známa nová skutočnosť, ktorá by nemohla byť známa už v čase vydania rozhodnutia o povolení stavby“; ale s týmto zistením sa stotožnil svojim súhlasom a viac ho neanalyzoval. Druhostupňový správny orgán nereagoval na namietanú skutočnosť, že pri vydávaní predmetného stavebného povolenia na stavbu stavebník ŽSR síce disponoval vlastníckym právom k vyvlastneným pozemkom žalobcov, ale jeho dispozícia vlastníckym právom bola neistá a to práve z dôvodu, že rozhodnutie o vyvlastnení bolo napadnuté odvolacím konaním, ktoré bolo ukončené práve vydanými rozsudkami súdov preskúmavajúcich vyvlastňovacie rozhodnutie. Súdy konštatovali nezákonnosť vyvlastňovacieho rozhodnutia, ergo ako keby vyvlastnené pozemky boli od začiatku stavebného konania stavby ŽSR a v čase vydania napadnutého stavebného povolenia stále vo vlastníctve žalobcov. Podľa názoru žalobcov uvedené je preto v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku. Inak povedané, pozemky žalobcov boli aj v čase vydania napadnutého stavebného povolenia nie v dispozícii stavebníka, ale s rozhodnutím prevzatým v prvom doručení žalobcom nebolo zrejmé, aký ďalší proces má nasledovať. Bude správny orgán akceptovať odvolanie podané proti prvému doručenému rozhodnutiu? Alebo treba podať odvolanie aj proti druhému doručenému rozhodnutiu? Správny orgán druhého stupňa sa vo svojom napadnutom rozhodnutí nijako k namietaným skutočnostiam nevyjadril a nepovažoval toto konanie prvostupňového orgánu za nezákonné, námietku žalobcov vyhodnotil ako nedôvodnú a napadnuté rozhodnutie pre nezákonnosť nezrušil. Žalobcovia mali teda, že správne orgány posúdili vec po právnej stránke nesprávne, obe rozhodnutia boli vydané s množstvo formálnych i procesných chýb, bez príslušných odôvodnení úvah správnych orgánov, so zmätočnými a zavádzajúcimi formuláciami a z toho dôvodu sa javia obe nami napadnuté rozhodnutia - prvostupňového správneho orgánu i žalovaného ako nepreskúmateľné a vydané nie v súlade s platnou zákonnou úpravou. Naviac správne orgány nerešpektovali výroky právoplatných rozhodnutí konajúcich súdov o preskúmanie predchádzajúcich rozhodnutí o vyvlastnení pozemkov vo vlastníctve žalobcov. III. argumenty žalovaného 8. Stavebník Železnice Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, Odbor investorský, Klemensova 8, Bratislava, v zastúpení spoločnosťou Reming Consult, a.s. Trnavská cesta 27, 831 04 Bratislava (ďalej len „ŽSR“ alebo „stavebník“), podal dňa 06.05.2013 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu dráhy: „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Puchov, žkm 100,500 - 159,100 na traťovú rýchlosť do 160 km/hod.- III, etapa - UČS 31 - Žst. Trenčín“, Úrad pre reguláciu železničnej dopravy (ÚRŽD) ako vtedy príslušný orgán verejnej správy podľa § 101 zákona č. 513/2009 Z. z o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov(ďalej len „zákon č. 513/2009 Z. z.“) a zároveň ako špeciálny stavebný úrad pre stavby dráh podľa § 103 ods. 2 písm. d) a podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „stavebný zákon“) oznámil v uvedenej veci účastníkom konania a dotknutým orgánom dňa 15.05.2013 začatie stavebného konania s doručením verejnou vyhláškou a nariadil na deň 13.06.2013 ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Vzhľadom k tomu, že počas ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, a ani v priebehu celého stavebného konania neboli voči navrhovanej stavbe uplatnené žiadne námietky, ÚRŽD dňa 17.06.2013 vydal v predmetnej veci pod č.: 4025/13-S4/ S-Dr na uvedenú stavbu stavebné povolenie s doručením verejnou vyhláškou. Keďže sa v zákonnej lehote voči vydanému stavebnému povoleniu nikto neodvolal, predmetné rozhodnutie nadobudlo dňa 22.07.2013 právoplatnosť. Stavebník začal následne realizovať stavbu. 9. Žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom pozemkov, zapísaných na LV č. XX pre k. ú. X. ako „C“ KN parcela č. XXX/X záhrady o výmere XXX mX a „C“ KN parcela č. XXX záhrady o výmere XXXmX (ďalej len „pozemky“), boli rozhodnutím Okresného úradu, Odboru výstavby a bytovej politiky Trenčín, č.: OVBP 2013-349/953-3/Ju zo dňa 12.04.2013 a rozhodnutím Mesta Trenčín č. SpSÚ 897/77156/2012/007-Km zo dňa 29.11.2012 na účel realizácie uvedenej líniovej stavby „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm. 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod., III. etapa - UČS 31 - Žst. Trenčín“, podľa § 108 ods, 2 písm, I) stavebného zákona, tieto pozemky vyvlastnené za peňažnú náhradu v sume 11.828,90 €. Dňa 10.06.2015 podali žalobcovia na ministerstvo návrh na obnovu konania vo veci stavebného povolenia na predmetnú líniovú stavbu vydaného ÚRŽD pod č.: 4025/13- S4/S-Dr zo dňa 17.06.2013. Ako dôvod návrhu na obnovu konania uviedli, že stavebné povolenie podľa ktorého sa realizuje predmetná stavba, zasahuje okrem iných aj im vyvlastnené pozemky č, p.: XXX a XXX/X v k. ú. Kubrá, vykazuje v súčasností právnu vadu a je nezákonné z dôvodu porušenia jednej z kľúčových zásad správneho konania a to zásady materiálnej pravdy, podľa ktorej rozhodnutia správnych orgánov musia vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. V návrhu uviedli, že sú splnené podmienky pre obnovu konania vo veci vydania stavebného povolenia č.: 4025/13-S4/S- Dr zo dňa 17.06.2013 (ďalej len „stavebné povolenie“) na časť stavby dráhy „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod., III. etapa - UČS 31 - Žst. Trenčín“ podľa § 62 ods.l písm. a) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správneho poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), nakoľko podľa ich názoru vyšli najavo nové skutočnosti. Za nové skutočnosti žalobcovia považovali rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp, zn. 13S 93/2013-75 zo dňa 02.07,2014, ktorým KS v Trenčíne rozhodol, že zrušuje rozhodnutie Okresného úradu, Odboru výstavby a bytovej politiky Trenčín, č. OVBP 2013-349 953-3/Ju zo dňa 12.04.2013 a zároveň zrušuje rozhodnutie Mesta Trenčín č. SpSÚ 897 77156 2012/007-Km zo dňa 29.11.2012, ktorými boli vyvlastnené pozemky žalobcov. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn, 7Sžo/77/2014 zo dňa 26.02.2015 bol rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp, zn. 13S/93/2013-75 zo dňa 02.07.2014 potvrdený. 10. Podľa žalobcov ku dňu nadobudnutia právoplatnosti vyššie uvedených rozsudkov (dňa 08.04.2015) stavebník nedisponoval vlastníckym právom k predmetným pozemkom a súčasne nevedel ani preukázať iné právo k pozemkom podľa § 58 ods. 2 stavebného zákona, čím teda nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre vydanie stavebného povolenia. Ďalej uviedli, že podľa § 60 ods. 2 písm. b) stavebného zákona je dispozícia vlastníckym, alebo iným právom obligatórna náležitosť pre vydanie stavebného povolenia, ktorú skúma stavebný úrad ex officio v rámci stavebného konania. Ministerstvo po preskúmaní návrhu na obnovu konania dospelo k záveru, že v čase vydania napadnutého stavebného povolenia postupoval ÚRŽD ako príslušný stavebný úrad v zmysle platných právnych predpisov. Tým, že Krajský súd v Trenčíne aj Najvyšší súd Slovenskej republiky svojimi rozhodnutiami rozhodli o vrátení vyvlastnených pozemkov žalobcom, ešte nevznikol dôvod na obnovu konania vo veci právoplatného rozhodnutia stavebného úradu. Žalobcovia v žalobe neuviedli žiadne nové skutočnosti než tie, ktoré už uviedli vo svojom návrhu na obnovu konania a v rozklade proti rozhodnutiu ministerstva, s ktorými sa ministerstvo a minister vysporiadali vo svojich rozhodnutiach. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku sa konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, na návrh účastníka obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Podľa § 63 ods. 2 správneho poriadku, v návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania. Žalobcovia vo svojom návrhu na obnovu konania však neuviedli žiadne nové dôvody obnovy konania. Pokiaľ poukazovali na existenciu rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne a rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ministerstvo konštatovalo, že tieto rozhodnutia nezakladali dôvod na obnovu konania. Pokiaľ ide o ich obsah, ani jedno z predmetných rozhodnutí neuvádzalo žiadnu novú skutočnosť, ktorá by nebola známa už v čase vydávania stavebného povolenia. V konaniach na obidvoch súdoch totiž neboli zistené žiadne nové dôkazy. Súdy vychádzali z už známych skutočností, týkajúcich sa vyvlastňovania, alebo vydávania stavebného povolenia. Dôležitá bola aj skutočnosť, že samotné súdne rozhodnutia boli vydané v čase až po skončení stavebného konania právoplatným rozhodnutím vo veci. Nešlo teda o skutočnosti, ktoré by existovali už v čase rozhodovania ÚRŽD vo veci stavebného povolenia. Z uvedených dôvodov ich ÚRŽD ako povoľujúci orgán ani nemohol brať do úvahy, keďže v čase vydávania stavebného povolenia neexistovali. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku sa novými skutočnosťami alebo dôkazmi, ktoré by mohli byť dôvodom obnovy správneho konania iba tie skutočnosti alebo dôkaz), ktoré už existovali v čase konania, ktoré predchádzalo vydaniu samotného správneho rozhodnutia. Ak takéto skutočnosti nastali až po právoplatnosti rozhodnutia neboli dôvodom na obnovenie konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sž/1/01) ale dôvodom pre nové konanie. Išlo by totiž o skutkovo zmenené okolnosti a v takom prípade by bolo možné začať nové správne konanie a v ňom vydať nové rozhodnutie. ktoré by vychádzalo zo skutkovo zmenených okolností prípadu. 11. Z predloženej dokumentácie, však vyplynulo, že žalobcovia nenamietajú proti vyvlastneniu ako takému, ani proti tomu, že na „ich“ pozemku bude stavba, ale namietajú proti rozsahu vyvlastnenia. Chceli vyvlastnenie v oveľa väčšom rozsahu, než bolo potrebné pre stavbu. Ministerstvo uviedlo, že tá časť pozemku, ktorá bola vyvlastnená, ku ktorej vyvlastnením v pôvodnom rozsahu vzniklo pre ZSR právo stavby, by bola vyvlastnená aj v prípade vyvlastnenia celého pozemku (vrátane domu). Pokiaľ by teda aj došlo k vyvlastneniu v rozsahu požadovanom navrhovateľmi, nedošlo by k inému rozhodnutiu ÚRŽD, než bolo pôvodné stavebné povolenie, vo veci ktorého podali návrh na obnovu konania. V novom konaní by totiž povoľujúci orgán povolil stavebným povolením rovnakú stavbu na pozemku toho istého parcelného čísla. Keďže v návrhu na obnovu konania žalobcovia nepredložili také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na pôvodné rozhodnutie a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia účastníkov konania, ministerstvo rozhodlo podľa § 63 ods. l Správneho poriadku tak, že návrh na obnovu konania žalobcov zamietlo. Rozhodnutie ministerstva následne potvrdil minister v rámci konania o rozklade žalobcov. Námietky uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia ministerstva a rozhodnutia ministra a neodôvodňujú ich zrušenie. IV. verejné vyhlásenie rozhodnutia 12. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.02.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobcovia ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; 14. Podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem. 15. Podľa § 63 ods. 1, 2 Správneho poriadku, obnovu konania povolí na návrh účastníka konania alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci rozhodol v poslednom stupni. V návrhu na obnovu konania treba uviesť dôvody obnovy konania a skutočnosti svedčiace o tom, že návrh je podaný včas. VI. posúdenie veci správnym súdom 16. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 17. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že stavebník Železnice Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo, Odbor investorský Klemensova 8, 813 61 Bratislava, v zastúpení spoločnosťou REMING CONSULT a.s., Trnavská cesta 27, 831 04 Bratislava (ďalej len ŽSR), podal dňa 06.05.2013 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu dráhy : „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500 -- 159,100 na traťovú rýchlosť do 160 km/hod. III. etapa - UČS 31 - Žst. Trenčín“. ÚRŽD oznámil v uvedenej veci účastníkom konania a dotknutým orgánom dňa 15.05.2013 začatie stavebného konania s doručením verejnou vyhláškou a nariadil na deň 13.06.2013 ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Počas ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, a ani v priebehu celého stavebného konania neboli voči navrhovanej stavbe uplatnené žiadne námietky. ÚRŽD dňa 17.06.2013 vydal v predmetnej veci pod č. j.; 4025/13-S4/ S-Dr na uvedenú stavbu stavebné povolenie s doručením verejnou vyhláškou. Predmetné rozhodnutie nadobudlo dňa 22.07.2013 právoplatnosť. Žalobcom ako podielovým spoluvlastníkom pozemkov, zapísaných na LV č.XX pre k. ú.: X. ako „C“ KN parcela č.XXX/X záhrady o výmere XXX mX a „C“KN parcela č.XXX záhrady o výmere XXX m2, boli rozhodnutím Okresného úradu, Odboru výstavby a bytovej politiky Trenčín, Č.: OVBP 2013-349/953-3/Ju zo dňa 12.04.2013 a rozhodnutím Mesta Trenčín č. SpSÚ 897/77156/2012/007-Km zo dňa 29.11.2012. na účel realizácie uvedenej líniovej stavby „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov, žkm 100,500 - 159,100 pre traťovú rýchlosť do 160 km/hod., III. etapa - UČS 31 - Žst. Trenčín“, podľa § 108 ods.2, písm. 1) stavebného zákona, predmetné pozemky vyvlastnené za peňažnú náhradu v sume 11.828,90 EUR. 18. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/93/2013-75 zo dňa 02.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Sžo/77/2014 zo dňa 26.02.2015, bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu, Odboru výstavby a bytovej politiky Trenčín, č.: OVBP 2013-349/953-3/Ju zo dňa 12.04.2013 a zároveň zrušené aj rozhodnutie Mesta Trenčín č. SpSÚ 897/77156/2012/007-Km zo dňa 29.11.2012. Rozhodnutiami boli na účel podľa § 108 ods.2, písm. 1) stavebného zákona vo verejnom záujme (výstavba železničnej trate a infraštruktúry líniovej stavby „ŽSR, Modernizácia železničnej trate Nové Mesto nad Váhom - Púchov pre traťovú rýchlosť do 160 km/ hod.“) za peňažnú náhradu v sume 11.828,90 € vyvlastnené pozemky v tom čase v podielovom spo- luvlastníctve navrhovateľov, zapísané v LV č. XX pre k. ú.: X. ako „C“ KN parcela Č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2, „C“KN parcela č. XXX záhrady o výmere XXX m2. V správnom súdnom konaní žalobcovia vedenom na Krajskom súde v Trenčíne pod spis. zn. 13S/93/2013 namietali predovšetkým to, že správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s ich žiadosťou o rozšírenie vyvlastnenia podľa § 110 ods. 3 Stavebného zákona i na zostávajúcu časť pozemkov a stavby. Žalovaný námietku rozšírenia vyvlastnenia nevyhodnotil v súvislosti so zníženou kvalitou života ich invalidnej dcéry, ale sústredil sa na technické a stavebné podklady navrhovateľa vyvlastnenia a na prístup žalobcov na ich pozemok a stavbu, pričom správny orgán nevysvetlil, prečo sa nezaoberal a nevyhodnotil aj právo žalobcov a najmä ich invalidnej dcéry na kvalitné životné podmienky. Žalobcovia v predmetnom konaní namietali aj nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov administratívneho rozhodnutia. 19. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že jednou zo záruk právnej stability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp "rei iudicatae", ktorý znamená, že o právoplatne rozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať. Má sa tu na zreteli nielen tzv. formálna právoplatnosť (voči rozhodnutie nie je možné podať riadny opravný prostriedok), ale aj materiálnu právoplatnosť (rozhodnutie záväzne upravuje právne pomery účastníkov konania). Výnimku tvoria prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné prostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa dosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia závažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde o nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré vyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového (iného) meritórneho rozhodnutia. Je preto možné prijať záver, že so zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s odvolaním (rozkladom) správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť len skutočnosti ustanovené v správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.). Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú: a) existencia právoplatného rozhodnutia. Návrh na obnovu konania, ktorý by smeroval proti neprávoplatnému rozhodnutiu, by bolo treba považovať za odvolanie (rozklad). Správny poriadok nepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad); b) existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy konania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel takýto podnet zamietnuť; c) existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania, d) dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej; e) neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. 20. V prípade ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku pod novými skutočnosťami alebo dôkazmi sa rozumejú také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré účastník v pôvodnom konaní nemohol uplatniť buď vôbec, pretože ich v tom čase nepoznal, alebo preto, lebo ich bez vlastnej viny nemohol uplatniť (dlhodobá neprítomnosť svedka, nedostupná listina a pod.). Za nové skutočnosti alebo dôkazy na účely obnovy konania však nemožno považovať také skutočnosti alebo dôkazy, o ktorých účastník v čase pôvodného konania vedel, ale z akéhokoľvek dôvodu ich neuplatnil. Zároveň treba zdôrazniť, že novými skutočnosťami sú len také skutočnosti, ktoré nastali do vydania pôvodného rozhodnutia správneho orgánu, pretože len na tieto okolnosti mohol správny orgán prihliadať a vydať tak iné rozhodnutie vo veci. Ak by tieto skutočnosti vznikli až po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemohli by byť dôvodom na obnovu konania. Takéto skutočnosti by však mohli odôvodňovať začatie nového konania, v ktorom by sa o veci vydalo nové rozhodnutie. Je evidentné, že žalobcovia v administratívnom konaní nenamietali pôvodné administratívne rozhodnutie t. j. vyvlastnenie vo svojej podstate, ale iba jeho rozsah. To vyplýva aj z citovaných súdnych rozhodnutí. Podmienkou na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku je, že nové skutočnosti a dôkazy by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Túto okolnosť musí vždy posúdiť správny orgán podľa konkrétnych okolností prípadu. Vychádzajúc z uvedeného správny súd prijal záver, že samotná skutková okolnosť že rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/93/2013-75 zo dňa 02.07.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.04.2015 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR spis. zn. 7Sžo/77/2014 zo dňa 26.02.2015, bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu, Odboru výstavby a bytovej politiky Trenčín, č.: OVBP 2013-349/953-3/Ju zo dňa 12.04.2013 a zároveň zrušené aj rozhodnutie Mesta Trenčín č. SpSÚ 897/77156/2012/007-Km zo dňa 29.11.2012 o vyvlastnení pozemku vo vlastníctve žalobcov, nebola takou novou skutočnosťou, ktorá by mohla privodiť pre žalobcov priaznivejšie/iné rozhodnutie v pôvodnom konaní o vydanie stavebného povolenia. Nebola zistená ani iná taká skutočnosť alebo dôkaz, ktorý existoval v čase, kedy správny orgán konal v pôvodnom administratívnom konaní, na základe ktorého by došlo k vydaniu iného rozhodnutia ÚRŽD vo veci. Žalovaný správny orgán pritom zamietavé rozhodnutie náležite zdôvodnil tým, že časť pozemku, ktorá bola žalobcom vyvlastnená a ku ktorej vzniklo pre ŽSR právo stavby, by bola /pri neexistencii relevantnej skutočnosti alebo dôkazu/ vyvlastnená aj v prípade vyvlastnenia celého pozemku - o ktoré sa žalobcovia aj dožadovali. V novom konaní by totiž ÚRDŽ povolil stavebným povolením rovnakú stavbu na pozemku toho istého parcelného čísla. 21. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných ustanovení Správneho poriadku správny súd dospel k záveru, že konanie /nebola zistená taká procesná vada, ktorá by mala za následok konštatovanie nezákonnosti/ aj rozhodnutia žalovaného boli v súlade so zákonom, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP. 22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 a § 168 SSP a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. U úspešného žalovaného správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady trov konania podľa § 168 SSP. 23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).