Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Scud/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200460 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200460.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: L. B. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiam odporkyne č. XXX XXX XXXX 0, obom zo dňa 14. decembra 2015, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. decembra 2015 o priznaní starobného dôchodku a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. decembra 2015 o nevzniknutí nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.12.2015 odporkyňa podľa ust. § 65, § 255 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/ nariadenia /ES/ Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, priznala navrhovateľovi sumu starobného dôchodku (ďalej len „SD“) od 10.02.2015 v sume 36,60 Eur mesačne. Výšku dôchodkovej dávky mu odo dňa priznania starobného dôchodku podľa ust. § 82 a § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z., za rok 2015 zvýšila na sumu 39,10 Eur mesačne a od 01.01.2016 podľa ust. § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 283/2015 Z.z. na celkovú sumu 40,10 Eur mesačne. V odôvodnení s odkazom na ust. § 65 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z. uviedla, že nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 ZSP navrhovateľ dosiahol dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 10.02.2015. V súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, sa po vstupe Slovenskej a Českej republiky do Európskej únie, naďalej uplatňuje čl. 20 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení a čl. 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ bol naposledy pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej republiky zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý mal ku dňu rozdelenia, dňa 31.12.1992, sídlo na území ČR. Podľa Zmluvy medzi SR a ČR, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľ získal pred 01.01.1993, sa považujú za doby zabezpečenia ČR a starobný dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Ďalšiu podmienku na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov SR v počte 2 887 dní, t.j. 7,9096 rokov, navrhovateľ nesplnil a nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia SR mu nevznikol. Na základe tejto skutočnosti sa navrhovateľovi na účely vzniku nároku na starobný dôchodok, v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, zohľadnilo aj obdobie poistenia v počte 3 155 dní, získané podľa právnych predpisov ČR, čím navrhovateľ k 10.02.2015 získal spolu 6 042 dní, t.j. 16 rokov a 202 dní (podrobný rozpis je v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia v prílohe rozhodnutia zo dňa 14.12.2015) a splnil tak podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok k 10.02.2015. Pre vznik nároku na starobný dôchodok sa navrhovateľovi podľa § 255 ods.1 ZSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z. započítali aj získané náhradné doby pred 01.01.2004. Odporkyňa ďalej uviedla, že suma starobného dôchodku sa podľa čl. 52 ods. 1 pís. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 určí ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“) získaného podľa právnych predpisov SR (2887 dní) a celkovou dobou poistenia získanou aj podľa právnych predpisov ČR, t.j. 6042 dní úhrnom ODP ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok k 10.02.2015. V odôvodnení odporkyňa rozpísala spôsob určenia osobného mzdového bodu, spôsob určenia priemerného osobného mzdového bodu a uviedla, že nakoľko navrhovateľ v rozhodujúcom období získal iba obdobie uvedené v ust. § 255 ods. 3 ZSP (dobu evidovanej nezamestnanosti) nevypočítava sa mu priemerný osobný mzdový bod (ďalej len „POMB“), jeho hodnota podľa ust. § 63 ods. 8 ZSP je 0,3 a táto je nižšia ako 1,0 a preto sa podľa § 63 ods. 4 ZSP pripočíta 19% rozdielu medzi hodnotou 1,0 a POMB, 19% zo sumy 0,7, t.j. 0,133 + 0,3 = 0,433 čo je hodnota POMB pre výpočet sumy starobného dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota podľa § 64 ods. 3 ZSP, ktorá platí k 10.02.2015 je stanovená na 10,6865 Eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 - 10,2524 a indexu 1,04234122. Odporkyňa pri určení spôsobu výpočtu sumy starobného dôchodku najskôr vypočítala teoretickú sumu starobného dôchodku, ktorou je suma starobného dôchodku, ktorá by navrhovateľovi patrila, ak by sa aj doby poistenia získané podľa právnych predpisov ČR, považovali za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov SR, ktorú podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP určila ako súčin priemerného osobného mzdového bodu (0,433), obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (16,5535 rokov) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty (10,6865) vo výške 76,60 Eur mesačne. Z takto vypočítanej teoretickej sumy starobného dôchodku podľa čl. 52 ods. 1 písm. b/, bod ii/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 navrhovateľovi možno priznať iba sumu zodpovedajúcu obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov SR, t.j. 2887 dní, preto sa následne vypočítaná teoretická suma kráti nasledovne: 76,59725736 Eur x koeficient 0,47782040 vypočítaný pomerom obdobia dôchodkového poistenia v SR (7,9096 rokov) k celkovému obdobiu poistenia získanému v SR aj v ČR (16,5535 rokov) = 36,60,- Eur mesačne + zvýšenie odo dňa priznania dôchodku do rozhodnutia podľa § 82 ZSP o zákonnú valorizáciu podľa platných právnych predpisov v jednotlivých kalendárnych rokoch 2015 (2,50 Eur) a 2016 (1,-Eur). Celková suma starobného dôchodku je 40,10 Eur mesačne, čo je suma zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov SR. 2. Proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.12.2015 podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom poukázal na nízky starobný dôchodok v sume 40,-Eur mesačne, z ktorej nemôže vyžiť a žiadal o priznanie minimálneho dôchodku. Uviedol, že prípade ak mu nebude vyhovené, obráti sa na ESĽP. 3. Ďalším rozhodnutím zo dňa 14.12.2015 odporkyňa rozhodla, že navrhovateľovi od 1. júla 2015 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. V odôvodnení poukázala na ust. § 82b pís. a/ ZSP v znení zák.č. 140/2015 Z.z., podľa ktorého nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku vzniká, ak poberateľ tohto dôchodku získal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (písm. a/) a keďže k 1. júlu 2015 navrhovateľ získal iba 6 042 dní, t.j. 16 rokov a 202 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, nemá nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia podľa § 82 ZSP je naďalej 40,10 Eur mesačne. Pretože nedošlo k zmene iných skutočností rozhodných pre nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa ust. § 82b ZSP, navrhovateľovi ani od 01.01.2016 nevznikol. 4. V písomnom vyjadrení zo dňa 14.03.2016 odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutia zo dňa 14.12.2015 ako vecne správne potvrdiť. Zopakovala v ňom skutkové a právne dôvody obsiahnuté v odôvodnení rozhodnutí a poukázala na to, že suma starobného dôchodku navrhovateľa bola určená správne v sume 40,10 Eur mesačne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a zodpovedá obdobiu dôchodkového poistenia získanému v SR a na zvýšenie dávky na minimálnu sumu dôchodku navrhovateľ nesplnil zákonnú podmienku, ktorou je získanie najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. 5. Navrhovateľ sa pojednávaní určených na termín 18.04.2018, 06.06.2018, 11.07.2018 a 26.09.2018 nezúčastnil, doručenia predvolania mal vykázané náhradným spôsobom. Odporkyňa sa na pojednávaní dňa 26.09.2018 plne pridržiavala argumentácie z písomného vyjadrenia zo dňa 14.03.2016 a rozhodnutia žiadala ako vecne správne potvrdiť. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania a keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom z pripojených listinných dôkazov v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomných podaní a obsahu administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul odporkyňu a dospel k záveru, že obe napadnuté rozhodnutia odporkyne zo dňa 14.12.2015 je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len “Zmluva“) uverejnenej ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z., sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 12. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorá bola uverejnená pod č. 175/1995 Z.z., sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. 13. Podľa článku 52 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/ alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 14. Podľa článku 8 ods. 1 a prílohy II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zostáva naďalej v platnosti čl.12, čl.20 a čl.33 Zmluvy. 15. Podľa článku 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ustanovenia vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v prílohe II k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu, ktorým je nariadenie č. 997/2009, podľa ktorého sa naďalej uplatňujú čl. 15 a čl.16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy. 16. Podľa § 60 ods. 1 ZSP, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona. 18. Podľa § 62 ods. 2 ZSP, za obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, ktoré trvalo celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3. Ak toto obdobie trvalo len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní tohto obdobia. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu vo výške 0,3 a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom bolo získané obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 4, a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta. 19. Podľa § 63 ods. 8 ZSP, ak v rozhodujúcom období sú len obdobia uvedené v § 62 ods. 2 prvej vete alebo § 255 ods. 3, priemerný osobný mzdový bod je 0,3. 20. Podľa § 65 ods. 1,2 ZSP, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 66 ods. 1 ZSP, sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; 22. Podľa § 82 ods. 1 ZSP, sa zvyšujú dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky, vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak. 23. Podľa § 82 ods. 2 ZSP, sa zvyšujú dôchodkové dávky od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania. 24. Podľa § 82b ods. 3 ZSP, sa suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c/ sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a/ poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30 rokov, b/ poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa osobitného predpisu, c/ suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d/ poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c/ prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu. 25. Podľa § 82b ods. 4 ZSP obdobie dôchodkového poistenia na účely minimálneho dôchodku je obdobie dôchodkového poistenia a obdobie, ktoré sa pripočítalo k obdobiu dôchodkového poistenia na určenie sumy invalidného dôchodku, získané a/ v kalendárnom roku, za ktorý sa osobný mzdový bod určil najmenej v hodnote 0,241, ak v písmenách b/ až d/ nie je ustanovené inak, b/ pred 1. januárom 1993, c/ v cudzine alebo d/ v kalendárnom roku, 1. v ktorom boli splnené podmienky nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, 2. do ktorého patrí deň, od ktorého bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. 26. Podľa § 255 ods. 1 ZSP, sa považuje za obdobie dôchodkového poistenia aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. 27. Podľa § 255 ods. 3 ZSP, za náhradnú dobu, dobu štúdia a dobu výkonu civilnej služby, ktoré sa hodnotia ako doba zamestnania získané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a ktoré trvali celý kalendárny rok, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky. Ak sa kryjú tieto doby navzájom, patrí osobný mzdový bod vo výške 0,3, 0,6 v prípade materskej dovolenky len raz. Ak tieto doby trvali len časť kalendárneho roka, osobný mzdový bod sa určí ako súčin pomernej časti osobného mzdového bodu a počtu dní týchto dôb. Pomerná časť osobného mzdového bodu je podiel osobného mzdového bodu patriaceho za tieto doby, ktoré trvali celý kalendárny rok, a počtu dní kalendárneho roka, v ktorom sa tieto doby získali. Pomerná časť osobného mzdového bodu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 28. Podľa § 9 ods.1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (v znení do 31.12.2000), ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: a/ doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania, b/ doba inej vojenskej služby, c/ doba odbojovej činnosti včítane väznenia (internácie) z politických, národnostných alebo rasových dôvodov v čase neslobody, d/ doba nezamestnanosti 29. Podľa § 9 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zák.č. 446/2000 Z.z. (účinnosť od 01.01.2001), ak zamestnanie trvalo aspoň rok započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: d/ doba, po ktorú sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu (zák. č.387/1996 Z.z. o zamestnanosti). 30. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 31. Súd má v preskúmavanej veci v konaní o opravnom prostriedku za preukázané, že navrhovateľ, spísaním žiadosti dňa 11.09.2015, žiadal priznať starobný dôchodok od 10.02.2015. Z údajov uvedených v žiadosti súd zistil, že v období od 25.01.1990 do 07.02.1992 bol jeho zamestnávateľom Svoboda, grafické závody, a.s. Praha, následne bol navrhovateľ ako nezamestnaný neevidovaný, od 17.02.1992 do 03.11.1992 bol v evidencii nezamestnaných a od 04.11.1992 do 04.02.1993 bol opäť neevidovaným nezamestnaným. Naposledy, pred rozdelením ČSFR dňa 31.12.1992, bolo sídlo jeho bývalého zamestnávateľa, Svoboda, grafické závody, a.s. Praha, v Českej republike, preto sa doby poistenia ktoré získal pred 01.01.1993, podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení, uverejnenej v Prílohe II nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, považujú za doby poistenia ČR a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.1993, bolo navrhovateľovi zhodnotené podľa právnych predpisov SR a keďže nemal preukázané žiadne zamestnanie, zhodnotila mu odporkyňa do 31.12.2000 iba dobu evidovanej nezamestnanosti, ako náhradnú dobu podľa ust. § 255 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 9 ods. 1 písm. d/ zák. č. 100/1988 Z. z. o sociálnom zabezpečení. Od 01.01.2001 je účinná novela zák. č. 100/1988 Zb. vykonaná zákonom č. 446/2000 Z.z., podľa ktorej za evidovaných nezamestnaných platil štát poistné už len v prípade, ak sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu. Navrhovateľ síce v evidencii nezamestnaných bol aj od 01.01.2001, ale nepoberal podporu v nezamestnanosti. Doba neevidovanej nezamestnanosti navrhovateľa, ku dňu podania žiadosti o starobný dôchodok, dňa 11.09.2015 naďalej trvala. Takýto skutkový stav odporkyňa správne zistila a správne naň aplikovala čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej iba „Zmluva“), ktorý zostal v platnosti aj po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie. Podľa čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, naďalej zostali v platnosti za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe II. V súlade s čl. 8 ods. 1 a prílohou II. nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa po vstupe Slovenskej a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňujú články 12, 20 a 33 Zmluvy. V súlade s čl. 8 ods. 1 a prílohou 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 997/2009 sa po vstupe SR a ČR do EÚ naďalej uplatňujú články 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Správna dohoda“). Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR, alebo naposledy pred týmto dňom. Pravidlo na rozdelenie dôb zabezpečenia, získaných podľa právnych predpisov ČSFR, ustanovuje článok 20 Zmluvy, podľa ktorého sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR, teda pred 1. januárom 1993, považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na území ktorého bolo sídlo zamestnávateľa ku dňu rozdelenia ČSFR a posledný zamestnávateľ navrhovateľa, pred rozdelením ČSFR, mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky. Navrhovateľ v opravnom prostriedku žiadne námietky k zistenému skutkovému stavu neuviedol, jeho námietka sa týka iba určenia nízkej sumy starobného dôchodku, so vznesenou požiadavkou priznať sumu minimálneho starobného dôchodku. 32. Krajský súd má z obsahu spisového materiálu, tiež z osobného listu dôchodkového zabezpečenia (ďalej iba „osobný list“) priloženého k napadnutému rozhodnutiu za preukázané, že navrhovateľ v období dôchodkového poistenia zhodnotenom podľa právnych predpisov SR, má od 05.02.1993 do 31.12.2000 vykázanú iba dobu evidovanej nezamestnanosti. Ako odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uviedla, nerobila mu výpočet priemerného osobného mzdového bodu (nemal žiadne vykázané zárobky), resp. nemal základ pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu (ďalej len „POMB“), ktorý je podstatnou veličinou pri určení sumy starobného dôchodku, podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, keďže nemal zamestnanie a teda ani žiadne vykázané hrubé zárobky pre výpočet priemerného osobného mzdového bodu a táto skutočnosť sa potom odrazila aj v nízkej sume jeho starobného dôchodku. Odporkyňa dospela k správnemu záveru aj vo vzťahu k priemernému osobnému mzdovému bodu ktorý sa navrhovateľovi nevypočítava, jeho hodnota je podľa ust. § 63 ods. 8 ZSP 0,3 (pre prípad ak v rozhodujúcom období je iba náhradná doba v zmysle § 255 ZSP) a k tejto hodnote nižšej ako 1,0 sa podľa § 63 ods. 4 ZSP pripočíta 19% rozdielu medzi hodnotou 1,0 a POMB, t.j. 19% zo sumy 0,7, teda 0,133 + 0,3 = 0,433, čo je hodnota POMB pre výpočet sumy starobného dôchodku navrhovateľa. Krajský súd poukazuje aj na to, že takto určená nízka suma jeho starobného dôchodku vyplýva aj zo skutočnosti priznania mu nároku na starobný dôchodok iba so započítaním doby obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov ČR (3155 dní), pretože ODP podľa právnych predpisov SR mal iba 2 887 dní, t.j. 7,9096 rokov. Navrhovateľovi preto nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 555/2007 Z.z. nevznikol, keďže nezískal 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Súd konštatuje, že odporkyňa postupovala správne, keď navrhovateľovi na účely vzniku nároku na starobný dôchodok, v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zohľadnila aj obdobie poistenia v počte 3 155 dní, získané podľa právnych predpisov ČR, čím potom navrhovateľ ku dňu 10.02.2015 získal spolu 6 042 dní, t.j. 16 rokov a 202 dní (16,5535 rokov), podľa podrobného rozpisu v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia, nachádzajúceho sa v prílohe rozhodnutia zo dňa 14.12.2015. Navrhovateľ týmto splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, ale suma starobného dôchodku zodpovedá iba obdobiu dôchodkového poistenia, získanému podľa právnych predpisov SR, a tou je priznaná suma 36,60 Eur, určená ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku (76,59725736) a koeficientu 0,47782040 (podiel ODP v SR 7,9096 rokov a úhrnu ODP SR + ČR 16,5535 rokov). Priznaná suma starobného dôchodku 36,60 Eur, bola navrhovateľovi odo dňa priznania dôchodku do rozhodnutia podľa § 82 ZSP zvýšená o zákonnú valorizáciu, podľa platných právnych predpisov v jednotlivých kalendárnych rokoch. V roku 2015 o 2,50 Eur a v roku 2016 o 1,- Euro, na celkovú sumu starobného dôchodku 40,10 Eur mesačne, čo je suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia, získanému podľa právnych predpisov SR. Nakoľko navrhovateľ v období od 01.01.1993 nepreukázal získanie vôbec žiadneho obdobia dôchodkového poistenia v SR, odporkyňa mu správne do 31.12.2000 zhodnotila iba náhradné doby, získané ako doby evidovanej nezamestnanosti podľa § 255 ods.1 ZSP a § 9 ods. 1 písm. d/ zák. č. 100/1988 Z.z. o sociálnom zabezpečení, keďže od 01.01.2001 v zmysle novely zák.č. 100/1988 Zb. v znení zák. č. 446/2000 Z.z., bola náhradnou dobou iba doba, počas ktorej sa evidovanému nezamestnanému vyplácala podpora v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu (zák.č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti). Odporkyňa správne postupovala pri určení hodnoty osobného mzdového bodu vo výške 0,3 podľa § 255 ods. 3 ZSP za túto náhradnú dobu získanú do 01.01.2004 podľa zák.č. 100/1988 Zb., tzn. že za to obdobie poistenia, v ktorom za navrhovateľa platil poistné štát, resp. Národný úrad práce, má osobný mzdový bod hodnotu 0,3. Navrhovateľ nepreukázal, žiadne iné získané obdobia dôchodkového poistenia v SR. 33. Pri preskúmavaní ďalšieho rozhodnutia zo dňa 14.12.2015, ktorým odporkyňa podľa ust. § 82b ZSP rozhodla, že navrhovateľovi nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, lebo nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia súd zistil, že navrhovateľ v opravnom prostriedku požadoval priznanie minimálneho dôchodku a z uvedeného dôvodu súd preskúmaval rozhodnutie odporkyne so zameraním na to, či má navrhovateľ ako poberateľ starobného dôchodku v sume 40,10 Eur mesačne, priznaného vyššie preskúmavaným rozhodnutím tiež zo dňa 14.12.2015, nárok na zvýšenie dôchodku na minimálny dôchodok. Podmienky nároku splní poberateľ dôchodku vtedy, ak získa najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a výška jeho dôchodkových príjmov je nižšia ako výška minimálneho dôchodku (§ 82b ods. 3 zákona). Kvalifikovaným obdobím je celé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré poistenec získal pred 01. januárom 1993 a od 1. januára 1993 sa započítajú iba tie roky dôchodkového poistenia, v ktorých poistenec dosiahol osobný mzdový bod najmenej v hodnote 0,241 (§ 82b ods. 4). V prípade navrhovateľa je kvalifikovaným obdobím celé jeho získané obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 6 042 dní (16 rokov a 202 dní) podľa priloženého osobného listu k napadnutému rozhodnutiu. Úhrnom teda navrhovateľ k 1. júlu 2015 a tiež k 1. januáru 2016 získal rovnako iba 16 rokov a 202 dní a nie 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, v zmysle podmienky vyžadovanej ZSP, čím nesplnil podmienku nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku. Iný postup pri posúdení nároku na zvýšenie sumy dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, v zmysle ust. § 82b ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z., zákon neumožňuje. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že odporkyňa rozhodla o nároku navrhovateľa na zvýšenie sumy jeho starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku v súlade so zákonom a preto preskúmavané rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14.decembra 2015, podľa ktorého navrhovateľovi od 1. júla 2015 nevznikol nárok na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku, ako zákonné potvrdil. 34. Krajský súd v súvislosti s priznanou nízkou sumou starobného dôchodku navrhovateľa dáva do pozornosti, že zákonodarca zaviedol inštitút minimálneho dôchodku s cieľom zabezpečiť dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nebola odkázaná na pomoc v hmotnej núdzi osobe, ktorá prevažnú časť svojho aktívneho pracovného života vykonávala zárobkovú činnosť. Navrhovateľ však prevažnú časť svojho aktívneho pracovného života zárobkovú činnosť nevykonával, keďže bol nezamestnaný a tak nemohol ani splniť zákonné podmienky pre minimálny dôchodok. Ak je navrhovateľ odkázaný na pomoc v hmotnej núdzi, má podľa zák.č. 417/2013 právo obrátiť sa s písomnou žiadosťou o sociálnu dávku na príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny. 35. Krajský súd rezumovaním vyššie uvedeného konštatuje, že postup odporkyne pri aplikácii príslušných ust. ZSP a zistenie skutkového stavu v oboch preskúmavaných rozhodnutiach považuje za správny a súladný so zákonom a námietky a požiadavky navrhovateľa pertraktované v jeho opravnom prostriedku za nedôvodné. Vzhľadom k tomu preskúmavané rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. decembra 2015 o priznaní starobného dôchodku a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 14.decembra 2015 o nevzniknutí nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. z dôvodu ich vecnej správnosti potvrdil. 36. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní pred súdom nebol úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.