Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/59/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200468 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200468.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: EURO-ŠTUKONZ, a.s., Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35 972 297, zastúpeného: MST PARTNERS, s.r.o., Laurinská 3, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Akadémia umení v Banskej Bystrici, Jána Kollára 22, 974 01 Banská Bystrica, zastúpeného: HUTTA & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Bezekova 3225/13, 841 02 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23170-9000/2015-KR/40 zo dňa 15.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. Ďalšiemu účastníkovi súd priznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Verejný obstarávateľ Akadémia umení v Banskej Bystrici vyhlásila vo Vestníku verejného obstarávania č. 180/2015 zo dňa 11.09.2015 pod zn. 18698-WYP verejné obstarávanie na predmet zákazky „Rekonštrukcia kaštieľa Radvanských v Banskej Bystrici“. V závislosti od predmetu zákazky, typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 916.953,33 eur bez DPH, ide o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác. 2. Verejný obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk uviedol: III.1.3. Technická alebo odborná spôsobilosť 3.3. § 28 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní alebo ZVO): uchádzač predloží údaje o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácii riadiacich zamestnancov, osobitne osôb zodpovedných za riadenie stavebných prác. Uchádzač predloží doklady o odbornej spôsobilosti: 3.3.1 Stavbyvedúci s odborným zameraním pozemné stavby - osvedčenie o vykonaní odborných skúšok - referencia aspoň jednej zákazky rovnakého alebo podobného druhu ako je predmet zákazky Splnenie požadovaných predpokladov uchádzač preukáže predložením: I. profesijného životopisu stavbyvedúceho, ktorého súčasťou bude zoznam stavebných prác, na ktorých pôsobil v pozícii stavbyvedúci, ktorým preukáže minimálne jednu praktickú skúsenosť na realizácii stavebných prác rovnakého alebo podobného druhu, ako je predmet zákazky. II. úradne overená kópia dokladu o odbornej spôsobilosti stavbyvedúceho na vybrané činnosti podľa zákona č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch alebo ekvivalentným dokladom preukazujúcim predmetné skutočnosti vydávaný v inom štáte. 3.3.2 Odborný garant reštaurátor (min. 1 osoba). Verejný obstarávateľ požaduje reštaurátora so špecializáciou: - reštaurovanie drevených polychrómovaných sôch, drevených oltárnych architektúr a drevených architektonických článkov v nadväznosti na historickú architektúru (S1, S4) - reštaurovanie kamenných polychrómovaných sôch, kamenných architektonických článkov, muriva a nadväzujúcich omietok v interiéroch a exteriéroch objektov historickej architektúry (S6, S8) - reštaurovanie štukových plastík, štukových architektonických článkov a súvisiacich omietok v interiéroch a exteriéroch objektov historickej architektúry (S9, S11) - reštaurovanie kovových plastík a kovových prvkov v interiéroch a exteriéroch objektov historickej architektúry (S12) - reštaurovanie nástennej maľby, historickej omietky a muriva v interiéroch a exteriéroch historickej architektúry (M1) autorizovaný reštaurátor - reštaurovanie historického nábytku (U8) - reštaurovanie keramických diel (U5) Splnenie požadovaných predpokladov uchádzač preukáže predložením: I. profesijného životopisu II. dokladu o odbornej spôsobilosti - úradne overenej kópie dokladu o odbornej spôsobilosti/osvedčenia o autorizácii Komorou reštaurátorov požadované špecializácie. V prípade, ak je odborne spôsobilou osobou zahraničná osoba, verejný obstarávateľ bude postupovať v zmysle zákona č. 200/1994 Z.z. o Komore reštaurátorov a reštaurátorskej činnosti jej členov (ďalej len zákon o Komore reštaurátorov) v nadväznosti na § 2 písm. b) zákona č. 293/2007 Z.z. o uznávaní odborných kvalifikácií, v zmysle ktorých je reštaurovanie Regulovaným povolaním, ktorého výkon je podmienený splnením kvalifikačných predpokladov vzdelania a odbornej praxe a uzná aj iné doklady v súlade so zákonom č. 293/2007 Z.z. 3. Dokladovanie špecializácií môžu byť vydokladované aj viacerými expertmi/reštaurátormi. 4. V čl. I. „Úvodné ustanovenia“ návrhu zmluvy o dielo, ktorý bol súčasťou súťažných podkladov je uvedené, že: „....Uvedená stavba je národnou kultúrnou pamiatkou v zmysle zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu....“. 5. Súťažné podklady k predmetnému verejnému obstarávaniu verejný obstarávateľ poskytol 17. záujemcom, pričom v lehote na predkladanie ponúk, t.j. do dňa 23.10.2015 do 12:00 hod. predložili ponuku 3 uchádzači. Otvorenie častí ponúk označených ako „Ostatné“ sa uskutočnilo dňa 23.10.2015 o 12:30 hod. 6. Dňa 18.09.2015 doručil žalobca Akadémii umení v Banskej Bystrici (ďalej aj len kontrolovaný) žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní smerujúcu proti podmienkam uvedeným vo výzve na predkladanie ponúk. Zamietnutie žiadosti o nápravu bolo navrhovateľovi doručené dňa 25.09.2015. 7. Dňa 04.03.2015 verejný obstarávateľ doručil Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica žiadosť o vyjadrenie k špecializácii realizátorov reštaurátorských prác ako podklad pre výberové konanie na reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky „Kaštieľ Radvanských“. 8. Dňa 17.03.2015 bola verejnému obstarávateľovi doručená odpoveď na túto žiadosť listom zo dňa 10.03.2015 označeným ako „Banská Bystrica, kaštieľ Radvanských, č. ÚZPF č. 73/1-vyjadrenie k reštaurovaniu“, v ktorom je uvedené: „...podľa platných právnych predpisov reštaurovanie je osobitný druh obnovy, ktorý môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu (§ 5 ods. 2 písm. a/ - d/ zákona č. 200/1994 Z.z. o Komore reštaurátorov a o výkone reštaurátorskej činnosti jej členov...“. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vo svojej odpovedi uviedol tiež, ktoré špecializácie reštaurovania sú v danom prípade predmetné v zmysle zákona o Komore reštaurátorov a v súlade s návrhom reštaurovania. 9. Žalobca listom zo dňa 30.09.2015 doručeným úradu dňa 01.10.2015 podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní smerujúce proti podmienkam uvedeným vo výzve na predkladanie ponúk v predmetnom verejnom obstarávaní. Žalobca vo svojich námietkach konštatoval, že verejný obstarávateľ vo výzve na predkladanie ponúk stanovil podmienku účasti podľa § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, v rámci ktorej požadoval preukázanie odbornej spôsobilosti prostredníctvom minimálne jedného reštaurátora v určených špecializáciách. Žalobca sa v podaných námietkach odvolával na žiadosť o nápravu, ktorá predchádzala týmto námietkam a v ktorej požadoval odstrániť túto podmienku účasti, resp. žiadal, aby verejný obstarávateľ zohľadnil možnosť preukázania spôsobilosti plniť predmet zákazky reštaurátormi spôsobom podľa § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov a to predložením čestného vyhlásenia uchádzača o zabezpečení reštaurátorskej činnosti podľa § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov. Podľa žalobcu táto podmienka účasti odporuje princípom verejného obstarávania, nakoľko nezabezpečuje voľnú a efektívnu súťaž a je diskriminačná. Žalobca nesúhlasil s tvrdením verejného obstarávateľa v oznámení o vybavení žalobcovej žiadosti o nápravu, ktorý ju podľa § 136 ods. 6 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní zamietol a to, že podľa verejného obstarávateľa, právo vyplývajúce z § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov prináleží vlastníkovi kultúrnej pamiatky alebo Zbierkového predmetu a nie tretej osobe - zhotoviteľovi diela. 10. Konanie o námietkach žalobcu začalo podľa § 138 ods. 3 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní dňa 03.11.2015. 11. K podaným námietkam sa vyjadril verejný obstarávateľ listom doručeným úradu dňa 12.11.2015, v ktorom uviedol, že námietky žalobcu považuje za nedôvodné, nakoľko predmetná podmienka účasti je podľa neho formulovaná v súlade s ust. § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní. Poukázal na ust. § 33 ods. 1 a ods. 7, § 42 ods. 1 písm. p) a § 43 ods. 2 písm. c) zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a § 5 ods. 1 a § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva kultúry SR č. 253/2010 Z.z. (ďalej aj len vykonávacia vyhláška) a § 4 ods. 3 zákona o Komore reštaurátorov, z ktorých vyplýva, že v prípade stavieb, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, sa za riadiacich zamestnancov považujú súčasne minimálne 2 osoby, a to osoba stavbyvedúceho, ktorá zodpovedá za riadenie stavebných prác na stavbe a osoba reštaurátora, ktorá zodpovedá za reštaurátorskú činnosť na stavbe. Verejný obstarávateľ taktiež uviedol vo vyjadrení, že aplikácia rozhodnutia úradu, na ktoré sa žalobca odvoláva, neprichádza v tomto prípade do úvahy, keďže toto rozhodnutie riešilo prípad stavebných prác na stavbe, ktorá nebola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. K ďalšej žalobcovej námietke týkajúcej sa nesprávneho výkladu § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov, verejný obstarávateľ uviedol, že oprávnenie Komory reštaurátorov rozhodnúť podľa § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov prichádza do úvahy iba vtedy, ak nefunguje hospodárska súťaž a v dôsledku nezáujmu súťažiteľov o reštaurátorskú zákazku, je ohrozená národná kultúrna pamiatka a naopak, ak hospodárska súťaž existuje, t.j. existujú súťažitelia uchádzajúci sa o reštaurátorskú zákazku, tak Komora reštaurátorov nie je oprávnená rozhodnúť podľa § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov. 12. Po začatí konania o námietkach úrad prerušil konanie o námietkach podľa § 138 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní rozhodnutím č. 14233-6000/2015-ON/227-P zo dňa 24.11.2015 a požiadal o vypracovanie odborného stanoviska Komoru reštaurátorov z dôvodu posúdenia otázok odborného charakteru. 13. Podľa odborného stanoviska Komory reštaurátorov doručeného úradu dňa 16.12.2015 vo vzťahu k požiadavkám, ktoré musia byť splnené na uplatnenie práva vyplývajúceho z § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov, medzi základné podmienky na uplatnenie tohto práva patrí odmietnutie všetkých reštaurátorov v príslušnej špecializácii reštaurovania poskytnúť reštaurovanie vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky (ďalej aj len NKP) a zároveň podanie žiadosti o určenie reštaurátora vlastníkom NKP Predstavenstvu Komory reštaurátorov. Žiadosť o určenie reštaurátora podľa § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov musí obsahovať aj opis rozhodujúcich skutočností preukazujúcich neúspešné rokovanie vlastníka o poskytnutí výkonu reštaurovania so všetkými reštaurátormi pôsobiacimi v príslušných špecializáciách reštaurovania, ako aj dôkazy o tom, že rokovania s týmito reštaurátormi o poskytnutí reštaurovania boli bezvýsledné. 14. O žalobcových námietkach rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy Úrad pre verejné obstarávanie, odbor konania o námietkach rozhodnutím č. 14233-6000/2015-ON/227 zo dňa 21.12.2015 tak, že zamietol námietky žalobcu podľa § 139 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že námietky navrhovateľa, t.j. žalobcu sú v celom rozsahu neopodstatnené a to jednak s poukazom na závery odborného stanoviska Komory reštaurátorov, keďže požiadavka žalobcu, aby uchádzači mohli v tomto verejnom obstarávaní preukázať splnenie podmienok účasti spôsobom, ktorý predpokladá § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov, nie je v danom verejnom obstarávaní uplatniteľná. Má za to, že právo vlastníka vyplývajúce z § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov slúži výlučne na ochranu pamiatkového fondu v krajných situáciách a za predpokladu splnenia vopred stanovených podmienok, pričom by uplatnenie tejto možnosti nemalo byť vlastníkom, či zhotoviteľom vopred predpokladané, ale toto právo má byť využité až vtedy, keď preukázateľne nie je možné získať na reštaurovanie NKP žiadneho reštaurátora v príslušnej špecializácii. Prostredníctvom splnenia predmetnej podmienky majú uchádzači, teda vo vzťahu k podmienke účasti týkajúcej sa osoby reštaurátora alebo reštaurátorov preukázať, že sú spôsobilí zrealizovať zákazku, ktorá je predmetom daného verejného obstarávania (č.l. 11 bod 42 prvostupňového rozhodnutia). Úrad neuznal dôvodnú ani ďalšiu námietku žalobcu týkajúcu sa vyžadovania osoby reštaurátora v rámci podmienky účasti podľa § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko verejný obstarávateľ pri stanovovaní podmienok účasti podľa § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní má prihliadať aj na ustanovenia zákona o ochrane pamiatkového fondu, vykonávaciu vyhlášku, ako aj zákon o Komore reštaurátorov. V prípade rekonštrukčných prác na stavbách, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, je podľa názoru prvostupňového orgánu verejnej správy považovať taktiež reštaurátorov určených záväzným stanoviskom alebo rozhodnutím príslušného orgánu pamiatkovej starostlivosti podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu, keďže iba oni, ako osoby odborne spôsobilé, môžu vykonávať reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky. 15. Proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom sa pridržiaval svojej argumentácie uvedenej v žiadosti o nápravu resp. v podaných námietkach. 16. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 23170-9000/2015-KR/40 zo dňa 15.02.2016, tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 14233-6000/2015-ON/227 zo dňa 21.12.2015. II. Žaloba 17. Žalobca v žalobe doručenej tunajšiemu súdu dňa 21.3.2016 sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14233-6000/2015-ON/227 zo dňa 21.12.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, odbor konania o námietkach č. 23170-9000/2015-KR/40 zo dňa 21.12.2015, ktorým boli námietky žalobcu zamietnuté podľa § 139 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. 18. V žalobe uviedol, že v rozhodovacej praxi žalovaného nie je sporný výklad, podľa ktorého ust. § 28 ods. 1 ZVO má kogentný charakter, čo vyplýva i z rozhodnutia žalovaného č. 284-6000/2012-ON/91 zo dňa 25.4.2012, podľa ktorého nie je možné rozširovať taxatívnosť ustanovenia § 28 ods. 1 písm. g) ZVO. S ohľadom na kogentnosť ust. § 28 ods. 1 ZVO, ako aj jasné vymedzenie ZVO, ktorý za riadiaceho zamestnanca v odvetví stavebných práv považuje osoby zodpovedné za riadenie stavebných prác, žalobca zastáva názor, že v prípade zákaziek na stavebné práce môže byť riadiacim zamestnancom iba taký riadiaci zamestnanec, ktorý zodpovedá za riadenie stavebných prác. 19. Podľa žalobcu reštaurátor nie je osoba, ktorá by zodpovedala za riadenie stavebných prác, a preto nemôže byť považovaný za riadiaceho zamestnanca v zmysle § 28 ods. 1 písm. g) ZVO. To znamená, že ohľadne reštaurátorov nie je možné požadovať preukazovanie technickej a ani inej odbornej spôsobilosti podľa § 28 ods. 1 písm. g) ZVO. 20. Podľa žalobcu ust. § 28 ods. 1 písm. g) ZVO môže dopadať iba na zamestnanca, ktorý je so svojim zamestnávateľom v pracovnom pomere v zmysle zákonníka práce. Túto podmienku účasti môžu spĺňať aj prostredníctvom tretích osôb v zmysle § 28 ods. 2 ZVO, pokiaľ tieto osoby majú v pracovnom pomere zodpovedajúceho vedúceho zamestnanca. 21. Poukázal, že osobou, ktorá zodpovedá za riadenie stavebných prác, je v zmysle existujúcej právnej úpravy jedine stavbyvedúci, ktorý o týchto prácach vedie evidenciu v stavebnom denníku a koordinuje všetky ostatné profesie na stavbe. Uvedené v minulosti potvrdila aj Slovenská komora stavebných inžinierov v stanovisku, ktoré bolo akceptované v rozhodnutí žalovaného č. 284-6000/2012-ON/91 zo dňa 25.4.2012. 22. Pokiaľ ide o reštaurátorov, predmetom ich činnosti je špecifická výtvarná činnosť, ktorá je súhrnnom vykonávaných prác na kultúrnych pamiatkach alebo zbierkových predmetoch, ktoré sú výtvarnými dielami maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia (§ 4 ods. 1 zákona Komore reštaurátorov) a túto nemožno považovať za stavebné práce, okruh ktorých je možno určiť zákonom č. 50/1976 Zb. stavebného zákona. Reštaurátor preto v rámci zákazky na stavebné práce nemôže byť osobou zodpovednou za realizáciu stavebných prác podľa § 28 ods. 1 písm. g) ZVO. Činnosť reštaurátora nemá ani riadiaci charakter tak, ako to vyžaduje ust. § 28 ods. 1 písm. g) ZVO. 23. Podľa žalobcu z ustanovení zákona o Komore reštaurátorov, zákona o ochrane pamiatkového fondu a vykonávacej vyhlášky vyplýva, že reštaurovanie má charakter výkonnej profesie, keď reštaurovanie (v zmysle § 37 zákona o ochrane pamiatkového fondu) môže vykonávať len fyzická osoba (reštaurátor). Opačný záver uvádzaný žalovaným v bode 67 rozhodnutia neobstojí, keďže je v absolútnom protiklade so znením a významom právnych predpisov, z ktorých žalovaný vychádzal. 24. Žalobca si je plne vedomý nevyhnutnosti zabezpečovať reštaurátorské práce na národných kultúrnych pamiatkach odborne spôsobilými osobami (reštaurátormi). To však neznamená, že zabezpečenie naplnenia tohto verejného záujmu sa má realizovať postupom odporujúcim zneniu ust. § 28 ods. 1 písm. g) ZVO. Verejný obstarávateľ mal tento svoj (legitímny) zámer dosiahnuť iným spôsobom, napr. v rámci zmluvnej úpravy s víťazným uchádzačom (viď Rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 284-6000/2012- ON/91 zo dňa 25.04.2012). 25. Ak verejný obstarávateľ požadoval preukázanie technickej a inej odbornej spôsobilosti v zmysle § 28 ods. 1 písm. g) ZVO ohľadne reštaurátorov, mal zohľadniť aj úpravu § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov. 26. Podľa žalobcu princípy vyjadrené v § 9 ods. 4 ZVO (v súčasnosti § 9 ods. 3 ZVO) predstavujú základný interpretačný kľúč k jednotlivým ustanoveniam zákona o verejnom obstarávaní. V súvislosti s uvedeným poukázal žalobca na rozhodnutie Rady UVO č. 1O93-9OOO/2O14-KR/7 zo dňa 17.3.2014 bod 57 a aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 131/2011 zo dňa 20. 06. 2012, podľa ktorého „pokiaľ sa má postupom verejného obstarávateľa zabezpečiť čestná hospodárska súťaž, nie je prípustné, aby sa umožnilo akékoľvek nepreskúmateľné, či nekontrolovateľné konanie verejného obstarávateľa, ktoré umožní ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Je samozrejmé, že zákonu sa prieči aj taký postup verejného obstarávateľa, ktorý síce nie je v priamom rozpore s jeho textom, ale porušuje princípy verejného obstarávania." 27. Podľa názoru žalobcu Úrad pre verejné obstarávanie, ako ani Rada Úradu sa uvedenými zásadami v danej veci neriadili, keď dospeli k zhodnému záveru, že právo vyplývajúce z § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov prináleží len vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky, pričom poukázali na znenie dôvodnej správy k uvedenému ustanoveniu: „Právo vlastníkov kultúrnych pamiatok alebo zbierkových predmetov umeleckej povahy na ich reštaurovanie sa zakladá ako úplne nové. Návrh zákona tak garantuje vlastníkom týchto diel splnenie ich zákonnej povinnosti starostlivosti o tieto diela ... aj vtedy, ak napriek vynaloženiu úsilia im výkon reštaurátorskej činnosti viackrát zamietli. V týchto prípadoch má vlastník právo požiadať Komoru, aby určila reštaurátora, ktorý uskutoční požadovaný výkon reštaurátorskej činnosti". 28. Podľa žalobcu zo znenia ust. § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov nevyplýva, že pojem „ten" alebo „objednávateľ", by sa mal vzťahovať len na vlastníka kultúrnej pamiatky. Pri posudzovaní rozsahu okruhu subjektov, ktoré sú oprávnené požiadať o určenie reštaurátora treba primárne vychádzať zo znenia ust. § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov a nie jeho dôvodovej správy. 29. Z citovanej dôvodovej správy vyplýva, že jej úmyslom bolo garantovať vlastníkom kultúrnych pamiatok alebo zbierkových predmetov umeleckej hodnoty splnenie zákonnej povinnosti starostlivosti o tieto diela. V dôvodovej správe však nie je stanovené, že toto oprávnenie má prislúchať iba vlastníkom kultúrnych pamiatok alebo zbierkových predmetov umeleckej hodnoty. 30. Úmyslom zákonodarcu bolo podľa žalobcu v ust. § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov zabezpečiť najmä vlastníkom kultúrnych pamiatok alebo zbierkových predmetov umeleckej hodnoty prístup k službám reštaurátorov. Tomuto úmyslu následne zodpovedá aj text § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov, ktorý oprávňuje požiadať o určenie reštaurátora širšie určený subjekt - objednávateľa (do ktorého spadá aj vlastník), a nie iba vlastníka. Z uvedeného dôvodu treba odmietnuť i závery uvádzané v odbornom stanovisku Komory reštaurátorov, nakoľko nemá oporu v ust. § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov a ani v dôvodovej správe. Záver UVO ako aj Rady UVO o tom, že právo požiadať Komoru reštaurátorov, aby určila reštaurátora podľa § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov má výlučne vlastník národnej kultúrnej pamiatky, nemá oporu ani v § 33 ods. 2 a 3 zákona o ochrane pamiatkového fondu. Uvedené ustanovenia zákona o ochrane pamiatkového fondu totiž upravujú práva a povinnosti vlastníka kultúrnej pamiatky pri prípravnej fáze reštaurovania, nie práva a povinnosti pri zabezpečovaní reštaurátorských prác. 31. Podľa žalobcu stotožňovanie pojmu objednávateľa s vlastníkom veci, ktorá má byť predmetom diela, nemá oporu ani v zákone č. 513/1991 Zb. obchodného zákonníka (ďalej len ObchZ), ktorý upravuje zmluvný typ zmluvy o dielo (viď § 536 a nasl. ObchZ). Ust. § 538 ObchZ výslovne predpokladá tzv. subdodávateľské zmluvy, ktoré v praxi mávajú formu zmluvy o dielo, pričom objednávateľ zmluvy o dielo môže, ale nemusí byť vlastníkom veci, ktorá je predmetom diela. 32. Ak by o určenie reštaurátora mohol v zmysle § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov požiadať iba vlastník kultúrnej pamiatky, verejný obstarávateľ mal súťažné podklady/výzvu na predkladanie ponúk spracovať tak, aby aplikáciu § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov umožnil a nie vylúčil, alebo mal reštauračné služby obstarávať samostatne (aby existujúce limity trhu v oblasti reštaurátorských práv neviedli k automatickému obmedzeniu súťaže v celom verejnom obstarávaní na stavebné práce, v rámci ktorých sa budú realizovať činnosti reštaurátora). 33. Žalobca je názoru, že pokiaľ výklad ustanovenia § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov umožňuje jeho využitie iba vlastníkovi NKP, je na mieste, aby si vlastníci príslušnej NKP zabezpečovali reštaurátorské práce výhradne samostatne - obstarávaním reštaurátorských činností, len pre skupinu reštaurátorov, bez účasti záujemcov - stavebných spoločností, ktorým práve spájanie reštaurátorskej činnosti s uskutočňovaním stavebných prác odrádza od účasti v súťaži. 34. Podľa žalobcu požiadavka verejného obstarávateľa na predloženie dokladov v zmysle výzvy je v rozpore s § 9 ods. 3 ZVO, v zmysle ktorého sa pri zadávaní zákaziek musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti ako aj s požiadavkou na zabezpečenie voľnej a efektívnej súťaže. Táto požiadavka zároveň zakladá podozrenie na porušenie § 4 a nasl. zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu malo byť námietke žalobcu vyhovené. 35. ZVO nevyžaduje, aby uchádzači, ktorí prípadne využijú kapacity inej osoby v zmysle § 28 ods. 2 ZVO, resp. subdodávateľa mali v čase predkladania ponúk dohodnuté ceny s týmito osobami za nimi poskytnuté služby či práce. ZVO nevyžaduje predloženie dokladu o takejto cenovej dohode v rámci ponuky. Uchádzač, ktorý by v rámci ponuky na reštauračné práce využil ust. § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov, môže spracovať cenovú ponuku bez ohľadu na to, že v čase podania ponuky nemá s prípadným reštaurátorom dohodnuté cenové podmienky ich spolupráce. Rovnako tak nemusí mať cenové podmienky spolupráce dohodnuté s reštaurátorom ani uchádzač, ktorý má v čase podania ponuky prísľub reštaurátora na budúcej spolupráci. 36. Žalobca v žiadosti o nápravu napadol opodstatnenosť požiadavky verejného obstarávateľa predložiť podklady v zmysle § 28 ods. 1 písm. g) ZVO pri reštaurátoroch na reštaurovanie keramických diel a historického nábytku. K tejto námietke sa UVO a ani Rada UVO nijako nevyjadrili napriek tomu, že žalobca sa v podaných námietkach ako aj odvolaní na tejto svojej námietke trval. Napadnuté rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné. 37. Podľa žalobcu z dôvodov vyššie uvedených vyplýva, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne je aj nepreskúmateľné. S poukazom na uvedené žiadal, aby súd Rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 23170 - 9000/2015-KR/40 zo dňa 15.02.2015 a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 14233-6000/2015- ON/227 zo dňa 21.12.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcovi. III. Vyjadrenie žalovaného 38. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 2.5.2016 uviedol, že žaloba trpí formálnymi vadami a zo znenia žaloby vyplýva, že žalobca mal v úmysle žalovať dva správne orgány. Za orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni považuje Radu úradu pre verejné obstarávanie, teda len jeden z orgánov Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie. Uviedol, že žalobca si účelovo prispôsobuje interpretačné pravidlá a ním ponúkaný výklad odporuje zmyslu a účelu jednotlivých právnych noriem. Žalovaný tak tvrdenia žalobcu zásadne odmieta a rozhodnutie rady, ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za správne a zákonné. 39. Z hľadiska predmetu zákazky je zrejmé, že ide o rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky, teda objektu - nehnuteľnosti podliehajúcej zákonu o ochrane pamiatkového fondu. Podľa žalovaného je legitímne, že verejný obstarávateľ si do podmienok účasti premietol požiadavky na zabezpečenie odborného vykonania reštaurátorských prác, ktoré sú potrebné na splnenie predmetu zákazky v zmysle podmienok určených krajským pamiatkovým úradom. 40. Kogentnú povahu podmienok účasti podľa § 28 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je potrebné chápať v tom zmysle, že zákonná úprava vychádzajúca z európskej legislatívy ponúka v predmetnom ustanovení konečný výpočet možných požiadaviek na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti, a teda verejný obstarávateľ nie je oprávnený zvoliť si inú podmienku, ako je uvedená v tomto výpočte. 41. V prípade žalobcom napádanej podmienky zákon umožňuje vyžadovať údaje o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácii riadiacich zamestnancov, pričom príkladmo zdôrazňuje, že osobitne môže ísť o prípady osôb zodpovedných za riadenie stavebných prác alebo služieb. Zákonná úprava v dôsledku použitia slova „osobitne“ nevylučuje aj použitie tejto podmienky aj u iných riadiacich pracovníkov. Podporuje to aj eurokonformný výklad, nakoľko čl. 48 ods. 2 písm. e) smernice 2004/18/ ES stanovuje, že jedným zo spôsobov preukázania technickej spôsobilosti hospodárskych subjektov je vzdelanie a odborná kvalifikácia poskytovateľa služieb alebo zhotoviteľa a/alebo riadiacich pracovníkov podniku a najmä tej osoby alebo osôb, ktoré sú zodpovedné za poskytovanie služieb alebo riadenie prác. Aj samotná smernica tak uvádza, že môže ísť najmä o osoby zodpovedné za riadenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb, pričom okrem nich je zrejmé, že umožňuje posudzovať aj vzdelanie resp. odbornú spôsobilosť samotného poskytovateľa služieb, resp. zhotoviteľa alebo aj iných riadiacich pracovníkov. V spojitosti s tým, že podmienky účasti by mali byť zrkadlom spôsobilosti hospodárskeho subjektu na plnenie zákazky, no zároveň by mali byť primerané, stanovenie požiadaviek na kvalifikáciu, resp. vzdelanie by vždy malo mať väzbu na určitú časť plnenia, ktorá je podstatná (nielen objemom, ale aj náročnosťou) pre úspešné splnenie zákazky. 42. Vzhľadom na to, že pri realizácii predmetu zákazky (komplexnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky) je v záujme dodržania povinností vyplývajúcich z predpisov na úseku ochrany kultúrneho dedičstva nevyhnutné vykonávať reštaurovanie, jednoznačne túto činnosť možno považovať za podstatnú časť plnenia, bez ktorej nie je možné predmet zákazky zrealizovať. 43. K posudzovaniu primeranosti a nediskriminačnosti podmienok účasti je vždy potrebné pristupovať individuálne v závislosti od konkrétneho predmetu zákazky. Nakoľko ide o národnú kultúrnu pamiatku, predmet zákazky nie je možné legálne zrealizovať bez výkonu regulovaných reštaurátorských činností. Tým je potrebné odmietnuť aj chápanie kogentnosti žalobcu, že jediným riadiacim pracovníkom v tomto prípade mohol byť stavbyvedúci. 44. Z ust. § 28, 33 a 34 zákona o ochrane pamiatkového fondu je zrejmé, že adresátom povinností uvedených v týchto ustanoveniach, je vlastník kultúrnej pamiatky. Vzhľadom na tieto obmedzenia a zodpovednosť vlastníka je na druhej strane legitímne, aby štát, resp. normatívna regulácia za účelom napomáhania ochrane kultúrneho dedičstva poskytovala týmto vlastníkom určitú pomoc (napr. prostredníctvom § 28 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu) alebo určité garancie. Za takúto normu je bezpochyby možné považovať aj § 13 ods. 4 zákona o komore reštaurátorov. Aj keď síce z ustanovenia a jeho doslovného výkladu nevyplýva, že táto garancia je poskytovaná len vlastníkom, podľa žalovaného je to možné odvodiť použitím teleologického prístupu s ohľadom práve na povinnosti podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu. 45. Zaujatím extenzívnejšieho výkladu by sa podľa žalovaného toto oprávnenie mohlo vzťahovať napríklad aj na nájomcu vystupujúceho v prípade nehnuteľnosti v postavení stavebníka. V žiadnom prípade však uvedené nemožno poňať spôsobom, akým učinil žalobca a do oprávnenia domáhať sa určenia reštaurátora zahrnúť kohokoľvek a teda napr. aj zhotoviteľa, ako podnikateľský subjekt, ktorý má zabezpečovať rekonštrukčné práce. 46. Z hľadiska povahy ustanovenia § 13 zákona o komore reštaurátorov je totiž zrejmé, že ide o verejnoprávnu reguláciu práv a povinností reštaurátorov. Takisto aj regulácia postavenia a činnosti komory má verejnoprávny charakter, pričom hlavnou úlohou komory, ako predstaviteľa záujmovej samosprávy, je zabezpečiť kvalifikovanú starostlivosť o kultúrne dedičstvo prostredníctvom zastrešenia tohto regulovaného povolania a zabezpečenia dohľadu nad jeho vykonávaním. 47. Naopak, činnosť komory nemá smerovať k iným zásahom do trhového (súkromného) prostredia, ako sú tie, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie odborného výkonu reštaurátorskej činnosti, resp. ochrany kultúrneho dedičstva (verejného záujmu). Výkladom žalobcu by komora nútila svojich členov, ako podnikateľov uzatvárať zmluvy s inými podnikateľmi, a teda ich potenciálnymi konkurentmi, čo je absurdné. 48. Zároveň by tým komora evidentne konala v rozpore s jedným zo svojich cieľov v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona o komore reštaurátorov a síce presadzovať a chrániť práva a profesiové, sociálne a hospodárske záujmy svojich členov. Komora by tak nelogicky uprednostňovala hospodárske záujmy iných podnikateľských subjektov na úkor svojich členov. Takýto postup podľa žalovaného jednoznačne nemožno považovať za relevantný zásah do trhového prostredia, ktorý je uskutočnený v nevyhnutnom rozsahu, a ktorý je zároveň proporčný. 49. Ochranu verejného záujmu, a teda účel právnej normy je možné dosiahnuť aj menej invazívnym spôsobom, a to vzťahom medzi určeným reštaurátorom a vlastníkom kultúrnej pamiatky, s vynechaním iného hospodárskeho subjektu ako medzičlánku. 50. Žalovaný s poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave konanie zastavil, alebo, aby žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 51. Ďalší účastník konania (verejný obstarávateľ) vo vyjadrení zo dňa 22.6.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Je názoru, že podmienka účasti vo verejnej súťaži určená podľa § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní o tom, aby uchádzači preukázali odbornú spôsobilosť nielen u osoby stavbyvedúceho, ale aj príslušné odborné spôsobilosti u osôb reštaurátorov, bola v súlade s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. 52. Uviedol, že názor žalobcu kogentnosti ust. § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní je potrebné odmietnuť, nakoľko žalobca účelovo odignoroval v tomto ustanovení slovo „osobitne“, čím dospel k mylnému záveru, že toto ustanovenie výslovne považuje za riadiacich zamestnancov iba osoby zodpovedné za riadenie stavebných prác alebo za poskytnutie služby. V dôsledku použitia slova „osobitne“ táto právna norma obsahuje iba demonštratívny výpočet riadiacich osôb, od ktorých sa môže požadovať preukázanie odbornej spôsobilosti, ak takáto podmienka účasti bude podľa § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní primeraná a bude súvisieť s predmetom zákazky. 53. V nadväznosti na to odmietol názor žalobcu nepripúšťajúci zohľadňovať osobitosti konkrétnej zákazky, podľa ktorého pri zákazkách, ktorých predmetom budú aj stavebné práce, sa vždy považuje za riadiaceho zamestnanca iba stavbyvedúci, pretože iba ten je podľa neho osobou zodpovednou za riadenie stavebných prác. 54. Tento názor žalobcu by bol akceptovateľný iba v prípadoch, ak predmetom zákazky by boli iba stavebné práce na stavbe, ktorá nie je národnou kultúrnou pamiatkou, pretože podľa § 46a Stavebného zákona, ako aj stanoviska Slovenskej komory stavebných inžinierov vychádzajúceho iba zo Stavebného zákona, by osobou zodpovednou za riadenie stavebných prác bol naozaj iba stavbyvedúci. 55. Predmetom zákazky bola rekonštrukcia objektu (stavby), ktorá je podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku a je zapísaná v Ústrednom zozname pamiatkového fondu vedeného Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky. 56. V dôsledku tejto skutočnosti sa na takúto stavbu vzťahuje aj zákon o ochrane pamiatkového fondu, pričom každý vlastník národnej kultúrnej pamiatky je povinný tento zákon dodržiavať, nielen povinnosti ustanovené Stavebným zákonom a povinnosti uložené právoplatnými rozhodnutiami stavebného úradu, ale aj povinnosti uložené právoplatnými rozhodnutiami orgánov špecializovanej štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu (t..j. rozhodnutia príslušného krajského pamiatkového úradu alebo Pamiatkového úradu Slovenskej republiky). 57. Keďže nevyhnutnou súčasťou rekonštrukčných prác mali byť nielen stavebné práce, ale aj reštaurovanie podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu, tak verejný obstarávateľ musel postupovať aj podľa tohto zákona v spojení so zákonom o reštaurátoroch. Zároveň sme museli zohľadniť aj vykonávaciu vyhlášku k zákonu o ochrane pamiatkového fondu. 58. Z ustanovení § 32 ods. 1, § 33 ods. 1, ods. 7, ods. 9 zákona o ochrane pamiatkového fondu, § 4 ods. 3 a § 12 ods. 3 zákona o reštaurátoroch, § 5 ods. 1, § 6 ods. 3 a ods. 5 vyhlášky Ministerstva kultúry SR č. 253/2010 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane pamiatkového fondu a § 42 ods. 1 písm. p), i) a j) a § 43 ods. písm. b) a c) zákona o ochrane pamiatkového fondu jednoznačne vyplýva, že v prípade rekonštrukcie stavieb, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou a obsahom rekonštrukcie je aj reštaurovanie, sa popri stavbyvedúcom považuje za riadiacu osobu aj reštaurátor alebo reštaurátori, ktorí zodpovedajú za riadenie reštaurátorských prác, t.j. zodpovedajú za riadenie reštaurátorskej časti zákazky. 59. V tomto smere osobitne poukázal na ust. § 33 ods. 9 zákona o ochrane pamiatkového fondu, podľa ktorého „Ak v priebehu reštaurovania dôjde k novým skutočnostiam alebo k odkrytiu nepredpokladaného nálezu, zodpovedný reštaurátor je povinný práce prerušiť až do vydania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu.“ Toto ustanovenie ukladá povinnosť výlučne reštaurátorovi a nie stavbyvedúcemu. 60. Rozhodnutie reštaurátora o prerušení reštaurátorských prác sa dokonca môže vzťahovať aj na stavebné práce, za riadenie ktorých inak zodpovedá stavbyvedúci, ak ich vykonávanie má bezprostredný vplyv na zistený nový nález, ktorý bol dôvodom prerušenia reštaurátorských prác. Z ustanovení zákona o ochrane pamiatkového fondu zároveň vyplýva, že ak by túto zákonnú povinnosť reštaurátor nesplnil, založilo by to jeho zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu. 61. Na jednej strane je podľa Stavebného zákona povinnosťou stavbyvedúceho viesť stavebný denník o vykonaných stavebných prácach a uskutočňovať do neho zápisy, avšak na strane druhej je podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu povinnosťou reštaurátora vypracovať dokumentáciu o vykonaných reštaurátorských prácach, prílohou ktorej môže byť reštaurátorský denník, do ktorého je oprávnený vykonávať zápisy zasa reštaurátor. 62. V prípade rekonštrukcií stavieb, ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou, sa za riadiacich zamestnancov považujú aj reštaurátori, ak súčasťou rekonštrukčných prác je aj vykonávanie reštaurovania podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu v spojení so zákonom o reštaurátoroch. Z tohto dôvodu podmienka účasti vo verejnej súťaži podľa §28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní o tom, aby uchádzači preukázali odbornú spôsobilosť aj u osôb reštaurátorov, bola z hľadiska primeranosti a jej súvisu s predmetom zákazky v absolútnom súlade s § 9 ods. 3 a s § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní. 63. Verejný obstarávateľ poukázal, že aj podmienka účasti, ktorá neumožňovala uchádzačom, aby preukázali spôsobilosť plniť predmet zákazky aj postupom podľa § 13 ods. 4 zákona o reštaurátoroch, bola tiež v súlade s § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní a odmietol žalobcov názor, že postup podľa § 13 ods. 4 zákona o reštaurátoroch, podľa ktorého Komora reštaurátorov je oprávnená autoritatívnym rozhodnutím určiť reštaurátora, ktorý vykoná reštaurovanie, môže využiť nielen vlastník národnej kultúrnej pamiatky, ale aj on, ak s ním opakovane odmietnu uzavrieť subdodávateľské zmluvy všetci reštaurátori. Žalobca ničím nepreukázal, že táto podmienka účasti je v rozpore so zásadami verejného obstarávania podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, a že zakladá podozrenie z porušenia § 4 a nasl. zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. 64. Poukázal, že zo znenia § 13 ods. 4 zákona o reštaurátoroch, ktorého obsahom je právo požiadať Komoru reštaurátorov, aby určila reštaurátora, ktorý vykoná reštaurovanie, výslovne nevyplýva, že sa priznáva iba vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky. Avšak pomocou viacerých výkladových metód a iných súvisiacich právnych noriem možno dospieť k jednoznačnému záveru, že predmetná právna norma priznáva toto právo výlučne vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky. 65. Z ustanovení § 1 ods. 2, § 2 ods. 1 písm. c), § 12 ods. 1 zákona o reštaurátoroch, § 2 ods. 1, § 41 Obchodného zákonníka a z článku 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že povolanie reštaurátor možno vykonávať len v postavení podnikateľa. Reštaurátori rovnako ako iní podnikatelia môžu vykonávať svoju podnikateľskú činnosť samostatne a podľa vlastnej úvahy rozvíjať ju v rámci hospodárskej súťaže v záujme dosahovania zisku. Zároveň všetci reštaurátori sú členmi Komory reštaurátorov, ktorá je povinná presadzovať a chrániť ich práva pri výkone ich podnikateľskej činnosti, ako aj ich profesiové, sociálne a hospodárske záujmy. Za ochranu ich práva podnikať a za presadzovanie ich hospodárskych záujmov nemožno považovať vydávanie autoritatívnych rozhodnutí, ktorými Komora reštaurátorov bude svojim členom určovať druhú zmluvnú stranu, odmenu za výkon reštaurovania a ďalšie podstatné náležitosti zmluvy, čím by ich mohla obmedzovať pri dosahovaní zisku a v slobodnom rozvoji ich súťažnej činnosti. 66. Viaceré obchodné spoločnosti reštaurátorov získali živnostenské oprávnenie na uskutočňovanie stavieb, v dôsledku čoho sú schopné pri rekonštrukciách národných kultúrnych pamiatok splniť celý predmet zákazky, t.j. tak stavebnú časť zákazky, ako aj reštaurátorskú časť zákazky. 67. Žalobcova argumentácia o účele ustanovenia § 13 ods. 4 zákona o reštaurátoroch a o možnosti jeho aplikácie zo strany Komory reštaurátorov na úkor zmluvnej slobody svojich členov a na prospech žalobcu, ktorý môže byť ich konkurentom, nemá logické vysvetlenie. 68. Zákon o reštaurátoroch je z hľadiska predmetu právnej regulácie verejnoprávnym predpisom a predmetné ustanovenie § 13 ods. 4 zákona o reštaurátoroch sleduje výlučne verejný záujem podľa zákona o ochrane pamiatkového fondu, ktorým je zabezpečiť kvalifikovanú ochranu národnej kultúrnej pamiatky zo strany jej vlastníka aj vtedy, ak dôjde k zlyhaniu trhu v príslušnej špecializácii reštaurovania pre nezáujem, alebo pre nedostatok reštaurátorov. 69. Účelová argumentácia predkladaná žalobcom sa napokon dostáva aj do rozporu so zákonom o verejnom obstarávaní. Cieľom verejného obstarávania je vybratie uchádzača, ktorý je spôsobilý plniť celý predmet zákazky. Stotožňuje sa preto s názorom žalovaného, že pripustenie účelovej argumentácie žalobcu by bolo aj v rozpore s účelom podmienok účasti technickej a odbornej spôsobilosti vo verejnom obstarávaní, pretože by umožnilo prístup do verejného obstarávania aj podnikateľom, ktorí nie sú schopní splniť celý predmet zákazky ani len prostredníctvom skupiny dodávateľov alebo prostredníctvom subdodávateľov. 70. Stotožnil sa aj s ďalším názorom žalovaného, že umožnenie preukazovania odbornej spôsobilosti prostredníctvom § 13 ods. 4 zákona o reštaurátoroch, ako to požaduje žalobca, by viedlo aj k nemožnosti objektívne oceniť reštaurátorské práce v ponukách uchádzačov. Ak uchádzačovi v čase predkladania jeho ponuky vo verejnom obstarávaní nebude známy reštaurátor, ktorý bude reštaurátorské práce vykonávať, tak mu logicky nebude známa ani jeho odmena. Tým sa cenová ponuka uchádzača v časti reštaurátorských prác stáva pre verejného obstarávateľa nepreskúmateľnou z pohľadu jej reálnosti a znemožňuje mu uplatniť napríklad postup pri mimoriadne nízkej ponuke. V. Právne posúdenie veci 71. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č. 14233-6000/2015-ON/227 zo dňa 21.12.2015, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, odbor konania o námietkach č. 23170-9000/2015-KR/40 zo dňa 21.12.2015, ktorým boli námietky žalobcu zamietnuté podľa § 139 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. 72. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a po nariadení pojednávania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 73. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 74. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 75. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 76. Podľa § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 77. Podľa § 28 ods. 1 písm. g) zákona o verejnom obstarávaní, technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácii riadiacich zamestnancov, osobitne osôb zodpovedných za riadenie stavebných prác alebo za poskytnutie služby. 78. Podľa § 28 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti využiť technické a odborné kapacity inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah. V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi preukázať, že pri plnení zmluvy bude môcť reálne disponovať s kapacitami osoby, ktorej spôsobilosť využíva na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti. Túto skutočnosť preukazuje záujemca alebo uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s touto osobou, obsahujúcou záväzok osoby, ktorej technickými a odbornými kapacitami mieni preukázať svoju technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť, že táto osoba poskytne svoje kapacity počas celého trvania zmluvného vzťahu. Osoba, ktorej kapacity majú byť použité na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti, musí spĺňať podmienky účasti podľa § 26 ods. 1 vo vzťahu k tej časti predmetu zákazky, na ktorú boli kapacity záujemcovi alebo uchádzačovi poskytnuté. Ak uchádzač alebo záujemca preukázal technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť technickými a odbornými kapacitami inej osoby a počas trvania zmluvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody dôjde k plneniu, ktorého sa toto preukázanie týka, uchádzač alebo záujemca je oprávnený toto plnenie poskytnúť len sám, alebo prostredníctvom tej osoby, písomnou zmluvou s ktorou toto postavenie preukázal; možnosť zmeny subdodávateľa tým nie je dotknutá. 79. Podľa § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní, podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určí na preukázanie finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môže vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania odôvodní primeranosť každej určenej podmienky účasti vo vzťahu k predmetu zákazky a potrebu jej zahrnutia medzi podmienky účasti. 80. Podľa § 28 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane pamiatkového fondu, vlastník kultúrnej pamiatky je povinný vykonávať na svoje náklady základnú ochranu kultúrnej pamiatky. 81. Podľa § 31 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu, ak krajský pamiatkový úrad zistí, že vlastník nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky podľa § 27 alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území podľa § 29, začne konanie o to, aby vlastník v určenej lehote a za určených podmienok zabezpečil na vlastné náklady nápravu, a to najmä uvedením veci do stavu, ktorý neohrozuje zachovanie jej pamiatkových hodnôt. 82. Podľa § 32 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu, obnova kultúrnej pamiatky (ďalej len „obnova“) podľa tohto zákona je súbor špecializovaných umelecko-remeselných činností a iných odborných činností, ktorými sa vykonáva údržba, konzervovanie, oprava, adaptácia alebo rekonštrukcia kultúrnej pamiatky alebo jej časti s cieľom zachovať jej pamiatkové hodnoty. Obnovou na účely tohto zákona sa rozumejú aj činnosti, ktoré nepodliehajú ohláseniu ani povoleniu podľa osobitného predpisu. 83. Podľa § 32 ods. 2 veta prvá zákona o ochrane pamiatkového fondu, pred začatím obnovy je vlastník kultúrnej pamiatky povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť žiadosť o vydanie rozhodnutia o zámere obnovy. 84. Podľa § 33 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu, reštaurovanie kultúrnej pamiatky alebo jej časti je osobitným druhom obnovy kultúrnej pamiatky. 85. Reštaurovanie môže vlastník pripravovať iba na základe predchádzajúceho rozhodnutia krajského pamiatkového úradu o zámere na reštaurovanie (ods. 2). 86. K žiadosti o rozhodnutie o zámere na reštaurovanie priloží vlastník zámer na reštaurovanie, ktorý obsahuje údaje o kultúrnej pamiatke, údaje o vlastníkovi a vymedzenie a odôvodnenie reštaurátorského zásahu (ods. 3). 87. Druh reštaurátorskej dokumentácie, rozsah reštaurátorských výskumov, druh, rozsah a podmienky vykonávania reštaurátorských prác určí krajský pamiatkový úrad v rozhodnutí o zámere na reštaurovanie v prípade nehnuteľnej kultúrnej pamiatky najneskôr v rozhodnutí o prípravnej dokumentácii obnovy kultúrnej pamiatky (ods. 4). 88. Podľa ods. 5, reštaurátorská dokumentácia je súčasťou reštaurovania a spracúva sa v dvoch stupňoch: a) správa z reštaurátorského výskumu a návrh na reštaurovanie, b) dokumentácia vykonaných reštaurátorských prác. 89. Reštaurovanie môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o reštaurátoroch (ods. 7). 90. Ak v priebehu reštaurovania dôjde k novým skutočnostiam alebo k odkrytiu nepredpokladaného nálezu, zodpovedný reštaurátor je povinný práce prerušiť až do vydania rozhodnutia krajského pamiatkového úradu (ods. 9 veta prvá). 91. Podľa § 34 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu reštaurovanie môže vlastník pripravovať iba na základe predchádzajúceho rozhodnutia krajského pamiatkového úradu o zámere na reštaurovanie. 92. Podľa § 4 ods. 1 zákona o Komore reštaurátorov, reštaurátorskou činnosťou podľa tohto zákona sa rozumie špecifická výtvarná činnosť, ktorá je súhrnnom vykonávaných prác na kultúrnych pamiatkach alebo zbierkových predmetoch, ktoré sú výtvarnými dielami maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia (ďalej len "reštaurovanie"). Cieľom reštaurovania je čo najväčšie zamedzenie hmotného úpadku diela a sprístupnenie jeho duchovnej, obsahovej hodnoty, a to pri najvyššej miere rešpektovania pôvodnosti a fyzikálnej, historickej a estetickej celistvosti hmotnej podstaty i výtvarnej formy diela. Reštaurovanie zahŕňa najmä prieskum diela, jeho konzerváciu, interpretáciu estetickej hodnoty diela a dokumentáciu. 93. Podľa § 4 ods. 3 zákona o Komore reštaurátorov, reštaurovanie národných kultúrnych pamiatok môžu vykonávať len reštaurátori zapísaní v zozname členov komory, čo je príslušný orgán pamiatkovej starostlivosti povinný uviesť v rozhodnutí alebo v záväznom stanovisku. 94. Podľa § 13 ods. 2 zákona o Komore reštaurátorov, reštaurátor je povinný odmietnuť požiadavku na reštaurovanie, ktorá je v rozpore s povinnosťami člena komory. 95. Reštaurátor môže reštaurovanie odmietnuť aj z iných dôvodov, ak naň nebol komorou určený (ods. 3). 96. Ten, komu sa dokázateľne opakovane odmietlo poskytnutie výkonu reštaurovania na kultúrnej pamiatke alebo zbierkovom predmete, ktoré sú výtvarnými dielami maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia, má právo požiadať komoru, aby určila reštaurátora, ktorý vykoná reštaurovanie. Len v prípade, keď komora určí reštaurátora a nedôjde k dohode medzi objednávateľom a určeným reštaurátorom, komora určí výšku odmeny a primeranú výšku preddavku, ktorý patrí reštaurátorovi za požadovaný výkon, a ďalšie náležitosti zmluvy (ods. 4). 97. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky Ministerstva kultúry SR č. 253/2010 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu, návrh na reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky (ďalej len „kultúrna pamiatka“) vypracúva a za jeho obsah v súlade s podmienkami rozhodnutia o zámere podľa § 33 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu zodpovedá reštaurátor. 98. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva kultúry SR č. 253/2010 Z.z., dokumentáciu vykonaných reštaurátorských prác vypracúva a za jej obsah v súlade so skutočnosťou zodpovedá reštaurátor, ktorý vykonal reštaurovanie kultúrnej pamiatky. 99. Podľa článku 55 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika chráni a podporuje hospodársku súťaž. Podrobnosti ustanoví zákon. 100. Podľa § 41 Obchodného zákonníka, fyzické i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj keď nie sú podnikateľmi (ďalej len „súťažitelia“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťažnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu. 101. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). 102. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 103. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že Akadémia umení v Banskej Bystrici, t.j. verejný obstarávateľ vyhlásil vo Vestníku verejného obstarávania č. 180/2015 zo dňa 11.09.2015 pod zn. 18698-WYP verejné obstarávanie na predmet zákazky „Rekonštrukcia kaštieľa Radvanských v Banskej Bystrici“. 104. Vo výzve na predkladanie ponúk verejný obstarávateľ stanovil technickú alebo odbornú spôsobilosť uchádzača podľa § 28 ods. 1 písm. g) ZVO tak, že uchádzač predloží doklady o odbornej spôsobilosti stavbyvedúceho s odborným zameraním pozemné stavby (bod 3.3.1) a súčasne podľa bodu 3.3.2 verejný obstarávateľ požaduje minimálne jedného odborného garanta reštaurátora so špecializáciou uvedenou vo výzve na predkladanie ponúk. 105. Žalobca takto formulovanú podmienku účasti vo vzťahu k technickej alebo odbornej spôsobilosti vymedzenej podľa § 28 ods. 1 písm. k) zákona o verejnom obstarávaní považoval v rozpore s ust. § 9 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko odporuje princípu rovnakého zaobchádzania, princípu nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princípu transparentnosti a princípu hospodárnosti a efektívnosti, keďže verejný obstarávateľ na preukázanie technickej a inej odbornej spôsobilosti v zmysle § 28 ods. 1 písm. g) ZVO mal zohľadniť aj postup uchádzačov podľa ust. § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov. 106. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či takto vymedzená podmienka odbornej alebo technickej spôsobilosti verejným obstarávateľom a neumožnenie preukazovania odbornej spôsobilosti reštaurátora prostredníctvom § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov bolo v súlade s ust. 9 ods. 3 ZVO. 107. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že predmetom verejného obstarávania bola rekonštrukcia kaštieľa Radvanských v Banskej Bystrici, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka v Registri nehnuteľných NKP vedenom Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky pod číslom 73/1. Išlo o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác - rekonštrukcia kaštieľa Radvanských, ktorá v sebe zahŕňa i reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky. 108. Účelom stanovenia podmienok účasti v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je vytvoriť priestor pre stanovenie základných statusových požiadaviek na účely procesu výberu budúcich dodávateľov. Podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického postavenia alebo technickej alebo odbornej spôsobilosti v spojitosti s možnosťou stanovenia tzv. minimálnych štandardov podľa § 32 ods. 6 zákona o verejnom obstarávaní vytvárajú prirodzený zákonný rámec na vymedzenie okruhu hospodárskych subjektov schopných splniť konkrétny predmet zákazky, či už po stránke ekonomickej alebo z odborného hľadiska. Uvedené vyplýva aj zo samotného názvu „podmienky účasti“, pretože ide o určujúce kritériá, ktoré rozhodujú o pripustení alebo nepripustení konkrétneho subjektu do príslušného postupu zadávania zákazky. Je nesporné, že podmienky účasti musia súvisieť s predmetom zákazky, a preto je pravdepodobné, že subjekt, ktorý nespĺňa stanovené podmienky účasti (najmä podmienky týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti), nebude schopný úspešne splniť predmet zákazky. 109. Predmetom verejného obstarávania bola rekonštrukcia kaštieľa Radvanských v Banskej Bystrici, jednalo sa teda o reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky, t.j. nehnuteľnosti podliehajúcej zákonu o ochrane pamiatkového fondu. 110. Verejný obstarávateľ na základe odporúčania Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica zo dňa 10.03.2015 požiadavky na špecializácie reštaurátorov zahrnul do bodu 3.3.2 výzvy na predkladanie ponúk, keďže z projektovej dokumentácie je zrejmé, že odborní garanti - reštaurátori budú nevyhnutnou súčasťou rekonštrukčných prác národnej kultúrnej pamiatky. 111. Reštaurovanie kultúrnej pamiatky je v zmysle ust. § 33 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu osobitný druh obnovy kultúrnej pamiatky a podľa odseku 2 vlastník môže reštaurovanie tejto kultúrnej pamiatky pripravovať len na základe predchádzajúceho rozhodnutia krajského pamiatkového úradu o zámere na reštaurovanie a podľa odseku 7, reštaurovanie môže vykonávať len fyzická osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť podľa zákona o reštaurátoroch. 112. Z ustanovení zákona o komore reštaurátorov vyplýva, že reštaurátorstvo je regulovaným (stavovským) povolaním, na výkon ktorého je potrebné splniť požiadavky týkajúce sa vzdelania v špecifickom odbore, dĺžky odbornej praxe a zloženia reštaurátorskej skúšky. 113. Pri realizácii predmetu zákazky (komplexnej obnovy národnej kultúrnej pamiatky) je v záujme dodržania povinností vyplývajúcich z predpisov na úseku ochrany kultúrneho dedičstva nevyhnutné vykonávať reštaurovanie, a preto je nevyhnutné túto činnosť považovať za podstatnú časť plnenia, bez ktorej nie je možné predmet zákazky zrealizovať. 114. Podľa názoru súdu verejný obstarávateľ pri stanovení odbornej spôsobilosti podľa § 28 ods. 1 písm. g) ZVO ako podmienky účasti postupoval v súlade so ZVO, keď na zabezpečenie odborného vykonania reštaurátorských prác, ktoré sú potrebné na splnenie predmetu zákazky v zmysle podmienok určených krajským pamiatkovým úradom, požadoval popri stavbyvedúcom so zameraním na pozemné stavby aj minimálne jedného reštaurátora s požadovanou špecializáciou. Uvedeným postupom verejný obstarávateľ sledoval cieľ, aby sa verejného obstarávania zúčastnili len subjekty garantujúce uskutočnenie predmetu zákazky. 115. S poukazom na vyššie uvedené, súd námietke žalobcu, že reštaurátor nie je osoba, ktorá by zodpovedala za riadenie stavebných prác, a preto nemôže byť považovaný za riadiaceho zamestnanca v zmysle § 28 ods. 1 písm. g) ZVO, neprisvedčil. Zo samotného znenia ust. § 28 ods. 1 ZVO vyplýva, že technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: údajmi o vzdelaní a odbornej praxi alebo o odbornej kvalifikácii riadiacich zamestnancov, osobitne osôb zodpovedných za riadenie stavebných prác alebo za poskytnutie služby. Keďže reštaurovanie kultúrnej pamiatky je osobitný druh obnovy kultúrnej pamiatky (§ 33 ods. 1 zákona o ochrane pamiatkového fondu) pri preukazovaní odbornej spôsobilosti sa vychádza z druhu stavebných prác, ktorými sú reštaurátorské práce, ktoré sú súčasne považované aj za osobitný druh stavebných prác. Reštaurovanie s kódom 45454100-5 je systematicky zaradené medzi stavebné práce, oddiel 45 spoločného slovníka obstarávania (CPV) a reštaurátor je osobou zodpovednou za súlad dokumentácie s reštaurátorskými prácami na tomto objekte, na základe čoho je osobu reštaurátora možné vnímať ako osobu zodpovednú za riadenie reštaurátorských prác na NKP, resp. za riadiaceho zamestnanca v prípade, ak predmetom zákazky majú byť stavebné práce na NKP. 116. Žalobca svoj právny názor o kogentnosti ust. § 28 ods. 1 ZVO podporil i poukazom na rozhodnutie žalovaného č. 284-6000/2012-ON/91 zo dňa 25.4.2012, podľa ktorého nie je možné rozširovať taxatívnosť ustanovenia § 28 ods. 1 písm. g) ZVO a za riadiaceho zamestnanca v odvetví stavebných prác sa považujú len osoby zodpovedné za riadenie stavebných prác. Správny súd neprisvedčil ani tejto žalobcovej námietke, nakoľko stavba, ktorá bola predmetom stavebných prác vo verejnej súťaži, v ktorej bolo vydané rozhodnutie úradu č. 284-6000/2012-ON/91 zo dňa 25. 04. 2012 nebola kultúrnou pamiatkou zapísanou v Registri NKP na rozdiel od kaštieľa Radvanských, ktorý je NKP, ktorého rekonštrukcia je predmetom tohto verejného obstarávania. 117. Žalobca tvrdí, že si je plne vedomý nevyhnutnosti zabezpečovať reštaurátorské práce na národných kultúrnych pamiatkach odborne spôsobilými osobami - reštaurátormi, avšak ak verejný obstarávateľ požadoval preukázanie technickej a inej odbornej spôsobilosti v zmysle § 28 ods. 1 písm. g) ZVO ohľadne reštaurátorov, mal zohľadniť aj úpravu § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov a teda svoj (legitímny) zámer mal dosiahnuť iným spôsobom, napr. v rámci zmluvnej úpravy s víťazným uchádzačom. Správny súd neuznal dôvodnou ani túto námietku žalobcu. 118. Z ustanovení § 28, 33 a 34 zákona o ochrane pamiatkového fondu vyplýva množstvo povinností a obmedzení pre vlastníka kultúrnej pamiatky, ktoré sa týkajú starostlivosti, podmienok užívania, obnovy a pod. Týmto v zákone vymedzeným spôsobom dochádza k výraznému obmedzeniu vlastníckeho práva v prospech verejného záujmu na zachovaní kultúrneho dedičstva. 119. Keďže z ust. § 33 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu výslovne vyplýva, že len vlastník kultúrnej pamiatky môže pripravovať reštaurovanie a to na základe predchádzajúceho rozhodnutia krajského pamiatkového úradu o zámere na reštaurovanie, je dôvodné ust. § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov vykladať tak, že ten, kto je výlučne oprávnený požiadať Komoru reštaurátorov, aby určila reštaurátora, ktorý vykoná reštaurovanie, ak sa mu, t.j. vlastníkovi kultúrnej pamiatky dokázateľne opakovane odmietlo poskytnutie výkonu reštaurovania na kultúrnej pamiatke alebo zbierkovom predmete, ktoré sú výtvarnými dielami maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia, je výhradne vlastník kultúrnej pamiatky. 120. Evidentným cieľom tohto ustanovenia je poskytnúť garanciu vlastníkovi kultúrnej pamiatky, majúcemu záujem na reštaurovaní kultúrnej pamiatky a konajúcemu s náležitou starostlivosťou, aby k reštaurovaniu predmetnej pamiatky mohlo dôjsť aj za predpokladu, že sa mu napriek preukázateľnému úsiliu nepodarilo nájsť žiadnu osobu, ktorá je oprávnená túto činnosť vykonať. Dôkazné bremeno neúspešného dovolávania sa reštaurátorskej činnosti voči Komore reštaurátorov prináleží teda vlastníkovi kultúrnej pamiatky. 121. Je pravdou, že pre zabezpečenie čo najväčšej hospodárskej súťaže je subjektom nespĺňajúcim konkrétne podmienky účasti umožnené zúčastňovať sa verejných obstarávaní v rámci skupiny dodávateľov, alebo na tento účel využívať kapacity tretích osôb, avšak uvedené rozhodne neplatí pri tak špecifickej činnosti, akou je reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky, keď príprava reštaurovania v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona o ochrane pamiatkového fondu prináleží len vlastníkovi kultúrnej pamiatky po predchádzajúcom súhlase krajského pamiatkového úradu. A teda len vlastník kultúrnej pamiatky môže žiadosťou na reštaurovanie požiadať reštaurátora o poskytnutie reštaurovania kultúrnej pamiatky. Ak sa vlastníkovi kultúrnej pamiatky preukázateľne opakovane odmietlo poskytnutie výkonu reštaurovania na kultúrnej pamiatke alebo zbierkovom predmete, ktoré sú výtvarnými dielami maliarskeho, sochárskeho alebo úžitkového umenia, vtedy nastupuje právo vlastníka požiadať Komoru reštaurátorov, aby určila reštaurátora, ktorý vykoná reštaurovanie. 122. Podľa názoru súdu ust. § 13 ods. 4 zákona o komore reštaurátorov upravuje verejnoprávnu reguláciu práv a povinností reštaurátorov, pričom hlavnou úlohou komory, ako predstaviteľa záujmovej samosprávy, je zabezpečiť kvalifikovanú starostlivosť o kultúrne dedičstvo prostredníctvom zastrešenia tohto regulovaného povolania a zabezpečenia dohľadu nad jeho vykonávaním. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že činnosť komory nemá smerovať k iným zásahom do trhového (súkromného) prostredia, ako sú tie, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie odborného výkonu reštaurátorskej činnosti, resp. ochrany kultúrneho dedičstva (verejného záujmu). Výklad ust. § 13 ods. 4 zákona o komore reštaurátorov žalovaným je jednoznačný, logický a v súlade s ust. § 9 ods. 3 ZVO a správny súd sa s ním v plnosti stotožnil. Žalobcova argumentácia v tomto smere vyznieva ako účelová, v snahe byť zaradený medzi uchádzačov vo verejnom obstarávaní, hoci nespĺňa podmienky odbornej alebo technickej spôsobilosti na výkon osobitného druhu stavebných prác, ktorými sú aj reštaurátorské práce, ktoré je oprávnený vykonávať len reštaurátor (§ 4 ods. 3 zák. o komore reštaurátorov). 123. Výklad ust. § 13 ods. 4 zák. o komore reštaurátorov žalovaným podporuje i odborné stanovisko Komory reštaurátorov, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 16.12.2015 týkajúce sa požiadaviek na uplatnenie práva v zmysle ust. § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov, v ktorom komora uviedla, že medzi základné podmienky na uplatnenie tohto práva patrí odmietnutie všetkých reštaurátorov v príslušnej špecializácii reštaurovania poskytnúť reštaurovanie vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky a zároveň podanie žiadosti o určenie reštaurátora vlastníkom národnej kultúrnej pamiatky Predstavenstvu Komory reštaurátorov. Žiadosť o určenie reštaurátora podľa § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov musí obsahovať aj opis rozhodujúcich skutočností preukazujúcich neúspešné rokovanie vlastníka o poskytnutí výkonu reštaurovania so všetkými reštaurátormi pôsobiacimi v príslušných špecializáciách reštaurovania, ako aj dôkazy o tom, že rokovania s týmito reštaurátormi o poskytnutí reštaurovania, boli bezvýsledné. 124. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno o preukázaní odmietnutia všetkých reštaurátorov pôsobiacich v príslušných špecializáciách reštaurovania, zaťažuje vlastníka národnej kultúrnej pamiatky. V prípade neunesenia tohto dôkazného bremena, bude vlastníkovi NKP jeho žiadosť o určenie reštaurátora podľa § 13 ods. 4 zákona o Komore reštaurátorov odmietnutá. 125. V súlade s vyššie uvedeným správny súd zastáva názor, že právo vyplývajúce z ust. § 13 ods. 4 zák. o komore reštaurátorov svedčí len vlastníkovi NKP, a preto ostatné námietky žalobcu súd vyhodnotil ako neopodstatnené, pretože sa odvíjajú od výkladu ust. § 13 ods. 4 zák. o komore reštaurátorov žalobcom, že právo .... požiadať komoru patrí aj objednávateľovi, t.j. uchádzačovi vo verejnom obstarávaní, ktorý nespĺňa požiadavku na technickú alebo odbornú spôsobilosť v oblasti reštaurovania stanovenú vo výzve na predkladanie ponúk. 126. K námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávneho označenia žalovaného v žalobe správny súd uvádza, že správny súdny poriadok v ust. § 180 ods. 1 stanovuje, kto je žalovaným, a preto vyhodnotil túto námietku ako neopodstatnenú. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. 127. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom. Z odôvodnenia ako prvostupňového, tak aj druhostupňového rozhodnutia je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav právne posúdil a vyvodil z neho správny právny záver. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 128. V konaní úspešnému žalovanému orgánu verejnej správy súd právo na náhradu trov konania podľa § 168 SSP nepriznal. O trovách konania ďalšieho účastníka konania súd rozhodol podľa ust. § 169 SSP. Podľa § 175 ods. 1 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 129. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.