Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/61/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200487 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200487.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Y.. T. T., správca so sídlom P. č. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č.13, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 33208/2015/52/SKP/RK zo dňa 08.01.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 33208/2015/52/SKP/RK zo dňa 08.01.2016 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému plná náhrada trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : 1. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcia civilného práva (ďalej aj „ministerstvo“ alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodlo v rámci správneho konania svojím rozhodnutím č. 33208/2015/52/SKP z 30. júna 2015 (ďalej aj „rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), o uložení pokuty vo výške 100 € správcovi Y.. T. T., so sídlom kancelárie X. B. 4, XXX XX B. zapísanému v zozname správcov pod č. S 1409 za porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 a 2 § 38 písm. a) zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 666/2005 Z. z. o kancelárskom poriadku pre správcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „kancelársky poriadok“) a za porušenie povinnosti vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne, svedomito a s odbornou starostlivosťou podľa § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) a podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z. z. v spojení s § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“). Podľa správneho orgánu prvého stupňa 1. v období od 17.07.2014 do 24.10.2014 (deň prevzatia spisu z kancelárie správcu) žalobca ako správca neviedol riadne správcovský spis, nakoľko listiny v spise neobsahujú číselné označenie, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 8 ods. 1, 2 a § 38 písm. a) zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch (ďalej aj „ZoS“) v spojení s § 17 ods, 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. o kancelárskom poriadku pre správcov (ďalej len „kancelársky poriadok“) v znení neskorších predpisov, 2. nezabezpečil ocenenie draženej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území Kravany nad Dunajom, obec Kravany nad Dunajom, okres Komárno, zapísanej na LV č. XXX ako: parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: pare. č. XXX/XX záhrady o výmere 1.254 m2 parc. č. XXX/XX záhrady o výmere 324 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, parc. č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 375 m2, stavba so súpisným č. 17 služobný obytný dom na parc. č. XXX/XX znaleckým posudkom, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“) v spojení s ustanovením § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „ZoDD“) v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 a 2 zákona o správcoch a to povinnosť vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne, svedomito a s odbornou starostlivosťou. Predmetným rozhodnutím bolo vo vzťahu k účastníkovi konania vo výroku II, bodoch 3. a 4. správne konanie bez bližšej špecifikácie dôvodu, podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavené. Predmetné časti výroku sa dotýkali konania správcu súvisiaceho so zostavením rozvrhu výťažku po speňažení motorových vozidiel úpadcu. Protiprávne konanie sa vo vzťahu k danému predmetu konania podľa prvostupňového správneho orgánu nepotvrdilo. 2. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - ústredného orgánu štátnej správy príslušného podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, na návrh osobitnej komisie, vo veci správneho deliktu správcu Y.. T. T., (žalobcu) so sídlom kancelárie Boženy B. 4, XXX XX B. zapísaného v zozname správcov pod č. S 1409, o rozklade správcu proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie civilného práva ako prvostupňového správneho orgánu, č. 33208/2015/52/SKP z 30. júna 2015 rozhodol tak, že predmetné prvostupňové rozhodnutie zmenil a vo výroku o uložení sankcie správcovi, zapísanému v zozname správcov pod č. S 1409, sa za porušenie povinností opísaných vo výroku rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie civilného práva ako prvostupňového správneho orgánu č. 33208/2015/52/SKP z 30. júna 2015 v časti I bodoch 1. a 2., podľa § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil peňažnú pokutu vo výške 500 €. Vo zvyšnej časti (t. j. v skutkovej vete výroku a výroku o porušení povinností uvedených v časti I bodoch 1. a 2. výroku) rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie civilného práva ako prvostupňového správneho orgánu č. 33208/2015/52/SKP z 30. júna 2015, podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov potvrdil a rozklad správcu, zapísaného v zozname správcov pod č. S 1409 z 21. júla 2015 zamietol. 3. Žalovaný druhostupňové rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že k v poradí prvej rozkladovej námietke nezistil nijaké pochybenie prvostupňového správneho orgánu vo vzťahu k aplikácii § 36 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. a sankcia za porušenie povinnosti uvedenej vo výroku I bode 1 rozhodnutia spĺňa aj kritérium primeranosti. Prvostupňovým správnym orgánom uložená peňažná pokuta sa v rovine výšky odvíjala aj od malej závažnosti porušenia povinností vyplývajúcich v súvislosti s administráciou správcovského spisu z kancelárskeho poriadku a zo zákona Č. 8/2005 Z. z., a je preto nepochybné, že porušenie týchto povinností malo len minimálny dosah na stanovenie výšky peňažnej pokuty. Aj z tohto dôvodu boli nenáležité námietky účastníka konania, ktoré smerovali k výške uloženej sankcie, ak súčasne sám účastník konania (aj v rozklade) priznal porušenie zákonnej povinnosti, ktoré bolo v správnom konaní nad akúkoľvek pochybnosť preukázané. Porušenie zákonných povinností účastníkom konania nijakým spôsobom nekonvaliduje ani skutočnosť, že na strane účastníka konania došlo k náprave, porušenie bolo podľa jeho názoru banálne a nedošlo k škodlivému následku. Pokiaľ ide o aspekt škodlivého následku, tento bol v rovine verejného práva daný už len tým, že k porušeniu zákonných povinností pri správe verejných vecí v odvetví verejnej správy preukázateľne došlo, a teda bol narušený bezporuchový chod verejnospravovacej činnosti garantovaný zákonom určeným okruhom odborne kvalifikovaných osôb. Rozkladové námietky účastníka konania sú preto v tomto smere nedôvodné. Pokiaľ išlo o v poradí druhú rozkladovú námietku, účastník konania spochybňoval primerané použitie ZoDD v intenciách jeho § 12 ods. 1 a svoju obranu staval na aplikácii § 92 ods. 6 v spojení s § 82 ods. 1, § 82 ods. 2 písm. b) a § 83 ods. 1 písm. b) ZKR. Argumentoval súčasne efektívnosťou postupu správcu, ak tento nezabezpečuje znalecký posudok a určuje cenu draženej veci sám a/alebo na základe záväzných pokynov oprávnených (príslušných) orgánov. V prejednávanej veci išlo o prípad dražby nehnuteľností opísaných vo výroku I bode 2. rozhodnutia, ktoré správca vydražil bez zabezpečenia znaleckého posudku a vychádzajúc výhradne z písomných záväzných pokynov zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty Slovenskej rozvojovej a záručnej banky, a.s. Druhostupňový správny orgán v skutkových podrobnostiach odkázal na rozhodnutie a v ďalšom texte sa venoval vysporiadaniu vzťahu ZKR a ZoDD, keďže podstatou rozkladových námietok účastníka konania bolo práve výkladový rozmer primeraného použitia ZoDD pri výkladovej priorite § 92 ods. 6 v spojení s § 82 ods. 1, § 82 ods. 2 písm. b) a § 83 ods. 1 písm. b) ZKR. Prvostupňový správny orgán naproti tomu aspekt primeraného použitia a postupu správcu podľa ZoDD vyložil extenzívnejšie s tým, že primerané použitie ZoDD zaväzuje správcu napríklad aj na zabezpečenie znaleckého posudku, ak predmetom dražby je nehnuteľnosť. Druhostupňový správny orgán považoval tento výklad presadzovaný prvostupňovým správnym orgánom za správny a na potvrdenie správnosti rozviedol odôvodnenie rozhodnutia nasledovne: - ustanovenie § 96 ods. 2 ZKR vymedzuje ako pravidlo lex specialis povinnosť správcu konkurznej podstaty speňažovať určité druhy majetku úpadcu dražbou, zatiaľ čo ustanovenie § 82 ods. 1 v spojení s § 82 ods. 2 písm. b) a § 83 ods. 1 písm. b) ZKR zakotvuje lex generalis normu založenú na ustálení ingerencie príslušného orgánu v podobe záväzných pokynov do rámca správy, prevádzkovania, speňažovania alebo iných činností správcu; - ZKR, na rozdiel od skoršej právnej úpravy konkurzného práva, neustanovuje podrobnú právnu úpravu dražby vykonávanej správcom, a je založený na parciálnej subsidiarite, resp. primeranom použití ZoDD; pojem primeraného použitia právnej úpravy implikuje vo všeobecnosti použitie niektorých jej častí, resp. inštitútov z povahy veci nevylúčených, resp. osobitne neupravených v právnej úprave, ktorá primerané použitie (inej právnej úpravy) pripúšťa a zavádza; - vo vzťahu k primeranému použitiu je preto potrebné vychádzať z výkladovej zásady vhodnosti aplikácie noriem, ktorá výkladovo tenduje k parciálnej subsidiarite právnej úpravy, ktorá sa má primerane použiť; - ak exituje právna úprava zabezpečenia ohodnotenia majetku, ktorý je predmetom dražby, a táto má kogentný charakter, niet takej právnej sily a základu, ktorý by pri dražbe umožňoval favorizovať záväzné pokyny príslušných orgánov nad všeobecne záväzné právne normy kogentnej povahy. 4. S poukazom na uvedené výkladové východiská žalovaný uviedol, že ZoKR nijakým spôsobom bližšie nereguluje vykonávanie dražby správcom a na tomto nič nemení ani ust. § 82 ods. 1 ZKR ako ustanovenie lex generalis. Primerané použitie ZoDD na režim dražby vykonávanej správcom konkurznej podstaty je založené na použití všetkých inštitútov a noriem, ktoré sú svojou povahou zlučiteľné s režimom speňažovania majetku úpadcu v konkurze a pri zohľadnení skutočnosti, že ZoDD predstavuje jedinú platnú právnu úpravu dražby vykonávanej dražobníkom a aj správcom v slovenskom právnom poriadku. Povedané inak, ZoDD sa použije na dražbu organizovanú správcom vždy prednostne a vždy tam, kde absentuje úprava osobitných pravidiel dražby v konkurze a vždy tam, kde z povahy veci nie je vylúčené použitie noriem ZoDD. Ustanovenie § 82 ods. 1 ZKR vymedzuje všeobecné pravidlo pre prípad (o.i.) speňažovania majetku, ktoré je však za použitia § 92 ods. 6 ZKR a ZoDD výkladovo modifikované priorizáciou pravidiel ZoDD, keďže § 82 ods. 1 ZoKR normuje len všeobecne oprávnenia orgánov príslušných v konkurze. Ak sa účastník konania bránil atribútmi hospodárnosti, efektívnosti a rýchlosti speňažovania majetku úpadcu, ktoré sú podľa jeho mienky prioritné na rozdiel od režimu ZoDD, druhostupňový správny orgán k tomu dodal, že ani režim konkurzu neumožňuje vo svetle princípov ústavného poriadku Slovenskej republiky uvedené atribúty priorizovať pred právom na súdnu a inú právnu ochranu a ochranu majetku úpadcu. Ak teda neexistuje osobitná úprava tzv. konkurznej dražby v predpisoch konkurzného práva, je nepochybné, že primerané použitie ZoDD na dražbu vykonávanú správcom konkurznej podstaty sa v plnej miere vzťahuje na inštitúty predstavujúce záruky ochrany práv osoby povinnej z dražby, a teda úpadcu. Jedným z takýchto inštitútov je prirodzene i režim obligatórneho ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť. V systematickom výklade tak možno zhrnúť, že povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom sa vzťahuje aj na správcu konkurznej podstaty, pričom režim záväzných pokynov príslušného orgánu sa v rovine speňažovania majetku úpadcu dražbou sústreďuje v intenciách oprávnení(oddelených veriteľov) priamo plynúcich zo ZKR a oprávnení, ktoré ZoDD vyhradzuje pre navrhovateľa dražby. Mimo tohto rámca nemožno v rámci dražby pripustiť pôsobenie záväzných pokynov príslušných orgánov, keďže v opačnom prípade by ich konanie postrádalo právny základ a potenciálne vykazovalo znaky svojvôle. Logika záväzných pokynov podľa ZoKR sleduje v intenciách primeranosti práve oprávnenia navrhovateľa dražby podľa ZoDD a logika postupu správcu konkurznej podstaty sa spravuje rámcom oprávnení a postupu dražobníka, a to za použitia výkladového aspektu primeranosti. S poukazom na uvedené sa druhostupňový správny orgán nestotožnil s rozkladovými námietkami účastníka konania a na tomto závere nemohla nič zmeniť ani jeho argumentácia rozšírenou aplikačnou praxou správcov konkurznej podstaty, notárov a orgánov štátnej správy na úseku katastra, keďže rozšírenosť praxe nie je zárukou a ani atribútom garantujúcim jej správnosť založenú na správnom systematickom výklade relevantnej právnej úpravy. Ani výkladom prvostupňového správneho orgánu a druhostupňového správneho orgánu nie je a ani nemôže byť nijakým spôsobom spochybňovaná pôsobnosť notárov a orgánov na úseku katastra vo sfére vykonávania dražieb podľa ZoDD. 5. Druhostupňový správny orgán však argument nejednotnej praxe, ktorej existenciu tvrdil v rozkladových námietkach účastník konania zohľadnil pri zmene výšky peňažnej sankcie, keďže túto zmenil (zvýšil) len nepatrne, aj keď v prejednávanej veci ide o závažné protiprávne konanie založené na neaplikácii inštitútu spôsobu ohodnotenia predmetu dražby zakladajúceho ochranu práv úpadcu v procese dražby jeho majetku a zákon č. 8/2005 Z. z. pri aplikácii jeho § 36 ods. 2 umožňuje účastníkovi konania uložiť za protiprávne konanie peňažnú pokutu až vo výške 5 000 €. Práve obrana účastníka konania spočívajúca v nejednotnej praxi vykonávania dražieb správcami konkurznej podstaty a de facto neexistencia presného a jasného postupu vykonávania dražby správcom konkurznej podstaty podľa ZoDD viedla k správnej úvahe druhostupňového správneho orgánu o primeranosti peňažnej pokuty vo výške 500 €. Uvedenú sankciu považuje druhostupňový správny orgán za primeranú, napĺňajúcu atribúty správneho potrestania v rovine penalizujúcej protiprávne konanie, ale predovšetkým v rovine výchovnej, keďže je predpoklad, že účastník konania sa v budúcnosti vyvaruje a predíde konaniu, ktorým by opakovane, pri súčasnej vedomosti o postoji správnych orgánov, porušil ust. § 92 ods. 6 ZKR v spojení s § 12 ods. 1 ZoDD. Pri zohľadnení vyššie citovanej právnej úpravy a úvah uvedených ad. 1. a 2. dospel druhostupňový orgán jednoznačne k záveru, že rozhodnutie je síce vo všeobecnosti správne a zákonné, avšak v rovine správnej úvahy a aplikácie § 36 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. prvostupňový správny orgán nesprávne na účely uloženia peňažnej pokuty vyhodnotil závažnosť protiprávneho konania účastníka konania uvedeného vo výroku I, bode 2., a preto druhostupňový správny orgán rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti druhostupňového rozhodnutia. II. Žaloba a námietky 6. Minister spravodlivosti SR v napadnutom rozhodnutí principiálne uvádzal, že povinnosť zabezpečiť ohodnotenie nehnuteľnosti draženej v konkurznom konaní za každých okolností sa vzťahuje aj na správcu. Zároveň bol toho názoru, že primeraným použitím ustanovení o dražbách sa rozumie použitie ustanovení upravujúcich tak priebeh dražby ako aj podmienky speňažovania, a to aj v prípade, ak bolo správcovi záväzným pokynom uložené nevyhotoviť znalecký posudok. Podľa § 82 ods. 1 Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoKR“) „Príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu." § 82 ods. 2 písm. b) ZoKR „Príslušným orgánom na účely tohto zákona je b) zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu;..." Podľa § 83 ods. 1 písm. b) ZoKR „Príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o b) speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu,..." 7. Nehnuteľnosti speňažované v konkurznom konaní vedenom Okresnom súde Nitra pod spis. zn. 31K/39/2012 na majetok úpadcu TERBO s.r.o. v konkurze boli zaradené do oddelenej podstaty a zverejnené v Obchodnom vestníku č. 223/2012 zo dňa 19.11.2012. V súlade s § 84 ZoKR žalobca listom zo dňa 23.01.2013 požiadal zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty o udelenie záväzného pokynu ohľadom speňaženia oddelenej podstaty. Správca navrhol zabezpečenému veriteľovi oddelenej podstaty dva spôsoby určenia hodnoty dražených nehnuteľností: na základe súpisovej hodnoty alebo na základe znaleckého posudku, ktorý bolo nutné vyhotoviť. Zabezpečený veriteľ, Slovenská záručná a rozvojová banka, v súlade s § 83 ods. 1 písm. b) ZoKR nariadil žalobcovi predať nehnuteľnosti na dražbe organizovanej žalobcom nasledovným spôsobom: „najnižšie podanie pre I. kolo dražby bude vo výške 100% súpisovej hodnoty majetku, t. j. 119.000,- EUR. I/ prípade, že nebude urobené najnižšie podanie, správca je oprávnený znížiť hodnotu najnižšieho podania postupne o 15 x 2.000,- EUR. Najnižšie podanie však nesmie byť nižšie ako 75% súpisovej hodnoty, t.j. 89.000,- EUR. Oznámenie o dražbe správca zverejní v zmysle zákona v Obchodnom vestníku, na úradnej tabuli obce Kravany nad Dunajom, na úradnej tabuli Mesta Komárno, minimálne v jednej periodickej tlači s regionálnou pôsobnosťou, a to tak, aby došlo k zverejneniu aspoň 30 dní pred konaním dražby." 8. Podľa § 92 ods. 6 ZoKR „Ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.“ Na dražby vykonávané správcami sa primerane použijú ustanovenia Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoDD“). Správca je tak pri dražbách vykonávaných v konkurznom konaní viazaný ustanoveniami ZoDD, ktoré upravujú podmienky a samotný priebeh dražby: účastníkov dražby, licitátora, dražobníka, spôsob oznámenia o konaní dražby, I - povinnosť vyhotoviť záznam o konaní dražby vo forme notárskej zápisnice a neplatnosť alebo zmarenie dražby. Okrem ustanovení, ktorými ZoDD upravuje organizovanie a priebeh dražby, obsahuje ZoDD aj ustanovenia, ktoré upravujú podmienky, za ktorých dochádza k vydraženiu nehnuteľností, teda podmienky samotného speňaženia. Týmito ustanoveniami správcovia vykonávajúci dražbu v konkurznom konaní ale nie sú automaticky viazaní, nakoľko samotný ZoKR priamo a výslovne upravuje podmienky, za akých sa speňažuje majetok v konkurznom konaní. Deje sa tak v súlade s ust. § 82 a naši ZoKR na základe záväzných pokynov príslušných veriteľských orgánov. V takomto prípade však nie je nutné, ba dokonca ani možné, primerane použiť tie ustanovenia ZoDD, ktoré upravujú proces samotného speňaženia iným spôsobom. Takýmito podmienkami sú najmä: ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom, stanovenie najnižšieho podania a určenie minimálneho prihodenia. V súvislosti s uvedenými podmienkami ustanovil ZoDD minimálnu výšku najnižšieho podania pre prípad, keď je predmetom dražby nehnuteľnosť, kde má trvalý pobyt vlastník nehnuteľnosti. Výška najnižšieho podania v tomto prípade nemôže byť nižšia ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšia ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90 % hodnoty predmetu dražby. Takto ustanovená minimálna výška najnižšieho podania zodpovedá účelu ZoDD, ktorým je popri uspokojovaní veriteľov ochrana vlastníkov nehnuteľnosti. 9. Naproti uvedenému je základným zmyslom a účelom ZoKR dosiahnutie čo najvyššieho možného uspokojenia veriteľov úpadcu. Tomuto účelu zodpovedá zásada minimalizácie nákladov, zásada maximalizácie výťažku a zásada rýchlosti konania. V súlade s účelom ZoKR príslušné veriteľské orgány vydávajú záväzné pokyny, ktorými je správca viazaný. Ak teda príslušný veriteľský orgán - zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, udelí správcovi záväzný pokyn ohľadom speňažovania oddelenej podstaty, je správca povinný postupovať v súlade s týmto záväzným pokynom. V prípade, ak ZoKR alebo záväzný pokyn neupravuje určitú otázku, použije sa primerane ZoDD. Ak možno určiť hodnotu dražených nehnuteľností postupom podľa ZoKR, ktorý zodpovedá záväznému pokynu, je hospodárnejší a napĺňa účel ZoKR, je správca povinný použiť tento postup. Žalobca postupoval v súlade s pokynom zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty, ktorý nežiadal vyhotovenie znaleckého posudku, ale výslovne požadoval vydraženie nehnuteľnosti za podanie určené na základe súpisovej hodnoty nehnuteľností. Žalobca zverejnil oznámenie o dražbe a vyvinul maximálne úsilie, aby nehnuteľnosti vydražil za čo najvyššie podanie, najmä oboznámil starostu a miestnych podnikateľov s draženými nehnuteľnosťami. Ak by žalobca zadal vypracovanie znaleckého posudku, postupoval by v rozpore so záväzným pokynom zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty a jednoznačne by porušil povinnosť ustanovenú § 82 ZoKR. Žalobca v súvislosti s predajom nehnuteľnosti postupoval v súlade so záväzným pokynom a v súlade s § 92 ods. 6 ZoKR primerane aplikoval ustanovenia ZoDD ohľadom priebehu dražby. ZoKR v § 91 ods. 2 jednoznačne vymedzuje základné zásady speňažovania, medzi ktoré patri: zásada minimalizácie nákladov správy a speňažovania, zásada maximalizácie výťažku a zásada rýchlosti speňažovania. Správca je povinný v konkurznom konaní postupovať tak, aby vynaložené náklady boli čo najnižšie, čo je obzvlášť dôležité v súvislosti so speňažovaním majetku úpadcu. Minimalizáciu nákladov zabezpečí správca aj tým, že bude s odbornou starostlivosťou posudzovať výšku nákladov nutných na zachovanie hodnoty nehnuteľnosti a výšku nákladov na speňažovanie, ktoré bude redukovať v čo najväčšej možnej miere. Maximalizáciu výťažku pri predaji majetku úpadcu dosiahne správca voľbou vhodného spôsobu speňažovania a dosiahnutím výťažku v čo najkratšom možnom čase. Od správcu sa vyžaduje, aby poznal a s odbornou starostlivosťou odhadol situáciu na trhu, ako napr. vývoj cien, stav nehnuteľností a záujem potenciálnych vydražiteľov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že správca zodpovedá veriteľom za neuspokojenie pohľadávok proti podstate, a musí preto postupovať spôsobom, ktorý zabezpečí čo najvyššiu mieru ich uspokojenia. Žalobca mal dôvodné pochybnosti, že vzhľadom na dezolátny technický stav a nepriaznivú lokalitu bude speňažovanie nehnuteľností prebiehať dlhšie obdobie, resp. nebude možné nehnuteľnosti speňažiť v konkurznom konaní, a bude preto nútený vylúčiť predmetné nehnuteľnosti zo súpisu majetku v súlade s § 81 ZoKR. Ak by žalobca vyhotovil znalecký posudok, tak by jednak postupoval v rozpore so záväzným pokynom zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty a zároveň by v rozpore s § 91 ods. 2 ZoKR zbytočne navýši, náklady na speňažovanie majetku úpadcu. Je nutné zdôrazniť, že v prípade vylúčenia nehnuteľností zo súpisu majetku by náklady vynaložené na vypracovanie znaleckého posudku boli uspokojené z výťažku získaného z iných podstát, čím by boli jednoznačne ukrátení ostatní veritelia. Názor žalobcu sa napokon potvrdil, keďže dražené nehnuteľnosti sa podarilo speňažiť až v 5. kole dražby za sumu 17.000 € v súlade s pokynom zabezpečeného veriteľa zo dňa 29.01.2014, t.j. za sumu rovnajúcu sa cca 14 % súpisovej hodnoty, za ktorú boli nehnuteľnosti dražené v 1. kole dražby. Možno jednoznačne konštatovať, že žalobca postupoval v súlade so ZoKR, keď správne predvída, neistý výsledok speňažovania nehnuteľnosti, maximalizoval výťažok, minimalizoval náklady a dosiahol výťažok v najkratšom možnom čase, pričom v procese speňažovania koná, v súlade so záväzným pokynom zabezpečeného veriteľa oddelenej podstaty. Je nutné poukázať na to, že nehnuteľnosti boli speňažované v období od 12.02.2013 {Oznámenie súvisiace s dražbou nehnuteľnosti) do 25.03.2014 (5. kolo dražby). Ak by žalobca akceptoval povinnosť vyhotovovať znalecké posudky, musel by vyhotoviť znalecký posudok nie jedenkrát, ale minimálne dvakrát, nakoľko v zmysle § 12 ods. 1 ZoDD nesmie byť znalecký posudok v čase konania dražby starší ako 6 mesiacov, resp. v zmysle § 22 ods. 1 ZoDD pri opakovaných dražbách nesmie byť starší ako jeden rok. Je nepochybné, že samotné vyhotovovanie znaleckých posudkov by predĺžilo konkurzné konanie. 10. Správny orgán uvádzal: „Ak sa účastník konania bránil atribútmi hospodárnosti, efektívnosti a rýchlosti speňažovania majetku úpadcu. ktoré sú podľa jeho mienky prioritné na rozdiel od režimu ZoDD, druhostupňový správny orgán k tomu uvádza, že ani režim konkurzu neumožňuje vo svetle princípov ústavného poriadku Slovenskej republiky uvedené atribúty priorizovať pred právom na súdnu a inú právnu ochranu a ochranu majetku úpadcu." Žalobca nesúhlasil s týmto názorom a poukázal na to, že vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu - (právnickej osoby), ktorý je v predĺžení, v konečnom dôsledku znamená, že úpadca v budúcnosti zanikne bez právneho nástupcu a jeho majetok bude speňažený za účelom uspokojenia veriteľov. Nie je preto správne v tomto prípade uprednostňovať zjavne bezúčelnú ochranu úpadcu pred ochrannou majetku veriteľov, ktorá ochrana je naplnená práve dosiahnutím čo najvyššieho výťažku získaného v konkurze. Zároveň žalobca poukázal na to, že to bol práve zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ktorý dal pokyn nevyhotoviť znalecký posudok, čím jednoznačne sledoval svoj základný záujem - ochranu svojho majetku. Je nutné zdôrazniť, že vyhotovenie znaleckého posudku by nijakým spôsobom nezvýšilo ochranu úpadcu, čo bolo potvrdené tým, že dražené nehnuteľnosti sa podarilo speňažiť až v 5. kole dražby za sumu rovnajúcu sa cca 14 % súpisovej hodnoty. Vyhotovenie znaleckého posudku by tak bolo samoúčelné, keď by nezabezpečilo ochranu práv úpadcu a jediným jeho účelom by bolo splniť povinnosť, ktorá podľa názoru žalovaného vyplýva zo zákona, pričom by zároveň jednoznačne došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Tým, že správca postupoval v súlade so záväzným pokynom, v zmysle ktorého bola hodnota dražených nehnuteľností určená podľa súpisovej hodnoty, postupoval v súlade s ustálenou praxou stoviek ďalších správcov a zároveň komplexne posudzoval konkurzné konanie s ohľadom na všetky záväzky a práva úpadcu, čím zabránil prípadnému znevýhodneniu ostatných veriteľov, ktorých pohľadávky proti podstate mohli byť uspokojované v nižšej miere. Dôkazom uvedeného je napokon aj skutočnosť, že výťažok z predaja nehnuteľnosti bol vyšší práve o sumu, ktorú by bolo nutné vynaložiť na zabezpečenie vypracovania znaleckého posudku. Oznámenia súvisiace s dražbami nehnuteľností organizovaných správcom v konkurzných konaniach uverejňujú správcovia v obchodnom vestníku. Už z týchto oznámení je zrejmé, či správca ohodnocuje draženú nehnuteľnosť znaleckým posudkom alebo nie. V prílohe žalobca prikladmo zaslal zoznam konkurzných konaní, pri ktorých bolo v poslednom období uverejnené oznámenie súvisiace s dražbou nehnuteľností bez toho, aby správca ohodnocoval draženú nehnuteľnosť znaleckým posudkom. V týchto prípadoch je v súlade so ZoKR nehnuteľnosť ohodnotená odhadom správcu, ktorý sa zväčša viaže k súpisovej hodnote nehnuteľností. Je paradoxom, že MS SR, ktoré vydáva obchodný vestník, dlhodobo toleruje uvedenú prax správcov, avšak v tomto konkrétnom prípade vidí v konaní správcu porušenie zákona. 11. Je potrebné zdôrazniť, že v súlade s praxou správcov notári zverejňujú oznámenia o dražbách v Notárskom centrálnom registri a vyhotovujú notárske zápisnice podľa § 20 ods. 13 ZoDD, bez toho aby požadovali ohodnotenie nehnuteľností znaleckým posudkom. Obdobne postupujú aj okresné úrady - katastrálne odbory, ktoré na podklade notárskych zápisníc zapisujú prechod vlastníckych práv k draženým nehnuteľnostiam na vydražiteľov, t.j. absencia znaleckého posudku nie je dôvodom na prerušenie alebo zastavenie konania o návrhu na vklad podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov. §41oKR Súd počas konkurzného konania vykonáva dohľad nad činnosťou správcu. Súd je pri výkone dohľadu oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konkurzného konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť." Všeobecná prax správcov v konkurznom konaní nevyhotoviť znalecký posudok ohľadom dražených nehnuteľností nebola v minulosti spochybňovaná ani súdmi vykonávajúcimi dohľad nad činnosťou správcov. Dôkazom uvedeného je, že Okresný súd Nitra ako príslušný súd vykonávajúci dohľad nad činnosťou žalobcu nezistil akékoľvek nedostatky ohľadom konania dražby vyššie uvedených nehnuteľností. Žalovaný tak svojimi tvrdeniami spochybňuje nielen konanie žalobcu v konkurznom konaní vedenom pod spis zn. 31K/39/2012, ale aj: všeobecnú prax správcov v konkurzných konaniach, notárov vyhotovujúcich notárske zápisnice, okresných úradov - katastrálnych odborov a súdov vykonávajúcich dohľad nad činnosťou správcov v konkurznom konaní. Správnosť uvedenej praxe a právneho názoru žalobcu potvrdil aj Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD., predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici a autor množstva odborných publikácií na tému konkurzu a reštrukturalizácie, ktorý vystúpil ako prednášajúci na seminári organizovanom v dňoch 02. a 03.10.2015 v hoteli Partizán na Táľoch na tému Konkurz a reštrukturalizácia. Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD. konštatoval, že pokiaľ príslušný veriteľský orgán udelí správcovi záväzným pokynom, aby vykonal dražbu a speňažil nehnuteľnosti bez vypracovania znaleckého posudku, je správca viazaný týmto záväzným pokynom a je povinný speňažiť nehnuteľnosti bez vyhotovenia znaleckého posudku. Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD. zároveň skonštatoval, že ZoDD sa použije primerane na organizovanie a priebeh dražby, ale ohľadom podmienok speňažovania je správca jednoznačne povinný postupovať v súlade so ZoKR, tj. v súlade so záväznými pokynmi príslušných veriteľských orgánov. Doc. JUDr. Milan Ďurica, PhD. uviedol, že na správcu sa nevzťahujú ustanovenia ZoDD ohľadom minimálnych podmienok speňažovania a správca nie je povinný postupovať v súlade s týmito podmienkami, najmä ohľadom najnižšieho podania určeného vo výške 75 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom, resp. v ostatných prípadoch vo výške 50 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Členovia Združenia konkurzných správcov SR a prítomní správcovia bez výhrady potvrdili, že súhlasia s týmto právnym názorom a v rámci svojej praxe ocenenie nehnuteľností znaleckým posudkom nezabezpečujú, resp. zabezpečujú iba v prípade, ak im túto povinnosť záväzným pokynom uloží príslušný veriteľský orgán. 12. Žalobca v zásade súhlasil s názorom vyjadreným v rozhodnutí, v zmysle ktorého: „vo vzťahu k primeranému použitiu je preto potrebné vychádzať z výkladovej zásady vhodnosti aplikácie noriem, ktorá výkladovo tenduje k parciálnej subsidiarite právnej úpravy, ktorá sa má primerane použiť“. Kruciálnym bodom pri rozhodovaní o vhodnosti aplikácie ustanovení ZoDD je posúdenie účelu tohto zákona a účelu ZoKR, a to aj s ohľadom na všeobecnú právnu zásadu lex specialis derogat legi generáli. ZoDD komplexným spôsobom upravuje priebeh dražby a je teda na úseku dražby všeobecným právnym predpisom. V prípade, ak ale ZoKR priamo upravuje niektoré otázky týkajúce sa speňažovania na dražbe v konkurznom konaní a niektoré z ustanovení ZoDD je v priamom rozpore so ZoKR alebo odporuje účelu ZoKR, je správca povinný použiť nie ustanovenia ZoDD, ale príslušné ustanovenia ZoKR. Túto skutočnosť napokon potvrdil aj samotný žalovaný, ktorý uvádza: „ZoDD sa použije na dražbu organizovanú správcom vždy prednostne a vždy tam, kde absentuje úprava osobitných pravidiel dražby v konkurze a vždy tam, kde z povahy veci nie je vylúčené použitie noriem ZoDD.“ Možno preto konštatovať, že v súvislosti s dražbou realizovanou správcom v konkurznom konaní vystupuje ZoKR vo vzťahu k ZoDD ako lex specialis, ktorý bráni aplikácií vybraných ustanovení ZoDD ako lex generalis upravujúceho priebeh dražby. Takýto vzťah je jednoznačne daný aj v súvislosti s podmienkami speňažovania upravenými v ZoDD, ktorých použitie odporuje účelu ZoKR. V rámci svojej praxe postupoval v súlade s právnym názorom potvrdeným na oficiálnych školeniach správcov, ktoré spoluorganizovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len ako „MS SR“). Správca tak postupoval v súlade so: a) všeobecne záväznými právnymi predpismi uplatniteľnými na dražbu nehnuteľností v konkurznom konaní, b) zásadami nakladania s majetkom úpadcu, c) všeobecnou praxou správcov a nadväzujúcou praxou orgánov verejnej moci a d) oficiálnymi školeniami organizovanými MS SR. Podľa názoru žalobcu nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby konal v rozpore s odporúčaniami a pokynmi prezentovanými na oficiálnych školeniach organizovaných MS SR, ktoré slúžia na vzdelávanie a zjednotenie praxe správcov. Jeho záujmom nie je snaha za každú cenu oponovať právnym názorom žalovaného. Záujmom správcu je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybnosti ustáliť, či sú správcovia povinní za každých okolnosti vyhotovovať znalecké posudky na nehnuteľnosti dražené v konkurznom konaní. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bude mať dôsledky nielen na budúcu prax žalobcu ale aj na prax ostatných správcov a nadväzujúcu prax notárov spisujúcich notárske zápisnice osvedčujúce priebeh dražieb, okresných úradov - katastrálnych odborov, ktoré na ich podklade vykonávajú zápis vlastníckeho práva v prospech vydražiteľov a v neposlednom rade súdov vykonávajúcich dohľad nad činnosťou správcov v konkurznom konaní. III. Zhrnutie argumentov žalovaného 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že námietky v žalobe uvedené tvorili podstatu rozkladu žalobcu smerujúceho voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a s týmito sa správny orgán druhého stupňa vo svojom rozhodnutí (dostatočne a správne) vysporiadal, z dôvodu ktorého žalovanému nezostáva iné, ako na predmetné rozhodnutie v ďalšom texte vyjadrenia výlučne poukázať, resp. toto parafrázovať a citovať, nakoľko právny názor žalovaného v plnom rozsahu korešponduje s právnym názorom správneho orgánu druhého stupňa predostretým v napadnutom rozhodnutí. Predmetné rozhodnutie je súčasťou predložených administratívnych spisov. Na podporu svojho tvrdenia spočívajúceho v absolútnej súladnosti napadnutého rozhodnutia so zákonom uviedol žalovaný, že žalobca bol rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa uznaný vinným za to, že „1. v období od 17.07.2014 do 24.10.2014 ... neviedol riadne správcovskú spis, nakoľko listiny v spise neobsahovali číselné označenie, čím porušil povinnosť ustanovenú § 8 ods. 1, 2 a§ 38 písm. a) zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch ... v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005Z. z...., 2. nezabezpečil ocenenie draženej nehnuteľnosti ... znaleckým posudkom, čím porušil povinnosť ustanovenú v § 92 ods. 6 zákona Č. 7/2005 Z. z.... v spojení s ustanovením § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. ... v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 a 2 zákona o správcoch a to povinnosť vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne, svedomito a s odbornou starostlivosťou“, 14. Za spáchanie (celkom dvoch) správnych deliktov bola žalobcovi v správnom konaní (v konečnom dôsledku) uložená peňažná pokuta to výške 500,- €, pričom argumentácia žalobcu uvedená v žalobnom návrhu, úlohou ktorej je doviesť konajúci súd k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, sa týka len a výlučne správneho deliktu kvalifikovaného správnym orgánom prvého stupňa v bode 2 výroku prvostupňového rozhodnutia. Z uvedeného žalovaný vyvodil, že žalobca uznal porušenie povinnosti zakotvenej v ust. § 8 ods. 1, 2 a ust. § 38 písm. a) zákona o správcoch v spojení s ust § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 666/2005 Z. z. o kancelárskom poriadku pre správcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 666/2005 Z. z.“), pričom argumentáciu uvedenú v žalobnom návrhu nemožno k dnešnému dňu ani rozšíriť, nakoľko by sa to priečilo priamo zneniu ust. § 250h ods. 1 OSP, v zmysle znenia ktorého „až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.“ S prihliadnutím na vyššie uvedené žalovaný nepovažoval za dôležité zaujímať stanovisko osobitne to vzťahu k zákonnosti tej časti rozhodnutia, ktorá pojednáva o skutku, spáchanie ktorého žalobca uznal, keď zákonnosť tejto časti preskúmavaného rozhodnutia nebola žalobcom (ani len) spochybnená. Uvedená skutočnosť má aj zásadný procesnoprávny následok spočívajúci v skutočnosti, že vo vzťahu k prvému citovanému výroku nemožno rozhodnutie žalovaného v intenciách žalobných dôvodov preskúmať a zrušiť. 15. S právnym názorom žalobcu sa správne vysporiadal správny orgán prvého stupňa na str. 5 a 6 svojho rozhodnutia, na ktorom mieste tento uvádzal: „Správca nevypracúvanie znaleckého posudku na draženú nehnuteľnosť odôvodňuje záväzným pokynom oddeleného veriteľa, od ktorého sa nemôže odchýliť. Na takúto obranu správcu v konaní však správny orgán nemôže prihliadať, nakoľko takúto postup nemá oporu v zákone. Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá sa nepredáva ako súčasť podniku (časť podniku), správca môže žiadať len o predaj na dražbe a záväzný pokyn môže riešiť len ostatné podmienky speňažovania a však správca nesmie plniť uložený pokyn, ktorý je v rozpore s pravidlami speňažovania majetku, a teda sa prieči so všeobecnými právnymi predpismi. Je povinný ho odmietnuť a vyzvať príslušný orgán na jeho úpravu. Taktiež je potrebné poukázal na skutočnosť, že samotný správca postupoval v rozpore s povinnosťou konať s odbornou starostlivosťou, a to tým, že odporučil spôsob, ktorý odporuje zákonu.“ Správny orgán druhého stupňa (okrem iných) na str. 7 a 8 svojho rozhodnutia, na ktorom mieste uvádzal: „ZoKR nijakým spôsobom bližšie nereguluje vykonávanie dražby správcom a na tom nič nemení ani ust. § 82 ods. 1 ZKR ... Primerané použitie ZoDD na režim dražby vykonávanej správcom konkurznej podstaty je založené na použití všetkých inštitútov a noriem, ktoré sú svojou povahou zlučiteľné s režimom speňažovania majetku úpadcu v konkurze a pri zohľadnení skutočnosti, že ZoDD predstavuje jedinú platnú právnu úpravu dražby vykonávanej dražobníkom a správcom v slovenskom právnom poriadku. Povedané inak, ZoDD sa použije na dražbu organizovanú správcom vždy prednostne a vždy tam, kde absentuje úprava osobitných pravidiel dražbu v konkurze a vždy tam, kde z povahu veci nie je vylúčené použitie noriem ZoDD. ... Ak sa účastník konania bránil atribútmi hospodárnosti, efektívnosti a rýchlosti speňažovania majetku úpadcu, ktoré sú podľa jeho názoru prioritné na rozdiel od režimu ZoDD, druhostupňový správny orgán k tomu uvádza, že ani režim konkurzu neumožňuje vo svetle princípov ústavného poriadku Slovenskej republiky uvedené atribúty priorizovať pred právom na súdnu a inú právnu ochranu a ochranu majetku úpadcu. Ak teda neexistuje osobitná úprava tzv. konkurznej dražby v predpisoch konkurzného práva, je nepochybné, že primerané použitie ZoDD na dražbu vykonávanú správcom konkurznej podstaty sa v plnej miere vzťahuje na inštitúty predstavujúce záruky ochrany práv osoby povinnej z dražby, a teda úpadcu. Jedným z takýchto inštitútov je prirodzene i režim obligatórneho ohodnotenia predmetu dražby znaleckým posudkom, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť. V systematickom výklade tak možno zhrnúť, že povinnosť zabezpečiť ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom sa vzťahuje aj na správcu konkurznej podstaty, pričom režim záväzných pokynov príslušného orgánu sa v rovine speňažovania majetku úpadcu dražbou sústreďuje v intenciách oprávnení (oddelených veriteľov) priamo plynúcich zo ZoKR a oprávnení, ktoré ZoDD vyhradzuje pre navrhovateľa dražby. Mimo tohto rámca nemožno v rámci dražby pripustiť pôsobenie záväzných pokynov príslušných orgánov, keďže v opačnom prípade by ich konanie postrádalo právny základ a potenciálne vykazovalo znaky svojvôle.“ Žalovaný navyše argumentáciu správnych orgánov na tomto mieste doplnil o nasledovné: nemožno spochybniť tú skutočnosť, že príslušný orgán, t. j. i zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, je podľa ZoKR oprávnený v prípadoch zákonom taxatívne vymedzených uložiť správcovi konkurznej podstaty záväzný pokyn (okrem iného i) pri speňažovaní majetku úpadcu. Zakotvením takéhoto oprávnenia vytvoril zákonodarca priestor pre vykonávanie dohľadu nad činnosťou správcu konkurznej podstaty zo strany veriteľov. Avšak už i zo samotnej skutočnosti, že zákonodarca limituje prípady, v ktorých sú veritelia oprávnení udeľovať správcovi záväzné pokyny, vyplýva, že ich postavenie v konkurznom konaní nie je „absolútne“ (a to ani v otázkach, resp. v oblastiach, v ktorých sú títo oprávnení ukladať správcovi záväzné pokyny - viď nižšie) a konkurzné konanie nemôže byť ovládané len a výlučne ich záväznými pokynmi za predpokladu, že záväzný pokyn nie je udelený v oblasti, v ktorej v zmysle zákonného znenia udelený byť môže a - pre postup správcu v určitej otázke, resp. oblasti, v ktorej je inak veriteľ oprávnený udeliť správcovi záväzný pokyn, stanovuje ZKR (napr. aj prostredníctvom odkazu na znenie osobitného zákona) určité pravidlá. 16. Je nutné si uvedomiť, že i napriek tomu, že z ust. § 83 ods. 1 písm. b) ZoKR vyplýva, že „príslušný orgán je oprávnený uložiť správcovi záväzný pokyn, ako postupovať, ak ide o speňaženie majetku tvoriaceho oddelenú podstatu“, znenie citovaného ustanovenia je potrebné posudzovať v korelácii s ust. S § 92 ods. 6 ZoKR. v zmysle znenia ktorého „ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. t. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; 8) oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.“ V konečnom dôsledku to znamená, že záväzným pokynom je správca viazaný, pokiaľ zákon neupravuje otázku, v ktorej dal (a mohol v zmysle ZoKR dať) veriteľ správcovi pokyn, inak. Povedané inak, ak príslušný orgán vydá záväzný pokyn, správca je povinný podľa neho postupovať. Nie však bez výnimky. Správca nesmie plniť uložený pokyn, pokiaľ je tento (pri speňažovaní) v rozpore s pravidlami ustanovenými v ZoKR. V takom prípade je správca v súlade s ust. § 83 ods. 3 ZoKR povinný splnenie záväzného pokynu odmietnuť a vyzvať príslušný orgán, aby „ ... v určenej lehote pokyn v súlade s vytknutými vadami upravil. Ak príslušný orgán vytknuté vady neodstráni alebo sa v určenej lehote nevyjadrí, správca požiada súd, aby vydal vznesenie, ako postupovať; uznesením súdu je správca viazaný.“ Uvedeným ustanovením sa správca absolútne neriadil, keď pokyn oddeleného veriteľa, znenie ktorého citoval na str. 3 žalobného návrhu, dôsledne rešpektoval, a to i napriek tomu, že bol priamo v rozpore s ust. § 92 ods. 6 ZoKR v spojení s ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Totožný právny názor zastáva i významný teoretik doc. JUDr. Milan Ďurica. PhD. ktorý uvádza, že „ak príslušný orgán záväzný pokyn vydá, správca je povinný podľa takto pokynu postupovať. Správca nesmie plniť uložený pokyn, ktorý je v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov a pri speňažovaní v rozpore s pravidlami ustanovenými v ZoKR Správca musí odmietnuť splnenie pokynu a je povinný vyzvať príslušný orgán na úpravu pokynu. Vo výzve, pre ktorú zákon nepredpisuje písomnú fámu, musí správca uviesť, v čom je pokyn v rozpore s oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov a pri speňažovaní s pravidlami speňažovania, ktoré sú určené ZoKR (napr. spôsob speňažovania nehnuteľností a pod.). Správca musí v odmietnutí určiť primeranú lehota, r ktorej má príslušný orgán pokyn upraviť. Pokiaľ príslušný orgán v určenej lehote záväzný pokyn neupraví a vytknuté vody neodstráni alebo sa v určenej lehote nevyjadrí, správca požiada súd, aby vydal uznesenie, ako v konaní postupovať. ... Súd svojím rozhodnutím rieši spor medzi správcom a príslušným orgánom, ktorý vznikol - pri udeľovaní pokynu tým, že správca tvrdí, že udelený pokyn je v rozpore so zákonom alebo oprávnenými záujmami dotknutých veriteľov. Súd vo výrokovej časti vysloví, ako má správca postupovať, čo znamená, že určí jeho práva alebo povinnosti pri správe alebo speňažovaní majetku. Uznesenie súdu je záväzné pre správcu aj pre oprávnený orgán, ktorý nemôže postupovať pri výkone svojich právomocí v rozpore s vykonateľným rozhodnutím súdu. Výber spôsobu predaja, ak sa odhliadne od záväzného pokynu oprávneného orgánu, má správca pri predaji podniku (jeho častí) a pri predaji ostatného majetku okrem nehnuteľností. Ak správca nespeňažuje majetok podliehajúci konkurzu ako podnik alebo časť podniku, nehnuteľností môže speňažiť len dražbou. ... Predaj formou dražby ZoKR rozumie len dražbu, ktorú organizuje správca. Na dražbu sa primerane použijú ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách... Pri predaji nehnuteľnosti, ktorá sa nepredáva ako súčasť podniku (časti podniku), správca môže žiadať len o predaj na dražbe.“ 17. Z vyššie uvedeného možno jednoznačne vyvodiť záver svedčiaci v prospech právneho názoru žalovaného, a teda že samotná tá skutočnosť, že bol záväzný pokyn príslušného orgánu v predmetnej veci vydaný v oblasti, v ktorej ho zákon na to oprávňuje, ešte automaticky neznamená, že tento musí byť správny, t. j. zákonný a správcom vykonaný. Ak by predsa ZoKR zakotvoval fikciu správnosti záväzných pokynov vydávaných príslušnými orgánmi v zmysle ZoKR, nedával by citovaný zákon správcovi priamo možnosť odmietnuť splnenie záväzného pokynu a iniciovať súdne konanie v zmysle ust. § 83 ods. 3 ZoKR za predpokladu, že by príslušným orgánom vydaný pokyn považoval za nezákonný. Vo vzťahu k zásade minimalizácie nákladov, maximalizácie výťažku a rýchlosti konania, ktoré zásady by boli v zmysle právneho názoru žalobcu celkom určite porušené za predpokladu, že by v predmetnom konkurznom konaní došlo k ohodnoteniu dotknutej nehnuteľnosti znaleckým posudkom, žalovaný uvádza, že citovanými zásadami nie i e nevyhnutné (a v určitých prípadoch ani reálne možné) riadiť sa bezpodmienečne za každých okolností, názor ktorý opiera o názor vyššie spomínaného teoretika v oblasti konkurzného práva, ktorý vo svojej publikácii uvádzal, že „pokiaľ ide o zápisnicu o vykonaní dražby, v praxi vyvolal diskusiu druhý zásadný problém pri speňažovaní nehnuteľností, a tým je forma zápisnice. Je nesporné, že po ukončení dražby je dražobník povinný vyhotoviť zápisnicu o vykonaní dražby, ktorá musí obsahovať stanovené náležitosti.... V dôsledku novelizácie zákona o dobrovoľných dražbách ..., ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti: alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí... presahuje sumu 33.193,92 € musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou .... Ohľadne formy zápisnice o vykonaní dražby nemajú príslušné ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách žiadne výnimky, ktoré by bolo možné aplikovať na dražbu v konkurznom konaní. Nevyžadovanie notárskej zápisnice o vykonaní dražby nie je možné preklenúť ani cez primeranú aplikáciu týchto ustanovení, čo inak umožňuje § 92 ods. 6 ZoKR. Iný záver je preto ťažko prijať, aj keď sme si vedomí, že týmto sa zbytočne zvýšia náklady konkurzného konania a opatrenia prijaté citovaným zákonom nemajú v zásade vecné opodstatnenie pre konkurzné konanie. Podľa nášho názoru zmenu je však možné dosiahnuť len novelizáciou príslušných ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách alebo ZoKR.“ 18. Záverom možno v súvislosti s povinnosťou vyhotovenia znaleckého posudku podľa § 92 ods. 6 ZoKR v spojení s § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách ešte zvýrazniť potrebu vyváženého pôsobenia a výkonu činnosti správcu tak vo vzťahu k záujmom veriteľov, ale aj záujmom dlžníka. Inštitút správcu konkurznej podstaty nie je inštitútom veriteľského správcu, ale inštitútom implikujúcim status ochrany práv a záujmov tak veriteľov, ako i úpadcu, a to práve aj tým, že správca nevykoná vždy a za každých okolností akýkoľvek záväzný pokyn veriteľského orgánu, ktorý nielenže odporuje použiteľným všeobecne závažným právnym normám, ale súčasne zníži mieru ochrany záujmov a práv úpadcu, ktoré mu práve svojou činnosťou má garantovať správca. Uvedená skutočnosť je v širšom kontexte prejednávanej veci, o to významnejšia, že zákonodarca novelou zákona o dobrovoľných dražbách vykonanou zákonom č. 106/2014 Z. z. účinným 1.6.2014, posilnil inštitút znaleckého posudku a v súvislosti s ním priznal osobám povinným z dražby právo podať proti znaleckému posudku v prekluzívnej lehote námietky - práve z dôvodu vytvorenia mechanizmu účinnej ochrany práva umožňujúcej dosiahnutie účelu spočívajúceho v ustálení skutočnej hodnoty draženej veci, s ktorou sa povinnosť vypracovania znaleckého posudku podľa zákona o dobrovoľných dražbách spája. IV. pojednávanie 19. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 28.02.2018 v prítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalovaného rozsudkom. 20. Žalobca poukázal pred súdom na písomné vyhotovenie žaloby a v nej uvedené námietky. V rozhodnutí žalovaného sa vytýkali dve pochybenia. Prvým bola absencia očíslovania 60 strán správcovského spisu za posledné tri mesiace pred vykonaním kontroly správnych orgánov. Konkrétny spis má tisícky strán, vytýkané pochybenie považoval za banálne a uložené sankcie za neadekvátne. Hoci strany neboli očíslované, boli riadne zoradené podľa dátumu, ako do spisu došli. Pokiaľ šlo o druhé pochybenie - nevyhotovenie znaleckého posudku pri dražbe nehnuteľností, zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje aplikáciu zákona o dobrovoľnej dražbe s tým, že na školeniach správcov, ktoré boli organizované žalovaným boli správcovia poučení, že v prípade, ak oddelený veriteľ si neželá pri dražbe nehnuteľnosti vyhotovenie znaleckého posudku, potom hodnota bude uvádzaná v súpisovej cene. Správca tento pokyn musí dodržať a je viazaný pokynom veriteľa. Zákon nepriamo ukladá zaujať v danej situácii právny názor a za postup, ktorý zvolil a ktorý je vyjadrením jeho právneho názoru - nemôže byť sankcionovaný. Existuje pritom aj možnosť opravy, v danom prípade napr. žaloba o určenie neplatnosti dražby. 21. Zástupca žalovaného považoval žalobný návrh za nedôvodný a žiadala ho zamietnuť. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu s tým, že žalobca si podľa neho nesprávne vykladá zákon. To že sa uvádza, že ustanovenia zákona o dobrovoľnej dražbe sa použijú primerane neznamená, že správca sám uváži, ktoré ustanovenie bude aplikovať, teda či vykoná znalecké dokazovanie alebo nie. Znamená to, že ustanovenia tohto zákona sa použijú primerane ku konkrétnej situácii v rámci konania. Uvedené je potrené posúdiť aj s prihliadnutím na práva dlžníka a zároveň správca nie je viazaný pokynom veriteľa. V. Relevantné právne predpisy 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 23. Podľa § 3 ods. i zákona č. 8/2005 Z. z., správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne a svedomito; správca je povinný dohliadať aj na čestnosť, zodpovednosť a svedomitosť konania svojich zamestnancov, ako aj osôb, ktoré poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti. 24. Podľa § 3 ods. 2 prvá veta zákona č. 8/2005 Z. z., správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných vedomostí. 25. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. správca je povinný viesť vo veci, v ktorej vykonáva správcovskú činnosť, správcovský spis (ďalej len "spis"); spis musí byť dostupný v kancelárii, ktorá je zriadená v obvode krajského súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, alebo v obvode odvolacieho konkurzného súdu, v ktorom sídli príslušný konkurzný súd, ak bol do funkcie ustanovený správca, ktorý má kanceláriu v tomto obvode. 26. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. spis je správca povinný viesť prehľadne, zrozumiteľne a dostatočne podrobne. Spis obsahuje údaje o postupe správcu, najmä o charaktere, čase, rozsahu a cieľoch postupu správcu a záveroch vyvodených na základe získaných podkladov. Súčasťou spisu alebo jeho prílohou sú doklady, zmluvy, písomné záznamy a iné písomnosti týkajúce sa veci, v ktorej sa spis vedie; osobitný predpis ustanoví, ktoré ďalšie písomnosti tvoria súčasť alebo prílohu spisu. Spis sa uchováva desať rokov odo dňa skončenia konania vo vecí, v ktorej bol spis vedený. 27. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z., ministerstvo uloží správcovi pokutu do 5.000 €, ak poruší povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo osobitným predpisom (ZKR), 28. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z., pri ukladaní pokuty ministerstvo prihliadne najmä na povahu, závažnosť, spôsob, dĺžku a dôsledky porušenia povinnosti. Pri opätovnom porušení povinnosti možno uložiť pokutu opakovane. 29. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 30. Podľa § 77 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR), veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť hodnotu majetku znaleckým posudkom. Správca to môže odmietnuť, len ak majetok dotknutej podstaty pravdepodobne nebude postačovať na úhradu trov znaleckého posudku, alebo ak z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť dotknutú oddelenú podstatu; to neplatí, ak veriteľ zloží správcovi preddavok na úhradu trov znaleckého posudku. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného veriteľským výborom sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného zabezpečeným veriteľom sú pohľadávkou proti jeho oddelenej podstate. 31. Podľa § 82 ods. 1 ZKR príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu, prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu. 32. Podľa § 91 ods. 1 ZKR účelom speňažovania majetku podliehajúceho konkurzu je získať čo najvyšší výťažok, v čo najkratšom čase, s vynaložením čo najnižších nákladov. Pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu správca postupuje spôsobom, ktorý s odbornou starostlivosťou vyberie tak, aby čo najlepšie splnil účel speňažovania a dodržal pravidlá speňažovania ustanovené týmto zákonom. 33. Podľa § 92 ods. 6 ZKR, ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku. VI. posúdenie veci správnym súdom 34. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 správneho poriadku). 35. Správny delikt nie je v slovenskom práve definovaný. Ide o početnú skupinu činov, ktoré majú spoločné, že ide o protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone, za ktoré orgán verejnej správy, resp. správny orgán ukladá sankcie ustanovené administratívno-právnou formou. Tresty, resp. sankcie v správnom práve plnia represívnu funkciu a zároveň funkciu individuálnej a generálnej prevencie. Orgán verejnej správy je povinný prejednať zásadne každý správny delikt, o ktorom sa dozvie (princíp legality). Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej dnes už ustálenej judikatúre opakovane vyslovil názor, že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto potrebné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi / rozsudok NS SR 5Sžf/1/2013, resp. rozsudok NS SR 2Sžo/2/2012/. Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky /napr. spis. zn. 3Sž/68/2004, spis. zn.3Sž/85/2007, spis. zn. 8Sžo/28/2007, spis. zn. 8Sžo/147/2008, spis. zn. 2Sžf/9/2010, spis. zn. 2Sžf/44/2011, spis. zn. 5Sž/21/2010/ je jednotná v tom, že tieto princípy sa v správnom trestaní v plnom rozsahu aplikujú, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Na vyššie uvedené závery správneho súdu nadväzuje aj dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia a následného odôvodnenia uloženia výšky pokuty v rozhodnutiach správnych orgánov. Disciplinárne konanie je však typom konania týkajúceho sa administratívneho trestania, ktorého výsledok môže závažným spôsobom zasiahnuť do práv fyzickej osoby nielen pri výkone jej povolania, ale môže ovplyvniť aj jej spoločenské postavenie a dobré meno (napr. Uznesenie NS SR z 31.10.2011 spis. zn. 5Sžo/45/2010). Úprava zodpovednosti za ostatné kategórie správnych deliktov (iné správne delikty fyzických osôb, správne poriadkové delikty a správne delikty podnikajúcich fyzických osôb a právnických osôb) nie je však precízna. Absentuje regulácia podmienok zodpovednosti za tieto kategórie správnych deliktov. Zákony ustanovujú len skutkové podstaty správnych deliktov, sankcie, kritériá pre určenie ich druhu a výšky, lehoty pre zánik zodpovednosti. Pri absencii špeciálnych procesných pravidiel v osobitných zákonoch sa aplikuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov. Ako procesnoprávny predpis všeobecnej povahy však neupravuje nuansy konania o správnom delikte. V prípade trestnoprávnej zásady zákazu reformatio in peius, je možné prijať výklad, že v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku ani iných ustanovení nie je explicitne zakotvená zásada zákazu zmeny k horšiemu, odvolací orgán má teoreticky možnosť zmeniť rozhodnutie aj v neprospech účastníka konania. Tak sa stalo aj v tomto prípade (rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 33208/2015/52/ SKP/RK zo dňa 08.01.2016), keď druhostupňový orgán zvýšil sankciu pre žalobcu na sumu 500 €. 36. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcia civilného práva (ďalej aj „ministerstvo“ alebo „prvostupňový správny orgán“) rozhodlo v rámci správneho konania svojím rozhodnutím č. 33208/2015/52/SKP z 30. júna 2015 (ďalej aj „rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), o uložení pokuty vo výške 100 € správcovi (žalobca) za porušenie povinností podľa § 8 ods. 1 a 2 § 38 písm. a) zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2005 Z. z.“) v spojení s § 17 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 666/2005 Z. z. o kancelárskom poriadku pre správcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „kancelársky poriadok“) a za porušenie povinnosti vykonávať správcovskú činnosť čestne, zodpovedne, svedomito a s odbornou starostlivosťou podľa § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) a podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 8/2005 Z. z. v spojení s § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“). Predmetným rozhodnutím bolo vo vzťahu k účastníkovi konania vo výroku II, bodoch 3. a 4. správne konanie bez bližšej špecifikácie dôvodu, podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zastavené. Predmetné časti výroku sa dotýkali konania správcu súvisiaceho so zostavením rozvrhu výťažku po speňažení motorových vozidiel úpadcu. Protiprávne konanie sa vo vzťahu k danému predmetu konania podľa prvostupňového správneho orgánu nepotvrdilo. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky ako vedúci Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky - ústredného orgánu štátnej správy príslušného podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a § 61 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, na návrh osobitnej komisie, vo veci správneho deliktu správcu (žalobcu) a o jeho rozklade proti rozhodnutiu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie civilného práva ako prvostupňového správneho orgánu, č. 33208/2015/52/SKP z 30. júna 2015 rozhodol tak, že predmetné prvostupňové rozhodnutie zmenil a vo výroku o uložení sankcie správcovi za porušenie povinností opísaných vo výroku rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie civilného práva ako prvostupňového správneho orgánu č. 33208/2015/52/SKP z 30. júna 2015 v časti I bodoch 1. a 2., podľa § 36 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložil peňažnú pokutu vo výške 500 €. Vo zvyšnej časti (t. j. v skutkovej vete výroku a výroku o porušení povinností uvedených v časti I bodoch 1. a 2. výroku) rozhodnutie Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, sekcie civilného práva ako prvostupňového správneho orgánu č. 33208/2015/52/SKP z 30. júna 2015, podľa § 61 ods. 3 v spojení s § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov potvrdil a rozklad správcu z 21. júla 2015 zamietol. 37. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaný kládol žalobcovi za vinu 1. porušenie povinnosti v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1, 2 a § 38 písm. a/ zákona č. 8/2005 Z. z. a § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 666/2005 Z. z. (neviedol riadne správcovský spis, nakoľko listiny v spise neobsahovali číselné označenie), ako aj 2. nezabezpečenie ocenenia draženej nehnuteľnosti znaleckým posudkom, čím mal žalobca porušiť ustanovenie § 92 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. v spojení s ust. § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. V intenciách žalobných námietok bolo rozhodujúce pre právne posúdenie tohto sporu to - či žalobca tým, že nezabezpečil ocenenie draženej nehnuteľnosti, konal v rozpore s ustanovením § 3 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z. z. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§134 SSP) a žalobca skutok 1. v žalobnom návrhu nenamietal a dôvody vzťahujúce sa na tento skutok nedoplnil ani v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 38. Z administratívneho spisu súd zistil, že v konkurznej veci úpadcu TERBO, s.r.o. so sídlom Kravany nad Dunajom 141, 946 36 Kravany nad Dunajom IČO: 30 997 98, vedenej na Okresnom súde Nitra pod spis. zn. 31K/39/2012 uložil zabezpečený veriteľ Slovenská záručná a rozvojová banka písomným pokynom zo dňa 06.02.2013 podľa § 83 ods. 1 ZoKR žalobcovi ako správcovi predať nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Kravany nad Dunajom, zapísané na LV č. XXX na dražbe organizovanej žalobcom nasledovným spôsobom: „najnižšie podanie pre I. kolo dražby bude vo výške 100% súpisovej hodnoty majetku, t. j. 119.000,- EUR. I/ prípade, že nebude urobené najnižšie podanie, správca je oprávnený znížiť hodnotu najnižšieho podania postupne o 15 x 2.000,- EUR. Najnižšie podanie však nesmie byť nižšie ako 75% súpisovej hodnoty, t.j. 89.000,- EUR. Oznámenie o dražbe správca zverejní v zmysle zákona v Obchodnom vestníku, na úradnej tabuli obce Kravany nad Dunajom, na úradnej tabuli Mesta Komárno, minimálne v jednej periodickej tlači s regionálnou pôsobnosťou, a to tak, aby došlo k zverejneniu aspoň 30 dní pred konaním dražby." Predmetné nehnuteľnosti, speňažované v konkurznom konaní vedenom Okresnom súde Nitra pod spis. zn. 31K/39/2012 na majetok úpadcu TERBO s.r.o. v konkurze boli zaradené do oddelenej podstaty a zverejnené v Obchodnom vestníku č. 223/2012 zo dňa 19.11.2012. 39. Hlavným účelom speňažovania majetku, ktorý podlieha konkurzu, je získať v čo možno najkratšom čase a s vynaložením čo najnižších nákladov čo možno najvyšší výťažok. Pri speňažovaní majetku je správca povinný postupovať spôsobom, ktorý závisí najmä od charakteru predmetu predaja. Z hľadiska právnych záverov považoval správny súd za kľúčové ust. § 77 ods. 4 ZoKR, v zmysle ktorého „veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ môže požadovať, aby správca dal stanoviť hodnotu majetku znaleckým posudkom. Správca to môže odmietnuť, len ak majetok dotknutej podstaty pravdepodobne nebude postačovať na úhradu trov znaleckého posudku, alebo ak z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť dotknutú oddelenú podstatu; to neplatí, ak veriteľ zloží správcovi preddavok na úhradu trov znaleckého posudku.“ (Trovy znaleckého posudku vyžiadaného veriteľským výborom sú pohľadávkou proti všeobecnej podstate. Trovy znaleckého posudku vyžiadaného zabezpečeným veriteľom sú pohľadávkou proti jeho oddelenej podstate.) Podľa názoru správneho súdu spísaný majetok je správca povinný oceniť, pričom pri stanovení hodnoty majetku vychádza z vlastného odhadu, ktorý robí na základe hodnôt majetku vedených v účtovníctve, ktoré však koriguje podľa skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Znamená to, že správca pri stanovení hodnoty majetku a priori vychádza z účtovníctva, no v prípade, ak skutočná hodnota majetku nezodpovedá účtovnej hodnote, najmä pokiaľ účtovníctvo verne nezobrazuje skutočnú hodnotu majetku, účtovné hodnoty koriguje nadol alebo nahor, obyčajne však nadol. Význam správneho stanovenia súpisovej hodnoty majetku nespočíva ani tak v odhadnutí realizačnej ceny majetku, ktorú s konečnou platnosťou stanoví trh, ako skôr vo vykonaní niektorých prepočtov, pre ktoré by mala byť skutočná hodnota majetku určujúca, najmä pokiaľ sa robia v čase, keď ešte nedošlo k speňaženiu majetku. Ide najmä o prípad určenia hlasovacích práv veriteľov v niektorých prípadoch a rozpočítania nákladov konkurzu, pokiaľ sa tieto týkajú viacerých podstát. Z uvedeného tak vyplýva, že hodnotu majetku správca stanovuje vlastným odhadom, t.j. zákon mu neukladá povinnosť zabezpečovať znalecké posudky, ktoré by zaťažovali konkurznú podstatu zbytočným nákladom. Nie je však ani vylúčené, aby správca v niektorých prípadoch zabezpečil stanovenie hodnoty majetku znaleckým posudkom. 40. Podľa interpretačných záverov správneho súdu z cit. znenia § 77 ods. 4 ZoKR vyplýva, že obligatórne sa musí hodnota majetku stanoviť znaleckým posudkom iba v prípade, ak to výslovne požaduje veriteľský výbor, resp. zabezpečený veriteľ ohľadom oddelenej podstaty. Teda v prípade ak medzi veriteľským výborom, resp. zabezpečeným veriteľom vznikne spor ohľadom hodnoty majetku. Správca tak môže postupovať v konkurznom konaní bez stanovenia hodnoty spísaného majetku znaleckým posudkom. Inak by predmetná norma nemala logické opodstatnenie. Ide o základný právny rámec posúdenia sporu a interpretácie ZoKR. Ak veriteľský výbor, resp. zabezpečený veriteľ požiada správcu, aby zabezpečil stanovenie hodnoty spísaného majetku znaleckým posudkom, správca takúto požiadavku môže dokonca odmietnuť, ale iba ak majetok podstaty, ktorého hodnota by mala byť stanovená znaleckým posudkom, pravdepodobne nebude postačovať na úhradu nákladov spojených so zabezpečením znaleckého posudku, t.j. ak možno predpokladať, že výťažok získaný speňažením oddelenej podstaty nepokryje ani náklady znaleckého posudku; resp. z dôvodu popretia zabezpečenej pohľadávky je sporné, či majetok bude tvoriť oddelenú podstatu, t.j. ak predmetom znaleckého posudku by mal byť majetok, ktorý je zaradený do oddelenej podstaty na základe prihláseného zabezpečovacieho práva, ktoré je však popreté, pričom spor ohľadom takéhoto popretia dosiaľ nie je meritórne vyriešený. Podľa ust. § 92 ods. 6 ZKR platí, že: „ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom podniku, časti podniku alebo podstatnej časti majetku patriaceho k podniku, môže speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou; tým nie je dotknuté ustanovenie § 93 ods. 1. Na dražbu organizovanú správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu; oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.“ Podľa zákona správca je povinný pri speňažovaní nehnuteľnosti vykonať dražbu; na ktorú sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu - zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/> o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Možno preto konštatovať, že v súvislosti s dražbou realizovanou správcom v konkurznom konaní vystupuje ZoKR vo vzťahu k ZoDD ako lex specialis, ktorý bráni aplikácií vybraných ustanovení ZoDD ako lex generalis upravujúceho priebeh dražby. Takýto vzťah je jednoznačne daný aj v súvislosti s podmienkami speňažovania upravenými v ZoDD, ktorých použitie odporuje účelu ZoKR. Za relevantnú považoval súd aj ďalšiu argumentáciu, nadväzujúcu na základné zásady speňažovania majetku v konkurznom konaní, t. j. zásadu minimalizácie nákladov správy a speňažovania, zásadu maximalizácie výťažku a zásadu rýchlosti speňažovania. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako len „ZKR“) je správca povinný s odbornou starostlivosťou zvážiť spôsob speňaženia konkrétnej časti konkurznej podstaty a vopred požiadať príslušný orgán o uloženie záväzného pokynu na speňažovanie v prípade, ak mu tento záväzný pokyn príslušný orgán už neuložil sám. Správca je povinný v konkurznom konaní postupovať tak, aby vynaložené náklady boli čo najnižšie s tým, že minimalizáciu nákladov zabezpečuje správca aj tak, že s odbornou starostlivosťou posudzuje výšku nákladov nutných na zachovanie hodnoty nehnuteľnosti a výšku nákladov na speňažovanie, ktoré má redukovať v čo najväčšej možnej miere. Maximalizáciu výťažku pri predaji majetku úpadcu dosahuje správca voľbou vhodného spôsobu speňažovania a dosiahnutím výťažku v čo najkratšom možnom čase. Správca s odbornou starostlivosťou odhaduje situáciu na trhu, ako napr. vývoj cien, stav nehnuteľností a záujem potenciálnych vydražiteľov. Ak by žalobca vyhotovil znalecký posudok, postupoval by v priamom rozpore so záväzným pokynom zabezpečeného veriteľa. Správny súd neprijal extenzívnu interpretáciu správneho orgánu v tom smere, že primerané použitie ZoDD zaväzuje správcu napríklad aj na zabezpečenie znaleckého posudku, ak predmetom dražby je nehnuteľnosť. Je možné pritom súhlasiť, že ustanovenie § 96 ods. 2 ZKR vymedzuje ako pravidlo lex specialis povinnosť správcu konkurznej podstaty speňažovať určité druhy majetku úpadcu dražbou. ZoKR ale neustanovuje podrobnú právnu úpravu dražby vykonávanej správcom, a vzťah týchto dvoch právnych predpisov je založený na parciálnej subsidiarite, t.j. primeranom použití ZoDD. Práve znenie ustanovenia § 77 ods. 4 ZoKR poskytuje správcovi priestor, aby postupoval zákonným spôsobom i v prípade, ak v dôvodných prípadoch nezabezpečí stanovenie hodnoty spísaného majetku znaleckým posudkom. Bolo preto možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že pojem primeraného použitia právnej úpravy implikuje vo všeobecnosti použitie niektorých jej častí, resp. inštitútov z povahy veci nevylúčených, resp. osobitne neupravených v právnej úprave, ktorá primerané použitie (inej právnej úpravy) pripúšťa a zavádza. Úvaha žalovaného o tom, že vo vzťahu k primeranému použitiu je preto potrebné vychádzať z výkladovej zásady vhodnosti aplikácie noriem, ktorá výkladovo tenduje k parciálnej subsidiarite právnej úpravy, ktorá sa má primerane použiť; a teda ak existuje právna úprava zabezpečenia ohodnotenia majetku, ktorý je predmetom dražby, a táto má kogentný charakter, niet takej právnej sily a základu, ktorý by pri dražbe umožňoval favorizovať záväzné pokyny príslušných orgánov nad všeobecne záväzné právne normy kogentnej povahy - by mala interpretačné opodstatnenie, ak by cit. znenie ust. § 77 ods. 4 ZoKR (lex specialis) neumožňovalo správcovi, ak tak veriteľský výbor alebo zabezpečený veriteľ nepožaduje, postupovať v konkurznom konaní bez stanovenia hodnoty spísaného majetku znaleckým posudkom. 41. Správny súd zrušil napadnuté rozhodnutia správnych orgánov z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP). 42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech 43. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).