Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200506 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200506.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpeného spoločnosťou: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI, s.r.o., AK so sídlom Grösslingova č. 50, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Tomášikova č. 46, 832 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. OU-BA-OOP2-2016/003915-002/JBI zo dňa 27.01.2016 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Pezinok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. k. OU-PK-OCDPK-2015/009648-2 zo dňa 20.10.2015, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. p. OU-BA- OOP2-2016/003915-002/JBI zo dňa 27.01.2016, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. k. OU-PK-OCDPK-2015/009648-2 zo dňa 20.10.2015 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. žalobou napadnuté rozhodnutia 1. Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, ako odvolací orgán (ďalej len „odvolací orgán“) podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok”), preskúmal odvolanie F. C., nar. XX.XX.XXXX, byt. A. XXXX/XX, XXX XX N. (žalobca) proti rozhodnutiu Okresného úradu Pezinok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Radničné námestie 9, 902 01 Pezinok (ďalej len „prvostupňový správny orgán”), č.k.: OU-PK-OCDPK-2015/009648-2 zo dňa 20.10,2015. Napadnutým rozhodnutím bola účastníkovi konania podľa ust. § 16c ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 725/2004 Z.z.”) zamietnutá žiadosť o uznané schválenia jednotlivo dovezeného motorového vozidla, továrenská značka: TATRA, typ: 75, VIN č. 34105 (ďalej len „ vozidlo”), pretože vozidlo nespĺňa technické požiadavky na prihlasovanie dovezených vozidiel tak, ako ustanovuje § 16c ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. Prvostupňový správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, odvolaniu nevyhovel a podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku postúpil vec odvolaciemu správnemu orgánu na preskúmanie a rozhodnutie. Odvolací orgán podľa § 59 ods, 2 Správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Pezinok, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, číslo OU-PK-OCDPK.-2015/009648-2 zo dňa 20.10.2015 potvrdil. 2. V odôvodnení rozhodnutia č. p. OU-BA-OOP2-2016/003915-002/JBI zo dňa 27.01.2016 žalovaný predovšetkým konštatoval, že dňa 06.10.2015 bola na Okresný úrad Pezinok doručená žiadosť o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného vozidla značky TATRA z Českej republiky. K predmetnej žiadosti boli predložené originálne registračné doklady, ktoré boli vozidlu pridelené v Českej republike, a to: Odborný posudok o kontrole originality vozidla, Protokol o technickej kontrole vozidla a Protokol o emisnej kontrole vozidla. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán uvádzal, že pri posudzovaní technických parametrov vozidla zistil, že predmetné vozidlo má volant na pravej strane, pričom ust. § 16c ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.z. stanovuje, že „okresný úrad nesmie uznať typové schválenie ES, uznať schválenie, ani schváliť jednotlivo dovezené vozidlo s riadením na pravej strane alebo v strede vozidla alebo vozidlo, ktoré nie je určené pre pravostrannú premávku; to neplatí ak ide o vozidlo jednoúčelového využitia, ktoré vyžaduje také umiestnenie riadenia”. Na základe uvedeného zistenia prvostupňový správny orgán konzultoval ďalší postup so Štátnym dopravným úradom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ŠDÚ”), pričom ŠDÚ potvrdil, že nie je možné takéto vozidlo v Slovenskej republike schváliť a ani udeliť výnimku z vyššie cit. zákona. Prvostupňový správny orgán na základe týchto skutočnosti dňa 20.10.2015 vydal rozhodnutie číslo OU-PK-OCDPK-2015/009648-2, ktorým účastníkovi konania podľa ust. § 16c ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.z. zamietol žiadosť o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného motorového vozidla z členského štátu. Zákon č. 725/2004 Z. z. v § 16c ods. 2 písm. a) explicitne ustanovuje správnemu orgánu zákaz uznať jednotlivo dovezeného vozidla s pravostranným riadením. Podľa ust. § 16c ods. 2 písm a) zákona č. 725/2004 Z.z. : „Okresný úrad nesmie uznať typové schválenie ES, uznať schválenie, ani schváliť jednotlivo dovezené vozidlo s riadením na pravej strane alebo v strede vozidla, alebo vozidlo, ktoré nie je určené pre pravostrannú premávku; to neplatí, ak ide o vozidlo jednoúčelového využitia, ktoré vyžaduje také umiestnenie riadenia.“ Žalovaný ďalej dodal, že Slovenská republika je samostatný štát, ktorý disponuje vlastnou právnou suverenitou vo vnútri štátu ako aj navonok. Prvostupňový správny orgán konal správne ak rozhodol o zamietnutí žiadosti účastníka konania o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného vozidla, nakoľko tým, že má uvedené vozidlo pravostranné riadenie nespĺňa bezpečnostné požiadavky na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách a prvostupňový správny orgán by inak konal v rozpore s vyššie cit. zákonným ustanovením. Vozidlá s pravostranným riadením sa od vozidiel s ľavostranným riadením odlišujú pozíciou za volantom, umiestnením pedálov, stieračmi, palubnou doskou resp. natočením stredového panela, vonkajšími zrkadlami, prednými reflektormi...atď., čo neprispieva k zvýšeniu bezpečnosti na cestách. Z hľadiska bezpečnosti v premávke na pozemných komunikáciách prevažuje všeobecný záujem nad individuálnym záujmom účastníka konania. Účastník konania si mal pred zaobstaraním takéhoto vozidla z členského štátu preveriť či legislatíva Slovenskej republiky umožňuje uznanie schválenia jednotlivo dovozeného vozidla s pravostranným riadením. II. žaloba a námietky 3. Žalobca videl nezákonnosť rozhodnutia z nasledovných dôvodov: osobné motorové vozidlo Tatra , typ 75 VIN č.34105 spĺňa technické požiadavky na prihlasovanie dovezených vozidiel v rámci EU. Členské štáty nemôžu zakázať, obmedziť alebo brániť prihláseniu do evidencie, predaju alebo uvedeniu do prevádzky v premávke, alebo prevádzke na cestách vozidiel, komponentov alebo samostatných technických jednotiek z dôvodov týkajúcich sa aspektov ich konštrukcie a fungovania alebo mechanizmu riadenia , ak tieto aspekty spĺňajú požiadavky rámcovej smernice 2007/461 a smernice 70/3112. Kópie o splnení technických požiadaviek na prihlásenie dovezeného osobného motorového vozidla pripojil k žalobe. Rozhodnutím správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach tým, že Rozhodnutím OÚ BA bola právoplatne zamietnutá jeho žiadosť o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného motorového vozidla: Továrenská značka: TATRA, Typ: 75, VIN: 34105 s odôvodnením, že vozidlo nespĺňa technické požiadavky na prihlasovanie dovezených vozidiel tak, ako ich stanovuje § 16c ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z právneho aspektu poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 20.03.2014 vo veci Komisia/Litva, rípad C-61/12, spisová značka 62012CJ0061, podľa ktorého "Členské štáty nemôžu odmietnuť alebo zakázať predaj, registráciu, uvedenie do obehu, alebo použite dopravných vozidiel z dôvodu týkajúceho sa riadenia vozidla, ak toto zodpovedá požiadavkám rámcovej smernice 2007/461 a smernice 70/3112." 4. Súdny dvor EÚ Rozsudku SD uvádzal, že úpravy, ktorými môže členský štát podmieniť evidenciu, sa nesmú týkať premiestnenia volantu, ale len menších zásahov. Poukazuje pritom na fakt, že požiadavka na premiestnenie riadenia na opačnú stranu predstavuje výrazný zásah do konštrukcie vozidla, ktorý je v rozpore s európskymi smernicami. Preto „členské štáty nemôžu požadovať z dôvodov bezpečnosti na účely prihlásenia nového vozidla do evidencie na ich území premiestnenie riadenia vozidla na opačnú stranu, ako je smer premávky.“ Súdny dvor EÚ tiež dospel k záveru, že zákaz registrácie alebo uvedenia vozidla do obehu z dôvodu umiestnenia riadenia porušuje zásadu voľného pohybu tovaru a je tak v rozpore so Zmluvou o fungovaní EÚ. Poukazujúc na skutočnosti uvedené vyššie žalobca zastával názor, že právoplatným zamietnutím jeho žiadosti o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného motorového vozidla (Vozidla) v rozpore s citovaným Rozsudok SD bol preto Rozhodnutím OÚ BA ukrátený na svojich právach. III. argumenty žalovaného 5.Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že zákon č. 725/2004 Z. z. v § 16c ods, 2 písm. a) explicitne zakazuje správnemu orgánu uznať schválenie jednotlivo dovezeného vozidla s pravostranným riadením. Podľa ust. § 16c ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z.: „Okresný úrad nesmie uznať typové schválenie ES, uznať schválenie, ani schváliť jednotlivo dovezené vozidlo s riadením na pravej strane alebo v strede vozidla alebo vozidlo, ktoré nie je určené pre pravostrannú premávku; to neplatí, ak ide o vozidlo jednoúčelového využitia, ktoré vyžaduje také umiestnenie riadenia”. V slovenskom súdnictve sa neuplatňuje precedentný systém charakteristický pre angloamerický právny systém ale systém písaného práva t.j. kontinentálny právny systém. Slovenská republika disponuje vlastnou právnou suverenitou. Rozsudok SD, na ktorý poukazuje žalobca sa týka nových jednotlivo dovezených vozidiel, avšak vozidlo žalobcu je ojazdené vozidlo, z dátumom prvej evidencie v roku 1936 v Českej republike. Žalovaný konal v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením keď rozhodol o zamietnutí žiadosti účastníka konania o uznanie schválenia jednotlivo dovezeného vozidla, nakoľko tým, že má uvedené vozidlo pravostranné riadenie nespĺňa bezpečnostné požiadavky na prevádzku v premávke na pozemných komunikáciách. 6. Vozidlá s pravostranným riadením sa od vozidiel s ľavostranným riadením odlišujú nielen pozíciou za volantom, ale aj umiestnením pedálov, stieračmi, palubnou doskou resp. natočením stredového panela, vonkajšími zrkadlami, prednými reflektormi... atď. Uvedenie takéhoto vozidla do premávky na pozemných komunikáciách prispieva k ohrozeniu bezpečnosti na cestách a k ohrozeniu zdravia a života. Z hľadiska bezpečnosti v premávke na pozemných komunikáciách prevažuje všeobecný záujem nad individuálnym záujmom účastníka konania, a práve z dôvodu - eliminácie rizík si Slovenská republiky zachováva autonómne vlastnú právnu suverenitu kodifikáciou ust. § 16c ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z.z., a v súlade s predmetným ustanovením správne orgány neuvádzajú vozidla s pravostranným riadením do premávky na pozemné komunikácie Slovenskej republiky. Účastník konania si mal pred zaobstaraním takéhoto vozidla z členského štátu preveriť či legislatíva Slovenskej republiky umožňuje uznanie schválenia jednotlivo dovozeného motorového vozidla s pravostranným riadením. 7. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov: „Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely”. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaný v zhodnej veci nevydal ani jedno rozhodnutie, ktorým by uznal jednotlivo dovezené motorové vozidlo s mechanizmom riadenia na pravej strane. Podľa ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku: „Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností”. Na základe uvedeného považoval žalobnú námietku žalobcu za neopodstatnenú. IV. verejné vyhlásenie rozsudku 8. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 14.03.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. V. Relevantné pramene práva 9. Podľa čl. 249 Zmluvy o Európskych spoločenstvách: s cieľom splniť svoje úlohy a v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy Európsky parlament spoločne s Radou, Rada a Komisia vydávajú nariadenia, smernice a prijímajú rozhodnutia, a podávajú odporúčania alebo zaujímajú stanoviská. Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je vo svojej celistvosti záväzné pre toho, komu je určené. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné. 10. Podľa čl. 2a smernice Rady 70/311/EHS, žiadny členský štát nesmie odmietnuť alebo zakázať predaj alebo registráciu, uvedenie do prevádzky alebo používanie vozidla z dôvodov týkajúcich sa jeho mechanizmu riadenia, ak tento mechanizmus spĺňa požiadavky stanovené v prílohe. 11. Podľa čl. 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES, členské štáty zaevidujú alebo povolia predaj alebo uvedenie do prevádzky v premávke len takým vozidlám, systémom, komponentom alebo samostatným technickým jednotkám, ktoré spĺňajú požiadavky tejto smernice. Členské štáty nezakážu, neobmedzia ani nebudú brániť evidencii, predaju alebo uvedeniu do prevádzky v premávke alebo prevádzke na cestách vozidiel, komponentov alebo samostatných technických jednotiek z dôvodov týkajúcich sa aspektov ich konštrukcie a fungovania uvedených v tejto smernici, ak spĺňajú požiadavky tejto smernice. 12. Podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 20.03.2014 vo veci Komisia/Litva, C-61/12 spis. zn. 62012CJ0061: „Členské štáty nemôžu odmietnuť alebo zakázať predaj, registráciu, uvedenie do obehu, alebo použitie dopravných vozidiel z dôvodu týkajúceho sa riadenia vozidla, ak toto zodpovedá požiadavkám rámcovej smernice 2007/461 a smernice 70/3112.“ 13. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy SR, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/20170601>. 14. Podľa § 16c ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z., okresný úrad nesmie uznať typové schválenie ES, uznať schválenie, ani schváliť jednotlivo dovezené vozidlo s riadením na pravej strane alebo v strede vozidla alebo vozidlo, ktoré nie je určené pre pravostrannú premávku; to neplatí, ak ide o vozidlo jednoúčelového využitia, ktoré vyžaduje také umiestnenie riadenia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 15. V prípade tzv. vertikálnych administratívnoprávnych vzťahov, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania v štátno-mocenskom postavení, teda rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, tento mocenský prvok a nerovnomerné postavenie je vyvažovaný možnosťou dovolávať sa ochrany práv v správnom súdnictve. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 16.Ústavný zákon č. 90/2001 Z. z. priniesol nové znenie čl. 7 Ústavy Slovenskej republiky a upravil v odsekoch 2 až 5 postavenie medzinárodných zmlúv v ústavnom systéme Slovenskej republiky. Ustanovenie čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je osobitnou ústavnou normou upravujúcou vzťah Slovenskej republiky k Európskemu spoločenstvu a Európskej únii, ako aj k ich právu. Podľa Súdneho dvora prednosť pred vnútroštátnou normou majú všetky úniové normy bez ohľadu na ich právnu silu: ustanovenia zmluvy (napr. Costa p. ENEL, 6/64, 15.7.1964, Zb. s. 1141) , všeobecné zásady úniového práva (napr. Wachauf, 5/88, 13.7.1989, Zb. s. 2609, bod 17), nariadenia (napr. Politi, 43/71, 14.12.1971, Zb. s. 1039, bod 9), smernice (Becker, 8/81, 19.1.1982, Zb. s. 53), rozhodnutia (Salumificio di Cornuda, 130/78, 8.3.1979, Zb.s. 867), medzinárodné zmluvy uzatvorené Úniou (Kupferberg, 104/81, 26.10.1982, Zb. s. 3641). Zjednodušene povedané, akákoľvek úniová právna norma má bez ohľadu na jej právnu silu v úniovom právnom poriadku a bez ohľadu na jej priamy účinok vyššiu právnu silu ako ktorákoľvek vnútroštátna norma. Úniové právo má prednosť pred všetkými vnútroštátnymi normami bez ohľadu na ich územnú alebo časovú pôsobnosť, t.j. bez ohľadu na to, či boli prijaté vnútroštátnym zákonodarcom alebo jednotkami územnej samosprávy, alebo či sa jedná o normy skoršie alebo neskoršie (napr. Pigs Marketing Board, 83/78, 29.11.1978, Zb. s. 2347, bod 69). Súdny dvor tiež potvrdil, že účinnosť úniového práva nemôže byť rozdielna podľa jednotlivých oblastí vnútroštátneho práva (Hubbard, C-20/92, 1.7.1993, Zb. s. I-3777, bod 19; Sail, 82/71, 21.3.1972, Zb. s. 119, bod 5), čo znamená, že zásada prednosti úniového práva sa vzťahuje na všetky vnútroštátne právne odvetvia. Povinnosť rešpektovať prednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci: vláda, štátna správa, zákonodarca aj súdne orgány. 17. Žaloba o nesplnenie si povinnosti predstavuje druh žaloby, ktorý umožňuje Súdnemu dvoru kontrolovať plnenie povinností členskými štátmi, ktoré im vyplývajú z práva Únie. Konaniu pred Súdnym dvorom predchádza predbežné konanie začaté Komisiou, v rámci ktorého sa dá dotknutého členskému štátu príležitosť vyjadriť sa k výhradám, ktoré proti nemu smerujú. Ak predbežné konanie nevyústi do splnenia povinnosti členským štátom, na Súdny dvor môže byť podaná žaloba pre porušenie práva Únie. Konanie pred Súdnym dvorom sa začína buď na návrh Komisie, čo je v praxi najčastejší prípad, alebo na návrh iného členského štátu. Ak Súdny dvor konštatuje nesplnenie povinnosti, je daný členský štát povinný tento stav bezodkladne odstrániť. Ak po podaní nového návrhu Komisiou Súdny dvor rozhodne, že žalovaný členský štát rozsudok nevykonal, môže mu uložiť paušálnu peňažnú pokutu a/alebo penále. V prípade, že Komisii nie sú oznámené opatrenia na prebratie smernice, môže Súdny dvor na návrh Komisie uložiť dotknutému členskému štátu peňažnú sankciu už v štádiu prvého rozsudku o nesplnení povinnosti. Interpretáciu sekundárnych právnych aktov EÚ (čl. 2a smernice Rady 70/311/EHS a čl. 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES) poskytol Súdny dvor vo veci Komisia/ Litva, C-61/12 spis. zn. 62012CJ0061. Európska komisia svojou žalobou navrhovala, aby Súdny dvor určil, že Litovská republika si tým, že zakázala prihlásenie osobných motorových vozidiel s volantom na pravej strane do evidencie a/alebo pred prihlásením osobných motorových vozidiel do evidencie požadovala, aby mechanizmus riadenia umiestnený v nových osobných motorových vozidlách alebo v motorových vozidlách už prihlásených do evidencie v iných členských štátoch na pravej strane bol premiestnený na ľavú stranu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2a smernice Rady 70/311/ EHS z 8. júna 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa mechanizmu riadenia motorových a ich prípojných vozidiel (Ú. v. ES L 133, s. 10; Mim. vyd. 13/001, s. 90), článku 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica) (Ú. v. EÚ L 263, s. 1), ako aj článku 34 ZFEÚ. Súdny dvor (piata komora) rozhodol a vyhlásil: „Litovská republika si tým, že zakázala prihlásenie osobných motorových vozidiel s volantom na pravej strane do evidencie a/alebo pred prihlásením osobných motorových vozidiel do evidencie požadovala, aby mechanizmus riadenia umiestnený v nových osobných motorových vozidlách alebo v motorových vozidlách už prihlásených do evidencie v iných členských štátoch na pravej strane bol premiestnený na ľavú stranu, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 2a smernice Rady 70/311/EHS z 8. júna 1970 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa mechanizmu riadenia motorových a ich prípojných vozidiel, článku 4 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá (rámcová smernica), ako aj článku 34 ZFEÚ.“ Súd dvor tiež vyslovil, že zákaz registrácie alebo uvedenia vozidla do obehu z dôvodu umiestnenia riadenia porušuje zásadu voľného pohybu tovaru a je tak v rozpore so Zmluvou o fungovaní EÚ. 18. Keďže úniové právo sa na základe jeho bezprostrednej aplikovateľnosti priamo stáva súčasťou právnych poriadkov členských štátov, môže sa dostať do rozporu s vnútroštátnou právnou normou. Je teda evidentné, že ust. § 16c ods. 2 písm. a) zákona č. 725/2004 Z. z. je v rozpore s úniovým právom. Správny súd uvádza, že v takom prípade má úniové právo podľa prípadovej praxe Súdneho dvora prednosť pred cit. vnútroštátnym predpisom, ktorý je s ním v rozpore a ktorý by nemal byť ďalej aplikovaný (Simmenthal, 106/77, 9.3.1978, Zb. 629, bod 17). Zásada prednosti práva Únie ukladá povinnosť nielen súdnym, ale všetkým orgánom členského štátu umožniť plnú účinnosť úniových noriem (Larsy, C-118/00, 28.6.2001, Zb. s. I-5063, bod 52; Komisia p. Taliansku, 48/71, 13.7.1972, Zb. s. 529, bod 7; Komisia p. Taliansku, 19.1.1993, C-101/91, Zb.s. I-191, bod 24). Na základe judikatúry Súdneho dvora odvodenej z čl. 4 ods. 3 ZFEÚ (bývalý článok 10 ZES) sa povinnosť členských štátov prijať všetky primerané opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy vyplývajúce z práva Únie vzťahuje na všetky orgány verejnej moci členských štátov, najmä na súdne a správne orgány v rozsahu ich právomocí. Vnútroštátny súd sa stáva všeobecným súdom aplikácie úniového práva, pretože je povinný v rámci svojich právomocí zabezpečiť úplný účinok úniových právnych noriem a chrániť práva, ktoré tieto normy priznávajú jednotlivcom (Francovych a Bonifaci, C-6 a 9/90, 19.11.1991, Zb. s. I-5357, bod 32; Factortame, C-213/89, 19.6.1990, Zb. s. I-2433, bod 19; Simmenthal, 106/77, 9.3.1978, Zb. s. 629, bod 16). Ak eurokonformný výklad vnútroštátneho práva nie je možný, je vnútroštátny súd povinný v medziach svojich právomocí a voľnej úvahy aplikovať úniové právo ako celok a chrániť práva, ktoré priznáva toto právo jednotlivcom a to tak, že vychádzajúc zo zásady prednosti práva Únie nesmie aplikovať žiadne skoršie alebo neskoršie ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré by bolo v rozpore s právom Únie (ČEZ, C-115/08, 27.10.2009, bod 138; Luigi, C-357/06, 18.12.2007, Zb. s. I-12311, body 28 a 29; Engelbrecht, C-262/97, 26.9.2000, Zb. s. I-7321, bod 39 až 40; IN.CO.GE., C-10 a 22/97, 22.10.1998, Zb. s. I-6307, bod 20; Murphy, 157/86, 4.2.1988, Zb. s. 673, bod 11; Simmenthal, 106/77, 9.3.1978, Zb. s. 629, body 21 až 20). 19. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku, bude postupovať v naznačenom smere. 20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. 21.Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).