Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/42/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200513 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200513.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou, v právnej veci navrhovateľa: V.. N. C., T.. XX.XX.XXXX, H. F. XXX/X, XXX XX S. W., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmane rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2016, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie odporkyne XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2016, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p., a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2016, odporkyňa Sociálna poisťovňa ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava (ďalej len „odporkyňa“), zamietla žiadosť navrhovateľa V.. N. C., T.. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX S. W., (ďalej len „navrhovateľ“), o priznanie starobného dôchodku zo dňa 18.01.2016, od 15.05.2013, odo dňa dovŕšenia veku 56 rokov, podľa ustanovení § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a podľa ustanovení § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Navrhovateľ podal voči rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2016 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v zákonnej lehote - dňa 26.02.2016 opravný prostriedok (odvolanie), doručené na Krajský súd v Bratislave, ďalej len („krajský súd“) odporkyňou dňa 29.03.2016, v ktorom namietal, že podľa jeho názoru odporkyňa vec nesprávne právne posúdila, keď nedostatočne zistila skutkový stav vo vzťahu k ustanoveniam § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb., nakoľko navrhovateľ konzultoval so zamestnankyňou odporkyne doklady a postup k spísaniu žiadosti o priznanie starobného dôchodku odo dňa dovŕšenia veku 55 rokov, a ktorá potvrdila, že doklady sú v poriadku a bol mu stanovený termín spísania žiadosti na pracovisku sociálne poisťovne v Senci na deň 18.01.2016. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pri spísaní predmetnej žiadosti ho zamestnankyňa odporkyne dňa 07.11.2013 upozornila, aby požiadal Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o úpravu dokumentu podľa vyznačenej požiadavky, čo aj vykonal a ešte dňa 18.01.2016 upravený Evidenčný list dôchodkového poistenia (zo dňa 18.01.2016), osobne doručil pracovníčke sociálnej poisťovne na pracovisko do Senca. Navrhovateľ namietal, že následne zistil, že zamestnankyňa odporkyne uviedla do žiadosti termín priznania od 15.05.2013, t. j. odo dňa dovŕšenia veku 56 rokov, a nie dovŕšenia veku 55 rokov, ako žiadal, a teda aj chybne vyznačila úpravu Evidenčného listu dôchodkového poistenia (zo dňa 07.11.2013). Navrhovateľ upozornil zamestnankyňu na pracovisku v Senci na uvedenú chybu, s tým, že žiadal priznanie starobného dôchodku odo dňa dovŕšenia veku 55 rokov a osobne opätovne doručil upravený Evidenčný list dôchodkového poistenia (zo dňa 21.01.2016), ktorá mu prisľúbila, že urýchlene spracuje podklad na odstránenie chyby a doklady zašle v správnom znení. Navrhovateľ namietal, že odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí odvoláva na potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU - OSZ - 32.854 - 16/2014-VZ zo dňa 28.01.2006, pričom správne má byť uvedený dátum „zo dňa 28.01.2014“ , a v ktorom je v bode č.2 uvedené, že jeho služobný pomer v hodnotenom období končí k 31.12.1992 v zmysle čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení pracovných a služobných pomerov (ďalej len „ústavný zákon č. 624/1992 Zb.“). Navrhovateľ poukázal na to, že ním tvrdené skutočnosti preukázal aj kópiou výpisu z rozkazu veliteľa hraničnej polície FPZ č.0716 zo dňa 21.12.1992, a to, že sú splnené podmienky ustanovenia § 21 ods.1 písm. b) zákona č.100/1988 Zb. - dovŕšil 55 rokov, bol zamestnaný viac ako 15 rokov a bol uvoľnený zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v ustanovení § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., a preto je tvrdenie odporkyne, že vzhľadom na to, že bol v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií l 6 474 dní t.j. 17 rokov a 269 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v ustanovení § 12 ods. 3 písm. d) a e), mu nevznikol nárok na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č.100/1988 Zb. k 15.05.2013. Navrhovateľ žiadal krajský súd, aby napadnuté rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2016 zrušil, a vec aby vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Inak je dôchodkový vek ustanovený v ustanovení § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého, nároky vyplývajúce zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31.12.2023. Jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia do I. a II. pracovnej kategórie je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. Podľa ustanovenia § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb., ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v §14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb. a služba zaradená do II. kategórie funkcií ako zamestnanie II. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. Z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Bratislava zo dňa 28.01.2006 č. SPOU - OSZ - 32.854 - 16/2014 - VZ vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok od 16.08.1998 podľa zákona č. 73/1998 Z .z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 27.08.1975 do 16.07.1977 v I. kategórií funkcií, doba trvania služobného pomeru vojaka z povolania a príslušníka FPZ od 17.07.1977 do 31.12.1992 v I. kategórií funkcií a doba trvania služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 01.04.1998 do 15.08.1998 v I. kategórií funkcií. Vzhľadom na to, že navrhovateľ získal v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií 6 474 dní, t.j. 17 rokov a 269 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), nárok na starobný dôchodok mu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. k 15.05.2013 nevznikol. Podľa ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 citovaného zákona je, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999. Nakoľko navrhovateľ vykonával zamestnanie zaradené do I. kategórie funkcií do 15.08.1998, to znamená že zamestnanie v I. kategórii funkcií netrvalo k 31.12.1999, ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa na neho nevzťahuje. K podanému opravnému prostriedku navrhovateľa voči napadnutému rozhodnutiu, sa vyjadrila odporkyňa vyjadrením zo dňa 21.03.2016, a v ktorom uviedla, že napadnutým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2016 bola navrhovateľovi zamietnutá žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 18.01.2016 podľa ustanovenia § 274 a ustanovenia § 65 zákona a podľa ustanovení § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľ namieta, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., a z tohto dôvodu, požiadala listom zo 17.03.2016 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor sociálneho zabezpečenia, o oznámenie, či bol navrhovateľ uvoľnený zo zamestnania z dôvodu, že jeho služobný pomer bol k 31.12.1992 ukončený z racionalizačných a organizačných opatrení, nakoľko požiadal o priznanie starobného dôchodku k veku 55 rokov s prihliadnutím na dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií. V zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií získal 17 rokov a 269 dní. Z potvrdenia zo dňa 28. 01.2014 č. SPOU - OSZ - 32.854 - 16/2014 - VZ vyplýva, že služobný pomer navrhovateľa bol ukončený k 31.12.1992 z dôvodu zániku Českej a Slovenskej Federatívnej republiky. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., dôchodkovým vekom poistenca, ktorý získal dobu služby zaradenú do I. kategórie funkcií najmenej 15 rokov a bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v ustanovení § 12 ods. 3 písm. d) a e), to znamená z dôvodov - racionalizačných a organizačných opatrení alebo z dôvodu trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na zdravotný stav, je vek 55 rokov. K podanému opravnému prostriedku navrhovateľa voči napadnutému rozhodnutiu, sa vyjadrila odporkyňa doplňujúcim vyjadrením zo dňa 08.07.2016, a v ktorom uviedla, že dňa 30.03.2016 jej bolo doručené oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU - OSZ - 32.854 - 017/2016 - VZ zo dňa 23.03.2016, z ktorého vyplýva, že služobný pomer navrhovateľ skončil najskôr dňom 31.12.1992, a po opätovnom prijatí do služobného pomeru dňom 01.04.1998 a tento novovzniknutý služobný pomer skončil dňom 15.08.1998. Služobný pomer ukončený dňom 05.08.1998 bol ukončený v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície uvoľnením. Služobný pomer navrhovateľa bol skončený dňa 31.12.1992 a to v súlade s čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. o zániku funkcie sudcov a o skončení a o skončení pracovných a služobných pomerov v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ďalej len „ústavný zákon č. 624/1992 Zb.“). V ustanovení § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa uvádza, že občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e)“ zákona č. 100/1988 Zb. Podľa skutkového stavu preukázaného v súčasnosti nie je sporné, že služobný pomer navrhovateľa bol skončený dňa 31.12.1992 podľa čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Ustanovenie § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. definuje dôvod ukončenia zamestnania ako uvoľnenie „v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo vykonávacom predpise“. Vykonávací predpis v čase skončenia služobného pomeru navrhovateľa uvádzal v § 12 ods. 10 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, že „za uvoľnenie v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení“ sa považuje „uvoľnenie občana z doterajšieho zamestnania podľa osobitných predpisov“ uvedených v poznámke pod čiarou, ktorými sú vyhláška č. 74/1970 Zb. v znení vyhlášky č. 4/1979 Zb. a vyhláška č. 82/1988 Zb. Z uvedených vyhlášok je zrejmé, že ukončením zamestnania z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. je potrebné považovať ukončenie zamestnania podľa § 46 ods. 1 písm. a) až c) Zákonníka práce. Navrhovateľ však mal ukončený služobný pomer podľa čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb.. Podľa čl. 3 ods. 5 ústavného zákona č. 624/1992 Zb., policajti ozbrojených bezpečnostných zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým končí služobný pomer podľa čl. 2 písm. c), majú nároky podľa ustanovenia § 96 a nasl. zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov, ako pri skončení služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien. Z uvedeného je zrejmé, že ukončenie služobného pomeru podľa čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb., umožňujú právne predpisy hodnotiť ako keby išlo o ukončenie služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien výlučne na účely nároku na dávky uvedené v ôsmej hlave zákona č. 334/1991 Zb., a to konkrétne na účely odchodného, platového vyrovnania, príspevku za službu a úmrtného. Ak by zámerom zákonodarcu bolo priznať uvedeným osobám aj iné nároky vznikajúce z dôvodu ukončenia služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien, vrátane nárokov v oblasti dôchodkového zabezpečenia (poistenia), obsahoval by ústavný zákon č. 624/1992 Zb., právnu úpravu aj v tomto smere. Vychádzajúc z princípu racionality zákonodarcu a z absencie právnej úpravy umožňujúcej hodnotenie ukončenia služobného pomeru rovnako, ako keby išlo o ukončenie služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien aj na účely nároku na dávky dôchodkového zabezpečenia, odporkyňa konštatuje, že na účely nároku na starobný dôchodok, služobný pomer navrhovateľa nebol skončený z organizačných dôvodov. Skončenie služobného pomeru navrhovateľa má za následok len vznik nároku na odchodné, platové vyrovnanie, príspevok za službu a úmrtné, za rovnakých podmienok ako keby služobný pomer skončil v dôsledku organizačných zmien. Odporkyňa vzhľadom na skutkové a právne dôvody žiada, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27.01.2016 o zamietnutí žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, ako vecne správne potvrdil. Navrhovateľ sa vyjadril k vyjadreniam odporkyne, vyjadrením zo dňa 17.07.2018, v ktorom uviedol, že ustanovenia ústavného zákona č.624/1992 Zb. zo dňa 17.12.1992, upravili aj skončenie služobných pomerov v ozbrojených bezpečnostných zborov Českej a slovenskej Federatívnej Republiky v súvislosti so zánikom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, išlo teda o zásadné organizačné opatrenie. Podľa názoru navrhovateľa, právne predpisy uvádzané vo vyjadrení odporkyne, sú nesprávne právne posúdené a nesprávne aplikované, a nesúhlasí so stanoviskom odporkyne uvedenom vo vyjadrení zo dňa 08.07.2016, že „je zrejmé, že ukončenie služobného pomeru podľa čl.2 písm. c) ústavného zákona č.624/1992 Zb. umožňujú právne predpisy hodnotiť ako keby išlo o ukončenie služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien výlučne na účely nároku na dávky uvedené v ôsmej hlave zákona č.334/1991 Zb.“. Navrhovateľ tvrdí, že mu vznikol nárok na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č.100/1988 Zb. a to k 15.05.2013. Krajský súd preskúmal zákonnosť navrhovateľom napadnutého rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2016, podľa ustanovenia § 250l a nasl. O. s. p., prejednal návrh navrhovateľa, a dospel k záveru, že podaný opravný prostriedok navrhovateľom - odvolanie, voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne, je dôvodné. Krajský súd v danom prípade súd postupoval podľa ustanovenia § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, podľa ktorého konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 491 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 244 ods.1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods.2 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 250j ods.2 O. s. p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250l ods.1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Podľa § 250l ods.2 O. s. p., pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou§ 250a. Podľa § 250s ods.2 O. s. p., proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a) a b) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>. Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, sa z dôchodkového poistenia za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú dôchodkové dávky, a to zo starobného poistenia starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a z invalidného poistenia invalidný dôchodok, vdovský dôchodok a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok. Podľa § 7 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa z dôchodkového zabezpečenia poskytujú tieto dôchodkové dávky: starobný, invalidný, čiastočný invalidný, za výsluhu rokov, vdovský, vdovecký, sirotský, manželky, sociálny. Podľa § 32 ods. 1, zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 až 6 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, b)'55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až I), alebo d) 60 rokov. Podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 01. 01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. 12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2. písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov , ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až I) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Krajský súd zistil v preskúmavanej veci, že navrhovateľ odvolaním napadol zákonnosť napadnutého rozhodnutia, z dôvodu, že odporkyňa nepostupovala v súlade so zákonom, keď zamietla jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 18.01.2016 podľa ustanovenia § 274 a ustanovenia § 65 zákona č.461/2003 Z. z. a podľa ustanovení § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Navrhovateľ namietal, že splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č.100/1988 Zb., a to k 15.05.2013. Krajský súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 21.11.2018, na ktoré sa dostavil navrhovateľ a poverená zamestnankyňa odporkyne. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že trvá na návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ako aj písomnom vyjadrení, žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Poverená zamestnankyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že trvá na svojich písomných vyjadreniach a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd vykonal dokazovanie výsluchmi navrhovateľa, poverenej zamestnankyne odporkyne , oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne, s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: Krajský súd zistil z dávkového spisu, že navrhovateľ podal včas, t. j. v zákonnej lehote opravný prostriedok - odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 27.01.2016, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo dňa 18.01.2016, od 15.05.2013, odo dňa dovŕšenia veku 56 rokov, podľa ustanovení § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a ustanovení § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.. Predmetom prieskumu vykonaného krajským súdom, je preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku zo dňa 18.01.2016, od 15.05.2013, z dôvodu, že navrhovateľ namieta, že splnil podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., a to k 15.05.2013, a že odporkyňa vec nesprávne právne posúdila, keď nedostatočne zistila skutkový stav vo vzťahu k ustanoveniam § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Navrhovateľ namietal, že uvedené skutočnosti preukázal aj kópiou výpisu z rozkazu veliteľa hraničnej polície FPZ č.0716 zo dňa 21.12.1992, že bol zamestnaný viac ako 15 rokov a bol uvoľnený zo služobného pomeru z dôvodov uvedených v ustanovení § 12 ods. 3 písm. d). Navrhovateľ žiadal, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Odporkyňa v konaní namietala, že navrhovateľ mal ukončený služobný pomer podľa čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb. a poukázala na ustanovenie čl. 3 ods. 5 ústavného zákona č. 624/1992 Zb., v zmysle ktorého, policajti ozbrojených bezpečnostných zborov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorým končí služobný pomer podľa čl. 2 písm. c), majú nároky podľa ustanovenia § 96 a nasl. zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície v znení neskorších predpisov, ako pri skončení služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien. Odporkyňa argumentovala tým, že na účely nároku na starobný dôchodok, služobný pomer navrhovateľa nebol skončený z organizačných dôvodov, a teda skončenie služobného pomeru navrhovateľa má za následok len vznik nároku na odchodné, platové vyrovnanie, príspevok za službu a úmrtné, za rovnakých podmienok ako keby služobný pomer skončil v dôsledku organizačných zmien. V danom prípade pri ukončení služobného pomeru podľa čl. 2 písm. c) ústavného zákona č. 624/1992 Zb., umožňujú právne predpisy hodnotiť ako keby išlo o ukončenie služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien výlučne na účely nároku na dávky uvedené v ôsmej hlave zákona č. 334/1991 Zb., a to konkrétne na účely odchodného, platového vyrovnania, príspevku za službu a úmrtného. Odporkyňa žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne, dospel k záveru, že odporkyňa sa dostatočne zrozumiteľne nevysporiadala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s dôvodmi zamietnutia žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, kde uviedla, že vzhľadom na to, že navrhovateľ získal v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcii 6 474 dní, t.j. 17 rokov a 269 dní a nebol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v ustanovení § 12 ods. 3 písm. d) a e) zákona č. 100/1988 Zb., nárok na starobný dôchodok mu podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. k 15.05.2013 nevznikol. Odporkyňa v ďalšom konaní bude postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, posúdi, či navrhovateľ splnil podmienky nároku na priznanie starobného dôchodku od 15.05.2013 podľa ustanovenia § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., vo vzťahu k ustanoveniu § 12 ods. 3 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb., ktorý definuje dôvod ukončenia zamestnania ako uvoľnenie v súvislosti s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení uvedených vo Vyhláške Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb., v ustanovení § 12 ods. 10, pričom riadne zhodnotí všetky obdobia významné pre vznik jeho nároku, posúdi nárok navrhovateľa a právne sa vysporiada so všetkými tvrdeniami a námietkami navrhovateľa uvádzanými v administratívnom, ako aj v súdnom konaní, najmä s námietkou navrhovateľa, ktorý nesúhlasí so stanoviskom odporkyne, že ukončenie služobného pomeru podľa čl.2 písm. c) ústavného zákona č.624/1992 Zb. umožňujú právne predpisy hodnotiť ako keby išlo o ukončenie služobného pomeru v dôsledku organizačných zmien výlučne na účely nároku na dávky uvedené v ôsmej hlave zákona č.334/1991 Zb. (odchodné, platové vyrovnanie, príspevok za službu a úmrtné). Odporkyňa nové rozhodnutie riadne odôvodní, pritom bude rešpektovať ustanovenie § 47 ods. 1 až 6 Správneho poriadku, v zmysle ktorého a v odôvodnení rozhodnutia uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov, ako použila správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala, a ako sa vyrovnala s návrhmi a námietkami navrhovateľa a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky nesporne vyplýva, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Správny súd nie je súdom skutkovým, teda súdom, ktorý by uskutočňoval dokazovanie, ale je súdom, ktorý napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy preskúmava z hľadiska ich zákonnosti, ktorý zásadne posudzuje právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy napr. rozsudok NS SR sp.zn. 6Sžo/472/2009 z 28.09.2010, ako aj uznesenia ÚS SR pod sp.zn. IV.ÚS 101/2010. Zmyslom konania v správnom súdnictve tak nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery. Správny súd najmä v konaní o všeobecnej správnej žalobe vykonáva predovšetkým kontrolu rozhodovacej činnosti orgánov verejnej správy; skúma, či orgán verejnej správy zistil skutkový stav veci dostatočne a či na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol v súlade so zákonom. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak zákon neustanovuje inak. Na základe uvedeného, je dôvodné požadovať od odporkyne, aby sa v novom rozhodnutí podrobne vysporiadala s vyššie uvedenými skutočnosťami, a to tak, aby bolo umožnené navrhovateľovi, riadne sa oboznámiť s dôvodmi vydaného rozhodnutia odporkyne. Odporkyňa v novom konaní bude postupovať v naznačenom smere, opätovne posúdi nárok navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku a podrobne odôvodní akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je s poukazom na ustanovenie § 250r O. s. p. viazaná právnym názorom súdu a je potrebné, aby v ďalšom konaní odstránila uvedené nedostatky. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 250l ods. 2 O. s. p., tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, vzhľadom na to, že procesne úspešný navrhovateľ si voči odporkyni neuplatnil žiadnu náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. (§ 250s O. s. p.) Proti výroku o trovách konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave.