Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/68/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200568 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200568.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, P.O.Box 192, 814 99 Bratislava, za účasti: I. T., Ľ.. K. X, XXX XX X., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (záväzného stanoviska) žalovaného č. MAGS ORM 52200/13-316007 zo dňa 28.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Hlavné mesto Slovenskej republiky dňa 28.10.2013 opatrením č. MAGS ORM 52200/13-316007 podľa § 140a ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) ako dotknutý orgán, vydalo záväzné stanovisko podľa § 140a ods. 3, § 140b stavebného zákona a § 4 ods. 3 písm. d), j) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení: Posúdenie investičného zámeru vo vzťahu k územnému plánu hlavného mesta SR Bratislavy rok 2007 v znení zmien a doplnkov, v zmysle ktorého žalovaný súhlasí so zmenou stavby pred dokončením, investorom stavby je I. T., Ľ.. K. X, X.. Zmena stavby pred dokončením spočíva v zmene z povolenej stavby rodinného domu na ubytovacie zariadenie cestovného ruchu a v zmene počtu podlaží z pôvodne jedného podzemného a jedného nadzemného s podkrovím na štyri nadzemné podlažia. Pôdorysný rozmer zostal nezmenený 12,60m x 12,90m. Parkovanie je riešené na vlastnom pozemku štyrmi parkovacími miestami. Plocha pozemku je 442 m2, zastavaná plocha je 162,54 m2 a zeleň je 135,99 m2. 2. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal dňa 24.04.2015 protest prokurátora č. Kd 262/15/1100-13 proti opatreniu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy č. MAGS ORM 52200/13-316007 zo dňa 28.10.2013, ktorým bolo vydané záväzné stanovisko k investičnej činnosti a súčasne vydaný súhlas so zmenou stavby „Ubytovacie zariadenie cestovného ruchu“ v k. ú. W. P. pred dokončením v konaní o dodatočnom povolení stavby, podľa § 22 ods. 1 písm. b) v spojení sa § 26 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre a opatrenie hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavy žiadal zrušiť, pretože je v rozpore so zákonom. Protest prokurátora bol odôvodnený tým, že investičná činnosť, s ktorou súhlasilo hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava v záväznom stanovisku a ktorá spočíva v zmene stavby ubytovacieho zariadenia cestovného ruchu pred dokončením, je v rozpore so záväznými ukazovateľmi intenzity využitia územia stanovenými v územnom pláne, čím je napadnuté záväzné stanovisko v rozpore s právnymi predpismi, resp. s územným plánom. Záväzná časť územného plánu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy bola schválená všeobecne záväzným nariadením, ktoré má povahu normatívneho právneho aktu. 3. Žalovaný rozhodnutím č. MAGS ORM 43668/2015-264900 zo dňa 19.01.2016 protestu prokurátora nevyhovel a záväzné stanovisko potvrdil. II. Žaloba 4. Žalobou osobne podanou Krajskému súdu v Bratislave dňa 01.04.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia opatrenia (záväzného stanoviska) žalovaného č. MAGS ORM 52200/13-316007 zo dňa 28.10.2013, ktorým žalovaný vydal záväzné stanovisko podľa § 140a ods. 3, § 140b stavebného zákona a § 4 ods. 3 písm. d), j) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení: Posúdenie investičného zámeru vo vzťahu k územnému plánu hlavného mesta SR Bratislavy rok 2007 v znení zmien a doplnkov, v zmysle ktorého žalovaný súhlasí so zmenou stavby pred dokončením, investorom stavby je I. T., Ľ.. K. X, X.. 5. V žalobe uviedol, že proti vyššie uvedenému opatreniu - Záväznému stanovisku hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave protest prokurátora, ktorému však žalovaným vyhovené nebolo rozhodnutím č. MAGS ORM 43668/2015-264900 zo dňa 19.01.2016 a napadnuté opatrenie - záväzné stanovisko potvrdil s odvolaním sa na pôvodné stavebné povolenie, ktoré vydala mestská časť Bratislava - Karlova Ves pod č.j. SU 2010/9646/3100-1/URSP/KrV dňa 06.09.2010 na stavbu „rodinný dom Karlova Ves“. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že zmena stavby spočíva v zmene počtu podlaží z pôvodne jedného podzemného a jedného nadzemného s podkrovím na 4 nadzemné podlažia. Primátor hlavného mesta svoje rozhodnutie pokiaľ ide o nedodržanie regulatívu indexu podlažných plôch v hodnote 0,30 odôvodnil tým, že v danom prípade nedochádza k zmene pôdorysného rozmeru stavby oproti umiestneniu a povoleniu v platnom stavebnom povolení zo dňa 06.09.2010. V čase vydania pôvodného stavebného povolenia v roku 2010 bol podľa vtedy platného ÚPN (pred zmenami a doplnkami 02) regulatív IZP maximálne 0,36. S takýmto záverom sa však žalobca nemôže stotožniť. Je názoru, že tento investičný zámer spočívajúci v navýšení podlaží a zastavanej plochy žalovaný posudzoval za účinnosti ÚPN v znení zmien a doplnkov 02 (teda bol posudzovaný súčasný stav) a nie je možné aplikovať na daný stav regulatívy ÚPN z roku 2010. Z uvedeného dôvodu žalobca trvá na tom, že došlo k neprípustnému prekročeniu platného regulatívu ÚPN v indexe podlažných plôch na 0,36 oproti možnému koeficientu 0,30, čo spôsobí na navrhovanej zmene stavby presah zastavanej plochy najmenej o 30 m2. 6. Žalobca je názoru, že predmetné opatrenie je opatrenie s individuálnymi účinkami, ktoré má povahu rozhodnutia (PL. ÚS 21/2008 z 23.09.2009). Ako dotknutý orgán je hlavné mesto jediné právomocné posúdiť, či navrhovaná zmena stavby pred dokončením je alebo nie je v súlade sa ÚPN. Pre stavebný úrad je takéto posúdenie záväzné, pričom stavebný úrad nemôže vysloviť iný názor, než aký bol prezentovaný v tomto stanovisku. Stavebný úrad takéto záväzné stanovisko musí rešpektovať. Z uvedeného dôvodu jediným možným spôsobom dosiahnutia nápravy je podanie žaloby. III. Vyjadrenie žalovaného 7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.05.2016 uviedol, že pri vydávaní predmetného stanoviska postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a predloženú dokumentáciu stavby posúdil s náležitou odbornosťou a vzhľadom na úlohu tohto stanoviska výsledok posudzovania aj dostatočne odôvodnil. Namietal, že žalobca v proteste žiadal, aby žalovaný nesúhlasil s predmetnou stavbou, ktorá bola právoplatne umiestnená a povolená v roku 2011, z dôvodu nesplnenia indexu zastavaných plôch podľa územného plánu zmeneného s účinnosťou od 01.02.2012, pričom spomínaný regulatív sa vyhodnocuje pri umiestňovaní stavby, kedy sa určuje stavebný pozemok a umiestňuje sa stavba na ňom. V predmetnej veci žalovaný posudzoval návrh zmeny stavby, pri ktorej nedochádzalo k zmene pôdorysného rozmeru stavby. V napadnutom záväznom stanovisku žalovaný súhlasil so zmenou predmetnej stavby pred dokončením. Predmetnú stavbu, navrhnutú zmenu povolila Mestská časť Bratislava - Karlova Ves stavebným povolením č. SU 2010/9646/3100-1/URSP/KrV zo dňa 06.09.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2011. Predložená dokumentácia obsahovala návrh zmeny stavby pred dokončením, ktorý pozostával zo zmeny účelu stavby, t.j. z povolenej stavby rodinného domu na ubytovacie zariadenie cestovného ruchu a zo zmeny počtu podlaží z pôvodne jedného podzemného a jedného nadzemného s podkrovím na štyri nadzemné podlažia. Pôdorysný rozmer stavby, ktorý bol povolený v citovanom stavebnom povolení v rozsahu 12,90m x 12,60m, zostal nezmenený. Vzhľadom na uvedené žalovaný posudzoval podľa predloženej dokumentácie v rámci napĺňania regulatívov územného plánu, či je v čase vydania záväzného stanoviska navrhovaný účel stavby v súlade so stanoveným funkčným využitím pre dané územie a či navrhované zvýšenie stavby, ktoré sa prejavilo v náraste indexu podlažných plôch (IPP) z 0,6 na 1,277, neprekročilo stanovený maximálny IPP. Žalovaný zastáva názor, že navrhovaný účel stavby bol v súlade so stanoveným funkčným využitím územia podľa územného plánu. Z hľadiska priestorových regulatívov územný plán Bratislavy stanovoval maximálnu hodnotu IPP = 1,8, ktorú predmetný návrh spĺňal. Obdobne ako stavebné úrady i žalovaný pri posudzovaní stavieb rešpektuje platné územné rozhodnutia ako základné nástroje územného plánovania. V predmetnom prípade ide o stavebné povolenie, ktorým príslušný stavebný úrad predmetnú stavbu v spojenom územnom a stavebnom konaní povolil. 8. Zásadne namietal proti konštatovaniu žalobcu, že v prípade záväzného stanoviska žalovaného ide o opatrenie s individuálnymi účinkami, ktoré má povahu rozhodnutia s odkazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08 zo dňa 23.09.2009, nakoľko Ústavný súd SR rozhodoval o súlade ust. § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodovacou činnosťou Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom v predmetnej právnej veci išlo o opatrenie - písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky podľa ust. § 57 ods. 2 stavebného zákona. Uvedené opatrenie nie je možné porovnávať so záväzným stanoviskom dotknutého orgánu, ktoré je len podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu, nakoľko stavebný úrad pri ohlasovaní stavieb rozhoduje, či postačí ohlásenie stavebnému úradu alebo je potrebné uskutočniť stavebné konanie. 9. Na záver žalovaný uviedol, že na postup vydávania záväzného stanoviska k investičnej činnosti sa nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku a ani stavebný zákon a ďalšie osobitné predpisy nestanovujú požiadavky na obsah záväzného stanoviska. Až v následných konaniach vedených na stavebných úradoch je zabezpečené posúdenie predloženého návrhu na územné rozhodnutie, prípadne na vydanie stavebného povolenia, za účasti celej škály dotknutých orgánov a so zapojením do konania účastníkov dotknutých navrhovanou stavbou. Vzhľadom na charakter záväzného stanoviska k investičnej činnosti ako odborného podkladu vydaného orgánom územného plánovania pre potreby konaní vedených na stavebných úradoch, toto nie je rozhodnutím o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb podľa ustanovení správneho poriadku. Na podporu svojho právneho názoru žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/45/2014 zo dňa 04.08.2015. IV. Právne posúdenie veci 10. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 11. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 2) 12. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka. 13. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 7 písm. e) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania. 16. Podľa § 45 ods. 1 SSP, prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené. 17. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu ak je neprípustná. 18. Žaloba bola doručená tunajšiemu správnemu súdu za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („O.s.p.“), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov. S účinnosťou od 01.07.2016 bol tento zákon v časti týkajúcej sa správneho súdnictva nahradený zákonom č. 162/2015 Z. z. Správnym súdnym poriadkom („SSP“). Obidva zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí orgánov verenej správy, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na základe žaloby účastníka správneho konania. 19. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 20. Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemožno rozhodnúť vo veci. 21. Podľa § 140b ods. 5 Stavebného zákona, pri riešení rozporov medzi dotknutými orgánmi vyplývajúcich zo záväzných stanovísk sa postupuje podľa § 136. Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska, stavebný úrad konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, stavebný úrad si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci stavebným úradom. 22. Ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní (ods. 6). 23. Podľa § 140a ods. 2 Stavebného zákona, na území hlavného mesta Slovenskej republiky a mesta Košice sú dotknutými orgánmi mestské časti, ak podľa Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky vykonáva kompetencie stavebného úradu hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo Štatútu mesta Košice kompetencie stavebného úradu vykonáva mesto Košice. Ak kompetenciu stavebného úradu vykonáva mestská časť, dotknutým orgánom je hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava alebo mesto Košice. 24. Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. 25. Ak stavebný úrad po posúdení návrhu podľa odsekov 1 až 3 zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa odseku 1, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi uvedenými v odseku 2, návrh zamietne (ods. 4). 26. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci, primárne riešil otázku prípustnosti súdneho preskúmania žalobou napadnutého záväzného stanoviska hlavného mesta SR Bratislava. 27. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy na základy správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p., resp. s účinnosťou od 01.07.2016 § 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. 28. Správny súd preskúmal procesné podmienky na súdny prieskum napadnutého „opatrenia“ a zistil, že žalobou napadnuté záväzné stanovisko hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS ORM 52200/13-316007 k investičnej činnosti zo dňa 28.10.2013 nie je rozhodnutím a ani opatrením orgánu verejnej správy (individuálnym správnym aktom) podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ale ide o opatrenie - stanovisko podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, ktoré je podkladom pre vydanie rozhodnutia stavebného úradu v územnom konaní. 29. Žalovaný je podľa § 140a ods. 2 a 3 Stavebného zákona dotknutým orgánom, ktorý vydáva v rámci svojej pôsobnosti záväzné stanovisko podľa § 140b Stavebného zákona. Záväzné stanovisko žalovaného k investičnej činnosti je jedným zo stanovísk dotknutých orgánov, ktoré sú podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona odborným podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu v územnom konaní. Podkladom pre posudzovanie dokumentácií predložených v rámci postupu vydávania záväzných stanovísk k investičnej činnosti je územný plán hlavného mesta SR Bratislavy. Žalovaný pri vydávaní záväzných stanovísk k investičnej činnosti nemá dostatok podkladov a informácií, aby mohol s konečnou platnosťou posúdiť a rozhodnúť, či stavba môže byť umiestnená v navrhovanom území z hľadiska jej priamych dôsledkov na toto územie. Iba stavebný úrad môže posúdiť na podklade predložených dokumentov, stanovísk, vznesených pripomienok a námietok (ktoré je povinný si zabezpečiť podľa ust. § 37 stavebného zákona) v rámci ním vedeného územného konania a znalosti miestnych podmienok, ako aj ostatných vydaných rozhodnutí (o umiestnení, povolení a kolaudovaní stavieb) v danom území, či je v súlade s verejným záujmom umiestiť posudzovanú stavbu a rozhodnúť v zmysle ust. § 39 a 39a stavebného zákona a § 46 správneho poriadku, a teda vydať individuálny správny akt, ktorým tento orgán verejnej správy rozhodne o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. V prípade vznesených námietok proti obsahu záväzného stanoviska môže dôjsť k jeho zmene, doplneniu alebo nahradeniu novým stanovisko v zmysle ust. § 140b ods. 5 a 6 stavebného zákona. 30. Vzhľadom na charakter záväzného stanoviska k investičnej činnosti ako odborného podkladu vydaného orgánom územného plánovania pre potreby konaní vedených na stavebných úradoch správny súd konštatuje, že uvedené opatrenie nie je samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti na základe žaloby, nie je rozhodnutím a ani opatrením o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb podľa SSP. Má predbežný charakter a jeho zákonnosť sa preskúmava až v spojení s územným rozhodnutím, pretože jeho účinky sa prejavia až vydaním tohto rozhodnutia a samo o sebe nemôže nijako zasiahnuť do právnej sféry žalobcu. 31. Správny súd tiež poukazuje na skutočnosť, že zákonnosť záväzných stanovísk vydaných v územnom a stavebnom konaní sa na základe žalôb fyzických a právnických osôb skúma až v rámci súdneho prieskumu zákonnosti územných rozhodnutí a stavebných povolení, čo je súčasťou ustálenej súdnej praxe. K uvedenému pozri aj uznesenie NS SR 3Sžo/45/2014. Toto pravidlo platí i pre žaloby podľa § 45 ods. 1 SSP. Uvedené ustanovenie neumožňuje súdu na základe žaloby prokurátora samostatne preskúmať zákonnosť záväzného stanoviska v stavebnom konaní, ktoré v zmysle legálnej definície podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona nie je rozhodnutím. 32. Vo vzťahu k žalobcom uvedenému Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/08 zo dňa 23.09.2009 sa súd v plnom rozsahu stotožnil s názorom žalovaného, že uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky nemožno v preskúmavanej veci aplikovať s poukazom na odlišnosť preskúmavaného opatrenia, nakoľko Ústavný súd SR rozhodoval o súlade ust. § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky v súvislosti s rozhodovacou činnosťou Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom v predmetnej právnej veci išlo o opatrenie - písomné oznámenie stavebného úradu, že proti uskutočneniu drobnej stavby nemá námietky podľa ust. § 57 ods. 2 stavebného zákona a pri ohlasovaní stavieb stavebný úrad rozhodnutie, či postačí ohlásenie stavebnému úradu alebo je potrebné uskutočniť stavebné konanie. 33. S poukazom na uvedené stanovisko hlavného mesta SR Bratislava č. MAGS ORM 52200/13-316007 zo dňa 28.10.2013 nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Tento záver by v zmysle Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného do 30.06.2016) musel viesť k zastaveniu konania v zmysle § 250d ods. 3. Podľa Správneho súdneho poriadku (platného a účinného od 01.07.2016), ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p., je neprípustnosť súdneho preskúmania žalobou napadnutého záväzného stanoviska - opatrenia správneho orgánu dôvodom pre odmietnutie žaloby. Keďže správny súd dospel k záveru, že napadnutý správny akt žalovaného zákon zo súdneho preskúmania vylučuje, postupoval podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 7 písm. e) SSP a rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. 34. S ohľadom na uvedený záver sa súd nezaoberal námietkami žalobcu o nezákonnosti záväzného stanoviska v zmysle podaného protestu prokurátora, pretože toto záväzné stanovisko je možné preskúmať až v spojení s územným rozhodnutím. 35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 36. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.