Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/75/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200592 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200592.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: B.. G. G.L., L. X, XXX XX R., zastúpený: Advokátska kancelária Jana Peschlová, s.r.o., Žižkova l/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 250 747, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-KDI21-14/2016- P zo dňa 18.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, odbor bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií, č. KRPZ- BA-KDI21-14/2016-P zo dňa 18.02.2016, zrušuje podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I, Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky (ďalej len „ODI“) rozhodnutím o priestupku Č.p.: ORP-P-466/BAI-ODI1-2015 zo dňa 07.12.2015 uložil žalobcovi ako obvinenému podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len priestupkový zákon) pokutu vo výške 200,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 10 mesiacov z dôvodu porušenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, za čo bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) priestupkového zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť dňa 28.08.2015 v čase o 11:10 hodine kedy viedol motorové vozidlo továrenskej značky BMW X3, ev. č.: R. v smere od ulice Pri Habánskom Mlyne doprava na Hroboňovú ulicu, pričom pred samotným vjazdom do križovatky ulíc Pri Habánskom Mlyne - Gaštanová sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho došlo k zrážke s pred ním jazdiacim prívesom továrenskej značky Panav, ev. č.: N. ťahaného nákladným prívesom továrenskej značky Iveco Stralis, ev. č.: N., ktoré v predmetnom čase viedol vodič Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, Š. jazdiaceho tým istým smerom. 2. Z doručenky - doručenie do vlastných rúk nachádzajúcej sa v administratívnom spise vyplýva, že dňa 21.12.2015 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Dňa 22.12.2015 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil dňa 22.12.2015 na pošte. K prevzatiu prvostupňového rozhodnutia došlo dňa 31.12.2015 osobou splnomocnenou žalobcom na prebratie zásielky. 3. Žalobca v zákonnej 15-dňovej odvolacej lehote podal dňa 13.01.2016 voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom navrhol, aby žalovaný prvostupňové rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a zaviazal prvostupňový správny orgán právnym názorom, aby konanie voči žalobcovi zastavil. Odvolanie bolo žalovanému doručené dňa 14.01.2016. O postúpení odvolania bol žalobca následne upovedomený zo strany ODI listom zo dňa 21.01.2016. 4. Žalovaný odvolanie žalobcu preskúmal a listom č. KRPZ-BA-KDI21-14/2016-P zo dňa 18.02.2016 - Preskúmanie podaného odvolania proti rozhodnutiu ORP-P-466/BAI-ODI1-2015 zo dňa 07.12.2015, žalobcovi doručeným dňa 16.03.2016 upovedomil žalobcu o tom, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu o priestupku bolo podané po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty a rovnako aj uviedol, že správny orgán prvého stupňa v danom prípade dôsledne postupoval v zmysle správneho poriadku, presne zistil skutočný stav veci, pričom podľa žalovaného tento zodpovedá reálnej skutočnosti, správny orgán sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri posudzovaní, či oneskorene podané odvolanie nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo obnovu konania, odvolací orgán zistil, že orgán prvého stupňa doručoval svoje rozhodnutie v súlade s § 24 správneho poriadku riadne a to doručením predmetného rozhodnutia do vlastných rúk adresátovi. 5. Žalobca po doručení listu žalovaného - Preskúmanie podaného odvolania proti rozhodnutiu ORP-P-466/BAI-ODI1-2015 zo dňa 07.12.2015, č. KRPZ-BA-KDI21-14/2016-P poslal dňa 18.03.2016 žalovanému a na vedomie prvostupňovému správnemu orgánu vyjadrenie, v ktorom žiadal, aby správny orgán o odvolaní rozhodol. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06.04.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č: KRPZ-BA-KDI21-14/2016-P zo dňa 18.02.2016, ktorým preskúmal odvolanie žalobcu podané dňa 13.01.2016 proti právoplatnému rozhodnutiu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I., Okresný dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky Č. p.: ORP-P-466/BAI- ODI1-2015 zo dňa 07.12.2015. 7. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie, voči ktorému je prípustná žaloba podľa ustanovenia § 247 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) z dôvodu, že rozhodnutie napriek skutočnosti, že toto nemá náležitosti rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku, bolo vydané žalovaným ako orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu zákonom a zároveň ním žalovaný autoritatívne zasiahol do žalobcových práv, právom chránených záujmov a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3 OSP predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžd/5/2013 zo dňa 13.01.2015, ktoré podporuje vyššie uvedený záver žalobcu. 8. Žalobca žalobou napadnuté rozhodnutie považoval v celom rozsahu za rozhodnutie nezákonné s odôvodnením, že v súlade s ust. § 24 ods. 2 správneho poriadku, môže nastať fikcia doručenia výlučne v prípade, ak boli splnené všetky podmienky ktoré zákon pre vznik právnej fikcie predpokladá, t.j.: ? Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, ? hoci sa v mieste doručenia zdržiava, ? doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. ? Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. ? Ak si adresát, nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 9. Uviedol, že na základe telefonického rozhovoru medzi G.. U. O., ktorá v mene správneho orgánu v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu konala a žalovaným, ktorý sa uskutočnil dňa 16.02.2017, G.. U. O. prezentovala svoj názor, že odvolanie voči rozhodnutiu bolo pravdepodobne podané oneskorene a preto bude postupovať v zmysle ustanovenia § 60 a podané odvolanie preskúma len vo vzťahu: „či neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.“ V snahe predísť nezákonnému rozhodnutiu vo veci, ktoré by mohlo mať negatívne následky na žalovaného a bolo spôsobilé mu spôsobiť škodu, žalovaný (správne žalobca) dňa 18.02.2016 doručil do podateľne žalovaného - Vyjadrenie k stanovisku KDI BA vo veci doručenia odvolania, v ktorom správnemu orgánu uviedol dôvody, prečo právna fikcia doručenia v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku nemohla nastať a to mimo iného aj tým, že v zmysle predmetného ustanovenia je nevyhnutným predpokladom pre naplnenie fikcie skutočnosť, že sa adresát v mieste doručenia zdržiava, čo v danom prípade nemohlo byť objektívne splnené, z dôvodu, že v byte, v ktorom má žalobca evidovaný trvalý pobyt: „v súčasnosti prebieha celková rekonštrukcia, ktorá neumožňuje daný priestor obývať“. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v čase, v ktorom rozhodnutie vydal a žalobcovi doručoval, mal vedomosť o tej skutočnosti, že neboli naplnené zákonné podmienky pre vznik právnej fikcie doručenia. 10. Žalobca poukázal aj na nález Ústavného súdu SR, č. I.ÚS 119/07-22 zo dňa 27.09.2007, podľa ktorého základným predpokladom pre splnenie fikcie doručenia je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby zdržiaval, pričom tento predpoklad je daný tak pri dlhodobej neprítomnosti ako aj pri krátkodobom pobyte v čase doručenia mimo adresy doručenia, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky a pod.. Ústavný súd SR vo vyššie uvedenom náleze uvádza: „V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením (§ 47 ods. 2 OSP) konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí ustanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne dôsledky než tie, ktoré by plynuli z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. Len riadne a zákonným predpisom vyhovujúce doručenie rozhodnutia má ten dôsledok, že odvolacia lehota začína plynúť osobe, ktorej je doručené.“ 11. Bol názoru, že uvedenú skutočnosť však žalovaný žiadnym spôsobom nezobral pri vydávaní rozhodnutia do úvahy a vôbec sa ňou nezaoberal a to napriek tomu, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia právnej fikcie doručenia bolo v plnom rozsahu na žalovanom. 12. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca mal jednoznačne za preukázané, že práve žalovaný mal povinnosť pred vydaním rozhodnutia preukázať, že k naplneniu podmienok na vznik právnej fikcie doručenia došlo, čo žalovaný opomenul. Rovnako bol názoru, že žalobca nemal žiadnu povinnosť preukazovať, že sa v čase prvého ani opätovného doručovania žalobou napadnutého rozhodnutia v mieste doručovania nezdržiaval. Napriek uvedenému však žalobca v opätovnej snahe predísť nezákonnému konaniu žalovaného a rovnako aj prvostupňového správneho orgánu vo veci, predložil žalovanému (na vedomie aj prvostupňovému správnemu orgánu) dôkazy, preukazujúce dané tvrdenie. 13. Bez ohľadu na vyššie uvádzané skutočnosti vyslovil názor, že žalovaný nepostupoval v súlade so zákonom, keď podľa jeho vyjadrenia uvedeného v poslednom odstavci na strane 2 rozhodnutia uviedol, že má za to, že správny orgán I. stupňa pri vydaní rozhodnutia: - postupoval v súlade so zákonom a inými právnymi normami, - dôsledne postupoval v zmysle správneho poriadku a - pri jeho aplikácií vychádzal zo základných zásad konania, - presne zistil aj skutočný stav veci, pričom podľa odvolacieho orgánu tento zodpovedá reálnej skutočnosti, - správny orgán sa nedopustil žiadnych procesných pochybností, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia... 14. Uvedené skutočnosti žalobca považoval za zavádzajúce. Pri uvádzaní daných skutočností nepostupoval žalovaný v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku ohľadom konania o odvolaní s primeraným použitím ustanovení týkajúcich sa rozhodnutia vo veci. V prípade, ak žalovaný postupoval pri vydávaní rozhodnutia len v zmysle ustanovenia § 60 správneho poriadku, t. j. vychádzal z nezákonného záveru, že odvolanie bolo podané po lehote a preto preskúmaval odvolanie len z toho hľadiska, či toto neodôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, mal sa žalovaný zaoberať výlučne tým, či neboli naplnené dôvody na obnovu konania tak, ako sú uvedené v ustanovení § 62 ods. 1 správneho poriadku resp. dôvody na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 65 a nasl. správneho poriadku, čo však žalovaný v danom prípade nevykonal. 15. Podľa žalobcu sa taktiež správny orgán nevysporiadal pri svojich záveroch obsiahnutých v rozhodnutí s viacerými dôvodmi uvádzanými v odvolaní odôvodňujúcimi nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, čo by mohlo byť dôvodom pre konanie v súlade s § 65 a nasl. správneho poriadku. Namiesto toho sa správny orgán obmedzil na konštatovanie uvádzané vyššie, ktoré je možné vykladať ako predznačenie spôsobu, akým by správny orgán rozhodol vo veci, ak by odvolanie neodmietol pre jeho údajné podanie po lehote, a to bez akéhokoľvek odôvodnenia svojich tvrdení a vysporiadania sa s jednotlivými dôvodmi a dôkazmi uvádzanými v odvolaní. 16. Žalobca s odkazom na ust. § 3 ods. 5 správneho poriadku uviedol, že toto ustanovenie predstavuje zásadu materiálnej pravdy, ktorá prikazuje správnemu orgánu vykonať také dokazovanie vo veci, ktoré povedie k objektívnemu rozhodnutiu, a ktorá sa analogicky aplikuje aj v prípade rozhodovania o odvolaní žalobcu, resp. o dôvodoch uvádzaných v odvolaní. Z uvedeného mal za preukázané, že napriek tejto základnej zákonnej povinnosti žalovaný nevykonal dokazovanie v súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku, kedy sa žalovaný obmedzil iba na konštatovanie, že správny orgán prvého stupňa sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, pričom sa žalovaný vôbec nevyjadril k dôkazom uvádzaným v odvolaní žalobcu. 17. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal za nepochybné, že žalobca bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, a jeho práva, právom chránené záujmy a povinnosti boli priamo dotknuté s tým, že konanie žalovaného považoval za účelové, spočívajúce najmä v absencii náležitého zisťovania, či sa žalobca v mieste doručenia zdržiaval a rovnako v absencii upovedomenia žalobcu iným vhodným spôsobom o možnosti doručenia prvostupňového rozhodnutia. Ďalej uviedol, že nesprávnym aplikovaním právnej fikcie doručenia rozhodnutia bola žalobcovi odňatá možnosť preskúmania rozhodnutia v druhom stupni, a to najmä rozhodnutia žalovaného o dôvodoch uvádzaných žalobcom v jeho odvolaní, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa v rozhodnutí obmedzil výlučne na konštatovanie, že prvostupňový správny orgán presne zistil skutočný stav veci, pričom tento podľa žalovaného zodpovedá reálnej skutočnosti, bez toho aby sa žalovaný akýmkoľvek spôsobom vysporiadal s jednotlivými dôvodmi a dôkazmi uvedenými žalobcom v odvolaní. 18. Žalobca na základe uvedených skutočností žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 22.02.2017 zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. 20. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I., z ktorého vyplýva, že žalobca 28.08.2016 v čase o 11.10 hodine viedol v Bratislave osobné motorové vozidlo továrenskej značky BMW X3, evidenčného čísla R. v smere od ulice Pri Habánskom Mlyne doprava na Hroboňovú ulicu, pričom pred samotným vjazdom od križovatky ulíc Pri Habánskom Mlyne - Gaštanový sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, následkom čoho došlo k zrážke s pred ním jazdiacim prívesom továrenskej značky Panav, ev. č. N. ťahaného nákladným motorovým vozidlom továrenskej značky Iveco Stralis, evidenčného čísla N., ktoré viedol vodič Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XX, Š., jazdiaceho tým istým smerom. Pri dopravnej nehode alkohol u vodičov nebol zistený a k zraneniu osôb nedošlo. 21. Konštatoval, že konanie žalobcu správny orgán prvého stupňa kvalifikoval ako porušenie § 4 ods. 1 písm. c) zákona o cestnej premávke, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania skutku. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona o priestupkoch bola obvinenému uložená sankcia - pokuta vo výške 200,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 10 mesiacov, ktorý začína plynúť odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. 22. Uviedol, že žalovaný preskúmal podklady a výsledky obsiahnuté v spise ORP-P-466/BAI-ODI1-2015. V rámci odvolacieho konania preskúmal námietky žalobcu a zistil, že správny orgán prvého stupňa vo veci priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, postupoval v zmysle zásady zákonnosti. V rámci dokazovania správne vyhodnotil zadokumentované dôkazy. Bol názoru, že správny orgán prvého stupňa zistil všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, aby boli spoľahlivým základom pre jeho rozhodovanie. Správny orgán vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a mal zo spisového materiálu dostatočným spôsobom preukázané, že napadnuté rozhodnutie podľa názoru žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v BA I, z ktorého vyplýva, že žalobca porušením ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke platného a účinného v čase spáchania skutku, naplnil znaky skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch platného a účinného v čase spáchania skutku. 23. Žalovaný mal za to, že žalobcovi bolo rozhodnutie doručované do vlastných rúk. S poukazom na § 24 ods. 2 správneho poriadku, ktorý upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia konštatoval, že ide o právnu fikciu, keď za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď v skutočnosti to tak nie je. Uviedol, že podľa doručenky - doručenie do vlastných rúk, opakované doručenie, ktorá sa správnemu orgánu prvého stupňa vrátila, vyplýva, že dňa 21.12.2015 bol vykonaný doručovateľom neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie. Dňa 22.12.2015 bolo vykonané opakované doručenie, avšak bezvýsledne, preto doručovateľ písomnosť uložil dňa 22.12.2015 na pošte a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Poznamenal, že nakoľko bol žalobca správnym orgánom v rozhodnutí o priestupku riadne poučený, že opravný prostriedok môže podať do 15 dní od jeho oznámenia (za deň oznámenia sa v prípade žalobcu považoval deň 28.12.2015). V zmysle uvedeného Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave ako odvolací orgán trval na svojom stanovisku, že odvolanie zo dňa 13.01.2016 bolo podané oneskorene, nakoľko posledný deň na podanie odvolania bol deň 12.01.2016. 24. Žalovaný poukázal aj na oznámenie o spôsobe vybavenia podnetu zaslaného z Krajskej prokuratúry v Bratislave pod spis. zn. Kd 97/16/1100 zo dňa 02.05.2016, v ktorom prokurátor poukázal na skutočnosti, kde považuje rozhodnutie ODI BA I zo 07.12.2015 za právoplatné dňom 12.01.2016. V následnom postupe KDI BA vo vzťahu k posúdeniu včasnosti odvolania nezistil porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo prijatie prokurátorského opatrenia vo forme protestu prokurátora alebo upozornenia prokurátora a preto podnet v tejto časti odložil. 25. Žalovaný na základe vyššie uvedeného navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika žalobcu 26. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného doručenej krajskému súdu dňa 13.03.2017 stanovisko žalovaného považoval v celom rozsahu za nedôvodné a zotrval na svojich doterajších tvrdeniach s tým, že tieto podporuje predovšetkým judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých základným predpokladom pre splnenie fikcie doručenia je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia úložnej doby zdržiaval. Zmyslom právnej fikcie v kontexte uvedenej judikatúry je posilniť právnu istotu a dodať, že tento inštitút, ako nástroj odmietnutia reality právom predstavuje výnimočný nástroj a pre naplnenie účelu ktorý fikcia sleduje, t.j. dosiahnutia právnej istoty musia byť rešpektované všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. V prípade, ak nie sú všetky právne náležitosti fikcie splnené, nemôže byť skonštatované jej naplnenie (Nález ÚS SR č. I ÚS 119/07-22). 27. Uviedol, že v priebehu marca 2016 sa Najvyšší súd SR opäť pod sp. zn. 3Sžo/101/2015 zaoberal nezákonným uplatnením fikcie doručenia Krajským dopravným inšpektorátom v Bratislave a rozhodol rovnako o nemožnosti aplikácie fikcie doručenia podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS 65/2010-49), v ktorom stanovil, že je potrebné preukazovať skutočnosti, že sa na mieste doručovania účastník konania aj skutočne zdržoval, pričom takáto dôkazná povinnosť je na správnom orgáne. Dokazovať opak (t.j. tvrdenie účastníka, že sa na mieste nezdržiaval) nie je podľa predmetného nálezu ústavného súdu potrebné. Doručenka neobsahuje imanentnú podmienku vzniku fikcie doručenia - potvrdenie o tom, že sa v mieste doručenia adresát zdržiaval. Prevzatie osvedčené doručenkou predpokladá súhlasné tvrdenie dvoch osôb - preberajúceho a poštového doručovateľa, tvrdenie o oznámení a preto v zásade nebýva sporné. Doručenka nepredstavuje iné ako záznam o tom, že zo strany doručovateľa bol vykonaný pokus o opakované doručenie a zároveň žiadnym spôsobom nepreukazuje, že by bol adresát vhodným spôsobom upovedomený (napr. tzv. modrým lístkom), že písomnosť príde znovu doručiť v náhrade určený deň a hodinu. V praxi je bežné, že poštový doručovateľ bez ďalšieho len vhodí tzv. žltý lístok - oznámenie o uložení zásielky na pošte bez toho, aby ako potvrdenie prvého pokusu o doručenie (modrý lístok) adresátovi vypísal a vhodil do schránky. Nový pokus o doručenie by bol novým pokusom o doručenie v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku len vtedy, ak by okrem hore uvedených náležitostí poštový doručovateľ dodržal nielen deň, ale aj hodinu opakovaného doručenia a zároveň by takéto oznámenie (modrý lístok) skutočne adresátovi doručil. Akceptovanie jednostranného a nepreskúmateľného tvrdenia poštového doručovateľa o tom, že takáto podmienka bola splnená, v prípade ak žalobca takéto oznámenie (doručenie modrého lístka) odmieta je popretím princípu právnej istoty, nakoľko bez dostatočného preukázania danej skutočnosti zo strany správneho orgánu nie je možné splnenie zákonnej podmienky na vznik fikcie doručenia dokázať, a tým pádom k naplneniu podmienok vzniku fikcie doručenia nemohlo dôjsť. 28. Konštatoval, že v zmysle vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu SR doručenka s podpisom jedného poštového doručovateľa nemá povahu verejnej listiny a ani neobsahuje všetky predpísané náležitosti na konštatovanie fikcie doručenia podľa §24 ods. 2 správneho poriadku. 29. Žalobca upozornil na tú skutočnosť, že žalovaným uvádzaný nález Ústavného súdu SR č. k. II. ÚS 278/2011-13 z hľadiska obsahu riešil doručovanie v zmysle daňového poriadku voči právnickej osobe a nie v zmysle správneho poriadku. Náhradné doručenie je upravené v daňovom poriadku v § 17 ods. 3, ktorý nie je obsahovo totožný ako náhradné doručovanie v zmysle správneho poriadku voči fyzickej osobe. 30. K vybaveniu podnetu Krajskou prokuratúrou, ktoré žalovaný uviedol vo vyjadrení a ktorým žalovaný preukazoval správnosť svojich tvrdení uviedol, že prokurátorom krajskej prokuratúry spomínané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 27/2014, sp. zn. 5Sžo 256/2010, sp. zn. 10Sžo 70/2015 a v neposlednom rade aj nález Ústavného súdu č.k. II. ÚS 278/2011-13 sú pre predmetné konanie nepoužiteľné a irelevantné, pretože ide o skutkovo a právne odlišné prípady. Aplikácia právnej fikcie je nástrojom výnimočným a nemôže byť prednostne aplikovaná vždy, pokým sa nepreukáže opak, resp. pokým si adresát neprevezme zásielku do 3 dní od uloženia na pošte. Práve skutočnosť, aby adresát automaticky alebo na výzvu preukazoval, prečo si zásielku neprebral do 3 dní od uloženia je v rozpore s nálezom Ústavného súdu I. ÚS 119/07-22 a rovnako aj s nálezom Ústavného súdu II. ÚS 65/2010-49, nakoľko by už nešlo o nástroj výnimočný, ale nástroj, ktorý sa aplikuje vždy a prednostne, kým nie je preukázaný opak, čo nebolo účelom ani cieľom ktorý zákonodarca sledoval pri tvorbe ustanovenia, podľa ktorého sa aplikuje právna fikcia. 31. S ohľadom na skutočnosť, že § 36 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení (ďalej len „zákon o prokuratúre“) stanovuje, že v prípade zamietnutia podnetu sa zamietavé stanovisko doručuje len podávateľovi podnetu, takouto informáciou správny orgán nemal vôbec disponovať, a preto použitie takýchto záverov z vybavenia podnetu vo vyjadrení žalovaného považoval žalobca za konanie v rozpore so zákonom o prokuratúre. 32. Žalobca upriamil pozornosť na fakt, že v prípade ak by žalovaný prijal odvolanie a o dôvodoch odvolania rozhodoval, podľa zákona č. 430/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého účinnosť je odo dňa 01.01.2016, nastala by pre žalobcu priaznivejšia situácia, ktorú by Správny orgán mal pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy, nakoľko by žalovaný mal pri rozhodovaní posudzovať zodpovednosť žalobcu za priestupok podľa neskoršieho zákona, t.j. v súlade s novelizovaným ust. § 68 ods. 1 Zákona o priestupkoch. 33. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že škoda v uvedenom prípade vznikla výlučne spoločnosti A., s.r.o., ktorej poškodené motorové vozidlo, ktoré viedol žalobca, ako jej konateľ, patrí, t.j. v danom prípade je možné tvrdiť, že došlo len k vzniku vlastnej škody, a poškodená spoločnosť nepodala návrh na prejednanie priestupku s poukázaním na aktuálne platné znenie Zákona o priestupkoch, naopak tento súhlas na prejednanie priestupku neudelila a s prejednaním priestupku nesúhlasila, správny orgán by v takomto prípade mal daný dôvod na zastavenie konania. 34. Rovnako považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že vodič D., ktorý je zároveň aj konateľom aj spoločníkom spoločnosti vlastniacej nákladné vozidlo s návesom vo svojej písomnej výpovedi uviedol, že škoda mu nevznikla. 35. Žalobca tvrdenie žalovaného o priestupku s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou považoval za arbitrárne a nepreskúmateľné tvrdenie správneho orgánu, ktoré nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Správny orgán nepodal objasnenie svojej úvahy s konkrétnymi skutkovými okolnosťami v spise. 36. Skutkový stav nebol podľa názoru žalobcu náležite zistený a pri posudzovaní konania obvineného správny orgán prihliadal v zásade najmä na vyjadrenie druhého účastníka dopravnej nehody - vodiča D. (pričom podľa jeho evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že ide o chronického porušovateľa dopravných predpisov) bez toho aby sa vysporiadal s rozpornosťou tvrdení oboch účastníkov dopravnej nehody a bez toho aby sa vysporiadal s tvrdeniami a dôkaznými navrhovanými žalobcom ako obvineným. 37. Žalobca mal za to, že tvrdenie správneho orgánu o tom, že obvinený spôsobil druhému účastníkovi cestnej premávky škodu na majetku je v rozpore so skutkovým stavom a samotným vyjadrením p. D., ktorému mala škoda vzniknúť a aj z podania vysvetlenia vodiča D. je zrejmé, že škoda mu nevznikla, cesta ani iné verejnoprospešné zariadenie nebolo poškodené. 38. Rovnako aj tvrdenie správneho orgánu o vysokej miere spoločenskej nebezpečnosti, najmä s poukazom na možné bezprostredné ohrozenie zdravia, alebo života druhého účastníka cestnej premávky mal žalobca za absolútne ničím nepodložené a nepreskúmateľné nakoľko v predmetnom prípade, kedy osobné motorové vozidlo, ktoré v rozhodujúcom čase neprekročilo rýchlosť 20km/h nebolo spôsobilé ohroziť život vodiča D. sediaceho v niekoľkonásobne ťažšom nákladnom vozidle. Osobné motorové vozidlo, ktoré viedol žalovaný sa okrem toho ani nedostalo do kontaktu so samotným nákladným vozidlom, ale len jeho náves s vozidlom žalobcu. 39. Mal za nepochybné, že vyššie uvedené tvrdenia správny orgán zohľadnil pri určovaní druhu sankcie a jej výmery ako to aj sám v rozhodnutí uvádza. Vzhľadom na to, že tieto tvrdenia sú v rozpore so skutkovým stavom, nemohlo ísť o zákonné rozhodnutie o druhu a výmere sankcie, čo je bez ďalšieho dôvodom na zrušenie rozhodnutia. 40. Tvrdenia ODI BAI v rozhodnutí o účelovosti žalobcom uvádzaných tvrdení sú nepreskúmateľné a bez toho aby sa správny orgán s nimi skutkovo vysporiadal alebo aspoň zdôvodnil, prečo nie sú právne alebo skutkovo relevantné, nie je možné podľa žalobcu považovať skutkový stav za náležite zistený. 41. Žalobca uviedol, že ak skutkový stav nebol náležité zistený, ide o rozhodnutie nezákonné a takáto skutočnosť je dôvodom na zrušenie rozhodnutia a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, čo podporuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžo 133/2010, v ktorom Najvyšší súd SR uvádza, že: „Ak sú pochybnosti o príčinách dopravnej nehody, je táto skutočnosť dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a postihu za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 7 písm. e) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci“. 42. Správny orgán sa v rozhodnutí sa podľa názoru žalobcu dostatočným spôsobom nezaoberal najmä dôvodom pre obnovu konania podľa ustanovenia § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku. 43. Na základe všetkých vyššie uvádzaných skutočností mal za to, že bolo povinnosťou žalovaného rozhodnutie zrušiť aj mimo odvolacieho konania, nakoľko pri určovaní druhu sankcie a jej výmery správny orgán prihliadal na údajné spôsobenie škody, ktorá však primárne vôbec nevznikla a jej vznik bol expressis verbis vylúčený počas výsluchu vodiča Paradiho. V. Právna úprava 44. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vec rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP). 45. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. 46. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 47. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 48. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 50. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 51. Podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. 52. Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. 53. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VI. Závery správneho súdu 54. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č: KRPZ-BA-KDI21-14/2016-P zo dňa 18.02.2016, ktorým preskúmal odvolanie žalobcu podané dňa 13.01.2016 proti právoplatnému rozhodnutiu ORP-P-466/BAI-ODI1-2015 zo dňa 07.12.2015, v rámci ktorého posudzoval, či oneskorene podané odvolanie žalobcu nezakladá dôvod na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania alebo obnovu konania. Žalovaný ako odvolací orgán dospel k záveru, orgán prvého stupňa doručoval svoje rozhodnutie v súlade s § 24 správneho poriadku riadne a to doručením predmetného rozhodnutia do vlastných rúk adresátovi, a s poukazom na § 60 správneho poriadku uzavrel, že odvolanie žalobcu neodôvodňuje obnovu konania, zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia mimo odvolacieho konania. 55. Správny súd pri skúmaní dôvodnosti námietok žalobcu z obsahu administratívneho spisu zistil, že prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave č. p.: ORP-P-466/BAI- ODI1-2015 zo dňa 07.12.2015 bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk. Prvý pokus o doručenie sa uskutočnil dňa 21.12.2015. Druhý neúspešný pokus o doručenie bol vykonaný dňa 22.12.2015, preto doručovateľ uložil písomnosť na pošte dňa 22.12.2015 a vhodným spôsobom o tom adresáta upovedomil. Prvostupňový správny orgán postupoval podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku a keďže žalobca si do troch dní od uloženia písomnosť neprevzal, správny orgán prvého stupňa považoval za deň doručenia posledný deň trojdňovej lehoty, teda deň 28.12.2015. Žalobca si však fakticky zásielku prevzal dňa 31.12.2015 prostredníctvom splnomocnenej osoby na preberanie zásielok, o čom svedčí podpis splnomocnenej osoby na doručenke. Správnemu orgánu sa teda zásielka s prvostupňovým správnym rozhodnutím nikdy nevrátila ako nedoručená. Doručenka súčasne obsahuje údaj o reálnom doručení písomnosti v priebehu plynutia odbernej lehoty, a to dňa 31.12.2015 podpisom splnomocnenej osoby na preberanie zásielok žalobcu. 56. Žalovaný zastáva názor, že na doručenie zásielky žalobcovi je nutné aplikovať fikciu doručenia, a teda zásielku považoval za doručenú dňom 28.12.2015, na základe čoho mal za to, že žalobca podal odvolanie v správnom konaní oneskorene. 57. Právna úprava doručovania písomností správnym orgánom účastníkom správneho konania je upravená v ustanoveniach § 24 až 26 správneho poriadku. 58. Zásadnou právnou otázkou v konaní bol vzájomný vzťah ustanovenia o doručovaní písomnosti do vlastných rúk (reálne prevzatie zásielky adresátom) podľa § 24 ods. 1 správneho poriadku k ustanoveniu o náhradnom doručení zásielky (fikcia doručenia) § 24 ods. 2 správneho poriadku. 59. Krajský súd v Bratislave v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 3Sžp/6/2013 zo dňa 17.09.2013, 4Sžo/67/2014 zo dňa 06.10.2015, 4Sžo/85/2015 zo dňa 01.03.2016, ktoré odôvodňujú prednosť faktického doručenia zásielky pred fiktívnym v zmysle § 24 ods. 2 správneho poriadku s akcentom na princíp právnej istoty. 60. Správny súd zastáva názor, že ustanovenie § 24 ods. 2 správneho poriadku o náhradnom doručovaní je iba systematickým doplnkom aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 správneho poriadku o reálnom doručení. 61. K aplikácii ustanovení náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu. Doručenie je skutkovou otázkou. V danom prípade doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z doručenky je zrejmé, že došlo ku konkurencii spôsobov doručovania zásielky tým, že v priebehu odbernej lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť vždy riadne preukázané, spravidla vyžaduje ďalšie dokazovanie. Uprednostnenie náhradného doručenia na základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy SR. V tejto súvislosti najvyšší súd reflektuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, a to nález II. ÚS 65/2010-49 ( rozhod. NS SR sp. zn. 3Sžo/101/2015). 62. V posudzovanej veci doručenka preukazuje, že došlo k faktickému prevzatiu zásielky žalobcom. Uplatnenie inštitútu fikcie doručenia by vyžadovalo ďalšie dokazovanie, napr. či došlo k oznámeniu o ďalšom osobnom doručení, či sa adresát v mieste doručovania zdržiaval a pod. V prípade, že adresát zásielky, v tomto prípade žalobca, si zásielku prostredníctvom osoby splnomocnenej na prevzatie zásielky prevzal, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia. Takýto postup by bol v rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia upravujúceho inštitút náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom právnej istoty. 63. Krajský súd v Bratislave v súlade s citovanými právnymi predpismi, ako aj v súlade s najnovšou judikatúrou Najvyššieho súdu SR konštatoval, že zásielka obsahujúca prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu Č. p.: ORP-P-466/BAI-ODI1-2015 zo dňa 07.12.2015 bola žalobcovi doručená dňa 31.12.2015, a teda zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala žalobcovi plynúť dňa 01.01.2016, posledný deň tejto lehoty pripadol na 15.01.2016. Odvolanie žalobcu zo dňa 13.01.2016 bolo žalovanému doručené dňa 14.01.2016, teda v zákonom stanovenej lehote. Prvostupňové rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I. Č. p.: ORP-P-466/BAI-ODI1-2015 zo dňa 07.12.2015 doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keďže žalobca sa proti nemu v zákonnej lehote odvolal. 64. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 65. V ďalšom konaní bude potrebné, aby žalovaný správny orgán postupoval v intenciách rozhodnutia krajského súdu s tým, že bude úlohou žalovaného vo veci konať a rozhodnúť o odvolaní žalobcu vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, ktorým podľa § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 66. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.