Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/70/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200623 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200623.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Dobrovičova 8, 810 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Q. zo dňa 12.01.2016, takto r o z h o d o l : Správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 08.04.2016 z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 12.04.2016 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Q.X zo dňa 12.01.2016 o uložení sankcie - upozornenia na porušenie zákona, v ktorom žalovaný skonštatoval, že žalobca ako účastník správneho konania č. XXX/ SKO/XXXX „porušil povinnosť ustanovenú v § 18b ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. ...“. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 2. Žalobca v podanej žalobe poukázal na skutočnosť, že ust. § 18b ods. 1 a ust. § 18a zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/195/> o telekomunikáciách (ďalej len „zákon o vysielaní“) sú vo svoje podstate v rozpore s Ústavou SR, nakoľko zasahujú do slobody prejavu vysielateľov na základe licencie takým spôsobom, ktorý nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutný, pre ochranu práv iných, a preto žalobca považoval za dôvodné, aby konajúci súd požiadal Ústavný súd SR o preskúmanie súladnosti vyššie uvedených ustanovení zákona o vysielaní s Ústavou SR. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správne konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, je zásahom do žalobcovho Ústavou SR a Dohovorom chráneného práva na slobodu prejavu. Uvedenú žiadosť súd posúdil podľa obsahu ako návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP. 3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril písomne v podaní doručenom správnemu súdu dňa 10.03.2017. V súvislosti s návrhom žalobcu na prerušenie konania uviedol, že predmetné ustanovenia tvoria legitímny zásah do slobody prejavu, pričom ich cieľom je osobitná ochrana práv a slobôd sluchovo postihnutých osôb, t. j. práva na informácie sluchovo postihnutých osôb. Na základe uvedených skutočností žalovaný nesúhlasil s tým, že predmetné ustanovenia sú v rozpore s Ústavou SR, preto nepovažoval za účelné žiadať Ústavný súd SR o preskúmanie ich súladnosti s Ústavou SR, nakoľko o ich súladnosti nie sú žiadne pochybnosti. 4. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. 5. Až do rozhodnutia vo veci samej môže správny súd v rámci vlastného uváženia rozhodnúť a podať návrh Ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR v spojení s § 37 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním. Predpokladom postupu podľa citovaného ustanovenia je pochybnosť správneho súdu o ústavnej konformite právneho predpisu, ktorý má byť vo veci aplikovaný. Po takomto prerušení konania je správny súd povinný podať na ústavný súd kvalifikovaný návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov. Na postup podľa tohto ustanovenia však účastník konania nemá právny nárok. 6. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 7. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. 8. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 9. Podľa § 18a zákona o vysielaní, vysielateľ s licenciou je povinný zabezpečiť multimodálny prístup k programovej službe, a to tak, aby vo vysielaní každej televíznej programovej služby, ktorú vysiela digitálne, bolo najmenej a) 10 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, alebo tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich alebo v posunkovej reči nepočujúcich, b) 3 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním pre nevidiacich. 10. Podľa § 18b ods. 1 zákona o vysielaní, vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zreteľne označiť všetky programy, ktoré sú sprevádzané titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, hlasovým komentovaním pre nevidiacich alebo ktoré sú tlmočené do posunkovej reči nepočujúcich alebo vysielané alebo poskytované v posunkovej reči nepočujúcich a oznámiť rade spôsob označenia týchto programov. 11. Súd je povinný zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Súd dosahuje tento základný a aj ústavne vymedzený cieľ (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) v postupe pred ním využívajúc pritom rôzne procesné prostriedky. Takýmto procesným prostriedkom súdu je aj prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, ktoré ukladá správnemu súdu povinnosť prerušiť konanie, ak pred rozhodnutím vo veci dospeje k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu. Predpokladom pre takéto rozhodnutie o prerušení konania a podanie návrhu na začatie konania pred ústavným súdom je záver konajúceho súdu o nesúlade všeobecne záväzného predpisu, ktorý sa týka prejednávanej veci, s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Interpretácia a aplikácia zákonov sú jednou zo základných úloh predovšetkým všeobecných súdov a súd je povinný vykladať právny predpis ústavne konformným spôsobom. Táto povinnosť a právo súdov sa nedá použiť vtedy, keď jednoznačné znenie normatívneho textu (i keď sa javí súdu ako ústavne nekonformné) vylučuje jeho interpretáciu iným spôsobom. V takom prípade by bolo odlišné ponímanie normatívneho textu považované za prejav arbitrárnosti. 12. Ak je podľa názoru súdu právna úprava ústavne nekonformná a ústavne konformným spôsobom nie je ani interpretovateľná, potom môže správny súd postupovať tak, že podá návrh podľa čl. 125 Ústavy SR na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavom súde SR. Prerušenie konania z dôvodu podania návrhu na začatie konania o súlade právneho predpisu závisí výslovne od záveru súdu prejednávajúceho vec o nesúlade všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Potreba tohto postupu nie je daná v prípade, že o ústavnosti zákona má pochybnosti účastník, nie však konajúci správny súd. 13. Žalobca vo svojom návrhu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP namieta nesúlad ust. § 18b ods. 1 a ust. § 18a zákona o vysielaní s Ústavou SR z dôvodu neprimeraného zásahu do slobody prejavu vysielateľov na základe licencie pre ochranu práv iných. 14. Podľa názoru súdu sú ustanovenia § 18a a § 18b ods. 1 zákona o vysielaní formulované ako jednoznačný normatívny text. Účelom ustanovenia § 18a zákona o vysielaní je nesporne zabezpečiť zrakovo a sluchovo hendikepovanej verejnosti prístup k plnohodnotnému televíznemu vysielaniu. Povinnosť stanovená v ust. § 18b ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii je formulovaná jednoznačne, a to tak, že vysielateľ a poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je povinný zreteľne označiť všetky programy, ktoré sú sprevádzané titulkami pre osoby so sluchovým postihnutím, hlasovým komentovaním pre nevidiacich alebo ktoré sú tlmočené do posunkovej reči nepočujúcich alebo vysielané alebo poskytované v posunkovej reči nepočujúcich a oznámiť rade spôsob označenia týchto programov. Znenia predmetných ustanovení je možné interpretovať len v medziach ich normatívneho textu a nedávajú súdu možnosť na ich interpretáciu iným spôsobom a odlišné ponímanie daného normatívneho textu by mohlo byť zo strany súdu prejavom jeho arbitrárnosti. 15. Slovenská republika je zmluvnou stranou Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Vláda Slovenskej republiky sa preto zaviazala vytvoriť optimálne podmienky pre implementáciu Dohovoru, výsledkom čoho bolo prijatie Národného programu rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím, cieľom ktorého je vytváranie rovnakých príležitostí a integrácia osôb so zdravotným postihnutím do života spoločnosti. Ustanovenia § 18 až 18d zákona o vysielaní zabezpečujú v súlade s Národným programom rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím spoločenskú inklúziu nepočujúcich a nevidiacich do procesov masovej komunikácie tak, aby sa eliminovali handicapy, ktoré determinujú tieto skupiny obyvateľstva pri prístupe k vysielaným, resp. poskytovaným informáciám. Právo slobody prejavu patrí medzi základné politické práva zakotvené v právnom poriadku Slovenskej republiky, avšak toto právo nemá absolútny charakter. Ústava SR ustanovuje možnosť obmedzenia slobody prejavu a práva na vyhľadávanie a šírenie informácií ako ochranu pred zneužitím slobody prejavu na zásah do iných ústavou garantovaných práv (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Sloboda prejavu je teda garantovaná do tej miery, pokiaľ v neprimeranom rozsahu nezasahuje do základných práv a slobôd a právom chránených záujmov iných, prípadne do iných záujmov chránených právnym poriadkom štátu. Požiadavka zaviesť a uplatňovať ustanovenia § 18 až 18d zákona o vysielaní vychádza z potreby ochrany záujmov chránených ústavou - práv a slobôd iných, ktoré môžu byť ohrozené vysielaním programov bez multimodálneho prístupu umožňujúceho porozumenie vysielaného obsahu sluchovo a zrakovo postihnutým osobám. Právo na slobodu prejavu je teda obmedzené osobitnou ochranou práv a slobôd sluchovo postihnutých osôb, t. j. práva na informácie sluchovo postihnutých osôb, a to na základe zákona. Práve takéto obmedzenie slobody prejavu umožňuje čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. 16. Zásah do slobody prejavu bol vykonaný z dôvodu ochrany práv iných, t. j. osôb so sluchovým zdravotným postihnutím, ktoré je vykonávaním zmluvných záväzkov štátu na vnútroštátnej úrovni čl. 4 ods. 1 v spojení s čl. 30 ods. 1 písm. b) Dohovoru OSN ako aj čl. 26 Charty EÚ. 17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je správny súd toho názoru, že nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP, a preto návrhu žalobcu na prerušenie konania nevyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Poučenie: Proti výroku uznesenia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Proti výroku uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).