Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/85/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200673 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200673.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej v právnej veci žalobcu: E. D., U.. XX.XX.XXXX, R. H. XX, R., zastúpený advokátskou kanceláriou Senior Consultants - Sebesta s.r.o., so sídlom Zámocká 30, Bratislava, IČO: 47 240 911, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. KRPZ-BA-KDI21-19/2016-P zo dňa 22.03.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Krajský súd v Bratislave žalovanému nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, ako správny orgán príslušný na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 52 ods. 2 písm. a) a § 55 ods. 3) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), rozhodnutím č. ORP-P-17/BAIV-ODI1-2016 zo dňa 10.02.2016 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. k), l) zákona o priestupkoch a podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch a obvinenému uložil pokutu vo výške 200,- EUR, zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 8 mesiacov (do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý obvinený nesmel túto činnosť vykonávať t.j. od 04.01.2016) a k náhrade trov konania vo výške 16,- EUR. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-19/2016-P zo dňa 22.03.2016 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. II. Žaloba. 2. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.04.2016, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť, pretože sa nezakladajú na potvrdených skutočnostiach. Priestupok, zo spáchania ktorého bol uznaný vinným nespáchal, správny orgán mu spáchanie priestupku nepreukázal (absencia technických záznamov zo zásahu napr. záznamy ramerom - kamerami s príslušnou certifikáciou) a rozhodnutia správnych orgánov sú v rozpore s platnými zákonmi Slovenskej republiky. 3. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie je založené len na vzájomne si odporujúcich výpovediach hliadky, správny orgán nesprávne vyhodnotil rozpory vo výpovediach hliadky ako nepodstatné. 4. Rozpor so zákonmi Slovenskej republiky žalobca vidí vo formulácii rozhodnutia, v ktorom správny orgán uvádza, „Uvedené vyjadrenia obvineného, ako aj jeho právneho zástupcu správny orgán považuje za irelevantné, nakoľko to, že počas vedenia vozidla páchal viaceré dopravné priestupky potvrdzuje úradný záznam hliadky PZ.“ Správny orgán tiež v rozhodnutí prezumoval, že výpoveď príslušníka Policajného zboru je dôveryhodnejšia vzhľadom na fakt, že „Príslušník Policajného zboru, skladá pri vstupe sľub podľa §17 ods. 1 zák.č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru“. Toto tvrdenie žalobca považuje vo všetkých jeho dôsledkoch za absurdné a voči jeho osobe diskriminačné, pretože správny orgán vyhodnotil výpoveď príslušníkov hliadky za dôveryhodnejšiu ako výpoveď žalobcu, keď výpoveď príslušníka PZ SR sa nadraďuje nad výpoveď občana. 5. Správny orgán sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s nezhodami vo výpovediach policajtov v otázkach, či v čase zaregistrovania údajného porušovania predpisov o bezpečnosti cestnej premávky žalobcom, hliadka PZ stála alebo jej motorové vozidlo bolo v pohybe. Rozporné sú tvrdenia policajtov, keď podľa jedného mal žalobca na križovatke stáť a nekultúrnym spôsobom sa vyjadrovať a podľa iného člena hliadky mal žalobca prejsť na červenú, atď.. Rozpory vo výpovediach hliadky PZ sú aj v skutočnostiach, kde a kedy mal žalobca porušiť dopravné predpisy svojou rýchlou jazdou, ako aj o údajnom prenasledovaní motorového vozidla žalobcu hliadkou PZ. Žalobca má za to, že na danom úseku cesty, ktorý uvádzajú policajti, je možné ísť iba takou rýchlosťou, ako idú motorové vozidlá vpredu a vôbec sa nedá vozidlá predchádzať, čo potvrdzujú sami policajti vo výpovediach, keď vraj aj oni chceli motorové vozidlo žalobcu predísť. Ani jeden policajt hliadky vo výpovedi neuviedol, o koľko kilometrov mal žalobca prekročiť povolenú rýchlosť, kde sa mal dopustiť nebezpečnej jazdy tzv. „myšičiek“. Za rozporné považuje žalobca aj výpovede policajtov o hrozbe použitia zbrane pri údajnom prenasledovaní žalobcu a následnom zaistení, keď členovia hliadky vo výpovediach nevedeli určiť, či iný člen hliadky použil hrozbu použitia zbrane, alebo nie. 6. Žalobca sa necíti byť vinným zo spáchania priestupku, cíti sa poškodený a neoprávnene týraný v čase jeho zaistenia. Žalobca zásadne popiera, že by kedykoľvek počas zásahu voči jeho osobe, použil voči členom hliadky akékoľvek vulgarizmy alebo príslušníkov inak urazil. Žalobca popiera, že sa dopustil akýchkoľvek priestupkov, ktoré sú mu kladené za vinu, čo je podľa názoru žalobcu potvrdené skutočnosťou, že o spáchaní akéhokoľvek priestupku nie sú žiadne dôkazy podložené technickými zariadeniami a rozhodnutie je založené iba na rozporných a nepresných výpovediach príslušníkov hliadky. III. Vyjadrenie žalovaného. 7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním z 10.05.2016, doručeným súdu dňa 23.05.2016 s tým, že trvá na svojom rozhodnutí, napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci uvedenom v spisovom materiály Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave IV s tým, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) a 1) zákona o priestupkoch. S námietkami uvedenými žalobcom sa nestotožňuje. 8. K námietkam žalovaný uviedol, že v danom prípade je treba poukázať práve na výpovede policajtov, ktorí vypovedali ako svedkovia do Zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 35 správneho poriadku pod prísahou a tvrdenie žalobcu, že uvedené priestupky neboli žiadnym spôsobom dôveryhodne preukázané technickým zariadením, považuje žalovaný za neopodstatnené, práve vzhľadom k výpovediam policajtov. Skutočnosť, že výpovede policajtov sú v nepodstatných veciach odlišné dokazuje, že nešlo o vopred spísanú šablónu ich výpovedí, policajti opísali pravdivo priebeh udalosti, ktorú vnímali. Rozdiely vo výpovediach sa dajú pripísať dlhšiemu časovému úseku, počas ktorého prenasledovali žalobcu, v úseku prešli niekoľkými križovatkami, čo malo za následok, že príslušníci hliadky jednoznačne neoznačili rovnakú križovatku, kde došlo k porušeniu § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke. Zároveň náročnosť takéhoto zákroku a psychické vypätie príslušníkov PZ mohlo spôsobiť rozdiely v ich výpovediach. 9. Podľa žalovaného, dôležité pre posúdenie veci je, že výpovede príslušníkov hliadky sú pre dokázanie viny žalobcu v podstatných bodoch zhodné, čím podľa názoru žalovaného, správny orgán prvého stupňa vychádzal z úplne a nepochybne zisteného skutkového stavu. Príslušníci PZ vo svojich výpovediach jednoznačne a zhodne uviedli, že dňa 04.01.2016 cca v čase 12.50 hod. spozorovali na úseku Lamačská cesta v smere do Lamača motorové vozidlo žalobcu typu G.. Nakoľko žalobca svojou jazdou ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky (jazdil z pruhu do pruhu), rozhodli sa vozidlo zastaviť. Na križovatke Harmincova - Lamačská cesta sa pokúsili žalobcu zastaviť zastavovacím terčom, pričom na pokyn a výzvu žalobca nereagoval a pokračoval v jazde cez križovatku v smere na Lamač. Počas toho manévru, ako sa príslušníci pokúšali zastaviť vozidlo žalobcu, žalobca ich slovne urážal. Príslušníci sa snažili vozidlo žalobcu predbehnúť, čo im žalobca svojou jazdou neumožnil, pridával rýchlosť a dokonca pri predchádzaní pred ním jazdiaceho vodiča ohrozil vodiča jazdiaceho v protismere. Všetci traja príslušníci uviedli, že žalobca nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravného zariadenia so svietiacim signálom s červeným svetlom Stoj!. 10. Na základe vyššie uvedených skutočností vyplývajúcich najmä zápisníc o podaní vysvetlenia podľa § 35 správneho poriadku a z úradného záznamu, ktoré potvrdzujú, že žalobca páchal počas vedenia motorového vozidla viacero priestupkov, žalovaný tvrdenie žalobcu spochybňujúce dôveryhodnosť výpovede policajtov, bez relevantných dôkazov, považuje za zavádzajúce s cieľom vyhnúť sa postihu za priestupok. 11. Žalovaný neakceptuje obranu žalobcu týkajúcu sa spochybnenia výpovedí svedkov. Správny orgán vychádzal nielen z predloženej správy o výsledku objasňovania priestupku a úradného záznamu hliadky PZ, ale aj z výpovedí príslušníkov PZ (členov hliadky, ktorí priestupok zistili a dokumentovali) v procesnom postavení svedkov. Žalovaný vychádzal z právnej teórie, podľa ktorej za svedka možno považovať osobu, ktorá konkrétne minulé skutočnosti týkajúce sa predmetu správneho konania a potrebné na objasnenie skutočného stavu vnímala, poznala vlastnými zmyslami. Ide o osobu, ktorá je schopná svedeckej výpovede, lebo osobne zmyslovo vnímala určitú situáciu a súčasne je schopná vnímané javy reprodukovať. Žalovaný má za to, že nevznikla pochybnosť o týchto schopnostiach konkrétnych osôb. Svedecká výpoveď je čisto osobným, t.j. individuálne na určitú osobu viazaný úkon. Z nezastupiteľnosti svedka a jeho výpovede vyplýva, že ani osobná zaujatosť svedka ho nezbavuje zákonnej povinnosti svedčiť. Svedok vypovedá len o faktickom stave veci. 12. Žalovaný ako odvolací orgán nemal pri rozhodovaní vo veci pochybnosti o tom, že by príslušníci polície sledovali iný účel než ten, aby si plnili povinnosti vyplývajúce zo zákona, preto považuje vinu žalobcu za dostatočne preukázanú. Zadokumentovanie priestupku bolo vykonané zákonným spôsobom a to spísaním správy o výsledku objasňovania priestupku, ktorý považuje odvolací orgán za prvotný listinný dôkaz spísaný na mieste, kde bol žalobca zastavený, kontrolovaný a to ihneď po spáchaní priestupku. Bol spracovaný úradný záznam hliadky, spísaný v deň, kedy došlo k spáchaniu priestupku. Uvedené dôkazy však nie sú jedinými dôkazmi, naopak tieto sú podoprené svedeckými výpoveďami príslušníkov PZ. Všetky uvedené listiny sú relevantnými dôkazmi a zároveň dôkazmi, ktoré potvrdzujú spáchanie priestupku žalobcom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k), 1) zákona o priestupkoch a ako účastník cestnej premávky porušil § 10 ods. 6, § 4 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 4, ods. 5 písm. c), § 3 ods. 2 písm. b), písm. c) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. f) a písm. i) zákona o cestnej premávke. IV. Administratívne konanie. 13. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Krajským riaditeľstvom Policajného zboru KDI, odborom výkonu služby Bratislava pod č. KRPZ-BA-KDI6-4/2016-P zo dňa 05.01.2016 bola vypracovaná správa o výsledku objasňovania priestupku, z ktorej vyplýva, že žalobca dňa 04.01.2016 v čase o cca 12:50 hod. viedol motorové vozidlo zn. G. -R. R., EČ: R. v Bratislave po Lamačskej ceste v smere jazdy od Patrónky na Lamač a svojou jazdou ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky, keď neohľaduplne prechádzal z jedného jazdného pruhu do druhého a nedával znamenie o zmene smeru jazdy. Žalobca nerešpektoval pokyn hliadky PZ na zastavenie vozidla, pokračoval v jazde a na križovatke Lamačská cesta - Janka Alexyho nerešpektoval svetelný signál Stoj! vyplývajúci z dopravného zariadenia. Žalobca pokračoval v jazde po Hodonínskej ulici v smere jazdy do Lamača, zastavovacím terčom bol žalobcovi dávaný opakovaný pokyn na zastavenie vozidla, tento neuposlúchol, žalobca zvyšoval rýchlosť jazdy, svojou jazdou bránil pri predchádzaní vozidlom hliadky. Žalobca vozidlo zastavil až pod hrozbou použitia zbrane na H., kde opakovane neuposlúchol výzvy policajta aby z vozidla vystúpil, preto boli použité donucovacie prostriedky. Následne bola vykonaná kontrola, pri ktorej žalobca nepredložil doklad o zdravotnej spôsobilosti vodiča ani potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. 14. Súčasťou administratívneho spisu sú úradné záznamy členov hliadky CDH zo dňa 04.01.2016 U.. F. E., D.. G. H. a U.. K. E.. V rámci ústneho prejednania veci o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky boli dňa 08.02.2016 ako svedkovia vypočutí nE.. F. E., U.. G. H. a U.. K. E.. Dňa 10.02.2016 bola spísaná zápisnica z ústneho pojednávania o priestupku na ktorom bol žalobca vypočutý a bolo vyhlásené rozhodnutie o priestupku. 15. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 35 správneho poriadku z 08.02.2016 z výpovede U.. F. E. súd zistil, že dňa 04.01.2016 v čase cca o 12.50 hod. vykonával hliadku na Lamačskej ceste v Bratislave IV, spolu s U.. E. a D.. H., pričom sedel na zadnom sedadle. Na Lamačskej ceste v smere od Lamača niekde pri Tescu spozorovali vozidlo G. -R., ktorého vodič svojou jazdou vysokou rýchlosťou z pruhu do pruhu ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. V úseku cesty niekde medzi Tecom a križovatkou Harmincova sa pokúšali vozidlo zastaviť zastavovacím terčom, no vodič nereagoval a pokračoval v ceste. Na križovatke výjazd z D2/výjazdová vetva H4 zastavil, kde z ľavej strany z policajného vozidla bol žalobca vyzvaný aby zastavil. Žalobca na výzvu reagoval vulgárnymi slovami a začal unikať. V úseku na Hontianskej ulici policajné vozidlo žalobcu dobehlo (žalobca zvyšoval rýchlosť), žalobca odbočil na H. Z., kde svedok počas jazdy vozidla zo zadného okna použil hrozbu zbraňou, na čo žalobca pri reštaurácii Grill&Pizza zastavil. Po tom, čo obe vozidlá zastavili, žalobca otvoril dvere, na výzvu aby vypol motor a vystúpil, nereagoval, smial sa, odmietol vystúpiť. Následne boli použité donucovacie prostriedky a žalobca bol predvedený na OO PZ Dúbravka. 16. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 35 správneho poriadku z 08.02.2016 z výpovede D.. G. H. súd zistil, že dňa 04.01.2016 v čase cca o 12.50 hod. vykonával hliadku na Lamačskej ceste Bratislava IV spolu s U.. E. a U.. E., pričom sedel ako spolujazdec na prednom sedadle. Spozorovali vozidlo G. -R., ktorého vodič išiel vyššou rýchlosťou a robil myšičky. Vozidlo sa snažili zastaviť, dobehli ho na križovatke Harmincova - Lamačská cesta a v pozícii vozidiel vedľa seba, kedy žalobca stiahol okienko, začal vulgárne nadávať. Žalobca bol vyzvaný aby odstavil vozidlo zastavovacím terčom, na čo nereagoval, pohol sa a pokračoval v smere jazdy. Vozidlo ďalej prenasledovali, križovatku Lamačská cesta - výjazd z D2/H4 žalobca prešiel na červený signál Stoj!. Ďalej vozidlo prenasledovali, snažili sa ho predbehnúť, čo žalobca svojou jazdou neumožnil, bol to úsek na ulici Hontianska. Následne žalobca odbočil doprava na H. Z., kde zastavil a opäť vulgárne nadával. 17. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia podľa § 35 správneho poriadku z 08.02.2016 z výpovede U.G.. K. E. súd zistil, že dňa 04.01.2016 v čase cca o 12.50 hod. vykonával hliadku na Lamačskej ceste Bratislava IV spolu s U.. E. a D.. H. a bol vodičom motorového vozidla. Spozorovali vozidlo G. -R. na Lamačskej ceste v smere do Lamača v úseku nad úrovňou Tesca, ktoré išlo nebezpečne z pruhu do pruhu, robilo myšičky, preto sa rozhodli vozidlo zastaviť. Vozidlo dobehli na križovatke Harmincova - Lamačská cesta, kde zastavovacím terčom v pozícii vozidiel vedľa seba, bol žalobca vyzvaný aby zastavil. Žalobca nereagoval, pokračoval v jazde. Na križovatke výjazd z D2/výjazová vetva H4 bol žalobca opäť vyzvaný aby vozidlo odstavil, na čo reagoval vulgárnymi nadávkami a na červený svetelný signál prešiel križovatku. Pri prenasledovaní odmietal poslúchnuť výzvu zastavovacím terčom, svojou jazdou znemožňoval vozidlo predbehnúť až nakoniec odbočil doprava na H. ulicu, vozidlo zastavil, zostal sedieť v aute, sústavne nadával a keďže odmietol vystúpiť, boli použité donucovacie prostriedky. Následne bol žalobca predvedený na OO PZ Dúbravka. 18. Zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku dňa 10.02.2016 súd z výpovede žalobcu zistil, že žalobca tvrdil, že sa nedopustil žiadnych priestupkov, ktoré sú mu kladené za vinu z dôvodu, že neboli zaznamenané technickými prostriedkami. Svoje tvrdenie, že sa nedopustil žiadnych priestupkov, oprel o nezrovnalosti vo výpovediach policajnej hliadky, poukázal na použitie hrozby zbrane policajnou hliadkou v čase, keď už bol v cieli svojej cesty pred vlastným domom, poukázal na rozpor vo výpovediach policajtov kedy mal žalobca prejsť na červenú, že pri predchádzaní vozidiel niekoho ohrozil a nie je pravdou, že ostal sedieť v aute pred domom. 19. Na ústnom pojednávaní dňa 10.02.2016, Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV, rozhodnutím č. ORP-P-17/BAIV-ODI1-2016 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku tak, ako je uvedené v odseku 1. tohto rozhodnutia. 20. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu včas odvolanie dňa 29.02.2016 s odôvodnením, ktoré kopíruje žalobné námietky. O odvolaní žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-19/2016-P zo dňa 22.03.2016 rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Uvedené rozhodnutia sú predmetom súdneho prieskumu. V. Právne posúdenie. 21. Podľa § 491ods. 1 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 491ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 23. V predmetnej veci bolo konanie začaté podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. podaním žaloby na súd, dňa 18.04.2016, t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti zák.č. 162/2015 Z.z.. Súd pri preskúmavaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia postupoval podľa zák.č. 162/2015Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016 a nahradil Občiansky súdny poriadok, s poukazom na prechodné ustanovenie § 491 ods. 1 a ods. 2 SSP, podľa ktorého, správny súd konanie dokončí podľa SSP s tým, že právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona ostávajú zachované a nebude uplatňovať ustanovenia SSP, ak by boli v neprospech žalobcu. 24. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný. 28. Podľa § 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení v čase spáchania priestupku, orgány štátnej správy Slovenskej republiky a obce vedú občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov; dbajú najmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie. 29. Podľa § 2 ods.1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 30. Podľa § 3 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. 31. Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. 32. Podľa § 7 ods. 2 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. 33. Podľa § 11 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a) pokarhanie, b) pokutu, c) zákaz činnosti, d) prepadnutie veci. 34. Podľa § 11 ods. 2 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. 35. Podľa § 12 ods. 1 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 36. Podľa § 12 ods. 2 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. 37. Podľa § 22 ods. 1 písm. k) a písm. l) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto k) iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu, l) iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 38. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu od 60 eur do 300 eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. 39. Podľa § 1 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. 40. Podľa § 3 ods.1 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. 41. Podľa § 3 ods.2 písm. b) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 42. Podľa § 3 ods.2 písm. c) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. 43. Podľa § 4 ods.1 písm. b) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom. 44. Podľa § 10 ods. 6 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič pri prechádzaní z jedného jazdného pruhu do druhého jazdného pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi jazdiacemu v jazdnom pruhu, do ktorého prechádza; pritom je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Tam, kde sa dva jazdné pruhy zbiehajú do jedného jazdného pruhu tak, že nie je zrejmé, ktorý z nich je priebežný, vodič jazdiaci v ľavom jazdnom pruhu je povinný dať prednosť v jazde vodičovi v pravom jazdnom pruhu; to neplatí, ak ide o striedavé radenie upravené príslušnou dopravnou značkou. 45. Podľa § 15 ods. 4 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, vodič predchádzaného vozidla nesmie zvyšovať rýchlosť jazdy ani inak brániť predchádzaniu. 46. Podľa § 137 ods.1 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 47. Podľa § 137 ods. 2 písm. f) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je nezastavenie vozidla na pokyn STOJ! dávaný policajtom alebo inou oprávnenou osobou, alebo na signál svetelného signalizačného zariadenia s červeným svetlom "Stoj!". 48. Podľa § 137 ods. 2 písm. i) zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je neuposlúchnutie pokynu, výzvy alebo príkazu policajta v súvislosti s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. VI. Závery správneho súdu. 49. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v medziach žaloby bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie. 50. Úlohou súdu bolo preskúmať a vyhodnotiť námietky vyplývajúce z podanej žaloby a to preukázanie spáchania priestupku vzhľadom na rozpor svedeckých výpovedí policajtov a vyhodnotenie dôkazov správnym orgánom. 51. Námietku žalobcu, že správny orgán spáchanie priestupku nepreukázal (absencia technických záznamov zo zásahu napr. záznamy ramerom - kamerami s príslušnou certifikáciou), súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti súd v rámci výkladu problematiky dokazovania poukazuje na právny význam zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá určuje spôsob hodnotenia už vykonaných dôkazov ( podľa § 34 ods.5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti) a zásady materiálnej pravdy, ktorá vymedzuje správnemu orgánu rozsah dokazovania (podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci) a to všetko v nadväznosti na aplikáciu zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktoré sú kľúčové pre vyvodenie správneho právneho záveru a rozhodnutia o priestupku v súlade so zákonom. Proces hodnotenia dôkazov spočíva v tom, že jednotlivým dôkazom sa prisudzuje určitá dôkazná váha, sila, ktorou ten ktorý dôkaz disponuje. Preto každý dôkaz sa musí najprv hodnotiť samostatne (napr. o akú listinu ide, či sa obsah listiny vzťahuje k predmetu konania, či je svedok dôveryhodný, či je svedecká výpoveď pravdivá a či sa týka predmetu konania) a následne správny orgán posúdi, či každý jednotlivý dôkaz zapadá do mozaiky celého dokazovania, ktoré hodnotenú situáciu potvrdia alebo vyvrátia. 52. Pokiaľ ide o posúdenie výpovede policajta ako dôkaz v priestupkovom konaní je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že policajt, resp. policajti, ktorí priestupok zistili, sú často krát jedinými svedkami spáchania priestupku. Ak nie sú zadovážené iné dôkazy, napr. kamerový záznam, je výpoveď policajta ako svedka, jediným dôkazom. K otázke relevancie výpovede policajta ako svedka v konaní o dopravnom priestupku súd odkazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Sžo 21/2007 z 30.01.2008, sp.zn. 10 Sžd/29/2012 z 27.02.2013, sp.zn. 10 Sžd/7/2013 z 26.06.2013, sp.zn. 1 Sžd/39/2012 z 20.02.2014, sp.zn. 10 Sžd/5/2014 z 28.05.2014. 53. Súd poukazuje na obsah administratívneho spisu, ktorého súčasťou okrem iného je správa o výsledku objasňovania priestupku špecifikovanej v odseku 13. tohto rozsudku, vypracovanou KR PZ KDI pod č. KRPZ-BA-KDI6-4/2016-P dňa 05.01.2016 a v nej je opísaný skutkový dej priestupku z ktorého bol žalobca dôvodne podozrivý. 54. Ako svedkovia, členovia policajnej motohliadky U.. F. E., D.. G. H. a U.. K. E. k veci zhodne uviedli, že dňa 04.01.2016 vykonávali hliadkovú činnosť na úseku Lamačská cesta v Bratislave IV a počas výkonu služby v čase cca o 12.50 hod. zaznamenali skutkový dej opísaný v odseku 13. tohto rozhodnutia. Súd musí konštatovať, že výpovede členov hliadky ako svedkov boli zhodné v skutočnostiach, ktoré pre existenciu priestupku v zmysle zákona o priestupkoch sú esenciálne a to deň, čas, miesto, motorové vozidlo, spôsob jazdy z pruhu do pruhu bez svetelného znamenia (myšičky), snaha hliadky zastaviť vozidlo terčom, nerešpektovanie pokynu hliadky polície žalobcom, nerešpektovanie svetelného dopravného signálu Stoj! žalobcom, opakovaný pokus hliadky zastaviť vozidlo terčom a nevhodná slovná reakcia žalobcu. Preto pokiaľ ide o hodnotenie výpovedí policajtov, súd nemá pochybnosť o tom, že vypovedali o udalosti tak, ako to zaznamenali svojimi vnemami a ich výpovede sú v podstatných skutočnostiach zhodné. Uvedené výpovede posúdil správny súd ako hodnoverné a postačujúce na prijatie záveru o spáchaní priestupku žalobcom nielen preto, že príslušníci polície sú viazaní Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, prísahou a svojim spoločenským postavením, ale najmä preto, že nemali žiaden dôvod poškodiť žalobcu a plnili si len úlohy, ktoré im vyplývali z ich služobného zaradenia týkajúceho sa zabezpečovania bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 55. K otázke preukázania priestupku súd poukazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozsudku sp. zn. 5Asan/1/2016 z 19.10.2017 podľa ktorého „...pre preukázanie spáchania priestupku nie je rozhodujúcou skutočnosť, či je spáchanie priestupku preukázané iba jedným alebo skupinou viacerých dôkazov, či ide o formu výpovede príslušníka polície alebo obvineného z priestupku, ak taký dôkaz alebo dôkazy nepochybne preukazujú vinu priestupcu. Za súčasnej konštrukcie objasňovania priestupkov nemožno očakávať objasnenie akéhokoľvek priestupku najmä v doprave, bez výpovede, či výpovedí zakročujúcich príslušníkov polície, ktorí sú zo zákona o policajnom zbore nielen zakročujúcimi orgánmi voči priestupcom, ale i svedkami páchania priestupkov. Ich vylúčenie z konania, ako úradných osôb prítomných pri páchaní priestupku, pre neobjektívnosť však žiadny zákon neumožňuje automaticky len preto, že pri páchaní priestupku zakročovali, ale objektívnosť a obsah ich výpovede hodnotí správny orgán rozhodujúci o priestupku v prvom i druhom stupni, rovnako ako ostatné dôkazy, pokiaľ boli vo veci zabezpečené.“ 56. Pokiaľ ide o rozpory vo výpovediach svedkov na ktoré žalobca poukázal a sú uvedené v odseku 5. tohto rozhodnutia, podľa názoru súdu, neboli pre posúdenie priestupku rozhodné (súd uviedol skutočnosti ktoré vo výpovediach svedkov boli zhodné a pre posúdenie rozhodujúce) a v konečnom dôsledku sa odvolací správny orgán v svojom rozhodnutí s uvedenými rozpormi dôsledne, vyčerpávajúco a logicky vysporiadal. I pokiaľ ide o otázky, ktoré svedkom kládol právny zástupca žalobcu a sporné odpovede, podľa názoru súdu, tieto neboli pre posúdenie priestupku rozhodné (aké bolo počasie?, či policajné vozidlo bolo civilné alebo označené?, pri pokyne, aby žalobca vozidlo zastavil, hliadke vynadal, či policajné vozidlo bolo v pohybe alebo stálo?, koľko myšičiek žalobca urobil?). 57. Pre objektívne posúdenie je nevyhnuté v predmete veci poukázať na skutočnosť, že žalobca nepredložil a ani neoznačil žiaden dôkaz, ktorým by bolo možné preukázať, resp. polemizovať ním tvrdenú skutočnosť, že priestupok nespáchal. 58. Správny súd prisvedčil argumentácii žalovaného, že výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako ktorýkoľvek iný, že nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak je vykonaný riadnym procesným spôsobom - v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými tvrdeniami preukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba pre absenciu technických záznamov zo zásahu. Iba v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne zaujaté tvrdenie príslušníka polície o ním dokumentovanom skutku, je potrebné v súlade so zákonom o priestupkoch a správnym poriadkom zadovážiť a vykonať ďalšie dôkazy. 59. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené, s dôrazom na dôkaznú situáciu, ktorá sa nachádza v administratívnom spise, t.j. svedecké výpovede policajtov, z ktorých nepochybne vyplynulo, že žalobca sa dopustil priestupku tak, ako ho správne orgány popísali v rozhodnutiach o priestupku, dospel k záveru, že skutkový stav bol zistený nepochybne - presne a úplne a jeho právne posúdenie je v súlade so zákonom. 60. Námietku žalobcu vo vzťahu k rozhodnutiu (nešpecifikuje ktoré rozhodnutie má na mysli), že nebolo doručené právnemu zástupcovi aj keď plnomocenstvo je založené v priestupkovom spise, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, resp. účelovú. Z administratívneho spisu vyplýva, že súčasťou priestupkového spisu je plnomocenstvo z 08.02.2016 udelené právnemu zástupcovi žalobcu na zastupovanie v priestupkovom konaní č. ORP-P-17/BAIV- ODI1-2016. Z uvedeného plnomocenstva je zrejmé, že bolo udelené pre priestupkové konanie prvostupňového policajného orgánu a v rámci tohto konania bolo rozhodnutie č. ORP-P-17/BAIV- ODI1-2016 zo dňa 10.02.2016 doručené žalobcovi aj ustanovenému právnemu zástupcovi. Keďže na ďalšie úkony v zmysle obsahu, plnomocenstvo udelené nebolo, odvolací správny orgán svoje druhostupňové rozhodnutie doručil výlučne žalobcovi. V zmysle uvedeného, je súd názoru, že nejde o procesné pochybenie, ktoré by malo za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Správny súd na podporu svojho názoru konštatuje, že odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu č. ORP- P-17/BAIV-ODI1-2016 zo dňa 10.02.2016, bolo podané žalobcom dňa 29.02.2016. Ak by mal žalobca úmysel, aby bol v odvolacom konaní pred správnym orgánom právne zastúpený, musel by pre túto časť konania udeliť nové plnomocenstvo. Nad rámec uvedenej úvahy ohľadom rozsahu udeleného plnomocenstva súd uvádza, že žalobca riadne a včas podal kvalifikovanú žalobu a bol pri tom riadne zastúpený advokátom. Žalobcovi teda postupom žalovaného nevznikla ujma. 61. Súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že správne orgány prvého aj druhého stupňa v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, súd nezistil žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na ich zákonnosť, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. VII. Trovy konania. 62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, keďže úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si neuplatnil (ide o orgán štátnej správy), preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 63. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 v spojení s § 145ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).