Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200700 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200700.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: E.. E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, XXX XX T., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. januára 2016 a zo dňa 15. marca 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 19. januára 2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 15. marca 2016 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.01.2016 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 08.10.2015 o priznanie starobného dôchodku, od 11.08.2012. Právne svoje rozhodnutie odôvodnila ustanovením § 65 a § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a ust. § 14, § 21 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZ“). V odôvodnení rozhodnutia citovala ustanovenia § 65 ods. 1 a § 274 ods. 1 ZSP, § 21 ods. 1 a § 14 ods. 4 ZSZ. V skutkových dôvodoch poukázala na potvrdenie Ministerstva vnútra SR č. SSMP-OMP-46-98-2015 zo dňa 29.07.2015, v zmysle ktorého je navrhovateľ naďalej zamestnaný ako príslušník policajného zboru na Ministerstve vnútra SR, výsluhový dôchodok mu nebol priznaný a odkázala na názor NS SR, vyjadrený v rozsudku sp.zn. 9So 138/2011 z 22.08.2012, podľa ktorého sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok, môže krátiť iba primerane k počtu skončených rokov doby služby, rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku a sumu starobného dôchodku je potrebné určiť v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Odporkyňa uviedla, že služobný pomer navrhovateľa naďalej trvá, výsluhový dôchodok mu priznaný nebol a preto nie je možné určiť sumu starobného dôchodku. 2. Opravným prostriedkom zo dňa 16.02.2016, tunajšiemu súdu doručeným dňa 22.04.2016, navrhovateľ spochybnil dôvody nevyhovenia jeho nároku a žiadal o priznanie starobného dôchodku od 11.08.2012 vo výške prináležiacej ku dňu podania jeho žiadosti, t.j. od 11.08.2015. V odôvodnení uviedol, že dňa 08.10.2015 podal žiadosť o priznanie starobného dôchodku na pobočke Sociálnej poisťovne v Bratislave - Petržalke a po zhromaždení a kompletizácií podkladov podľa pokynu pracovníčky pobočky, bola jeho žiadosť spísaná a predložená príslušnému orgánu. Zdôraznil, že obe podmienky uložené ust. § 65 ods. 1 v spojení s § 274 ods. 1 Zákona č. 461/2003 ZSP doložil potvrdením Ministerstva vnútra SR a občianskym preukazom (dĺžka odpracovaných rokov + vek). Nakoľko v uvedenom potvrdení č. SSMP-OMP-46-98/2017 zo dňa 29.07.2015 sú uvedené zárobky a odvody od roku 1978 až do podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku a nielen potvrdenie o tom, že naďalej je zamestnancom MV SR, starobný dôchodok mu mal byť vypočítaný. Uviedol, že pobočke sociálnej poisťovne boli okrem uvedených listinných dôkazov predložené aj zárobky a odvody od ukončenia povinnej školskej dochádzky, až po jeho prijatie do policajného zboru a z týchto dokladov mu mal byť vypočítaný starobný dôchodok od 11.08.2015. Odporkyni vytkol, že vo svojom rozhodnutí vôbec neuviedla počet započítaných rokov, výšku starobného dôchodku a dátum od ktorého má byť priznaný a neuviedla ani len to, či vôbec nárok na starobný dôchodok má. Konštatoval, že poberateľ starobného dôchodku môže súčasne aj pracovať aj poberať dôchodok a po skončení zamestnania môže žiadať o zvýšenie starobného dôchodku aj za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok. Za irelevantný považoval tretí a štvrtý odsek odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktoré riešia prípad podania návrhu do budúcnosti a nie jeho, keď návrh už podal. Za irelevantné považuje aj tvrdenie, že mu nebol priznaný výsluhový dôchodok a teda nie je možné určiť sumu starobného dôchodku, nakoľko tieto dve podmienky nie sú navzájom prepojené, pričom poukázal na Rozsudok NS SR sp. zn. 9So 138/2011. Odporkyni ďalej vytkol, že vôbec neskúmala splnenie podmienok priznania starobného dôchodku a jeho výšku sa nesnažila vypočítať už vôbec. Poznamenal, že použitie ustanovenia článku 33 ods. 2 Dohovoru číslo 128 je v jeho prípade vylúčené a rozhodnutie odporkyne považuje za porušenie jeho základných práv podľa článku 35 ods. 3 a článku 39 ods. 1 Ústavy SR. Zdôraznil, že odporkyňa ho ani raz nevyzvala na doplnenie podkladov pre vydanie rozhodnutia o nepriznaní starobného dôchodku. 3. Vo vyjadrení zo dňa 20.04.2016 odporkyňa opäť odcitovala znenie ust. § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 ZSP, § 21 ods. 1, a § 14 ods. 4 ZSZ, svoje vyjadrenie doplnila citáciou ust. § 60 ods. 2 ZSP v znení zák. č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 ZSP. Poukázala na potvrdenie MV SR č. SSMP-OMP-46-98/2017 zo dňa 29.07.2015, podľa ktorého je navrhovateľ naďalej zamestnaný a nebol mu priznaný výsluhový dôchodok a doplnila, že dobu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Obdobie služobného pomeru preto nie je obdobím dôchodkového poistenia a nehodnotí sa pre nárok na starobný dôchodok. Bez doby služby tak navrhovateľ nezískal dobu najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a nedosiahol ani dôchodkový vek, pretože nie je možné uplatniť zníženie dôchodkového veku z dôvodu zamestnania zaradeného do I. respektíve II. pracovnej kategórie. Opätovne poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 9So 138/2011 z 22.08.2012, článok 33 ods. 2 Dohovoru a doplnila, že pri určení výšky starobného dôchodku je do obdobia dôchodkového poistenia potrebné započítať aj obdobia hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Svoje vyjadrenie uzavrela konštatovaním, že služobný pomer navrhovateľa naďalej trvá, výsluhový dôchodok mu priznaný nebol a preto nie je možné určiť sumu starobného dôchodku. 4. V zmenovom rozhodnutí zo dňa 15.03.2016, ktorého výrok a aj právne odôvodnenie je totožné s rozhodnutím zo dňa 19.01.2016, navrhovateľka rozšírila právne odôvodnenie rozhodnutia zo dňa 19.01.2016 o citáciu ust. § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 334/2011, o znenie § 255 ods. 5 ZSP o článok 33 ods. 2 Dohovoru číslo 128 a doplnila, že navrhovateľ dobu služby získal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa uvedených ustanovení, obdobie služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia a nehodnotí sa pre nárok na starobný dôchodok podľa platných právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Navrhovateľ nezískal dobu najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, nakoľko nie je možné uplatniť zníženie dôchodkového veku z dôvodu zamestnania zaradeného do I respektíve II pracovnej kategórie. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj obdobia hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Z uvedených dôvodov aj týmto rozhodnutím žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku ku dňu 11.08.2012 zamietla. 5. Aj proti tomuto rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok a žiadal o jeho preskúmanie. Zopakoval, že obe podmienky nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 v spojení s § 274 ods. 1 ZSP splnil, čo doložil občianskym preukazom a potvrdením MV SR zo dňa 29.07.2015, ktoré obsahuje aj zárobky a odvody od roku 1978 až do podania jeho žiadosti a nielen potvrdenie o tom, že je naďalej zamestnancom MV SR. Touto skutočnosťou sa ale odporkyňa vôbec nezaoberala, vypočítala mu súčet počtu dní dôchodkového poistenia za obdobie rokov 1972 až 1978 na 1924 dní a po tomto roku ako keby nepracoval, pričom podľa uvedeného potvrdenia MV SR mal k 31.12.1999 odpracovaných 21,5 roka v I kategórií a vek 55 rokov dovŕšil 26.12.2011. Rozhodnutie odporkyňa vydala až 19.01.2016. Zmenovým rozhodnutím zo dňa 15.03.2016 jeho žiadosť zamietla opätovne, s uvedením rovnakých skutočností ako vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré naviac vôbec nesúvisia s priznaním jeho starobného dôchodku, sú buď irelevantné alebo v jeho neprospech. Uviedol, že ani podľa rozsudku NS SR sp.zn. 9So 138/2011 nie je podmienkou poberania starobného dôchodku, poberanie dôchodku výsluhového. Vysvetlil, že priznanie starobného dôchodku žiada od 11. augusta 2012, vzhľadom k podaniu žiadosti až 11. augusta 2015, teda 3 roky spätne. 6. Na pojednávaní súdu dňa 11.07.2018 sa navrhovateľ v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v opravných prostriedkoch, v ktorých namietal nesprávnosť oboch rozhodnutí odporkyne s presvedčením, že napriek jeho pretrvávajúcemu služobnému pomeru, ktorý nie je možné kedykoľvek ukončiť, nakoľko ide o špecifický pomer, podmienky na vyplácanie starobného dôchodku splnil. Výsluhový dôchodok mu bol od roku 2011 priznaný, tento mu ale práve pre trvanie služobného pomeru nie je vyplácaný a potvrdenie o tomto je možné získať z Ministerstva vnútra SR a teda ide o doklad na základe ktorého má odporkyňa možnosť mu starobný dôchodok vypočítať. Zdôraznil, že odpracovaných má 22 rokov v I kategórií a 28 rokov má odpracovaných vo všeobecnom a aj špeciálnom systéme do 31.12.1999. Vek 55 rokov dosiahol dňa 26.12.2011. Akcentoval, že dávka výsluhového dôchodku mu bola priznaná a aj vypočítaná, ale keďže naďalej je v služobnom pomere, vyplácaná mu nie. Odporkyňa si však tieto informácie nevyžiadala a nežiadala ani o ich doplnenie po jeho odvolaní. Zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala odôvodnenia svojich rozhodnutí a písomného vyjadrenia zo dňa 20.04.2016. Uviedla, že sumu starobného dôchodku nie je možné navrhovateľovi určiť, nakoľko predpokladom jej určenia je preukázanie koľko rokov obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľ získal a koľko rokov obdobia bolo z toho zhodnotených na sumu výsluhového dôchodku, ktorý navrhovateľovi nebol ešte priznaný. Opätovne poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 9So 138/2011 zo dňa 22.08.2012 a k poukazu navrhovateľa na rozsudok Krajského súdu v Žiline uviedla, že v ňom uvádzaný výpočet platí ak je priznaná niektorá z dávok osobitného systému a táto u navrhovateľa vypočítaná nebola. Na námietku navrhovateľa doplnila, že k dispozícií mali len potvrdenie, že dávka mu priznaná nebola. 7. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania a keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom po vyhodnotení obsahu administratívneho spisu, pripojených listinných dôkazov v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomných podaní, najmä so žiadosti navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, osobného listu dôchodkového poistenia vypracovaného k napadnutému rozhodnutiu, priebehu dôchodkového poistenia, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul navrhovateľa a zástupkyňu odporkyne a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 19.01.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 15.03.2016 je potrebné podľa ust. § 250j ods. 2 pís. c/ a d/ O.s.p. zrušiť, a podľa ods. 3 cit. zák. ust. vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. 1. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 2. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 3. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 4. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 5. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. 6. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, dávky výsluhového zabezpečenia závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli dotknuté osoby v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok (§ 30 pís. a/ - h/). 7. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 ZSP. 9. Podľa § 60 ods. 2 ZSP je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55) 10. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 ZSP sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba, získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 11. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 12. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. 13. Ustanovenie § 274 ods.1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zák.č. 100/1988 Zb.) o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023. Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné (menej výhodné) podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. roku veku. 14. Podľa 14 ods. 4 v spojení s <aspi://module='ASPI'&link='100/1988%20Zb.%2523129'&ucin-k- dni='30.12.9999'> ust. § 129 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov zborov nápravnej výchovy, zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. 15. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov. 16. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128) vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 17. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 18. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 19. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. K tomuto ústavnému právu súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR R sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016, vydané v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou, zo záverov ktorého vyplýva, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 20. Podľa ust. § 32 ods. 1, 2, 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 21. Podľa ust. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 22. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 23. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 08.10.2015 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 11.08.2012, t.j. tri roky spätne od podania žiadosti. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. januára 2016, odporkyňa podľa ust. § 65 a § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) a § 14, § 21, § 132 ods. 1 a § 174 zák.č 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a následne aj zmenovým rozhodnutím zo dňa 15. marca 2016, v odôvodnení doplneným o citáciu ust. § 60 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 334/2011 Z.z. a § 255 ods. 5 ZSP a čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128), zamietla navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku, pričom svoj postup okrem citácie a doplnenej citácie ustanovení právneho prepisu skutkovo odôvodnila len odkazom na názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp.zn. 9 So/138/2011 z 22.08.2012 a len konštatovaním: „dobu služby ste získali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, podľa vyššie uvedených ustanovení obdobie služobného pomeru nie je obdobím dôchodkového poistenia a nehodnotí sa pre nárok na starobný dôchodok podľa platných právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Nezískali ste dobu najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a nedosiahli ste ani dôchodkový vek, nakoľko nie je možné uplatniť zníženie dôchodkového veku z dôvodu zamestnania zaradeného do I. resp. II pracovnej kategórie. Zo zisteného skutkového stavu (citovaného potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9So/138/2011) vyplýva, že Vám služobný pomer naďalej trvá, nebol Vám priznaný výsluhový dôchodok a preto nie je možné určiť sumu starobného dôchodku.“ 24. Základnou zásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia) - správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). 25. Naplnenie tejto zásady v postupe odporkyne úplne absentovalo. Z informácie vyplývajúcej z potvrdenia MV SR zo dňa 29.07.2015 o tom, že navrhovateľ bol prijatý do služobného pomeru príslušníka policajného zboru a zaradený od 01.09.1978 do 31.12.1999 do I. kategórie funkcií a od 01.01.2000 do 31.12.2003 do III. kategórie funkcií, sa odporkyňa uspokojila s informáciou o trvaní služobného pomeru navrhovateľa, ktorú si pretransformovala do skutočnosti, že mu nebol priznaný výsluhový dôchodok, nezískal dobu najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a nedosiahol ani dôchodkový vek, nakoľko nie je možné uplatniť zníženie dôchodkového veku z dôvodu zamestnania zaradeného do I. resp. II. pracovnej kategórie. Správny orgán s informáciou o trvaní služobného pomeru navrhovateľa nenaložil spôsobom zodpovedajúcim spoľahlivo zistenému skutkovému stavu, nakoľko na základe takto poskytnutej informácie bolo jeho povinnosťou vyzvať buď navrhovateľa alebo jeho zamestnávateľa na poskytnutie ďalšej informácie alebo podkladov, ktorými by bol predišiel práve žalobným námietkam navrhovateľa, a to ozrejmením, či napriek trvaniu jeho služobného pomeru mu nebol predpísaný a aj vypočítaný výsluhový dôchodok, ktorá informácia by meritórnym spôsobom zmenila spôsob posudzovania jeho nároku. 26. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa na zistený skutkový stav aplikuje konkrétna právna norma a vyvodzujú sa právne závery. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné stručne a jasne vyložiť, ktoré skutočnosti mal správny orgán preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní nároku spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Odporkyňa okrem už uvedených informácií pri svojom postupe odkázala na rozsudok NS SR sp.zn. 9 So/138/2011 z 22.08.2012 a z neho vyplývajúci postup rozhodovania o nároku navrhovateľa podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, bez získania podstatnej informácie o tom, či bol navrhovateľovi výsluhový dôchodok napriek trvaniu jeho služobného pomeru predpísaný, či je vypočítaný a aj vyplácaný. Pokiaľ odporkyňa vo veci rozhodla tak, že pre účely rozhodnutia o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie dôb poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, malo jej rozhodnutie za následok, že navrhovateľovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také právo, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky, dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 27. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 28. Súd v uvedenej veci rozhodol postupom podľa cit. ust. zrušením rozhodnutia odporkyne a vrátením veci na ďalšie konanie, pričom zdôrazňuje, že konanie podľa Tretej hlavy piatej časti O.s.p. je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu na základe opravného prostriedku navrhovateľa. Toto súdne konanie však nenahrádza samotné administratívne konanie, v ktorom zákon správnemu orgánu ukladá povinnosť zistiť skutočný stav veci a za tým účelom vykonať potrebné dokazovanie. Krajský súd poukazuje na ust. § 250r <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb. %2523250r'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p., podľa ktorého je odporkyňa právnym názorom súdu viazaná a je potrebné, aby v ďalšom konaní odstránila zistený nedostatok a pred vydaním nového rozhodnutia zabezpečila nevyhnutné listinné dôkazy, vyžiadaním si potrebných podkladov - rozhodnutia o priznaní a vypočítaní dávky výsluhového dôchodku navrhovateľa ( trvanie služobného pomeru nie je totožné s nepriznaním dávky výsluhového dôchodku) atď. a v ďalšom konaní postupovala v súlade ust. § 209 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 <aspi://module='ASPI'&link='461/2003%20Z.z.'&ucin- k-dni='30.12.9999'> Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré vyžaduje aby rozhodnutie bolo v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, obsahovalo predpísané náležitosti, a bolo v ňom uvedené ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a rešpektujúc dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorý si v konaní pred súdom náhradu trov konania neuplatnil, ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný (§ 250s Os.p.).