Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/83/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200708 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200708.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: PL PROMOTION s. r. o., Čajakova 18, 811 05 Bratislava, IČO: 45 446 636, zastúpený: JUDr. Martin Gajer, advokát, Záhradnícka 7, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 94594/2016 zo dňa 29.01.2016, takto r o z h o d o l : Žaloba sa z a m i e t a . Žalovanému súd n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1/ Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty (ďalej aj len „DPH“) kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104405/5/7646/2015/ Ďat zo dňa 04.03.2015. Zároveň zaslal splnomocnenému zástupcovi žalobcu výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie, ktorú prevzal žalobca dňa 25.03.2015. V určenom termíne na prerokovanie protokolu dňa 02.04.2015 sa žalobca a ani jeho splnomocnený zástupca nedostavili a nezúčastnili sa prerokovania protokolu. Žalobca oznámil, že prerokovania protokolu sa nezúčastnil, pretože lehota na prerokovanie protokolu mala uplynúť až 08.04.2015. Daňová kontrola bola ukončená v zmysle ust. § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. dňom prerokovania protokolu, t. j. 02.04.2015. Splnomocnený zástupca žalobcu zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu po ukončení daňovej kontroly dňa 08.04.2015. 2/ Správca dane vydal dňa 10.04.2015 dodatočný platobný výmer č. 250135/2015/9104405/Ďat, na základe ktorého nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume 19.020,43 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 21,74 eur. Žalobca podal voči tomuto dodatočnému platobnému výmeru odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 30.06.2015 č. 1055956/2015, ktorým zrušil dodatočný platobný výmer č. 250135/2015/9104405/Ďat zo dňa 10.04.2015 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3/ Správca dane opätovne zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. 1333183/2015/9104405/Ďat zo dňa 25.08.2015, ktorá bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 14.09.2015 a v nej určil termín na prerokovanie protokolu dňa 07.10.2015. Žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu dňa 25.09.2015. Správca dane na základe vyjadrenia žalobcu vyhotovil dňa 06.10.2015 Dodatok č. 1 k uvedenému protokolu. Protokol č. 9104405/5/7646/2015/ Ďat zo dňa 04.03.2015 a Dodatok č. 1 boli prerokované a doručené dňa 07.10.2015, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1515725/2015/9104405/Ďat zo dňa 07.10.2015. 4/ Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si uplatnil nárok na odpočítanie dane z prijatých faktúr od dodávateľa L&S Invest, s.r.o., Semerovo za nákup šatstva - dámske oblečenie č. J. zo dňa 12.05.2011, č. J. zo dňa 20.05.2011, č. J. zo dňa 23.05.2011 a č. J. zo dňa 25.05.2011 bez dane v celkovej hodnote XX.XXX,XX eur, pričom deklarovaný tovar - oblečenie v počte X XXX ks. 5/ Správca dane, za účelom najúplnejšieho zistenia a objasnenia skutočností vykonal v zmysle § 29 zákona č. 511/1992 Zb., zaslal dožiadanie zo dňa 24.08.2011 na miestne príslušnom Daňovom úrade Galanta za účelom preverenia zdaniteľného obchodu na faktúrach prijatých od dodávateľa L&S Invest, s.r.o. Počas miestneho zisťovania sa konateľka Y. Š.O. vyjadrila okrem iného, že faktúry boli od žalobcu uhrádzané v hotovosti, tovar bol mu odovzdaný v skladových priestoroch na J. XXX, M., ktorý prevzala väčšinou p. Y. Ď. a prepravu si zabezpečoval žalobca. Spoločnosť L&S, s.r.o. tovar nakúpila len od spoločnosti NOWET, s.r.o., Bardejov a TEXMAR, s.r.o. Banská Bystrica. Správca dane výzvou zo dňa 21.02.2012 vyzval žalobcu, aby v termíne do 03.04.2012 predložil správcovi dane dôkazy preukazujúce tvrdenia uvedené v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie marec až máj 2011. Žalobca dňa 14.03.2012 doručil správcovi dane odpoveď na výzvu, v ktorej uviedol, že nerozumie požiadavke správcu dane a žiadal ho o upresnenie požiadaviek na predloženie dôkazov stanovených vo výzve 9102405/1/193690/2012/Mic. 6/ Správca dane z daňového priznania k DPH za máj 2011 zistil, že žalobca tovar, ktorý nakúpil od spoločnosti L&S Invest, s.r.o. dodal do Maďarska odberateľovi Fruit-Hungaria Kft. na základe faktúr č. XXXX/XXX zo dňa 12.05.2011, XXXX/XXX zo dňa 20.05.2011, XXXX/XXX zo dňa 23.05.2011 a XXXX/XXX zo dňa 25.05.2011. Správca dane zaslal dňa 20.03.2012 Žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska za účelom preverenia uskutočnenia zdaniteľného obchodu, t. j. dodania šatstva odberateľovi Fruit-Hungaria Kft. Správca dane urgoval odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií dňa 25.01.2013, 06.08.2013 a 14.10.2014. Z odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 04.12.2014 zistil, konateľ spoločnosti Z. Á., sa na predvolanie nedostavil na maďarský daňový úrad, doklady ku kontrole nie sú dostupné, bankové výpisy neuvádzajú prevody uskutočnené pre žalobcu, maďarský daňový subjekt nedeklaroval žiadne prevody intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od žalobcu v období II. štvrťrok 2011. Správca dane preveroval daňové subjekty NOWET, s.r.o. Bardejov a TEMAR, s.r.o. Banská Bystrica, ktorý boli dodávateľom tovaru pre spoločnosť L&S Invest, s.r.o. Oprávnenosť uplatnenia nároku na odpočítanie dane ako aj uplatnenie následného oslobodenia pri dodávkach tovaru do iného členského štátu nebola žalobcom preukázaná, pretože nepredložil také relevantné doklady a dôkazy, ktoré by preukazovali, že spoločnosti L&S Invest, s.r.o. vznikla daňová povinnosť na základe faktúr č. J., J., J., J. a že nakúpený tovar vzťahujúci sa k uvedeným faktúram žalobca použil na dodávky svojich tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane na základe rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané, že spoločnosť L&S Invest, s.r.o. nakúpila tovar v zdaňovacom období máj 2011 od spoločnosti NOWET, s.r.o. a že ho predala žalobcovi a tento ho následne dodal spoločnosti Fruit-Hungaria, Kft. 7/ Na základe týchto skutočností správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 1551104/2015/9104405/Ďat zo dňa 14.10.2015, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2011 v sume XX.XXX,XX eur a vyrubil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XX,XX eur v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „daňový poriadok“) z dôvodu, že žalobca nepostupoval v súlade s ustanoveniami zákona o DPH platného v roku 2011. 8/ Proti dodatočnému platobnému výmeru č. 1551104/2015/9104405/Ďat zo dňa 14.10.2015 podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. 94594/2016 zo dňa 29.01.2016 potvrdil uvedený platobný výmer zo dňa 14.10.2015 podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 165b ods. 1 daňového poriadku. II. Zhrnutie argumentov žalobcu 9/ Žalobou doručenou súdu dňa 22.04.2016 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 94594/2016 zo dňa 29.01.2016 a rozhodnutia správcu dane č. 1551104/2015/9104405/ Ďat zo dňa 14.10.2015, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 10/ Namietal, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo rozhodnutie, je nepostačujúce na posúdenie veci. Daňovú kontrolu nevykonal v lehote podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., vykonával ju nad zákonom stanovený rozsah. Správca dane vydal rozhodnutie o prerušení kontroly zo dňa 04.04.2012, avšak v tomto rozhodnutí bolo uvedené prerušenie daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl, nie máj. Správca dane na základe námietok žalobcu voči jeho postupu vydal rozhodnutie o oprave zrejmých omylov č. 9102405/5/2720744/2015/MajD. Rozhodnutie je podľa názoru žalobcu z dôvodu neurčitosti nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a preto je od počiatku nulitné. Správca dane doručoval rozhodnutie o oprave zrejmých omylov a nesprávností R.. V. T., E. X, Z. Z., ktorý už od 21.06.2012 nebol splnomocneným zástupcom žalobcu pred správcom dane, čím došlo k porušeniu ust. § 23 ods. 1 a 2 zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca má za to, že neboli splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nebolo vydané zákonným spôsobom, účinky rozhodnutia o oprave zrejmých omylov nikdy nenastali, pretože toto rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom a v neposlednom rade správca dane daňovú kontrolu neukončil ani v predĺženej lehote, pretože kontrola nebola ukončená prerokovaním protokolu zákonným spôsobom. V tejto súvislosti poukázal žalobca na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 a poukázal ďalej na nečinnosť správcu dane pri výkone daňovej kontroly. 11/ Žalobca uviedol, že boli porušené jeho práva v súvislosti s tým, že nebol upovedomený o vypočutí svedka p. W. M. a bolo porušeného jeho právo klásť svedkovi otázky podľa ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. Správca dane predvolal svedka na vypočutie, ktorý v zápisnici o ústnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2011 uviedol, že so spoločnosťou L&S Invest, s.r.o. spoločnosť NOWET, s.r.o. obchodovala len v mesiaci marec 2011. Výsluch svedka sa týkal preverovania obchodných vzťahov za mesiac marec 2011. Ak správca dane spochybňoval pravosť faktúr vystavených spoločnosťou NOWET, s.r.o. v období máj 2011 predložených spoločnosťou L&S Invest, s.r.o. pri miestnom zisťovaní, mal vykonať znalecké dokazovanie ohľadne pravosti podpisov na faktúrach ním podpísaných. Správca dane predvolal svedka na deň 09.02.2015, ten sa bez ospravedlnenia nedostavil tým nepostupoval podľa § 27 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko nebol svedok predvolaný opakovane a nebol ani predvedený. Skutočnosti uvádzané svedkom v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 19.12.2011, ktorého sa zúčastnila aj p. Š., ktorá zápisnicu bez pripomienok podpísala, bolo ním potvrdené uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Táto zápisnica nebola uvedená v dodatočnom platobnom výmere správcu dane zo dňa 12.08.2015 a žalovaný ju uviedol až do napadnutého rozhodnutia o odvolaní a nebola súčasťou administratívneho spisu uvedenej daňovej kontroly z DPH za miesiac máj 2011. 12/ Žalobca namietal obdobne aj pri výpovedi p. K., pretože tento nepodal svedeckú výpoveď v zmysle Daňového poriadku. Svedok dokumenty, ktoré zaslal správcovi dane žalobcovi neboli nikdy počas daňovej kontroly predložené ale až pri prerokovaní protokolu a tým bolo porušené žalobcovo právo uvedené v ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca má za to, že p. K. nikdy nepodal svedeckú výpoveď v zmysle zákona, list, ktorý zaslal správcovi dane nemožno považovať za písomnú svedeckú výpoveď, nakoľko neobsahuje žiadne vyhlásenie o pravdivosti údajov, podpis svedka nie je úradne overený. To, že neboli podávané daňové priznania za mesiac júl a august 2011 spoločnosťou TEXMAR, s.r.o. nemôže byť na ťarchu žalobcu. Správca dane pri zabezpečovaní svedeckej výpovede konal v rozpore s § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., pretože ich získal v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný opomenul, že v uvedenej situácii p. M. nebol už oprávnený vystupovať v postavení daňového subjektu NOWET, s.r.o., pretože nebol už jej konateľom a p. K. popieral skutočnosť, že je konateľom tejto spoločnosti. 13/ Zistenia vykonané v rámci medzinárodnej výmeny informácií žalobca považuje za nedostatočné, v čase vykonávania obchodov bol konateľom spoločnosti Fruit - Hungaria Kft. p. V. N., keď spoločnosť nekomunikovala so správcom dane mal byť vypočutý daňovými orgánmi p. N.. Žalobca taktiež považuje zistenia ohľadne spoločnosti ENGI-PEX, HU231112913 za nedostatočné k tomu, aby správca dane prijal záver že nedošlo k dodaniu tovaru. Správca dane formuloval otázky ohľadne zistenia o obchodovaní žalobcu so spoločnosťou Fruit-Hungaria Kft. tak, aby navodil dojem, že spolu tieto spoločnosti neobchodovali. Správcovi dane boli predložené všetky doklady potrebné k preukázaniu dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ktoré je oslobodené od dane, boli predložené faktúry, doklady o preprave tovaru CMR a doklady o prijatých platbách. 14/ Žalobca uviedol, že tovar ako platiteľ dane nadobudol a dodal v dobrej viere, za podmienok, ktoré sú zaužívané v bežných obchodných vzťahoch a ak nastali u dodávateľov dodávateľa spoločnosti alebo u odberateľa skutočnosti, ktoré nemohol žalobca ovplyvniť, nemohol mať o nich vedomosť, potom tieto skutočnosti sú pre posúdenie nároku na odpočítanie dane alebo uplatnenia oslobodenia od dane pri intrakomunitárnej dodávke irelevantné. Uviedol, že ak uvedené platí na dodávky pri nadobudnutí tovaru, možno tento princíp aplikovať aj na dodávky pri dodaní tovaru. Všeobecné dôkazné bremeno daňového subjektu vyplývajúce z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. je modifikované právom Európskej únie. Žalobca poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (ďalej aj len „ESD“) vo veci Kittel (C-439/04), kde ESD vyjadril názor vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu, že osobe povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom v oblasti DPH, môže byť uplatnenie nároku na odpočet odopreté, avšak dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane. ESD vo veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-353/03), Bond House Systems Ltd (C-484/03) vyslovil názor, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Žalobca tiež poukázal na názor Najvyššieho súdu SR, ktorý uviedol, že daňový subjekt disponujúci materiálnym plnením, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. 15/ Na záver žalobca vyjadril názor, že mieru pochybenia správcu dane ako aj žalovaného v tomto konaní možno považovať za ohrozujúcu právom chránené záujmy daňového subjektu, pričom k prekročeniu právomocí správcu dane došlo v zásadných procesných postupoch a pri súhrnnom posúdení má miera porušení práv daňového subjektu zásadnú intenzitu. III. Vyjadrenie žalovaného 16/ Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Správca dane vykonal žalobcovi daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za máj 2011. Správca dane žalobcovi nepriznal právo na odpočítanie dane v celkovej sume 19.042,17 eur z dodávateľských faktúr za deklarovaný nákup rôzneho oblečenia od spoločnosti L&S Invest, s.r.o. Daňová kontrola za máj začala dňa 12.08.2011 a bola ukončená dňa 02.04.2015. Po odpočítaní doby prerušenia daňovej kontroly bol termín na jej ukončenie dňa 04.04.2015. Správca dane požiadal nadriadený orgán žiadosťou zo dňa 27.12.2011 o predĺženie lehoty na výkon kontroly za máj 2011 o šesť mesiacov z dôvodu vydania dožiadaní na obchodné spoločnosti, ktoré boli žalobcovým dodávateľom, resp. subdodávateľom tovaru uvedeného na faktúrach. Nadriadený orgán žiadosti vyhovel a predĺžil lehotu na výkon kontroly o šesť mesiacov oznámením č. II/325/3634/2011/3289 zo dňa 30.12.2011. Upovedomenie o predĺžení lehoty č. 9102405/1/516281/2012/Mic prevzal splnomocnený zástupca žalobcu dňa 27.03.2012. Daňová kontrola za máj 2011 bola prerušená od 12.04.2012 do 04.12.2014 z dôvodu vydania žiadosti o medzinárodnej výmene informácií do Maďarska. Protokol z kontroly zo dňa 04.03.2015 bol zaslaný splnomocnenému zástupcovi žalobcu ako príloha výzvy na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie zo dňa 04.03.2015, kde bolo oznámené, že prerokovanie protokolu sa uskutoční dňa 02.04.2015. Dňa 02.04.2015 správca dane spísal úradný záznam, že v tento deň sa nezúčastnil prerokovania protokolu za máj 2011 žalobca ani jeho splnomocnený zástupca a považuje 02.04.2015 za ukončenie daňovej kontroly podľa § 15 ods. 12 zákona o správe daní. Správca dane vydal dodatočný platobný výmer č. 250135/2015/9104405/Ďat zo dňa 10.04.2015. Žalobca proti uvedenému dodatočnému platobnému výmeru podal odvolanie a odvolací orgán po oboznámení s obsahom predloženého administratívneho spisu zrušil dodatočný platobný výmer a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie správcovi dane. Výzva na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie bola prevzatá splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 25.03.2015 a bol určený deň prerokovania protokolu 02.04.2015, ale zároveň správca dane oznámil, že k zisteniam uvedeným v protokole sa možno vyjadriť v lehote 8 pracovných dní od jeho doručenia, čo bolo prevzatím výzvy dňa 25.03.2015 do 08.04.2015, kedy podal splnomocnený zástupca žalobcu námietky k zisteniam uvedeným v protokole. Aby bola dodržaná lehota 8 pracovných dní na vyjadrenie k zisteniam, protokol mohol byť najskôr prerokovaný dňa 09.04.2015. Správca dane po vrátení veci odvolacím orgánom, vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho určil prerokovanie protokolu na 07.10.2015. Žalobcom bolo podané nesúhlasné písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane vyhodnotil podané námietky v dodatku č. 1 k protokolu, pričom ponechal protokol bez zmeny. Protokol s dodatkom č. 1 k protokolu bol prerokovaný so splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 07.10.2015. 17/ Žalobca namieta, že k prerušeniu daňovej kontroly za máj 2011 neprišlo, pretože rozhodnutie č. 9102405/1/790185/2012/Mic, ktoré bolo prevzaté dňa 12.04.2012, obsahovalo nesprávne zdaňovacie obdobie apríl 2011. Žalovaný poukazuje, že v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly číslo 9102405/1/790185/2012/Mic bolo uvedené číslo upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu číslo 601/321/104474/2011 zo dňa 04.08.2011, na základe ktorého začala daňová kontrola za máj 2011, aj dátum začatia daňovej kontroly za máj dňa 12.08.2011, preto v prípade uvedenia zdaňovacieho obdobia apríl 2011 išlo o nepozornosť v písaní. Ako uviedol žalobca, rozhodnutie č. 9102405/5/2720744/2012/MajD, ktorým správca dane z úradnej moci opravil nesprávne uvedené zdaňovacie obdobie apríl 2011 v rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly za máj 2011 č. 9102405/1/790185/2012/Mic bolo predmetom odvolacieho konania. Odvolací orgán potvrdil rozhodnutia vydané správcom dane č. 9102405/5/2720744/2012/MajD a č. 9102405/1/790185/2012/Mic svojim rozhodnutím č. 1100302/1/14569/2013/1042 zo dňa 14.01.2013, ktoré bolo prevzaté splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 28.01.2013. Finančné riaditeľstvo SR sa v rozhodnutí č. 1100302/1/14569/2013/1042 podrobne vyjadrilo ku všetkým uvedeným námietkam aj k nesprávne uvedenému IČO žalobcu. Ako vyplýva z jeho odôvodnenia, správca dane napravil aj nesprávne doručenie rozhodnutia č. 9102405/5/2720744/2012/MajD R.. V. T. dňa 03.10.2012, ktorý bol splnomocneným zástupcom do 25.06.2012. Daňový úrad Bratislava doručil žalobcovi dňa 02.11.2012 rozhodnutie číslo 9102405/5/2720744/2012/MajD ako prílohu sprievodného listu číslo 9102405/5/3152867/2012/MajD zo dňa 30.10.2012. Voči rozhodnutiu odvolacieho orgánu č. 1100302/1/14569/2013/1042 nebola podaná žaloba, žalobca rešpektoval jeho odôvodnenie. Daňová kontrola za máj bola prerušená od 12.04.2012 do 04.12.2014. Správca dane 3x urgoval zaslanú žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, inak nevie žiadnym spôsobom ovplyvniť dĺžku vybavenia žiadosti maďarskou daňovou správou. 18/ Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že správca dane porušil § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb., nakoľko listom zo dňa 13.09.2012 požiadal o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie september 2011, aj s uvedením dôvodov na predĺženie lehoty. V podanej žiadosti bola citovaná aj výzva na predloženie dôkazov žalobcovi, ktorá má zhodou okolností vyššie číslo (9102407/5/2526435/2012/Bali) zo dňa 12.09.2012 ako žiadosť zo dňa 13.09.2012. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že žiadosť o predĺženie lehoty bola vydaná správcom dane dňa 13.09.2012 a bola doručená žalovanému dňa 19.09.2012, čiže pred uplynutím 6 mesačnej lehoty. V žiadnom prípade nedošlo k manipulácii zo strany daňových orgánov, nakoľko správca dane pri výbere čísiel z administratívneho daňového systému vybral číslo skôr pre výzvu ako pre žiadosť. Žalobca bol riadne vyrozumený o prerušení daňovej kontroly, o predĺžení lehoty na výkon kontroly, bol vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie. Žalobca doručil správcovi dane vyjadrenie k protokolu, vyjadril sa ku kontrolným zisteniam správcu dane a bol s ním riadne prerokovaný protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly. Žalobca preto nebol ukrátený na svojich právach a správca dane postupoval v súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca mohol počas výkonu kontroly svoje práva vyplývajúce z § 15 ods. 5 písm. a) až g) zákona č. 511/1992 Zb. kedykoľvek uplatniť u správcu dane, čo počas celej kontroly neurobil. 19/ K námietke žalobcu ohľadom porušenia jeho práva vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole žalovaný uviedol, že je na správcovi dane, aký spôsob zisťovania skutočností si zvolí. To, že preveroval oprávnenosť dodania tovaru formou miestneho zisťovania v tuzemsku, ako aj formou medzinárodnej výmeny informácií daňovou správou u odberateľa, nebolo v rozpore s § 15 ods. 5 písm. f) zákona č. 511/1992 Zb. Žalobca mal možnosť aj vo vyrubovacom konaní predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach, na výzvu správcu dane však nereagoval a žiadne dôkazy nepredložil. 20/ V súvislosti s námietkou žalobcu, že tovar nadobudol v dobrej viere, žalovaný poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/66/2011, v zmysle ktorého základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je aj to, že štatutárny orgán musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Pokiaľ si daňový subjekt uplatňuje odpočítanie dane z nakúpených tovarov a služieb, je povinný preukázať ich použitie na účely svojho podnikania ako platiteľ. 21/ K námietke žalobcu ohľadom splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do Maďarska žalovaný konštatoval, že z § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 4 a zároveň preukázať dodanie tovaru. Zo šetrenia správcu dane vyplynulo, že maďarský nadobúdateľ tovaru Fuit-Hungaria Kft. nepredložil doklady ku kontrole, konateľ Á. Z. sa nedostavil na predvolanie na daňový úrad, za II. štvrťrok 2011 nedeklarovala spoločnosť nadobudnutie tovaru od žalobcu, bývalý konateľ p. V. N. bol konateľom od 13.01.2011 do 07.06.2011. Bývalý konateľ p. V. N. nepotvrdil, že nadobudol oblečenie od žalobcu, ale sa pamätá, že kupoval od žalobcu zemiaky, tieto zistenia sú známe žalovanému z vykonanej kontroly za apríl 2011. Ďalej uviedol, že v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 04.02.2015 pri odovzdávaní tovaru bola prítomná R.. Ď., konateľka žalobcu. 22/ Žalovaný tiež upriamil pozornosť na to, že v čase kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2011 boli už u žalobcu vykonávané kontroly aj za iné zdaňovacie obdobia, z čoho možno usúdiť, že žalobca vedel, že správca dane spochybňuje predložené dodávateľské faktúry a mohol sa pripraviť a predložiť dôveryhodnejšie dôkazy. IV. Pojednávanie 23/ Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 SSP v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, rozhodol rozsudkom dňa 13.02.2018 podľa § 137 ods. 4 SSP. V. Relevantné právne predpisy 24/ Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „S.s.p.“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 25/ Zákon č. 511/1992 Zb. v § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 26/ Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 27/ Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. 28/ Podľa § 2 ods. 3, 6 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 29/ Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 30/ Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. 31/ Podľa § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). 32/ Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. 33/ Podľa § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb., ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. 34/ Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 35/ Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 36/ Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže zmeniť rozhodnutie odvolaní napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty. 37/ Podľa § 54 ods. 1 písm. b), 2 zákona č. 511/1992 Zb., vyrubenú daň alebo rozdiel dane správca dane rozhodnutím na žiadosť alebo z úradnej moci b) opraví, ak prišlo pri určení daňovej povinnosti k chybe v počítaní, písaní alebo k inému omylu. Ustanovenie odseku 1 písm. b) sa použije primerane pri oprave zrejmých nesprávností aj v iných rozhodnutiach alebo opatreniach správcu dane alebo odvolacieho orgánu (§ 48 ods. 1), alebo orgánu príslušného preskúmať rozhodnutia podľa § 53. 38/ Od 01.01.2012 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z. z. Podľa prechodného ustanovenia § 165 ods. 2 tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona č. 511/1992 Zb.). 39/ Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 40/ Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 41/ Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. 42/ Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a: a) ak prepravu tovaru zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa, alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. 43/ Podľa § 49 ods. l, 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané 44/ Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo. VI. Posúdenie veci 45/ Správny súd, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, k námietke žalobcu ohľadom nezákonného procesného postupu správcu dane, keď prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu, čím bol žalobca ukrátený na svojich právach, súd uviedol, že túto námietku žalobca uviedol vo svojom odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru č. 250135/2015/9104405/Ďat zo dňa 10.04.2015. Touto námietkou sa následne zaoberal žalovaný, ktorý vo svojom rozhodnutí č. 1055956/2015 zo dňa 30.06.2015 zrušil dodatočný platobný výmer č. 250135/2015/9104405/Ďat zo dňa 10.04.2015 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Správca dane na základe uvedeného rozhodnutia žalovaného postupoval v súlade s ust. § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. a zaslal žalobcovi výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie č. 1333183/2015/9104405/Ďat zo dňa 25.08.2015, ktorá bola doručená dňa 14.09.2015, čím správca dane poskytol žalobcovi priestor na opätovné prerokovanie protokolu už v zákonom stanovenej lehote. Žalobca sa písomne vyjadril k protokolu dňa 25.09.2015. Správca dane vyhotovil na základe vyjadrenia žalobcu dodatok č. 1 k protokolu. Správca dane ukončil daňovú kontrolu dňa 07.10.2015 v súlade s ustanovením § 15 ods. 10 zákona č. 511/1992 Zb. 46/ V zmysle § 15 ods. 18 zákona č. 511/1992 Zb., ak správca dane nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť žalobcu. Dôvody predĺženia lehoty na vykonanie daňovej kontroly síce nie sú uvedené v písomnom upovedomení č. 9102405/1/516281/2012/Mic zo dňa 19.03.2012, avšak lehota na vykonanie daňovej kontroly bola pred jej uplynutím riadne predĺžená Daňovým riaditeľstvo SR, pracovisko Bratislava, v zmysle § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., o čom svedčí Oznámenie o predĺžení lehoty na výkon daňovej kontroly číslo 11/325/3634/2011/3289 zo dňa 30.12.2011. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR (rozsudok č. 6Sžf/24/2011), nemožno odstraňovaním nezákonnosti postupu správcu dane v riadnom odvolacom konám spôsobiť ďalšiu nezákonnosť a zaťažiť daňové konanie vadou, ktorá spôsobuje jeho nezákonnosť z dôvodu prekročenia trvania daňovej kontroly nad rámec zákonného limitu. Ďalší postup správcu dane bol v súlade so závermi žalovaného a tým, že bol žalobcovi daný priestor na opätovné prerokovanie protokolu už v zákonom stanovenej lehote. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu nemožno tvrdenie o nezákonnosti daňovej kontroly z dôvodu prekročenia jej dĺžky trvania generalizovať a je treba prihliadať okrem iného aj na udržanie rovnováhy medzi fiškálnymi záujmami štátu a výkonom práv daňových orgánov, keďže daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry subjektu (zásada proporcionality). Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa dĺžky trvania daňovej kontroly, v tomto smere nedošlo k takej chybe v postupe správcu dane či žalovaného, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. 47/ Správca dane pre účely daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2011 nahliadol do spisu daňového subjektu PL PROMOTION s. r. o. týkajúceho sa kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2011 a ako dôkaz pre správne posúdenie dane, v súlade s ust. § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., použil v procese dokazovania aj zistenia a skutočnosti v zmysle týchto písomností: Zápisnica o ústnom pojednávam č. 651/320/71517/2011/Dan spísaná dňa 11.10.2011 na Daňovom úrade Banská Bystrica I so svedkom p. W. M. Zápisnica o ústnom pojednávam č. 651/320/72056/2011/Dan spísaná dňa 12.10.2011 na Daňovom úrade Banská Bystrica I s p. E. K., konateľom spoločnosti TEXMAR, s.r.o. (do 02.06.2011 NOWET, s.r.o.). V zmysle § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Procesný postup v daňovom konaní zásadne určuje orgán správy dane, ktorý je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Ako dôkaz môžu poslúžiť všetky legálne získané prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 511/1992 Zb. nemožno vyvodiť, že by ako dôkaz v daňovom konaní nebolo možné použiť skutočnosti zistené pri výkone daňovej kontroly u kontrolovaného daňového subjektu za iné zdaňovacie obdobie, vrátane zápisníc o výsluchoch svedkov, prípadne zápisnice o výsluchoch obvinených osôb získaných od orgánov činných v trestnom konaní alebo informácie získané od orgánov Policajného zboru, pokiaľ bol daňový subjekt s takýmito dôkazmi oboznámený a mal možnosť k nim zaujať stanovisko. 48/ Pán W. M. vypovedal na Daňovom úrade Banská Bystrica I dňa 11.10.2011 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 651/320/71517/2011/Dan) a vyjadril sa, že spoločnosť NOWET, s.r.o. obchodovala so spoločnosťou L&S Invest, s.r.o. len v mesiaci marec 2011. Pán W. M. bol konateľom spoločnosti NOWET s.r.o. iba do 24.05.2011a k svojej svedeckej výpovedi nepredložil žiadne dôkazy, teda ani také, ktoré by preukazovali uskutočnenie zdaniteľného obchodu medzi spoločnosťami NOWET, s.r.o. a L&S Invest, s.r.o. v marci 2011. Správca dane predvolal W. M. aj počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2011 na termín 09.02.2015, aby umožnil kontrolovanému daňovému subjektu zúčastniť sa na výsluchu svedka a konfrontovať svoje tvrdenia priamo so svedkom, avšak zásielku neprevzal v odbernej lehote a na výsluch sa nedostavil. 49/ Správca dane zaslal p. E. K. predvolanie č. 9104405/5/61559/2015/Ďat zo dňa 13.01.2015, v ktorom je uvedené, že pán K. bude vypočutý ako svedok v postavení bývalého konateľa zrušenej spoločnosti TEXMAR, s.r.o. o skutočnostiach, ktoré sú mu známe a má si so sebou priniesť doklady o nadobudnutí obchodného podielu v spoločnosti TEXMAR, s.r.o., odovzdávací a preberací protokol o prevzatí dokladov spoločnosti TEXMAR, s.r.o. od predchádzajúceho konateľa a doklady zrušenej spoločnosti TEXMAR, s.r.o., ktoré má k dispozícii. Zároveň bol svedok poučený aj o svojom práve v zmysle § 28 ods. 2 písm. a) zákona č. 511/1992 Zb. Doklady, ktoré boli zaslané pánom K. a doručené správcovi dane dňa 27.01.2015, správca dane použil ako dôkaz v zmysle § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb. a informoval žalobcu o týchto dokladoch a ich obsahu v liste č. 9104405/5/359632/2015/Ďat zo dňa 17.02.2015, ktorý žalobca prevzal dňa 07.03.2015. Žalobca mal možnosť požiadať správcu dane o nahliadnutie do týchto dokladov, čo urobil až pri prerokovaní protokolu dňa 07.10.2015 a nahliadol do celého spisu z kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2011 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1515725/2015/9104405/Ďat). 50/ Z administratívneho spisu vyplýva, že pán W. M., bývalý konateľ spoločnosti NOWET, s.r.o., mal odovzdať tovar p. Y. Š., konateľke spoločnosti L&S Invest, s.r.o., Sládkovičovo, tovar mal priviezť vozidlom zn. Citroen, pričom tovar mal byť dodaný v dňoch 06.05.2011, 20.05.2011, 23.05.2011, 25.05.2011. Podľa údajov v obchodnom registri, W. M. skončila funkcia konateľa dňa 24.05.2011, teda predposledná dodávka tovaru sa mala uskutočniť deň pred skončením jeho funkcie konateľa a posledná dodávka tovaru dokonca v období, keď už nebol konateľom. Daňové priznanie k DPH za spoločnosť NOWET, s.r.o. za zdaňovacie obdobie máj 2011 podal dňa 27.06.2011 na Daňový úrad Bardejov p. W. M., napriek tomu, že už nebol konateľom. Daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2011 teda nebolo podané osobou oprávnenou na podanie daňového priznania. Ďalej p. W. M. tvrdil, že doklady spoločnosti NOWET, s.r.o. odovzdal p. E. K., čo tento nepotvrdil (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9601402/5/2912631/2013/Cheb zo dňa 19.06.2013). Daňový subjekt NOWET, s.r.o. teda mal uskutočniť dodanie tovaru, ale doklady o tom nemá ani jeden z bývalých konateľov. Z písomností zaslaných p. E. K. vyplýva, že bol uvedený do omylu a bez jeho vedomia bol zapísaný do obchodného registra ako konateľ a spoločník spoločnosti TEXMAR, s.r.o., pričom o tejto skutočnosti nemal vedomosť, avšak ako konateľ bol osobou oprávnenou podať daňové priznania k DPH za spoločnosť TEXMAR, s.r.o. za zdaňovacie obdobia júl a august 2011. 51/ Dodávateľom textilného tovaru pre žalobcu bola spoločnosť L&S Invest, s.r.o., ktorá si uplatnila v zdaňovacom období máj 2011 odpočítanie dane z nákupu textilného tovaru, čo deklarovala faktúrami vystavenými dodávateľom NOWET, s.r.o. Správca dane získal na základe odpovede na dožiadanie, doručenej dňa 04.03.2015, informácie, že Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta, disponuje rovnakými zisteniami o spoločnosti NOWET, s.r.o. a jej konateľoch, ako bolo uvedené v dožiadaní správcu dane č. 9104405/5/317274/2015/Ďat zo dňa 10.02.2015. Podľa výpisu z obchodného registra daňový subjekt L&S Invest, s.r.o. zmenil odo dňa 30.01.2015 sídlo i konateľa. Zásielka zaslaná Daňovým úradom Trnava, pobočka Galanta, na adresu nového sídla spoločnosti L&S Invest, s.r.o. sa vrátila späť s poznámkou pošty: „adresát je neznámy“. 52/ Súd zistil, že správca dane v žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“) vyčerpávajúco požiadal o preverenie predmetného intrakomunitárneho dodania tovaru. Z odpovede na MVI jednoznačne vyplýva, že maďarský daňový subjekt v zdaňovacom období 2. štvrťrok 2011 nedeklaroval žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od spoločnosti PL PROMOTION s. r. o. Správca dane konštatuje, že zo žiadostí o MVI prijatých maďarskou daňovou správou z iných členských štátov EU vyplýva, že maďarský daňový subjekt Fruit-Hungaria Kft., ktorého predmetom činnosti bol veľkoobchod s ovocím a zeleninou, mal obchodovať najmä s banánmi. Žalobca v odvolaní uvádza, že v odpovedi na MVI sa nachádza informácia, že uvedená spoločnosť v 1. štvrťroku 2011 priznala nadobudnutie tovaru od spoločnosti PL PROMOTION s. r. o. v sume XX XXX XXX HUF. Správca dane k tomu uvádza, že veta, ktorá je uvedená v odpovedi na MVI, znie: „SV za obdobie 2011Q1 uvádza IC nadobudnutie od PL PROMOTION s. r. o. v sume XX.XXX.XXX HUF“. V súhrnnom výkaze sa však neuvádza intrakomunitárne nadobudnutie tovaru, ale intrakomunitárne dodanie tovaru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vykázal intrakomunitárne dodanie tovaru pre spoločnosť Fruit-Hungaria Kft. za 1. štvrťrok 2011 v sume XX,XXX.XXX,- HUF a to za marec 2011 v sume XX XXX,XX Eur. 53/ Súd uvádza, že dodávatelia L&S Invest, s.r.o. a NOWET, s.r.o. nepreukázali zdaniteľný obchod, prešla povinnosť preukázať zdaniteľné obchody na žalobcu, ktorý si z nich uplatňoval právo na odpočítanie dane. Formálne boli dodržané podmienky stanovené zákonom o DPH, žalobca predložil faktúry, doklady o úhrade v hotovosti, ktoré sú listinnými dôkazmi. Tie samotné ale nepreukazujú reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Vyjadrenia bývalých konateľov jednotlivých dodávateľských spoločností (W. M., Y. Š.) sú len v rovine všeobecného konštatovania bez konkrétneho výsledku a reálneho preukázania uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného obchodu. Súd konštatuje, že sa jedná o reťazový obchod, kde jednotlivé spoločnosti fakturujú dodávku tovaru, ale žiadny z nich nevie reálne preukázať, že deklarované dodanie zdaniteľného obchodu bolo uskutočnené a že pri dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Prijaté zdaniteľné obchody musia mať v súlade s § 49 ods. 2 zákona o DPH priamu a bezprostrednú väzbu na uskutočnené zdaniteľné obchody s nárokom na odpočítanie dane. Preverovaním maďarského odberateľa však bolo zistené, že tento nepriznal žiadne intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od platiteľa v 2. štvrťroku 2011. Súd uvádza, že správca dane pri posúdení predložených dokladov a písomností žalobcu postupoval podľa § 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. a hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vyzval žalobcu, aby preukázal svoje tvrdenia výzvou č. 9102405/1/193690/2012/Mic zo dňa 21.02.2012 a výzvou č. 9104405/5/5508068/2014/Ďat zo dňa 29.12.2014, ale žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali oprávnenosť uplatnenia nároku na odpočítanie dane ako aj uplatnenia následného oslobodenia pri dodávke tovaru do iného členského štátu. Možno konštatovať, že správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale správne skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, pričom vykonanou kontrolu nebol preukázaný pôvod a existencia dotknutých tovarov. Pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa č. 511/1992 Zb., pričom využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom reťazci. 54/ Súd konštatuje, že správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale správne skúmal aj reálnosť zdaniteľných obchodov, pričom vykonanou kontrolu nebol preukázaný pôvod a existencia dotknutých tovarov. Pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa č. 511/1992 Zb., pričom využil všetky zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom reťazci. Vystavením faktúr nevzniká automaticky daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Ani kúpne zmluvy, CMR, evidencie DPH a iné doklady ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe dokladov uznané odpočítanie dane, avšak tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Len s dodaním tovaru je spojený vznik daňovej povinnosti, ktorú zákon o DPH upravuje v ustanovení § 19 ods. 1, keď daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a tým kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Vzniku daňovej povinnosti teda predchádza dodanie tovaru, čo v danom prípade nebolo vierohodným a preukazným spôsobom potvrdené. Nakoľko nedošlo k dodaniu tovaru a služieb, nemohlo dôjsť k vzniku daňovej povinnosti. Zákon o DPH však rieši aj prípady, kedy faktúra vystavená je, ale k samotnému dodaniu tovaru a služieb vôbec nepríde. V takom prípade, ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sume dane ( § 71 ods. 6 zákona o DPH). Keďže nebola preukázaná reálna existencia a dodanie tovaru všetkými zúčastnenými spoločnosťami v reťazci, žalobcovi nevznikla povinnosť platiť daň v zmysle § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale v zmysle § 71 ods. 6 zákona o DPH, t.j. uvedením na faktúre, nakoľko faktúra je doklad, ktorým si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane vo väzbe na splnenie ďalších zákonom stanovených podmienok - § 51 v nadväznosti na § 49 zákona o DPH. Z dôvodu, že u priameho dodávateľa žalobcu sa nepotvrdilo reálne dodanie tovaru, správca dane s poukazom na § 29 ods. 2, 4 zákona č. 511/1992 Zb. bol povinný šetriť celý obchodný reťazec. Kontrolu dane v uvedenom rozsahu vykonal aj preto, lebo základné pravidlá DPH musia byť dodržané v celom obchodnom reťazci. 55/ Žalobca poukazoval na konštantnú judikatúru Európskeho súdneho dvora a Najvyššieho súdu SR k obdobným otázkam, súd však uvádza, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na judikatúru ESD a NS SR, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že skutkový stav daňovej transakcie má prvky niektorého z rozhodnutí ESD, resp. NS SR, čo však žalobca neurobil. Pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu v daňovej kontrole platí prejednávacia zásada, nie vyhľadávacia, to znamená, že správca dane nie je povinný vyhľadávať dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu, ale je oprávnený použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. 56/ Súd pre úplnosť dodáva, že hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú, alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. V rámci dokazovania posudzuje správca dane závažnosť a vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich preukaznosti. V prejednávanej veci správca dane vyhodnotil dôkazy v medziach svojich kompetencií stanovených zákonom, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vyvodené závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia a sú i v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Podstata veci spočíva v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie reálneho uskutočnenia obchodov, resp. že uskutočnil všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikania, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo vyplývajúce zo zásady neutrality DPH. 57/ Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom a preto súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP. 58/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 S.s.p. tak, že ich nepriznal žalovanému. 59/ Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.