Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5S/89/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200776 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200776.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členov senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej v právnej veci žalobcu: PRE SENT, s.r.o., so sídlom Súťažná 10, Bratislava, zastúpeného: TÖGEL SIKORA & TL, s.r.o., AK so sídlom Záhorského č. 19, 831 03 Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám.1, 814 99 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MAGS OD 36783/16/52478 zo dňa 03.03. 2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č. MAGS OD 36783/16/52478 zo dňa 03.03.2016 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením súdny úradník. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne rozhodnutie 1. Dňa 04.05.2015 žalobca podal na cestnom správnom orgáne žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hl. mesta SR Bratislavy za účelom umiestnenia 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. Žalobca uviedol, že RIP zariadenia mali byť umiestnené na rovnakých miestach a rovnakým spôsobom, ako boli umiestnené aj v rokoch 2007 až 2015, keď cestný správny orgán bez akýchkoľvek prekážok povolil žalobcovi umiestnenie týchto RIP zariadení. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalobca legitímne očakávania, že mu cestný správny orgán opätovne za rovnakých podmienok povolí zvláštne užívanie miestnych komunikácií. Cestný správny orgán dňa 02.06.2015 vydal rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. Proti tomuto rozhodnutiu cestného správneho orgánu podal žalobca dňa 02.07.2015 odvolanie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku. Poukázal na to, že cestný správny orgán neoboznámil žalobcu s podkladmi rozhodnutia, neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k týmto podkladom a uplatniť jeho návrhy, neuviedol aké právne predpisy pri rozhodovaní aplikoval a akou správnou úvahou bol pri ich aplikácii vedený a taktiež poukázal na to, že cestný správny orgán namiesto toho, aby skúmal zákonnosť žalobcovej žiadosti a postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, oprel svoje rozhodnutie o ničím nepodložené a pre danú vec absolútne irelevantné doklady a skutočnosti. Druhostupňový orgán rozhodol o odvolaní žalobcu rozhodnutím č. OU-BA- OCDPK2-2015/070880/ VME zo dňa 24.09.2015, ktorým rozhodnutie cestného správneho orgánu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, že pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia došlo zo strany cestného správneho orgánu k porušeniu zákona. Druhostupňový orgán vyčítal cestnému správnemu orgánu okrem iných vecí napríklad aj to, že neumožnil žalobcovi vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, neprerokoval žiadosť žalobcu s dopravným inšpektorátom v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona a nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, keď odôvodnenie rozhodnutia neobsahovalo konkrétne dôvody, ktoré viedli cestný správny orgán k vydaniu rozhodnutia. Odvolací orgán v súvislosti s preskúmavaním spisového materiálu postrehol, že sa v spise nenachádza doklad o zaplatení správneho poplatku ani výzva na jeho zaplatenie. Rozhodnutie druhostupňového orgánu bolo žalobcovi doručené dňa 07.10.2015. 2. Cestný správny orgán dňa 27.11.2015 doručil žalobcovi výzvu na zaplatenie správneho poplatku č.j. MAGS OD 43242/15-365968 zo dňa 02.11.2015, ktorou žalobcu vyzval na zaplatenie správneho poplatku za konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií vo výške XX,- € x XXX, t.j. v celkovej výške XX.XXX,- €. Cestný správny orgán ním vyrubenú výšku správneho poplatku žiadnym spôsobom neodôvodnil, iba poukázal na ustanovenie § 8 ods.1 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch") a položku 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch (ďalej len „sadzobník"). Keďže výzva cestného správneho orgánu na zaplatenie správneho poplatku neobsahovala žiadne odôvodnenie vyrubeného poplatku vo výške XX.XXX,- €, žalobca dňa 10.12.2015 uhradil zákonom predpísaný správny poplatok vo výške XX,- € vychádzajúc z ustanovení § 8 zákona o správnych poplatkoch a položky 82 písm. c) sadzobníka a o tejto skutočnosti informoval cestný správny orgán svojim listom „Oznámenie o zaplatení správneho poplatku" zo dňa 10.12.2015. Žalobca uhradenú výšku správneho poplatku odôvodnil tým, že dňa 04.05.2015 podal na cestnom správnom orgáne len jednu žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií a teda na jej základe bolo začaté len jedno správne konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií, v rámci ktorého bolo vydané rozhodnutie cestného správneho orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015, ktoré bolo zrušené rozhodnutím druhostupňového orgánu č. OÚ-BA- OCDPK2-2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015. Žalobca zároveň vyslovil presvedčenie, že k vyrubeniu správneho poplatku vo výške XX.XXX,-€ zo strany cestného správneho orgánu došlo nedopatrením, a že sa nejedná o hrubú neznalosť zákona o správnych poplatkoch a už vôbec nie o šikanózny výklad tohto zákona zo strany cestného správneho orgánu. 3. Cestný správny orgán však naďalej pokračoval vo svojom konaní, keď namiesto vydania rozhodnutia vo veci samej, t.j. rozhodnutia o povolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií, dňa 15.02.2016 doručil žalobcovi výzvu na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku č.j. MAGS OD36783/16/13935 zo dňa 12.01.2016, v ktorej naďalej trval na správnom poplatku vo výške XX.XXX,- €. Výšku poplatku v tejto svojej výzve odôvodnil tým, že žalobca svojou žiadosťou zo dňa 04.05.2015 žiadal o povolenie zvláštneho užívania pre 428 samostatných polohovo neprepojených RIP zariadení, čo si vyžaduje uskutočnenie 428 samostatných konaní a vydanie takého istého počtu povolení na zvláštne užívanie požadovaných úsekov miestnych komunikácií. Tento svoj záver opieral o ustanovenie § 2 zákona o správnych poplatkoch s tým, že v zmysle tohto ustanovenia sú predmetom správnych poplatkov úkony a konania správnych orgánov a nie samotná žiadosť, ktorá podľa jej obsahu si môže vyžadovať vykonanie samostatných úkonov, alebo konaní. Okrem toho cestný správny orgán v tejto svojej výzve uviedol, že žalobca uhradením správneho poplatku vo výške XX,- € uhradil správny poplatok len za konanie o povolení umiestnenia jedného RIP zariadenia, a preto vyzval žalobcu, aby uviedol, pre ktorú konkrétnu miestnu komunikáciu a jej presné polohové určenie žiada povoliť zvláštne užívanie na umiestnenie jedného RIP zariadenia. Cestný správny orgán zároveň v tejto výzve upozornil žalobcu, že konanie zastaví z titulu nezaplatenia správnych poplatkov vo výške určenej vo výzve na zaplatenie správnych poplatkov. 4. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca svojim listom „Výzva na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku - odpoveď" zo dňa 18.02.2016. Žalobca v tomto liste namietal, že vo veci bolo začaté len jedno konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií a toto konanie pokračuje ďalej po tom, čo odvolací orgán zrušil rozhodnutie vydané cestným správnym orgánom z dôvodu jeho nezákonnosti, cestný správny orgán nesprávne a absolútne účelovo aplikoval na danú situáciu § 2 zákona o správnych poplatkoch, správny orgán nie je oprávnený svojvoľne rozdeliť konanie začaté na podnet účastníka konania na viacero samostatných konaní. 5. Žalobca všetky svoje námietky riadne odôvodnil vrátane uvedenia zákonných ustanovení, o ktoré tieto svoje námietky opiera. 6. Dňa 03.03.2016 cestný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie č. MAGS OD 36783/16/52478, ktorým zastavil správne konania týkajúce sa povolení zvláštnych užívaní 428 úsekov (častí) nasledovných miestnych komunikácií I. a II. triedy v Bratislave: G. D., C.P. D., W., D. Z., M., Š. D.O., W. F., Š., O., D. Z., M., G. D.., Š., V. D.., O., Š., A. D.O.., Š., F. O., F., D. X. O., N., G., O., R., O. D., G., U.Á., F., F., Y., F. D., Z., Z. O., H. O., B., L. Y., S. D., H. Y., S., XX. V., A., F., B., N.D., O. W., O., G., D. V.. B.. U.. Z., U., H., X.. L. G.V., N. na iné účely, než na ktoré sú určené a to pre umiestnenia reklamných, informačných a propagačných (R1P), ktoré boli začaté dňa 04.05.2015 na základe žiadosti PRE SENT s.r.o., Súťažná 10, 821 08 Bratislava, IČO: 35688513 (ďalej len „poplatník") z dôvodu neuhradenia správneho poplatku podľa § 9 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ..zákon o správnych poplatkoch"). 7. Napadnuté rozhodnutie odôvodnil žalovaný nasledovne: „ Dňa 04.05.2015 poplatník podal Hlavnému mestu žiadosť o povolenie zvláštneho užívania 428 úsekov päťdesiatich troch miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hlavného mesta uvedených vyššie na iné účely, než na ktoré sú určené. Účelmi, na ktoré mali byť rozhodnutia o povolení zvláštnych užívaní vydané, bolo umiestnenie reklamných, informačných a propagačných zariadení z toho niektoré s tromi a niektoré so štyrmi reklamnými plochami na poplatníkom určených častiach týchto miestnych komunikácii. Navrhovateľ - poplatník pri podaní žiadosti, ktorá smeruje k vydaniu povolení na zvláštne užívanie požadovaných úsekov miestnych komunikácií po vykonaných správnych konaniach, nezaplatil správny poplatok podľa zákona o správnych poplatkoch. Hlavné mesto rozhodnutím zn. 43242/2015-263664 zo dňa 02.06.2015 nevyhovelo žiadosti a bez zaplatenia správneho poplatku nepovolilo zvláštne užívanie miestnych komunikácií, ktoré žiadateľ napadol odvolaním. Okresný úrad Bratislava, odbor pozemných komunikácií a cestnej dopravy ako odvolací orgán rozhodnutím zn. č. OU-BA-OCDPK2-2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015 právoplatného 07.10.2015 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil Hlavnému mestu na nové prejednanie a rozhodnutie pre procesné pochybenie a to nezaplatenie správneho poplatku. Na základe právneho názoru odvolacieho orgánu, ktorým je prvostupňový správny orgán viazaný, po posúdení obsahu podania, ktorého predmetom bola žiadosť o povolenie zvláštnych užívaní 428 úsekov 53 častí miestnych komunikácií na základe výsledkov správnych konaní, ktoré musia vydaniu povolení predchádzať, Hlavné mesto ako príslušný správny orgán v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, v zmysle položky 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov zákona o správnych poplatkoch v novom konaní dňa 02.11.2015 pod č. MAGS OD 43242/15/365968 vyzval žiadateľa na zaplatenie správneho poplatku v sume XX € za každý úsek zvláštneho užívania, t.j. XX eur x XXX konaní, spolu XX XXX,- eur. Výzva na zaplatenie správnych poplatkov v celkovej výške XX.XXX,- eur bola poplatníkovi doručená 27.11.2015. Poplatník dňa 14.12.2015 zaplatil na určený účet správneho orgánu v určenej lehote len časť vyrubených správnych poplatkov a to sumu XX,- eur, čo by zodpovedalo žiadosti o povolenie zvláštneho užívania len jedného, bližšie nešpecifikovaného úseku miestnej komunikácie. Keďže nebolo správnemu orgánu zjavné za povolenie zvláštneho užívania, ktorého konkrétneho úseku a ktorej miestnej komunikácie, bol správny poplatok zaplatený, Hlavné mesto zaslalo poplatníkovi výzvu č. MAGS OD 36783/16/13935 zo dňa 12.01.2016 na konkretizovanie, určenie, za ktorý úsek miestnej komunikácie bol správny poplatok uhradený. Poplatníka vo výzve upovedomil, že ak v určenej lehote požadovaný údaj cestnému správnemu orgánu neoznámi, bude postupovať podľa § 9 v spojení s § 8 zákona o správnych poplatkoch tak, že úkony nevykoná a konania o povolení zvláštnych užívaní uvedených 428 úsekov miestnych komunikácií I. a II. triedy na území hlavného mesta SR Bratislavy, uvedených v návrhu zo dňa 04.05.2015 zastaví z titulu nezaplatenia správnych poplatkov vo vyrubenej výške. Poplatník uvedenú výzvu prevzal 15.02.2016 a v stanovenej lehote 22.02.2016 Hlavnému mestu neoznámil požadované údaje, konštatoval len, že zaplatený správny poplatok vo výške XX € považuje za správny poplatok za vydanie všetkých 428 povolení na zvláštne užívanie úsekov hore uvedených miestnych komunikácií, s odôvodnením, že o ich vydanie požiadal jednou žiadosťou. Na základe skutkových zistení vyplývajúcich z podania poplatníka a ich porovnaním s cit. ustanoveniami zákona o správnych poplatkoch dospelo Hlavné mesto ako príslušný správny orgán k právnym záverom, že správne poplatky sa platia bez výzvy pri podaní, ktoré smeruje k uskutočneniu konania a nie za žiadosť. Ak podanie jedného poplatníka smeruje k vykonaniu viacerých úkonov a uskutočneniu viacerých konaní, poplatku podlieha každé konanie bez ohľadu na to. že žiadosť podal jeden poplatník. V predmetnom konaní poplatník požiadal o povolenie zvláštnych užívaní na viacerých úsekoch veľkého počtu miestnych komunikácií, ktoré si vyžadujú uskutočnenie samostatných konaní na posúdenie splnenia podmienok každého úseku miestnej komunikácie pred rozhodnutím vo veci o každom úseku. Správny orgán dospel k záverom, že žiadateľ žiadal vydanie povolení vyžadujúcich uskutočnenie 428 konaní, preto v súlade s cit. ustanovením zákona o správnych poplatkoch vyzval poplatníka na zaplatenie správnych poplatkov za 428 správnych konaní. Tým, že poplatník správny poplatok nezaplatil pri podaní, ani v sume vyrubenej správnym orgánom v určenej lehote, ani v náhradne určenej lehote, Hlavné mesto v súlade s § 9 zákona o správnych poplatkoch rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.” V odôvodnení rozhodnutia ďalej žalovaný citoval ustanovenia § 1, § 8 ods.1 a § 9 zákona č.145/1995 o správnych poplatkoch. II. Námietky žalobcu 8. Dňa 09.05.2016 podal žalobca v zmysle § 247 a nasl. OSP na súd žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. MAGS OD 36783/16/52478 zo dňa 03.03.2016, ako i postupu cestného správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu tohto rozhodnutia. 9. Dôvody podania žaloby : - nesprávne právne posúdenie veci - žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o správnych poplatkoch a ustanovenia správneho poriadku o posudzovaní podania podľa obsahu, - rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov - žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza nepravdivé a vykonštruované tvrdenia, ktoré nemajú oporu v žiadnych podkladoch konania, žalovaný sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí s námietkami žalobcu voči nesprávnej aplikácii zákonov žalovaným, žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď neuviedol, akou správnou úvahou bol pri aplikácii zákona vedený. 10. Námietku nesprávneho právneho posúdenia žalobca odôvodnil nasledovne: 11. Cestný správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v zásade uviedol rovnaké závery, aké uviedol už vo svojej Výzve na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku č.j. MAGS OD36783/16/13935 zo dňa 12.01.2016. Cestný správny orgán teda uviedol, že správne poplatky sa platia za uskutočnenie konania a nie za žiadosť. Ďalej uviedol, že ak podanie jedného poplatníka smeruje k vykonaniu viacerých úkonov a uskutočneniu viacerých konaní, poplatku podlieha každé konanie bez ohľadu na to, že žiadosť podal jeden poplatník. Na základe toho dospel k záveru, že žalobca žiadal o vydanie povolení vyžadujúcich uskutočnenie 428 konaní, a preto vyzval žalobcu na zaplatenie správnych poplatkov za 428 správnych konaní. Cestný správny orgán podľa svojho tvrdenia dospel k týmto záverom na základe skutkových zistení vyplývajúcich zo žiadosti žalobcu a ich porovnaní s citovanými ustanoveniami zákona o správnych poplatkoch, pričom citoval ustanovenia § 1, § 8 ods. 1 a § 9 zákona o správnych poplatkoch. 12. Takéto závery cestného správneho orgánu však podľa žalobcu vychádzajú z absolútne nesprávneho právneho posúdenia veci. Účelovosť záverov cestného správneho orgánu naznačuje už samotná skutočnosť, že cestný správny orgán rovnaké závery odvodzuje raz od § 2 zákona o správnych poplatkoch (výzva na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku) a raz od § 1 zákona o správnych poplatkoch (napadnuté rozhodnutie). 13. Žalobca nikdy netvrdil, že správny poplatok sa uhrádza za podanie žiadosti, tak ako to prezentuje cestný správny orgán. Naopak, vo svojom Oznámení o zaplatení správneho poplatku zo dňa 10.12.2015 doručenom cestnému správnemu orgánu dňa 14.12.2015 výslovne uviedol, že správny poplatok uhradil za konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií začaté na základe jeho žiadosti zo dňa 04.05.2015. 14. Skutočnosť, že na základe tejto žiadosti žalobcu bolo začaté len jedno konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií vyplýva aj zo samotného rozhodnutia cestného správneho orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015, ktorým nepovolil žalobcovi umiestnenie všetkých 428 ks RIP zariadení, a v ktorom sa výslovne uvádza, cit.: „Uvedeným dňom podľa § 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov začalo v tejto veci správne konanie." Žalobca poukazuje na skutočnosť, že cestný správny orgán použil termín „správne konanie" v jednotnom čísle, a teda je zrejmé, že cestný správny orgán nezačal vo veci viacero samostatných konaní, ale viedol len jedno konanie, v rámci ktorého vydal len jedno rozhodnutie. Žalobca zdôrazňuje, že sa stále jedná o to isté konanie, ktoré začalo na základe jeho žiadosti zo dňa 04.05.2015 a v tomto konaní sa len pokračuje po tom, čo odvolací orgán zrušil rozhodnutie vydané cestným správnym orgánom z dôvodu jeho nezákonnosti. Ak teda bolo začaté a vedené len jedno konanie, nemožno sa domáhať zaplatenia správneho poplatku za 428 konaní zvlášť, ak správny poriadok neumožňuje žiadnemu správnemu orgánu rozdeliť konanie začaté na základe žiadosti účastníka konania na viacero samostatných konaní, tak ako to uvádza nižšie. Žalobca taktiež poukazuje na to, že v žiadnom prípade sa nemôže jednať o nové konanie, tak ako to cestný správny orgán uvádza na str. 2 napadnutého rozhodnutia. 15. Ak teda cestný správny orgán v napadnutom rozhodnutí tvrdí, že je potrebné viesť 428 samostatných konaní z dôvodu, že každý požadovaný úsek zvláštneho užívania vyžaduje preskúmanie a posúdenie predloženého návrhu, sú tieto jeho tvrdenia účelové a nemajú oporu v žiadnych zákonných ustanoveniach. V tejto súvislosti je otázne aj to, prečo cestný správny orgán na základe žiadosti žalobcu od počiatku nezačal vo veci 428 samostatných konaní a nevydal 428 samostatných rozhodnutí, ale začal len jedno konanie a vydal len jedno rozhodnutie a názor o samostatných konaniach začal prezentovať až po tom, čo bolo jeho rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015 zrušené rozhodnutím druhostupňového orgánu č. OÚ-BA-OCDPK2-2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015 ako nezákonné. Taktiež je na mieste otázka, prečo cestný správny orgán nevydal 428 rozhodnutí o zastavení 428 konaní pre nezaplatenie správnych poplatkov, ale vydal len jedno rozhodnutie o zastavení konania, keď podľa jeho názoru viedol 428 samostatných konaní. 16. Z napadnutého rozhodnutia ako aj z postupu predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia vyplýva, že cestný správny orgán sa domáhal zaplatenia správneho poplatku vo výške XX,- € x 428 konaní, pričom tento svoj záver najskôr opieral o ustanovenie § 2 zákona o správnych poplatkoch a neskôr v samotnom rozhodnutí o ustanovenie § 1 zákona o správnych poplatkoch. V oboch prípadoch sa však jedná o absolútne účelovo interpretované ustanovenia zákona o správnych poplatkoch, pričom ustanovenie § 1 zákona o správnych poplatkoch je navyše na danú situáciu aj nesprávne použité. 17. Pre správny výklad ustanovenia § 2 zákona o správnych poplatkoch je potrebné zodpovedať otázku, či položka 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov ustanovuje správny poplatok za úkon, alebo za konanie správneho orgánu. Keďže na rozhodovanie o povolení zvláštneho užívanie miestnych komunikácií sa v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon") vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, a teda o povolení zvláštneho užívania sa rozhoduje v správnom konaní, čo nakoniec nespochybňuje ani samotný cestný správny orgán, potom nemožno dospieť k žiadnemu inému záveru ako k tomu, že položka 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov upravuje správny poplatok za konanie a nie za úkon správneho orgánu. 18. Ak sa teda jedná o správny poplatok za konanie, potom je ďalej potrebné zodpovedať otázku, či predmetom jedného konania o vydanie povolenia zvláštneho užívania miestnych komunikácií môže byť aj väčší počet RIP zariadení. Odpoveď na túto otázku vyplýva z položky 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, ktorá obsahuje zákonné splnomocnenie, podľa ktorého môže správny orgán v odôvodnených prípadoch znížiť, prípadne odpustiť poplatok podľa tejto položky a na druhej strane, v závislosti od rozsahu a doby užívania komunikácie môže zvýšiť poplatok až na päťnásobok. Z tohto zákonného splnomocnenia je teda nepochybné, že zákonodarca myslel aj na situáciu, keď predmetom jedného správneho konania môže byť väčší počet RIP zariadení a pre tento prípad udelil správnym orgánom oprávnenie zvýšiť správny poplatok s prihliadnutím na rozsah a dobu užívania komunikácie až na päťnásobok. Na základe vyššie uvedeného je teda absolútne nepochybné, že zákon o správnych poplatkoch viaže správny poplatok na konanie a nie na počet RIP zariadení, a teda predmetom jedného konania môže byť aj väčší počet RIP zariadení. Akýkoľvek iný výklad ustanovenia § 2 zákona o správnych poplatkoch v spojení s položkou 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov je neprípustný, a preto vyrubenie správneho poplatku vo výške XX,- € x 428 konaní je v rozpore so zákonom, nakoľko tento pre konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií stanovuje poplatok v maximálnej výške XXX,- €. 19. Cestný správny orgán ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol aj to, že k svojim vyššie uvedeným záverom o tom, že žalobca žiadal o vydanie povolení vyžadujúcich uskutočnenie 428 konaní dospel po posúdení obsahu podania (žiadosti) žalobcu. Cestný správny orgán však neuviedol, na základe akých zákonných ustanovení dospel k týmto záverom a na základe akého zákonného ustanovenia rozdelil jedno konanie začaté na základe žiadosti žalobcu na 428 samostatných konaní. Keďže však použil slovné spojenie „...po posúdení obsahu podania...", má žalobca dôvod domnievať sa, že tak urobil na základe ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"), keďže práve podľa tohto ustanovenie správneho poriadku sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Potom však treba povedať, že takýto postup cestného správneho orgánu je nezákonný a jedná sa o absolútne nesprávnu aplikáciu § 19 ods. 2 správneho poriadku. 20. Podľa § 19 ods. 2 prvá veta správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Toto ustanovenie však upravuje len tú situáciu, že podanie sa nemá posudzovať podľa jeho „názvu", ale podľa jeho obsahu, teda že správny orgán nie je oprávnený odmietnuť podanie len z dôvodu, že je nesprávne označené (napr. žaloba namiesto sťažnosť). Toto ustanovenie správneho poriadku však v žiadnom prípade neumožňuje správnemu orgánu rozdeliť jedno konanie na viacero samostatných konaní a takéto oprávnenie nedáva správnemu orgánu ani žiadne iné ustanovenie správneho poriadku. Keďže článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky ustanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, teda inými slovami, štátne orgány môžu robiť len to, čo im umožňuje zákon a správny poriadok v žiadnom zo svojich ustanovení neumožňuje správnemu orgánu svojvoľne rozdeliť konanie začaté na podnet účastníka konania na viacero samostatných konaní, je tento postup cestného správneho orgánu absolútne nezákonný. 21. Podľa § 18 ods. 1 správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 22. Na základe vyššie uvedeného a v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správnych poplatkoch, správneho poriadku ako aj Ústavy Slovenskej republiky sa teda nepochybne jedná o jedno správne konanie, za ktoré môže byť vyrubený len jeden správny poplatok. Ak by cestný správny orgán využil zákonné splnomocnenie obsiahnuté v položke 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov na zvýšenie správneho poplatku z dôvodu rozsahu užívania miestnych komunikácií (veľký počet RIP zariadení), potom maximálna výška správneho poplatku za konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií by bola XXX,- €. Keďže však cestný správny orgán vo svojej výzve č.k. MAGS OD 43242/15-365968 zo dňa 02.11.2015 na zaplatenie správneho poplatku nevyužil toto zákonné splnomocnenie a namiesto toho vyrubil absolútne nezmyselný a ničím nepodložený správny poplatok vo výške XX.XXX,- €, žalobca uhradil zákonom stanovený poplatok vo výške XX,- €, čím si splnil poplatkovú povinnosť podľa zákona o správnych poplatkoch a cestný správny orgán bol preto povinný vo veci ďalej konať a vydať rozhodnutie, ktorým by rozhodol o žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií. 23. Námietku nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca odôvodnil nasledovne. 24. Napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení obsahuje množstvo nepravdivých a hrubo zavádzajúcich skutočností, ktoré nevyplývajú zo žiadnych podkladov, z ktorých cestný správny orgán vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia a tieto skutočnosti spôsobujú nezrozumiteľnosť celého rozhodnutia. 25. Cestný správny orgán na str. 2 svojho napadnutého rozhodnutia uvádza: „...toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil Hlavnému mestu na nové prejednanie a rozhodnutie pre procesné pochybenie a to nezaplatenie správneho poplatku.“ Toto tvrdenie cestného správneho orgánu je v rozpore so skutočnosťou a je hrubo zavádzajúce, keď navodzuje dojem, akoby jediným dôvodom zrušenia rozhodnutia cestného správneho orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016 bolo nezaplatenie správneho poplatku. Odvolací orgán v rozhodnutí len okrajovo uviedol že sa v spise nenachádza doklad o úhrade správneho poplatku a ani výzva na jeho zaplatenie. 26. Cestný správny orgán na str. 2 svojho napadnutého rozhodnutia taktiež uvádza: „Na základe právneho názoru odvolacieho orgánu, ktorým je prvostupňový správny orgán viazaný, po posúdení obsahu podania, ktorého predmetom bola žiadosť o povolenie zvláštnych užívaní 428 úsekov 53 častí miestnych komunikácií na základe výsledkov správnych konaní, ktoré musia vydaniu povolení predchádzať, Hlavné mesto ako príslušný správny orgán v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, v zmysle položky č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov zákona o správnych poplatkoch v novom konaní dňa 02.11.2015 pod č. MAGS OD 43242/15/365968 vyzval žiadateľa na zaplatenie správneho poplatku v sume XX € za každý úsek zvláštneho užívania, t.j. XX eur x 428 konaní, spolu XX.XXX,XX eur." Opäť sa jedná o hrubo nepravdivé a absolútne zavádzajúce tvrdenie cestného správneho orgánu. Okrem nezmyselného tvrdenia o akomsi „novom konaní" (na túto skutočnosť poukázal žalobca už vyššie) totiž toto tvrdenie cestného správneho orgánu vyvoláva absolútne mylný dojem, že správny poplatok vo výške XX € x 428 konaní, t.j. XX.XXX,- € bol vyrubený na základe právneho názoru odvolacieho orgánu. Ako však žalobca uviedol už vyššie, druhostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí č. OÚ-BA-OCDPK2-2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým zrušil nezákonné rozhodnutie cestného správneho orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015- Sá zo dňa 02.06.2015 vyjadril k otázke správneho poplatku len okrajovo, pričom len stroho skonštatoval, že pri preskúmaní spisového materiálu postrehol, že sa v ňom nenachádza doklad o zaplatení správneho poplatku a ani výzva na jeho zaplatenia. Žiadny právny názor v súvislosti s výškou správneho poplatku, resp. so spôsobom jeho určenia však druhostupňový orgán nevyslovil, tak ako to tvrdí cestný správny orgán. 27. Ďalšou nepravdivou skutočnosťou uvedenou v napadnutom rozhodnutí je skutočnosť, že žalobca uhradil poplatok vo výške XX,- € dňa 14.12.2015. Ak by tomu tak bolo, správny poplatok by nebol zaplatený v stanovenej 15 dňovej lehote. Pravdou však je to, že žalobca tento správny poplatok uhradil dňa 10.12.2015 a dňa 14.12.2015 bol cestnému správnemu orgánu len doručený list žalobcu, ktorým mu oznámil zaplatenie správneho poplatku. 28. Rovnako zavádzajúcim a nepravdivým je aj tvrdenie obsiahnuté v poslednej vete napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého žalobca neuhradil správny poplatok ani v náhradne určenej lehote. Cestný správny orgán totiž v skutočnosti nikdy žalobcovi nestanovil žiadnu náhradnú lehotu na zaplatenie správneho poplatku. Vo Výzve na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku zo dňa 12.01.2016 ho totiž vyzval len na oznámenie, za ktoré konkrétne RIP zariadenie uhradil dňa 10.12.2015 správny poplatok vo výške XX,- €. Aj zastavenie konania z dôvodu nezaplatenia vyrubenej výšky správneho poplatku cestný správny orgán v tejto výzve viazal na neoznámenie tejto skutočnosti a nie na nezaplatenie zostávajúcej časti vyrubeného správneho poplatku. Túto svoju absolútne nelogickú podmienku dokonca neváhal opätovne uviesť aj v napadnutom rozhodnutí. 29. Okrem uvedeného napadnuté rozhodnutie trpí aj ďalšími nedostatkami, pre ktoré je toto rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné. Cestný správny orgán sa totiž v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu voči nesprávnym právnym záverom cestného správneho orgánu, ktoré vzniesol vo svojej odpovedi na výzvu na doplnenie údajov vo veci správneho konania zo dňa 18.02.2016. Cestný správny orgán teda nenaplnil ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku. 30. Ďalším nedostatkom napadnutého rozhodnutia je jeho nedostatočné odôvodnenie. Hoci cestný správny orgán vo svojom napadnutom rozhodnutí cituje príslušné zákonné ustanovenia, na základe ktorých rozhodoval, vo svojom rozhodnutí nikde neuviedol, akou správnou úvahou bol pri ich aplikácii vedený. Samotné tvrdenie, že „Na základe skutkových zistení vyplývajúcich z podania a ich porovnaním s citovanými ustanoveniami zákona o správnych poplatkoch dospelo Hlavné mesto ako príslušný správny orgán k právnym záverom..." nemožno ani v zmysle rozhodovacej praxe NS SR považovať za náležité odôvodnenie správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukazuje na judikát publikovaný v Občianskoprávnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom R 60/2000, publikovaný aj v I. diely komentovaného OSP od JUDr. Jaroslava Krajča a kol., V. aktualizované vydanie, vydaného v júni 2010, na str. 1092, ktorý znie: „Zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Zb. (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne s paragrafovým znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil." V zmysle uvedeného teda napadnuté rozhodnutie nie je náležíte odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné. 31. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie Hlavného mesta SR Bratislavy č. MAGS OD 36783/16/52478 zo dňa 03.03.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ako i z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Uplatnil si náhradu trov konania. III. Zhrnutie argumentov žalovaného 32. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nesprávnom aplikovaní ustanovenia zákona o správnych poplatkoch, nakoľko žalovaný postupoval podľa jeho názoru v súlade s ustanoveniami zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "zákon o správnych poplatkoch''). Poukázal na ustanovenie § 2 zákona o správnych poplatkoch podľa ktorého predmetom poplatku sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov ako i na Sadzobník správnych poplatkov, položka 82 písm. c) ktorý určuje poplatok za povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií vo výške XX Eur. 33. Vo vyjadrení cituje § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších právnych predpisov, vyhlášku Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva cestný zákon, konkrétne § 11. 34. Z citovaných ustanovení cestného zákona, zákona o správnych poplatkoch a vyhlášky je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď vyzval žalobcu na úhradu správneho poplatku vo výške XX XXX,- Eur pozostávajúceho z XX,- Eur x 428 kusov reklamných, informačných a propagačných zariadení (ďalej len “RIPZ”), nakoľko podanie žalobcu (žiadosť o povolenie na umiestnenie reklamného, propagačného a informačného zariadenia) smerovalo k zvláštnemu užívaniu miestnych komunikácií za účelom umiestnenia 428 kusov RIPZ. Nakoľko v zmysle vyhlášky je na zvláštne užívanie potrebné povolenie cestného správneho orgánu, ktoré podlieha správnemu poplatku a užívaním je umiestnenie, v konkrétnom prípade umiestnenie 428 kusov RIPZ, je nesporné, že poplatková povinnosť žiadateľa sa v tomto prípade vzťahovala na 428 kusov RIPZ. 35. Zo žiadosti žalobcu jasne a zreteľne vyplýva, že svojim podaním (žiadosťou o povolenie na umiestnenie reklamného, propagačného a informačného zariadenia) žiadal od žalovaného vydanie povolenia na umiestnenie reklamného, propagačného a informačného zariadenia v celkovom počte 428 kusov RIPZ. Z uvedeného postupu žalovaného je zjavné, že žalovaný žiadosť ako podanie žalobcu posúdil správne a to podľa jeho obsahovej stránke, identifikoval predmet podania (umiestnenie 428 kusov RIPZ) a súčasne aj petit podania (udelenie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií za účelom umiestnenia 428 kusov RIPZ). 36. Z vyššie uvedeného je podľa žalovaného zrejmé, že žalovaný ustanovenia správneho poriadku, cestného zákona a zákona o správnych poplatkoch aplikoval správne. 37. K námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov sa žalovaný vyjadril tak, že v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, a to najmä stanovisko odvolacieho orgánu Okresného úradu Bratislava v rozhodnutí č. OÚ-BA- OCDPK2- 2015/070880/VME z 24.09.2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Hlavného mesta zn. 43242/2015-263664 z 02.06.2015 o nepovolení zvláštneho užívania miestnych komunikácií a cestnej dopravy z dôvodu procesného pochybenia a to nezaplatenia správneho poplatku. Žalovaný preto v novom konaní dňa 02.11.2015 č. MAGS OD 43242/15/365968 v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu a so sadzobníkom správnych poplatkov zákona o správnych poplatkoch správne vyzval žalobcu na zaplatenie stanoveného správneho poplatku vo výške XX eur za každý úsek zvláštneho užívania, čo pri počte 428 konaní predstavovalo sumu XX XXX eur. Keďže žalobca (poplatník) uhradil len jeden správny poplatok vo výške XX eur, teda za jeden úsek zvláštneho užívania, bol vyzvaný žalovaným aby určil, za ktorý úsek bol tento poplatok uhradený pod hrozbou zastavenia konania z titulu nezaplatenia správnych poplatkov. Žalobca oznámil, že správny poplatok vo výške XX eur považuje za správny poplatok za vydanie všetkých 428 povolení na zvláštne užívanie, platbu nespresnil ani nedoplnil. Je pravdou, že neuhradenie správneho poplatku nebolo jediným nedostatkom rozhodnutia zn. 43242/2015-263664 z 02.06.2015 vytýkaným odvolacím orgánom žalovanému, avšak bolo odvolacím orgánom vyhodnotené ako vada rozhodnutia a teda bolo potrebné túto vadu odstrániť a nie jej existenciu spochybňovať či prehliadať. 38. Aj ďalšie skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie žalovaného, boli podľa žalovaného v súlade s priebehom konania. Ich nesprávna interpretácia zo strany žalobcu mohla spôsobiť zmätočnosť. Ide najmä o úhradu správneho poplatku 80 eur žalobcom. Žalovaný nezastavil konanie z dôvodu, že tento poplatok nebol uhradený v stanovenej lehote, ako sa to snažil naznačiť žalobca , ale naopak. Vo výzve číslo MAGS OD36783/16/13935 z 12.01.2016 v druhom odseku žalobca zrozumiteľne uvádza žalovanému, že časť správneho poplatku v sume 80 eur zaplatil v určenej lehote. Predmetom výzvy však bola predovšetkým žiadosť o spresnenie, pre ktorú konkrétnu miestnu komunikáciu žiada žalobca povoliť zvláštne užívanie. Úhradu zostávajúcej časti vyrubeného správneho poplatku žalobca v pôvodne určenej lehote nevykonal. V náhradnej lehote žalobca nesplnil výzvu na konkretizáciu miestnej komunikácie, preto ani v tejto časti nemohlo byť jeho žiadosti vyhovené. 39. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie bolo riadne a zrozumiteľne odôvodnené a neobsahuje žiadne nepravdivé či zavádzajúce skutočnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu zamietnuť. IV. Pojednávanie 40. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 27.02.2018 . V. Relevantné právne predpisy 41. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon), na užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií iným než zvyčajným spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len „zvláštne užívanie“), je potrebné povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia. Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie automobilového športu (FIA Paríž). 42. Podľa § 8 ods. 3 písm. a) cestného zákona, na rozhodovanie o povoľovaní zvláštneho užívania diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s týmito odchýlkami: a) § 1, 7, 8, 14 a § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sa nepoužijú. 43. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy, ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu. Toto povolenie podlieha správnemu poplatku podľa osobitných predpisov. Takým užívaním je najmä: b) umiestňovanie zariadení alebo predmetov na diaľnici, ceste alebo miestnej komunikácii, najmä predajných, reklamných alebo zábavných. 44. Podľa § 1 zákona o správnych poplatkoch tento zákon upravuje správne poplatky (ďalej len „poplatky“), ktoré sa platia za úkony a konania orgánov štátnej správy, vyšších územných celkov, obcí, štátnych archívov1) a DataCentra (ďalej len „správny orgán“). 45. Podľa § 2 cit. zákona predmetom poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú uvedené v sadzobníku správnych poplatkov (ďalej len „sadzobník“). Sadzobník tvorí prílohu, ktorá je súčasťou tohto zákona. 46. Podľa Položky č. 82 písm. c/ sadzobníka správnych poplatkov je poplatok za povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácii XX eur, pričom je k tejto položke nasledujúce Splnomocnenie: Správny orgán môže v odôvodnených prípadoch znížiť, prípadne odpustiť poplatok podľa tejto položky. V závislosti od rozsahu a doby užívania komunikácie môže správny orgán zvýšiť poplatok až na päťnásobok. 47. Podľa § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní nč. 71/1967 v znení činnom v čase podania žiadosti žalobcu konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 48. Podľa § 19 ods. 2 citovaného zákona podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti. 49. Podľa § 8 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie. 50. Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona poplatky určené v sadzobníku percentuálnou sadzbou sa platia pred vykonaním úkonu na základe písomnej výzvy, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak, a sú splatné do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na ich zaplatenie, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. 51. Podľa § 9 zákona o správnych poplatkoch ,ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať. 52. Podľa § 13 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch právo správneho orgánu vybrať a povinnosť poplatníka zaplatiť poplatok zanikne uplynutím troch rokov od konca kalendárneho roka, v ktorom sa vykonali úkony alebo uskutočnilo konanie alebo v ktorom nastali iné skutočnosti rozhodujúce pre vybratie a na zaplatenie poplatku. 53. Podľa § 3 ods. 1 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 54. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 55. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomité a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 56. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 57. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 58. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. VI. Posúdenie veci správnym súdom 59. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 60. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. 61. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 62. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 63. Podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSPS správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 64. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym poriadkom - SSP (zákon č. 162/2015 Z.z.). Oba zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania. 65. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 66. Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. MAGS OD 36783/16/52478 zo dňa 03.03.2016 ktorým zastavil správne konania týkajúce sa povolení zvláštnych užívaní 428 úsekov (častí) nasledovných miestnych komunikácií I. a II. triedy v Bratislave: G. D., C. D., W., D.O. Z., M., Š. D., W. F., Š., O., D.O. Z., M., G. D.., Š., V. D.., O., Š.H., A. D.., Š., F. O., F.V., D. X. O., N., G., O., R.C., O. D., G., U., F., F., Y.D., F. D., Z., Z. O., H. O.H., B., L. Y., S. D., H. Y., S., XX. V., A., F., B., N., O. W., O., G., D.N. V.. B.. U.. Z., U., H., X.. L. G., N., na iné účely než na ktoré sú určené a to pre umiestnenia reklamných, informačných a propagačných (RIP), ktoré boli začaté dňa 04.05.2015 na základe žiadosti PRE SENT s.r.o., Súťažná 10, 821 08 Bratislava, IČO: 35688513 (ďalej len „poplatník") a to podľa § 9 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch pre nezaplatenie správneho poplatku za všetkých 428 správnych konaní. 67. Z obsahu administratívneho spisu ako i súdneho spisu súd zistil že žalobca mal od roku 1999 umiestnené RIP zariadenia na miestnych komunikáciách I. a II. triedy na území Hlavného mesta SR Bratislavy, a to v období rokov 1999 až 2006 na základe nájomných zmlúv a od roku 2007 na základe povolení vydaných primátorom Hlavného mesta SR Bratislavy. Predmetné povolenia boli vždy vydané na dobu určitú v zmysle § 8 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého sa zvláštne užívanie miestnych komunikácií povoľuje na dobu určitú. Posledné povolenie na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy za účelom umiestnenia 400 ks RIP zariadení bolo žalobcovi vydané v roku 2014 na obdobie od 05.06.2014 do 04.06.2015 na základe jednej žiadosti v rámci jedného konania, jedným rozhodnutím žalovaného. Správny poplatok za túto žiadosť zo dňa 28.05.2014 bol zaplatený vo výške XXX,- eur podľa položky 82 Sadzobníka správnych poplatkov zákona č.145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a splnomocnenia k uvedenej položke. 68. Dňa 04.05.2015 žalobca podal na cestnom správnom orgáne Žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií I. a II. triedy na území Hl. mesta SR Bratislavy za účelom umiestnenia 428 ks RIP zariadení na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016. RIP zariadenia mali byť umiestnené na rovnakých miestach a rovnakým spôsobom, ako boli umiestnené aj v rokoch 2007 až 2015, keď cestný správny orgán bez akýchkoľvek prekážok povolil žalobcovi umiestnenie týchto RIP zariadení. Vzhľadom na túto skutočnosť mal žalobca, podľa názoru súdu, oprávnené legitímne očakávania, že bude cestný správny orgán postupovať pri rozhodovaní o žiadosti za rovnakých podmienok ako v predchádzajúcom období, minimálne v časti vyrubovania správneho poplatku vo výške XXX,- eur, povolí zvláštne užívanie miestnych komunikácií, respektíve riadne, zákonným spôsobom odôvodní iný postup a negatívne rozhodnutie, čo však správny orgán nedodržal, hoci ho žalovaný na tento nezákonný postup písomne viackrát upozorňoval. 69. Cestný správny orgán dňa 02.06.2015 vydal v jednom správnom konaní jedno rozhodnutie č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016, o ktoré žiadal žalobca jednou žiadosťou zo dňa 04.05.2015 pričom v rozhodnutí žalovaný uviedol, že dňom 04.05.2015 začalo v zmysle §18 ods. 2 zákona č. 71/967 Zb. o správnom konaní v tejto veci správne konanie. To znamená, že správny orgán na základe uvedenej žiadosti žalobcu začal jedno správne konanie a vydal jedno rozhodnutie týkajúce sa zvláštneho užívania 428 úsekov miestnych komunikácií I. a II. triedy. 70. Žalobca pri podaní žiadosti správny poplatok neuhradil, žalovaný ho nevyzval na zaplatenie správneho poplatku, žalovaný rozhodol bez zaplateného správneho poplatku a následne po zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom v celom rozsahu a vrátení na nové prejednanie a rozhodnutie pre nezákonnosť rozhodnutia, žalovaný postupoval tak, ako keby žalobca podal na cestnom orgáne 04.05.2015 428 žiadostí, vyzval ho na zaplatenie 428 správnych poplatkov po XX,- eur, nepokračoval v zrušenom správnom konaní, ale v rozhodnutí uviedol, že sa jedná o nové konanie, pričom takýto postup ani správnu úvahu, ktorou sa riadil neodôvodnil zákonným a zrozumiteľným spôsobom - neuviedol ustanovenia zákona o správnom konaní na základe ktorých rozdelil jednu žiadosť žalobcu zo dňa 04.05.2015 na 428 samostatných konaní, čo je v príkrom rozpore s predchádzajúcim postupom a rozhodnutím žalovaného. 71. Cestný správny orgán dňa 27.11.2015 doručil žalobcovi výzvu na zaplatenie správneho poplatku č.j. MAGS OD 43242/15-365968 zo dňa 02.11.2015, ktorou žalobcu vyzval na zaplatenie správneho poplatku za konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií vo výške XX,- € x 428, t.j. v celkovej výške XX.XXX,- €, pričom ním vyrubenú výšku správneho poplatku žiadnym spôsobom neodôvodnil, iba stroho poukázal na ustanovenie § 8 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch") a položku 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch (ďalej len „sadzobník"). Vo výzve uviedol, že v prípade ak žalobca neuhradí uvedený poplatok, podľa § 9 zákona č.145/1995 Z.z. správny orgán úkon nevykoná a konanie v predmetnej veci zastaví. Opätovne dáva súd do pozornosti, že žalovaný hovorí o zastavení konania začatého 04.05. 2015 a nie zastavení konaní. 72. Keďže výzva cestného správneho orgánu na zaplatenie správneho poplatku neobsahovala žiadne odôvodnenie vyrubeného poplatku vo výške XX.XXX,- eur, žalobca dňa 10.12.2015 uhradil zákonom predpísaný správny poplatok vo výške XX,- eur vychádzajúc z ustanovení § 8 zákona o správnych poplatkoch a položky 82 písm. c) sadzobníka a o tejto skutočnosti informoval cestný správny orgán svojim listom „Oznámenie o zaplatení správneho poplatku" zo dňa 10.12.2015. Žalobca uhradenú výšku správneho poplatku odôvodnil tým, že dňa 04.05.2015 podal na cestnom správnom orgáne len jednu žiadosť o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií a teda na jej základe bolo začaté len jedno správne konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií, v rámci ktorého bolo vydané jedno rozhodnutie cestného správneho orgánu v jednom správnom konaní č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015, ktoré bolo zrušené rozhodnutím odvolacieho orgánu č. OÚ-BA-OCDPK2-2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015. Žalovaný reagoval tak, že dňa 15.02.2016 doručil žalobcovi výzvu na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku č.j. MAGS OD36783/16/13935 zo dňa 12.01.2016, v ktorej naďalej trval na správnom poplatku vo výške XX.XXX,- eur. Výšku poplatku v tejto svojej výzve odôvodnil tým, že žalobca svojou žiadosťou zo dňa 04.05.2015 žiadal o povolenie zvláštneho užívania pre 428 samostatných polohovo neprepojených RIP zariadení, čo si vyžaduje uskutočnenie 428 samostatných konaní a vydanie takého istého počtu povolení na zvláštne užívanie požadovaných úsekov miestnych komunikácií. Tento svoj záver opieral o ustanovenie § 2 zákona o správnych poplatkoch s tým, že v zmysle tohto ustanovenia sú predmetom správnych poplatkov úkony a konania správnych orgánov a nie samotná žiadosť, ktorá podľa jej obsahu si môže vyžadovať vykonanie samostatných úkonov, alebo konaní. Okrem toho cestný správny orgán v tejto svojej výzve uviedol, že žalobca uhradením správneho poplatku vo výške XX,- € uhradil správny poplatok len za konanie o povolení umiestnenia jedného RIP zariadenia, a preto vyzval žalobcu, aby uviedol, pre ktorú konkrétnu miestnu komunikáciu a jej presné polohové určenie žiada povoliť zvláštne užívanie na umiestnenie jedného RIP zariadenia. Cestný správny orgán zároveň v tejto výzve upozornil žalobcu, že konania o povolení zvláštnych užívaní uvedených 428 úsekov miestnych komunikácií I. a II. triedy zastaví z titulu nezaplatenia správnych poplatkov vo výške určenej v jeho výzve. 73. Na predmetnú výzvu reagoval žalobca svojim listom „Výzva na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku - odpoveď" zo dňa 18.02.2016. Žalobca v tomto liste oznámil, že žiada povoliť všetkých 428 ks reklamných, propagačných a informačných zariadení na všetkých 53 miestnych komunikáciách I. a II. triedy na území Bratislava podľa polohového určenia, tak ako bolo uvedené v jeho žiadosti č.j. 43242/2015/263664 zo dňa 04.05.2015, keďže spoločnosť uhradila správny poplatok vo výške, ktorú pre takéto konanie predpisuje § 8 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch") v spojení s položkou 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o správnych poplatkoch a v spojení s §2 a § 6 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch, tak ako to spoločnosť žalobcu uviedla vo svojom Oznámení o zaplatení správneho poplatku, ktoré bolo cestnému správnemu orgánu doručené dňa 14.12.2015. Zároveň poukázal na skutočnosť že vo veci bolo začaté len jedno konanie o vydanie povolenia na zvláštne užívanie miestnych komunikácií a toto konanie pokračuje ďalej po tom, čo odvolací orgán zrušil rozhodnutie vydané cestným správnym orgánom z dôvodu jeho nezákonnosti. Ak teda bolo začaté a vedené len jedno konanie, nemožno sa podľa žalobcu domáhať zaplatenia správneho poplatku za 428 konaní, zvlášť ak správny poriadok neumožňuje žiadnemu správnemu orgánu rozdeliť konanie na viacero samostatných konaní. Na druhej strane uvádza, že ak žalovaný tvrdí o potrebe viesť 428 samostatných konaní je potom otázne prečo žalovaný na základe jeho žiadosti od počiatku nezačal vo veci 428 samostatných konaní , nevydal 428 samostatných rozhodnutí, ale začal len jedno konanie a vydal len jedno rozhodnutie po tom, čo bolo jeho rozhodnutie zrušené. V oznámení sa žalobca ďalej zaoberá nesprávnou interpretáciou § 2 zákona o správnych poplatkoch žalovaným a analyzuje položku 82 písm. c/ sadzobníka správnych poplatkov a zákonné splnomocnenie obsiahnuté v tejto položke. 74. Dňa 03.03.2016 cestný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie č. MAGS OD 36783/16/52478, ktorým podľa § 9 zákona č. 145/1995 Z.z. zastavil správne konania týkajúce sa povolení zvláštnych užívaní 428 úsekov miestnych komunikácií I. a II. triedy na iné účely než na ktoré sú určené a to pre umiestnenie reklamných, informačných a propagačných RIP zariadení, ktoré boli začaté dňa 04.05.2015 na základe žiadosti PRE SENT s.r.o. z dôvodu neuhradenia správnych poplatkov vo vyrubenej výške. 75. Rozhodnutie odôvodnil nasledovne: navrhovateľ - poplatník pri podaní žiadosti, ktorá smeruje k vydaniu povolení na zvláštne užívanie požadovaných úsekov miestnych komunikácií po vykonaných správnych konaniach, nezaplatil správny poplatok podľa zákona o správnych poplatkoch. Hlavné mesto rozhodnutím zn. 43242/2015-263664 zo dňa 02.06.2015 nevyhovelo žiadosti a bez zaplatenia správneho poplatku nepovolilo zvláštne užívanie miestnych komunikácií, ktoré žiadateľ napadol odvolaním. Okresný úrad Bratislava, odbor pozemných komunikácii a cestnej dopravy ako odvolací orgán rozhodnutím zn. č. OU-BA-OCDPK2-2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015 právoplatného 07.10.2015 toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil Hlavnému mestu na nové prejednanie a rozhodnutie pre procesné pochybenie a to nezaplatenie správneho poplatku a preto na základe právneho názoru odvolacieho orgánu, ktorým je prvostupňový správny orgán viazaný, po posúdení obsahu podania, ktorého predmetom bola žiadosť o povolenie zvláštnych užívaní 428 úsekov 53 častí miestnych komunikácií na základe výsledkov správnych konaní, ktoré musia vydaniu povolení predchádzať, Hlavné mesto ako príslušný správny orgán v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, v zmysle položky 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov zákona o správnych poplatkoch v novom konaní dňa 02.11.2015 pod č. MAGS OD 43242/15/365968 vyzval žiadateľa na zaplatenie správneho poplatku v sume 80 eur za každý úsek zvláštneho užívania, t.j. XX eur x 428 konaní, spolu XX XXX,XX eur. Výzva na zaplatenie správnych poplatkov v celkovej výške XX.XXX,XX eur bola poplatníkovi doručená 27.11.2015. Poplatník dňa 14.12.2015 zaplatil na určený účet správneho orgánu v určenej lehote len časť vyrubených správnych poplatkov a to sumu XX,XX eur, čo by zodpovedalo žiadosti o povolenie zvláštneho užívania len jedného, bližšie nešpecifikovaného úseku miestnej komunikácie. Keďže nebolo správnemu orgánu zjavné, za povolenie zvláštneho užívania ktorého konkrétneho úseku a ktorej miestnej komunikácie, bol správny poplatok zaplatený, Hlavné mesto zaslalo poplatníkovi výzvu č. MAGS OD 36783/16/13935 zo dňa 12.01.2016 na konkretizovanie, určenie, za ktorý úsek miestnej komunikácie bol správny poplatok uhradený. Poplatníka vo výzve upovedomil, že ak v určenej lehote požadovaný údaj cestnému správnemu orgánu neoznámi, bude postupovať podľa § 9 v spojení s § 8 zákona o správnych poplatkoch tak, že úkony nevykoná a konania o povolení zvláštnych užívaní uvedených 428 úsekov miestnych komunikácií I. a II. triedy na území hlavného mesta SR Bratislavy, uvedených v návrhu zo dňa 4.5.2015 zastaví z titulu nezaplatenia správnych poplatkov vo vyrubenej výške. Poplatník uvedenú výzvu prevzal 15.02.2016 a v stanovenej lehote 22.02.2016 Hlavnému mestu neoznámil požadované údaje, konštatoval lenže zaplatený správny poplatok vo výške XX,- eur považuje za správny poplatok za vydanie všetkých 428 povolení na zvláštne užívanie úsekov hore uvedených miestnych komunikácií, s odôvodnením, že o ich vydanie požiadal jednou žiadosťou. Ďalej žalovaný citoval ustanovenia § 1, § 8 a § 9 zákona o správnych poplatkoch a na záver uviedol, že na základe skutkových zistení vyplývajúcich z podania poplatníka a ich porovnaním s cit. ustanoveniami zákona o správnych poplatkoch dospelo Hlavné mesto ako príslušný správny orgán k právnym záverom, že správne poplatky sa platia bez výzvy pri podaní, ktoré smeruje k uskutočneniu konania a nie za žiadosť. Ak podanie jedného poplatníka smeruje k vykonaniu viacerých úkonov a uskutočneniu viacerých konaní, poplatku podlieha každé konanie bez ohľadu na to. že žiadosť podal jeden poplatník. V predmetnom konaní poplatník požiadal o povolenie zvláštnych užívaní na viacerých úsekoch veľkého počtu miestnych komunikácií, ktoré si vyžadujú uskutočnenie samostatných konaní na posúdenie splnenia podmienok každého úseku miestnej komunikácie pred rozhodnutím vo veci o každom úseku. Správny orgán dospel k záverom, že žiadateľ požadoval o vydanie povolení vyžadujúcich uskutočnenie 428 konaní, preto v súlade s cit. ustanovením zákona o správnych poplatkoch vyzval poplatníka na zaplatenie správnych poplatkov za 428 správnych konaní. Tým. že poplatník správny poplatok nezaplatil pri podaní, ani v sume vyrubenej správnym orgánom v určenej lehote, ani v náhradne určenej lehote, Hlavné mesto v súlade s § 9 zákona o správnych poplatkoch rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. 76. Súdu nie je z napadnutého rozhodnutia zrejmé prečo žalovaný vo výroku rozhodnutia uviedol, že zastavil všetky správne konania pre nezaplatenie správnych poplatkov vo vyrubenej výške, hoci žalovaný zaplatil v lehote správny poplatok vo výške XX,- eur zodpovedajúci jednej žiadosti o vydanie povolania na zvláštne užívanie jednej časti miestnej komunikácie I. a II. stupňa 77. Po zaplatení správneho poplatku vo výške XX,- eur vyzval žalobcu na odstránenie vady podania - konkretizáciu časti miestnej komunikácie na ktorú žiada vydať povolenie, keďže žalobca túto nekonkretizoval, žalovaný zastavil konanie aj v tomto prípade pre nezaplatenie správneho poplatku, hoci ak bol presvedčený, že sa jedná o samostatné konanie mal zastaviť konanie pre neodstránenie vady návrhu. Rozhodnutie je v tejto časti nezrozumiteľné, nedostatočne odôvodnené a jeho právne posúdenie je vnútorne protirečivé. 78. Napadnuté rozhodnutie vo svojom odôvodnení obsahuje množstvo nepravdivých a hrubo zavádzajúcich skutočností, ktoré nevyplývajú zo žiadnych podkladov, z ktorých cestný správny orgán vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia a tieto skutočnosti spôsobujú nezrozumiteľnosť celého rozhodnutia, napr. cestný správny orgán na str. 2 svojho napadnutého rozhodnutia uvádza: „...toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil Hlavnému mestu na nové prejednanie a rozhodnutie pre procesné pochybenie a to nezaplatenie správneho poplatku." Toto tvrdenie cestného správneho orgánu je v rozpore so skutočnosťou a je hrubo zavádzajúce, keď navodzuje dojem, akoby jediným dôvodom zrušenia rozhodnutia cestného správneho orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015-Sá zo dňa 02.06.2015, ktorým nepovolil žalobcovi zvláštne užívanie miestnych komunikácií na obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016 bolo nezaplatenie správneho poplatku. Opak je však pravdou, keď odvolací orgán vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyčítal cestnému správnemu orgánu celý rad pochybení a porušení zákona, cestný správny orgán na str. 2 svojho napadnutého rozhodnutia taktiež uvádza: „Na základe právneho názoru odvolacieho orgánu, ktorým je prvostupňový správny orgán viazaný, po posúdení obsahu podania, ktorého predmetom bola žiadosť o povolenie zvláštnych užívaní 428 úsekov 53 častí miestnych komunikácií na základe výsledkov správnych konaní, ktoré musia vydaniu povolení predchádzať, Hlavné mesto ako príslušný správny orgán v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu, v zmysle položky č. 82 písm. c) sadzobníka správnych poplatkov zákona o správnych poplatkoch v novom konaní dňa 02.11.2015 pod č. MAGS OD 43242/15/365968 vyzval žiadateľa na zaplatenie správneho poplatku v sume 80 eur za každý úsek zvláštneho užívania, t.j. XX eur x 428 konaní, spolu XX.XXX,XX eur." Opäť sa jedná o hrubo nepravdivé a absolútne zavádzajúce tvrdenie cestného správneho orgánu. Okrem nezmyselného tvrdenia o akomsi „novom konaní" (na túto skutočnosť poukázal žalobca už vyššie) totiž toto tvrdenie cestného správneho orgánu vyvoláva absolútne mylný dojem, že správny poplatok vo výške XX eur x 428 konaní, t.j. XX.XXX,- eur bol vyrubený na základe právneho názoru odvolacieho orgánu. Ako však žalobca uviedol už vyššie, druhostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí č. OÚ-BA-OCDPK2-2015/070880/VME zo dňa 24.09.2015, ktorým zrušil nezákonné rozhodnutie cestného správneho orgánu č.j. 43242/2015-263664, ev. č. 71/2015- Sá zo dňa 02.06.2015 vyjadril k otázke správneho poplatku len okrajovo, pričom len stroho skonštatoval, že pri preskúmaní spisového materiálu postrehol, že sa v ňom nenachádza doklad o zaplatení správneho poplatku a ani výzva na jeho zaplatenia. Žiadny právny názor v súvislosti s výškou správneho poplatku, resp. so spôsobom jeho určenia však druhostupňový orgán nevyslovil, tak ako to tvrdí cestný správny orgán, ďalšou nepravdivou skutočnosťou uvedenou v napadnutom rozhodnutí je skutočnosť, že žalobca uhradil poplatok vo výške XX,- eur dňa 14.12.2015. Ak by tomu tak bolo, správny poplatok by nebol zaplatený v stanovenej 15 dňovej lehote. Pravdou však je to, že žalobca tento správny poplatok uhradil dňa 10.12.2015 a dňa 14.12.2015 bol cestnému správnemu orgánu len doručený list žalobcu, ktorým mu oznámil zaplatenie správneho poplatku, zavádzajúcim a nepravdivým je aj tvrdenie obsiahnuté v poslednej vete napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého žalobca neuhradil správny poplatok ani v náhradne určenej lehote. Cestný správny orgán totiž v skutočnosti nikdy žalobcovi nestanovil žiadnu náhradnú lehotu na zaplatenie správneho poplatku. Vo Výzve na doplnenie údajov vo veci správneho poplatku zo dňa 12.01.2016 ho totiž vyzval len na oznámenie, za ktoré konkrétne RIP zariadenie uhradil dňa 10.12.2015 správny poplatok vo výške XX,- eur. 79. Z vyššie uvedených skutočností je teda nepochybné, že napadnuté rozhodnutie obsahuje aj ničím nepodložené, vykonštruované, nepravdivé a hrubo zavádzajúce tvrdenia, ktoré nie je možné podložiť žiadnymi objektívnymi skutočnosťami. Cestný správny orgán dokonca neváha prezentovať svoj právny názor ako názor odvolacieho orgánu, hoci odvolací orgán takýto právny názor nikdy nevyslovil. Tým, že cestný správny orgán opiera svoje napadnuté rozhodnutie o vykonštruované a nepravdivé tvrdenia, je toto rozhodnutie nezrozumiteľné a arbitrárne, a preto je nepreskúmateľné. 80. Okrem uvedeného napadnuté rozhodnutie trpí aj ďalšími nedostatkami, pre ktoré je toto rozhodnutie potrebné považovať za nepreskúmateľné. Cestný správny orgán sa totiž v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu voči nesprávnym právnym záverom cestného správneho orgánu, ktoré vzniesol vo svojej odpovedi na výzvu na doplnenie údajov vo veci správneho poriadku zo dňa 18.02.2016. Cestný správny orgán teda nenaplnil ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má správny orgán vo svojom rozhodnutí uviesť, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V zmysle rozhodovacej praxe súdov je rozhodnutie o zastavení správneho konania, síce svojim charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Preto podľa názoru žalobcu ide o také rozhodnutie, ktoré zasahuje do práv a právom chránených záujmov účastníka konania, a preto by malo obsahovať aj náležitosti podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. 81. Ďalším nedostatkom napadnutého rozhodnutia je podľa názoru súdu jeho nedostatočné odôvodnenie. Hoci cestný správny orgán vo svojom napadnutom rozhodnutí cituje príslušné zákonné ustanovenia, na základe ktorých rozhodoval, vo svojom rozhodnutí nikde neuviedol, akou správnou úvahou bol pri ich aplikácii vedený. Samotné tvrdenie, že „Na základe skutkových zistení vyplývajúcich z podania a ich porovnaním s citovanými ustanoveniami zákona o správnych poplatkoch dospelo Hlavné mesto ako príslušný správny orgán k právnym záverom..." nemožno ani v zmysle rozhodovacej praxe NS SR považovať za náležité odôvodnenie správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal aj žalobca na judikát publikovaný v Občianskoprávnej zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod číslom R 60/2000, publikovaný aj v I. diely komentovaného OSP od JUDr. Jaroslava Krajča a kol., V. aktualizované vydanie, vydaného v júni 2010, na str. 1092, ktorý znie: „Zákonné požiadavky na konanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb stanovené zákonom č. 71/1967 Zb. (prípadne iným procesným predpisom), nie sú naplnené tým, že správny orgán v rozhodnutí doslovne s paragrafovým znením alebo voľne uvedie ich znenie a ustálenými formuláciami deklaruje, že sa nimi pri rozhodovaní riadil.“ V zmysle uvedeného teda napadnuté rozhodnutie nie je náležíte odôvodnené, a preto je nepreskúmateľné. 82. Už vo svojej staršej judikatúre Najvyšší súd (dostupná na internetovej stránke www.nssr.tzov.sk <http://www.nssr.tzov.sk>) smerom k problematike nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu napr. zdôraznil, že „Ide o závažný argument (nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre nedostatočné odôvodnenie), ktorý sám o sebe vytvára základnú prekážku pre vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu. Jedným z dôvodov nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu súdna judikatúra spája s nedostatkom dôvodov. Aj konštantná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nastolila trvalú požiadavku vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníka konania (Garcia Ruiz v. Španielsko, rozsudok z 21.01.1999, sťažnosť č. 30544/96), ktorej dodržiavanie starostlivo preveruje.“ (mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp 76/2009 z 27. apríla 2010). 83. Najvyšší súd Slovenskej republiky v svojej doterajšej judikatúre dostatočne jasne vymedzil hranice medzi preskúmateľným a nepreskúmateľným rozhodnutím správneho orgánu tým, že vytýčil nasledujúcu definíciu minimálnych kritérií aplikovaných na riadnosť odôvodnenia orgánu verejnej správy: “Odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy .... musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu o splnení formálnej a materiálnej podmienky v dostatočnom rozsahu, tzn. že priemernému adresátovi je daná možnosť mu z predloženého odôvodnenia pochopiť na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav, správnosť právnych noriem aplikovaných na skutkový stav a právne závery nevybočujúce z logiky, aplikácie práva a vedúce k myšlienke obsiahnutej vo výrokovej časti. “(mutatis mutandis rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sži 1/2009). 84. Pokiaľ preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu nebude spĺňať hore uvedenú definíciu, potom je nepreskúmateľné. Odpoveď na otázku, kedy je rozhodnutie správneho orgánu už nepreskúmateľné z titulu nedostatku dôvodov konajúci senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovil nasledovne (napr. sp. zn. lSžso 23/2010): 85. „Za nedostatok dôvodov, ktoré by inak mali byť riadne objasnené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu, nie je možné považovať čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, ale iba taký nedostatok dôvodov, ktoré majú skutkovo a právne objasniť právne názory vedúce konajúci správny orgán k prijatiu výrokovej časti rozhodnutia, tzn. že ide teda o také vady skutkových zistení a na to nadväzujúcej aplikácie príslušnej právnej normy, ktoré sú neodmysliteľným základom pre rozhodnutie samotné, a že existuje stav „absencie", ktorý nutne vedie k nepochopeniu rozhodovacích dôvodov. “ 86. Hore uvedenými rozhodnutiami tak Najvyšší súd Slovenskej republiky ponúkol pre správne orgány dvojkriteriálny test preskúmateľnosti vo forme: 1. kritérium: poznanie, že v odôvodnení sa nenachádzajú žiadne relevantné dôvody (tzn. logické súdy nadobudnuté správnym orgánom riadnym vyhodnotením podkladov rozhodnutia získaných v úplnom rozsahu a korešpondujúce s predpokladmi právnej normy, o ktorej vhodnosti aplikácie na zistený skutkový stav neexistujú pochybnosti), ktoré by umožnili pochopiť záver vyslovený vo výroku rozhodnutia (absolútny nedostatok dôvodov), a ďalej 2. kritérium: poznanie, či sa počas rozhodovania o podaní účastníka správneho konania vyhol takým vadám skutkových zistení spojených s výberom právnej normy (tzn. právneho ustanovenia), ktoré vady bránia na základe logických metód pochopiť záver vyslovený vo výroku rozhodnutia (nezrozumiteľnosť vo forme relatívneho nedostatku dôvodov). 87. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byt' nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. V tejto súvislosti poukazuje súd na to, že z hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré je užšou kategóriou ako právna istota (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 30.04.2008). Účelom legitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci a ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 zo dňa 06.02.2008). I keď sa legitímne očakávania nedajú absolutizovať žalobca mohol v správnom konaní legitímne očakávať, že správny orgán riadne rozhodne o jeho žiadosti a to aj v intenciách vysloveného právneho názoru v rozhodnutí správneho orgánu druhého stupňa, ktorý pôvodné prvostupňové rozhodnutie zrušil pre nezákonnosť. Konaním žalovaného bol porušený princíp právnej istoty a spravodlivosti. Podľa názoru súdu bola v tomto prípade podstatná aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku (napr. analogicky rozsudok NS SR 10Sža/13/2015). 88. Vzhľadom na uvedené súd dospel jednomyseľne k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, nezrozumiteľnosť, zmätočnosť a vnútornú protirečivosť. Takéto rozhodnutie vytvára základnú prekážku pre vykonanie súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu. 89. Konajúci súd preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Námietkou nesprávneho právneho posúdenia sa súd nemohol zaoberať vzhľadom na nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 90. Úlohou správneho orgánu bude postupovať v intenciách právneho názoru súdu tak, aby nové konanie a rozhodnutie nebolo postihnuté takou vadou, ktoré by ho robilo nepreskúmateľným či už pre nedostatok dôvodov, nezrozumiteľným, zmätočným alebo vnútornú právne protirečivým. 91. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP. Prihliadol pritom na skutočnosť, že žalobca mal v konaní plný úspech. 92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).