Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6S/102/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200797 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200797.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: B. V., IČO: 11 682 779, I. X, XXX XX J., zast.: JUDr. Ing. Vojtech Čipák, PhD, advokát, Vazovova 9/B, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OPS/BEZ/2016/2979, O-147/2016 zo dňa 04.04.2016, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Rozhodnutia správnych orgánov 1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 04.04.2016 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Inšpektorátom práce Trnava (ďalej len „prvostupňový orgán”) č. R 319/2015/SE, ROZ/2016/208, 2016/1556 zo dňa 19.01.2016, ktorým prvostupňový orgán podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce”) uložil žalobcovi pokutu vo výške 2.000 Eur. 2. Prvostupňový orgán rozhodol o uložení pokuty pre žalobcu z dôvodu, že na základe výkonu inšpekcie práce zameranej na kontrolu nelegálneho zamestnávania u žalobcu na Tradičnom Trnavskom jarmoku na Paulínskej ulici v Trnave dňa 11.09.2015 bolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“). Žalobca mal porušiť zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 11.09.2015 o 10:15 hod. v stánku na Tradičnom Trnavskom jarmoku využíval závislú prácu fyzickej osoby S. I. (nar. XX.XX.XXXX), ktorý predával varenú kukuricu, pričom s ním nemal uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. II. Žaloba 3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné a žiadal ho zrušiť. Uviedol, že na základe živnosti a príslušného povolenia mesta Trnava sa dňa 11.09.2015 zúčastnil Trnavského jarmoku. V tento deň prvostupňový orgán vykonával kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Poukázal na to, že v tej dobe mu vo svojom voľnom čase náhodou bez nároku na odmenu vypomáhal predávať varenú kukuricu jeho známy, študent S. I., pretože manželka žalobcu, ktorá mu predtým sporadicky pomáhala, sa v tej dobe starala o 6 mesačného syna. Zdôraznil, že z jeho pohľadu nešlo o nelegálnu prácu, ani o zamestnanie, ale o náhodnú výpomoc. Namietal, že túto skutočnosť nevzal prvostupňový orgán do úvahy a uložil mu pokutu vo výške 2.000 Eur. Na tomto mieste poukázal na to, že počas vykonávania svojej živnosti nikdy nezamestnával cudziu osobu, a to ani na dohodu alebo na základe pracovnej zmluvy. 4. Ďalej žalobca dôvodil, že v podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podrobne a pravdivo uvádzal, že v danom prípade nešlo o nelegálnu prácu, ale o priateľskú výpomoc, pričom uložená pokuta je pre neho likvidačná a nespravodlivá. V tejto súvislosti uviedol, že pohostinské služby poskytuje sezónne, a tak zisky zo živnosti po splnení príslušných odvodových povinností a odrátaní nákladov spojených so živnosťou sotva stačia na pokrytie potrieb jeho rodiny. Napriek uvedeným dôvodom žalovaný rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca mal za to, že oba správne orgány vôbec neprihliadali na ním uvádzané dôvody, a preto sa cíti byť poškodeným. Predovšetkým preto, že po celú dobu vykonávania živnosti sa nedopustil žiadneho porušenia svojich povinností ako živnostníka. 5. Zastával názor, že pri realizácii sankčných opatrení sa prihliada na okolnosti, za ktorých k udalosti došlo. To znamená, či postihnutý sa v minulosti podobného priestupku dopustil, na jeho občiansku bezúhonnosť, prípadne na rodinné a majetkové pomery. Mal teda za to, že aj keď sa správne orgány opierajú o zákonné ustanovenia, zákon má aj ľudský rozmer. Pokiaľ ide o dohodu o vykonaní práce, brigádnickej práce alebo pracovnú zmluvu, žalobca uviedol, že nemá podmienky uzatvárať takéto dohody a pracovné zmluvy v súlade s ustanovením § 46, § 226, a § 227 Zákonníka práce. Tieto dohody vyžadujú dohodu o vykonaní práce alebo brigádnickej činnosti, nástup do práce, pracovný čas, miesto výkonu práce, odmenu za prácu a ďalšie podmienky v súlade s uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce. Živnostenské podnikanie žalobcu totiž nevyžaduje zamestnať cudziu pracovnú silu. III. Vyjadrenie žalovaného 6. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 23.06.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že pokuta vo výške 2.000 Eur bola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení prvostupňového orgánu počas kontroly nelegálneho zamestnávania u žalobcu. Sám žalobca potvrdil skutočnosť, že S. I. je študentom vysokej školy a na Trnavskom jarmoku iba predával kukuricu z jeho poľa. Takýmto spôsobom mu mal pomáhať, pričom šlo len o jednorazovú náhodnú výpomoc. Žalovaný túto argumentáciu žalobcu neakceptoval a mal za to, že je výhradnou záležitosťou žalobcu zodpovedať za dodržiavanie pracovnoprávnych predpisov a predpisov v oblasti nelegálneho zamestnávania. 7. Žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu povinnosti došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnancov zamestnávateľa, alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. 8. V ďalšom žalovaný poukázal na § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 Eur do 200.000 Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 Eur. K výške sankcie žalovaný uviedol, že bola uložená na spodnej hranici sadzby, pričom správny orgán zohľadnil všetky okolnosti porušenia predpisov žalobcu a prístup žalobcu k výkonu kontroly. Správny orgán prihliadal tiež na to, aby výška pokuty mala preventívny a represívny charakter a zároveň, aby pôsobila výchovne na žalobcu pri dodržiavaní pracovnoprávnych predpisov a dodržiavaní zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri rozhodovaní o výške sankcie sa správny orgán riadil ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a prihliadal na skutočnosť, že u žalobcu ide o ojedinelý nedostatok zistený výkonom inšpekcie práce a nejde o opakované zistenie toho istého nedostatku. Preto správny orgán uložil pokutu v najnižšej možnej výške, t.j. 2.000 Eur. Žalovaný zdôraznil, že nemá zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce. Rovnako tak nemôže postupovať ani prvostupňový orgán, keďže by to bolo v rozpore s uvedeným zákonom. IV. Konanie na správnom orgáne 9. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový orgán vykonal na Tradičnom Trnavskom jarmoku na Paulínskej ulici v Trnave dňa 11.09.2015 inšpekciu práce so zameraním na kontrolu nelegálneho zamestnávania. V rámci tejto inšpekcie vykonal kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania u žalobcu, ktorý o.i. vykonáva pohostinskú činnosť. O zisteniach z uvedenej inšpekcie bol vyhotovený protokol č. ITA-319-64-1.2/P-A24,28-15 zo dňa 23.10.2015 (ďalej aj ako „Protokol”), ktorý bol toho istého dňa so žalobcom prerokovaný. Zo zistení zachytených v uvedenom Protokole vyplýva, že po príchode inšpektorov na jarmok na Paulínsku ulicu bol o 10:15 skontrolovaný stánok, kde fyzická osoba S. I. predávala varenú kukuricu. Po preverení menovaného v registri sociálnej poisťovne bolo zistené, že menovaný nie je registrovaný v registri sociálnej poisťovne a následne s ním bola spísaná Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku. V administratívnom spise sa nachádza vyjadrenie žalobcu zo dňa 22.09.2015, v ktorom uviedol, že dňa 11.09.2015 bola vykonaná kontrola jeho brigádnika S. I., študenta VŠ - dopravy v Žiline, ktorý je jeho dlhodobým priateľom a ktorý mu raz do roka vypomáha, a to len na Trnavskom jarmoku. Bez nároku na mzdu predáva kukuricu z poľa žalobcu. 10. Prvostupňový orgán na základe zistených skutočností žalobcu listom zo dňa 14.12.2015 upovedomil, že začína správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce za správny delikt kvalifikovaný ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. K upovedomeniu o začatí správneho konania sa žalobca vyjadril listom zo dňa 28.12.2015, doručeným prvostupňovému orgánu dňa 29.12.2015, v ktorom žiadal správne konanie zastaviť. 11. Následne vydali prvostupňový orgán a žalovaný v úvode tohto rozsudku opísané rozhodnutia, odôvodnenia ktorých sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivým ich častiam vyjadril nižšie. V. Posúdenie veci 12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 16. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 17. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 18. Podľa § 3 ods. 2 zákona zákona č. 82/2005 Z.z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3. 19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona o inšpekcii práce inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 20. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokuty od 2.000 Eur do 200.000 Eur a ak sa jedná o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej vo výške 5.000 Eur. 21. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 22. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. 23. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. 24. Podľa § 42 ods. 1 Zákonníka práce pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. 25. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 26. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 27. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. 28. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 29. Základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmavať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. 30. Úlohou súdu bolo v tomto prípade v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Inšpektorát práce Trnava), ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 2.000 Eur za správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. 31. Účelom zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní je okrem iného vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanoviť zákaz vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Jednoznačne pritom zákon rozlišuje nelegálne zamestnávanie. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. považuje za nelegálne zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, také zamestnávanie fyzickej osoby, ktoré je založené na využívaní závislej práce tejto fyzickej osoby a s ktorou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu. V danom prípade pri výkone inšpekcie práce dňa 11.09.2015 o 10:15 hod. v prevádzke žalobcu - stánku na Tradičnom Trnavskom jarmoku, inšpektori práce zistili prítomnosť osoby S. I., ktorý predával varenú kukuricu. Sám S. I. v Zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku uviedol: „Pracujem pre B. V., pomáham mu, pracujem na jarmoku od 10.09.2015, zariadenie, s ktorým pracujem je pána V.. Pracujem od rána do večera. Z tejto práce mám iné výhody (bývam u neho, keď ma potrebuje zavolá ). Nemám s ním uzatvorený pracovnoprávny vzťah, iba slovnú dohodu.“ Žalobca sa k veci vyjadril tak, že S. I. je jeho brigádnik, dlhodobý rodinný priateľ a vypomáha mu len raz do roka, a to práve na Trnavskom jarmoku. Predáva kukuricu z jeho poľa, bez nároku na mzdu. 32. Podstatnou námietkou žalobcu v správnom konaní, ako aj v žalobe, bola skutočnosť, že v konkrétnom prípade S. I. nešlo o nelegálnu prácu, ale o priateľskú výpomoc. Žalobca dôvodil, že s prihliadnutím na realizáciu jeho živnosti nemá podmienky uzatvárať dohody a pracovné zmluvy v súlade s ustanovením § 46, § 226, a § 227 Zákonníka práce, nakoľko v prípade jeho živnosti ide o poskytovanie sezónnych pohostinských služieb, ktoré ledva kryjú životné náklady jeho rodiny. 33. Definícia závislej práce je uvedená v § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Je to práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Cieľom právnej úpravy bolo stanoviť, aká práca sa vykonáva v pracovnoprávnych vzťahoch (závislá práca) a aké sú jej znaky. Výslovné vymedzenie znakov v zákone má napomôcť lepšie identifikovať prácu, ktorá sa musí vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu (resp. obdobnom pracovnom vzťahu) a znížiť počet obchádzaní Zákonníka práce. Podľa názoru súdu dôkazy nachádzajúce sa v administratívnom spise dostatočným spôsobom preukazujú, že S. I. vykonával závislú prácu v zmysle vyššie uvedenej definície. Predovšetkým zo Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku zo dňa 11.09.2015 vyplýva, že S. I. sám uviedol okolnosti jeho práce pre žalobcu, uviedol druh práce (brigádnik - predavač), ktorú pre žalobcu vykonával, taktiež i právny titul vykonávania tejto práce, a to ústnu dohodu. Tiež uviedol čas výkonu práce (od rána do večera), ako i osobu, ktorá mu prácu zadáva, t.j. žalobcu. V neposlednom rade uviedol aj odmenu, ktorú za prácu dostáva - iné výhody (býva u žalobcu). Samotný žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.09.2015 potvrdil, že S. I. je jeho brigádnik a vypomáha mu pri predaji kukurice bez nároku na odmenu. To znamená, že takto uvedené okolnosti preukazujú splnenie podmienok definície závislej práce, a to aj vzťah nadriadenosti žalobcu ako zamestnávateľa a podriadenosti S. I. ako zamestnanca, ktorý vyplýva už len z tvrdenia oboch (S. I. aj žalobcu) zachyteného tak v zápisnici o podaní informácie, ako aj v spomenutom vyjadrení. Túto prácu vykonávala fyzická osoba (S. I.) osobne podľa pokynov žalobcu v jeho prevádzke a v určitom pracovnom čase. Správne orgány oboch stupňov teda správne uzavreli, že činnosť S. I. je vykonávaná v mene žalobcu, je závislou prácou, pričom žalobca nemal s S. I. platne uzatvorený pracovnoprávny vzťah. Tvrdenie žalobcu, že išlo len o priateľskú výpomoc, teda v tomto prípade neobstojí a ide o účelovú obranu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za správny delikt. Čo sa týka námietky žalobcu, že výpomoc bola dohodnutá bez nároku na odmenu, súd konštatuje, že v zmysle definície závislej práce podľa Zákonníka práce odplata nie je obligatórnym znakom závislej práce, preto na uvedenú námietku súd nemohol prihliadnuť ako na dôvodnú. 34. Ďalšiou významnou námietkou žalobcu bola neprimeranosť a likvidačný charakter uloženej pokuty. V danom prípade súd zistil, že pokuta bola prvostupňovým orgánom uložená na spodnej hranici zákonného rozpätia. Ak teda správny orgán zistil a identifikoval nelegálnu prácu, musel postupovať v zmysle § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a pokutu uložiť. Nakoľko išlo o minimálnu možnú pokutu (rozpätie od 2.000 Eur do 200.000 Eur), ako správne uviedol žalovaný, nebolo túto možné zmierniť. Zároveň súd podobne ako žalovaný konštatuje, že prvostupňový orgán svoje rozhodnutie v časti týkajúcej sa pokuty odôvodnil dostatočným spôsobom. Prvostupňový orgán pri ukladaní pokuty v súlade s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce prihliadol na to, že v prípade žalobcu ide o prvé porušenie v oblasti nelegálneho zamestnávania, boli zohľadnené všetky okolnosti a miera zavinenia, doba protiprávneho konania, počet nelegálne zamestnaných osôb a spôsob spáchania správneho deliktu. Prvostupňový orgán správne poukázal na to, že výška pokuty musí mať preventívny i represívny charakter a zároveň musí pôsobiť výchovne pri dodržiavaní predpisov v oblasti nelegálneho zamestnávania. V prípade žalobcu boli tieto podmienky splnené, a preto prvostupňový orgán uložil pokutu v spodnej hranici sadzby. 35. Súd zastáva názor, že správne orgány mali v predmetnom správnom konaní k dispozícii dostatok dôkazov pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci a skutkový stav zistený správnymi orgánmi bol dostačujúci na prijatie záveru o vzniku zodpovednosti žalobcu za správny delikt podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona zákona č. 82/2005 Z.z. 36. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 37. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu a žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok. 38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).