Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/101/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200800 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200800.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Jeannette Hajdinovej, v právnej veci žalobcu: Energotel, a.s., IČO: 35 785 217, Miletičova 7, Bratislava, právne zastúpený: ius aegis s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 857 203, Ferienčíkova 7, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, Továrenská 7, 828 55 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 73/PÚ/2016 zo dňa 3.3.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb č. 73/PÚ/2016 zo dňa 3.3.2016 a rozhodnutie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, kancelária úradu a osobný úrad č. 217/INFO/2015 zo dňa 28.12.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : I. Konanie pred orgánom verejnej správy 1.Obchodná spoločnosť Energotel a.s. so sídlom v Bratislave prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle ustanovenia § 14 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám požiadala Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb o sprístupnenie dokumentov nachádzajúcich sa v administratívnom spise v konaní vedenom Úradom pod č. 767/14/2011 vo veci náhrady čistých nákladov spoločnosti Slovak Telekom a.s. za poskytovanie takzvanej univerzálnej služby za rok 2009 a 2010 z osobitného účtu univerzálnej služby uvedených v zozname spisu pod č. 1, 5, 9, 42, 51, 54, 98. 2. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb rozhodnutím č. 217/INFO/2015 zo dňa 18.12.2015 žiadateľovej žiadosti v časti označenej ako obchodné tajomstvo podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 10 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj len zák. o slobodnom prístupe k informáciám) v spojení s § 9 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách nevyhovel a žiadané informácie mu nesprístupnil s odôvodnením, že časť údajov uvedených v jednotlivých dokumentoch spisu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. označila ako obchodné tajomstvo, čím prejavila vôľu utajiť tieto údaje. Označené informácie považuje žalovaný za obchodné tajomstvo z dôvodu, že všetky tieto informácie spĺňajú atribúty obchodného tajomstva v zmysle ust. § 17 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Údaje v dokumentoch sú označené ako obchodné tajomstvo, čím dotknutá spoločnosť prejavila vôľu ich utajiť, označené informácie obsahujú skutočnosti obchodnej povahy týkajúce sa finančných operácií, nákladov a výnosov spoločnosti a možno ich považovať za dôležité finančné a strategické údaje tejto spoločnosti, na trhu tieto údaje majú významnú ekonomickú hodnotu a nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné a Slovak Telekom, a.s. ich utajenie zabezpečuje navonok i dovnútra. Na základe uvedeného povinná osoba informácie označené v jednotlivých dokumentoch žiadaného spisu ako obchodné tajomstvo nesprístupňuje. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník správneho konania obchodná spoločnosť Energotel a.s. odvolanie z 18.01.2016, v ktorom uviedol, že predmetné rozhodnutie nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci tak, ako to požaduje § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa žiadateľa rozhodnutie neobsahuje úplné a výstižné zdôvodnenie najmä tej skutočnosti, akým spôsobom Úrad posudzoval údaje, ktoré údajne obsahujú obchodné tajomstvo a ako použil správnu úvahu pri použití konkrétneho ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ďalej uviedol, že problematika ochrany obchodného tajomstva je upravená taktiež v ustanovení § 10 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorého na „označenie“ informácie za obchodné tajomstvo podľa § 10 ods. 1 zákona, nestačí iba samotný prejav vôle podnikateľa utajiť informáciu. Aby mohla byť informácia či údaj označený za obchodné tajomstvo musí spĺňať súčasne všetky znaky obchodného tajomstva, inak bol za obchodné tajomstvo označený neoprávnene a takéto svojvoľné označenie nemôže byť dôvodom na nesprístupnenie informácie. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že nakoľko ide o náklady na poskytovanie univerzálnej služby, pričom poskytovanie univerzálnej služby je povinnosťou vo verejnom záujme, nesprístupnenie predmetných údajov evokuje pochybnosť o ich transparentnosti. Úrad v odôvodnení rozhodnutia len stroho konštatoval, že má za to, že označené údaje spĺňajú atribúty obchodného tajomstva v zmysle ustanovenia § 17 Obchodného zákonníka bez bližšieho zdôvodnenia, čím si len osvojil názor spoločnosti Slovak Telekom a.s. bez skúmania splnenia ďalších podmienok. Preto žiada žiadateľ, aby orgán verejnej správy druhého stupňa zrušil rozhodnutie a vyhovel žiadosti o sprístupnenie informácií. 4. O odvolaní žiadateľa rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 73/PÚ/2016 zo dňa 03.03.2015, ktorým zamietol odvolanie účastníka -žiadateľa a potvrdil správnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia druhostupňový orgán uviedol, že pri obmedzení prístupu k informáciám podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií je potrebné vychádzať primárne zo samotného označenia žiadanej informácie, ako predmetu obchodného tajomstva. Vyhodnotenie odôvodnenosti takéhoto označenia však nie je objektívne možné viazať na podrobné vyhodnotenie všetkých objektívnych znakov obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka. Povinná osoba v rozhodnutí, ktorým obmedzuje prístup k informáciám podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií fakticky rozhoduje o odôvodnenosti označenia informácie ako predmetu obchodného tajomstva, ako o predbežnej otázke v rámci samotného rozhodovania vo veci. Účelom zákona o slobode informácií nie je podľa názoru predsedu úradu uplatnenie takého postupu, ktorým by došlo k automatickému obmedzeniu prístupu k informáciám iba na základe označenia určitej informácie za predmet obchodného tajomstva; nie je ním však ani postup, na základe ktorého by povinná osoba mala komplexne skúmať splnenie každého jednotlivého znaku obchodného tajomstva. Vyhodnotenie toho, či žiadaná informácia je zo strany jej pôvodcu odôvodnene označená za predmet obchodného tajomstva by preto v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o prístupe k týmto informáciám malo spočívať v tom, či označenie určitej informácie za predmet obchodného tajomstva nie je v zjavnom rozpore so základnými pojmovými znakmi obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, pričom prípadné zistenie uvedeného zjavného rozporu by malo byť uskutočnené v rozsahu a spôsobom, ktorý objektívne umožňuje vybavenie žiadosti o poskytnutie informácie v lehotách uvedených v zákone o slobode informácií. 5. Keďže žalobca s týmto rozhodnutím nesúhlasil, podal na tunajšom súde správnu žalobu. II. Žaloba 6. Včas podanou žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 10.05.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 73/PÚ/2016 zo dňa 03.03.2016, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 217/INFO/2015 zo dňa 28.12.2015, ktorým nevyhovel žalobcovi a nesprístupnil mu informácie žiadané v žiadosti zo dňa 15.12.2015. 7. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Zároveň zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisu, najmä vo vzťahu ku skutočnosti, či označenie informácie ako obchodné tajomstvo spĺňa všetky znaky obchodného tajomstva v súlade s ust. § 17 Obchodného zákonníka, ako aj vo vzťahu ku skutočnosti, či na sprístupnení požadovaných informácií neprevažuje verejný záujem nad obchodným záujmom osôb, pretože požadované informácie predstavujú pravdepodobne väčšinou náklady za poskytovanie univerzálnej služby, ktorú spoločnosť Slovak Telekom, a.s. poskytuje na základe rozhodnutia predsedu úradu o rozklade č. 33/01/2006 zo dňa 4.4.2006, pričom univerzálna služba má byť v zmysle zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách poskytovaná nákladovo efektívnym spôsobom a jej poskytovanie je povinnosťou vo verejnom záujme. Podľa žalobcu žalovaný nezistil skutočný stav veci presne a úplne, čo vyplýva i z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého žalovaný neskúmal, resp. nezisťoval, či žalobcom žiadané informácie spĺňajú všetky kvalifikačné znaky pojmu obchodné tajomstvo. Tvrdí, že na označenie informácie za obchodné tajomstvo podľa § 10 ods. 1 zákona o slobode informácií nestačí iba samotný prejav vôle podnikateľa informáciu utajiť. 8. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie. Svoj názor o nesprávnom právnom posúdení predmetnej veci, resp. nesprávnu aplikáciu § 10 zák. o slobodnom prístupe k informáciám orgánom verejnej správy žalobca oprel o právne názory vyslovené v jednotlivých rozhodnutiach, konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž73/01 zo dňa 28.11.2001. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného neobsahuje presvedčivé skutočnosti, z ktorých by bol jasný právny záver, že označenie žalobcom vyžiadaných informácií za informácie, ktoré sú predmetom obchodného tajomstva, je legitímne. 9. Pre posudzovanie ochrany obchodného tajomstva v korelácii s právom na informácie je významný aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-416/10 z 15.01.2013. Týmto rozsudkom bola zodpovedaná prejudiciálna otázka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci Pezinskej skládky. 10. Žalobca má za to, že žalovaný pri rozhodovaní v predmetnej veci postupoval v rozpore s ustanovením § 32 Správneho poriadku a neskôr, či sú splnené všetky zákonom vyžadované definičné znaky obchodného tajomstva a z jeho rozhodnutia nie je jasné o aké objektívne skutočnosti oprel svoje tvrdenie, že všetky požadované informácie sú obchodným tajomstvom spoločnosti Slovak Telekom a.s. Poukázal tiež, že žalovaný sa nezaoberal nielen skutočnosťou, či predmetné informácie spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva, ale ani skutočnosťou, či v prípade, ak aj v minulosti tvorili predmetné informácie predmet obchodného tajomstva, či právo na ich označenie ako obchodné tajomstvo naďalej trvá. Žalobcovi tiež nie je zrozumiteľné, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že napríklad náklady na poskytovanie univerzálnej služby za rok 2009 môžu mať z hľadiska konkurencie významnú ekonomickú hodnotu a ich sprístupnením by mohlo dôjsť k nezvratnému zásahu do hospodárskej súťaže. 11. Na základe uvedených skutočností žalobca žiada, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Žalovaný v písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 15.06.2016 uviedol, že podľa § 10 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie označené ako obchodné tajomstvo, povinná osoba nesprístupní. Vychádzajúc zo striktného výkladu tohto ustanovenia by bolo možné obmedziť prístup k akejkoľvek informácii, ktorá je označená ako predmet obchodného tajomstva. Uvedený záver by však spôsoboval možnosť aplikácie obmedzujúceho pravidla v oblasti prístupu verejnosti k informáciám vedúcej k efektívnemu odňatiu možnosti realizácie práva na prístup k informáciám. 13. Podľa názoru žalovaného požadované informácie zrejme nie sú takými informáciami, ktoré by obsahovo spadali pod výnimky uvedené v § 10 ods. 2, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a preto výslovné vyhodnotenie potencionálnej aplikácie uvedených ustanovení nie je v napadnutom rozhodnutí uvedené. Inak vyjadrené nie je podľa názoru žalovaného nedostatkom napadnutého rozhodnutia skutočnosť, že odôvodnenie tohto rozhodnutia neobsahuje vyhodnotenie kvality požadovaných informácií vo vzťahu k výnimkám uvedených v § 10 ods. 2, 3 uvedeného zákona, v prípade ak z obsahu a kvality požadovaných informácií objektívne a nad akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že medzi požadovanými informáciami a uvedenými zákonnými výnimkami neexistuje žiadny vzájomný obsahový prienik. To znamená, že v danom prípade žalobca mohol a mal legitímne a odôvodnene predpokladať, že vzhľadom na kvalitu a obsah požadovaných informácií, nie je možné pri posudzovaní jeho žiadosti o poskytnutie informácií pozitívne reflektovať výnimky uvedené v § 10 ods. 2, 3 uvedeného zákona, a preto nie je možné prijať záver, že absencia o preukázaní zrejmej skutočnosti v napadnutom rozhodnutí, je akokoľvek spôsobilá nepriaznivo zasiahnuť do práva žalobcu na prístup k informáciám, či inak negatívne ovplyvniť jeho subjektívne právo a právo na chránené záujmy. 14. Podľa tvrdenia žalobcu je pre odmietnutie sprístupnenia informácií označených ako predmet obchodného tajomstva potrebné preukázať naplnenie všetkých pojmových znakov uvedených v § 17 Obchodného zákonníka. S uvedeným názorom je podľa žalovaného možné súhlasiť do tej miery, pokiaľ požiadavka na takéto preukázanie nesmeruje k de facto rovnakému dokazovaniu existencie obchodného tajomstva, ako by tomu bolo v prípade, ak by vo veci rozhodoval všeobecný súd. Zdôraznil, že o tom či požadované informácie predstavujú predmet obchodného tajomstva rozhoduje povinná osoba ako o predbežnej otázke. Analogicky je teda možné odkazom na rozsah dokazovania správneho orgánu uskutočňovaného pri vydávaní predbežného opatrenia podľa § 43 Správneho poriadku, pričom vo všeobecnosti platí, že stačí, ak skutočnosti, ktorých sa predbežné opatrenie týka, sú osvedčené v takej miere, aby odôvodňovali jeho vydanie. Zásadnou otázkou teda je rozsah, v akom má byť naplnenie pojmových znakov obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka realizovaný v prípadoch, keď povinná osoba rozhoduje o obmedzení prístupu k informáciám z dôvodu uvedeného v § 10 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. 15. Samotné označenie určitej informácie za predmet obchodného tajomstva pre obmedzenie prístupu k informáciám nepostačuje. Je naďalej potrebné vyhodnotiť naplnenie ostatných znakov uvedených v § 17 Obchodného zákonníka. Predovšetkým je potrebné vyhodnotiť samotný charakter žiadanej informácie, teda to, či skutočne ide o informáciu obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiacu s podnikom. Obchodný zákonník nijako ďalej nedefinuje, ktoré skutočnosti majú byť chápané ako informácie obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy. 16. V prípade informácií požadovaných žalobcom je možné prijať odôvodnený záver, že tieto informácie skutočne predstavujú informácie obchodnej povahy, pretože majú svoj pôvod v účtovných záznamoch daného podniku a predstavujú druh cenovej, resp. nákladovej kalkulácie. Požadované informácie totiž majú svoj pôvod v účtovných záznamoch subjektu pôsobiaceho v prostredí hospodárskej súťaže, v rámci ktorej je žalobca s týmto subjektom v bezprostrednom, vzájomnom a konkurenčnom postavení a existuje odôvodnený predpoklad, že tieto informácie môžu byť v rámci hospodárskej súťaže efektívne využité. 17. Prejav vôle subjektu chrániť požadovanú informáciu, ako predmet obchodného tajomstva, je v tomto prípade zrejmý. Skutočné zabezpečenie takejto informácie by malo spočívať v kvalifikovanom nakladaní s takouto informáciou, napr. v informačných systémoch pôvodcu tejto informácie, ako aj v obmedzení nakladania s takouto informáciou zamestnancami daného podniku a pod. 18. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. IV. Replika žalobcu 19. Na vyjadrenie žalovaného žalobca reagoval replikou zo dňa 10.04.2016, v ktorej sa pridržiaval dôvodov uvedených v žalobe a zdôraznil, že je nepravdepodobné, aby všetky požadované informácie predstavovali obchodné tajomstvo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., pričom poukázal na dokument označený v žiadosti pod č. 42, ktorý predstavuje rozhodnutie a je nepravdepodobné, aby celý dokument okrem prvej a poslednej strany predstavoval informácie predstavujúce obchodné tajomstvo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. Poukázal tiež, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevysporiadal a nevykonal test proporcionality, či by sprístupnenie požadovaných informácií žalobcovi predstavovalo taký zásah do práv a oprávnených záujmov tretej osoby, ktorý by nemohol byť ospravedlnený verejným záujmom, keďže náhrada čistých nákladov za poskytovanie univerzálnej služby za roky 2009 a 2010, môže byť hradená aj z verejných fondov, čím je podľa žalobcu explicitne naplnené ust. § 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, nakoľko sa požadované informácie týkajú používania verejných prostriedkov. V. Právne posúdenie 20. K 01.07.2016 boli prijaté tri samostatné kódexy a to Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok. Podľa prechodných ustanovení § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku ak nie je ďalej ustanovené inak platí tento zákon aj na konanie začaté podľa tretej časti OSP predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodol danú vec už podľa Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP). 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 23. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 24. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 25. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 73/PÚ/2016 zo dňa 3.3.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, kancelária úradu a osobný úrad č. 217/INFO/2015 zo dňa 28.12.2015. 26. Krajský súd v Bratislave, ako správny súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a na pojednávaní konanom dňa 10.05.2018 dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť. 27. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. 28. Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonávania ustanoví zákon. 29. Podľa § 10 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, informácie označené ako obchodné tajomstvo povinná osoba nesprístupní. 30. Podľa § 10 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie a) týkajúcej sa závažného vplyvu na zdravie ľudí, svetové kultúrne a prírodné dedičstvo, životné prostredie vrátane biologickej diverzity a ekologickej stability, b) znečisťovaní životného prostredia, c) ktorá sa získala za verejné prostriedky, alebo sa týka používania verejných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom, na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie, d) štátnej pomoci a informácie podľa § 3 ods. 2. 31. Podľa § 10 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je ani zverejnenie zmluvy podľa § 5a. 32. Podľa § 17 Obchodného zákonníka, predmetom práv patriacich k podniku je aj obchodné tajomstvo. Obchodné tajomstvo tvoria všetky skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. 33. Podľa § 18 cit. zák. podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa vzťahuje obchodné tajomstvo, má výlučné právo, ak osobitný zákon neustanovuje niečo iné, s týmto tajomstvom nakladať, najmä udeliť dovolenie na jeho využitie a určiť podmienky takého využitia. 34. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). 35. Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96), resp. inej hodnoty ústavnoprávnej povahy. 36. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákona má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám). 37. Základom právnej úpravy sprístupňovania informácií je zásada, že sprístupnené musia byť všetky požadované informácie okrem tých, ktoré zákon o slobode informácií alebo osobitný zákon zo sprístupnenia vylučujú. Všetky výnimky je potrebné vykladať reštriktívne a prihliadať na princíp prevažujúceho verejného záujmu, ktorý vyplýva z čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého možno právo na informácie obmedziť iba vtedy, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 38. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú Ústavný súd Slovenskej republiky konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, právo na prístup k informáciám predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. V niektorých situáciách však musí právo na prístup k informáciám ustúpiť. Limitačné klauzuly v čl. 26 ods. 4 Ústavy a čl. 10 ods. 2 Dohovoru explicitne uvádzajú dôvody obmedzenia práva na prístup k informáciám, pričom ide o obmedzenia, ktoré musia zodpovedať vždy demokratickému charakteru spoločnosti (,,opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“). Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, ktoré chránia súkromné osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu. Vychádzajúc zo záväznosti Ústavy pre všetky orgány verejnej moci, všeobecné súdy nevynímajúc, orgány verejnej moci musia v rámci výkonu svojich právomoci v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy vždy zohľadňovať ochranu práva na prístup k informáciám, a to minimálne v rozsahu jej ústavných záruk (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 464/2010 zo dňa 10.11.2011). 39. Jedným zo zákonom definovaných dôvodov obmedzenia prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám označeným ako obchodné tajomstvo, ktoré povinná osoba (v danom prípade žalovaný) zásadne nesprístupňuje. Z tejto zásady však zákon zároveň ustanovuje výnimku, keď príkladmo vymedzuje informácie, ktorých sprístupnenie sa za porušenie alebo za ohrozenie obchodného tajomstva nepovažuje, aj keď by inak tieto informácie podmienky obchodného tajomstva spĺňali. 40. Pre posúdenie veci preto kľúčovou otázkou zostala skutočnosť, či požadované informácie spĺňajú zákonné predpoklady preto, aby boli nielen označené, ale skutočne považované za obchodné tajomstvo. 41. Zákonné predpoklady preto, aby určité informácie alebo údaje mohli byť považované za obchodné tajomstvo, upravujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Podnikateľ prevádzkujúci podnik, na ktorý sa obchodné tajomstvo vzťahuje, má výlučné právo s týmto tajomstvom nakladať, najmä a predovšetkým dať súhlas k jeho použitiu a stanoviť podmienky takéhoto použitia. Obchodné tajomstvo môže pojmovo existovať len za súčasného splnenia všetkých pojmových znakov zakotvených v § 17 Obchodného zákonníka. Musí sa teda jednať o skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy, ktoré súčasne súvisia s podnikom, majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu, či nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a podnikateľ ich utajenie zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje. V prípade, že nie sú splnené súčasne všetky tieto znaky, resp. podmienky, o obchodné tajomstvo nejde. 42. Ochrane podľa § 10 zákona č. 211/2000 Z.z. podliehajú len také skutočnosti, ktoré sú viazané na podnik podnikateľa a pritom spĺňajú všetky definičné znaky obchodného tajomstva. Vyjadrenie vôle podnikateľa chrániť informácie je len jedným z pojmových znakov obchodného tajomstva (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/103/2008 zo dňa 08.09.2009). Ak podnikateľ tvrdí, že dokument je predmetom obchodného tajomstva, je povinnosťou povinnej osoby zistiť, či naozaj všetky informácie spĺňajú znaky obchodného tajomstva a či v dokumente nie sú aj informácie (okrem už sprístupnených), ktoré obchodným tajomstvom nie sú. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov pre nesprístupnenie požadovaných informácií pre kolíziu s obchodným tajomstvom pritom zaťažuje žalovaného (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sži 11/2009). 43. V konaní o sprístupnenie informácií na základe žalobcovej žiadosti bol žalovaný podľa názoru súdu povinný vyhodnotiť, či sú žalobcom požadované informácie spôsobilé byť predmetom obchodného tajomstva, teda či ide o skutočnosti obchodnej, výrobnej alebo technickej povahy súvisiace s podnikom, ktoré majú skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, či nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné, či majú byť podľa vôle podnikateľa utajené a či podnikateľ zodpovedajúcim spôsobom ich utajenie zabezpečuje. Na tento účel mal žalovaný riadne zistiť skutočný stav veci, obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie a svoje závery bol potom povinný zrozumiteľne odôvodniť. 44. Že žalovaný nepostupoval v zmysle uvedeného svedčí i zápisnica zo zasadnutia rozkladovej komisie žalovaného konaného dňa 1. marca 2016, v zmysle ktorej „možnosti zisťovania opodstatnenosti označenia určitej skutočnosti za obchodné tajomstvo sú v danom prípade rozhodovania o predbežnej otázke zložené oproti situácii, kedy by o obdobnej situácii rozhodoval súd vo veci samej. Povinná osoba v intenciách lehôt zákona o slobodnom prístupe k informáciám nemá priestor na podrobné a detailné preskúmanie všetkých aspektov, ktoré tvoria predmet obchodného tajomstva“. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalovanému zákon o slobodnom prístupe k informáciám dáva možnosť predĺžiť lehotu na vybavenie žiadosti (§ 17 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z.z.), čo žalovaný nevyužil. 45. Súd v zhode so žalobcom je toho názoru, že nepostačuje len označenie predmetných informácií za obchodné tajomstvo zo strany podnikateľa a ani jeho vôľa tieto skutočnosti utajovať. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia predpokladov pre nesprístupnenie požadovaných informácií pre kolíziu s obchodným tajomstvom pritom zaťažuje žalovaného. Ten je oprávnený rozhodnúť o nesprístupnení požadovaných informácií len vtedy, keď na základe vykonaných dôkazov, získaných v spolupráci s dotknutým podnikateľom, či s inými subjektmi pôsobiacimi na trhu v danej oblasti preukáže, že žalobcom požadované informácie sú chránené obchodným tajomstvom, s ktorým je oprávnený nakladať výlučne podnikateľ, ku ktorého podniku tieto informácie patria. Žalovaný v naznačenom smere nepostupoval, a preto je súd názoru, že žalovaný skutkový stav nezistil dostačujúco na riadne posúdenie veci, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 46. Pri posudzovaní otázky, či je nejaká informácia obchodným tajomstvom a či je možné túto informáciu nesprístupniť podľa zákona č. 211/2000 Z.z., je potrebné zohľadniť aj verejný záujem na sprístupnení tejto informácie a vážiť ho so záujmom na ochranu obchodného tajomstva. Pojem obchodné tajomstvo nemožno vykladať mechanicky, t.j. tak, že určitá informácia buď je, alebo nie je obchodným tajomstvom (podľa toho, či spĺňa, alebo nespĺňa znaky obchodného tajomstva). Správny súd je tej mienky, že žalobca v žalobe neidentifikoval taký verejný záujem na zverejnení požadovaných informácií, pre ktorý by musel zákonom definovaný dôvod nesprístupnenia informácií ustúpiť ústavnému právu verejnosti na informácie. 47. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, že požadované informácie podliehajú obchodnému tajomstvu, a preto sa k nim neviaže povinnosť ich zverejňovať podľa § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Súd však poukazuje, že žalovaným zistený skutkový stav, na základe ktorého rozhodol v napadnutom rozhodnutí, nemá oporu v administratívnom spise. Po preskúmaní administratívneho spisu bolo zistené, že v administratívnom spise nie je založený žiaden dôkaz, že žalovaný sa skutočne zaoberal všetkými atribútmi obchodného tajomstva pri rozhodovaní o nesprístupnení žalobcom požadovanej informácie, čo je ďalším dôvodom zakladajúcim zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP. 48. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva okrem iného aj v tom, že obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí byť presvedčivé, keďže právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie ústavou garantovaného základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný alebo čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia. 49. Podľa názoru súdu sa závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí javia z hľadiska jeho preskúmania ako nedostatočne odôvodnené. Tento nedostatok má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu (žalovaného). Nepostačuje totiž iba deklarovať, že požadované informácie spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva podľa § 17 Obchodného zákonníka, a to bez akéhokoľvek konkretizovania a že ich za obchodné tajomstvo považuje ich pôvodca. Z takéhoto obsahu rozhodnutia potom vôbec nie je možné posúdiť, či jednotlivé požadované informácie naozaj spĺňajú všetky znaky obchodného tajomstva, alebo ide len o deklaráciu, ktorá nezodpovedá skutočnosti. 50. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného má nedostatky spočívajúce v tom, že absentujú myšlienkové zdôvodnenia jednotlivých znakov obchodného tajomstva. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentujú právne úvahy, z ktorých pri rozhodovaní žalovaný vychádzal, t.j. na základe akých konkrétnych zistení dospel ku konštatácii, že ide o informácie týkajúce sa obchodného tajomstva. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného teda nie je jasné, na základe akých objektívnych zistení dospel k záveru, že všetky nesprístupnené informácie sú obchodným tajomstvom. 51. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v naznačených smeroch nezistil dostatočne skutkový stav veci a skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, nemá oporu v administratívnom spise žalovaného a taktiež je možné konštatovať, že žalovaný svoje závery nedostatočne odôvodnil, čo malo za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Preto súd postupoval podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP a napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude žalovaný podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom súdu viazaný. 52. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na ich úplnú náhradu. 53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.