Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/62/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200806 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200806.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: U. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX U. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. februára 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 12. februára 2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote, sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. 02. 2016, ktorým odporkyňa zamietla jej žiadosť o invalidný dôchodok zo dňa 28.01.2016. a prehodnotenia posúdenia jej zdravotného stavu, nakoľko od 14 rokov trpí Crohnovou chorobou. 2. Na odvolanie navrhovateľky reagovala odporkyňa zaslaním opravného prostriedku Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava, za účelom komplexného prehodnotenia správnosti, úplnosti a presvedčivosti jej posudku, v lehote stanovenej podľa platných pracovných postupov, najmä v súlade s metodickým usmernením Sociálnej poisťovne č. 6/2015, v znení dodatku č. 1. 3. Vo vyjadrení, doručenom súdu spolu s opravným prostriedkom dňa 19.05.2016, po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky dňa 05.05.2016, odporkyňa rozviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. V skutkových dôvodoch poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava zo dňa 28.01.2016, podľa ktorého nie je navrhovateľka v zmysle ust. § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „ZSP“), invalidná, nakoľko jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 40 %. V uvedenom posudku posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav navrhovateľky a zistené zdravotné postihnutie zaradil do príslušnej kapitoly podľa Prílohy č. 4 k zákonu. Keďže zdravotný stav navrhovateľky nie je podľa záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia na úrovni zakladajúcej vznik invalidity podľa ustanovenia § 71 ZSP, žiadosť o invalidný dôchodok bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Dňa 14.04.2016 bol posudkovým lekárom pobočky Bratislava a dňa 05.05.2016 posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne opätovne posúdený zdravotný stav navrhovateľky, s rovnakým posudkovým záverom: miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 40 %. Odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku, predloženými listinnými dôkazmi (najmä odbornými lekárskymi nálezmi) nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity a napadnuté rozhodnutie navrhla ako vecne správne potvrdiť. 4. Na žiadosť konajúceho súdu bol dňa 06.12.2017 opätovne prehodnotený zdravotný stav navrhovateľky, s rovnakým posudkovým záverom, že miera poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 40 %. Na pojednávaní súdu dňa 10.01.2018 navrhovateľka zotrvala na svojom opravnom prostriedku, s tým, že lekárske správy, ktoré k svojmu posudzovaniu predložila neboli zobraté do úvahy komplexne, lekárka SP neprihliadla na fistule a vredy uvedené v náleze z magnetickej rezonancie a odvolávala sa len na Crohnovu chorobu. Podľa jej názoru je viditeľné, že jej zdravotný stav je horší ako vyplýva lekárskych posudkov a zo správy SP. Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a dôvodoch uvedených v jej rozhodnutiach a napadnuté rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 6. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 7. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Podľa § 71 ods. 3 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 ZSP, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5 ZSP, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 k ZSP. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 112 ods. 4 ZSP sa dávka vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 153 ods. 2 písm. a/ ZSP lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 ods. 5 ZSP lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia a podľa ods.1/ pís. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného. 8. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 9. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 10. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nie je obsahom odôvodnenia rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je obsahom posudku posudkového lekára, ktorý je prílohou rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 8. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 11. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 9. Podľa všeobecného posudkového hľadiska kapitoly X Choroby tráviacej sústavy, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je podľa oddielu C choroby tenkého čreva a hrubého čreva, bod 2 ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída, Crohnova choroba, pís. b/ hemoragické, purulentné štádium (znížená výkonnosť organizmu, poruchy výživy, časté hnačky, poruchy črevnej pasáže, kolonoskopicky dokázaná mierna aktivita, patologický laboratórny nález, recidívy choroby) 30-40%. 10. V zmysle citovaných ustanovení ZSP odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných osôb. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti a preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. 11. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia, posúdil odborné lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Po oboznámení sa s lekárskymi správami súd zistil, že navrhovateľka bola poučená o podmienkach posúdenia jej zdravotného stavu na účely poskytnutia invalidného dôchodku, zakotvených v ust. § 71 ods. 1 ZSP, vrátane toho, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V lekárskom posudku zo dňa 05.05.2016, k súčasnému ochoreniu posudkoví lekári uviedli, že navrhovateľka je od 14 rokov liečbe gastroenterológa s dg Crohnova choroba, histologicky verifikovaná, opakovane hospitalizovaná, v roku 2009 bola operovaná, v časti kde tenké črevo prechádza do hrubého jej vybrali 17 cm z čreva, vybrali jej aj slepé črevo a cystu z pravého vaječníka. Na základe uvedeného poberala IČ od 09/2001, pri KLP 05.12.2005 zánik invalidity, MPSVZČ 40 %. Od 02.11.2006 v súlade s nálezom Ústavného súdu už nie je čiastočne invalidná. Subjektívne udáva, že stále čaká na biologickú liečbu, keď si dá akékoľvek jedlo, aj diétne, alebo sa napije, musí ísť na WC a najhoršie je to pri zmenách počasia, kedy musí ísť aj desaťkrát. Už ju preháňa aj čierny čaj, stolica je iba tmavá voda, keď sa naje, má strašné vetry, strašne jej napuchne brucho, potom radšej neje, od januára schudla 2 kg. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu bolo lekárske vyšetrenie posudkovou lekárkou, posúdenie správy z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 24.11.2015 a MR enterografia z 06.11.2015. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudková lekárka určila choroby tráviacej sústavy podľa kapitoly X, oddiel C - Choroby tenkého a hrubého čreva, Položka 2.b/ Ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída. Crohnova_choroba, hemoragické, purulentné štádium, (znížená výkonnosť organizmu, poruchy výživy, časté hnačky, poruchy črevnej pasáže, kolonoskopicky dokázaná mierna aktivita, patologický laboratórny nález, recidívy choroby), 40%. V posudku lekári uviedli, že nové lekárske správy navrhovateľka nedoložila, a posúdenie jej zdravotného stavu dňa 28.01.2016 bolo správne. Jej chronické zápalové ochorenie čreva nedosahuje v súčasností taký stupeň ani závažnosť (floridné štádium s komplikáciami, tvorba vredov a polypov, ťažké poruchy výživy, prederavenie čreva), aby umožňovalo priznať invaliditu. Na dožiadanie tunajšieho súdu bol zdravotný stav navrhovateľky prehodnotený opäť, dňa 06.12.2017, s nezmeneným posudkovým záverom, že invalidita u navrhovateľky nevznikla, nakoľko jej MPSVZČ už bola iniciálne určená na hornej hranici percentuálneho rozmedzia pre danú položku, vo výške 40%. Na posúdenie bol doložený odborný lekársky nález z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 19.09.2017, ktorý podľa posudkového lekára v porovnaní s gastroenterologickým vyšetrením z roku 2015 poukazuje na zlepšenie stavu (v roku 2015 súviselo zhoršenie s vynechaním liečby preparátom Remicade), interný nález je negatívny, z biochemického vyšetrenia krvi a krvného obrazu sa zlepšili parametre zápalu, klinicky je len veľmi mierna symptomatológia. Priebeh invalidizujúceho ochorenia je v porovnaní s rokom 2015 mierne zlepšený. V náleze sú popisované bolesti viacerých kĺbov, avšak chýbajú odborné vyšetrenia, ktoré by postihnutie kĺbov verifikovali (ortopedické, zobrazovacie, reumatologické a iné), preto nie je možné na tieto príznaky (symptómy) zvýšiť MPSVZČ. 12. Rezumáciou obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 12.02.2016 č. XXX XXX XXXX X právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 28.01.2016, pretože jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov Sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov a aj osobného vyšetrenia navrhovateľky. V lekárskych posudkoch zo dňa 28.01.2016 a aj zo dňa 05.05.2016 bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili postihnutie zaradené pod choroby tráviacej sústavy podľa kapitoly X, oddiel C - Choroby tenkého a hrubého čreva, Položka 2.b/ Ulcerózna kolitída, idiopatická proktokolitída. Crohnova_choroba, hemoragické, purulentné štádium, znížená výkonnosť organizmu, poruchy výživy, časté hnačky, poruchy črevnej pasáže, kolonoskopicky dokázaná mierna aktivita, patologický laboratórny nález, recidívy choroby), a mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hornej hranici percentuálneho rozpätia 30 - 40 %. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, posudkoví lekári nenavýšili percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Na konanie o opravnom prostriedku sa navrhovateľka síce dostavila, ale písomnými dôkazmi, t.j. novými lekárskymi správami o svojom zdravotnom stave svoj opravný prostriedok nepodporila. Predmetom preskúmavacieho konania tak zostali lekárske správy prehodnocované už dňa 28.01.2016 a nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jej prospech, posudkoví lekári pri opätovnom posúdení nezistili a nezistil ich ani súd. Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku žiadne konkrétne námietky neuviedla, neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, žiadala len prehodnotenie posúdenia jej nároku s tým, že od 14 rokov trpí Crohnovou chorobou, čo samo o sebe nie je spôsobilé ovplyvniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí pri posudzovaní zdravotného stavu vychádzajú predovšetkým z predložených lekárskych nálezov a zdravotnej dokumentácie posudzovanej osoby. Odporkyňa sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadala so zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľky a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu 40%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ňou uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za, presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené súd nezistil. Ani dodatočne doložený ambulantný nález z gastroenterologického vyšetrenia zo dňa 19.09.2017 nepreukázal pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako priznaných 40%. 13. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Za potrebné považuje súd ešte zdôrazniť, že navrhovateľka, v prípade zmeny vo vývoji jej zdravotného stavu, a na základe nových, či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne odporkyňu požiadať o nové posúdenie jej zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). 14. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.02.2016 je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 15. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.