Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/63/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200814 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200814.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: U.. J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXXX/XX, XXX XX I., zastúpená: JUDr. Jankou Berecovou Titkovou, advokátkou so sídlom Dubová 2, 949 01 Nitra proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku predčasného starobného dôchodku, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. marca 2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 13.06.2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. marca 2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 13.06.2016 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke p r i z n á v a právo na náhradu trov konania v sume 415,19 eur na účet jej právnej zástupkyne, v lehote do troch dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.03.2016 priznala odporkyňa podľa ust. § 67 ods. 1 a ust. § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení neskorších predpisov a podľa čl. 52 ods. 1 pís. a/ a ods. 4 nariadenia /ES/ Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 navrhovateľke od 22.02.2016 predčasný starobný dôchodok (ďalej len „PSD“) v sume 447,30 eur mesačne. Odporkyňa v rozhodnutí s odkazom na ust. § 67 ods.1 ZSP uviedla, že navrhovateľka k 22.02.2016 /podľa žiadosti o PSD/ v rozhodujúcom období od 01.04.1993 do 30.04.2013 získala úhrnom 7335 dní, t.j. 20,0959 rokov obdobia dôchodkového poistenia (čo vyplýva z osobného listu k rozhodnutiu). Citovala znenie ust. § 68 ods.1 ZSP, podľa ktorého suma predčasného starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, do dovŕšenia dôchodkového veku. Uviedla spôsob určenia osobného mzdového bodu a spôsob určenia priemerného osobného mzdového bodu s tým, že prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia od 01.04.1993 do 30.04.2013, je uvedený v priloženom osobnom liste k rozhodnutiu. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 55,8770. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období priemerný osobný mzdový bod vo výške 2,7806, ktorého hodnota sa podľa § 63 ods. 3 písm. d/ ZSP započítava na 68%, t.j. hodnota priemerného osobného mzdového bodu je 2,2909. Aktuálna dôchodková hodnota podľa ust. § 64 ods. 6 ZSP, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku t.j. k 22.02.2016 je 10,9930 eur. V rozhodnutí odporkyňa ďalej uviedla, že dôchodkový vek podľa ust. § 65 ods. 2 ZSP navrhovateľka dosiahne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 09. februára 2018. Od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, t.j. od 22.02.2016, do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľke chýba 718 dní, za ktoré sa znižuje PSD o 12%, t.j. 60,73108878 eur mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku je 445,40 eur, vypočítaná ako priemerný osobný mzdový bod 2,2909 x 20,0959 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,9930 - 60,73108878 = 445,40 eur mesačne. Vypočítanú sumu PSD ďalej odporkyňa podľa ust. § 82 ZSP zvýšila o 1,90 eur mesačne, o pevnú sumu valorizácie ust. v § 1 písm. c/ Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych veci a rodiny SR č. 283/2015 Z.z., t.j. celkom na sumu 447,30 eur mesačne. Keďže vypočítaná suma PSD je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo podľa § 2 písm. a/ zák.č. 601/2003 Z.z, o životnom minime a Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.186/2013 Z.z., predstavuje sumu 237,70 eur, navrhovateľka splnila podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok. 2. Navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne podala dňa 12.05.2016 voči rozhodnutiu odporkyne opravný prostriedok v ktorom uviedla, že nesúhlasí s výškou predčasného starobného dôchodku v sume 447,30 eur a so zohľadneným počtom dní obdobia dôchodkového poistenia. Rozhodnutiu vytkla, že z neho nie je zrejmé, prečo jej odporkyňa uznala iba časť obdobia dôchodkového poistenia od 01.04.1993 do 30.04.2013 a neuznala jej ďalších 7913 dní dôchodkového poistenia od 01.09.1971 do 31.03.1993. Tiež vytkla, že z rozhodnutia nie je zrejmé z akého dôvodu odporkyňa aplikovala Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004, resp. akou právnou úvahou sa pri aplikácii nariadenia spravovala, keďže nariadenie sa vzťahuje na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva a upravuje koordinačné pravidlá systémov sociálneho zabezpečenia pri voľnom pohybe osôb v EÚ, pričom ona po celý svoj život, od skončenia vysokoškolského štúdia až do odchodu do predčasného starobného dôchodku mala miesto výkonu zamestnania vždy na území Slovenskej republiky. Všetky doby dôchodkového poistenia vrátane náhradných dôb, získala výlučne na území Slovenskej republiky. Navrhovateľka považuje napadnuté rozhodnutie odporkyne v časti, v ktorej sa odvoláva na priznanie dôchodku podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Za nesprávny považuje výpočet výšky jej predčasného starobného dôchodku a určenie počtu dní dôchodkového zabezpečenia a k tomu namietla, že odporkyňa neúplne zistila skutkový stav veci a následne vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže z celkového počtu 15 248 dní dôchodkového poistenia jej uznala iba 7 335 dní a v dôsledku tejto skutočnosti jej priznala nižší dôchodok. Podľa názoru a prepočtu navrhovateľky jej prináleží predčasný starobný dôchodok vo výške 796,33 eur mesačne a nie vo výške 447,30 eur mesačne, ako jej priznala odporkyňa. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie z 30. marca 2016 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. 3. Rozhodnutím zo dňa 13.06.2016 odporkyňa zmenila svoje predchádzajúce rozhodnutie zo dňa 30.03.2016 v časti odôvodnenia a uviedla, že doplnila skutkové a právne dôvody, pre ktoré navrhovateľke nie je možné pre nárok na predčasný starobný dôchodok zhodnotiť obdobie dôchodkového poistenia pred 01.januárom 1993. Odporkyňa doplnila v závere odôvodnenia rozhodnutia časť v nasledovnom znení: „V súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len Nariadenie č. 883/2004) a článkom 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004(ďalej len Nariadenie č. 987/2009), sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení, doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ste boli zamestnaná v Českej republike u zamestnávateľa Digital Equipment Praha. Pretože Váš zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré ste získali pred 01. aprílom 1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Podľa čl. 52 ods. 1 písm. a/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka). Podľa čl. 52 ods. 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ak výpočet podľa odseku 1 písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná alebo je vyššia ako paušálna dávka vypočítaná v súlade s odsekom 1 pís. b/, príslušná inštitúcia odstúpi od paušálneho výpočtu za predpokladu, že: i/ takáto situácia sa uvádza v časti 1 prílohy VIII; ii/ nie sú uplatniteľné žiadne predpisy obsahujúce pravidlá na zamedzenie súbehu, ako sa uvádzajú v článkoch 54 a 55, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 55 ods. 2, a iii/ článok 57 nie je uplatniteľný vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov iného členského štátu v dôsledku špecifických okolnosti prípadu.“ V závere zmenového rozhodnutia odporkyňa uviedla, že vzhľadom na uvedené články nariadenia (ES) pre nárok a sumu predčasného starobného dôchodku bolo navrhovateľke zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov SR od 01.04.1993. Ďalej uviedla, že navrhovateľka získala obdobie dôchodkového poistenia do 31.03.1993 podľa právnych predpisov Českej republiky a uvedené obdobie jej pre nárok a výšku dôchodku zhodnotí nositeľ poistenia Českej republiky. 4. V písomnom vyjadrení zo dňa 11.07.2016 v nadväznosti na vyjadrenie zo dňa 16.06.2016 žiadala odporkyňa ako vecne správne potvrdiť svoje rozhodnutie zo dňa 30.03.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 13.06.2016 o priznaní predčasného starobného dôchodku navrhovateľke. Zopakovala v ňom skutkové a právne dôvody obsiahnuté v odôvodnení vyššie uvedených rozhodnutí a poukázala na čl. 7 Ústavy SR, podľa ktorého je povinná dodržiavať právne predpisy Slovenskej republiky, medzinárodné zmluvy ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právne predpisy Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Uviedla, že z čl. 3 ods. 1 písm. d/ Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady (EHS) č. 883/2004 vyplýva povinnosť použiť koordinačné nariadenia Európskej únie na dávky v starobe, medzi ktoré patrí aj starobný dôchodok a Sociálna poisťovňa je v konaní o nároku na starobný dôchodok povinná uvedené nariadenia uplatniť. Poukázala aj na čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, podľa ktorého niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, naďalej ostávajú v platnosti za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom, ak sú tieto ustanovenia uvedené v prílohe II, v súlade s čl. 8 ods. 1 a prílohou II. nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňujú články 12, 20 a 33 Zmluvy. Podľa čl. 8 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ustanovenia vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v prílohe II k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe I k vykonávaciemu nariadeniu. V súlade s čl. 8 ods. 1 a prílohou I nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 997/2009 sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňujú články 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Správna dohoda“). Odporkyňa poukázala aj na rozsudok NS SR sp.zn. 7So/38/2009 zo dňa 26. novembra 2009 a sp.zn. 9So/93/2010 zo dňa 8. júla 2011 s vysloveným právnym názorom, podľa ktorého rozdelenie spoločného štátu a vznik dvoch samostatných nástupníckych štátov je osobitnou historickou okolnosťou s obmedzeným časovým účinkom na právne vzťahy, ktoré vznikli počas trvania spoločného štátu, preto sa má v súlade s koordinačnými nariadeniami Európskej únie použiť čl. 20 Zmluvy, ktorý sa naďalej uplatňuje aj po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie, podľa ktorého doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia ČSFR sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia ČSFR, alebo naposledy pred týmto dňom (t.j. 01. januárom 1993). Pretože zamestnávateľ navrhovateľky, Digital Equipment Praha, mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia ktoré navrhovateľka získala pred 1. januárom 1993 (vrátane dôb zamestnania získaných na území Slovenskej republiky), sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Túto skutočnosť potvrdil aj NS SR v rozhodnutí sp.zn. 7So/114/2011 zo dňa 31.07.2012 (R 69/2013). V prípade, že by Sociálna poisťovňa priznala navrhovateľke predčasný starobný dôchodok aj za doby zabezpečenia získané pred 1. januárom 1993, ktoré sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky, došlo by k dvojnásobnému zhodnoteniu týchto dôb a došlo by k neprimeranému zvýhodneniu navrhovateľky oproti poistencom, ktorý sú v skutkovo totožnej situácii. Takýto postup je v rozpore so základnými zásadami koordinačných nariadení Európskej únie, ktoré určujú pravidlá na určenie dôchodkovej dávky tak, aby nedošlo k zhodnoteniu jednej doby poistenia dvakrát. Zhodnotenie dôb získaných pred 1. januárom 1993 by spôsobilo diskrimináciu tých poberateľov dôchodkov, ktorí získali doby zabezpečenia pred 1. januárom 1993 výlučne u zamestnávateľov so sídlom na území Slovenskej republiky. Pre úplnosť dodala, že hodnotenie doby poistenia získanej podľa právnych prepisov Českej republiky je v kompetencii nositeľa poistenia Českej republiky. Navrhovateľka žiadosťou spísanou dňa 22.02. 2016 požiadala o priznanie dôchodkovej dávky aj z Českej republiky. Taktiež v žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku potvrdila, že k 31.12.1992 (ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej republiky) bolo sídlo jej zamestnávateľa na území Českej republiky. Suma jej predčasného starobného dôchodku bola určená správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi tak, ako to vyplýva z obsahu napadnutého rozhodnutia. Podotkla, že navrhovateľka nedoložila žiadny relevantný doklad, ktorý by mal vplyv na rozhodovanie Sociálnej poisťovne a ktorý by spochybnil správnosť napadnutého rozhodnutia. 5. Vo vyjadrení k zmenovému rozhodnutiu odporkyne zo dňa 13.06.2016, navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne namietla nezapočítanie doby dôchodkového zabezpečenia dosiahnutej do 31.12.1992, rovnako ako v prvom rozhodnutí, s odvolaním sa na čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení a čl. 15 Správnej dohody, ktorou sa vykonáva Zmluva medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení. K argumentácii odporkyne poukazujúcej na článok 20 ods. 1 Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení a skutočnosť, že ku dňu rozdelenia ČSFR bola zamestnaná u zamestnávateľa Digital Equipment Praha, ozrejmila, že jejj zamestnávateľ mal ku dňu rozdelenia ČSFR k 31. decembru 1992, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré získala pred 1. januárom 1993, sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok za ne je príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Postup odporkyne, aplikujúcej pri výpočte jej dôchodku čl. 20 ods. l Zmluvy medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení č. 318/1994 Z.z. označila za diskriminačný v porovnaní s inými žiadateľmi o priznanie starobného dôchodku, ktorí rovnako ako ona počas svojho produktívneho obdobia pracovali výlučne na území Slovenskej republiky. Nikdy nepracovala v Českej republike, po celý svoj produktívny pracovný život vykonávala prácu v Slovenskej republike (v Bratislave) a teda odporkyňa pri výpočte jej predčasného starobného dôchodku vo výške 447,30 eur mesačne postupovala v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Do pozornosti dala, že Česká správa sociálneho zabezpečenia jej rozhodnutím č. R-l X.X.XXXX-XXX/XXX XXX XXXX zo dňa 15.06.2016 priznala od 22.02.2016 starobný dôchodok vo výške 6.736,- Kč mesačne, čo po prepočte menovým kurzom platným ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok (1eur = 27,022 CZK), predstavuje sumu 249,35 eur. Súčet predčasného starobného dôchodku priznaného jej odporkyňou rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X. zo dňa 30.03.2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 13.06.2016 a starobného dôchodku priznaného Českou správou sociálneho zabezpečenia je spolu 696,65 eur. Z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu k rozhodnutiu Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 15.06.2016 vyplýva, že od 01.09.1971 do 22.02.2016 dosiahla celkovú dobu poistenia 15 201 dní, t.j. 41 rokov a 236 dní (čo je 41,65 roka). Podľa jej prepočtu suma predčasného starobného dôchodku, ktorá by jej patrila ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, predstavuje sumu 796,33 eur (informatívny výpočet nároku na predčasný starobný dôchodok predložila ako prílohu k opravnému prostriedku zo dňa 05.05.2016). Rozdiel výšky predčasného starobného dôchodku, na ktorý by mala nárok v Slovenskej republike ku dňu, od ktorého jej bol predčasný starobný dôchodok priznaný (ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky) a súčtu čiastkových dôchodkov priznaných jej odporkyňou a Českou správou sociálneho zabezpečenia je 99,68 eur mesačne v jej neprospech (796,33 - 696,65 = 99,68 eur). Navrhovateľka ďalej poukázala na to, že problematikou tzv. „federálnych dôchodkov“ sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v analogických prípadoch dôchodcov, ktorí ku dňu 31.12.1992 mali sídlo zamestnávateľa v Českej republike. V rozhodnutí sp.zn. 9So/200/2011 zo dňa 30.01.2013 Najvyšší súd SR konštatuje: „ Všetky doby poistenia navrhovateľ získal v mieste výkonu práce, ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky. Okolnosť, že dňom 01.januára 1993 došlo k rozdeleniu ČSFR nemôže byť navrhovateľovi ako občanovi ČSFR a teraz občanovi Slovenskej republiky na ujmu. Slovenská republika je nástupcom ČSFR. Takýto postup by podľa názoru odvolacieho súdu bol v rozpore s čl. 12 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na tom nič nemení okolnosť, že zo žiadneho právneho predpisu zatiaľ nevyplýva povinnosť odporkyne priznať a vyplácať takej osobe dorovnanie rozdielu medzi výškou dôchodku, na ktorý by mala nárok v Slovenskej republike ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku a výškou dôchodku, na ktorý má k tomuto dňu nárok v Českej republike. “ Rovnaké stanovisko zaujal Najvyšší súd SR i v rozhodnutí zo dňa 30.01.2013 sp.zn. 9SO/203/2011. Záverom uviedla, že odporkyňa v jej prípade mala postupovať tak, že mala zistiť sumu predčasného starobného dôchodku ktorá by jej patrila, ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Následne mala rozhodnúť tak, aby súčet jej starobných dôchodkov priznaných z Českej republiky a Slovenskej republiky po zohľadnení menového kurzu nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy ako ona len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov navrhovateľka žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie z 30.03.2016 spolu so zmenovým zo dňa 13.06.2016 a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami účastníkov, s obsahom administratívneho spisu, vypočul obe strany a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 30.03.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 13.06.2016 je potrebné zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Podľa § 67 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,2-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 12. Podľa § 68 ods. 1 ZSP suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5% za každých začatých 30 dní odo dňa vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku; §63 ods. 1 tretia a štvrtá veta platia rovnako. 13. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60- § 64 cit. zákona. 14. Podľa § 60 ods. 1 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. 15. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení (ďalej iba “Zmluva“) uverejnená ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z. sa doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. 16. Podľa článku 15 ods.1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy, ktorá bola uverejnená pod č.175/1995 Z.z. sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zložka zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. 17. Podľa článku 52 ods.1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov. 18. Podľa článku 52 ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č.883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia ak výpočet podľa ods. 1 písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 písm. b/, príslušná inštitúcia môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo vykonávajúcom nariadení. Takéto situácie sú uvedené v prílohe VIII. 19. Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, toto nariadenie nahrádza všetky dohovory o sociálnom zabezpečení uplatniteľné medzi členskými štátmi, na ktoré sa vzťahuje rozsah pôsobnosť nariadenia. Niektoré ustanovenia dohovorov o sociálnom zabezpečení, ktoré uzavreli členské štáty pred dátumom uplatňovania tohto nariadenia, však naďalej zostávajú v platnosti, za predpokladu, že sú pre príjemcov výhodnejšie, alebo ak vyplývajú z určitých historických okolností a ich účinok je obmedzený časom. Aby tieto ustanovenia zostali v platnosti, zahrnú sa do prílohy II. Ak z objektívnych dôvodov nie je možné rozšíriť niektoré z týchto ustanovení na všetky osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, toto treba určiť. 20. Podľa článku 8 ods. 1 a prílohy II. Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zostávajú naďalej v platnosti čl. 12, čl.20 a čl. 33 Zmluvy. 21. Podľa článku 8 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 ustanovenia vykonávacieho nariadenia nahrádzajú ustanovenia dojednaní o uplatňovaní dohovorov uvedených v prílohe II. k základnému nariadeniu, ak sú ustanovenia uvedených dojednaní obsiahnuté v prílohe 1 k vykonávaciemu nariadeniu, ktorým je nariadenie č. 997/2009, podľa ktorého sa naďalej uplatňujú čl.15 a čl.16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy. 22. Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. (ďalej len „O.s.p“) dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 23. Podľa ust. § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 24. Podľa ods. 2 cit. ust. podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 25. Podľa ust. § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 26. Podľa ods. 2 cit. ust., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 27. Podľa ods. 3 cit. ust., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. 28. Podľa ods. 4 cit. ust., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 29. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd v konaní za preukázané, že žiadosťou, spísanou dňa 22.02.2016 navrhovateľka požiadala o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý žiadala priznať od uvedeného dňa. V žiadosti uviedla, že k 31.12.1992 bolo sídlo jej zamestnávateľa na území Českej republiky a požiadala o priznanie dôchodkovej dávky aj z Českej republiky. Navrhovateľka narodená dňa 09.02.1956 podmienky uvedené v § 67 ods. 1 ZSP pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok splnila, keďže vypočítaná suma predčasného starobného dôchodku ku dňu 22.02.2016 bola vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, dovŕšila 60 rokov veku, tzn. do dovŕšenia dôchodkového veku jej chýbali najviac 2 roky a už skôr splnila podmienku doby poistenia najmenej 15 rokov. Podľa osobného listu dôchodkového zabezpečenia, ktorý je pripojený k napadnutému rozhodnutiu odporkyne z 30. marca 2016, navrhovateľka vykazovala do vzniku nároku na dôchodok 20 rokov a 35 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. na území SR, od 01.04.1993 do 30.04.2013. Odporkyňa jej ale nezapočítala zamestnanie ani náhradné doby do 31. decembra 1992, nakoľko navrhovateľka mala túto dobu sociálneho zabezpečenia posudzovanú podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi SR a ČR o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Zmluva“) uverejnenej ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1994 Z.z., a táto doba je považovaná za dobu zabezpečenia v ČR, keďže bola získaná pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (dňa 31.12.1992) a navrhovateľka mala ku dňu zmeny v štátoprávnom usporiadaní a rozdelení ČSFR na dva samostatné štáty alebo naposledy pred týmto dňom, zamestnávateľa so sídlom v Českej republike. Za tento čas odporkyňa nezapočítala navrhovateľke ani dosiahnuté zárobky. Podľa čl. 20 ods.1 Zmluvy, všetky doby dôchodkového poistenia, ktoré navrhovateľka získala k tomuto dňu na území Slovenskej republiky sa preto považujú za doby poistenia v Českej republike. V dôsledku tejto skutočnosti mohla navrhovateľke zhodnotiť na dôchodkové účely tieto doby zamestnania len Česká správa sociálního zabezpečení, podľa právnych predpisov Českej republiky. 30. Súd dáva do pozornosti, že odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a to predovšetkým účastníka konania, ktorého sa týka. Odôvodnenie rozhodnutia v ktorom sú uvedené len citácie príslušných ust. zákona, nariadení ES, odkaz na Zmluvu, bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov riadil, ako sa vysporiadal s námietkami účastníka, ktoré uviedol v opravnom prostriedku a s jeho návrhmi na doplnenie dokazovania, nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na každý argument nie je povinný dať podrobnú odpoveď, nemusí dať odpoveď na všetky otázky ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Analogicky možno toto rozhodnutie použiť aj na rozhodnutie správneho orgánu. 31. Krajský súd vzhľadom k odvolacej námietke navrhovateľky, poukazujúcej na nesprávny postup odporkyne, ktorá jej priznala sumu predčasného starobného dôchodku o 99,68 eur nižšiu (podľa priloženého výpočtu navrhovateľky ku dňu priznania dôchodku dňa 22.02.2016), ako by mala v prípade výpočtu dávky v prípade, že by všetky doby poistenia získala podľa slovenských právnych predpisov (teoretická suma) konštatuje, že odporkyňa sa touto námietkou vôbec, ani v teoretickej rovine nezaoberala, námietku neriešila vlastným porovnaním prepočtov dávky s príp. dorovnaním rozdielu v dávke v zmysle platných právnych predpisov. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí v spojení so zmenovým rozhodnutím neuviedla v tomto smere žiadne odôvodnenie, spočívajúce v relevantných dôvodoch rozhodnutia, vysvetľujúcich správnosť a zákonnosť svojho postupu, či priznaný nevýhodnejší a nižší predčasný dôchodok navrhovateľke je možné dorovnať na teoretickú sumu podľa námietky navrhovateľky, príp. ako a či jej v zmysle platných právnych predpisov nárok v rozdiele dávky vznikol. V napadnutom rozhodnutí zo dňa 30. marca 2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 13. júna 2016 nie sú uvedené všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, t.j. akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov ktorými po právnej stránke odôvodnila svoje rozhodnutie, ako sa vysporiadala s námietkami navrhovateľky uvedenými v opravnom prostriedku, rozhodnutie teda nepokrýva náležitosti kladené ust. § 209 ods. 1 a 4 ZSP, čím trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Chýbajúce náležitosti odôvodnenia rozhodnutia totiž nemožno konvalidovať dôvodmi dodatočne uvedenými v neskoršom vyjadrení odporkyne vo veci. 32. Krajský súd mal z vykonaného výpočtu dávky odporkyňou podľa podkladového spisového materiálu (rozhodnutia, osobný list, vyjadrenia) za preukázané, že odporkyňa nemala pri svojom rozhodovaní zistený vznik rozdielu v dávke pri výpočte sumy dávky, tento objektívne ani nezisťovala, a ani sa s ním v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v spojení so zmenovým rozhodnutím nijako nevysporiadala. Ide o nosný nedostatok, ktorý bude odporkyňa povinná v ďalšom konaní odstrániť, vo veci opätovne rozhodnúť, vysporiadať sa najmä s námietkou navrhovateľky vyslovenou v opravnom prostriedku, jej vyjadreniach ako aj na pojednávaní súdu, týkajúcou sa nároku na dorovnanie rozdielu dávky dôchodku, ktorý jej vznikol v rámci platných právnych predpisov, s vypočítaním teoretickej sumy predčasného starobného dôchodku, na ktorú by mala navrhovateľka nárok pokiaľ by sa posudzovala len podľa právnych predpisov účinných v SR a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Jej povinnosťou bude pri výpočte dávky riadne odôvodniť aplikáciu článku 52 ods. 1, pís. a/ a ods. 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, nie iba odkazom na čl. 20 Zmluvy bez ďalšieho, tzn. bez zdôvodnenia úvah pre použitie tohto výpočtu dávky. Keďže sa odporkyňa výpočtom dávky ani zdôvodnením z hľadiska aplikácie cit. Nariadenia a Zmluvy vôbec nezaoberala, nedostatočne zistila skutkový stav veci, nakoľko pri ňou aplikovanom výpočte bez použitia ďalšieho spôsobu výpočtu nedošla k zisteniu rozdielu dávky s nepriaznivým dopadom pre navrhovateľku. Ďalej odporkyňa v prípade zistenia zákonného rozdielu v dávke uvedie riešenie a zdôvodní aplikáciu cit. nariadenia v prípade dorovnania rozdielu dávky navrhovateľke s príp. použitím ďalších čl. nariadenia pri riešení rozdielu dávky, a to tak, aby rozhodnutie rešpektovalo ust. § 209 ods. 1 a 4 ZSP. 33. Na základe takto vykonaného posúdenia správnosti rozhodnutia a postupu odporkyne, súd napadnuté rozhodnutie podľa ust. § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 pís. c/ a d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom bude povinná odstrániť vytknuté nedostatky, a vo veci opätovne rozhodnúť. Odporkyňa je v zmysle ust. § 250r O.s.p. právnym názorom súdu viazaná. 34. Náhradu trov konania súd v konaní úspešnej navrhovateľke priznal podľa ust. § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.. 35. Právna zástupkyňa navrhovateľky v podaní zo dňa 27.03.2018 vyčíslila trovy konania pozostávajúce z tarifnej odmeny za zastupovanie a režijného paušálu v sume 380,64 eur, náhrady za stratu času v sume 61,40 eur a náhrady cestovných výdavkov pozostávajúcich z hotových výdavkov za pohonné hmoty v sume 16,32 eur a základnej náhrady za použitie cestného motorového vozidla v sume 33,67 eur, celkovo v sume 492,03 eur. 36. Podľa ustanovenia § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“), odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. 37. Podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p., ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. 38. Podľa ustanovenia § 250l ods. 1 O. s. p., pokiaľ v tretej hlave piatej časti nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160614>. 39. Podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. 40. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. 41. Podľa ustanovenia § 151 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (ods. 1). Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 2). 42. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“, alebo „vyhl.“), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. 43. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. 44. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. 45. V zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b/ ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c/ písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d/ účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín. 46. V zmysle ustanovenia § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu. 47. Podľa ustanovenia § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. 48. Podľa ustanovenia § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a/ na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b/ na náhradu za stratu času (§ 17). 17. Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. 18. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak. 19. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. 20. V zmysle ustanovení § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v platnom znení (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“), za použitie cestného motorového vozidla patrí základná náhrada za každý 1 km jazdy a náhrada za spotrebované pohonné látky (ods. 1). Sumu základnej náhrady pre osobné cestné motorové vozidlá ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo (ods. 2). Náhrada za spotrebované pohonné látky patrí podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ods. 4). 21. Podľa § 1 písm. b/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v platnom znení (ďalej len „opatrenie MPSVaR“), suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eur. 22. Súd navrhovateľke priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastupovania nasledovne: Odmena advokátky - vypočítaná zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ako jedna trinástina z výpočtového základu podľa § 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z. z.: - za 3 úkony právnej služby v roku 2016 - prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl.), spísanie opravného prostriedku dňa 05.05.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.), spísanie vyjadrenia dňa 20.07.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.), pri použití základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 66 eur, vypočítanej z jednej trinástiny výpočtového základu, ktorý v r. 2016 predstavoval sumu 858 eur, t. j. spolu 198,00 eur; - za 1 úkon právnej služby v r. 2018 - zastupovanie na pojednávaní dňa 28.03.2018 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl.), pri použití základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 70,85 eur, vypočítanej ako jedna trinástina výpočtového základu, ktorý v r.2018 predstavuje sumu 921 eur. Režijný paušál - podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí advokátke vo výške jednej stotiny výpočtového základu za jednotlivé úkony právnej služby, t. j. za r. 2016 z výpočtového základu 858 eur za tri úkony právnej služby spolu v sume 25,74 eur, za r. 2016 z výpočtového základu 921 eur za jeden úkon právnej služby v sume 9,21 eur; t. j. spolu 34,95 eur. Náhrada preukázaných cestovných výdavkov - podľa § 15 písm. a/ a § 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. má advokátka nárok aj na náhradu uplatnených cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 28.03.2018 v dĺžke 184 km jedna cesta z Nitry do Bratislavy a späť. Podľa § 7 zákona o cestovných náhradách základná náhrada za každý 1 km jazdy predstavovala v čase cesty podľa § 1 písm. b/ opatrenia MPSVaR sumu 0,183 eur /km, a náhrada za spotrebované pohonné látky s použitím ceny pohonných látok 1,344 eur /liter PHM preukázanej advokátkou pokladničným dokladom, prepočítanej podľa spotreby PHM 0,066 l/km uvedenej v technickom preukaze motorového vozidla J. použitého na predmetnú cestu, t. j. spolu v sume 49,99 eur; Náhrada za stratu času podľa § 15 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí advokátke v súvislosti s pojednávaním uskutočneným dňa 28,03.2018 v rozsahu 4 polhodín, ktoré strávila cestou z Nitry do Bratislavy a späť s priemerným časom trvania jednej cesty 60 min a s dĺžkou trasy cca 92 km, za čo jej podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí náhrada za každú aj začatú polhodinu vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za rok, v ktorom sa cesta uskutočnila, t. j. spolu 61,40 eur. Trovy konania v celkovej sume 415,19 eur, ktorých účelnosť vynaloženia právna zástupkyňa navrhovateľky dostatočne a vierohodne preukázala, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke na účet jej právnej zástupkyne v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Súd advokátke nepriznal odmenu za spísanie vyjadrenia - zaslanie rozsudku NS SR, sp. zn. 10So/43/2016 zo dňa 04.12.2017 (č.l. 36) vo výške 68 eur a režijný paušál vo výške 8,84 eur, spolu v sume 76,84 eur, v ktorom v súvislosti s rozsudkom NS SR sp.zn. 10So/43/2016, ktorý v prílohe doložila, len poukázala na zhodnosť záverov NS SR prezentovaných v tomto rozsudku s prípadom odporkyne. Z obsahu vyjadrenia teda vyplýva, že sa nejedná o podanie, za ktoré by advokátke patrila odmena v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.