Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/64/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200823 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200823.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: Z. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, E. XXX/XXX, XXX XX S. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03. marca 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 03. marca 2016 podľa ustanovenia § 250l v spojení s ust. § 250j ods. 2 pís. d/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom zo dňa 07.04.2016, tunajšiemu súdu doručeným dňa 16.05.2016, navrhovateľ žiadal zrušiť rozhodnutie odporkyne zo dňa 03.03.2016, ktorým mu zamietla žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 07.01.2016, pre nedosiahnutie dôchodkového veku 62 rokov. V dôvodoch poukázal na to, že ako poistenec vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie v požadovanom rozsahu (10, 15, 20 rokov, tiež aj v rozsahu uvedenom v ust. § 174 zák. č. 100/1988 Zb., o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov) a zároveň získal najmenej 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia, na základe čoho má nárok na priznanie starobného dôchodku v nižšom dôchodkovom veku, ako je dôchodkový vek 62 rokov. Súčasne žiadal zohľadniť odvedené poistenie do všeobecného penzijného systému, ktoré bolo zaňho odvádzané do sociálnej poisťovne pred zriadením osobitného účtu na ministerstve vnútra, nakoľko mu tieto odvedené peniaze do prvého priebežného piliera vo výške výsluhového dôchodku zohľadnené neboli a žiadal o ich vyplatenie formou starobných dávok. Vyslovil názor, že jeho dôchodkový vek by mal byť určený podľa ust. § 21 ods. 1 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 2. Vo vyjadrení zo dňa 11.05.2016 odporkyňa konštatovala, že odvolacím námietkam navrhovateľa, podľa ktorých vykonával zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie v požadovanom rozsahu (10, 15, 20 rokov, tiež v rozsahu uvedenom v ust. § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb.) a zároveň získal 25 rokov obdobia dôchodkového poistenia, pre ktoré dôvody má nárok na priznanie starobného dôchodku v dôchodkovom veku 62 rokov, nie je možné vyhovieť. Citovala ust. § 65 zák. č. 461/2003 Z.z. Zákon o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zákona č. 555/2007 Z.z., ust. § 274 ZSP, § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2 a § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ“). K skutkovým dôvodom poukázala na potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 11. mája 2015, podľa ktorého bol navrhovateľovi od 1. októbra 1997 priznaný príspevok za službu, ktorý sa od 1. júla 2002 podľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov považuje za výsluhový dôchodok. Uviedla, že na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 1. apríla 1978 do 31. augusta 1978 v I. kategórii funkcií a doba služobného pomeru príslušníka policajného zboru od 1. septembra 1978 do 30. septembra 1997 v 1. kategórii funkcií. Na základe uvedeného a v zmysle právneho názoru NS SR, vysloveného v rozhodnutí č. 55/2011 uverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2011, bol posúdený nárok navrhovateľa na starobný dôchodok k 8. júlu 2013. Vzhľadom na to, že v zamestnaní I. kategórie funkcii, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, navrhovateľ získal 19 rokov a 188 dní a zamestnanie v I. pracovnej kategórii alebo služba v I. kategórii funkcií netrvali k 31. decembru 1999 a zo služobného pomeru nebol uvoľnený v súvislosti s racionalizačnými a organizačnými opatreniami a z trvalej straty spôsobilosti vykonávať prácu vzhľadom na zdravotný stav, nárok na starobný dôchodok mu k 8. júlu 2013 nevznikol a teda nevznikol mu v 56. roku veku tak, ako žiadal. Podľa v súčasnosti platných právnych predpisov navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t. j. dňa 8. júla 2019. 3. Navrhovateľ v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 18.04.2017, poukázal na list odporkyne zo dňa 11.05.2016 a s uvedením dôvodov totožných ako v opravnom prostriedku zo dňa 07.04.2016, žiadal o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.03.2016. 4. Na pojednávaní súdu dňa 13.06.2018 navrhovateľ uviedol, že pracoval na polícii a bol zaradený do I. pracovnej kategórie. Poukázal na ust. § 21 ods. 1 pís. d/ zák.č. 100/1988 Zb., podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká, keď poistenec získa 19 rokov a doba zamestnania trvala do 31.12.1999. Podľa oznámenia MV SR zo dňa 11.05.2015 doba jeho služobného pomeru trvala v rozsahu 19 rokov a 188 dní a vzniesol otázku, kam sa tieto roky podeli, keď podľa poisťovne nemá splnený potrebný počet odpracovaných rokov. Ďalej poukázal na zákon č. 235/92 Zb. o zrušení prac. kategórií z ktorého vyplýva, že dôchodkový vek sa osobám, ktoré tieto funkcie vykonávali pred 01.01.2000 naďalej určuje podľa § 21 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. a podľa § 174 cit. zákona v závislosti od toho, koľko rokov doby zamestnania získali výkonom zamestnania v prvej prac. kategórií v I. alebo II. kat. funkcií. Pod písmenom d/ je uvedených 56 rokov, ak získal 19 rokov doby služby v I kat. funkcií a doba služby v I kat. funkcii trvala do 31.12.1999. Odporkyňa na námietky navrhovateľa argumentovala tým, že navrhovateľ nie je posudzovaný podľa ods. 1 pís. a/ ale podľa ods. 2 ust. § 174 zák. č. 100/1988 Zb., tzn. že pracovný pomer navrhovateľa musel trvať k 31.12.1999 a jeho pracovný pomer trval do 30.09.1997. Potvrdenie MV SR na ktoré sa navrhovateľ odvolával, bolo zhodnotené len na účely priznania jeho výsluhového dôchodku. Na dôvodoch svojho rozhodnutia zotrvala a toto žiadala ako vecne správne potvrdiť. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania a keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s osobným listom dôchodkového poistenia vypracovaným k napadnutému rozhodnutiu, evidenčnými listami o dobe zamestnania a dôchodkového zabezpečenia, oznámením údajov MV SR zo dňa 11.05.2015, s priebehom dôchodkového poistenia vypracovaným odporkyňou, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 03. marca 2016 je potrebné podľa ust. § 250j ods. 2 pís. d/ O.s.p. zrušiť, pretože rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a podľa ods. 3 cit. ust. zákona vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. 1. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 2. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 3. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 4. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 5. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, dávky výsluhového zabezpečenia závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli dotknuté osoby v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok (§ 30 pís. a/ - h/). 7. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 8. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 ZSP. 9. Podľa § 60 ods. 2 ZSP je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka (aj colníka), ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 10. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 11. Podľa § 274 ods. 2 ZSP suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. 110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. 12. Podľa § 21 ods. 1 zák.č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov. 13. Podľa § 132 ods. 1 ZSZ vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. 14. Podľa § 174 ods. 1 ZSZ občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa ods. 2 cit. ust. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. 14. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128) vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 15. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. K tomuto ústavnému právu uvádza rozhodnutie NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 16. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). 17. Podľa ust. § 32 ods. 1, 2, 3 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 18. Podľa ust. § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 19. Správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 20. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 07.01.2016 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 30.12.2015, t.j. od dovŕšenia dôchodkového veku. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 03. marca 2016, odporkyňa podľa ust. § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zákona č. 555/2007 Z.z., § 21, § 132 ods. 1 a § 174 zák.č 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, zamietla navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 07. januára 2016, pričom svoje rozhodnutie odôvodnila citáciou uvedených ustanovení zákonov a skutkovo len jednou vetou, a to že podľa v súčasnosti platných právnych predpisov navrhovateľovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku 62 rokov, t. j. dňa 8. júla 2019. 21. Súd dáva do pozornosti, že odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť o správnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a to predovšetkým účastníka konania, ktorého sa týka. Odôvodnenie rozhodnutia v ktorom sú uvedené len citácie príslušných ust. zákona, bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie odporkyne, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov riadila, nespĺňa zákonné náležitosti odôvodnenia rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na zachovanie práva účastníka konania na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na každý argument nie je povinný dať podrobnú odpoveď, nemusí dať odpoveď na všetky otázky ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Analogicky možno toto rozhodnutie použiť aj na rozhodnutie správneho orgánu. 22. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa na zistený skutkový stav aplikuje konkrétna právna norma a vyvodzujú sa právne závery. V odôvodnení rozhodnutia je nevyhnutné stručne a jasne vyložiť, ktoré skutočnosti mal správny orgán preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní nároku spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 23. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 24. Súd v uvedenej veci rozhodol postupom podľa cit. ust. zrušením rozhodnutia odporkyne a vrátením veci na ďalšie konanie, v ktorom bude dôsledne postupovať podľa ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, vo svojom rozhodnutí riadne odôvodní aplikáciu citovaných ust. zákona, uvedie dôvody, pre ktoré má navrhovateľovi vzniknúť nárok na starobný dôchodok až dovŕšením 62 rokov veku, teda 08.07.2019 a prečo nebolo možné vyhovieť jeho žiadosti o starobný dôchodok a teda odôvodní svoje rozhodnutie tak, aby ňou zvolený postup bol pre navrhovateľa zrozumiteľný, jasný a vyrovná sa v ňom so všetkými, pre vec podstatnými, skutkovými a právnymi skutočnosťami. 25. Súd okrajovo dáva do pozornosti, že stručné rozvedenie dôvodov svojho postupu vo vyjadrení odporkyne k opravnému prostriedku navrhovateľa, nemôže v žiadnom prípade nahradiť absenciu skutkového odôvodnenia vo vydanom rozhodnutí. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a rešpektujúc dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorý si v konaní pred súdom náhradu trov konania neuplatnil, ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.