Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/104/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200825 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200825.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: EIBNER PRODUCTION, s.r.o., so sídlom Vazovová č. 2758/7, 811 07 Bratislava IČO: 44 283 679, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Kuric, s.r.o., AK Dolný val 11, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102674586/2016 zo dňa 07.03.2016 a rozhodnutia Daňového úradu č. 21470597/2015/9104405/Krai zo dňa 15.12.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne rozhodnutie 1. rozhodnutie: 1. Finančné riaditeľstvo SR (žalovaný) podľa ustanovenia § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdilo rozhodnutie číslo 21470597/2015/9104405/Krai zo dňa 15.12.2015, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 34.241,29 € na sumu 1.052,29 € a určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 33.189,00 € (slovom tridsaťtritisícstoosemdesiatdeväť eur), daňovému subjektu. 2. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil predovšetkým tým, že je nepochybné, že kontrolovaný daňový subjekt EIBNER PRODUCTION s.r.o. si mohol objednať rekonštrukčné práce domu Podkylava u spoločnosti InterKurSa, s.r.o., ktorého jediný konateľ bola nekontaktná osoba v policajnom pátraní. Ide o legitímne rozhodnutie daňového subjektu učinené v súvislosti s realizáciou jeho predmetu podnikania, pričom výber obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je tak plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Primárnym problémom nie je skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt si zvolil za svojho dodávateľa spoločnosť InterKurSa, s. r. o., ktorá sa počas výkonu daňovej kontroly dobrovoľne vymazala z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť PETPET s.r.o., ktorá bola rovnako dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť ZYRCON s.r.o., ktorá je nekontaktný daňový subjekt, ale to, že v spolupráci s takto zvoleným obchodným partnerom nebol pri následnej daňovej kontrole schopný realizáciu deklarovaných prác preukázať, čím nezvládol dôkazné bremeno. Bolo v prvoradom záujme kontrolovaného daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy k preukázaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, pretože je jedine jeho zákonnou povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, ktoré si nárokoval. Súčasne úlohou správcu dane, ktorý chráni fiškálne záujmy štátu, je o. i. pri výkone daňovej kontroly zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Preverovaním uvedeného bolo zistené, že deklarovaný dodávateľ InterKurSa, s. r. o. nepodal daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie, daň uvedenú na faktúre nepriznal a do štátneho rozpočtu neodviedol. 3. Žalovaný zároveň dodal, že základnou podmienkou na uplatnenie odpočítania dane je, aby išlo o reálne tovary alebo služby, ktoré naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, zdaniteľnou osobou, uvedenou na faktúre. V uvedenom prípade nebolo preukázané uskutočnenie časti deklarovanej dodávky a súčasne nebolo preukázané ani to, že práce mala dodať zdaniteľná osoba, uvedená na faktúre. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie si nároku na odpočet DPH vyjadrené predloženými dokladmi je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané právo na odpočet, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia. Odvolací orgán sa stotožnil s názorom správcu dane, že samotná existencia faktúr neznamená, že deklarovaný prijímateľ služby má právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o DPH. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to - či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo a samotná existencia faktúry vyhotovenej zákonne konformným spôsobom nie je dostačujúcim dôkazom. Faktúra, dodací list, alebo akýkoľvek listinný dôkaz sám o sebe bez ďalšieho nie je dôkazom o tom, že plnenie bolo uskutočnené, ale len tvrdením o takejto udalosti, čo konštatoval už rozsudok NS SR č. 4 Sžf 153/01 zo dňa 28.05.2002, Splnenie formálnej stránky je síce jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. 4. Skutočnosť, že pracovníci správcu dane, ktorí vykonávali dňa 30.05.2015 miestne zisťovanie priamo v preverovanej nehnuteľnosti Podkylava č. 23, konštatovali v zápisnici o miestnom zisťovaní č. 20165062/2015, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že predmetná nehnuteľnosť je využívaná na iné účely ako na bývanie, je faktickým popisom stavu veci na základe vykonanej obhliadky nehnuteľnosti a tento ako taký nie je ani skutkovo a ani právne irelevantný. To, že predmetnú nehnuteľnosť v čase vykonania miestneho zisťovania spoločnosť EIBNER PRODUCTION s.r.o. nevyužívala na podnikanie, potvrdila aj sama konateľka spoločnosti Alexandra Blanarovičová, ktorá sa miestneho zisťovania zúčastnila a priamo do predmetnej zápisnice uviedla, že v tomto čase neprebieha realizácia žiadnej tvorby, takže nie je možné preukázať, že nehnuteľnosť sa v tomto čase používa na podnikateľské účely. Konateľka spoločnosti súčasne do zápisnice uviedla, že nehnuteľnosť môže využívať iba spoločnosť EIBNER PRODUCTION s.r.o., predmetná nehnuteľnosť bola obývaná televíznymi štábmi pri digitalizácii edukatívnych filmov pre študentov poľnohospodárstva a bude opätovne obývaná filmovými štábmi pri výrobe filmu o Trnave, pre účely otvorenia futbalového štadiónu, taktiež v súvislosti s akciou Expo Miláno 2015. To, že v čase vykonania miestneho zisťovania v predmetnej nehnuteľnosti nikto nebýval a nebola v tom čase využívaná na podnikanie, je nespochybniteľný fakt, ktorý zistil správca dane miestnym zisťovaním v predmetnej nehnuteľnosti a potvrdila ho aj samotná konateľka daňového subjektu. Z rozhodnutia správcu dane je ale zrejmé, že akceptoval vyjadrenia konateľky spoločnosti vo veci využívania nehnuteľnosti Podkylava č. 23 ako takej pre účely podnikania (tvrdenie o uskladnení a likvidácie kulís a scén, ubytovanie filmového štábu a spolupracovníkov a pod.), keď v predmetnej veci nekonštatoval porušenie § 49 ods. 2 zákona o DPH, v zmysle ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Súčasne je celkom zrejmé, že rekonštrukčné práce na tejto nehnuteľnosti, pri ktorých bolo zistené, že nikdy vykonané neboli, nemohli byť ďalej použité na účely podnikania v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. 5. Správca dane tak Vyjadrenie k protokolu spolu s listinnými dôkazmi neakceptoval nie z dôvodu, že Vyjadrenie k protokolu spolu s listinnými dôkazmi boli elektronicky zaslané priamo daňovým subjektom a nie splnomocneným zástupcom (§ 9 ods. 8 daňového poriadku), ako nesprávne uvádza odvolávajúci sa, ale z dôvodu, že Vyjadrenie k protokolu nikdy nebolo správcovi dane doručené elektronickými prostriedkami, čím bolo podanie považované za nepodané (§13 ods. 9 daňového poriadku). Odvolací orgán súčasne uviedol, že všetky skutočnosti, uvádzané vo Vyjadrení sa v protokolu, ktoré bolo zaslané poštou, následne obsahuje odvolanie daňového subjektu a Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 01.09.2011 a dve karty dlhodobého majetku číslo 000011 a č. 000012 žiadnym spôsobom nepreukazujú, že rekonštrukčné práce na objekte Podkylava vykonala práve spoločnosť InterKurSa s.r.o., ktorá tieto práce fakturovala. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Dôkazné bremeno je v prvom rade na daňovom subjekte, za všetky vydané judikáty viď napr. rozsudok NS SR spis. zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. IIIÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, resp. Rozsudok NS SR č.k. 5SžfZ17/2011 z 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. IV ÚS 24/2013-7 z 17.01.2013, ktoré jasne hovoria, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Nakoľko v predmetnom prípade daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly okrem formálnych dokladov nepredložil správcovi dane žiadne iné doklady a dôkazy, ktoré by nárok na odpočítanie dane preukazovali, správca dane si nemohol urobiť úsudok o tom, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu. II. žaloba a námietky 6. V žalobe doručenej Krajskému súdu dňa 16.05.2016 žalobca predovšetkým namietal, že Daňový úrad Bratislava vydal dňa 15.12.2015 rozhodnutie č. k. 21470597/2015/9104405/Krai zo dňa 15.12.2015, ktorým daňovému subjektu EIBNER PRODUCTION nepriznal celý nárok na odpočítanie dane z faktúry č. 14013 v sume 33.189 €. Voči tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, v ktorom namietal správnosť konania daňovej kontroly, ako aj postup daňového úradu pri stanovení rozdielu dane. Odvolací orgán vyslovil právny názor, že podľa zákonného ustanovenia § 24 daňového poriadku je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, keďže daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní. Správca dane počas daňovej kontroly daňový subjekt s výsledkami svojich zistení oboznámil a v Protokole z daňovej kontroly jasne uviedol, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že fakturované tovary a služby boli v skutočnosti dodané tak, ako bolo uvedené v predmetnej faktúre. Z postupu tak ako tento vyplýva z napadnutého rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, daňový úrad vyslovil právny názor, s ktorým sa FR SR, stotožnil, teda že daňový subjekt nemal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 33.189,00 €, nakoľko v predmetnom prípade daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly okrem formálnych dokladov nepredložil správcovi dane žiadne iné doklady a dôkazy, ktoré by nárok na odpočítanie dane preukazovali. Avšak tieto daňový subjekt dodatočne dodal, čím splnil povinnosť preukázať dôkazným bremenom nárok na odpočítanie dane. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa konštatuje, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená , že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Dôkazné bremeno je v prvom rade na daňovom subjekte. 7. Vykonaným šetrením daňového úradu, miestnym zisťovaním a z predložených listinných dôkazov daňovým subjektom bolo preukázané, že daňový subjekt oprávnene uplatnil a následne započítal nadmerný odpočet DPH z faktúry č. 14013 zo dňa 02.07.2014 od spoločnosti InterKurSa, s. r. o. Z hmotnoprávneho hľadiska uplatnenej žaloby žalobcovi vznikol nárok odpočet DPH, pretože obchodný prípad, t. j. rekonštrukčné práce od spoločnosti InterKurSa s. r. o. boli vykonané na objekte Podkylava a následne spoločnosťou InterKurSa s.r.o. fakturované. Z horeuvedeného je zrejmé, že správca dane sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi predloženými v daňovej kontrole, všetky zistené skutočnosti nevyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnom súhrne a rozhodnutie správcu dane v predmetnej veci je nezákonné. Žalobca sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi žalovaného a mal za to, že závery konštatované v napadnutom rozhodnutí nevychádzali z reálneho stavu veci, ktorý nebol náležitým spôsobom zistený. Bolo nepochybné, že išlo o nezákonné rozhodnutie spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení veci a vady konania maali vplyv na zákonnosť správneho rozhodnutia. III. Zhrnutie argumentov žalovaného 8. Procesnou normou, podľa ktorej správca dane vykonal predmetnú daňovú kontrolu a vyrubovacie konanie za zdaňovacie obdobie júl 2014 nebol žalobcom citovaný zákon číslo 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ale zákon č. 563/2009 Z. z, o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Daňový poriadok s účinnosťou od 01.01.2012, s výnimkou niektorých ustanov upravujúcich elektronické doručovanie, zrušil dovtedy platný a účinný zákon č. 511/1992 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v neskorších predpisov a stal sa novou základnou procesnou normou v podmienkach daní. Žalobca ďalej cituje ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z hodnoty v znení neskorších predpisov, ods. 1 a ods. 2 tohto zákona a konštatuje, že subjekt EIBNER PRODUCTION s.r.o. neporušil predmetné ustanovenia a vznikol na odpočítanie dane, keďže rekonštrukčné práce od spoločnosti InterKurSa, s. r. o. objekte Podkylava vykonané a následne boli spoločnosťou InterKurSa, s.r.o. Predmetom sporu v uvedenom prípade bola skutočnosť, dane na základe zisteného porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH v sume 33.000 € z dodávateľskej faktúry: č. 14013 zo dňa 02.07.2014 vystavenej spoločnosťou InterKurSa, s. r. o. za rekonštrukciu domu Podkylava, keďže nebolo preukázané, že spoločnosti InterKurSa, s. r. o. vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH. Súčasne správca dane nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z interných dokladov, presne špecifikovaných v rozhodnutí, spolu DPH v sume 189 €, ku ktorým daňový subjekt nepredložil žiadne doklady preukazujúce uskutočnený nákup, čím porušil § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, v zmysle ktorého právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, daňový subjekt faktúry vyhotovené podľa § 71 citovaného zákona nepredložil. Celková suma určeného rozdielu dane 33.189 € je teda zložená zo sumy 33.000 € a 189 €, sumu 189 € žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nerozporoval, žalovaný mal teda za to, že skutočnosti vzťahujúce sa na túto sumu dane sú nespochybniteľné preukázané. 9. Správca dane podľa predložených dokladov zistil, že od 14.10.2013 do 30.06.2014 mali byť vykonané rekonštrukčné práce na objekte Podkylava - prerábka domu Podkylava 23 v okrese Myjava, ktoré mala pre žalobcu vykonať a fakturovať spoločnosť InterKurSa, s.r.o. Vlastníkom domu Podkylava 23 sú Boris Bočev a W. (konateľka spoločnosti EIBNER PRODUCTION s.r.o.), dom bol od roku 2011 na základe zmluvy o prenájme prenajatý spoločnosti EIBNER PRODUCTION s.r.o. V predmetnom dome sa podľa tvrdenia konateľky spoločnosti EIBNER PRODUCTION s.r.o. nachádzali skladové priestory spoločnosti EIBNER PRODUCTION s.r.o., bol to priestor pre demontáž a likvidáciu dekorácií a nehnuteľnosť fungovala ako postprodukčné pracovisko spoločnosti. Správca dane v rámci posúdenia práva platiteľa na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry číslo 14013 zo dňa 02.07.2014 zaslal dňa 17.02.2015 R. - konateľovi spoločnosti InterKurSa, s. r. o., ktorá mala vykonať predmetné rekonštrukčné práce na dome, predvolanie na výsluch svedka. Poštová zásielka adresovaná konateľovi spoločnosti InterKurSa, s. r. o. sa vrátila späť na Daňový úrad Bratislava s poznámkou pošty „adresát je neznámy“. Správca dane zaslal požiadavku na informácie z databáz MV SR - Register obyvateľstva Slovenskej republiky č. 9104405/5/38327/2015/Krai zo dňa 12.03.2015 - poskytnutie informácií o trvalom pobyte fyzickej osoby - R. V odpovedi zaevidovanej pod č. 9104405/5/42717/2015/Krai zo dňa 12.03.2015 bolo uvedené, že II., adresa trvalého pobytu - Bratislava - Lamač, prihlásený od 27.02.2015, je osoba v pátraní. Daňový úrad Bratislava následne zaslal dožiadanie Daňovému úradu Trenčín za účelom požiadavky na vykonanie miestneho zisťovania, fyzického preverenia predmetnej nehnuteľnosti v obci Podkylava, preverenia, či bol dom kompletne zrekonštruovaný v akom období, kto vykonal rekonštrukciu, aké práce boli vykonané, na aké účely sa uvedený dom využíva (bytové, nebytové - aké zariadenie sa v dome nachádza) a pod. Zamestnanci DÚ Trenčín dňa 09.04.2015 vykonali miestne zisťovanie na nehnuteľnosti na adrese Podkylava 23. Po príchode do obce zamestnanci správcu dane na obecnom úrade zistili, že priznanie k dani z nehnuteľnosti za túto nehnuteľnosť podáva a daň platí F. Z. ako fyzická osoba, pričom daň je priznávaná ako za rodinný dom používaný na rekreačné účely a nie ako nehnuteľnosť prenajímanú a používanú na podnikanie. Po príchode správca dane nehnuteľnosť z vonkajšej strany oploteného pozemku odfotil. Nehnuteľnosť bola na prvý pohľad renovovaná, ale keďže všetky okná boli uzavreté drevenými okenicami, nebolo možné nahliadnuť do vnútorných priestorov nehnuteľnosti. Sused bývajúci v dome so súpisným číslom 24 správcu dane informoval, že k rekonštrukcii nehnuteľnosti došlo, pri rekonštrukcii bola podľa neho vymenená celá strecha aj s krovom a podhľadmi, bývalá betónová garáž bola prerobená na „altánok“ s grilom, boli obnovené vonkajšie chodníky a urobené dlažby a sedenie, ktoré tam predtým nebolo. O vnútornej rekonštrukcii povedal, že nebola, že vo vnútri nehnuteľnosť zostala v pôvodnom stave. Na otázku, či rekonštrukciu vykonali miestni remeselníci povedal, že nie, ale nevedel odkiaľ boli tí, čo rekonštrukciu vykonávali, dochádzali na čiernej dodávke s trenčianskou poznávacou značkou. Nakoľko sa v čase vykonávania miestneho zisťovania nikto nenachádzal, o vykonanom miestnom zisťovaní bol dňa 10.04.2015 spísaný úradný záznam číslo 20081123/2015 a bola vyhotovená fotodokumentácia. 10. Dňa 30.04.2015 zamestnanci správcu dane po dohode s konateľkou spoločností EIBNER PRODUCTION s.r.o. vykonali ďalšie miestne zisťovanie na predmetnom objekte, kde im bol umožnený aj vstup do predmetnej nehnuteľnosti. Zamestnanci správcu dane okrem zápisnice z miestneho zisťovania číslo 20165062/2015 zo dňa 30.04.2015 vyhotovili aj fotodokumentáciu z interiéru predmetnej nehnuteľnosti a hospodárskej časti. V predmetnej zápisnici z miestneho zisťovania boli uvedené aj tieto zistenia: niektoré práce, ktoré boli predmetnou faktúrou č. 14013 zo dňa 02.07.2014 vyfakturované, zjavne neboli urobené. V rodinnom dome neboli osekané vnútorné omietky, neboli urobené nové vnútorné omietky a ani neboli vymaľované, k čiastočnej úprave vnútorných omietok došlo iba v miestach osadenia okien, dverí a stropov miestností. Položka demontáž strešnej krytiny-bobrovka v celkovej čiastke 14.575 € označuje vykonanie tej istej práce ako položka demontáž starej krytiny v celkovej čiastke 936 €. Položka demontáž a montáž poistnej hydroizolačnej fólie je nepreukázaná v časti demontáže. Položka búranie starej stavby na fakturovanú čiastku 7.800 € je nepreukázaná, prístavba je bývalá betónová garáž, ktorá je dobudovaná o časť prístupnú z vonkajšej strany (krb so sedením a pod.) a o strechu. Úprava vstupu v čiastke 250 € je nepreukázaná, vstup je pôvodný a nezmenený, montáž plota v čiastke 1.125 € nebola vykonaná, oplotenie je pôvodné. Časť novej strechy nad rodinným domom bola vybudovaná a z prác bola odpočítaná daň aj napriek tomu, že ňou bola prekrytá časť susednej nehnuteľnosti (číslo domu 22), t. j, rekonštrukcia tejto časti prebehla na majetku iného daňového subjektu. Miestnymi zisťovaniami zamestnanci správcu dane nezistili žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčili o používaní zrekonštruovanej nehnuteľnosti na podnikateľské účely, na čo konateľa spoločnosti uviedla, že momentálne neprebieha realizácia dokumentárnej tvorby, publicistickej alebo inak didaktickej, takže nie je možné preukázať, že nehnuteľnosť sa v čase zisťovania používa na podnikateľské účely. Správca dane prijal záver, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že fakturované tovary a služby boli v skutočnosti dodané tak ako bolo uvedené na predmetnej faktúre č. 14013 zo dňa 02.07.2014, vystavenej spoločnosťou InterKurSa, s. r.o. a konštatoval porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH, keď nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH v sume 33.000 € z dodávateľskej faktúry č. 14013 zo dňa 02.07.2014 vystavenej spoločnosťou InterKurSa, s.r.o. 11. Nie je zrejmé o aké šetrenia a listiny opieral žalobca svoj názor, keďže vykonané šetrenia a predložené listiny nárok daňového subjektu nepreukazujú a je celkom zrejmé, že u žalobcu došlo k porušeniu § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. V predmetnom prípade počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nikdy nebolo preukázané, že pri deklarovanom dodaní stavebných prác spoločnosťou InterKurSa s.r.o. vznikla daňová povinnosť. Správca dane vo svojom rozhodnutí, ktoré odvolací orgán potvrdil, konštatoval, že daňový subjekt tým, že predložil dodávateľskú faktúru od spoločnosti InterKurSa, s.r.o. ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane. Vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH je v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, v opačnom prípade sa vystavuje riziku, že neunesie dôkazné bremeno. Faktúra je doklad, ktorým (ale nie na základe ktorého) platiteľ preukazuje svoje právo na odpočítanie dane, keďže predovšetkým musí dôjsť k dodaniu tovaru alebo služieb a z toho titulu ku vzniku daňovej povinoostL V prvom rade musí byť naplnená materiálna podstata veci (dodanie tovaru alebo služby) a až následne vystavená faktúra (§ 71 zákona o DPH) a až v tomto prípade vznikne platiteľovi nárok na odpočítanie dane. Primárnou povinnosťou kontrolovaného daňového subjektu EIBNER PRODUCTION s.r.o. bolo preukázať, že sa zdaniteľný obchod reálne uskutočnil tak, ako je deklarovaný na dodávateľskej faktúre č, 14013 zo dna 02.07.2014, pričom v tomto prípade spoločnosť EIBNER PRODUCTION s.r.o, uvedené nepreukázala. V predmetnom prípade malo ísť o dodávku stavebných prác - kompletnú rekonštrukciu domu Podkylava. ktorú mal realizovať dodávateľ InterKursa s.r.o. od 14.10.2013 do 30.06.2014. Daňový subjekt InterKurSa, s. r. o. podal posledné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2013, z podaných daňových priznaní je zrejmé, že za celú dobu svojej registrácie pre DPH uskutočnil zdaniteľné plnenia iba v objeme 331.76 €. Za zdaňovacie obdobie júl 2014, v ktorom boli predmetné stavebné práce fakturované- spoločnosť InterKurSa, s. r. o. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty nepodala, t.j žiadnu daň z pridanej hodnoty za zdaniteľné plnenia, ktorých uskutočnenie deklarovala, nepriznala a nezaplatila - viď dôkaz č.53, výpis z daňového informačného systému D&H spoločnosti InterKurSa, s. r. o.; spoločnosti InterKurSa, s. r. o. bola dňa 31.12-2014 zrušená registrácia dane z pridanej hodnoty Súčasne daňový subjekt InterKurSa, s. r. o. od júla 2013 nepodával mesačné prehľady o dani zo závislej činnosti, ani ročné hlásenie dane z príjmov zo závislej činnosti, v ktorých by deklaroval zamestnávanie zamestnancov. Osoba Ing. V. N., ktorá bola v období od 04.01.2012 do 07.04.2015 jediným konateľom a spoločníkom daňového subjektu InterKurSa, s.r.o. a ktorá počas výkonu daňovej kontroly neposkytla správcovi dane žiadnu súčinnosť, má na základe databázy Ministerstva Vnútra Slovenskej republiky - Register obyvateľstva adresu trvalého pobytu od 27.02.2015 Bratislava - Lamač, čo pravdepodobne znamená, že je osobou bez domova. Zároveň je osoba Ing. V. N. vedená ako osoba v policajnom pátraní. Spoločnosť InterKurSa, s. r. o. bola dňa 08.04.2015 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť PETPET s.r.o., Sobieskeho 6A, 943 01 Štúrovo, IČO: 47443855, ktorá bola dňom 01.08.2015 dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť ZYRCON s.r.o., Bernolákovo námestie 32, 940 01 Nové Zámky, IČO: 46 854 711. Spoločnosť InterKurSa, s. r. o. s konateľom Ing. V. N. je osoba známa správcovi dane z jeho činnosti, z protokolu z daňovej kontroly iného daňového subjektu (SLOVAK APARTMENTS GROUP s.r.o.) je zrejmé, že dňa 03.09.2015 bol Ing. V. N. predvolaný v postavení svedka ako bývalý konateľ spoločnosti InterKurSa, s. r. o., ktorá mala byť v tomto prípade dodávateľom stavebných úprav na polyfunkčnom objekte, zásielka sa vrátila na Daňový úrad Bratislava s poznámkou adresát je neznámy. Dňa 03.09.2015 bol súčasne predvolaný v postavení svedka konateľ právneho nástupcu spoločnosti InterKurSa, s. r. o., spoločnosti ZYRCON s.r.o., pán X. G.. Zásielka sa vrátila na Daňový úrad Bratislava s poznámkou adresát je neznámy. Dňa 05.10.2015 bola zaslaná daňovému subjektu ZYRCON s.r.o, výzva na predloženie dokladov, zásielka sa vrátila na Daňový úrad Bratislava s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 02.11.2015 bola zaslaná daňovému subjektu ZYRCON s.r.o, opakovaná výzva na predloženie dokladov, zásielka sa vrátila späť správcovi dane s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. 12. Ing. V. N. nielen počas kontroly vykonávanej v spoločnosti EIBNER PRODUCTION s.r.o. nespolupracoval so správcom dane, ale rovnako aj v ďalších konaniach vedených pred správcom dane neposkytol správcovi dane žiadnu súčinnosť, a to ani on, ani právny nástupca spoločnosti InterKurSa, s. r. o. Správca dane tak nemal k dispozícii žiadne daňové a účtovné doklady spoločnosti InterKurSa, s. r. o., na základe ktorých by mohol preveriť uskutočnenie deklarovaných stavebných prác na rekonštrukcii domu Podkylava, keďže právny nástupca ZYRCON s.r.o. je nekontaktný daňový subjekt a zároveň nemal k dispozícii ani svedectvo samotného konateľa spoločnosti InterKurSa, s. r. o„ Ing. V. N., keďže tento je vedený ako osoba v policajnom pátraní. Z dikcie § 49 zákona o DPH jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základná podmienka je, aby išlo o reálne tovary alebo služby, ktoré naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH, zdaniteľnou osobou, uvedenou na faktúre. uvedenom prípade nebolo preukázané dodanie časti stavebných prác a súčasne nebolo preukázané to, že časť stavebných prác, ktorá dodaná bola, bola dodaná zdaniteľnou osobou, uvedenou na faktúre, a to spoločnosťou InterKurSa, s. r. o, zmysle § 2 zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru a poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou. Predmetom dane teda nie je dodanie tovaru alebo služby osobou, ktorá nie je zdaniteľná, príp. pri dodaní tovaru nekoná ako zdaniteľná osoba (to v predmetnom prípade znamená, že ak by stavebné práce vykonala napr. akákoľvek fyzická osoba, ktorá nie je podnikateľom, nejde o dodanie služby zdaniteľnou osobou a preto táto služba nie je predmetom dane a nikdy nemôže byť fakturovaná s daňou). Pokiaľ počas celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nebolo preukázané, že stavebné práce dodala zdaniteľná osoba uvedená na faktúre, t.j. spoločnosť InterKurSa, s. r,o., nie je možné tvrdiť, že dodanie takýchto stavebných prác je predmetom dane. V predmetnom prípade správca dane správne vyhodnotil obchodný prípad v tom smere, že nebolo preukázané dodanie zdaniteľného plnenia spoločnosťou InterKurSa, s. r. o., tak ako bolo uvedené na spornej faktúre, ktorá verne nezobrazuje reálnosť uskutočnených zdaniteľných plnení pre spoločnosť EIBNER PRODUCTION s.r.o. tak, aby si táto mohla z predmetnej faktúry uplatniť odpočítanie DPH. Je nepochybné, že kontrolovaný daňový subjekt EIBNER PRODUCTION s.r.o, si mohol objednať rekonštrukčné práce domu Podkylava 23 u spoločnosti InterKurSa, s. r. o., ktorého jediný konateľ je nekontaktná osoba v policajnom pátraní. Ide o legitímne rozhodnutie daňového subjektu učinené v súvislosti s realizáciou jeho predmetu podnikania, pričom výber obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je tak plne zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí. Primárnym problémom nie je skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt si zvolil za svojho dodávateľa spoločnosť InterKurSa, s. r. o., ktorá sa počas výkonu daňovej kontroly dobrovoľne vymazala z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť PETPET s.r.o., ktorá bola rovnako dobrovoľne vymazaná z Obchodného registra a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosť ZYRCON s.r.o., ktorá je nekontaktný daňový subjekt ale to, že v spolupráci s takto zvoleným obchodným partnerom nebol pri následnej daňovej kontrole schopný realizáciu deklarovaných prác preukázať, čím nezvládol dôkazné bremeno. Bolo v prvoradom záujme kontrolovaného daňového subjektu, aby si zaobstaral dostupné dôkazy k preukázaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, pretože , pretože je jedine jeho zákonnou povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, ktoré si nárokuje. V zmysle Obchodného zákonníka (§§ 135a, 194), bola spoločnosť EIBNER PRODUCTION s.r.o. pri výkone svojho podnikania povinná postupovať so všetkou odbornou starostlivosťou, t-j. konať so ..starostlivosťou riadneho hospodára“. To znamená, že bola povinná si zaobstarať dostupné informácie pre účely svojich rozhodnutí, dodržiavať pritom bežný štandard obchodnej opatrnosti a minimalizácie rizika a pristúpiť k výkonu svojho práva na podnikanie dostatočne obozretne a zodpovedne. 13. Uskutočnenie stavebných prác v zmysle zmluvy o dielo a súpisu stavebných prác žalovaný preukazoval okrem zákonom stanovených dokladov (faktúry ) stavebným denníkom, z ktorého ale nie je zrejmé, kto ho vyhotovil a preberacím protokolom bez dátumu, kde za odovzdávajúcu stranu je pečiatka spoločnosti InterKurSa, s. r. o. a neidentifikovateľný podpis bez uvedenia konkrétnej osoby - viď dôkaz č. 17 a č. 52- stavebný denník a preberací protokol. Tvrdenie o vykonaní všetkých stavebných prác, tak ako boli deklarované sa nepotvrdilo vlastným šetrením správcu dane, a to vykonaným miestnym zisťovaním dňa 30.04.2015 priamo na objekte Podkylava 23. Na základe predmetného zisťovania zamestnanci správcu dane vyhotovili fotodokumentáciu z interiéru predmetnej nehnuteľnosti a hospodárskej časti a spísali zápisnicu z miestneho zisťovania číslo 20165062/2015, kde presne konštatovali, ktoré práce zjavne vykonané neboli. K uvedenému tvrdeniu zamestnancov správcu dane konateľka spoločnosti EIBNER PRODUCTION s.r.o., F. Z., ktorá sa miestneho zisťovania zúčastnila, nevzniesla žiadne námietky, ani návrhy k obsahu zápisnice, t. i. nenamietala, že tvrdenia správcu dane, týkajúce sa nevykonaných prác sú nesprávne. Rovnako ani počas ďalšieho priebehu daňovej kontroly, ani počas následného vyrubovacieho konania konateľka daňového subjektu nerozporovala závery správcu dane, prijaté na základe miestneho zisťovania, že časť fakturovaných prác nikdy vykonaná nebola a nepredložila ani žiadne dôkazy, ktorými by preukázala, že práce, označené správcom dane ako nevykonané, vykonané boli - viď dôkaz č. 17, konateľkou podpísaná zápisnica z miestneho zisťovania číslo 20165062/2015. Žalobca tvrdil, že doklady preukazujúce vykonanie prác a nárok na odpočítanie dodatočne predložil (žalobca neuvádzal aké doklady a kedy tieto doklady daňový subjekt dodatočne predložil). Žalovaný sa tak mohol iba domnievať, že žalobca mal na mysli Dodatok č. 1 k Nájomnej zmluve zo dňa 01,09.2011 a dve karty dlhodobého majetku číslo 000011 a číslo 000012, ktoré daňový subjekt predložil elektronickými prostriedkami dňa 02.12.2015, zaevidované pod č. 6/14858980/2015. Tieto doklady však žiadnym spôsobom nepreukazujú a zo svojej podstaty ani preukazovať nemôžu, že rekonštrukčné práce na objekte Podkylava vykonala práve spoločnosť InterKurSa s.r.o., ktorá tieto práce fakturovala - viď dôkaz č.29, predmetné dodatočne predložené doklady. Dôkazné bremeno je v prvom rade na daňovom subjekte, za všetky vydané judikáty viď napr. Rozsudok NS SR Č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, resp. Rozsudok NS SR č.k. 5SŽT17/2011 z 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. IV ÚS 24/2013-7 z 17.01.2013, ktoré hovoria, že daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry; v predmetnej veci daňový subjekt uvedené nepreukázal. Rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo v zmysle § 63 ods. 2 daňového poriadku zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, t.j. z dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, správca dane podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a postupoval podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami. Žalobca EIBNER PRODUCTION s.r.o, si nesplnil zákonnú povinnosť ustanovenú v § 24 ods. 1 daňového poriadku a nepreukázal, že stavebné práce na objekte opravy Podkylava, fakturované dodávateľom InterKurSa, s. r. o., boli touto spoločnosťou uskutočnené, pričom bolo preukázané, že časť fakturovaných prác vykonaná nebola. Postupom žalovaného nedošlo k porušeniu zásady zákonnosti a bola striktne rešpektovaná zásada voľného hodnotenia dôkazov, upravená v § 3 ods. 1 a 3 daňového poriadku, pričom bol braný do úvahy skutočný obsah právneho úkonu, alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie dane. III. verejné vyhlásenie rozsudku 14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 28.03.2018, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. IV. Relevantné právne predpisy 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 16. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 17. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 18. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 19. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. 20. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 21. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/). 22. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. 23. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/). 25. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/). 26. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3). 27. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 28. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. 29. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu. 30. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2). 31. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 32. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/). 33. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. VI. Posúdenie veci správnym súdom 34. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. 35. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 102674586/2016 zo dňa 07.03.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu číslo 21470597/2015/9104405/ Krai zo dňa 15.12.2015, ktorým Daňový úrad Bratislava podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 34.241,29 € na sumu 1.052,29 € a určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2014 v sume 33.189,00 €. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty (žalobcu) daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 20938014/2015/9104405/Krai zo dňa 06.10.2015, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie č. 20939359/2015/9104405/Krai žalobcovi doručený dňa 09.10.2015. Úlohou súdu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v rozsahu žalobných dôvodov, pričom súd preveroval dodržanie namietaných ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a zároveň posudzoval správnosť procesného postupu v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku v rozsahu námietok žalobcu. 36. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. 37. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 38. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House). 39. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). 40. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid). Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). 41. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil. 42. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vykonal za účelom zistenia skutkového stavu v predmetnom objekte miestne zisťovania. Daňový úrad Bratislava zaslal dožiadanie Daňovému úradu Trenčín za účelom požiadavky na vykonanie miestneho zisťovania nehnuteľnosti v obci Podkylava, a teda preverenia, či bol dom kompletne zrekonštruovaný z časového aspektu, subjektu vykonávajúceho rekonštrukciu a zistenia rozpisu prác, ktoré mali byť na objekte vykonané. Správca dane zároveň preveroval, na aké účely sa uvedený dom využíva (bytové, nebytové - aké zariadenie sa v dome nachádza). Zamestnanci DÚ Trenčín dňa 09.04.2015 vykonali miestne zisťovanie na nehnuteľnosti na adrese Podkylava 23. Po príchode do obce zamestnanci správcu dane na obecnom úrade zistili, že priznanie k dani z nehnuteľnosti za túto nehnuteľnosť podáva a daň platí Alexandra Blanarovičová ako fyzická osoba, pričom daň je priznávaná ako za rodinný dom používaný na rekreačné účely a nie ako nehnuteľnosť prenajímanú a používanú na podnikanie. Zamestnanec správcu dane získal fotodokumentáciu nehnuteľnosti z vonkajšej strany oploteného pozemku. Z nej vyplýva, že nehnuteľnosť bola renovovaná. Ako ďalej vypláva z úradného záznamu č. 20081123/2015, ktorý bol spísaný dňa 10.04. (čl. 17 administratívneho spisu): keďže všetky okná boli uzavreté drevenými okenicami, nebolo možné nahliadnuť do vnútorných priestorov nehnuteľnosti. Sused bývajúci v dome so súpisným číslom 24 správcu dane informoval, že k rekonštrukcii nehnuteľnosti došlo, pri rekonštrukcii bola podľa neho vymenená celá strecha aj s krovom a podhľadmi, bývalá betónová garáž bola prerobená na „altánok“ s grilom, boli obnovené vonkajšie chodníky a urobené dlažby a sedenie, ktoré tam predtým nebolo. O vnútornej rekonštrukcii povedal, že nebola, že vo vnútri nehnuteľnosť zostala v pôvodnom stave. Na otázku, či rekonštrukciu vykonali miestni remeselníci povedal, že nie, ale nevedel odkiaľ boli tí, čo rekonštrukciu vykonávali, dochádzali na čiernej dodávke s trenčianskou poznávacou značkou. Nakoľko sa v čase vykonávania miestneho zisťovania nikto nenachádzal, o vykonanom miestnom zisťovaní bol dňa 10.04.2015 spísaný úradný záznam číslo a bola vyhotovená fotodokumentácia. Z hľadiska ďalšieho dokazovania dňa 30.04.2015 zamestnanci správcu dane po dohode s konateľkou spoločností EIBNER PRODUCTION s.r.o. vykonali ďalšie miestne zisťovanie na predmetnom objekte, kde im bol umožnený aj vstup do predmetnej nehnuteľnosti. Zamestnanci správcu dane okrem zápisnice z miestneho zisťovania číslo 20165062/2015 zo dňa 30.04.2015 vyhotovili aj fotodokumentáciu z interiéru predmetnej nehnuteľnosti a hospodárskej časti. Z jej obsahu vyplývali značné nezrovnalosti v konkrétnych položkách a záver, že niektoré práce, ktoré boli predmetnou faktúrou č. 14013 zo dňa 02.07.2014 vyfakturované, zjavne neboli vykonané: „v rodinnom dome neboli osekané vnútorné omietky, neboli urobené nové vnútorné omietky a ani neboli vymaľované, k čiastočnej úprave vnútorných omietok došlo iba v miestach osadenia okien, dverí a stropov miestností. Položka demontáž strešnej krytiny-bobrovka v celkovej čiastke 14.575 € označuje vykonanie tej istej práce ako položka demontáž starej krytiny v celkovej čiastke 936 €. Položka demontáž a montáž poistnej hydroizolačnej fólie je nepreukázaná v časti demontáže. Položka búranie starej stavby na fakturovanú čiastku 7.800 € je nepreukázaná, prístavba je bývalá betónová garáž, ktorá je dobudovaná o časť prístupnú z vonkajšej strany (krb so sedením a pod.) a o strechu. Úprava vstupu v čiastke 250 € je nepreukázaná, vstup je pôvodný a nezmenený, montáž plota v čiastke 1.125 € nebola vykonaná, oplotenie je pôvodné. Časť novej strechy nad rodinným domom bola vybudovaná a z prác bola odpočítaná daň aj napriek tomu, že ňou bola prekrytá časť susednej nehnuteľnosti (číslo domu 22), t. j, rekonštrukcia tejto časti prebehla na majetku iného daňového subjektu.“ 43. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť. 44. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Správca dane správne prijal záver, že vykonaným dokazovaním sa nepreukázalo, že fakturované tovary a služby boli v skutočnosti dodané tak ako bolo uvedené na predmetnej faktúre č. 14013 zo dňa 02.07.2014, vystavenej spoločnosťou InterKurSa, s. r.o. a konštatoval rozpor s ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, keď nepriznal kontrolovanému daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH 45. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol. 46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. 47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).