Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/106/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200836 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200836.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinoveja JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: Univerzitnú nemocnicu Bratislava, IČO: 31 813 861, Pažítková 4, 821 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-BA-OSZP 3-2014/076139/1/GRE/V zo dňa 28.11.2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava zo dňa 28.11.2014 č. OU- BA-OSZP 3-2014/076139/1/GRE/V zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. administratívne konanie 1.Žalovaný dňa 28.11.2014 vydal rozhodnutie č. OÚ-BA-OSZP 3- 2014/076139/1/GRE/V, ktorým Univerzitnej nemocnici Bratislava udelil súhlas 1. na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a 2. na prepravu nebezpečných odpadov podľa § 7 ods. 1 písm. g) zákona o odpadoch. Predmetné rozhodnutiu nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2014. Vo výroku rozhodnutia v bode 5. podmienok prevádzky zariadenia žalovaný určil, že konečným spôsobom nakladania s odpadmi č. druhu 18 01 02, 18 01 03, 18 01 08, 18 02 02 bude výlučne spaľovanie (Rl, D10). 2. Okresný prokurátor pre Bratislavu IV podal dňa 30.12.2015 pod č. k. Pd 139/15/1104-3 podľa § 22 ods. 1 písm. c), § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.11.2014 protest prokurátora z dôvodu nezákonnosti. Nakoľko žalovaný nemienil prijatému protestu prokurátora vyhovieť, predložil protest prokurátora na rozhodnutie Okresnému úradu Bratislava, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodnutím zo dňa 4.3.2016, č. OU-BA-OOP3-2016/019150, právoplatným dňa 29.3.2016, protestu prokurátora nevyhovel. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Bratislava zo dňa 28.11.2014 č. OU-BA-OSZP 3-2014/076139/1/GRE/V. II. žaloba a námietky 3. Prokurátor v žalobnom návrhu namietal, že žalovaný sa dôsledne neriadil relevantnými ustanovenia zákona o odpadoch. V prvom rade uviedol, že zákon o odpadoch neumožňuje správnemu orgánu, aby vo svojom rozhodnutí o udelení súhlasu pôvodcovi odpadov nariadil, či určil, spôsob zneškodňovania odpadov. Z príslušných ustanovení zákona o odpadoch vyplýva len to, že správny orgán pri vydávaní svojho súhlasu obmedzuje svoju činnosť iba na vydanie tohto súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, resp. na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, pričom konkrétny spôsob zneškodňovania nebezpečného odpadu vyberá podľa vlastnej úvahy pôvodca odpadov (mimo zakázaných činností uvedených v § 18 ods. 4 zákona o odpadoch). Žalobca ďalej prízvukoval, že žalovaný tým, že v podmienkach pre prevádzku zariadenia v bode 5 stanovil, že konečným spôsobom nakladania s odpadmi č. druhu 18 01 02, 18 01 03, 18 01 08, 18 02 02 bude výlučne spaľovanie (Rl, D10) konal nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje. S uvedeným súvisí i ďalšie pochybenie žalovaného, keď z napadnutého rozhodnutia nie je zistiteľné, podľa akých ustanovení a ktorého zákona, či iného všeobecne záväzného právneho predpisu, žalovaný svoj súhlas s prevádzkou zariadenia podmienil zabezpečením konečného spôsobu zneškodňovania odpadov č. druhu 18 01 02, 18 01 03, 18 01 08, 18 02 02 spaľovaním. Z rozhodnutia, resp. jeho odôvodnenia, teda nie je zrejmé, prečo žalovaný rozhodol práve tak, že konečným spôsobom nakladania s označenými druhmi odpadov bude výlučne spaľovanie (Rl, D10). V tejto súvislosti potom poukázal jednak na ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o odpadoch, ktorými zákonodarca stanovil záväznú hierarchiu a ciele odpadového hospodárstva, pričom zneškodňovanie odpadov je až posledným zo spôsobov nakladania s odpadmi (nariadenie spaľovania správnym orgánom tak možno považovať za porušenie tejto hierarchie), ako i na § 2 ods. 7 zákona o odpadoch a na prílohu č. 3 k tomuto zákonu, keď zákonodarca pod zneškodňovaním odpadov mimo spaľovania (D10) rozumie ďalších 13 spôsobov [uvedené platí aj potom, keď z tohto zoznamu vylúčime uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov) - Dl, nakoľko takéto zneškodňovanie infekčných odpadov (za ktoré by mohli byť považované niektoré z označených odpadov) je v zmysle § 18 ods. 4 písm. g) bod 3 zakázané]. 4. Okrem vyššie uvedených námietok prokurátor v správnej žalobe taktiež namietal, že žalovaný v rozhodnutí povýšil spaľovanie nad zhodnocovanie odpadov, resp. nad iné dovolené spôsoby zneškodňovania odpadov, pričom tento svoj krok dostatočne neodôvodnil. Odôvodnenie žalovaného v tom smere, že podľa názoru odborníkov a odborných posudzovateľov sa najbezpečnejší spôsob zneškodňovania odpadov doporučuje spaľovanie D10, príp. Rl, nemožno považovať za dostatočne presvedčivé, nakoľko žalovaný týchto odborníkov v odôvodnení neoznačil menom, príp. funkciou, a tak nie možné, a to nie len pre účastníka konania alebo nadriadený orgán, ale vo všeobecnosti, správnosť a pravdivosť týchto tvrdení žalovaného žiadnym spôsobom preveriť. Aj v zmysle stratégie nakladania s odpadmi zo zdravotnej starostlivosti, odborná príručka pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, na ktorú sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva, je spaľovanie na pevnine - D10 len odporúčaný spôsob zneškodňovania týchto odpadov. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení, ktoré v zmysle § 47 ods. 1 správneho poriadku musí obsahovať rozhodnutie správneho orgánu, správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Popri výroku a poučení je teda odôvodnenie ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia. Odôvodnenie plní niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností (§ 3 ods. 4). Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán v podstate reagovať na dva okruhy problémov - na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené, a ich právny význam. Je potrebné uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy, a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. V odôvodnení rozhodnutia nemožno uvádzať skutkové zistenia, ktoré sa vôbec nevykonali. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. S poukazom na vyššie citované nároky na odôvodnenie rozhodnuté správnych orgánov tak možno považovať napadnuté rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a teda nezákonné, pričom taktiež zákonné odôvodnenie skutkových okolností správneho orgánu vyznieva nepresvedčivo a právne posúdenie v naznačenom smere úplne absentuje. Preto navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. III. argumenty žalovaného 5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.06.2016, doručeným správnemu súdu dňa 07.07.2016 konštatoval, že v žalobe sa nesprávne chápe Univerzitná nemocnica Bratislava vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu ako pôvodca odpadov. Pôvodca odpadov je podľa §2 ods. 2 zákona o odpadoch „každý, koho činnosťou odpad vzniká, alebo ten, kto vykonáva úpravu, zmiešavame alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov.“ Nemocnica vo vzťahu k povoľovanému zariadeniu v preskúmavanom rozhodnutí je prevádzkovateľ zariadenia na zber, ktorý zbiera odpady od pôvodcov a ďalej ich odovzdáva oprávneným osobám, podľa zákona o odpadoch, na ďalšie nakladanie s nimi. V rozhodnutí sa podmienka č. 5 netýka teda pôvodcu odpadu, ale prevádzkovateľa zariadenia na zber odpadov zo zdravotnej starostlivosti, ktorý zabezpečuje nakladanie s odpadmi z nemocníc a zdravotníckych zariadení v Bratislave (t.j. pôvodcov odpadov), a to v množstvách cca 489,5 t/rok (údaj z hlásenia typ dokladu V za r. 2015). Do roku 2011 sa zdravotné odpady z Bratislavy, ktoré sú v súčasnosti predmetom zberu, v prevažnej miere zneškodňovali v spaľovni odpadov zo zdravotnej starostlivosti na Antolskej 11, v Bratislave - Petržalke. Po ukončení prevádzky spaľovne sa zdravotné odpady, pochádzajúce z Bratislavy, prepravujú do iných zariadení mimo Bratislavy, nakoľko rekonštrukcia spaľovne sa neuskutočnila. V Bratislave, v meste s veľkou hustotou obyvateľstva, teda aj s veľkým množstvom odpadu zo zdravotnej starostlivosti, absentuje zariadenie na konečné spracovanie odpadov zo zdravotnej a veterinárnej starostlivosti. Odpady sú prepravované do iných zariadení v rámci Slovenska, čo vzhľadom na ich charakter a vlastnosti (napr. infekčnosť), predstavuje potenciálne riziko pre zdravie ľudí a životné prostredie. 6. Ďalej žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. e) vyhlášky 310/2013 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch, bolo v žiadosti o súhlas na nakladanie s nebezpečnými odpadmi potrebné preukázať vhodnosť zvoleného spôsobu nakladania s nimi. Žiadosť o súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov a zariadenia na zhodnocovanie odpadov a na niektoré prípady nakladania s odpadmi, musí obsahovať opis technologického spôsobu nakladania s odpadmi. Povinnosťou povoľujúceho správneho orgánu je preveriť spôsob nakladania s odpadmi, ktoré sú predmetom žiadosti. Osobitnú pozornosť je povoľujúci orgán povinný venovať posúdeniu vhodnosti nakladania s nebezpečnými odpadmi. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol úrad povinný dôkladne preveriť spôsoby ďalšieho nakladania s odpadmi zo zariadenia na zber na Antolskej ulici. 7. Žalovaný taktiež konštatoval, že podmienka č. 5 výroku napadnutého rozhodnutia sa týka ďalej uvedených zdravotníckych odpadov, zaradených medzi nebezpečné odpady, t.j. vykazujúce minimálne jednu z nebezpečných vlastností (príloha č. 4 k zákonu č. 223/2001 Z. z. o odpadoch), v prípade odpadov zo zdravotnej starostlivostí najčastejšie H9 - infekčnosť. Podľa prílohy č. 2 Katalógu odpadov podľa Bazilejského dohovoru nebezpečná vlastnosť H6.2 infekčnosť je definovaná nasledovne; cit. „Látky alebo odpady obsahujúce živé mikroorganizmy alebo ich toxíny, o ktorých je známe, alebo ktoré sú podozrivé, že vyvolávajú choroby zvierat a ľudí.“ 18 01 02 - časti a orgány tiel vrátane krvných vreciek a krvných konzerv (okrem 18 01 03), t.j. anatomicko - patologické odpady, odpady z ľudských tkanív a tekutín, amputované končatiny a orgány, plody po potrate, placenty, drobné anatomické odpady (zuby, tkanivá, krvné vrecká a pod.) 18 01 03 - odpady, ktorých zber a zneškodňovanie podlieha osobitných požiadavkám z hľadiska prevencie nákazy, t.j. odpady kontaminované ľudskou krvou, sekrétmi, napr. kontaminovaný obväzový materiál, infekčné materiály z diagnostických a výskumných laboratórií, obaly transfúznej krvi, pomôcky pre inkontinentných pacientov a pod., 18 01 08 - cytotoxické a cytostatické liečivá, osobitnú pozornosť treba venovať odpadu z cytotoxických prípravkov, ktoré sa používajú pri liečbe zhubných ochorení, tento odpad je mutagénny alebo teratogénny pre všetky živé bytosti a predstavuje hrozbu pre ľudské zdravie a životné prostredie, Cytostatiká (prirodzené alebo syntetické látky) majú úzku terapeutickú šírku a značnú toxicitu, smrteľne poškodzujú bunky alebo aspoň zamedzujú ich rast, nebezpečenstvo spočíva v akútnej a chronickej toxicite, ekotoxicíte a oneskorených účinkoch. 18 02 02 - odpady, ktorých zber a zneškodňovanie podlieha osobitných požiadavkám z hľadiska prevencie nákazy - veterina. Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú podľa §7 ods. 1 zákona o odpadoch súhlasy na odpady, patriace pod tento druh odpadu, ako napr. liekovky, ampulky, použité gumené rukavice, vata, gáza. Nakladanie s inými odpadmi, zaradenými pod tento druh odpadu (telá uhynutých zvierat) je v kompetencii Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, podľa zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení nesk. predpisov. 8. Odpady zo zdravotnej starostlivosti predstavujú potenciálne riziko pre zdravie ľudí a životné prostredie. K najnebezpečnejším infekciám, ktorých šírenie môže spôsobiť nesprávne nakladanie s týmito odpadmi, patria AIDS a hepatitída B, C. V zákone č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niekt. zákonov, platnom do 31.12.2015, nebol taxatívne určený spôsob, akým sa má, príp. nesmie nakladať s niektorými druhmi nebezpečných zdravotníckych odpadov tak, ako je to v súčasnosti platnom zákone o odpadoch (zákon č, 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niekt. zákonov). Podľa §18 ods. 4 písm. g) bod. 3 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch (platný v čase vydania rozhodnutia), sa zakazuje skládkovanie infekčných zdravotníckych a veterinárnych odpadov. V povoľovacom procese žiadateľ predložil k žiadosti o súhlas na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, v rámci preukazovania ďalšieho nakladania s odpadmi, aj zmluvu s prevádzkovateľom parného sterilizátora. Správny orgán bol povinný zistiť, či ukladanie na skládku odpadov po sterilizácii, nie je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením §18 ods. 4 písm. g) bod 3 zákona o odpadoch, t.j. zákazom skládkovania infekčných odpadov. Metóda parnej sterilizácie odpadov zo zdravotnej starostlivosti v autoklávoch (činnosť D9 príloha č. 3 k zákonu o odpadoch) predstavuje iba úpravu odpadov pred ich konečných zneškodnením (konečné zhodnotenie je v praxi irelevantné). V prípade dekontaminačných sterilizačných zariadení existuje vždy riziko, že touto úpravou nedôjde k odstráneniu všetkých foriem mikrobiálneho života, vrátane termicky vysoko rezistentných spór (epidemiologické riziko), čo je nebezpečné najmä pri konečnom zneškodnení takto upravených odpadov na skládkach. Najbezpečnejším konečným spôsobom zneškodnenia nebezpečných odpadov zo zdravotnej starostlivosti je spaľovanie (Rl, D10 podľa prílohy č. 2, 3 k zákonu o odpadoch.). K uvedenému tvrdeniu priložil stanovisko L.., nakoľko pred vydaním napadnutého rozhodnutia bola aj s ňou prekonzultovaná podmienka č. 5 preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedeného stanoviska, účinnosť sterilizácie môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi (porucha prístroja, kedy nedochádza k dostatočnému zvýšeniu tlaku, nedostatočnej teplote, ľudský faktor a pod.). Vysterilizovaný materiál môže tiež predstavovať dobrú živnú pôdu na rast a množenie enviromentálnych mikroorganizmov. Skládkovanie takéhoto materiálu môže byť potenciálnym rizikom nielen pre životné prostredie, ale aj pre zdravie ľudí. Vzhľadom na množstvo faktorov, ovplyvňujúcich účinnosť sterilizácie, považovala L., spaľovanie infekčného materiálu za najbezpečnejší spôsob likvidácie takéhoto druhu odpadu. Autoklávovanie (sterilizácia) zdravotníckeho nebezpečného odpadu, ako spôsob úpravy odpadu, by sa mal využivať najmä z dôvodu bezpečnosti, pred dlhším preskladovaním nebezpečných odpadov, príp. pred prepravou nebezpečných odpadov, hlavne priamo v zdravotníckych zariadeniach, pred zneškodnením v spaľovni komunálneho alebo zdravotníckeho odpadu. Je neprijateľné využívanie sterilizácie v spojení so skládkovaním, ako spôsob lacnejšieho zneškodnenia, za cenu ohrozenia životného prostredia a zdravia ľudí. 9. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa odklonil od hierarchie odpadového hospodárstva. Zneškodnenie spaľovaním musí byť, pokiaľ je to možné, uprednostnené pred skládkovaním, čo bolo v tomto prípade splnené. Skládkovanie odpadov je v rozpore so záväznou časťou POH Bratislavského kraja do roku 2015, kde sa v kapitole 3.1 uvádza „Strategickým cieľom odpadového hospodárstva Bratislavského kraja je odklonenie odpadov od skládkovania, resp. znižovanie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov“. Jedným z hlavných princípov odpadového hospodárstva je znižovať celkové množstvo odpadov zneškodňovaných skládkovaním a využívanie iných spôsobov zhodnotenia, resp. zneškodnenia odpadov. Avšak hlavným dôvodom určenia podmienky prevádzky zariadenia č. 5 je bezpečnostné hľadisko. V prípade nebezpečných odpadov zo zdravotnej starostlivosti, ide predovšetkým o výber najbezpečnejšieho spôsobu nakladania s odpadom, aby sa predišlo ohrozeniu životného prostredia a zdravia ľudí. Z ostatných trinástich činností zneškodňovania, podľa prílohy č. 3 k zákonu o odpadoch, sa na konečné zneškodňovanie odpadov zo zdravotnej starostlivosti nedá žiadna aplikovať, rovnako ako ani žiadna činnosť zhodnocovania (príloha č. 2 k zákonu o odpadoch). Tvrdenie o uprednostňovaní D10 - Spaľovanie na pevnine je zavádzajúce, nakoľko je to jediný možný spôsob konečného nakladania, okrem Dl - uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov), ktoré však so sebou nesie riziko potenciálneho šírenia nákazy (napr. prostredníctvom hlodavcov a pod.). Spaľovanie infekčných odpadov zo zdravotníckych zariadeniach na to určených vrátane energetického zhodnocovania v zariadeniach na to určených predstavujú najlepšiu dostupnú technológiu zneškodňovania , nakoľko dochádza k termickej deštrukcii odpadov. Iný spôsob konečného nakladania s týmito odpadmi nie je vhodný a možný. Upozornil tiež na zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného zákona : „S ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami sa musí zaobchádzať dôstojne a tak, aby nedošlo k ohrozeniu verejného zdravia alebo verejného poriadku.“ Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve : „Potratené alebo predčasne odňaté ľudské plody, časti tiel alebo orgány odňaté živým darcom alebo mŕtvym darcom, ak sa nepochovajú alebo ak sa nepoužijú na vedecké, liečebné, preventívne alebo výučbové účely, a ak neexistuje podozrenie z trestného činu, sa musia spopolniť v spaľovni, ktorá spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu." Predovšetkým spaľovaním odpadu s číslom druhu 18 01 02 sa postupuje v súlade s ustanovenia § 3 ods. 2 a ods. 5 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve s účinnosťou od 1.1.2011. 10. Okrem uvedeného žalovaný poukázal na rozhodnutie č. OU-BA-OOP3-2016/019150, právoplatným dňa 29.03,2016, odvolacieho orgánu, odd. opravných prostriedkov, v ktorom sa uvádza: „„Podľa Smernice 2008/98/ES : „Hierarchia odpadového hospodárstva vo všeobecnosti ustanovuje poradie priorít toho, čo predstavuje v právnych predpisoch o odpadoch a politike odpadového hospodárstva z celkového hľadiska najlepšiu environmentálnu voľbu, aj keď odklonenie sa od nej môže byť potrebné v prípade špecifických prúdov odpadov, ak je to odôvodnené okrem iného technickou uskutočniteľnosťou, ekonomickou životaschopnosťou a ochranou životného prostredia.“ Udelením predmetnej podmienky rozhodnutia je splnený účel odpadového hospodárstva, podľa ktorého sa musia odpady zneškodňovať (prípadne energetiky zhodnocovať) spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a nepoškodzujúcim životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom ak nie je možný alebo účelný postup podľa písmena a) predchádzať vzniku odpadov, b) opätovným použitím alebo c) zhodnocovať odpady recykláciou. Vzhľadom na nebezpečné vlastnosti predmetných odpadov zo zdravotníckych zariadení, je konečné spaľovanie predmetných odpadov v spaľovniach, povolených na spaľovanie týchto druhov odpadov (činnosťami R1 alebo D10), najvhodnejším a najbezpečnejším konečným spôsobom nakladania odpadov so zreteľom na ochranu životného prostredia (ochrana podzemných a povrchových vôd, ochrana ovzdušia a globálneho životného prostredia vrátane skleníkového efektu) ako aj ochrany zdravia ľudí i napriek tomu, že v hierarchii odpadového hospodárstva je zneškodňovanie odpadov a energetické zhodnocovanie odpadov poslednou možnosťou nakladania s odpadmi. V uvedenom prípade iná možnosť konečného nakladania s predmetnými odpadmi nie je vzhľadom na ochranu životného prostredia a ochrany zdravia ľudí vhodná aj s ohľadom na plnenie citovaných ustanovení zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Spaľovanie predmetných odpadov zo zdravotníckych zariadení v spaľovniach na to povolených je najlepšou a jedinou environmentálnou voľbou konečného nakladania s uvedenými nebezpečnými odpadmi, čo v súlade s citovaným ustanovením Smernice 2008/98/ES a § 3 ods. 2 zákona o odpadoch nie je porušením hierarchie a cieľov odpadového hospodárstva podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o odpadoch. Ani jedna z ďalších činností zneškodňovania predmetných odpadov, uvedených v prílohe č. 3 zákona o odpadoch (skládkovanie, úprava pôdnymi procesmi, hĺbková injektáž, ukladanie do povrchových nádrží - do jám, odkalísk, vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipientu, do morí a oceánov, trvalé uloženie napr. umiestnenie kontajnerov v bani) nie je vhodná ani prípustná na zneškodňovanie predmetných odpadov. Zabezpečenie správneho zneškodňovania týchto odpadov je dôležité najmä preto, že svojou infekčnosťou, toxicitou a ďalšími nebezpečnými vlastnosťami môžu v mimoriadnom rozsahu priamo ohroziť zdravie obyvateľstva (možný vznik epidemických infekčných ochorení) a životného prostredia. Okresný úrad - OSŽP uložením podmienky č. 5 neurčil konkrétne spoločnosti, ktoré majú odpady spaľovať, ale odporučil Univerzitnej nemocnici Bratislava najvhodnejší spôsob konečného nakladania s predmetnými odpadmi v súlade so zákonom o odpadoch. Zároveň postupoval v súlade so záväznou časťou Programu odpadového hospodárstva Bratislavského kraja na roky 2011 až 2015, ktorý je vypracovaný v súlade s Programom odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2015, schválený vládou Slovenskej republiky.“ 11. V závere žalovaný konštatoval, že v správnom konaní povoľujúci orgán konal v súlade s uvedeným ustanovením, predovšetkým ochraňoval záujmy štátu a spoločnosti, pričom rozhodol tak, aby nedošlo k ohrozeniu životného prostredia a zdravia ľudí, nesprávnym nakladaním s nebezpečnými zdravotnými odpadmi. Ak by nepodmienil rozhodnutie podmienkou č. 5, nebezpečné zdravotné odpady, po úprave v sterilizátore, by boli preklasifikované do kategórie ostatný odpad, teda taký, ktorý nevykazuje žiadnu z nebezpečných vlastností a bol by uložený na skládku pre ostatný odpad, nakoľko sa jedná o finančne najlacnejšie riešenie. Úlohou povoľujúceho orgánu nie je povoľovať iba najekonomickejšie spôsoby nakladania s odpadmi, ale prioritne najbezpečnejšie pre životné prostredie a zdravie ľudí. Skutočnosť, že správny orgán rozhodol správne, teda vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci potvrdzuje novoprijatý zákon o odpadoch, ustanovenie §13, písm. c) zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch, ktorým sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním odpady zo zdravotnej a veterinárnej starostlivosti, ktorého katalógové číslo je pred jeho spracovaním uvedené v prílohe č. 8 zákona, teda 18 01 01, 18 01 02, 18 01 03, 18 01 08, 18 01 09, 18 01 10, 18 02 01, 18 02 02, 18 02 07, 18 02 08,20 01 31 20 01 32, a ani spracovanie takéhoto odpadu a následná zmena jeho katalógového čísla nemá vplyv na zákaz jeho skládkovania. Správny orgán v odôvodnení uviedol, že pri stanovovaní podmienky č, 5 vychádzal, okrem názoru odborníkov a odborných posudzovateľov (žiaden z odborníkov a odborných posudzovateľov nebol ochotný vydať posudok, že skládkovanie nebezpečných zdravotných odpadov, po úprave sterilizáciou, možno pokladať za bezpečný spôsob ich zneškodnenia), aj zo Stratégie nakladania s odpadmi zo zdravotnej starostlivosti, z odbornej príručky pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (spracovateľ projektu SAŽP) a rozhodol tiež v súlade s vyjadrením Hl. mesta SR Bratislavy, ktoré vo svojom vyjadrení dalo súhlasné stanovisko k povoleniu zariadenia na zber, za podmienky, že prevádzkovateľ zabezpečí v stanovisku doporučené spracovanie odpadov zo zdravotnej starostlivosti. IV. pojednávanie 12.Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 26.09.2018 v prítomnosti prokurátora okresnej prokuratúry. V. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 14. Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 223/2001 Z. z., o odpadoch zneškodňovanie odpadu je každá činnosť, ktorá nie je zhodnocovaním, aj vtedy, ak je druhotným výsledkom činnosti spätné získanie látok alebo energie; zoznam činností zneškodňovania odpadu je uvedený v prílohe č. 3. 15. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o odpadoch v odpadovom hospodárstve so záväznosťou poradia priorít a s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s odpadom a znižovania celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takého využívania sa uplatňuje táto hierarchia odpadového hospodárstva: a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie. Hierarchia odpadového hospodárstva je záväzná. Odkloniť sa od nej je možné iba pre určité prúdy odpadov v prípade, ak je to odôvodnené úvahami o životnom cykle vo vzťahu k celkovým vplyvom vzniku a nakladania s takým odpadom a ak to ustanoví tento zákon alebo osobitný predpis. 16. Podľa § 7 ods. 1 písm. d), g) zákona o odpadoch orgány štátnej správy odpadového hospodárstva udeľujú súhlas na d) prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, ak ide o zariadenia, na ktorých prevádzku nebol daný súhlas podľa písmen a) a c), g) nakladanie s nebezpečnými odpadmi vrátane ich prepravy, ak nie je súčasťou súhlasu podľa iných ustanovení tohto odseku, a to v prípade, ak držiteľ odpadu ročne nakladá v súhrne s väčším množstvom ako 100 kg alebo ak prepravca prepravuje ročne väčšie množstvo ako 100 kg nebezpečných odpadov, 17. Podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 223/2001 Z. z. zneškodňovaním odpadov je D1 Uloženie do zeme alebo na povrchu zeme (napr. skládka odpadov). D2 Úprava pôdnymi procesmi (napr. biodegradácia kvapalných alebo kalových odpadov v pôde atď.). D3 Hĺbková injektáž (napr. injektáž čerpateľných odpadov do vrtov, soľných baní alebo prirodzených úložísk atď). D4 Ukladanie do povrchových nádrži (napr. umiestnenie kvapalných alebo kalových odpadov do jám, odkalískatd'.). D5 Špeciálne vybudované skládky odpadov (napr. umiestnenie do samostatných buniek s povrchovou úpravou stien, ktoré sú zakryté a izolované jedna od druhej a od životného prostredia atď). D6 Vypúšťanie a vhadzovanie do vodného recipienta okrem morí a oceánov. D7 Vypúšťame a vhadzovanie do mori a oceánov vrátane uloženia na morské dno. D8 Biologická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností Dl až Dl2. D9 Fyzikálno-chemická úprava nešpecifikovaná v tejto prílohe, pri ktorej vznikajú zlúčeniny alebo zmesi, ktoré sú zneškodnené niektorou z činností Dl až D12 (napr. odparovanie, sušenie, kalcinácia atď.). D10 Spaľovanie na pevnine. D11 Spaľovanie na mori. D12 Trvalé uloženie (napr. umiestnenie kontajnerov v baniach atd'.). D13 Zmiešavame alebo miešanie pred použitím niektorej z činností Dl až Dl2. Dl4 Uloženie do ďalších obalov pred použitím niektorej z činností Dl až Dl3. Dl5 Skladovanie pred použitím niektorej z činností Dl až Dl4 (okrem dočasného uloženia pred zberom na mieste vzniku). VI. posúdenie veci správnym súdom 18. Aplikácia práva ako jedna z foriem realizácie práva je procesným právom upravený postup a činnosť štátnych orgánov s príslušnou právomocou, ktorá vyúsťuje vydávaním aktov aplikácie práva - individuálnych právnych aktov. Individuálne právne akty sa vzťahujú na konkrétne prípady a zaväzujú určité (individuálne) právne subjekty. Článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi orgánmi vo vzťahu k právu tak, že stanovuje ich podriadenosť ústave a zákonom. V uvedenom smere čl. 2 ods. 2 ústavy upravuje princíp právneho štátu, t. j. vládu práva. V dôsledku toho možno štátnu moc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Každý orgán štátu má buď ústavou alebo zákonom určený rozsah právomoci, ktorý nemôže prekročiť, takže môže konať len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré možno použiť v prípade neplnenia rozhodnutí orgánov štátu. 19.V dôsledku „uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej republiky zákony upravujúce ich postavenie a právomoci neumožňujú, aby samostatne rozhodovali o konaní nad rámec zákona, t. j. mimo rozsah zákonom ustanovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomoci jednotlivých orgánov štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej a obsahovo odlišnej zákonnej úpravy. Ten orgán štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravuje, nie je preto oprávnený z vlastného rozhodnutia a podľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie príslušný právny predpis neupravuje“ (z uznesenia Ústavného súdu SR spis. zn. I ÚS /98).Citované ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vytvára právnu istotu tiež v tom, že žiaden orgán štátu (odlišný od zákonodarcu) nie je oprávnený samostatne a podľa vlastnej úvahy rozhodnúť, kedy a za akých podmienok nebude konať v rozsahu zákona a zákonom ustanoveným 5 spôsobom. Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 ústavy preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. 20. Správny súd považoval za relevantné žalobné námietky prokurátora v tomto spore, ktoré bolo možné vymedziť v dvoch rovinách. V prvom rade zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch neumožňuje správnemu orgánu, aby vo svojom rozhodnutí o udelení súhlasu pôvodcovi odpadov nariadil, či určil, spôsob zneškodňovania odpadov. Z príslušných ustanovení zákona o odpadoch totiž vyplýva, že správny orgán pri vydávaní svojho súhlasu obmedzuje svoju činnosť iba na vydanie tohto súhlasu na prevádzkovanie zariadenia na zber odpadov, resp. na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, pričom konkrétny spôsob zneškodňovania nebezpečného odpadu vyberá podľa vlastnej úvahy pôvodca odpadov (mimo zakázaných činností uvedených v § 18 ods. 4 zákona o odpadoch). Žalovaný pritom sám pripustil, že v zákone č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, platnom do 31.12.2015, nebol taxatívne určený spôsob, akým sa má, príp. nesmie nakladať s niektorými druhmi nebezpečných zdravotníckych odpadov tak, ako je upravený v súčasnosti platnom zákone o odpadoch (zákon č, 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niekt. zákonov). Správny súd prijal z tohto dôvodu totožný záver ako prokurátor, t.j. že žalovaný tým, že v podmienkach pre prevádzku zariadenia v bode 5 stanovil, že konečným spôsobom nakladania s odpadmi č. druhu 18 01 02, 18 01 03, 18 01 08, 18 02 02 bude výlučne spaľovanie (Rl, D10) konal nad rámec svojej právomoci, keďže takéto konanie citovaný právny predpis neupravuje. 21.Druhú rovinu námietok, ktorú považoval správny súd za opodstatnenú, predstavovala absencia dôvodov napadnutého rozhodnutia. Správny súd v danej súvislosti uvádza, že argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu ako jedna z náležitostí riadneho rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať relevantné a dostatočné dôvody, na základe ktorých bolo vydané. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu nebolo vôbec zrejmé, podľa akých ustanovení a ktorého zákona, či iného všeobecne záväzného právneho predpisu, žalovaný svoj súhlas s prevádzkou zariadenia podmienil zabezpečením konečného spôsobu zneškodňovania odpadov č. druhu 18 01 02, 18 01 03, 18 01 08, 18 02 02 spaľovaním. Pre nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia nebolo ani zrejmé, prečo žalovaný rozhodol práve tak, že konečným spôsobom nakladania s označenými druhmi odpadov bude výlučne spaľovanie (Rl, D10). Tieto dôvody boli obsiahnuté až vo vyjadrení k žalobe, absentovali však v napadnutom rozhodnutí. 22.Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou správneho orgánu bolo náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Je preto nevyhnutné, že aby sa žalovaný správny orgán náležite vyhodnotil dôkazný materiál a uviedol presvedčivé dôvody rozhodnutia vo veci. Neexistencia týchto dôvodov v napadnutom rozhodnutí zakladá nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d SSP). Všeobecne platí, že ak je rozhodnutie neprekúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok /napr. rozsudok NS SR 6Sžh/1/2009/. 23. Krajský súd sa na základe uvedených dôvodov stotožnil s námietkami prokurátora v žalobe, preto rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/d/ SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, v ktorom viazaný vysloveným právnym názorom súdu v tomto rozsudku a bude postupovať v naznačenom smere. 24.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP. Konanie bolo začaté na základe správne žaloby prokurátora, preto žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 25. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).