Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/107/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200837 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200837.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Karlova Ves, Nám. Sv. Františka 8, 842 62 Bratislava, o návrhu na zrušenie uznesenia č. 160/216 z 11 zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves zo dňa 28.01.2016 v časti A, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave z r u š u j e uznesenie č. 160/216 z 11. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Karlova Ves zo dňa 28.01.2016 v časti A, v ktorej Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Karlova Ves v bode 2. vyhlásilo referendum mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, v ktorom obyvatelia mestskej časti Bratislava - Karlova Ves rozhodnú o nasledujúcej otázke: 2. Súhlasíte so zákazom prevádzkovania hazardných hier na území mestskej časti Bratislava - Karlova Ves ? Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. uznesenie č. 160/2016 z 11. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves z 28.01.2016 v časti A 1. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Karlova Ves uznesením č. 160/216 z 11. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Karlova Ves zo dňa 28.1.2016 v časti A. v bode 2. vyhlásilo referendum mestskej časti Bratislava Karlova Ves, v ktorom obyvatelia mestskej časti Bratislava - Karlova Ves rozhodnú o nasledujúcej otázke: 2. Súhlasíte so zákazom prevádzkovania hazardných hier na úze mestskej časti Bratislava - Karlova Ves? II. Žaloba a námietky 4. Podľa žalobcu sa žalovaný pri prijímaní napadnutého uznesenia neriadil ustanoveniami § 1a ods. 2, § 5, § 7b ods. 1 a ods. 2 písm. b) c), § 9 ods. 1 a ods. 2, § 15 ods. 2 písm. g), § 29 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislavy v znení neskorších predpisov; ako aj § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. a § 10 ods. 5 a ods. 6 zákona č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách. Z dôvodu rozporu so zákonom bolo predmetné uznesenie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Karlova Ves napadnuté okresnou prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava IV protestom prokurátora Pd 8/16/1104-8 zo dňa 01.03.2016. Mestská časť na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 08.03.2016 uznesením č. 177/2016 protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV Pd 8/16/1104-i proti uzneseniu Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava -Karlova Ves č. 160/2016 zo dňa 28.1.2016 v časti A bode 2, kde bolo vyhlásené miestne referendum s otázkou: „Súhlasíte so zákazom prevádzkovania hazardných hier na území mestskej časti Bratislava - Karlova Ves?“ nevyhovelo. Z prítomných 19 poslancov za prijatie uznesenia hlasovalo 19 poslancov. Z ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb. vyplýva, že obyvatelia Bratislavy vykonávajú samosprávu aj miestnym referendom mestskej časti. Čo je možné považovať za samosprávu vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, v zmysle ktorého obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. Čo sa týka problematiky hazardných hier túto v súčasnosti upravuje zákon o hazardných hrách, keď podľa § 1 tento zákon upravuje podmienky prevádzkovania hazardných hier, práva a povinnosti prevádzkovateľov hazardných hier a hráčov, podmienky na používanie technických zariadení určených na prevádzkovanie hazardných hier, niektoré podmienky vzniku a činnosti národnej lotériovej spoločnosti, pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí v oblasti hazardných hier, dozor nad prevádzkovaním hazardných hier. Právomoci obce (v zmysle čl. 56 ods. 3 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je ňou v tomto prípade Bratislava) na úseku hazardných hier sú potom upravené v ustanovení § 10 ods. 5 a 6 zákona o hazardných hrách. S poukazom na uvedené preto možno konštatovať, že problematika hazardných hier nespadá pod samosprávu obce (mestskej časti), tak ako je vymedzená v ustanovení § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, nakoľko túto ako jej samosprávnu pôsobnosť neupravuje osobitný zákon a naopak štátnu správu v oblasti hazardných hier podľa § 10 ods. 1 zákona o hazardných hrách vykonávajú Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a daňové úrady. 5. Otázka zákazu, či povolenia prevádzky hazardnej hry na území obce, či mestskej časti spadá do rozhodovacej pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti hazardných hier a obce (podľa čl. 56 ods. 3 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy však pôsobnosť obce podľa zákona o hazardných hrách vykonáva Bratislava) ak jej to umožňuje zákon a nie je preto samosprávou obce (mestskej časti). Vyriešenie úlohy, či otázka súvisiaca so zákazom prevádzkovania hazardných hier patrí, alebo nepatrí, pod samosprávu obce bolo nevyhnutné s poukazom na § 5 zákona č. 377/1990 Zb., nakoľko v zmysle tohto ustanovenia obyvatelia Bratislavy miestnym referendom vykonávajú samosprávu Bratislavy. V zmysle § 7b ods. 2 písm. b) bod 4. štatút obsahuje najmä podrobnú úpravu samosprávy Bratislavy a jej mestských častí, najmä pravidlá vyhlasovania a uskutočňovania miestneho referenda. Podľa čl. 26 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy hlasovanie obyvateľov mestskej časti upravujú osobitné predpisy s tým, že toto ustanovenie odkazuje na § 9 zákona č. 377/1990 Zb. a § 11a zákona o obecnom zriadení. Vzhľadom na to, že predmetom miestneho referenda mestskej časti nie je žiadna zo skutočností uvedených v § 9 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. je zrejmé, že toto bolo miestnym zastupiteľstvom mestskej časti vyhlásené v zmysle § 9 ods. 2 zákona č, 377/1990 Zb., teda ide o tzv. fakultatívne referendum. V § 11a zákona o obecnom zriadení, na úpravu ktorého odkazuje aj čl. 26 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zákonodarca upravil inštitút miestneho referenda. A hoci zákon č. 377/1990 Zb. je lex specialis vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení, a preto sa v súvislosti s úpravou týkajúcou sa mestských častí použijú práve ustanovenia zákona č. 377/1990 Zb., obe zákonné úpravy rozlišujú dva druhy miestneho referenda, a to obligatórne miestne referendum v prípade mestskej časti podľa § 9 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb., teda také, ktoré sa musí miestnym zastupiteľstvom vyhlásiť pri splnení podmienok stanovených v týchto ustanoveniach a fakultatívne miestne referendum mestskej časti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb., teda také, ktorého vyhlásenie je na úvahe miestneho zastupiteľstva o vhodnosti využitia tohto inštitútu. V § 9 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. zákonodarca upravil inštitút fakultatívneho miestneho referenda mestskej časti. Fakultatívne referendum nie je nutnou, ale možnou formou rozhodovania. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti môže vyhlásiť miestne referendum mestskej časti aj o ďalších dôležitých veciach týkajúcich sa postavenia alebo rozvoja mestskej časti alebo života obyvateľov mestskej časti. 6. Je teda plne v kompetencii a na úvahe miestneho zastupiteľstva mestskej časti, aby rozhodlo, akú otázku zo svojej rozhodovacej činnosti prenechá na hlasovanie obyvateľov obce v miestnom referende. Podmienkou je, že musí ísť o miestne referendum, ktoré má pre výkon miestnej samosprávy dôležitý význam. Čo sa rozumie „dôležitou vecou“ bude však vždy závisieť od konkrétnej samosprávy. Avšak citované ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. je vždy potrebné vykladať v spojitosti s § 5 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb., v zmysle ktorého miestnym referendom mestskej časti obyvatelia Bratislavy vykonávajú samosprávu. Predmetom fakultatívneho miestneho referenda teda môžu byť len záležitosti spadajúce do originálnej pôsobnosti obce (mestskej časti), a nie úlohy zverené prenesenej štátnej správe a už vôbec nie veci, ktoré vôbec nepatria do kompetencie obce (mestskej časti). Pokiaľ ide o predmet fakultatívneho miestneho referenda, tak takéto referendum možno vyhlásiť za účelom vyjadrenia názoru obyvateľov k záležitostiam všeobecného komunálneho charakteru, ktoré majú pre konkrétnu mestskú časť a širšie spoločenstvo jej obyvateľov zásadný význam. Zákonodarca teda limituje možnosť vyhlásenia fakultatívneho miestneho referenda čo do jeho predmetu dvomi podmienkami, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to dôležitosťou vecí týkajúcich sa postavenia alebo rozvoja mestskej časti alebo života obyvateľov mestskej časti a musí ísť o záležitosť samosprávy mestskej časti. Použitím argumentu a contrario je teda vylúčená možnosť miestnym zastupiteľstvom vyhlásiť fakultatívne miestne referendum o otázke, ktorá by v podmienkach konkrétnej mestskej časti mala iba okrajový charakter, alebo ktorá by zasahovala do výkonu preneseného výkonu štátnej správy mestskej časti, resp. ktorá by vôbec nespadala do jej samosprávy. Napokon v súvislosti so samotnou otázkou, na ktorú majú obyvatelia mestskej časti v miestnom referende zodpovedať, je potrebné osobitne zdôrazniť aj požiadavku na jej určitosť. Otázka v bode 2. Miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava - Karlova Ves vyhláseného miestneho referenda však túto náležitosť nespĺňa, a preto je uznesenie miestneho zastupiteľstva v napadnutej časti nezákonné. Zo znenia otázky totiž nie je zrejmé so zákazom akého druhu hazardnej hry na území mestskej časti Bratislava - Karlova Ves by mal jej obyvateľ súhlasiť. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o hazardných hrách totižto hazardnými hrami sú lotériové hry, hazardné hry v kasíne, stávkové hry, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu, kartové hry mimo kasína, charitatívne lotérie a aj ďalšie hry za podmienok ustanovených v tomto zákona. A už len na okraj napr. dosiahnuť zákaz hazardných hier prevádzkovaných prostredníctvom internetu je technicky nemožné. 7. Pokiaľ ide o charakter a povahu výsledkov fakultatívneho miestneho referenda, treba uviesť, že výsledkami fakultatívneho miestneho referenda nemožno nahradiť rozhodovaciu činnosť orgánov miestneho zastupiteľstva. Výsledky platného fakultatívneho miestneho referenda tak majú pre orgány mestskej časti odporúčajúci charakter. S poukazom na uvedené žalobca považoval uznesenie Miestneho zastupiteľstva mestskej časti v napadnutej časti za nezákonné, nakoľko otázka povoľovania, zákazu, či samotného prevádzkovania hazardných hier, nespadá do oblasti samosprávy mestskej časti tak ako je vymedzená v ustanovení § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení, § 7a zákona č. 377/1990 Zb. a čl. 29 ods. 1, ods. 2 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy, ale je predmetom rozhodovania orgánov štátnej správy (Ministerstva financií Slovenskej republiky, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, daňové úrady a v zmysle čl. 56 ods. 3 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy aj Bratislavy) v konaní vedenom na základe zákona o hazardných hrách. Záverom žalobca dodal, že v prípade ak by mestská časť chcela za súčasného stavu dosiahnuť zákaz hazardných hier, avšak nie všetkých, ale len tých, ktoré sú definované v ustanovení § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) zákona o hazardných hrách môže tak dosiahnuť iba na úrovni celej Bratislavy, a to len formou všeobecne záväzného nariadenia v zmysle § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazardných hrách po predchádzajúcej petícii obyvateľov Bratislavy podľa § 10 ods. 6 zákona o hazardných hrách. III. argumenty žalovaného 8. Žalobca postavil žalobu na dvoch základných argumentoch. Prvým je, že úprava hazardných hier nespadá pod samosprávnu kompetenciu mestskej časti, ale ide kompetenciu hlavného mesta, respektíve o prenesený výkon štátnej správy. Podľa jeho názoru sa otázka v miestnom referende môže týkať iba záležitostí, ktoré má mestská časť vo svojej samosprávnej pôsobnosti. Tento výklad podľa nášho názoru nie je správny, čo vyplýva z použitia argumentu a contrario pri porovnaní úpravy miestneho referenda v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a v zákone č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave. Podľa ustanovenia § 11a ods. 4 zákona o obecnom zriadení možno vyhlásiť tzv. fakultatívne referendum (čo je prípad posudzovaného uznesenia) „aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce.“ Naproti tomu ustanovenie § 9 ods. 2 zákona o hlavnom meste stanoví, že „miestne zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestne referendum mestskej časti o ďalších dôležitých veciach týkajúcich sa postavenia alebo rozvoja mestskej časti alebo života obyvateľov mestskej časti. “ Z uvedeného je zrejmé, že zákon č. 377/1990 Zb., na rozdiel od zákona č. 369/1990 Zb., voči ktorému je v postavení lex specialis, neobmedzuje možný predmet fakultatívneho miestneho referenda iba na otázky samosprávy, i keď samotné miestne referendum je samozrejme výkonom samosprávy. 9. Problematika prevádzkovania hazardných hier na území mestskej časti nepochybne patrí medzi „dôležité veci tykajúce sa života obyvateľov mestskej časti“ podľa citovaného ustanovenia. Zákon tento pojem ďalej nedefinuje, z čoho vyplýva, že nie je rozhodujúce, či právna úprava vzťahujúca sa na otázky, ktoré budú v miestnom referende položené, spadá do samosprávnej, alebo prenesenej pôsobnosti mestskej časti, poprípade či vôbec spadá do kompetencie samosprávnych orgánov. Druhou hlavnou námietkou žalobcu bolo, že otázka je neurčitá, pretože dostatočne nešpecifikuje, akých druhov hazardných hier sa má týkať, ani čo presne sa myslí zákazom. K tomu žalovaný dodal, že žiadny právny predpis nestanovuje požiadavky na to, akým spôsobom majú byť otázky konkretizované. Hodnotenie žalobcu preto zostáva v subjektívnej rovine. Pri voľbe otázok pre všeobecné hlasovanie, akým je miestne referendum, je navyše istá miera zjednodušenia nevyhnutná. Požiadavka na väčšiu konkretizáciu otázok zvlášť nie je na mieste v posudzovanom prípade, kedy zo zákonnej úpravy vyplýva, že výsledok referenda nenahrádza konkrétne rozhodnutie mestskej časti, ale je mandátom pre podniknutie ďalších krokov v danej veci. Žalobca v závere žaloby uvádzal, že ak by mestská časť chcela dosiahnuť zákaz zákonom špecifikovaných hazardných hier, má tak urobiť cestou celomestského referenda v zmysle § 10 ods. 5 písm. d) zákona o hazardných hrách. Podľa názoru žalovaného, aby boli kroky vedenia mestskej časti v tomto smere demokraticky legitímne, bolo potrebné zistiť názor obyvateľov mestskej časti práve cestou miestneho referenda. IV. Relevantné právne predpisy 10. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 11. Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov, mestská časť je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len „štatút"); v tomto rozsahu má postavenie obce. 12. Podľa § 5 zákona č. 377/1990 Zb. samosprávu Bratislavy vykonávajú obyvatelia a) orgánmi Bratislavy (ďalej len ,, mestské orgány"), b) orgánmi mestských časti (ďalej len „miestne orgány"), c) miestnym referendom Bratislavy alebo mestskej časti, d) zhromaždením obyvateľov Bratislavy alebo mestskej časti. 13.Podľa § 7b ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. štatút je základným nástrojom na rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy a prenesených pôsobností medzi Bratislavu a jej mestské časti a na úpravu postavenia a činnosti mestských orgánov a miestnych orgánov. 14. Podľa § 7b ods. 2 písm. b), c) zákona č. 377/1990 Zb. štatút obsahuje najmä podrobnú úpravu samosprávy Bratislavy a jej mestských častí, najmä 1. vzťahy mestských orgánov a miestnych orgánov, 2. pravidlá zriaďovania stálych a dočasných orgánov mestského zastupiteľstva a miestnych zastupiteľstiev a určovanie náplne ich práce, 3. úlohy mestskej rady a určenie materiálov, ktoré povinne prerokúva mestská rada pred ich predložením do mestského zastupiteľstva, 4. pravidlá vyhlasovania a uskutočňovania miestneho referenda, c) podrobné rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy a prenesenej pôsobnosti medzi Bratislavu a jej mestské časti. 15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. miestne zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum mestskej časti, ak ide a) o návrh na zmenu názvu mestskej časti, jej zlúčenie s inou mestskou časťou, rozdelenie mestskej časti alebo zmenu jej hranice, b) o návrh na zavedenie alebo zrušenie verejnej dávky v mestskej časti, a ak ide o návrh na zavedenie alebo zrušenie miestneho poplatku v mestskej časti, o ktorom sa má podľa uznesenia miestneho zastupiteľstva rozhodnúť miestnym referendom mestskej časti. c/ o petíciu skupiny obyvateľov v mestskej časti v počte 20 % všetkých oprávnených voličov v mestskej časti alebo aspoň 5000 zo všetkých oprávnených voličov v mestskej časti, d) o prípady, v ktorých je podľa štatútu povinné. 16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. miestne zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestnym referendom mestskej časti o ďalších dôležitých veciach týkajúcich sa postavenia alebo rozvoja mestskej časti alebo života obyvateľov mestskej časti. 17. Podľa § 15 ods. 2 písm. g) zákona č. 377/1990 Zb., miestnemu zastupiteľstvu je vyhradené vyhlasovať miestne referendum mestskej časti podľa § 9. 18. Podľa § 29 zákona č. 377/1990 Zb. ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na hlavné mesto ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. 19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. 20. Podľa §10 ods. 5 zákona č. 171/2005 Z. z., o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obec a) vykonáva dozor nad dodržiavaním tohto zákona, iných všeobecne záväzných právnych predpisov a podmienok určených v individuálnej licencií udelenej podľa tohto zákona obcou, b) vykonáva správu odvodov do rozpočtu obce, c) rozhoduje o udelení individuálnej licencie, ak tak ustanovuje tento zákon, d) môže za podmienok podľa odseku 6 ustanoviť všeobecne záväzným nariadením, že hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e), a i) nie je možné prevádzkovať na jej území, pričom toto všeobecne záväzné nariadenie musí platiť na celom území obce a musí sa vzťahovať na všetky hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i); na prevádzkovateľa hazardnej hry, ktorému bola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardnej hry pred nadobudnutím účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, sa toto všeobecné záväzné nariadenie nevzťahuje do doby skončenia platnosti tejto individuálne licencie. 21. Podľa §10 ods. 6 zákona o hazardných hrách všeobecne záväzné nariadenie podľa odseku 5 písm. d) môže obec vydať, ak sa obyvatelia obce petíciou sťažujú, že sa v obci narúša verejný poriadok v súvislosti s hraním hazardných hier, pričom takúto petíciu musí podporiť najmenej 30 % obyvateľov obce, ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Prijatie takéhoto všeobecne záväzného nariadenia obec oznámi bezodkladne ministerstvu s uvedením dátumu jeho účinnosti. 22. Podľa čl. 26 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy Hlasovanie obyvateľov mestskej časti upravujú osobitné predpisy. V. Posúdenie veci správnym súdom 23. Žalobcom v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Teda uznesenie zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti nebolo zrušené, prípadne v ňom nebola vykonaná zmena v lehote podľa osobitného predpisu. Úlohou prokuratúry je vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Prokurátor je preto v zmysle zákona o prokuratúre povinný vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to preskúmavaním zákonnosti o.i. uznesení vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy. 24. Je však potrebné zdôrazniť, že obecnému zastupiteľstvu prislúcha podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. rešpektovať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, nie ich v celku alebo v pozmenenej podobe preberať do vlastných nariadení, či uznesení. Tým, že štát ako jediná zvrchovaná autorita oprávnená prostredníctvom svojich orgánov prijímať zákony a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy normatívne upraví a reguluje konkrétnu sféru spoločenských vzťahov, prejavuje svoju vôľu na rešpektovaní právnych noriem ich adresátmi, a to v autentickom stave, t.j. tak, ako sú zverejnené v Zbierke zákonov SR. Akékoľvek pozmeňovanie, prispôsobovanie alebo nerešpektovanie týchto právnych noriem vedie k neprípustnému zasahovaniu do právomoci orgánov štátu. Existencia právnej úpravy určitej oblasti spoločenských vzťahov zákonom znamená, že zákonodarca si túto oblasť právnej úpravy vyhradil. 25. V danej súvislosti je dôležité uviesť, že predmetom fakultatívneho miestneho referenda nemôžu byť veci, ktoré nepatria do kompetencie mestskej časti, ani oblasť prenesenej štátnej správy. Ústava SR <aspi://module='aspi'&link='460/1992%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v čl. 67 <aspi://module='aspi'&link='460/1992%20Zb.%2523Cl67'&ucin-k-dni='30.12.9999'> vymedzuje miestne referendum ako formu výkonu územnej samosprávy obce priamo obyvateľmi obce. Miestne zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestnym referendom mestskej časti o ďalších dôležitých veciach týkajúcich sa postavenia alebo rozvoja mestskej časti alebo života obyvateľov mestskej časti. Rámcovo je možné vymedziť, že zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ale aj zákon č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení neskorších predpisov totiž pri právnej regulácii miestneho referenda vychádzajú z jeho členenia na miestne referendum obligatórne (povinnosť ho vyhlásiť) a miestne referendum fakultatívne (je vecou úvahy zastupiteľstva, či referendum vyhlási). Kritériom členenia je často práve predmet referenda, čo je otázka, s ktorou sa zastupiteľstvo na obyvateľov obce obráti, resp. má obrátiť. Obligatórne miestne referendum predpisuje zákon o obecnom zriadení v § 11a ods. 1 a zákon o hlavnom meste SR Bratislavy v § 9 ods. 1. Vychádzajúc z ustanovenia § 29 zákona č. 377/1990 Zb. - citovaný predpis predstavuje lex specialis vo vzťahu k zákonu o obecnom zriadení. Inštitút fakultatívneho referenda upravuje § 9 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. s tým, že Miestne zastupiteľstvo mestskej časti môže vyhlásiť miestne referendum mestskej časti o ďalších dôležitých veciach týkajúcich sa postavenia alebo rozvoja mestskej časti alebo života obyvateľov mestskej časti. 26. Z hľadiska právneho posúdenia tejto veci žalobca správne namietal, že ust. § 9 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. je nevyhnutné interpretovať v spojení s § 5 písm. c) zákona č. 377/1990 Zb., v zmysle ktorého miestnym referendom mestskej časti obyvatelia Bratislavy vykonávajú samosprávu. Z uvedeného vyplýva, že štát svojou legislatívnou činnosťou limituje možnosť vyhlásiť fakultatívne referendum splnením kumulatívnych podmienok a to dôležitosťou vecí týkajúcich sa postavenia alebo rozvoja mestskej časti alebo života a jej obyvateľom, ale zároveň musí ísť o záležitosť samosprávy mestskej časti. Štátnu správu v oblasti hazardných hier podľa § 10 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z. z. vykonávajú Ministerstvo financií SR, Finančné riaditeľstvo SR a daňové úrady. Uvedená oblasť pritom nepredstavuje záležitosť, ktorú ako samosprávnou pôsobnosť obce by upravoval osobitný zákon tak, ako to vymedzuje § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Preto je potrebné prijať záver, že otázka zákazu prevádzky hazardných hier, ktorá má byť predmetom fakultatívneho referenda mestskej časti spadá do rozhodovacej pôsobnosti orgánov štátnej správy v oblasti hazardných hier a obce (podľa čl. 56 ods. 3 Štatútu hlavného mesta SR Bratislavy pôsobnosť obce podľa zákona o hazardných hrách vykonáva Bratislava, § 10 ods. 5 zákona č. 171/2005 Z. z). Otázka zákazu prevádzky hazardných hier nepredstavuje výkon samosprávy mestskej časti, preto fakultatívne miestne referendum odporuje zákonu. Neobstojí pritom argumentácia žalovaného, že problematika prevádzkovania hazardných hier na území mestskej časti nepochybne patrí medzi „dôležité veci tykajúce sa života obyvateľov mestskej časti“ podľa ustanovenia§ 9 ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. s poukazom, že „zákon tento pojem ďalej nedefinuje, z čoho vyplýva, že nie je rozhodujúce, či právna úprava vzťahujúca sa na otázky, ktoré budú v miestnom referende položené, spadá do samosprávnej, alebo prenesenej pôsobnosti mestskej časti, poprípade či vôbec spadá do kompetencie samosprávnych orgánov“ a to pre absenciu ďalšej kumulatívnej podmienky vzťahujúcej sa na záležitosť samosprávy mestskej časti. 27. Ako druhú podstatnú námietku žalobca zdôraznil požiadavku na určitosť referendovej otázky. V danej súvislosti je podstatné uviesť, že zákon č. 171/2005 Z. z. v § 3 ods. 2 druhovo vymedzuje hazardné hry nasledovne: „a) lotériové hry, b) hazardné hry v kasíne, c) stávkové hry, d) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov, e) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry, f) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu, g) kartové hry mimo kasína, h) charitatívne lotérie. Nejde však ešte o komplexné vymedzenie, pretože podľa písmena i) sú hazardnými hrami aj hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písmen a) až h), ak spĺňajú podmienky ustanovené v odseku 1, v zmysle ktorého hazardné hry sú hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu, ak § 4a ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/171/20180101> neustanovuje inak, môže získať výhru, ak splní vopred určené podmienky. Hazardnou hrou je aj hra, pri ktorej vklad do hry predstavuje rozdiel medzi cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou pre účasť na tejto hre a cenou volania, cenou krátkej textovej správy alebo cenou multimediálnej správy určenou poskytovateľom elektronickej komunikačnej služby pre odchádzajúce volania, odosielanie krátkych textových správ a odosielanie multimediálnych správ na geografické čísla alebo na čísla účastníkov mobilnej siete vrátane ceny za volanie alebo za odosielanie krátkej textovej správy alebo multimediálnej správy, ktorá je potvrdením účasti v hre. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.“ Z citácie zákona vyplýva, že pojem „hazardné hry“ je legálne definovaný pomerne široko, demonštratívne a zo znenia takejto otázky nemôže byť pre adresáta zrejmé, so zákazom akého druhu, resp. akej hazardnej hry na území mestskej časti Bratislava - Karlova Ves by mal ako obyvateľ súhlasiť. A teda znenie otázky fakultatívneho referenda nevyhnutnú požiadavku určitosti nespĺňa. Je totiž nevyhnutné, aby otázka, na ktorú majú obyvatelia v referende zodpovedať bola zrozumiteľná a pochopiteľná pre jej adresátov, ktorým má byť takto umožnené plnohodnotne využiť svoje právo hlasovať v referende. Ak by tomu tak nebolo, došlo by k narušeniu princípu rovnosti a referendum by sa mohlo stať nástrojom len určitej časti záujmovej sféry. Funkčnosť referenda úzko súvisí s predmetom referenda, ktorý by mal byť spôsobilý na posúdenie širokým vrstvám ľudu, t.j. predloženie takej otázky, ktorá najmä nemá nárok na osobitnú odbornosť. Pri citovanej legálnej definícii pojmu „hazardné hry“ podľa zákona o hazardných hrách, interpretácia, či tá ktorá konkrétna hra predstavuje aj hru hazardnú, predstavuje nárok na osobitnú odbornosť a môže vyvolať aj spor o právo. 28. Správny súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil dôvodnosť žaloby, preto podľa § 356 ods. 3 SSP zrušil uznesenie č. 160/216 z 11. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Karlova Ves zo dňa 28.01.2016 v časti A, v ktorej Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Karlova Ves v bode 2. vyhlásilo referendum mestskej časti Bratislava - Karlova Ves, v ktorom obyvatelia mestskej časti Bratislava - Karlova Ves rozhodnú o nasledujúcej otázke: 2. Súhlasíte so zákazom prevádzkovania hazardných hier na území mestskej časti Bratislava - Karlova Ves ? 29. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. c/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 30. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).