Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/110/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200847 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200847.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: JAZO s.r.o., Rebarborová 1, Bratislava, IČO: 35 820 535, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Adela Valocká, Na vŕšku 2, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 262977/2016 zo dňa 11.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Daňový subjekt JAZO, s.r.o., t.j. žalobca, si v zdaňovacom období október 2010 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z faktúr vystavených dodávateľom U. konateľ spoločnosti). Išlo o faktúry: - č. 2010119 zo dňa 04.10.2010 v celkovej sume XX XXX,XX Eur za granitovú dlažbu v množstve 56,5 m2 - č. 2010124 zo dňa 11.10.2010 v celkovej sume XX XXX,XX Eur za granitovú dlažbu v množstve 21,4 m2, - č. 2010130 zo dňa 25.10.2010 v celkovej sume XX XXX,XX Eur za mramorovú dlažbu v množstve 64,2 m2, - č. 2010133 zo dňa 27.10.2010 v celkovej sume XX XXX,XX Eur za mramorovú dlažbu v množstve 92 m2, - č. 2010134 zo dňa 29.10.2010 v celkovej sume XX XXX,XX Eur, za granitovú dlažbu v množstve 72,5 m2 2. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri spoločnosť U. je od 01.01.2014 dobrovoľne z OR vymazaná a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť W. U. U., s. r. o. Na V. XX, X.. 3. Daňový úrad Bratislava VI vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty JAZO, s.r.o., kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 801/321/87415/2011 zo dňa 11.11.2011. Protokol bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný dňa 28.11.2011. 4. Na základe výsledkov zistených v priebehu výkonu daňovej kontroly Daňový úrad Bratislava VI dodatočným platobným výmerom č. 801/230/92681/11/MatS zo dňa 05.12.2011 podľa § 44 ods. 6 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume XX XXX,XX eura a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume X XXX,XX eura. 5. V priebehu výkonu kontroly správca dane preveroval opodstatnenosť nároku žalobcu na odpočítanie dane a dňa 14.01.2011 zaslal na Daňový úrad Bratislava I ako miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu U. dožiadanie č. 801/321/3199/2011, ktorým požiadal o preverenie uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných v predmetných faktúrach. Daňový úrad Bratislava VI zároveň požiadal o zistenie pôvodu tovaru granitovej a mramorovej dlažby I. triedy a to zaslaním dožiadania miestne príslušným správcom dane za účelom preverenia daňových subjektov vystupujúcich ako dodávatelia spoločnosti U. 6. Dňa 07.03.2011 bola Daňovému úradu Bratislava VI doručená odpoveď na dožiadanie z ktorej vyplynulo, že spoločnosť U. predmetné faktúry vystavila a zaevidovala v účtovníctve, daň z faktúr bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období október 2010. Preverovaním uskutočnenia dodania tovaru bolo zistené, že medzi spoločnosťami U. a JAZO, s.r.o. bola k predmetným zdaniteľným obchodom písomne uzatvorená iba rámcová zmluva o spolupráci, objednávky na tovar boli zadané ústne, tovar sa objednával po osobnej návšteve zástupcov spoločnosti JAZO, s.r.o. buď priamo v skladoch spoločnosti U. alebo v sídle, kde si tovar vybrali a objednali. Spoločnosť U. nevystavila dodacie listy ani preberacie protokoly, na tento účel slúžili faktúry. Ku dňu 31.12.2010 bola v hotovosti čiastočne uhradená iba faktúra č. 2010119 a faktúra č. 2010124. Tovar bol uskladnený v skladoch spoločnosti U. Spoločnosť U. tovar (granitovú a mramorovú dlažbu) nakúpila od spoločnosti K. (ďalej aj len FC.). Preprava tovaru nebola zabezpečená spoločnosťou U. Spoločnosť K. s.r.o. ako aj spoločnosť JAZO, s.r.o. k dočasnému uskladneniu svojho tovaru využívali sklady spoločnosti U. (na základe zmlúv o uložení veci). 7. Daňový úrad Bratislava I preveroval ďalej pôvod tovaru (granitová a mramorová dlažba) zaslaním dožiadania na Daňový úrad Piešťany ako miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu K. J., s.r.o., ktorý zistil, že daňový subjekt K. J., s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, ktorá so správcom dane nekomunikuje, na adrese sídla sa reálne nenachádza a poštové zásielky nepreberá. L. W., C. XX/ XXX, XXX XX J. nad P. je jediným majiteľom (od: 12.11.2010) a konateľom (vznik funkcie: 06.10.2010). Predchádzajúcim konateľom bol L. V., Y. XX/XXX, XXX XX B. (vznik funkcie: 29.10.2004, skončenie funkcie: 06.10.2XX0). Y. Z., T. námestie XXXX/X, XXX 01 X. a Y. G., L. W. 4, XXX XX X. boli konateľmi spoločnosti K. J., s.r.o. (vznik funkcie: 04.06.2004, skončenie funkcie: 29.10.2004). 8. Daňový úrad Piešťany na základe dožiadania Daňového úradu Dubnica nad Váhom zo dňa 08.08.2011 a odpovede Obvodného oddelenia Policajného zboru Dubnica nad Váhom zistil, že L. W., konateľ spoločnosti K. J., s.r.o. sa na uvedenej adrese nezdržiava dlhší čas a odsťahoval sa mimo Dubnice nad Váhom. Podľa Daňového úradu Piešťany daňový subjekt K. J., s.r.o. ako primárny dodávateľ tovaru (granitová a mramorová dlažba) je zmiznutým obchodníkom, ktorý nepreukázal pôvod, fyzickú existenciu a následné dodanie tovaru v tuzemsku daňovému subjektu U.. Platiteľom K. nebolo preukázané uskutočnenie predmetných zdaniteľných obchodov. 9. Daňový subjekt U. ako dodávateľ preukázal dodanie tovaru (granitová a mramorová dlažba) spoločnosti JAZO, s.r.o. iba listinnými dokladmi, ktoré správca dane v procese daňovej kontroly nemohol považovať za také dôkazy, na základe ktorých si daňový subjekt JAZO, s.r.o. mohol uplatniť odpočítanie dane. Skutočnosť, že daňový subjekt JAZO, s.r.o. prijal doklady od spoločnosti U. ktoré riadne zaúčtoval v účtovníctve, ešte nebola dostatočným dôkazom o tom, že dodávky tovaru boli skutočne realizované a daňový subjekt JAZO, s.r.o. bol oprávnený uplatniť si odpočítanie dane. Preukazovanie splnenia podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane nespočíva iba v predložení dokladov s predpísaným obsahom. 10. Na základe vykonaných šetrení Daňový úrad Bratislava VI zistil, že k dodaniu tovaru (granitovej a mramorovej dlažby) v reťazci tuzemských spoločností K. J., s.r.o. = U. = JAZO, s.r.o. nedošlo a pohyb tovaru sa uskutočnil iba po formálnej stránke, čím spochybnil materiálnu existenciu fakturovaného tovaru v reťazci podnikateľských subjektov. 11. Žalovaný rozhodnutím č. 1020502/1/1011675/2012/1042 zo dňa 28.05.2012 zrušil dodatočný platobný výmer č. 801/230/92681/11/MatS zo dňa 05.12.2011 vydaný Daňovým úradom Bratislava VI a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 12. Správca dane pokračoval v konaní vo veci vyrubenia dane a za účelom preverenia pohybu tovaru zaslal žalobcovi výzvu 9102401/5/2440379/2012/Sap zo dňa 06.09.2012, aby preukázal, na aký účel použil tovar deklarovaný vyššie uvedenými faktúrami. 13. Dňa 26.09.2012 sa na Daňový úrad Bratislava dostavil T.. Z. P., konateľ žalobcu a predložil faktúru č. 2010119, č.2010124, č. 2010130, č. 2010133, č. 2010134 od dodávateľa U. výdavkový pokladničný doklad č. XXHVXXXXX, č.XXHVXXXXX, č.XXHVXXXXX, príjmové pokladničné doklady (bez čísla) spoločnosti U. a bankové výpisy č. XXXX/X, č. XXXX/X, č. XXX l/X a č. XXXX/X z účtu patriaceho spoločnosti žalobcovi. 14. Z dôvodu nepredloženia všetkých požadovaných dôkazov prijal správca dane do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9102401/5/2710128/2012/Sap zo dňa 26.09.2012 opatrenie o tom, že platiteľ dodatočne predloží písomné vyjadrenie k spôsobu úhrad faktúr č. 2010119, č. 2010124, č. 2010130, č. 2010134 a písomné vyjadrenie na aký účel použil tovar. V prípade, že tovar bol ďalej predmetom predaja, správca dane žiadal predložiť faktúry, prepravné doklady, CMR, doklady o úhrade tovaru odberateľom a doklady o úhrade preprav. 15. T.. Z. P., konateľ žalobcu, dňa 01.10.2012 predložil správcovi dane faktúru č. 120100023 zo dňa 11.09.2012 vystavenú pre odberateľa Y., dodací list k faktúre č. 120100023 zo dňa 11.09.2012, medzinárodný nákladný list (CMR) č. U o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9102401/5/2760860/2012/Sap zo dňa 01.10.2012. Ďalej predložil i písomné vyjadrenie o spôsobe úhrady, dátum úhrady, výšku zaplatenej sumy a číslo dokladu o úhrade (výdavkový pokladničný doklad, bankový výpis) k faktúre č. 2010119, faktúre č. 2010124, faktúre č. 2010130 a faktúre č. 2010134 od dodávateľa U. 16. Faktúrou č. 120100023 zo dňa 11.09.2012 žalobca deklaroval predaj tovaru (mramorovej a granitovej dlažby v množstve 738,38 m2, ktorý mal nadobudnúť v decembri 2010) v celkovej sume XXX XXX,XX eur oslobodený od dane českému platiteľovi Y.. Podľa medzinárodného nákladného listu CMR č. U prepravu tovaru ako dopravca mala vykonať spoločnosť O., s.r.o., P. 4, XXX XX Z., N.: XX XXX XXX, miestom nakladania tovaru boli Piešťany, miestom vyloženia Brno - Modřice a tovar mala prevziať spoločnosť Q. s.r.o., C. XXX, W., K. G. čiže nie spoločnosť Y. ako to deklaroval žalobca. 17. Dňa 10.10.2012 na Daňový úrad Bratislava dostavil T.. Z. P., konateľ žalobcu, ktorý na otázku správcu dane, komu boli medzinárodné prepravné služby fakturované a kto hradil prepravné náklady odpovedal, že preprava bola po vzájomnej dohode fakturovaná spoločnosti Y. ktorá mala vykonať úhradu. K otázke, kedy a akým spôsobom bola uhradená faktúra č. 120100023 zo dňa 11.09.2012 sa vyjadril, že uhradená bola a doklady predloží. O uvedených skutočnostiach bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9102401/5/2896101/2012/Sap zo dňa 10.10.2012. Dňa 19.10.2012 T.. Z. P., konateľ žalobcu, predložil správcovi dane bankový výpis č. XXXX/X z účtu patriaceho žalobcovi, ktorým preukázal čiastočnú bezhotovostnú úhradu faktúry č. 120100023 v sume XXX XXX,XX eur vykonanú dňa 19.09.2012 z bankového účtu spoločnosti Y. o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č.9102401/5/3022601/ 2012/Sap zo dňa 19.10.2012. 18. Daňový úrad Bratislava preveroval uskutočnenie prepravy zaslaním dožiadania č. 9102401/5/3620143/2012/Sap zo dňa 05.12.2012 na Daňový úrad Žilina ako miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu O., s.r.o., P. 4, XXX XX Z., N.: XX XXX XXX, ktorým požiadal o preverenie medzinárodnej prepravy tovaru (mramorovej a granitovej dlažby v množstve 738,38 m2) z tuzemska Piešťany (SR) na územie Českej republiky do Brno - Modřce (ČR) v zdaňovacom období september 2012, ktorá mala byť poskytnutá pre odberateľa Y. 19. Dňa 23.01.2013 bola na Daňový úrad Bratislava doručená odpoveď na dožiadanie č. 9500401/5/209617/2013 zo dňa 17.01.2013, z ktorej vyplynulo, že zamestnanci Daňového úradu Žilina vykonali dňa 16.01.2013 miestne zisťovanie na adrese sídla daňového subjektu O., s.r.o., ktorým zistili, že táto spoločnosť vystavila a zaevidovala v účtovníctve faktúru č. 10120714 zo dňa 14.09.2012, daň z faktúry bola priznaná a odvedená v zdaňovacom období september 2012. G. P., konateľ spoločnosti O., s.r.o. potvrdil vykonanie prepravy. Podľa jeho vyjadrenia bola preprava vykonaná ťahačom a návesom, ktoré vlastní spoločnosť O., s.r.o. Prepravu mal vykonať zamestnanec tejto spoločnosti. Tiež potvrdil úhradu predmetnej faktúry v hotovosti. O uvedenom bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní č.9500401/5/193947/2013. 20. Za účelom preverenia intrakomunitárnej transakcie zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9102401/5/3590735/2012 zo dňa 06.12.2012, v ktorej požiadal českú daňovú správu o preverenie nadobudnutia tovaru (mramorová a granitová dlažba v množstve 738,38 m2) u českého platiteľa Y. 21. Dňa 18.09.2013 bol správcovi dane doručený list, v ktorom český správca dane uviedol, že daňový subjekt Y. predložil tieto doklady: faktúra č. 120100023 + dodací list k faktúre č. 120100023 za tovar od dodávateľa JAZO, s.r.o., CMR č. U faktúra č. 10120714 za prepravu od dodávateľa O., s.r.o., faktúra č. 10120791 + CMR č. U za prepravu od dodávateľa O., s.r.o., faktúra č. 0702012 za tovar pre odberateľa T. V. U. H., T., G. of U. žiadosť o umiestnenie tovaru v slobodnom pásme, rozhodnutie o umiestnení tovaru do slobodného pásma, príjmový skladový list č. XXXX/XX, bankový výpis č. XXXX/X, strana 11/15 z účtu vedeného v K., a.s., evidenciu DPH za september 2012. 22. Dňa 25.09.2013 bol správcovi dane doručený formulár, v ktorom česká daňová správa okrem zoznamu predložených dokladov uviedla, že podľa vyjadrenia N.. Y. W., konateľa spoločnosti Y. tovar za spoločnosť Y. preberal on osobne v sklade žalobcu v Piešťanoch v logistickom centre (žalobca nikdy správcovi dane nedeklaroval, žeby mal v uvedených priestoroch svoj sklad). Miesto nakládky bolo v Piešťanoch, Žilinská cesta 130 a miesto vykládky v Brne - Modřice v logistickom centre Q. s.r.o.. Tovar bol do skladu v Brne - Modřicích dopravený kamiónom a prepravu zabezpečovala spoločnosť O., s.r.o.. Tovar bol použitý na ďalší predaj a dovtedy bol uložený v sklade v Brne - Modřicích. Konateľ prevzal tovar fakturovaný dokladom č. 120100023 fyzicky v množstve, ktoré bolo uvedené na faktúre. 23. Z týchto dokladov vyplynulo, že český platiteľ Y. vystavil faktúru č.0702012 zo dňa 19.09.2012, ktorou deklaroval predaj mramorovej a granitovej dlažby v množstve 738,38 m2 v celkovej sume XXX XXX,XX eura pre odberateľa T. V. U. H., T., G. of U.. 24. Správca dane preveroval reťazovú fakturáciu predmetného tovaru zaslaním žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9104401/5/972848/2014 zo dňa 13.03.2014, v ktorej požiadal českú daňovú správu o preverenie, aby česká colná správa poskytla informácie, či tovar (granitová a mramorová dlažba v množstve 738,38 m2) deklarovaný na faktúre č. 0702012 pre odberateľa T. V. U. H., T., G. of U. bol umiestnený v slobodnom colnom pásme a či tento tovar bol vyvezený a prepravený z územia Českej republiky k odberateľovi T. V. U. H., T., G. of U.. 25. Dňa 08.09.2015 bola správcovi dane doručená odpoveď č. 25615/14/Fek-Mes, v ktorej česká daňová správa uviedla, že deklarovaný tovar bol predaný spoločnosti T. V. a umiestnený do slobodného pásma. Podľa oznámenia colného úradu boli pri uložení tovaru do slobodného pásma prítomní zamestnanci Colného úradu pre Juhomoravský kraj. Podľa oznámenia Colného úradu pre Juhomoravský kraj tovar opustil územie Európskeho spoločenstva. 26. Z dokladov tvoriacich prílohu k odpovedi vyplynulo, že Colný úrad Brno vydal rozhodnutie o pridelení colne schváleného určenia - umiestnenie tovaru do slobodného pásma na základe žiadosti o umiestnení tovaru v slobodnom pásme, ktorou žiadateľ Y. navrhol umiestniť tovar do slobodného pásma, ktorého prevádzkovanie bolo povolené Colným úradom Brno spoločnosti X. Podľa údajov colného vyhlásenia - vývozného sprievodného dokladu bola odosielateľom deklarovaného tovaru spoločnosť B.. a príjemcom bola spoločnosť I. 27. Dňa 28.10.2015 sa na Daňový úrad Bratislava dostavil T.. Z. P., konateľ žalobcu, ktorého správca dane oboznámil so zisteniami a výsledkami preverovania v rámci vyrubovacieho konania vykonávaného na základe rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020502/1/1078165/ 2012/1042 zo dňa 16.07.2012, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 21105832/2015/9104401/Sap zo dňa 28.10.2015. 28. Zo spisového materiálu vyplýva, že Daňový úrad Bratislava doplnil svoje dokazovanie aj o skutočnosti zistené orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré boli dňa 24.07.2013 sprístupnené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Prezídiom policajného zboru, národnou kriminálnou agentúrou, Bratislava na základe žiadosti Daňového úradu Bratislava pre účely daňovej kontroly vykonávanej u daňového subjektu W. U. U., s.r.o., N.:XX XXX XXX, (Y. W., konateľ spoločnosti). 29. Správca dane nahliadol do spisu tohto daňového subjektu a vyhotovil fotokópie písomností, ktoré správcovi dane poskytli relevantné informácie vzťahujúce sa k zdaniteľným obchodom daňového subjektu K. J., s.r.o. za roky 2009, 2010 a 2011. O uvedenom správca dane spísal úradný záznam č.21191706/2015/ 9104401/Sap zo dňa 06.11.2015. 30. Správca dane nahliadnutím do Zápisnice o výsluchu svedka ČVS: PPZ-175/BOK-BA- 2012 zo dňa 28.06.2012 zistil, že daňový subjekt K. J., s.r.o. nepotvrdil reálne dodania tovarov v tuzemsku pre odberateľa U. L. nepreukázal materiálnu existenciu tovarov deklarovaných faktúrami. Preprava tovarov nebola realizovaná, obchodné transakcie prebiehali vždy v skladových priestoroch na Žilinskej ceste v Piešťanoch, ktoré boli majetkom spoločnosti U. 31. Zamestnanec správcu dane nahliadol do spisu daňového subjektu F. (od: 01.01.2014 je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia spoločnosť W. U. U., s.r.o., Na V. XX, XXX XX X., N.: XX XXX XXX) a vyhotovil fotokópie písomností, ktoré správcovi dane poskytli relevantné informácie, podklady a dôkazy vzťahujúce sa k pohybu preverovaných tovarov (dlažba, prírodný kameň) za roky 2010 a 2011. O uvedenom správca dane spísal úradný záznam č. 21191706/2015/9104401/Sap zo dňa 06.11.2015. 32. Rozsiahlym dokazovaním správca dane zistil, že preverovaný tovar v tuzemsku dodávala spoločnosť U. žalobcovi, ktorá následne fakturovala intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane spoločnosti Y. do Českej republiky. Spoločnosť Y. fakturovala dodanie tovaru oslobodené od dane spoločnosti T. V. U. H., T., U. republika. L. tovar nebol definitívne prerokovaný v Českej republike, krajina skutočnej spotreby tovarov nebola Česká republika. Tovar bol vyvezený z Českej republiky do colného skladu v Srbsku, krajina skutočnej spotreby tovarov nebola Srbsko. Tovar bol následne dodávaný spoločnosťou Q. L. I. späť do fakturačného reťazca na Slovensko spoločnosti F. (konateľ Y. W.), ktorá deklarovala dovoz tovarov na Slovensko. 33. Na základe vyššie uvedených zistení žalovaný rozhodnutím č. 262977/2016 zo dňa 11.03.2016 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 17223 3 9/2015/9104401/Sap zo dňa 30.11.2015, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Z. z. určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eura, nepriznal uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október X010 v sume XX XXX,XX eura a vyrubil daň v sume X XXX,XX eura. 34. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi získanými prostredníctvom dožiadaní v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i žalobcu ako odberateľa nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru správcu dane, že k dodávkam granitových dosiek nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov: - Tovar (granitová dlažba) je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali. - Pohyb tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo. Všetky spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch spoločnosti U. ktorá patrí Y. Tovar je následne fakturovaný ako intrakomunitáme dodanie v rámci EU a následne na územie tretích štátov, kde sa reálnosť dodania nepotvrdila. - Pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy (nadobudnutie tovaru z iného členského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje konečného spotrebiteľa, o čom svedčí i tá skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam, pričom ani raz neopustí sklad, v ktorom bol zložený. - V spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti. - Pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností U. ktoré vlastní pán Y. platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali absolútne žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá je deklarovaná vo vyhotovených faktúrach. II. Žaloba 35. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.5.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 262977/2016 zo dňa 11.03.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 17722399/2015/9104401/Sap zo dňa 30.11.2015. 36. V žalobe uviedol, že správca dane vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods.1,2 , § 51 ods. l písm. a) zák.č.222/2004 Z.z., pričom poukazuje v závere na judikatúru ES ako aj NS SR, pretože nebolo objektívnym a vierohodným spôsobom preukázané reálne plnenie deklarované účtovnými dokladmi a neboli vyvrátené akékoľvek pochybnosti o neoprávnenom nároku daňového subjektu na odpočítanie dane. 37. Žalobca závery správcu dane považuje za nesprávne, založené na nesprávnom a nedostatočnom hodnotení zistených dôkazov a s tým súvisiacich nesprávnych skutkových zisteniach, zmätočné a nepreskúmateľné a súčasne postupom správcu dane počas realizácie daňovej kontroly došlo k porušeniu relevantných právnych predpisov. 38. Uviedol, že skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods.2 písm. a) a ust. § 51 ods. l písm. a) zák.č.222/2004 Z.z. tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z ustanovení § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 zák. č. 563/2009 Z.z. nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu ako daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľových subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/ Q3(Otigen), C-355/03 (Fulcurum Elektrotiics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Poukázal i na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora O. Ltd (C-354/03). F. E. Ltd C-353/03 a B.H. S. Ltd (C-484/03), K, (C-439/04) i na rozsudok NS SR č. 3Sžf 1/2011. 39. Je názoru, že predložil správcovi dane všetky relevantné dôkazy o materiálnom plnení zakladajúcom nárok na priznanie nároku na odpočet DPH - dokumenty, ktoré mu ukladá zákon a z ktorých vyplýva uskutočnenie zdaniteľného plnenia tak ako je v nich uvedené (faktúru, potvrdenie o prijatí tovaru deklarovaného na faktúre (príjemka), vlastnú skladovú evidenciu, t.j. že tovarom disponoval v priestoroch, ktoré mal k dispozícii podľa zmluvy o uložení veci). Vyplýva z nich aký tovar tvoril predmet obchodu, v akom množstve, za akú jednotkovú cenu bol predaný a komu bol predaný. Boli predložené doklady týkajúce sa jeho prepravy a to, že tovar bol vyvezený do Českej republiky. Zo samotného odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že túto skutočnosť potvrdili daňové a colné orgány Českej republiky. Nie je povinnosťou žalobcu skúmať pôvod nadobudnutého tovaru, tovar kúpil na území Slovenskej republiky od slovenského daňového subjektu. Na základe uvedeného má zato, že správca dane mu pričíta existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno. 40. Daňový úrad v odôvodnení poukazuje na konanie spoločností s ktorými žalobca nikdy neobchodoval a nebol s nimi v žiadnom obchodnom vzťahu, preto je právne irelevantné vo vzťahu k žalobcovi poukazovať na ich obchodnú činnosť, a preto tvrdenia a skutočnosti uvádzané v odôvodnení rozhodnutia nemôžu byť ako použité dôkaz v neprospech žalobcu. 41. K dôkaznému bremenu platiteľa pri uplatnení práva na odpočet DPH poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.3 Sžf 1/2010, podľa ktorého skutočnosť, či iný daňový subjekt tovar vyrobil, resp. obstaral a následne dodal platiteľovi, sa týka tohto iného daňového subjektu a ten za ňu aj zodpovedá. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov. Z uvedeného teda vyplýva záver, že dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu je na správcovi dane, ako aj to, že daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Žalobcove tvrdenia potvrdili aj závery Európskeho súdneho dvora, viď v rozhodnutie v spojených veciach C -80/11 ( Mahaében kft) a C-142/11 ( L. J.) dňa 21.6.2012. 42. Je názoru, že daňový orgán nemôže od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH všeobecne požadovať jednak preverenie, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar a služby, na základe ktorej požaduje vykonanie tohto nároku, spĺňa podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a splnila si svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradiť DPH, z dôvodu ubezpečenia sa, že na strane predchádzajúcich subjektov nedošlo k nezákonnostiam alebo daňovému podvodu, a jednak, aby v tejto súvislosti disponovala takýmito dokumentmi, nakoľko v zásade prináleží daňovým orgánom, aby vykonali u zdaniteľných osôb kontrolu nevyhnutnú na odhaľovanie nezákonností a daňových podvodov na DPH a uložili tresty zdaniteľnej osobe, ktorá sa dopustila takýchto nezákonností a daňových podvodov. 43. Právo na odpočet dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho dodávateľského reťazca. 44. Z vykonanej kontroly vyplýva, že tovar bol nakúpený od tuzemského subjektu, u ktorého bol zároveň do času jeho predaja uskladnený, následne predaný tretej osobe, prepravený a dodaný tretej osobe, teda išlo o reálne operácie súvisiace s nákupom a predajom tovaru, ktorý daňový subjekt vlastnými tak ústnymi ako listinnými dôkazmi preukázal. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane nevyslovil jedinú pochybnosť o vierohodnosti predkladaných písomných dokumentov, dôkazov a vyjadrení. 45. Poukázal tiež na skutočnosť, že daňový úrad za objektívne zistenia považuje aj dôkazy, pri ktorých získaní nebol žalobca prítomný, nemal možnosť sa k nim relevantným spôsobom vyjadriť, pretože nie je ani obchodným partnerom jednotlivých subjektov a tieto daňový úrad voči nemu účelovo použil. 46. Napriek rozsiahlemu vykonanému dokazovaniu a poskytnutiu medzinárodných informácii, nie je možné jednoznačne vyvodiť záver, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu zo strany žalobcu nedošlo. Výpovede svedkov prepravnej spoločnosti potvrdili ako sa s tovarom manipulovalo, kde ho naložili, previezli a kde ho vyložili, čo bolo zároveň preukázané aj listinnými dôkazmi (CMR). 47. S poukazom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozsudkom zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 11.03.2016 č. 262977/2016 a aj rozhodnutie Daňového úradu Bratislava z 30.11.2015 č. 1722399/2015/9104401/Sap a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. III. Vyjadrenie žalovaného 48. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 23.06.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že vyjadrenie je zhodné s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí, ktorých sa pridržiava. 49. Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu JAZO, s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2010 (z dôvodu, že je dôvodné podozrenie, že jeho prostredníctvom prebieha fakturácia tovaru - granitových a mramorových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku. Rozporný tovar (mramorové dosky, granitové dosky, žula) je následne žalobcom deklarovaný ako intrakomunitárne dodanie tovaru na územie Európskeho spoločenstva do Českej republiky. Z Českej republiky bol ďalej fakturovaný na územie tretích štátov - USA a Srbsko a zo Srbska je ďalej deklarovaný ako dodanie tovaru späť na územie Slovenskej republiky. 50. Podľa žalovaného je žalobca v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území Slovenskej republiky, kde si uplatňuje a aj odpočítava daň z nadobudnutého tovaru. Zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Námietky žalobcu v odvolacom konaní ako aj v podanej žalobe sú len vo všeobecnej rovine, žalobca neuvádza žiadne konkrétne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybnili, resp. vyvrátili zistenia daňových orgánov, ktorými podložili svoje rozhodnutia. 51. Žalovaný nesúhlasí ani s námietkami žalobcu, že rozhodnutia daňových orgánov sú nesprávne, založené na nesprávnom a nedostatočnom hodnotení zistených dôvodov, pretože správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného ďalšieho konania vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého zistil, že preverovaný tovar bol v tuzemsku dodávaný spoločnosťou U. (konateľ Y.) spoločnosti JAZO, s.r.o., ktorá následne fakturovala intrakomunitáme dodanie tovaru oslobodené od dane spoločnosti Y. do Českej republiky. Spoločnosť Y. fakturovala dodanie tovaru oslobodené od dane spoločnosti T. V. U. H., T., U. republika. Preverovaný tovar nebol definitívne prerokovaný v Českej republike, krajina skutočnej spotreby tovarov nebola Česká republika. Tovar bol vyvezený z Českej republiky do colného skladu v Srbsku, ale neboli definitívne prerokované v Srbsku, krajina skutočnej spotreby tovarov nebola Srbsko. Tovar bol následne dodávaný spoločnosťou Q. L. I. späť do fakturačného reťazca na Slovensko spoločnosti Y. U., s.r.o. (konateľ Y. W.), ktorá deklarovala dovoz tovarov na Slovensko. 52. Správca dane vykonaným šetrením nezistil pôvod tovarov, ktoré boli uvedené na faktúrach, nezistil konečného spotrebiteľa tovarov, krajinu spotreby tovarov a teda krajinu odvedenia dane. Preverovaný pohyb tovarov podporuje tvrdenie správcu dane, že spoločnosti zapojené do reťazových obchodov obchodovali s fiktívnym tovarom. Správca dane v procese vedenia dokazovania nezistil žiaden relevantný dôkaz o reálnej existencii tovarov deklarovaných na faktúrach. Platitelia zúčastnení v obchodnom reťazci v tuzemsku nepreukázali vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z titulu reálneho dodania tovarov. Správcovi dane nie je známy pôvod tovarov, nezistil konečného spotrebiteľa tovarov, ani krajinu spotreby tovarov. 53. Transakcie deklarované účtovnými dokladmi získanými prostredníctvom dožiadaní v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i odberateľa spoločnosti JAZO, s.r.o. nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru správcu dane, že k dodávkam granitových dosiek nedošlo. Zo spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt JAZO, s.r.o. počas daňovej kontroly, ako aj vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie október 2010 hodnoverne nepreukázal nárok na odpočítanie dane za deklarované tovary v tuzemsku od spoločnosti U. 54. Správca dane vyhodnotil obchodné transakcie, ktoré boli deklarované dokladmi v reťazci spoločností K. J., s.r.o.(SR) = U. (SR) = JAZO, s.r.o. (SR) = Y. (ČR) = T. rQ. tak, že nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru správcu dane, že k dodávkam tovaru (granitovej a mramorovej dlažby), tak ako tvrdí žalobca, nedošlo. 55. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane v danej veci, že všetky zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutočným účelom platiteľa JAZO, s.r.o. bolo profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty v zdaňovacom období október 2010 s cieľom získania daňovej výhody, čím došlo k porušeniu zásady zákazu zneužitia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Žalobca tým, že si z vyššie uvedenej faktúry odpočítal daň, pričom pri fakturovanom tovare, ktorý mu mal byť dodaný, nevznikla daňová povinnosť (fakturácia medzi spoločnosťami nebola podložená existenciou vlastníckeho práva k tovaru, čo je podmienka pre dodanie tovaru), porušil ustanovenie § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH. Následne došlo k porušeniu § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 56. Žalovaný zastáva názor, že tak správca dane, ako aj druhostuňový orgán v odôvodnení dodatočného platobného výmeru sa vysporiadali so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporného zdaniteľného obchodu a vo vydaných rozhodnutiach uviedli zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospeli k právnemu záveru k danej veci. 57. K rozsudkom uvádzaným žalobcom, žalovaný uviedol, že rozsudky Súdneho dvora EÚ a rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa nemôžu zovšeobecniť a paušalizovať, pretože každý prípad má svoje špecifiká a dajú sa aplikovať len na presne totožný prípad. Rozhodnutie je individuálnym právnym aktom záväzným pre tých, ktorým je určené. 58. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca neuviedol v rámci odvolacieho konania a ani v podanej žalobe žiadne nové skutočnosti a taktiež nepredložil ani žiadne nové dôkazy, ktoré by preukázali prijatie fakturovaného tovaru od spoločnosti U. ako aj jeho následné dodanie v rámci Európskeho spoločenstva a je evidentné, že z predloženého spisového materiálu nevyplýva ani skutočnosť, že by správca dane v danom prípade v rámci dokazovania preniesol zodpovednosť na daňový subjekt, ale práve naopak, správca dane za účelom zistenia skutkového stavu, vykonal vo veci dokazovanie, čo preukazujú ním vydané tuzemské dožiadania, medzinárodné dožiadania, zápisnice o vypočutí svedkov, o výsledku ktorých následne informoval žalobca v súlade so zákonom. 59. Žalovaný zastáva názor, že Daňový úrad Bratislava postupoval pri hodnotení dôkazov v súlade s § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Je názoru, že Daňový úrad Bratislava rozhodol vo veci na základe skutočností, ktoré boli zistené a preukázané v rámci daňovej kontroly ako aj na základe novo vykonaných dôkazov získaných v rámci preverovania vo vyrubovacom konaní, ktoré v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a boli podkladom pre vydanie tohto rozhodnutia. Správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j. hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za zdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemského dodávateľa (pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore s platnou legislatívou. 60. Podľa žalovaného daňový subjekt počas výkonu daňovej kontroly a ani v rámci ďalšieho konania nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných od spoločnosti U. ako aj jeho následné dodanie v rámci Európskeho spoločenstva. VI. Právne posúdenie veci 61. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP). 62. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 63. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 64. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 65. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 66. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 262977/2016 zo dňa 11.03.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 17223 3 9/2015/9104401/Sap zo dňa 30.11.2015, ktorým žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. bol určený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX XXX,XX eura, nepriznaný uplatnený nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2010 v sume XX XXX,XX eura a vyrubená daň v sume 2 XXX,XX eura. 67. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. O žalobe súd rozhodol bez pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP. 68. Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v ustanovení § 2 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa citovaného ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. 69. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov. 70. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v žiadnom rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu. Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. 71. Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. 72. Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. 73. Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje, alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 74. Podľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo: a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. 75. Podľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, f) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3). 76. Podľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní, ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú aj na daňovú kontrolu. 77. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 78. Podľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 79. Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 80. Od 01.01.2010 nadobudol účinnosť zákon č. 563/2009 Z. z. Podľa prechodného ustanovenia § 165 ods. 2 tohto zákona, daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (podľa zákona č. 511/1992 Zb.). 81. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska. 82. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 83. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. To znamená, že právo na odpočítanie dane si môže daňový subjekt uplatniť v tom prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. 84. V prípade žalobcu správca dane správne vyhodnotil obchodné prípady tak, že takýto deň nenastal, pretože v rámci dokazovania sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných faktúrach, aj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca deklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti. 85. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. V zmysle písm. a) citovaného ustanovenia platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku, z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané a v nadväznosti na ustanovenie § 51 citovaného zákona. 86. Kľúčovou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia, pričom všetky okolnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku, v rámci EÚ a tretích štátov, avšak bez reálneho dodania, čiže ide o tzv. karusel. 87. Podľa názoru súdu sa správne orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nie je možné ani tvrdiť, že by vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov, a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Postupom správnych orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane dôsledne postupoval podľa zákona č. 511/1992 Zb., ktorý je procesnou právnou normou, prostredníctvom ktorej správca dane a daňové subjekty vykonávajú úkony na dosiahnutie relatívne spoločného cieľa - správne určiť a vybrať daň v súlade s hmotnoprávnymi predpismi (daňovými zákonmi), určuje pravidlá postupu správcu dane v daňovom konaní na jednej strane a na strane druhej určuje povinnosti a priznáva práva daňovému subjektu. Je teda zárukou zákonného postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. 88. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/30,31/2013 zo dňa 14.04.2014, z ktorého vyplýva, že: „Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Je potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nie je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bez pochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja, a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. Práve touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode". 89. Podľa názoru súdu správca dane ako aj žalovaný pri skúmaní podmienok pre žalobcom uplatnené odpočítanie správne zistili skutkový stav veci a vec správne právne posúdili, keď mu určili rozdiel na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie, nadmerný odpočet v požadovanej sume mu nepriznali a vyrubili mu daň. Daňové orgány pritom postupovali v súlade s § 29 ods. 1, ods. 2, ods. 8 a § 2 ods. 3 a ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. 90. Súd sa stotožňuje so záverom žalovaného, že prostredníctvom žalobcu prebiehala fakturácia tovaru v reťazci obchodných spoločností, avšak bez reálneho dodania. Žalobca je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území SR, kde si uplatňuje a aj odpočítava daň z nadobudnutého tovaru v tuzemsku. Žalobca následne deklaroval dodanie preverovaného tovaru oslobodené od dane českému nadobúdateľovi, avšak jeho fyzická existencia sa nepotvrdila. 91. Správca dane preveroval opodstatnenosť nároku žalobcu na odpočítanie dane z týchto dodávateľských faktúr: č. 2010119 zo dňa 04.10.2010 v celkovej sume XX XXX,XX Eur za granitovú dlažbu v množstve 56,5 m2, č. 2010124 zo dňa 11.10.2010 v celkovej sume XX XXX,XX Eur za granitovú dlažbu v množstve 21,4 m2, č. 2010130 zo dňa 25.10.2010 v celkovej sume XX XXX,XX Eur za mramorovú dlažbu v množstve 64,2 m2, č. 2010133 zo dňa 27.10.2010 v celkovej sume XX XXX,XX Eur za mramorovú dlažbu v množstve 92 m2 a č. 2010134 zo dňa 29.10.2010 v celkovej sume XX XXX,XX Eur, za granitovú dlažbu v množstve 72,5 m2 od spoločnosti U. 92. Správca dane formou viacerých dožiadaní žiadal preveriť reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu, ako aj platby za zdaniteľný obchod. Správca dane konštatoval porušenie § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 citovaného zákona tým, že žalobca si odpočítal daň z tovaru, pri ktorom nevznikla daňová povinnosť. Správca dane podľa názoru súdu veľmi dôsledne preveroval všetky podstatné skutočnosti a súvislosti ohľadom tovaru. 93. V súvislosti s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi v reťazci spoločností Daňový úrad Bratislava I dane zaslal dožiadanie aj na Daňový úrad Piešťany ako miestne príslušnému správcovi dane daňového subjektu K. J., s.r.o., ktorý podľa predložených záznamov bol uvedený ako dodávateľ granitových dosiek, granitovej a mramorovej dlažby pre odberateľa - spoločnosť U. Daňový úrad Bratislava IV v súvislosti s požadovaným preverením objasnenia pôvodu granitovej a mramorovej dlažby až po výrobcu zistil, že daňový subjekt S&. predmetný tovar nakúpil od spoločnosti K. J., s.r.o. Správca dane na základe vykonaných šetrení v tuzemsku vyhodnotil deklarované obchodné transakcie tak, že k dodaniu tovaru medzi spoločnosťou U. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom nedošlo. 94. Správca dane v súvislosti s požadovaným objasnením pôvodu tovaru až po výrobcu zistil, že spoločnosť K. J., s.r.o. na adrese sídla reálne nesídli, nie je možné zastihnúť jej konateľa, ani inú osobu zo spoločnosti, jediným konateľom a spoločníkom je L. W. od 06.10.2010. 95. Súd mal z administratívneho spisu za preukázané, že správcovi dane sa v tomto prípade nepodarilo zistiť pôvod a fyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci tuzemských spoločností K. J., s.r.o. = U. = JAZO, s.r.o. 96. Všetko nasvedčuje tomu, že skutočným účelom v tomto prípade bolo iba profitovať na nadmerných odpočtoch DPH. 97. Samotné preukázanie dodávok tovaru len listinnými dokladmi nemožno považovať za dôkaz, na základe ktorého si môže daňový subjekt uplatniť odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Skutočnosť, že žalobca má doklady od svojho výlučného dodávateľa, ešte nedokazuje, že dodávky boli aj skutočne realizované. Faktické plnenie predmetu zmluvy totiž nebolo preukázané, keďže zo všetkých dôkazov objektívne vyplýva, že žiaden tovar neexistoval, takže nebolo s čím obchodovať. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. 98. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii, predložení dokladov s predpísaným obsahom. Faktúry musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. V daňovom konaní je dôkazné bremeno na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 99. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. 100. Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní od českej finančnej správy vyhodnotil tento obchodný prípad dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru nedošlo. 101. Súd sa stotožňuje s názorom, že transakcie deklarované účtovnými dokladmi v preverovaných spoločnostiach na strane dodávateľov i odberateľa žalobcu nenesú znaky základných obchodných princípov a podporujú správnosť názoru, že k dodávkam tovaru nedošlo a to z nasledujúcich dôvodov: - Tovar (granitová dlažba) je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie druhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali. - Pohyb tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo. Všetky spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch spoločnosti U., ktorá patrí Y. W.. - Tovar je následne fakturovaný ako intrakomunitáme dodanie v rámci EU a následne na územie tretích štátov, kde sa reálnosť dodania nepotvrdila. - Pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy (nadobudnutie tovaru z iného členského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje konečného spotrebiteľa, o čom svedčí i tá skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť dodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam, pričom ani raz neopustí sklad, v ktorom bol zložený. - V spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti. - Pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností U.. a W. ktoré vlastní pán Y. platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov, nevlastnia žiaden majetok a nepreukázali absolútne žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie podnikateľskej činnosti, ktorá je deklarovaná vo vyhotovených faktúrach. 102. Pri dôkaznej povinnosti platiteľa je potrebné uviesť, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti predložených dokladov, či vyjadrení, nemusí tieto uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti zistené správcom dane. Právo na odpočítanie dane je podmienený nevyhnutnosťou priameho a bezprostredného vzťahu medzi príslušným tovarom alebo službami a zdaniteľnými plneniami, ktoré platiteľ vykonáva v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 103. Právo na odpočítanie dane si pritom môže daňový subjekt uplatniť len prípade, ak preukáže, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čo nebolo preukázané. Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe získaných informácií z medzinárodných dožiadaní vyhodnotil obchodné prípady dôvodne tak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo. 104. Žalobca tým, že predložil ku kontrole faktúry, ako aj iné doklady, ešte nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca dane nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom, ale vykonal dokazovanie formou dožiadaní a medzinárodných žiadostí smerujúcich k prevereniu a získaniu dôkazov o existencii fakturovaného tovaru, pretože samotná existencia faktúry vyhotovenej platiteľom dane, na ktorej je uvedená predmetná obchodná transakcia, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. V skutočnosti je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne bolo poskytnuté. Z formálnej stránky je potrebné, aby bolo možné na základe týchto dokladov uznať odpočítanie dane, aby tieto doklady boli odrazom reálneho plnenia. 105. V zmysle ustálenej judikatúry najvyššieho súdu SR argumentácia svedčiaca právu na odpočet dane nemôže vychádzať len z priamočiareho jazykového výkladu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), resp. § 9, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z., ale je potrebné vo vzájomných súvislostiach s využitím teleologického a systematického výkladu prihliadnuť i na základné princípy, na ktorých je výber DPH postavený. 106. Pre úplnosť treba uviesť, že vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ treba každý jeden prípad posudzovať individuálne s prihliadnutím na všetky jeho okolnosti, čo správne orgány aj urobili a dospeli k záveru, že žalobca skutočne nepreukázal samotnú existenciu a dodanie tovaru a súd sa s týmto názorom stotožnil. 107. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (pozri rozsudok Kittel a Recolta Recycling, už citovaný, bod 51). 108. Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. septembra 2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj z 21. decembra 2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). 109. Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 110. Súdny dvor EÚ konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. 111. Žalobca namietal nezákonnosť dokazovania a nesprávnosť vyhodnotenia výsledkov dokazovania, pričom mal za to, že správca dane nad rámec zákona prenášal na žalobcu neprimerané dôkazné bremeno, keď od neho požadoval dôkazy týkajúce sa iných subjektov, ktoré nemohol zabezpečiť. Žalobca mal za to, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady. Na podporu svojej argumentácie poukazoval aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. V súvislosti s poukazom žalobcu na judikatúru Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ súd konštatuje, že v uvádzaných rozsudkoch sa nejednalo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia jeho predmetu, t. j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia. 112. Z obsahu rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 z 19. augusta 2010 napríklad vyplýva, že v konaní bolo zásadnou právnou otázkou posúdenie rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane, ak prijaté zdaniteľné plnenie materiálne existuje, ale sú pochybnosti o osobe dodávateľa (taktiež platiteľa), keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania nevie preukázať, že dodaný tovar vyrobil, resp. ako ho obstaral a následne reálne dodal platiteľovi. Z rozsudkov SD EÚ vyplýva, že dotknuté plnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných spoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť DPH, ale zmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal identifikačné číslo platiteľa DPH, teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa Commissioners (kontrolné daňové orgány na úseku spotrebných daní v Spojenom kráľovstve) podvodmi typu „kolotoč“. Súdny dvor vychádzal z predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ kontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo tak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje a teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane. To znamená, že sporné daňové kontroly sa týkali reálnych zdaniteľných obchodov. 113. Avšak v tomto prípade týkajúcom sa žalobcu, bola spochybnená existencia tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania a tu je namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou žalobca pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Takýto obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, (ktoré žalobca skutočne má), nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca. Z obsahu napádaných rozhodnutí nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet, takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s klientkami, prípadne odberateľmi, sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s potenciálnymi zákazníkmi alebo záujemcami o predmetný tovar, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru. Žalobca však v skutočnosti reálne neobchodoval, pretože mal iba snahu získať profit na nadmerných odpočtoch DPH. 114. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na spochybnenie existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Nie je nič neobvyklé, ba je to potrebné, že pri tovare s tak špecifickými vlastnosťami závislými od kvality prírodného materiálu, spôsobu a precíznosti jeho opracovania, akým predmetný tovar bezpochyby mal byť, podnikateľ investujúci do jeho kúpy so zámerom jeho ďalšieho predaja a teda s potrebnou zodpovednosťou za kvalitu voči odberateľom, takýto tovar aspoň minimálnym spôsobom skontroluje. Minimálne touto bežnou obchodnou aktivitou sa dá vylúčiť situácia, že nakúpi tovar, ktorého existencia je vážnym spôsobom spochybnená. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcovo jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode. 115. Pri rozhodovaní je potrebné vykladať relevantné právne normy eurokonformným spôsobom s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora EÚ prípadne Európskeho súdu pre ľudské práva, ak je to v tom ktorom prípade potrebné, avšak nemožno opomínať povinnosť prihliadať na osobitné okolnosti každého prípadu a účel relevantného zákona, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú konečné rozhodnutie v tej ktorej veci. 116. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že neboli zistené žiadne také porušenia zásad daňového konania, ktoré by spôsobili nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pričom daňové orgány vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie preskúmavaných rozhodnutí. Postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutia boli v súlade so zákonom, a preto súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 117. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo na ich náhradu nepriznal, ktorý podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 118. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.