Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sp/13/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200861 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200861.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou v právnej veci navrhovateľa: W. B., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX N. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, Bratislava, Kancelária Hlohovec, M.R. Štefánika 1, P.O.BOX 115, 920 01 Hlohovec, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp. zn. 6517/2016, č.k. KaHC-20378/6517/2016-26687/2016 zo dňa 25. apríla 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporcu sp. zn. 6517/2016, č.k. KaHC-20378/6517/2016-26687/2016 zo dňa 25. apríla 2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, nepriznal navrhovateľovi podľa § 6 ods. 1 písm. c/ nárok na poskytnutie právnej pomoci, pretože hodnota sporu neprevyšuje hodnotu minimálnej mzdy. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 6a ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) a skutkovo nesplnením podmienky hodnoty sporu neprevyšujúcej hodnotu minimálnej mzdy (§ 6 ods. 1 pís. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci) nakoľko výška predmetu sporu, v ktorom sa so žiadosťou o pomoc navrhovateľ obrátil na odporcu, je 99,01 eur. Základ budúceho súdneho sporu je založený na rozhodnutí oddelenia ekonomiky Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 29.12.2015, číslo ÚVTOS 24-13/31-2015, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť uhradiť zvýšené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 99,01 eur. Navrhovateľ v odvolaní argumentoval protiústavnosťou rozhodnutia a nesúhlasom s dobrovoľným zaplatením akýchkoľvek výdavkov spojených s pokusom o samovraždu z dôvodu toho, že v jeho prípade nejde o svojvoľné zneužívanie, ale o opodstatnené domáhanie sa dodržiavania jeho základných ľudských práv. O odvolaní navrhovateľa rozhodol odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 01.02.2016, číslo ÚVTOS 19-1/11-2016 tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Dňa 29.03.2016 zaslal navrhovateľ Krajskému súdu v Trnave svoje podanie zo dňa 24.03.2016 označené ako „Žaloba podľa § 249 ods. 1 O.s.p.“ z ktorého je zrejmé, že sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 29.12.2015, číslo ÚVTOS 24-13/31-2015, resp. rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 01.02.2016, číslo ÚVTOS 19-1/11-2016. Svoje podanie zo dňa 24.03.2016 navrhovateľ odôvodnil tak, že Ústav na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou nepreskúmal viacero podstatných skutočností, ktoré mali mať vzťah k správnemu rozhodnutiu. Dňa 19.04.2016 bola odporcovi nakoniec doručená žiadosť navrhovateľa o poskytnutie právnej pomoci, z ktorej je zrejmé, že žiada o poskytnutie právnej pomoci ohľadom súdneho konania, ktoré inicioval svojím podaním zo dňa 24.03.2016. 2. V opravnom prostriedku zo dňa 11.05.2016 podanom proti rozhodnutiu odporcu zo dňa 25.04.2016, sp.zn. 6517/16, č.k. KaHC-20378/6517/2016-26687/2016 sa navrhovateľ s rozhodnutím odporcu nestotožnil a namietol, že podstatou jeho žiadosti je zastupovanie, vrátane kvalifikovaného vypracovania žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, ktorým mu bola síce uložená povinnosť uhradiť zvýšené trovy VTOS v sume 99,01 eur, a v danej veci nejde o hodnotu sporu, ale o správnosť rozhodnutia správneho orgánu, ktorý sa nezaoberal podstatnými skutočnosťami tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné a vecne správne. Vyslovil názor, že osobne spĺňa všetky kritéria pre poskytnutie právnej pomoci a vzhľadom k tomu, že ide o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, priznanie právnej pomoci je obligatórne. 3. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu, s odkazom na ust. § 6 ods.1, § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. odkázal na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, poukázal na hodnotu minimálnej mzdy, predstavujúcej v dotknutom období výšku 405 eur, pričom hodnota sporu, s ktorým sa navrhovateľ obrátil na odporcu, je len 99,01 eur. Uviedol, že odvolacie argumenty navrhovateľa považuje z viacerých dôvodov za právne irelevantné, nakoľko o tom či sú splnené podmienky pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci rozhoduje Centrum právnej pomoci a nie žiadateľ. Podstatou celého sporu žiadateľa je jeho povinnosť zaplatiť sumu 99,01 eur a nakoniec pokiaľ centrum dospeje k záveru, že hodnota sporu nedosahuje hodnotu minimálnej mzdy, žiadateľovi v súlade so zákonom nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať nesmie. Z tohto ustanovenia pritom zákon č. 327/2005 Z. z. nepripúšťa žiadnu výnimku (a to ani pre prípad, že by sa v súdnom konaní ohľadom ktorého žiadateľ žiada o poskytnutie právnej pomoci vyžadovalo zastúpenie advokátom). 4. Na pojednávanie vytýčené na termín 28.02.2018 sa navrhovateľ nedostavil, svoju neúčasť v priebehu dňa telefonicky ospravedlnil a žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu, že nestihol vlak, ktorým by sa na pojednávanie dostavil. Odporkyňa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním zo dňa 22.03.2018 a súhlasila s prejednaním veci v neprítomnosti jej zástupcu. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi a na ktorom žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania pre nenaplnenie dôvodov založených ust. § 119 Občianskeho súdneho poriadku, neakceptoval a po vykonaní prieskumu veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). K ospravedlneniu navrhovateľa dopĺňa, že podľa ods. 1, 2 ust. § 119 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, za ktoré súd zmeškanie vlaku navrhovateľom nepovažoval. 6. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 4. Podľa § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisov a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojim majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu určiť v peniazoch. 7. Podľa § 6a ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4 násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6- násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b/ a c/ tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. 8. Podľa § 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci. 9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovaní právnej pomoci, na účely tohto zákona je právnou pomocou poskytovanie právnych služieb osobe oprávnenej podľa tohto zákona v súvislosti s uplatňovaním jej práv, ktoré zahŕňajú najmä právne poradenstvo, pomoc pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich a úplné alebo čiastočné uhrádzanie nákladov s tým spojených. 10. Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. 11. Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 12. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). 13. Pozitívny záväzok štátu umožniť prístup k spravodlivosti i osobám materiálne znevýhodneným realizuje štát i prostredníctvom Zák. č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, keď z ustanovenia § 1 tohto zákona vyplýva, že jeho účelom je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. Preto je celkom namieste, aby v právnej norme stanovil podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť. 14. Krajský súd dáva do pozornosti navrhovateľa, že odporca ako príslušný správny orgán, za účelom rozhodnutia o nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci musí skúmať splnenie všetkých zákonných podmienok ustanovených v právnej norme § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, a teda musí sa zaoberať aj otázkou hodnoty sporu ako jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, pretože bez splnenia tejto podmienky nemožno žiadaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, hoci by žiadateľ ďalšie dve podmienky splnil. S ohľadom na účel zákona, ide predovšetkým o stanovenie kritéria materiálnej núdze osoby (hranice odkázanosti). Štát objektívne nemá možnosti poskytovať právnu pomoc v absolútne všetkých prípadoch, preto je prirodzené, že náklady na právnu pomoc núdznym občanom preberá na seba v prípade, ak ide o uplatnenie spravodlivosti v prípadoch, ktoré sa významnou mierou dotýkajú ich života, či už po stránke osobnostnej, rodinnej, ekonomickej a podobne. Významný zásah do statusu fyzickej osoby zákonodarca kvantifikoval hodnotou minimálnej mzdy. Ak teda v zmysle § 6 ods. 1 písm. c/ hodnota sporu nedosahuje hodnotu minimálnej mzdy a vec možno oceniť peniazmi, neposkytnutie právnej pomoci v takom prípade nepredstavuje žiaden významný zásah do života občana. Podľa názoru súdu v takých prípadoch štát konformne s Ústavou SR nepreberá na seba povinnosť poskytnutia minimálnej právnej ochrany. Nestanovenie tohto limitu by mohlo znamenať vážne riziko, že inštitút právnej pomoci by bol zneužívaný osobami, ktoré sa neúmerne často obracajú na súdy. 15. Predmetom súdneho prieskumu v preskúmavanej veci je posúdenie správnosti postupu odporcu a najmä správnosť jeho záveru, pri rozhodovaní o splnení podmienok na poskytnutie právnej pomoci v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, v nadväznosti na odvolacie dôvody navrhovateľa, založenej na kritériu hodnoty sporu. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu odporcu, z obsahu podanej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci a z predložených dokladov vyplýva, že navrhovateľ požiadal odporcu o poskytnutie právnej pomoci pri podaní žaloby o zrušenie rozhodnutia č. ÚVTOS 24-13/31-2015 zo dňa 29.12.2015 ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť uhradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 99,01 eur. Z obsahu napadnutého rozhodnutia odporcu vyplýva, že že navrhovateľ ako žiadateľ nesplnil zákonnú podmienku obsiahnutú v ustanovení § 6 ods. 1 písm. c/ zákona o poskytovaní právnej pomoci, v zmysle ktorej fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. Uvedená podmienka je pritom nevyhnutným predpokladom na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 cit. zákona s poukazom na to, že úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok v zmysle cit. § 6 ods. 1 uvedeného zákona. Odporca v predmetnej veci posudzoval otázku hodnoty sporu na základe žiadosti navrhovateľa o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a priložených dokladov z hľadiska splnenia všetkých zákonných podmienok, čím postupoval v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Vzhľadom k tomu, že z dokladov tvoriacich obsah administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal zrušenia rozhodnutia č. ÚVTOS 24-13/31-2015 zo dňa 29.12.2015, ktorým mu bola uložená povinnosť nahradiť zavinené trovy výkonu trestu odňatia slobody vo výške 99,01 eur, dospel odporca k správnemu záveru, že hodnota sporu, s ktorým sa naň navrhovateľ spolu so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci obrátil, neprevyšovala vtedy platnú hodnotu minimálnej mzdy, 405 eur. 16. Za stavu, že pre účely posudzovania hodnoty sporu bola rozhodujúca hodnota minimálnej mzdy, v zmysle nariadenia vlády č. 279/2015 Z.z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2016, t. j. 405 eur, odvolaciemu súdu nezostáva nič iné ako konštatovať, že právny záver odporcu bol v súlade so zákonom, odporca sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite odôvodnil a s ktorými sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil. Do pozornosti dáva, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje žiadne také právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť a spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo je plne v súlade so zákonom č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia, Správnym poriadkom ale aj Ústavou SR. Odporca pred jeho vydaním v súlade s ust. § 32 Správneho poriadku riadne zistil skutkový stav veci, výrok i odôvodnenie rozhodnutia sú dostatočne zrozumiteľné, obsahujúce všetky zákonom požadované náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, v rozhodnutie obsahuje uvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre jeho vydanie a je z neho zrejmé, akými úvahami sa žalovaný pri hodnotení dôkazov riadil a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. 17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v súlade s § 250l ods. 2 O.s.p. a vo veci neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi v správnom súdnictve právo na náhradu trov konania neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).