Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/115/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200904 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200904.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava IV, Hanulova 9/A, 840 11 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, Žatevná 2, 844 02 Bratislava, o návrhu na zrušenie uznesenia č. 41/2015 z 3. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Dúbravka z 05.05.2015 v časti B, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave z r u š u j e uznesenie č. 41/2015 z 3. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 05.05.2015 v časti B, v ktorej Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Dúbravka schválilo § 4 ods. 1 písm. a/ b/ d/ e/ Štatútu Fondu statickej dopravy Mestskej časti Bratislava - Dúbravka s účinnosťou od 15.05.2015. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : I. uznesenie č. 41/2015 z 3. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Dúbravka z 05.05.2015 v časti B 1. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava Dúbravka na svojom 3. zasadnutí dňa 5.5.2015 prijalo uznesenie č. 41/2015. ktorým v časti B. schválilo Štatút Fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka súčinnosťou od 15. mája 2015. ktorého súčasťou je aj § 4 ods. 1 písm. a), b), d), e) v nasledujúcom znení: 2. I. Fond sa tvorí najmä z týchto zdrojov: a) príspevok na vybudovanie odstavných a parkovacích stojísk od právnických alebo fyzických osôb, ktoré majú záujem o podnikanie na území mestskej časti Bratislava Dúbravka v podnikateľských priestoroch, ku ktorým nebolo možné vybudovať potrebný počet parkovacích a odstavných stojísk (napr. nebytové priestory, predajné stánky, priestory, pri ktorých dochádza k zmene v užívaní stavby, novovybudované prevádzky a pod.). Príspevok sa stanovuje vo výške 5 000 € za jedno parkovacie alebo odstavné stojisko. Počet potrebných parkovísk alebo odstavných stojísk sa stanovuje podľa tabuľky 20 -Základné ukazovatele pri návrhu odstavných a parkovacích stojísk STN 6110Z2 „Projektovanie miestnych komunikácií - Zmena 2". b) Darované finančné prostriedky na rozvoj komunikácií. d) Príspevky investorov na riešenie statickej dopravy. e) Účelové dary a príspevky od fyzických a právnických osôb. 3. Prostriedky fondu možno použiť na prípravu, výstavbu, prevádzku a údržbu zariadení statickej dopravy (parkoviská, dopravné značenie a pod.) v správe mestskej časti, v prípade potreby aj na výstavbu, opravu a údržbu miestnych komunikácií, na projektovanie a budovanie bezbariérových riešení na komunikáciách v správe mestskej časti a ostatné výdavky s tým spojené. Na poskytnutie a čerpanie prostriedkov z fondu nie je právny nárok. Prostriedky fondu možno použiť len na účely, na ktoré boli poskytnuté. Zostatok peňažných prostriedkov po finančnom zúčtovaní koncom roku neprepadá. Správca fondu aspoň raz ročne informuje miestne zastupiteľstvo o tvorbe a použití prostriedkov fondu. II. Žaloba a námietky 4. Podľa žalobcu sa žalovaný pri prijímaní napadnutého uznesenia neriadil ustanoveniami § 4 ods. 1, ods. 3, § 11 ods. 4 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ustanoveniami § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky, čl. 18 ods. 4 písm. q) a čl. 57 ods. 1, ods. 2 Štatútu hlavného mesta SR a ustanoveniami § 1, § 2 ods. 1, ods. 2, § 5 ods. 1 písm. e) § 5ods. 3, § 15 ods. 1 zákona č. 583/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunitárne odpady a drobné stavebné odpady. V žalobe uviedol, že z dôvodu rozporu so zákonom bolo predmetné uznesenie Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Dúbravka napadnuté okresnou prokurátorkou pre Bratislavu IV protestom prokurátora Pd 132/15/1104-10 zo dňa 09.02.2016. Žalovaný na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 26.4.2016 uznesením č. 132/2016 protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Pd 132/15/1104-10 zo dna 9.2.2016 proti uzneseniu Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. 41/2015 zo dňa 05.05.2016, ktorým Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Dúbravka schválilo § 4 ods. I pistil, a), b) d), e) Štatútu Fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava Dúbravka, s účinnosťou od 15.5.2015 nevyhovel. Čo tvorí miestne dane a poplatky stanovuje §2 ods. 1, ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona potom miestnymi daňami sú daň z nehnuteľností, daň za psa, daň za užívanie verejného priestranstva, daň za ubytovanie, daň za predajné automaty, daň za nevýherné hracie prístroje, daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, daň za jadrové zariadenie. I napriek uvedenému však z citovaných ustanovení § 2 zákona č. 582 2604 Z. z. vyplýva, že iný druh miestnych dani a poplatkov, ako tie, ktoré sú v tomto ustanovení prepísané v súčasnosti obec {mestská časť) nesmie ukladať. 5. Ak teda Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Dúbravka uznesením č. 41/2015 v časti B. schválilo Štatút Fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka, ktorého súčasťou je aj § 4 ods. 1 písm. a), ktorým stanovilo právnickým a fyzickým osobám, ktoré majú záujem o podnikanie na území mestskej časti Bratislava - Dúbravka, príspevok na vybudovanie odstavných a parkovacích stojísk, ktorý je potrebné vyhodnotiť ako určitý nový druh poplatku, je to v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1. ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. a miestne zastupiteľstvo mestskej časti tak zjavne prekročilo svoje právomoci uvedené v § 11 ods. 4 písm. d) zákona o obecnom zriadení. V danom prípade neobstojí ani prípadný argument odporcu o tom, že Štatút fondu statickej dopravy neustanovuje žiadnu povinnosť pre stavebníkov prispieť schválenou sumou do fondu, a to v prípade ak títo nevedia preukázať splnenie počtu odstavných a parkovacích plôch, pričom stavebníci splnenie tejto povinnosti okrem ich vybudovania môžu preukázať stavebnému úradu aj napr. nájomnou zmluvou. A preto podľa žalovaného prijatý štatút tak mal pridať iba ďalšiu možnosť, ako môže stavebník splniť povinnosť vyžadovanú v § 8 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. 6. V prípade takého argumentu mestskej časti je v prvom rade je potrebné uviesť, že ustanovenie § 8 ods. 2, ods. 3 vyhlášky 532/2002 Z. z. stanovuje, za splnených podmienok, povinnosť - vybaviť odstavným a parkovacím stojiskom pre všetky stavby, všetkých stavebníkov. Stavebný zákon, ako ani vyššie citovaná vyhláška č. 532/2002 Z. z. však stavebníkom neumožňuje, aby splnenie tejto svojej povinnosti nahradili peňažným plnením v prospech obce (mestskej časti) a tieto, a ani žiadne iné všeobecne záväzné predpisy, nesplnomocňujú obec (mestskú časť), aby takúto formu náhrady za nevytvorené odstavné a parkovacie stojiská stanovila svojím opatrením - uznesením miestneho zastupiteľstva. Napokon ak by sa aj napriek uvedenému osvojil argument žalovaného (ktorý je zjavne protizákonný), že prijatý štatút v napadnutej časti len umožňuje investorom splniť ustanovenie § 8 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný upustil oj rovnosti účastníkov u možnosť „vyplatenia'' sa zo všeobecne záväzným právnym predpisom stanovenej povinnosti umožňuje len fyzickým a právnickým osobám podnikateľom, avšak už nie ostatným fyzickým resp. právnickým osobám, ale aj štátu, ktorí podnikateľskú činnosť nevykonávajú. Je neprípustné, aby mohla byť napríklad žiadosť podnikateľa o zmenu v užívaní stavby, ku ktorej nebolo možné vybudovať potrebný počet parkovacích a odstavných stojísk, posudzovaná inak, tak že tento podmienku parkovacích a odstavných stojísk splniť nemusí v prípade, ak v stanovenom rozsahu prispeje do fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka, zatiaľ čo návrh bežného občana nepodnikateľa, ktorému Štatút fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka takúto možnosť neposkytuje, bude v takomto prípade stavebným úradom zamietnutý, resp. konanie bude zastavené. V zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky sú si všetci účastníci v konaní pred orgánmi verejnej správy, akým stavebný úrad mestskej časti Bratislava- Dúbravka nepochybne je, rovní. 7. Žalobca namietal aj neurčitosť napadnutého uznesenia s tým, že nie je zrejmé, čo predstavujú podnikateľské priestory, pričom k spresneniu tohto pojmu potom neprispieva ani demonštratívny výpočet, nakoľko napr. nebytové priestory, ev. priestory pri ktorých dochádza k zmene v užívaní stavby nemusia nevyhnutne slúžiť k podnikateľskej činnosti, predajný stánok zase nemusí byť stavba pevne spojená so zemským povrchom, ale môže ním byť aj prenosný/skladací stánok používaný podnikateľom pri kultúrnom podujatí a pod. A na druhej sírane podľa súčasného znenia § 4 ods. 1 písm. a) Štatútu fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka je možné príspevok vyžadovať aj opakovane, a to od každej ďalšej právnickej alebo fyzickej osoby majúcej záujem o podnikanie na území mestskej časti Bratislava - Dúbravka v tých istých podnikateľských priestoroch, ku ktorým nebolo možne vybudovať potrebný počet parkovacích a odstavných stojísk, napr. pri každej ďalšej zmene vlastníctva. 8. Predmetné uznesenie miestneho zastupiteľstva považoval žalobca za nezákonné aj v časti B., v ktorej došlo k schváleniu § 4 ods. I písm. b). d), e) Štatútu fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka . a to v spojitosti s jeho ustanovením § 5. Prostriedky, ktoré tvoria zdroje Fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislavu - Dúbravka z úkonov právnických a fyzických osôb podľa ustanovení § 4 ods. 1 písm. b), d) e) Štatútu fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka možno vo všeobecnosti považovať za darovanie. Darovacia zmluva je upravená v ustanovení §628 až § 630 Občianskeho zákonníka. Jednou z foriem darovacej zmluvy, ktoré pripúšťa právny poriadok, je aj účelové darovanie. O ktoré ide vtedy, keď darca presne určí pri darovaní účel daru. To znamená, že obdarovanému sa poskytne vec, ktorá slúži na určitý účel a obdarovanému sa uloží, aby nezmenil spôsob užívania veci. Úmysel darcu čokoľvek darovať vychádza z jeho slobodnej vôle. takáto jeho iniciatíva je dobrovoľná a nie je naviazaná na žiadne protiplnenie, preto darcovi ani nie je možné stanoviť, aby dar poskytol len na určitý účel, pokiaľ sa lak sám slobodne nerozhodne. Je preto zrejmé, že v prípade ak by darca poskytol dar na iný účel ako je uvedený v § 5 Štatútu Fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka, resp. na opravu alebo údržbu konkrétnej komunikácie nebude možné takýto dar použiť všeobecne na prípravu, výstavbu, prevádzku, údržbu iného zariadenia statickej dopravy, či miestnej komunikácie, alebo bezbariérového riešenia. Tento dar (a teda i všetky zdroje fondu z úkonov uvedených v § 4 ods. 1 písm. b), d) e) Štatútu Fondu statickej dopravy v mestskej časti Bratislava - Dúbravka) by bol naviac vlastným príjmom rozpočtu obce v zmysle k 5 ods. 1 písm. e) zákona č. 583/2004 Z. z., ktorý nebude môcť byt' použitý na iný účel, nakoľko tomu bráni ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z., pretože dar možno použiť len na ten účel, ktorý urči darca. To že napadnuté ustanovenie je zjavne protizákonné vyplýva aj z iniciatívy samotného zákonodarcu, keď dňa 20.11.2015 prijal zákon e. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonodarca týmto reflektoval na do tej doby neexistujúci druh miestneho poplatku, ktorý svojím charakterom (podľa § 11 ods. 2 písm. g) tohto zákona možno výnos z poplatku za rozvoj použiť na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku aj na účel miestnej komunikácie, parkovacích plôch a technickej infraštruktúry) zodpovedá práve nezákonnej úprave mestskej časti o príspevku na vybudovanie odstavných a parkovacích stojísk. Je však potrebné dodať, že predmetný zákon nadobudne účinnosť až 01.11.2016, od kedy bude možné, aby si obec (mestské časti) tento poplatok za podmienok uvedených v tomto zákone ustanovili. III. argumenty žalovaného 9. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Dúbravka na svojom 3. zasadnutí dňa 05.05.2015 prijalo uznesenie č. 41/2015, časť B, v ktorej schválilo Štatút Fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava-Dúbravka (ďalej len „Štatút“). Za toto uznesenie hlasovalo z prítomných 25 poslancov 25, za takto prijaté uznesenie. Dňa 15.02.2016 bol mestskej časti Bratislava-Dúbravka doručený protest prokurátora č. Pd 132/15/1104 voči prijatému uzneseniu č. 41/2015, časť B, § 4 ods. 1 písm. a), b), d), e) Štatútu, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti z dôvodu jeho nezákonnosti v lehote do 30 dní od doručenia protestu prokurátora. Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Dúbravka na svojom 8. zasadnutí dňa 26.04.2016 prerokovalo protest prokurátora zo dňa 09.02.2016 a prijalo uznesenie č. 132/2016, ktorým nevyhovelo protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV č. Pd 132/15/1104 proti uzneseniu Miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Dúbravka č. 41/2015 zo dňa 05.05.2015 v časti B, v ktorej Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava-Dúbravka schválilo § 4 ods. 1 písm. a), b), d), e) Štatútu s účinnosťou od 15.05.2015. 10. Žalobca videl nezákonnosť napadnutého uznesenia v tom, že z ustanovení § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyplýva, že iný druh miestnych daní a poplatkov, ako tie, ktoré sú v tomto ustanovení predpísané v súčasnosti obec (mestská časť) nesmie ukladať. Schválením Štatútu Miestnym zastupiteľstvom mestskej časti Bratislava-Dúbravka uznesením č. 41 2015 v časti B, ktorého súčasťou je aj § 4 ods. 1 písm. a), b), d), e), ktorým stanovilo právnickým a fyzickým osobám, ktoré majú záujem o podnikanie na území mestskej časti Bratislava-Dúbravka príspevok na vybudovanie odstavných a parkovacích stojísk, je podľa žalobcu vyhodnotené ako určitý nový druh poplatku, čo je podľa neho v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1, ods. 2 zákona a Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava- Dúbravka tým prekročilo právomoci uvedené v § 11 ods. 4 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Nezákonnosť prijatého uznesenia prokurátor vidí aj v nerovnosti účastníkov a možnosť „vyplatenia“ sa zo všeobecne záväzným právnym predpisom stanovenej povinnosti, čo umožňuje len fyzickým a právnickým osobám podnikateľom, avšak už nie ostatným fyzickým resp. právnickým osobám, ale aj štátu, ktorí podnikateľskú činnosť nevykonávajú. Žalovaný neustanovil žiadnym fyzickým a právnickým osobám nové poplatky alebo dane. V prípade, že by takéto poplatky stanovil, tieto by museli byť záväzné pre všetky subjekty pôsobiace na území mestskej časti Bratislava-Dúbravka, čo v tomto prípade absolútne nie je. Podľa schváleného Štatútu sa jedná o dobrovoľný príspevok založený na zmluvnom základe a nejedná sa o povinný poplatok pre všetkých, tak ako to vyžaduje zákon o miestnych daniach a poplatkoch. 11. K tvrdenej nezákonnosti § 4 ods. 1 písm. b), d), e) Štatútu žalovaný uviedol, že mestská časť Bratislava- Dúbravka nijakým spôsobom neprikazuje a ani nezaväzuje darcu alebo darcov na aký účel má byť dar použitý. Iniciatíva darcu je dobrovoľná a vychádza z jeho slobodnej vôle. V opačnom prípade by neuzatvoril a nepodpísal darovaciu zmluvu. K tvrdenej protizákonnosti prokuratúry v časti prijatia nového zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku dodal, že tento zákon nadobudne účinnosť až dňom 01.11.2016 a preto nemôže byť sním v rozpore a je len subjektívnym názorom prokuratúry, ktorá konštatuje protizákonnosť vyplývajúcu z iniciatívy zákonodarcu prijať takýto zákon. Zákony sa neprijímajú preto, aby upravovali protizákonnú oblasť ale oblasť, ktorá nie je doposiaľ upravená. Prijatý Štatút nijakým spôsobom neukladá žiadne povinnosti alebo obmedzenia fyzickým alebo právnickým osobám a teda nezasahuje ani do ich práv a povinností, ale len interne upravuje tvorbu a nakladanie s finančnými prostriedkami účelovo združenými na konkrétne účely. Štatút je svojich charakterom interným právnym dokumentom žalovaného, ktorý bližšie upravuje ako sa fond tvorí a na Čo je možné ho použiť. Tento sa tvorí okrem podielu z prebytku hospodárenia mestskej časti (§4 ods. 1 písm. c/ Štatútu) výlučne na zmluvnom základe a nejedná sa o všeobecne záväzný právny predpis vydaný orgánom verejnej správy v zmysle bodu 1 vyššie citovaného zákonného ustanovenia, ktorý je záväzný pre všetky fyzické a právnické osoby, ktoré majú záujem podnikať na území mestskej časti Bratislava - Dúbravka. IV. Relevantné právne predpisy 12. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 348 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať zrušenia uznesenia zastupiteľstva, ak jeho obsahom alebo postupom pri jeho prijatí bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. 15. Podľa § 4 ods. 3 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb., obec pri výkone samosprávy najmä rozhoduje vo veciach miestnych dani a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu. 16. Podľa §11 ods. 4 písm. d, e) zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, c) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodoval o prijatí úveru alebo pôžičky. 17. Podľa § 1a ods. 2 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave v znení neskorších predpisov, mestská časí je územným samosprávnym a správnym celkom Bratislavy; združuje obyvateľov, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Mestská časť vykonáva samosprávu Bratislavy a prenesenú pôsobnosť v rozsahu vymedzenom zákonom a štatútom Bratislavy (ďalej len ..štatút";) v tomto rozsahu má postavenie obce. 18. Podľa čl. 18 ods. 4 písm. q) Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky miestnemu zastupiteľstvu je vyhradene rozhodovať a zavedení a zrušení miestnej dane, určovať náležitosti miestnej dane podľa osobitného predpisu. 19. Podľa čl. 57 ods. 1, ods. 2 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republike mestská časť podľa osobitného predpisu vykonáva správu a rozhoduje vo veciach týchto miestnych dani: a) daň z nehnuteľností, b) daň za psa, c) daň zo užívanie verejného priestranstva, ktoré je v správe mestskej časti, e) daň za predajné automaty, f) daň za nevýherné hracie prístroje, g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta, h) daň za jadrové zariadenie. Mestská časť podľa osobitného predpisu je príjemcom poplatkov za uloženie odpadov na skládku v členení podľa prílohy č. 1 zákona, poplatkov za uloženie odpadov na odkalisko v členení podľa prílohy č. 2 zákona a tirákov z omeškania za neodvedené poplatky alebo ich časť. 20. Podľa §1 zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 582/2004 Z. z. ) týmto zákonom sa ustanovujú miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpade. 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 582/ 2004 Z. z. miestnymi daňami, ktoré môže ukladať obec sú: a) daň z nehnuteľností, b) daň za psa, c) daň za užívanie verejného priestranstva, d) daň za ubytovanie, e) daň za predajné automaty, f) daň za nevýherné hracie prístroje, g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla r historickej časti mesta, h) daň za jadrové zariadenie. 22. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. obec ukladá miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebne odpady (ďalej len poplatok). 23. Podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 583/2004 Z. z., o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príjmy rozpočtu obce sú dary a výnosy dobrovoľných zbierok v prospech obce. 24. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z. z. za vlastné príjmy rozpočtu obce sa považujú príjmy rozpočtu obce podlo odseku 1 písm. a) až f). Za vlastné príjmy sa považujú aj príjmy podľa odseku 1 písm. k), ak tak ustanoví osobitný predpis. O použití vlastných príjmov rozpočtu obce rozhoduje obec samostatne. To neplatí pri dare, ak darca určí účel na ktorý sa majú darované prostriedky použiť. Príjmy rozpočtu obce podľa odseku 1 písm. g) až j) môže obec použiť len v súlade s účelom, na ktorý sa prostriedky poskytli. 25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 583/2004 Z. z. obec a vyšší územné celok môžu vytvárať peňažné fondy. Zdrojmi peňažných fondov môžu byť najmä a) prebytok rozpočtu zo uplynulé rozpočtové rok, b) prostriedky získané z rozdielu medzi výnosmi a nákladmi z podnikateľskej činnosti po zdanení, c) zostatky peňažných fondov z predchádzajúcich rozpočtových rokov a zostatky príjmových finančných operácií s výnimkou zostatkov nepoužitých návratných zdrojov financovania. 26. Podľa § 8 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. stavba musí byť vybavená odstavným a parkovacím stojiskom riešeným ako súčasť stavby alebo ako prevádzkovo neoddeliteľná časť stavby, alebo umiestneným na pozemku stavby, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. 27. Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. odstavná a parkovacia plocha pre osobný automobil sa zriaďuje pri každom potenciálnom zdroji a cieli dopravy, ak tomu nebránia obmedzenia vyplývajúce z osobitných predpisov. Počet odstavných a parkovacích plôch musí zodpovedať slovenskej technickej norme. V. Posúdenie veci správnym súdom 28. Žalobcom v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia zastupiteľstva je prokurátor, ktorého protestu proti uzneseniu zastupiteľstva nebolo vyhovené. Teda uznesenie zastupiteľstva alebo jeho napadnutej časti nebolo zrušené, prípadne v ňom nebola vykonaná zmena v lehote podľa osobitného predpisu. Úlohou prokuratúry je vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Prokurátor je preto v zmysle zákona o prokuratúre povinný vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy, a to preskúmavaním zákonnosti o.i. uznesení vydaných na zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov rozhodovanie o základných otázkach života obce je zverené obecnému zastupiteľstvu. Obecné zastupiteľstvo najčastejšie rozhoduje uznesením a predovšetkým je mu vyhradené d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane a ukladať miestny poplatok, c) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodoval o prijatí úveru alebo pôžičky. Obec rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov a vykonáva ich správu v rámci originálnej pôsobnosti. V zmysle čl. 65 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce. Miestne dane sú fakultatívneho charakteru, ktoré obec a vyšší územný celok môže podľa vlastných miestnych podmienok a potrieb zaviesť, ale aj nemusí, okrem poplatku za komunálny odpad a drobné stavebné odpady, ktorý je obec povinná vyberať. 29. Je však potrebné zdôrazniť, že obecnému zastupiteľstvu prislúcha podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. rešpektovať zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy, nie ich v celku alebo v pozmenenej podobe preberať do vlastných nariadení, či uznesení. Tým, že štát ako jediná zvrchovaná autorita oprávnená prostredníctvom svojich orgánov prijímať zákony a ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy normatívne upraví a reguluje konkrétnu sféru spoločenských vzťahov, prejavuje svoju vôľu na rešpektovaní právnych noriem ich adresátmi, a to v autentickom stave, t.j. tak, ako sú zverejnené v Zbierke zákonov SR. Akékoľvek pozmeňovanie a prispôsobovanie týchto právnych noriem podzákonnými právnymi predpismi vedie k neprípustnému zasahovaniu do právomoci orgánov štátu. Existencia právnej úpravy určitej oblasti spoločenských vzťahov zákonom znamená, že zákonodarca si túto oblasť právnej úpravy vyhradil. Ustanovenie § 2 zákona č. 582/2004 Z. z. upravuje, ktoré taxatívne vymedzené miestne dane môže obec vo svojom územnom obvode obce ukladať a vyberať, a súčasne obci ukladá povinnosť vyberať poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady. Rovnako z tohto ustanovenia vyplýva, že iný druh daní a poplatkov, ako sú definované v zákone obec nemá kompetenciu ukladať. Žalobca takto dôvodne namietal, že ak Miestne zastupiteľstvo mestskej časti Bratislava - Dúbravka uznesením č. 41/2015 v časti B. schválilo Štatút Fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka, ktorého súčasťou je aj § 4 ods. 1 písm. a), ktorým stanovilo právnickým a fyzickým osobám, ktoré majú záujem o podnikanie na území mestskej časti Bratislava - Dúbravka, príspevok na vybudovanie odstavných a parkovacích stojísk, tento je potrebné vyhodnotiť ako určitý nový druh poplatku, čo je to v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1. ods. 2 zákona č. 582/2004 Z. z. a miestne zastupiteľstvo mestskej časti tak zjavne prekročilo svoje právomoci uvedené v § 11 ods. 4 písm. d) zákona o obecnom zriadení. Inak povedané, v čase prijímania uznesenia neexistovalo zákonné splnomocnenie, ktoré by legálne umožnilo obci stanoviť a prijať predmetný príspevok. Neobstojí pritom ani argumentácia žalovaného v tom zmysle, že neustanovil žiadnym fyzickým a právnickým osobám nové poplatky alebo dane, resp. ak by takéto poplatky stanovil, tieto by museli byť záväzné pre všetky subjekty pôsobiace na území mestskej časti Bratislava-Dúbravka, čo v tomto prípade sa neudialo. Išlo tak o základný a prvoradý dôvod, prečo správny súd žalobe prokurátora vyhovel. Dôvodnosť námietky žalobcu potvrdzuje aj legislatívna zmena, ktorá nastala po prijatí zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinný od 01.11.2016). Poplatok za rozvoj môže podľa cit. úpravy ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území iba všeobecne záväzným nariadením. Až účinnosťou tohto právneho predpisu bol stanovený nový druh miestneho poplatku s tým, že výnos z poplatku za rozvoj sa použije na úhradu kapitálových výdavkov súvisiacich so stavbou vrátane vysporiadania pozemku na účel miestnej komunikácie, parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry (§ 11 ods. 2 písm. g) zákona č. 447/2015 Z. z. 30. Podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 583/2004 Z. z., o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príjmy rozpočtu obce sú dary. Tu je však potrebné zdôrazniť, že darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma (§ 628 Občianskeho zákonníka). Darovaciu zmluvu charakterizuje jej bezodplatnosť. Pod bezodplatnosťou treba rozumieť, že za poskytnuté plnenie obdarovaný nie je povinný poskytnúť darcovi nejaké iné plnenie. Podľa názoru správneho súdu, ak teda žalovaný umožnil fyzickým a právnickým osobám podnikateľom možnosť po zaplatení príspevku „vyplatiť“ sa zo všeobecne záväzným predpisom stanovenej povinnosti, je dôvodné túto konštrukciu chápať ako poskytnutie istej formy vzájomného plnenia darcovi, čo je v rozpore s ust. § 628 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že tento príspevok nie je možno považovať za dar a teda príjem rozpočtu obce podľa § 5 ods. 1 písm. e/ zákona č. 583/2004 Z. z. Postup žalovaného pri prijímaní Štatútu Fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka bol rovnako v priamom rozpore s § 8 ods. 2, ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorý neumožňuje stavebníkom, aby splnenie počtu odstavných a parkovacích plôch nahradili poskytnutím peňažného plnenia obci resp. mestskej časti. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis pritom nedával žalovanému právomoc, aby formu náhrady za nesplnenie povinnosti (určenej v danom prípade vyhláškou č. 532/2002 Z. z.) stanovil uznesením miestneho zastupiteľstva. Štatút pritom túto možnosť poskytol len vymedzenej kategórie subjektov t. j. fyzickým a právnickým osobám podnikateľom. Na uvedené nadväzuje aj ďalšia dôvodná námietka žalobcu, že je neprípustné, aby mohla byť napríklad žiadosť podnikateľa o zmenu v užívaní stavby, ku ktorej nebolo možné vybudovať potrebný počet parkovacích a odstavných stojísk, posudzovaná inak, tak že tento podmienku parkovacích a odstavných stojísk splniť nemusí v prípade, ak v stanovenom rozsahu prispeje do fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka, zatiaľ čo návrh bežného občana nepodnikateľa, ktorému Štatút fondu statickej dopravy mestskej časti Bratislava - Dúbravka takúto možnosť neposkytuje, bude v takomto prípade stavebným úradom zamietnutý, resp. konanie bude zastavené. Podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR sú si totiž všetci účastníci v konaní pred orgánmi verejnej správy rovní. 31. Správny súd po preskúmaní napadnutého uznesenia zistil dôvodnosť žaloby, preto podľa § 356 ods. 3 SSP zrušil uznesenie č. 41/2015 z 3. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva Mestskej časti Bratislava - Dúbravka zo dňa 05.05.2015 v časti B, v ktorej Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Bratislava - Dúbravka schválilo § 4 ods. 1 písm. a/ b/ d/ e/ Štatútu Fondu statickej dopravy Mestskej časti Bratislava - Dúbravka s účinnosťou od 15.05.2015. 32. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. c/ SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu, pretože konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).