Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/117/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200924 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200924.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: ZZS Kysuce, s.r.o., Okružná 111/8, 022 01 Čadca, IČO: 36426865, zastúpeného: JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, sídlo kancelárie: Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36416525 proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S09474-OP-2015 zo dňa 21.03.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S09474-OP-2015 zo dňa 21.03.2016 v spojení s rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. S05408-OP-2015 zo dňa 7.10. 2015 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e : I. Administratívne konanie 1.Žalovaný dňa 12. mája 2009 vyhlásil výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby na vopred stanovené sídla (119 sídiel). Lehotu na podanie žiadosti o vydanie povolenia a termín výberového konania uverejnil dňa 9.7.2010 na internetovej stránke Ministerstva zdravotníctva SR a v Hospodárskych novinách. Lehota na podanie žiadosti s požadovanými prílohami a dokladmi bola určená do 9.9.2009. Súčasťou zverejneného oznámenia bola aj informácia, že požiadavky na splnenie hodnotiacich kritérií pre podávanie žiadostí o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, sú vymedzené v Podmienkach výberového konania, ktoré si bolo možné prevziať na určenom mieste u žalovaného. 2. Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby z júla 2009 v úvodnej časti obsahovali vymedzenie miest ambulancií záchrannej zdravotnej služby, na ktoré sa uskutočňuje výberové konanie, ďalšie základné údaje týkajúce sa výberového konania vrátane informácie, že predložením žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby účastník výberového konania v plnom rozsahu a bez obmedzenia akceptuje všetky podmienky a požiadavky výberového konania vrátane všetkých častí obsiahnutých v týchto Podmienkach výberového konania a v uverejnenom vyhlásení výberového konania, ako aj poučenia o tom, že ak účastníci výberového konania nedodajú všetky požadované doklady, dokumenty, informácie, alebo ak nimi predložená žiadosť nebude zodpovedať podmienkam a požiadavkám uvedeným vo vyhlásení výberového konania a v Podmienkach výberového konania, bude taký účastník z výberového konania vylúčený. 3. Dňa 4.9.2009 - žalobca ako žiadateľ podanými žiadosťami požiadal o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová a to na základe výberového konania vypísaného Ministerstvom zdravotníctva SR dňa 9.7.2009 v zmysle § 14 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti (ďalej len zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). 4. Ministerstvo zdravotníctva SR dňa 5.1.2010 vydalo rozhodnutie č. 07685/2010-OP, ktorým zamietlo žiadosti žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová. Voči tomuto rozhodnutiu podal žiadateľ rozklad, ktorý bol rozhodnutím ministra č. 11451/2010 zo dňa 9.3.2010 zamietnutý z dôvodu, že vydaním rozhodnutia nedošlo k porušeniu zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a nezistil dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S 224/10-114, 2S 237-240/10-114 zrušil rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva č. 07685/2010-OP zo dňa 5.1.2010 o zamietnutí žiadostí žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a aj rozhodnutie ministra č. 11451/2010 zo dňa 9.3.2010 o zamietnutí rozkladu a vrátil Ministerstvu zdravotníctva SR vec na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku poukázal najmä na povahu „Podmienok výberového konania“ na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a ich nesúlad so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Ďalším dôvodom bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, a to najmä pre nejasnosť odôvodnenia v časti uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia. 6. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 3 Sžo/25-29/2012 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 224/10-114, 2S 237-240/10-114 tak, že zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva zdravotníctva SR č. 07685/2010-OP zo dňa 5.1.2010 o zamietnutí žiadostí žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby a aj rozhodnutia ministra č. 11451/2010 zo dňa 9.3.2010 o zamietnutí rozkladu. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „Podmienky výberového konania“ na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby možno považovať iba za organizačný interný právny predpis, pričom správny orgán nepotreboval na jeho vydanie osobitné zákonné splnomocnenie. Ďalej sa vyjadril, že určenie úspešného uchádzača zo všetkých, ktorí splnili podmienky výberového konania bol závislý na správnej úvahe členov výberovej komisie, preto súd môže preskúmavať túto správnu úvahu len v rozsahu, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 7. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č.k. III ÚS 12/2014-53 zrušil rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Sžo/25-29/2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu Ústavný súd SR poukázal na dôležitosť objektívneho a rozumného odôvodnenia v prípade odlišných výsledkov rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v analogických právnych veciach. Ústavný súd SR považuje odôvodnenie Najvyššieho súdu SR za nedostatočné, pretože Najvyšší súd SR sa žiadnym spôsobom nevyrovnal so svojou rozchádzajúcou sa rozhodovacou činnosťou pri výklade dopadu nezákonne aplikovaných podmienok na výsledky konaní o udelenie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. 8. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 3 Sžo/64-68/2014 rozhodnutie Krajského súdu č.k. 2S 224/10-114, 2S 237-240/10-114 potvrdil, pričom v odôvodnení sa stotožnil s právnym názorom Ústavného súdu SR a konštatoval, že v ďalšom administratívnom konaní je potrebné doplniť odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. 9. Následne Ministerstvo zdravotníctva SR rozhodnutím č. S05408-OP-2015 zo dňa 7.10.2015 žiadosti žalobcu o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová zamietlo, pretože obdobie rokov 2010 - 2014, na ktoré žiadateľ žiadal vydať povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová uplynulo, pričom žiadateľ nepreukázal splnenie podmienok podľa § 15 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v spojení s § 12 ods. 4 písm. b) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Súčasne žiadateľovi nebolo povolené prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že výberová komisia (zriadená ešte v roku 2009 podľa § 14 ods. 4 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti) vyhodnotila žiadosti účastníkov výberového konania spolu s prílohami a vyhotovila Správu, v ktorej boli vyhodnotené predložené žiadosti účastníkov výberového konania. Podľa Správy žiadateľ, t.j. žalobca nebol určený ako úspešný žiadateľ vo výberovom konaní na ním uvedené sídla staníc. Podľa priloženého zoznamu bodovania jednotlivých žiadateľov vo výberovom konaní žiadateľ získal na základe posúdenia výberovej komisie nižší počet bodov ako úspešný žiadateľ a teda v zmysle § 14 ods. 10 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti nesplnil najlepšie kritériá podľa § 14 ods. 9 písm. a) - c) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Úspešným žiadateľom boli vydané povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová, ostatným žiadateľom boli ich žiadosti zamietnuté. Keďže nebolo zistené, že by úspešní žiadatelia prestali spĺňať počas trvania platnosti ich povolení podmienky na vydanie povolenia v zmysle § 19 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, povolenia úspešných uchádzačov boli platné od roku 2010 až do prvej polovice roku 2014. Poukázal, že obdobie, na ktoré žiadateľ žiadal vydať povolenia už uplynulo a nie je možné ani spätne zrušiť povolenie, alebo vydať nové povolenie za už uplynulé obdobie a je nevyhnutné vzhľadom na tento časový odstup žiadosti žiadateľa zamietnuť. Žiadosti žiadateľa podané v roku 2009 sú z dôvodu uplynutia obdobia, na ktoré žiadateľ žiadal vydať povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, sú bezpredmetné a nie je možné im vyhovieť. Ministerstvo nemá oprávnenie spätne priznať práva a uložiť žiadateľovi povinnosti, ktoré by mu vznikli vydaním povolenia na obdobie, ktoré už uplynulo. Ministerstvo preto vzhľadom na výsledok výberového konania na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová nepovolilo a žiadosti žiadateľa v zmysle § 15 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 4 písm. b) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zamietlo. 10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorý minister zdravotníctva SR rozhodnutím č. S09474-OP-2015 zo dňa 21.3.2016 zamietol a rozhodnutie Ministerstva zdravotníctva SR č. S05408-OP-2015 zo dňa 7.10.2015 potvrdil. V odôvodnení uviedol, že námietkam žalobcu uvedeným v rozklade nie je možné vyhovieť, pretože konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby sa začína voči konkrétnemu účastníkovi konania až na základe jeho žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby a nie zverejnením podmienok pre účasť vo výberovom konaní. Účastníkom výberového konania a teda aj účastníkom správneho konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby sa stáva žiadateľ podaním žiadosti v lehote a v súlade s podmienkami stanovenými zákonom. Keďže správne konanie nebolo začaté na podnet správneho orgánu, konanie nie je možné zastaviť v zmysle § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku, ktoré sa aplikuje len na prípad zastavenia konania z dôvodu, že odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. II. Žaloba 11. Žalobca v žalobe tvrdí, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie trpia vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť oboch napadnutých rozhodnutí, ktorá spočíva najmä v nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré spočíva v posúdení zákonných podmienok pre zastavenie správneho konania, tak ako to predvída ustanovenie § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že pre aplikáciu tohto ustanovenia musia byť splnené 2 podmienky, po splnení ktorých orgán verejnej správy je povinný konanie zastaviť. Prvou podmienkou je, že odpadol dôvod konania. Druhou podmienkou je, že správne konanie bolo začaté na podnet správneho orgánu. Splnenie prvej podmienky v predmetnom konaní nie je sporné, pretože predmet konania, teda udelenie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na obdobie roku 2010 - 2014 odpadol, respektíve sa stal bezvýznamným. 12. Kľúčovou otázkou pre správne posúdenie veci zostala druhá podmienka potrebná pre zastavenie správneho konania. Žalovaný konštatovaním, že výberové konanie vyhlásené ministerstvom zdravotníctva nezačalo na podnet správneho orgánu, použil výklad ad absurdum nezlúčiteľný s princípom ústavnosti a zákonnosti v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa názoru žalobcu predmetné konanie bolo začaté z vôle a podnetu správneho orgánu, čo vyplýva už zo samotnej podstaty výberového konania, pretože je nepochybné, že práve vyhlasovateľ konania hľadá najvýhodnejšieho uchádzača, ktorý sa do už vyhláseného konania prihlási a ak najlepšie splní stanovené podmienky, stane sa víťazom. 13. Na podporu svojho právneho názoru ďalej uviedol, že ak by aj bolo akceptované tvrdenie žalovaného, že výberové (správne konanie) začalo podaním žiadosti, potom by uchádzači odlišní od žalobcu, respektíve aj žalobca sám, boli závislí od podania žiadosti inou osobou, pretože až vtedy by začalo správne konanie, do ktorého by sa mohli prihlásiť všetci uchádzači. Z uvedeného je zrejmé, že každý uchádzač, vrátane žalobcu neinicioval výberové konanie, len sa do už vyhláseného výberového konania vyvolaného na podnet orgánu verejnej správy svojou žiadosťou prihlásil, čím v zmysle § 14 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti získal status účastníka konania. 14. Poukázal, že žalobca svoju žiadosťou o vydanie povolenia na prevádzkovanie ZZS nežiadal o začatie konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie ZZS , ale žiadal len, aby sa s ním už v začatom správnom konaní ako uchádzačom jednalo a pokračovalo ako s účastníkom konania. 15. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia sú preto zmätočné, keďže na jednej strane konštatujú, že z dôvodu, že obdobie roku 2010 až 2014, na ktoré žiadateľ (žalobca) žiadal vydať povolenia uplynulo a z toho titulu sú žiadosti bezpredmetné a nemožno preto spätne priznať právo, na druhej strane orgány verejnej správy aj tieto bezvýznamné žiadosti právne posúdili a zamietli s konštatovaním, že žiadateľ nesplnil zákonné podmienky pre udelenie povolenia. Žalovaný teda sám uznal, že uplynul čas relevantný pre rozhodovanie (dôvod konania odpadol) respektíve, že nemá právny význam a zmysel o žiadostiach ďalej rozhodovať. 16. Žalobca v ďalšej časti žaloby zotrval na svojom právnom názore a to, že správne (výberové) konanie bolo začaté na podnet ministerstva zdravotníctva, k čomu poukázal na ust. § 18 ods. 2 druhá veta a § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku. Žalobca poukázal i na rozsudok KS v Nitre sp. zn. 115/15/2011 zo dňa 15. 11. 2011. 17. Žalobca má za to, že ministerstvo zdravotníctva ako orgán verejnej správy príslušný na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v zmysle zásady oficiality, respektíve z úradnej povinnosti vyplývajúcej mu z hmotnoprávnej úpravy, to znamená na základe vlastného podnetu v zmysle § 18 ods. 1 správneho poriadku inicioval, vyhlásil a zverejnil výberové (správne) konanie a jeho podmienky, čím umožnil adresátom vrátane žalobcu, aby sa do takto vyhláseného správneho (výberového) konania prihlásili svojou žiadosťou a na základe tohto právneho úkonu získali procesné postavenie účastníka konania. Tým, že žalovaný neaplikoval ustanovenie § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, hoci nastala právna skutočnosť odôvodňujúca zastavenie správneho konania, konal nad rámec zákona podľa svojej úvahy arbitrárne a konal v rozpore so zásadou nemo est supra leges. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 11.7.2016 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že konanie o vydanie povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby sa začína voči konkrétnemu účastníkovi konania až na základe jeho žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby a nie zverejnením podmienok pre účasť vo výberovom konaní. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov lehotu na podanie žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 1 a termín výberového konania uverejňuje ministerstvo zdravotníctva najmenej v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou, lehota nesmie byť kratšia ako dva mesiace. Z uvedeného vyplýva, že účastníkom výberového konania, a teda aj účastníkom správneho konania o vydanie povolenia na prevádzkovanie záchrannej zdravotnej služby sa stáva žiadateľ podaním žiadosti v lehote a v súlade s podmienkami stanovenými zákonom. Preto, keďže správne konanie nebolo začaté na podnet správneho orgánu, konanie nie je možné zastaviť v zmysle § 30 ods. 1 písm. h) správneho poriadku, ktoré sa aplikuje len na prípad zastavenia konania z dôvodu, že odpadol dôvod začatého konania na podnet správneho orgánu. 19. Je nesporné, že žalovaný nemohol začať konanie voči žalobcovi, nakoľko v čase ' vyhlásenia výberového konania žalobca nemal a objektívne nemohol mať status účastníka konania v správnom konaní a žalovanému nebol žalobca ako budúci účastník konania v čase vyhlasovania výberového konania známy. V danom prípade je práve žalobca účastníkom správneho konania začatého z podnetu účastníka konania, ktorý disponuje svojim návrhom na začatie konania, t. j. podľa § 30 ods. 1 písm. b) správneho poriadku je oprávnený bez súhlasu tretích subjektov vziať svoj návrh na začatie konania späť. V prípade, že by bolo konanie začaté z podnetu správneho orgánu je zrejmé, že účastníkovi konania by bolo odňaté dispozičné právo v konaní. 20. Žalobca nadobudol status účastníka konania až okamihom doručenia, resp. podania žiadosti, t.j. okamihom kedy došlo k podaniu žalobcu, ktorým prejavil vôľu byť účastníkom výberového konania podľa § 14 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. 21. Podľa žalovaného podaná žaloba žalobcom je účelová a bez reálneho právneho základu nakoľko: 1. žalobca poznal podmienky výberového konania, 2. žalobcovi bol v čase podania žiadosti známy obsah právnej úpravy a proces vydávania povolení, 3. žalobcovi boli známe kritériá pre posudzovanie žiadostí uchádzačov a napriek tomu sa prihlásil do súťaže, 4. žalobca mal a mohol predpokladať, že podľa § 14 ods. 10 zákona o poskytovateľoch výberová komisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa § 14 odseku 9 písm. a) až d) zákona o poskytovateľoch; taký účastník výberového konania sa môže určiť aj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ak sa uviedli v žiadosti o vydanie povolenia. 22. Žalovaný uviedol, že predmetom žalobcom uvádzaných súdnych rozhodnutí bolo skúmanie zákonnosti podmienok výberového konania a nie právne dôvody zastavenia správneho konania. Ak žalobca dôvodí nálezom Ústavného súdu SR, potom je potrebné uviesť, že žalobca opomenul názor vyslovený Ústavným súdom SR v náleze č. k. III. ÚS 12/2014-53 zo dňa 6.5.2014, podľa ktorého: „Základné právo na súdu ochranu však neznamená nárok na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi“. IV. Replika žalobcu 23. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike zo dňa 8. augusta 2016 zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe a zdôraznil, že v zmysle zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti práve žalovaný uskutočnil výberové konanie (§ 14 ods. 1), čo znamená, že termín a lehotu na podanie žiadosti uverejnením v denníku zabezpečuje práve on. Len žalovaný mohol iniciovať výberové (správne) konanie, teda dal naň podnet a záujemcovia, vrátane žalobcu sa doň mohli prihlásiť, čím získali status účastníka konania. Tento názor len potvrdzuje ustanovenie § 14 ods. 2, ktorý hovorí, že účastníkmi výberového konania (ktoré už vyhlásilo a začalo ministerstvo) sú tí, ktorí podajú v lehote určenej žalovaným žiadosť o vydanie povolenia. Žalobca ako žiadateľ nepodával návrh na začatie správneho konania, len žiadal, aby sa s ním už vo vyhlásenom výberovom (správnom) konaní na podnet ministerstva zaobchádzalo ďalej ako s účastníkom konania podľa § 14 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. S poukazom na uvedené žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. V. Právne posúdenie 24. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP)) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a po nariadení pojednávania dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto je potrebné žalobe vyhovieť. 25. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP). 26. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 29. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 30. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), súd preskúmava iba to, či toto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 31. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 32. Podľa čl. 154 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s touto Ústavou. 33. Podľa § 13 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, žiadosť o vydanie povolenia podáva fyzická osoba alebo právnická osoba orgánu príslušnému na vydanie povolenia. 34. Podľa § 14 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva. 35. Podľa § 14 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, účastníkmi výberového konania sú žiadatelia o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktorí podali žiadosť v lehote vyhlásenej ministerstvom zdravotníctva a spĺňajú ustanovené podmienky [§ 12 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) a ods. 4 písm. a)]. 36. Podľa § 14 ods. 3 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, lehotu na podanie žiadosti o vydanie povolenia podľa odseku 1 a termín výberového konania uverejňuje ministerstvo zdravotníctva najmenej v jednom denníku s celoštátnou pôsobnosťou; lehota nesmie byť kratšia ako dva mesiace. 37. Podľa § 92 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, na konanie a rozhodovanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 38. Podľa § 18 ods. 1 zákona o správnom konaní (správny poriadok), konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. 39. Podľa § 18 ods. 2 zákona o správnom konaní, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 40. Podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona o správnom konaní, správny orgán konanie zastaví, ak odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu. 41. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne za preukázané, že žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol žalobcove žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová, pretože obdobie rokov 2010 až 2014, na ktoré žiadateľ žiadal vydať povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v uvedených sídlach uplynulo, pričom žiadateľ nepreukázal splnenie podmienok podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 4 písm. b) zák. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Súčasne žalovaný rozhodol, že žiadateľovi sa nepovoľuje prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová. 42. Medzi účastníkmi konania bola sporná otázka určenia spôsobu začatia správneho konania, teda výberového konania vyhláseného Ministerstvom zdravotníctva SR na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby na vopred stanovené sídla. 43. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či správne konanie - výberové konanie týkajúce sa žalobcu ako žiadateľa o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v sídlach Nová Bystrica, Čadca a Terchová sa začalo z podnetu ministerstva zdravotníctva, alebo bolo začaté na návrh žalobcu podaním jeho žiadosti. Po vyriešení tejto predbežnej otázky bolo ďalej úlohou súdu posúdiť, či žalovaný vec správne právne posúdil, keď o žalobcových žiadostiach rozhodol tak, že ich zamietol z dôvodu, že obdobie rokov 2010 až 2014, na ktoré žiadateľ žiadal vydať povolenia uplynulo a súčasne poukázal na skutočnosť, že žiadateľ nepreukázal splnenie podmienok podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 4 písm. b) zákona poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, resp. žalovaný mal konanie zastaviť podľa § 30 ods. 1 písm. h) zákona o správnom konaní. 44. Na výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulantnej záchrannej zdravotnej služby sa vzťahuje zákon o správnom konaní (§ 92 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). 45. Z ust. § 18 správneho poriadku vyplýva, že správny poriadok pozná dva spôsoby začatia správneho konania. Je to buď na základe procesnej aktivity účastníka konania (návrh na začatie konania) alebo na základe procesnej aktivity správneho orgánu (podnet). Pri prvom spôsobe začatia správneho konania, účastník konania v návrhu vymedzí, o čom bude orgán verejnej správy rozhodovať, t.j. určí predmet konania. Návrh účastníka konania na začatie konania je vždy procesný úkon, ktorý má schopnosť vyvolať správne konanie a účastník konania má právo nakladať, respektíve disponovať s konaním v tom zmysle, že jeho kvalifikovaný prejav vôle môže spôsobiť nielen začatie správneho konania ale aj jeho skončenie ešte predtým, než rozhodnutie správneho orgánu bude oznámené účastníkovi konania. Ak teda účastník konania podá návrh na začatie správneho konania, správny orgán musí z úradnej povinnosti konať v správnom konaní a ak účastník konania vezme návrh na začatie konania späť (v preskúmavanej veci svoju žiadosť) pred skončením správneho konania, správny orgán musí správne konanie zastaviť (§ 30 ods. 1 písm. b) zák. o správnom konaní). Takýto postup je prejavom takzvanej dispozičnej zásady v správnom konaní a vyplýva z hmotnoprávnej úpravy. V zásade je to v situácii, keď cieľom správneho konania je vydanie rozhodnutia o práve, resp. o oprávnení právnickej alebo fyzickej osoby. 46. Druhý spôsob začatia správneho konania je na podnet orgánu verejnej správy, kedy k začatiu správneho konania dochádza bez aktívnej účasti budúceho účastníka konania. To znamená, že z hmotnoprávnej úpravy, t.j. zo zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, vyplýva pre orgán verejnej správy možnosť alebo povinnosť začať správne konanie. 47. Dôvodom pre začatie konania ex offo je najmä vlastná činnosť orgánu verejnej správy. Ak z osobitného zákona vyplýva pre začatie správneho konania dispozičná zásada, orgán verejnej správy nemôže začať konanie z vlastného podnetu, to znamená, že orgán verejnej správy nemôže začať konanie, ktoré je možné začať len na návrh účastníka konania, ktorý musí prejaviť vôľu domáhať sa práva vyplývajúceho z hmotnoprávneho predpisu. 48. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaný dňa 12.5.2009 vyhlásil výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby na vopred stanovené sídla. Dňa 9.7.2009 žalovaný zverejnil výberové konanie v Hospodárskych novinách a na svojej internetovej stránke a dňa 4.9.2009 žalobca podal žiadosti o vydanie povolenia v zmysle vyhláseného výberového konania na obdobie rokov 2010 - 2014. 49. Z uvedeného vyplýva, že výberové konanie bolo uskutočnené z podnetu žalovaného po zistení potreby uskutočnenia výberového konania, či už z vlastnej činnosti alebo podnetu iných osôb. Výberové konanie bolo teda vyhlásené z jeho vlastnej iniciatívy. Po zverejnení výberového konania a jeho podmienok sa žalobca podanou žiadosťou prihlásil do výberového konania. Podaním tejto žiadosti sa v zmysle ust. § 14 ods. 2 zák. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti začalo správne konanie, ktoré však bolo ovládané zásadou oficiality. To znamená, že správne konanie sa začalo na podnet orgánu verejnej správy, pričom začiatok správneho konania, ktorého účastníkom bol žalobca, je možné stanoviť doručením jeho žiadosti žalovanému. 50. Medzi účastníkmi konania taktiež nebolo sporné, že dôvod správneho konania v čase vydania prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy odpadol, pretože žiadosť žalobcu z roku 2009 z dôvodu uplynutia obdobia, na ktoré žiadal vydať povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby sa stala bezpredmetnou. S poukazom na uvedené správny súd konštatuje, že orgán verejnej správy nepostupoval správne, keď o podanej žiadosti žalobcu rozhodol tak, že ju zamietol, čím vec nesprávne právne posúdil, nakoľko správne konanie ovládané zásadou oficiality začalo na podnet žalovaného vyhlásením výberového konania a jeho zverejnením v Hospodárskych novinách a na jeho internetovej stránke. 51. Podľa názoru súdu výberové konanie bolo začaté z podnetu správneho orgánu a keďže odpadol dôvod na uskutočnenie konania, žalovaný bol povinný konanie zastaviť podľa ust. § 30 ods. 1 písm. h) zákona o správnom konaní, pretože išlo o prekážku trvalého charakteru a začaté konanie stratilo svoj zmysel. 52. Správny súd s poukazom na uvedené dospel k záveru, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, a preto postupom podľa ust. § 191 písm. c) SSP preskúmavané rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 53. Bude povinnosťou žalovaného po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je žalovaný podľa ust. § 191 ods. 6 veta prvá SSP viazaný, v ďalšom postupovať podľa vyššie uvedeného právneho názoru súdu. 54. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. 55. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 S.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.