Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/73/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200946 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200946.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: I. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX X. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o invalidný dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. marca 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júla 2016 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16. augusta 2016 p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom podaným v zákonnej lehote, s námietkou percentuálneho ohodnotenia jej invalidity a doby vzniku invalidného dôchodku, sa navrhovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08.03.2016, ktorým jej odporkyňa podľa ust. § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom postení (ďalej len „ZSP“) zamietla žiadosť o priznanie invalidného dôchodku, z dôvodu nesplnenia potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok, ktorý je u poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov najmenej 10 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity, v prípade navrhovateľky určeným v lekárskej správe odporkyne zo dňa 18.01.2016 na deň 18. január 2016. Pred týmto dňom získala 3 449 dní obdobia dôchodkového poistenia a ďalšie obdobie preukázané nebolo. Navrhovateľka ku dňu vzniku invalidity získala 9 rokov a 164 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím podmienku potrebného počtu rokov na vznik nároku na invalidný dôchodok nesplnila. 2. Na základe dodatočne preukázanej doby poistenia v zmysle § 15 ods. 1 pís. f/ ZSP bol opätovne posúdený nárok navrhovateľky na invalidný dôchodok a v rámci autoremedúry, bolo rozhodnutím zo dňa 16.08.2016 zrušené rozhodnutie zo dňa 08. marca 2016. Rozhodnutím zo dňa 29. júla 2016, odporkyňa podľa ust. § 70 ods. 1 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. priznala navrhovateľke od 24. januára 2016 invalidný dôchodok v sume 90,20 eur. V jeho odôvodnení poukázala na podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 ZSP, teda že navrhovateľka sa stala invalidnou z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, na základe posúdenia posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava s výsledkom uvedeným v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite zo dňa 31.05. 2016. Odporkyňa doplnila, že ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu navrhovateľkinho zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia, má možnosť požiadať o opätovné posúdenie invalidity a zvýšenie sumy invalidného dôchodku. 3. K ďalšej podmienke, získaniu potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 ZSP ku dňu vzniku invalidity, odporkyňa uviedla, že u poistenca vo veku nad 40 rokov do 45 rokov je to najmenej 10 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Navrhovateľka pred 18. januárom 2016, získala 4 392 dní obdobia dôchodkového poistenia (ďalej len „ODP“) presný rozpis ktorého je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy, jej boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zák. č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú. Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 10 ZSP, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia a z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získala 12 rokov a 12 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienku potrebného počtu rokov ODP na vznik nároku na invalidný dôchodok. Odporkyňa ďalej konštatovala, splnenie aj ostatných podmienok nároku na invalidný dôchodok a ozrejmila, že napriek vzniku nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok ku dňu 18.01.2016, bol priznaný až od 24.01.2016, t.j. od zastavenia výplaty náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenského, priznaného pred vznikom nároku na invalidný dôchodok. Jeho suma bola určená podľa ust. § 73 ods. 2 ZSP ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Odporkyňa v rozhodnutí ďalej uviedla spôsob určenia priemerného osobného mzdového bodu, rozhodujúceho obdobia v zmysle ust. § 63 ods. 6 ZSP, ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, ktorými sú roky 1985 až 2015. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31.12.2007, priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie a všeobecného vymeriavacieho základu. Pretože navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zák. č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a preukázala dobu štúdia, ktorá sa hodnotí ako zamestnanie, v kalendárnom roku 1985 122 dní, v kalendárnom roku 1989 243 dní, v kalendárnom roku 2000 53 dní a v kalendárnom roku 2003 30 dní, patrí jej za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 4, 6391. V rozhodujúcom období úhrnom získala 3 296 dní, čo znamená 9,0302 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 ZSP. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,5138. Podľa § 63 ods. 4 pís. d/ ZSP sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2016 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu, ktorého hodnota je 0,6111. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 18. januáru 2016, získala 4 392 dní obdobia dôchodkového poistenia, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 zákona ZSP dosiahne dovŕšením 62 rokov veku, t.j. 26. júna 2033. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku navrhovateľka získala 6 369 dní, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 10 761 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 29,4822 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia dôchodkového poistenia 10 761 dní. Odporkyňa ďalej uviedla čo je aktuálna dôchodková hodnota, a jej hodnotu platnú k 24.01.2016, ktorá je 10,9930 eur a je určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2015 10,6865 eur a indexu 1,02867383, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta nahor. Suma invalidného dôchodku je 89,20 eur mesačne. Táto sa ďalej podľa § 82 ZSP zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 1,00 eur mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v § 1 písm. g/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 283/2015 Z.z.) na 90,20 eur mesačne. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý tvorí časť Lekárskej správy z 31. mája 2016. 4. Vo vyjadrení, zo dňa 19.08.2016, po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľky dňa 31.05.2016 posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne - ústredia, odporkyňa s odkazom na ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, rozviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala rozhodnutia zo dňa 29.07.2016 a 16.08.2016 ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na posudok posudkového lekára zo dňa 18.01.2016, podľa ktorého je navrhovateľka od 18.01.2016 invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Keďže navrhovateľka nesplnila ostatné podmienky vzniku nároku na invalidný dôchodok, t.j. potrebnú dobu poistenia pred vznikom invalidity t.j. 10 rokov, bol jej invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím (zo dňa 08.03.2016) zamietnutý v súlade s platnými právnymi prepismi. Dňa 25.04.2016 bol posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - pobočka a dňa 31.05.2016 posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredia, znovu posúdený zdravotný stav navrhovateľky, so zotrvaním na pôvodnom posudku, podľa ktorého navrhovateľka je podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „ZSP“) invalidná, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 45 %. V dôsledku toho, že navrhovateľka dodatočne preukázala dobu poistenia podľa § 15 ods. 1 pís. f/ ZSP od 01. januára 2004 do 31. júla 2006, bol opätovne posúdený jej nárok na invalidný dôchodok. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júla 2016 bol navrhovateľke od 24.01.2016 priznaný invalidný dôchodok v sume 90,20 eur a rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16. augusta 2016 bolo napadnuté rozhodnutie zo dňa 08.03.2016 v rámci autoremedúry zrušené. 5. Na pojednávaní dňa 15.11.2017 navrhovateľka predložila súdu lekárske a prepúšťacie správy v počte 30 listov a žiadala o prehodnotenie percentuálneho ohodnotenia miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu neuznania niektorých diagnóz ako aj nezarátania určitých období dôchodkového poistenia. Termínu určeného na deň 14.02.2018, 14.03.2018, 11.04.2018 a 30.05.2018 sa navrhovateľka bez ospravedlnenia nezúčastnila a na termín pojednávania dňa 27.06.2018, na ktorom bolo vo veci rozhodnuté, sa nedostavila ani zástupkyňa odporkyne. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo, preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci a dospel k záveru, že rozhodnutia odporkyne zo dňa 29.07.2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 16.08.2016 je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 12. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. 13. Z ust. § 71 ods.1 a 2 ZSP vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je uvedená v percentách v prílohe č. 4 cit. zákona (§ 71 ods. 5, 6, 7 a 8 ZSP). 14. Podľa § 72 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a/ do 20 rokov je menej ako jeden rok, b/ nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c/ nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d/ nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e/ nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f/ nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g/ nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. Podľa ods. 2 cit. ust. počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. 15. Podľa ust. § 112 ods. 4 ZSP dávka sa vypláca vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 16. Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske znalosti, preto vo veciach sociálneho poistenia je takéto dokazovanie zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia (§ 153 ods. 5 ZSP). 17. Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore (§ 153 ods.8 ZSP). Posudkoví lekári túto posudkovú lekársku činnosť vykonávajú vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania. 18. Z ust. § 209 ods. 1-4 ZSP vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala. 19. Údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nesubsumuje odôvodnenie rozhodnutia odporkyne, ktoré je verejnou listinou, ale je súčasťou obsahu posudku posudkového lekára, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia odporkyne. V ňom musia byť zhrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu poistenca a jeho vplyvu na jeho pracovnú schopnosť tak, aby bol spôsobilým podkladom na preskúmanie vecnej správnosti a teda zákonnosti rozhodnutia odporkyne. 1. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich bude v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 20. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 21. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 22. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 23. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v § 71 ods. 3 upravuje, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vyjadruje v percentách. Určuje, nakoľko následkom zdravotného postihnutia poklesla schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravým občanom rovnakého veku, vzdelania a pracovných skúseností. Rozhodujúcim na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je funkčný stav organizmu, ktorý sa zistí na základe predložených lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie a na základe funkčných vyšetrení a ich záverov. Posúdením funkčného stavu organizmu sa zistia zostávajúce telesné, duševné a zmyslové schopnosti, ktoré možno využiť pri vykonávaní vhodnej práce a ktoré možno skvalitniť rehabilitáciou, alebo rozšíriť rekvalifikáciou. Pri odporúčaní vhodnej práce (pri pracovnej rekomandácii) sa dbá na to, aby navrhovaná práca nezhoršovala zdravotný stav, ale prispela k udržaniu alebo rozvoju schopností zárobkovej činnosti. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje aj so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, ktoré nesúvisia s rozhodujúcim zdravotným postihnutím Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti na ostatné ochorenia sa nesčítavajú. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím, ale svojou podstatou ovplyvňujú funkčný stav organizmu, je možné zvýšiť percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti najviac o 10%. V prípade, že v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári sociálnej poisťovne pobočky a posudkový lekár sociálnej poisťovne ústredia vypracovali identické posudky so zaradením tak, ako je citované nižšie. 24. Krajský súd konajúci vo veci sa oboznámil s obsahom napadnutého rozhodnutia zo dňa 08.03.2016, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok a následne s obsahom rozhodnutí zo dňa 29.07.2016 a 16.08.2016 s odkazom na obsah pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 31.05.2016, tvoriaceho súčasť odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľka je podľa § 71 ods. 1 ZSP invalidná, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% oproti zdravej fyzickej osobe. Súd posúdil aj odborné lekárske posudky o invalidite v zmysle kritérií stanovených zákonom a dospel k záveru, že predložené posudky tieto kritéria spĺňajú, nakoľko zdravotný stav navrhovateľky zhodnotili posudkoví lekári z dostupných listinných dôkazov objektívne, vytvoriac spoľahlivý podklad pre zhodnotenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správnosť miery zhoršenia zdravotného stavu navrhovateľky potvrdil aj lekársky posudok zo dňa 19.01.2018, v ktorom posudkoví lekári dospeli k rovnakým záverom. Po oboznámení sa s lekárskymi správami súd zistil, že navrhovateľka bola informovaná o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa posúdenia jej zdravotného stavu v lekárskom posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určenej na 45 % a v posudku, tvoriacom podklad napadnutého rozhodnutia vyslovila nesúhlas s obsahom zápisu, bez uvedenia konkrétnych námietok. K osobnej anamnéze posudkoví lekári uviedli, obraz zdravotného stavu navrhovateľky, v spojení s príčinami a liečením prítomných diagnóz, s aktuálne prítomnými abúzami. K terajším ochoreniam poukázali na bolesti chrbta pre príznaky polyneuropatie na dolných končatinách, pre ktoré je liečená neurológom. Okrem toho je liečená hepatológom pre hepatitídu C a pneumológom pre chronickú obštrukčnú chorobu pľúc pri chronickom nikotinizme, s uvedením súčasnej liečby. V rámci subjektívnych zdravotných problémov navrhovateľky uviedli bolesti chrbta najmä v krížovej oblasti, pretrvávajúce bolesti ľavej nohy, jej neohybnosť, stuhnutosť a pocit, ako keby ju necítila. Pri liečbe hepatitídy C pociťuje veľa nežiaducich účinkov, ako horúčky, zimnice, bolesť hrdla, celkovú únavu, nechutenstvo, búšenie srdca, nespavosť, vyčerpanosť a podráždenosť. Občas vracia žlč, má problémy so stolicou, bolieva ju hlava, začala veľmi krvácať zo ženských orgánov. Podklad na posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky tvoria: prepúšťacia správa z hospitalizácie, hepatologické vyšetrenie zo dňa 05. a 6.11.2015 a zo dňa 04.03.2016, pneumologicko - ftizeologické vyšetrenie zo dňa 25.06.201, neurologické vyšetrenie z 09.11.2015, diabetologické vyšetrenie z 24.04.2015 diabetologické vyšetrenie, očné vyšetrenie zo dňa 22.05.2015 a CT hrudníka zo dňa 04.05.2015. 25. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 20 - 35 % boli určené degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách podľa pís. b/ položky 3, oddielu E kapitoly XV, s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndrsakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Zdravotné postihnutie bolo určené na hornej hranici určeného rozpätia miery poklesu schopnosti. Za iné zdravotné postihnutia bola percentuálna miera poklesu zvýšená o 10%. 26. Na základe dožiadania súdu bol znovu posúdený zdravotný stav navrhovateľky na základe doložených lekárskych správ (č.l. 25-54 súdneho spisu), z ktorých posudkovo významné sú: prepúšťacia správa z psychiatrickej kliniky FN Bratislava, hospitalizácia 19.12.2000 - 29.12.2000, 25.03.1996 - 03.04.1996, 18.08.1997 - 20.08.1997, 06.02.1997 - 12.02.1997, 13.01.1997 - 16.01.1997, hospitalizácia na Dermatovenerologickej klinike FN a LFUK Bratislava od 05.01.2006 - 24.01.2006, záznam z psychiatrického oddelenia NpOO v Trenčíne s hospitalizáciou od 25.07.2000 - 01.08.2000, neurologický nález zo dňa 06.06.2000, výsledok laboratórneho vyšetrenia z 10.05.2002, biochemické vyšetrenie krvi z 10.05.2002, interné vyšetrenie l. interná klinika FN Mickiewiczova Bratislava a psychiatrické vyšetrenie zo dňa 14.02.2000. Posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky bolo vykonané s konštatovaním, že predložené lekárske správy neodôvodňujú zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ani zmenu dátumu invalidity. 27. Rezumáciou obsahu spisu súd zistil, že napadnuté rozhodnutie zo dňa 29.07.2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 16.08.2016, č. XXX XXX XXXX X právne podriadené ust. § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od 24.01.2016 v sume 90,20 eur, vychádzajúc z poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nevykazuje znaky nedostatočnosti, arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Základ pre závery odporkyne poskytlo posúdenie posudkových lekárov sociálnej poisťovne v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných nálezov a aj osobného vyšetrenia navrhovateľky. V lekárskych posudkoch zo dňa 18.01.2016, 31.05.2016, a aj 19.01.2018, bol prijatý zhodný záver, že zdravotný stav navrhovateľky je zhoršený na úroveň invalidity, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkoví lekári určili zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, Oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pod Položku 3 pís. b/ - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmeno b/ degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndrsakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku. Zdravotné postihnutie bolo určené na hornej hranici určeného rozpätia miery poklesu schopnosti. Na ostatné ochorenia, ktoré nie sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím a svojou podstatou neovplyvňujú funkčný stav organizmu, percentuálnu mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti (ktorá môže byť v rozpätí najviac o 10%) navýšili o 10%. Na posudkové konania sa navrhovateľka riadne dostavila, s výnimkou tých, na ktoré nebola pre absenciu nových posudkovo závažných skutočností volaná, ku konaniam o opravnom prostriedku doložila viaceré kontrolné vyšetrenia, z posudkového hľadiska nevýznamné, ba naopak, ako bolo v ostatnom lekárskom posudku zo dňa 19.01.2018 skonštatované, nové skutočnosti, ktoré by pri dovtedajšom posudzovaní zdravotného stavu navrhovateľky neboli známe a zhodnotené a mohli skutkové vyhodnotenia ovplyvniť v jej prospech, posudkoví lekári ani pri opätovnom posudzovaní nezistili a nezistil ich z jej výpovede ani súd, nakoľko navrhovateľka sa na pojednávania súdu nedostavovala a listinné dôkazy z ktorých súd vychádzal, ich prítomnosti nenasvedčovali. Navrhovateľka síce na pojednávaní súdu dňa 15.11.2017 (ktorého jediného sa zúčastnila) svoje subjektívne námietky uviedla, no neprodukovala žiadne dôkazy, ktoré by mohli vyvolať zmenu v posudkových záveroch, nakoľko predložené lekárske nálezy a zdravotná dokumentácia neboli spôsobilé ovplyvniť, resp. zmeniť výsledky odbornej posudkovej činnosti lekárov odporkyne, ktorí sa v lekárskych správach podrobne, v súlade s ust. § 209 ods. 4 ZSP, vysporiadali so zdravotným stavom i zdravotnými problémami navrhovateľky, ktorá ako už bolo uvedené, sama neprodukovala žiadne dôkazy a ani neprezentovala žiadne argumenty svedčiace v prospech zmeny v posudkových záveroch a z ničoho nebolo možné vyvodiť záver o pochybení alebo zanedbaní povinnosti posudkových lekárov. Predložené lekárske správy a nálezy v prvotnom posudzovaní nevytvorili dostatočný podklad na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako odporkyňou určenej, v rozsahu 45%. Z uvedeného možno uzavrieť, že navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje mieru invalidity u rozhodujúceho zdravotného postihnutia a ani vo forme iných, ňou uvádzaných zdravotných problémov, tvoriacich sekundárne postihnutie, vyššiu ako 45 %. Naopak, posudky posudkových lekárov súd považoval za presvedčivé a nevnášajúce pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu navrhovateľky, riadne odôvodňujúce a posudzujúce závažnosť jej zdravotného postihnutia a obsahujúce logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí navrhovateľky ako aj o miere poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ani na konania o opravnom prostriedku dokladané lekárske správy nepreukázali pochybenia v posudkových záveroch, odôvodňujúce vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako na hornej hranici priznaných 35% pri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Súd nemohol prihliadnuť ani na námietku navrhovateľky vznesenú na pojednávaní dňa 15.11.2017 o nezapočítaní všetkých dôb obdobia dôchodkového poistenia pred vznikom nároku na invalidný dôchodok, nakoľko v osobnom liste dôchodkového poistenia absenciu takýchto období nezaznamenal a navrhovateľka ani v tomto ohľade žiadne dôkazné prostriedky nepredložila. Na margo námietok navrhovateľky súd okrajovo konštatuje, že výška invalidného dôchodku občana závisí od jeho príjmov počas celého pracovného života pred vznikom invalidity. To znamená že ten, kto zarábal viac, a preto počas svojho života platil vyššie odvody, bude mať pri rovnakom znížení schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj vyšší invalidný dôchodok ako občan, ktorý počas svojho života zarábal menej a platil si aj nižšie odvody. 28. Na základe uvedeného možno teda skonštatovať, že záver o poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli zdôvodnené v súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými a zákonnými kritériami a na základe platnej právnej úpravy. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila a s ohľadom na uvedené konštatuje, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie. 29. Z pohľadu komplexnosti posúdenia veci súd dopĺňa, že posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu postupujú okrem zákona o sociálnom poistení aj podľa prílohy č. 4 k tomuto zákonu, ktorá je rozdelená do príslušných kapitol podľa ochorení jednotlivých orgánov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách je podľa druhu zdravotného postihnutia uvedená v týchto kapitolách. Súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť, že v prípade zmeny vo vývoji zdravotného stavu navrhovateľky a na základe nových či aktuálnych lekárskych nálezov, môže opätovne odporkyňu požiadať o nové posúdenie jej zdravotného stavu (§ 71 ods. 10 ZSP). Osobný list dôchodkového poistenia tvorí prílohu rozhodnutí a rozhodujúce obdobie možno z údajov v ňom uvedených overiť. 30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. júla 2016 v spojení s rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16. augusta 2016 je vecne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 31. Krajský súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.