Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/74/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200955 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200955.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: N. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, ul. R. R. XXXX/XX O. proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 13. júna 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 13. júna 2016 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Opravným prostriedkom zo dňa 10.05.2016, tunajšiemu súdu prostredníctvom odporkyne doručeným dňa 06.06.2016, sa navrhovateľ domáhal započítania vyšetrovacej väzby, ktorá bola neoprávnená a trvala v čase od 24.05.1979 do 09.01.1980 a doby vojenskej služby v trvaní od 01.10.1981 do 10.05.1983 do banských rokov, pretože na vojenskú službu pre zrušenie jeho záväzku s Banskými stavbami Prievidza, z dôvodu vyšetrovacej väzby, nastúpiť musel. Podotkol, že ak takto súd rozhodnúť nemôže, žaluje zároveň Slovenskú republiku a žiada zaplatiť za uvedené doby stratu na dôchodku, ktorého výšku vypočíta sociálna poisťovňa ku dňu nároku na dôchodok. Vo vyjadrení zo dňa 25.05.2016 odporkyňa konštatovala, že dňa 20.01.2016 navrhovateľ požiadal o starobný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 21.10.2015, kedy dovŕšil 57 rokov veku. Odvolala sa na ust. § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zák. č. 555/2007 Z.z., § 274 ods. 1 ZSP v znení zák. č. 140/2015 Z.z., na ust. § 14 ods. 2, § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ“) a doplnila, že vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie, uvedenej v ustanovení § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. získal 4 358 dní obdobia dôchodkového poistenia (t. j. 11 rokov a 343 dní) a toto zamestnanie netrvalo k 31. decembru 1999 (navrhovateľ skončil zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. v I. AA kategórii, k 31. októbru 1995), nie je možné mu nároky, v zmysle citovaných ustanovení, priznať. V doplňujúcom vyjadrení zo dňa 18.07.2016 odporkyňa ozrejmila dôvod vydania zmenového rozhodnutia zo dňa 13.06.2016, v ktorom doplnila výrokovú časť rozhodnutia o dátum 21. október 2015, ku ktorému bola žiadosť navrhovateľa zamietnutá, pretože dôvody zamietnutia, t.zn. nesplnenie podmienok nároku na starobný dôchodok podľa ustanovení § 65 ods. 1 a 2 a § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., ust. § 21 ods. 1 a § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zák. č. 355/1999 Z.z. a čl. 52 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu č. 388/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa viažu k uvedenému dátumu. Na pojednávaní súdu dňa 02.05.2018 navrhovateľ žiadal, aby mu bola do odpracovanej doby započítaná väzba, ktorú absolvoval v období od 24.05.1979 do 09.01.1980 ako aj doba vojenskej služby od 01.10.1981 do 10.05.1983. Odporkyňa poznamenala, že doba väzby za obdobie od 24.05.1979 do 09.01.1980 bola navrhovateľovi započítaná a rovnako bola zhodnotená aj doba vojenskej služby, v termíne od 01.10.1981 do 10.05.1983, a to v III. pracovnej kategórii. Z uvedeného dôvodu, ako i preto, že navrhovateľ nedosiahol potrebný počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 21 ods. 1 písm. a/ ZSZ a jeho zamestnanie netrvalo k 31.12.1999, žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým, ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, obsahom administratívneho spisu, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s dokumentáciou dôchodkového poistenia získaného v Českej republike, s priebehom dôchodkového poistenia vypracovaným odporkyňou, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 29. marca 2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 13. júna 2016 je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 1. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 2. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 3. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 4. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 5. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 cit. zákona. 7. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. v znení zák.č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 8. Podľa § 14 ods. 1 zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie. 9. Podľa ods. 2 cit. ust. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a/ zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b/ ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c/ zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d/ zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e/ zamestnania členov posádok námorných lodí, f/ zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g/ zamestnania kesonárov a potápačov, h/ zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i/ zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j/ zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k/ zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l/ zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. 10. Podľa § 21 ods. 1 zákona 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h), d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov. 11. Podľa § 174 ods. 1 zákona 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ , prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 12. Podľa ods. 2 cit. ust. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='117/1988%20Zb.%25235'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. <aspi:// module='ASPI'&link='117/1988%20Zb.%25236'&ucin-k-dni='30.12.9999'> 13. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 14. Z ust. § 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 15. Podľa ust.§ 196 ods.1 ZSP dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 16. Podľa § 209 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 17. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 18. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 19. Podľa čl. 52 ods. 1 pís. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (nariadenie EP a R), príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: a/ podľa právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, iba ak podmienky nároku na dávky boli splnené výlučne podľa vnútroštátneho práva (nezávislá dávka); b/ vypočítaním teoretickej výšky a následne skutočnej výšky (paušálna dávka) takto: i/ teoretická výška dávky je rovná dávke, na ktorú by si daná osoba mohla uplatňovať nárok, ak by všetky doby poistenia a/alebo bydliska, ktoré boli dosiahnuté podľa právnych predpisov iných členských štátov, boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje deň priznania takejto dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku; ii/ príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku paušálnej dávky na základe teoretickej výšky podľa pomeru trvania dôb dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, k celkovému trvaniu dôb dosiahnutých pred vznikom poistného udalosti podľa právnych predpisov všetkých daných členských štátov (ods. 1). Príslušná inštitúcia uplatňuje, tam kde je to vhodné, na výšku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a/ a b/ všetky pravidlá týkajúce sa zníženia, pozastavenia alebo odňatia podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje, v rámci obmedzení ustanovených v článkoch 53 až 55 (ods. 2), daná osoba má nárok na najvyššiu čiastku vypočítanú v súlade s ods. 1 písm. a/ a b/ od príslušnej inštitúcie každého členského štátu (ods. 3). Ak výpočet podľa ods. 1 písm. a/ v jednom členskom štáte vždy vedie k nezávislej dávke, ktorá sa rovná, alebo je vyššia ako paušálna dávka, vypočítaná v súlade s ods. 1 pís. b/, príslušná inštitúcia môže odstúpiť od paušálneho výpočtu za podmienok určených vo vykonávajúcom nariadení. Takéto situácie sú uvedené v prílohe VIII (ods. 4). 20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 21. Navrhovateľovi je potrebné dať do pozornosti, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 22. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2016 v spojení s rozhodnutím zo dňa 13.06.2016 odporkyňa podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zákona č. 555/2007 Z.z. a § 14 ods. 2 § 21 ods. 1 a § 174 ods. 1, 2 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len ZSZ) v znení zák.č. 355/1999 Z.z. a podľa čl. 52 ods. 1 pís. b/ nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie EP a R“) zamietla navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 20. januára 2016, ktoré skutkovo odôvodnila tým, že získal iba 4 358 dní, čo je 11 rokov a 343 dní v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, pís. a/ zák. č. 100/1988 Zb. a zo znenia právneho odôvodnenia vyplýva, že nesplnil podmienky pre priznanie starobného dôchodku vo zvýhodnenej kategórii a v zníženom dôchodkovom veku podľa § 174 ods. 1 ZSZ, a trvanie zamestnania podľa §174 ods. 2 ZSZ ku dňu 31.12.1999. Odporkyňa zmenovým rozhodnutím zo dňa 13.06.2016 rozšírila výrok svojho pôvodného rozhodnutia o dátum 21. októbra 2015, od ktorého žiadal navrhovateľ priznať starobný dôchodok. Dôvody nepriznania starobného dôchodku ako aj právne posúdenie veci zostali nezmenené. 23. Z administratívneho spisu, ktorého súčasťou sú aj rozhodnutia implikované výrokom tohto rozsudku, mal súd preukázané, že navrhovateľ opakovane (žiadosť z roku 2014 bola právoplatne zamietnutá), žiadosťou spísanou dňa 20.01.2016, požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, v ktorej uviedol, že žiada o priznanie starobného dôchodku z poistenia v Českej aj Slovenskej republike, odo dňa 21.10.2015. Navrhovateľ bol ku dňu rozdelenia ČSFR zamestnaný u zamestnávateľa SUBTERRA a.s. Praha, so sídlom v ČR a z toho dôvodu sa všetky doby sociálneho zabezpečenia spred tohto dňa, v súlade s nariadením (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v spojení s platným čl. 20 Zmluvy SR a ČR, ktorý sa naďalej uplatňuje aj po vstupe SR do Európskej únie, považujú za doby sociálneho zabezpečenia podľa právnych predpisov Českej republiky. Dôchodkové konanie začala odporkyňa podľa európskych predpisov na koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia - podľa čl. 45 a čl. 47 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009, ktorým sa vykonáva nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a dňa 03.02.2016 zaslala podľa čl. 20 Zmluvy, navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok v ČR, aj s príslušnou dokumentáciou, Českej správe sociálneho zabezpečenia, ktorá rozhodnutím zo dňa 27.05.2016 túto žiadosť vzhľadom k nesplneniu potrebného počtu rokov odpracovaných v preferovanej pracovnej kategórii, pre nárok na zníženie vekovej hranice pre vznik nároku na starobný dôchodok, zamietla. Odporkyňa v konaní v súčinnosti s Českou správou sociálneho zabezpečenia zistila obdobie počtu rokov odpracovaných v zamestnaní I. pracovnej kategórie /v I. AA ktg/, v rozsahu 4358 dní, predstavujúcich 11 rokov a 343 dní obdobia dôchodkového poistenia, ktorého rozsah je zrejmý z priloženého osobného listu dôchodkového poistenia k zmenovému rozhodnutiu zo dňa 13.06.2016. Obdobie navrhovateľovho výkonu trestu mal zamestnávateľ zaevidované v rozmedzí od 22.05.1979 do 09.01.1980 v III. pracovnej kategórii, podľa potvrdenia zo dňa 04.03.2016 z firmy Skanska SK a.s., Bratislava, čo zistila odporkyňa v dôchodkovom konaní. Toto obdobie má navrhovateľ zhodnotené podľa podkladov od uvedeného zamestnávateľa (a vyplýva aj z osobného listu) a jeho požiadavku v opravnom prostriedku, zaradiť toto obdobie do „banských rokov,“ súd vyhodnotil ako neoprávnenú. K jeho námietke započítať do „banských rokov“ tiež obdobie vojenskej služby súd uvádza, že obdobie vojenskej služby od 01.10.1981 do 10.05.1983 hodnotila Česká správa sociálneho zabezpečenia, túto dobu však nezhodnotila ako zamestnanie v I. pracovnej kategórii, ktorá by sa podľa ust. § 174 ods. 2 ZSZ na dôchodkové účely mohla za takéto zamestnanie považovať. Uvedené vyplýva aj z osobného listu pri rozhodnutí zo dňa 13.06.2016, kde táto doba v rozsahu 578 dní je označená „J“ ako doba v cudzine. 24. Súd má tiež za preukázané, že navrhovateľovo zamestnanie v I. pracovnej kategórii netrvalo ku dňu 31.12.1999. Navrhovateľ podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia zamestnávateľa Geoprieskum, a.s. Nová Baňa, ukončil zamestnanie v I. pracovnej kategórii (ako baník) dňa 31.10.1995 (viď. osobný list). Na rozdiel od právnej úpravy platnej v ČR, pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 ZSZ, podľa právnych predpisov platných v SR sa vyžaduje, aby zamestnanie v baníctve trvalo k 31.12.1999. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 ZSZ od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie, uvedenej v § 14 ods. 2 pís. b/ ale tiež splnenie podmienky kladenej ods. 2 tohto ustanovenia, ktorou je, že takéto zamestnanie trvalo k 31.12.1999. 25. V preskúmavanej veci súd konštatuje, že navrhovateľovi nie je za týchto okolností možné priznať starobný dôchodok k 21.10.2015 tak ako žiada, t.j. v zníženej vekovej hranici 57 rokov, vzhľadom k nesplneniu zákonnej podmienky podľa § 174 ods. 2 ZSZ, k vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 § 174 ZSZ a to, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, keďže takéto zamestnanie navrhovateľ ukončil dňa 31.10.1995. Z dávkových spisov vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnaný v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou, neskôr ako tunelár do 31.10.1995 a k tomu dňu v tomto zamestnaní odpracoval 11 rokov a 343 dní, rozpis je uvedený v osobnom liste pri rozhodnutí zo dňa 13.06.2016, čím nesplnil ani podmienky nároku na starobný dôchodok v stanovenom rozsahu doby zamestnania. Navrhovateľovi tak nárok na starobný dôchodok nevznikol, lebo nezískal potrebných 13 rokov v I. AA pracovnej kategórii v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 pís. a/ ZSZ a takéto zamestnanie mu netrvalo k 31.12.1999. Dôchodkový vek pre navrhovateľa je podľa § 65 ods. 1 ZSP 62 rokov. 26. Súd má v konaní za preukázané, že odporkyňa v konaní postupovala v súlade s § 196 ZSP zistila riadne skutkový stav a na obe vydané rozhodnutia zo dňa 29.03.2016 a zo dňa 13.06.2016 správne aplikovala ust. § 174 ods.1 a 2 zák.č. 100/1988 Zb. Na základe uvedeného súd konštatuje, že odporkyňa postupovala zákonne a správne, keď navrhovateľovu žiadosť zo dňa 20.01.2016 o priznanie starobného dôchodku odo dňa 21.10.2015 zamietla napadnutým rozhodnutím zo dňa 29.03.2016 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 13.06.2016, pre nesplnenie podmienok pre priznanie starobného dôchodku podľa § 174 ods. 1 a 2 ZSZ. 27. Okrajovo konajúci súd dopĺňa, že alternatíva uvedená navrhovateľom v opravnom prostriedku, ktorou v prípade nezapočítania obdobia absolvovania základnej vojenskej služby a vyšetrovacej väzby do obdobia dôchodkového poistenia vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, žaluje Slovenskú republiku a za uvedené straty na dôchodku žiada zaplatiť, nemôže byť predmetom preskúmavania v danej veci. Navrhovateľ bol už v liste Ministerstva spravodlivosti SSR zo dňa 09.06.1981, zn. 86/80 - S/n poučený, že ak so stanoviskom uvedeným v tomto liste nie je spokojný, má podľa § 10 zák.č. 58/1969 Zb. možnosť domáhať sa náhrady škody proti Slovenskej socialistickej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SSR, podaním žaloby na súde. Týchto svojich práv sa navrhovateľ evidentne nedomáhal, čím svojim nekonaním naplnil rímskoprávnu zásadu Iura vigilantibus, non dormientibus prosunt, t.j. práva sú dané v prospech bdelých, a nie spiacich (t. j. v prospech tých, ktorí sa o svoje veci starajú) a jeho nekonanie nemôže byť konvalidované domáhaním sa uvedeného nároku v preskúmavanej veci, s úplne odlišným právnym základom. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý v konaní pred súdom nebol úspešný náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.