Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/78/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200996 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016200996.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľa: U. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, M. XXXX/X, XXX XX W. zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, na odvolanie navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. mája 2016 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 21. mája 2016 podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 pís. a/ Občianskeho súdneho poriadku z r u š u j e a vec v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie. Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Ondreja Krempaského, advokáta vo výške 371,15 eur na jeho účet vedený v Tatra banka, a.s. č.XXXXXXXXXX/ XXXX/IBAN X do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : 1. Opravným prostriedkom zo dňa 09.06.2016, tunajšiemu súdu doručeným dňa 10.06.2016, navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, žiadal zrušiť rozhodnutie zo dňa 21.05.2016 a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie, pre nesprávne právne posúdenie veci, nesprávne zistenie skutkového stavu, rozpor s právnymi prepismi, ustálenou judikatúrou a čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Rozhodnutie odporkyne označil za arbitrárne, pretože skutkové zistenia a právne závery v ňom uvedené, sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi citovanými v rozhodnutí, najmä s ust. § 60 ods. 2, § 65 ods. 1 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej iba „ZSP“) a ďalšími ustanoveniami právnych predpisov, o ktoré opiera odporkyňa svoje rozhodnutie. Navrhovateľ v opravnom prostriedku dôvodil, že starobný dôchodok žiadal priznať, pretože splnil obidve zákonné podmienky kladené ust. § 65 v spojení s ust. § 274 ZSP a bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Poukázal na rozdielny postup odporkyne voči výsluhovým dôchodcom, ktorí boli zaradení do III. kategórie (t.j. aj navrhovateľ) a ktorým dobu zhodnotenú pre priznanie výsluhového dôchodku nezapočítava do celkovej doby obdobia dôchodkového poistenia, t.j. neberie do úvahy ani postup krátenia starobného dôchodku podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, na rozdiel od výsluhových dôchodcov v I. a II. pracovnej kategórii, u ktorých do celkovej doby poistenia túto dobu podľa ust. § 274 ZSP započítava. Vo vzťahu k tejto námietke, poukázal na rozsiahlu judikatúru, konkrétne napr. rozsudok NS SR sp.zn. 7So/138/2011, sp.zn. 10So/59/2014, sp.zn. 1So/127/2014, sp.zn. 10So/18/2015 a sp.zn. 9So/187/2014, na niektoré rozsudky krajských súdov a namietol, že odporkyňa nepostupovala a neprihliadla na judikatúru NS SR, ktorá obsahuje výklad k ust. § 60 a § 255 ods. 5 ZSP, aj v zmysle ktorej žiadal do obdobia dôchodkového poistenia započítať aj dobu hodnotenú pri priznaní výsluhového dôchodku, ktorú mu odporkyňa pre priznanie starobného dôchodku vylúčila. 2. Vo vyjadrení zo dňa 12.07.2016 odporkyňa konštatovala, že dňa 23.02.2016 navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 09.06.2015, kedy dovŕšil 62 rokov veku. Odvolala sa na ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zák. č. 555/2007 Z.z., § 60 ZSP v znení zák. č. 461/2003 Z.z., na ust. § 255 ods. 5 ZSP a poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ k 09. júnu 2015 získal 5430 dní, t.j. 14 rokov a 320 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nezískal potrebnú dobu najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, čo je dôvod, pre ktorý bola jeho žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá. Poukázala na ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, z ktorých vyplýva, že za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktorá je zároveň dobou služby a nebola zaradená do I. alebo II. pracovnej kategórie, ak ju poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok, podľa zák. č. 328/2002 Z.z. Konštatovala, že navrhovateľovi už bola na nárok na výsluhový dôchodok, ktorý mu bol priznaný od 01.10.2003, zhodnotená doba služby a vymeriavacie základy za obdobie, počas ktorého vykonával funkciu colníka. Vo vzťahu k citovaným rozsudkom NS SR odporkyňa uviedla, že právny názor v nich uvedený, doposiaľ nebol zovšeobecnený, preto nejde o rozhodovaciu prax, ktorá by sa ustálila po určitú dobu pri rozhodovaní v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 21.05.2016 ako vecne správne potvrdiť. 3. Navrhovateľ v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.04.2018, skonštatoval totožnosť argumentácie v napadnutom rozhodnutí a vyjadrení odporkyne zo dňa 12.07.2016. Vo vzťahu k ust. § 274 ZSP, o ktoré odporkyňa oprela svoje závery zdôraznil, že nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie, zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku. Navrhovateľ citoval rozsiahlu judikatúru súdov, poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov a NS SR v skutkovo i právne porovnateľných ale aj rovnakých veciach, dokazujúcu, že odporkyňa postupuje diskriminačne, keďže vec rieši odchylne od tejto judikatúry a aj od judikatúry Ústavného súdu SR, ktorá súčasne potvrdzuje dôvodnosť jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku a aj podaného opravného prostriedku. 4. Na pojednávaní súdu dňa 16.05.2018 sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v plnom rozsahu pridržiaval dôvodov uvedených v opravnom prostriedku zo dňa 09.06.2016, ako aj vyjadrenia zo dňa 24.04.2018, v ktorých namietal nezapočítanie obdobia dôchodkového poistenia, zhodnoteného mu pre priznanie výsluhového dôchodku. Poukázal na množstvo rozhodnutí súdov, ktoré majú túto otázku dlhodobo vyriešenú, žiadal napadnuté rozhodnutie pre nezákonný postup odporkyne zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Na otázku súdu k rozhodnutiu odporkyne zo dňa 20.03.2017, ktorým navrhovateľovi na základe jeho novej žiadosti starobný dôchodok priznala, právny zástupca uviedol, že súdu túto skutočnosť neoznámil, nakoľko o nej nemal vedomosť. Odporkyňa sa v plnom rozsahu pridržiavala svojho vyjadrenia zo dňa 12.07.2016, zotrvala na dôvodoch rozhodnutia zo dňa 21.05.2016, pre ktoré navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla a rozhodnutie žiadala ako vecne správne potvrdiť. Do pozornosti dala, že navrhovateľ si podal novú žiadosť o priznanie dôchodkovej dávky od iného dátumu, od ktorého mu bola rozhodnutím zo dňa 20.03.2017 priznaná a nakoľko voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal, súd o tejto skutočnosti neinformovala. Súd pojednávanie na návrh právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý sa domáhal lehoty na zaujatie stanoviska vo veci podania novej žiadosti o priznanie starobného dôchodku, odročil. 5. Dňa 21.05.2018 doručil navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu stanovisko k veci, v ktorom poukázal na predchádzajúcu právnu úpravu, podľa ktorej, na rozdiel od súčasnej právnej úpravy, súdy podľa ust. § 220 a § 179 ZSP v spojení s ust. § 250l a nasl. O.s.p., preskúmavali neprávoplatné rozhodnutia Sociálnej poisťovne a je teda zrejmé, že v preskúmavanej veci nebolo právoplatne rozhodnuté tak, ako žiadal navrhovateľ, priznať mu starobný dôchodok odo dňa dosiahnutia dôchodkového veku, kedy splnil aj podmienku celkovej doby dôchodkového poistenia. Odporkyňa na novú žiadosť navrhovateľa priznala navrhovateľovi starobný dôchodok, nie však odo dňa dosiahnutia dôchodkového veku ku ktorému splnil aj podmienku celkovej doby poistenia, ale až od 24.07.2015 a nakoľko pôvodnej žiadosti navrhovateľa nevyhovela v celom rozsahu, nie je dôvod na zastavenie konania súdom. Odporkyňa rozhodnutie, či vyhovela odvolacím námietkam navrhovateľa súdu nedoručila a toho dôvodu opravný prostriedok nezobral späť, na jeho dôvodoch zotrval, a žiadal aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 21.05.2016 zrušil, vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania, podľa vyčíslenia zo dňa 16.05.2018. 6. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p.) podľa ust. § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok vo veci konal podľa doterajších právnych predpisov, napadnuté rozhodnutie odporkyne ako i konanie ktoré mu predchádzalo preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p., v súlade s ust. § 250l ods. 1 O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania a keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pripojenými listinnými dôkazmi v spisovej dôchodkovej dokumentácii, písomnými podaniami, najmä so žiadosťou navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku, s osobným listom dôchodkového poistenia vypracovaným k napadnutému rozhodnutiu, rozhodnutím Colného riaditeľstva SR, Bratislava z 08.10.2003, o priznaní výsluhového dôchodku od 01.10.2003 podľa zák.č. 328/2002 Z.z. a potvrdenia Colného úradu Bratislava zo dňa 11.06.2004 o dobe služby colníka od 08.04.1975 do 30.09.2003, s priebehom dôchodkového poistenia vypracovaným odporkyňou, preskúmal správnosť právneho posúdenia veci, vypočul zástupcov účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 21. mája 2016 je potrebné podľa ust. § 250j ods. 2 pís. a/ O.s.p. zrušiť, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ods. 3 cit. zák. ust. vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. 7. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 9. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 11. Z ust. § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. 12. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, dávky výsluhového zabezpečenia závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli dotknuté osoby v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, vdovský výsluhový dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok (§ 30 pís. a/ - h/). 13. Podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Určenie obdobia dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového bodu, priemerného osobného mzdového bodu či aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z ust. § 60-64 ZSP. 15. Podľa § 60 ods. 2 ZSP je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka (aj colníka), ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 5 ZSP sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba, získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu (vzťahuje sa aj na colníkov). 17. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. v znení zák. č. 140/2015 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 18. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 19. Podľa § 250q ods. 3 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. 20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č.128) vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb., ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 21. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. 22. K tomuto ústavnému právu uvádza rozhodnutie NS SR R 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v súvislosti s obdobnou prejednávanou vecou, že primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. 23. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 24. Správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 25. Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 21. mája 2016, odporkyňa podľa ust. § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) v znení zákona č. 555/2007 Z.z., zamietla navrhovateľovu žiadosť o priznanie starobného dôchodku zo dňa 23. februára 2016 a skutkovo ho odôvodnila tým, že ku dňu 9. júna 2015, kedy dovŕšil dôchodkový vek, získal iba 5430 dní, čo je 14 rokov a 320 dní obdobia dôchodkového poistenia, podľa rozpisu v priloženom osobnom liste k rozhodnutiu. S poukazom na potvrdenie Colného riaditeľstva SR Bratislava, zo dňa 08.10.2003 o dobe služobného pomeru, odporkyňa uviedla, že navrhovateľovi bol od 01.10.2003 podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov priznaný výsluhový dôchodok a pre nárok na tento dôchodok mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.04.1973 do 31.03.1975 a doba služby od 08.04.1975 do 30.09.2003, ktorá sa nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a nemožno ju započítať pre nárok na starobný dôchodok. Z uvedených dôvodov vylúčenia týchto dôb z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na priznanie starobného dôchodku, navrhovateľ nesplnil zákonnú podmienku podľa § 65 ods. 1 ZSP, tým že nezískal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. 26. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 23.02.2016 požiadal odporkyňu o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 09. júna 2015, t.j. od dovŕšenia dôchodkového veku. Z osobného listu dôchodkového poistenia k napadnutému rozhodnutiu a z priebehu dôchodkového poistenia vyplýva, že odporkyňa zhodnotila navrhovateľovi do obdobia dôchodkového poistenia dobu štúdia a zamestnania od 01.09.1968 do 31.03.1973, od 30.08.2004 do 15.02.2006 a od 01.03.2006 do 08.06.2015 a celkom vyčíslila obdobie jeho dôchodkového poistenia v rozsahu 5 430 dní, t.j. 14 rokov a 320 dní, bez započítania obdobia dôchodkového poistenia, ktoré mu bolo zohľadnené pri priznaní výsluhového dôchodku. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR Bratislava, zn: 40970/2003-8904 z 08.10. 2003 vyplynulo, že navrhovateľovi bol od 01. októbra 2003, podľa ust. § 38, § 39 a § 68 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, priznaný výsluhový dôchodok vo výške 10 310,- Sk mesačne. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že pre výpočet výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi podľa § 58 cit. zákona zhodnotená doba trvania výkonu štátnej služby 30 rokov a 176 dní, vrátane doby základnej vojenskej služby. Súčasťou administratívneho spisu boli aj evidenčné listy dôchodkového zabezpečenia, v ktorých jednotliví zamestnávatelia navrhovateľa potvrdili konkrétne obdobie jeho dôchodkového poistenia počas výkonu týchto zamestnaní a zárobky, ktoré v tomto období dosiahol. Súd mal preukázané, že odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa, pretože k 09.06.2015 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov (ust. § 65 ZSP). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zo dňa 21.05.2016 , svoj postup v konaní právne podložila ust. § 60 a § 255 ods. 5 ZSP, podľa ktorého nemá zahrnúť do obdobia dôchodkového poistenia obdobie ak ho profesionálny vojak a policajt (aj colník) mal zhodnotené pre priznanie výsluhového dôchodku. Súd preto konštatuje, že spornou je otázka právneho výkladu citovaných ustanovení a ich správnej aplikácie na skutkový stav veci, teda či pre priznanie starobného dôchodku navrhovateľovi, ako výsluhovému dôchodcovi, je správne a zákonné vylúčenie doby mu hodnotenej pre priznanie výsluhového dôchodku a to doby služby a doby základnej vojenskej služby v rozsahu 30 rokov a 176 dní, z obdobia dôchodkového poistenia. 27. Odporkyňa právne odôvodnila svoj postup v konaní ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, pričom navrhovateľovi pre nárok na starobný dôchodok nezapočítala obdobie výkonu služby colníka, vrátane vojenskej základnej služby, z dôvodu zhodnotenia tejto doby pre nárok výsluhového dôchodku, s odôvodnením, že cit. ust. ZSP toto obdobie nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a nemožno ho potom započítať pre nárok na starobný dôchodok. S touto právnou kvalifikáciou veci sa krajský súd nestotožnil, postupujúc podľa ustálenej judikatúry NS SR v obdobných veciach, hlavne z rozsudku NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 ale aj z ďalších rozsudkov NS SR napr. sp.zn. 10So/59/2014 a sp.zn. 9So/214/2008 (Zbierka stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011) a dospel k záveru, že na účel nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme, je potrebné takéto obdobie zhodnotiť a v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, vypočítanú teoretickú sumu starobného dôchodku následne krátiť, najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. Vychádzajúc z úpravy ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, podmienky tam uvedené musia byť splnené súčasne, čo u navrhovateľ nesplnil. Súd dáva do pozornosti aj rozhodnutia NS SR, sp.zn. 1So/2/2015 a sp.zn 10So/59/2014, z odôvodnenia ktorých vyplýva, že ide výlučne o gramatický výklad cit. ust ZSP v tom smere, že odporkyňa vylučuje obdobie dôchodkového poistenia u poistencov osobitného systému resp. iba u zaradených v III. pracovnej kategórii, tak ako navrhovateľ. Z ustálenej judikátury súdov vyplýva, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia, získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, za súčasnej aplikácie čl. 33 Dohovoru č.128. 28. Dohovor č. 128 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015065&f=2>má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015065&f=2>majú prednosť pred zákonom o sociálnom poistení a sú priamo záväzné aj pre odporkyňu. Ustanovenia zákona o sociálnom poistení / zabezpečení, <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1799816-1799816&f=2>je preto potrebné vykladať v kontexte s Dohovorom <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1015065&f=2>. Z článku 33 ods. 2 Dohovoru <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1994552-1994552&f=2>vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia. Výsluhový dôchodok plní od určitého veku poistenca funkciu starobného dôchodku a v prípade poistenca, ktorý má oba tieto dôchodky, je to dávka sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie určitého veku, v SR je to 62 rokov) a pri výpočte výšky starobného dôchodku sa uplatňuje postup krátenia podľa tohto článku. 29. Zákon o sociálnom poistení sa na sociálne zabezpečenie colníkov nevzťahuje len v prípade, že je tak upravené osobitným predpisom. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia a zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov - aj colníkov) sú založené na zhodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávku podmienenú dosiahnutím veku riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme ( s výnimkou prípadov podľa ust. § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti ZSP, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok (judikát R 1So/2/2015 NSSR). 30. Výkladom uvedených zákonných ustanovení (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach, dospel Najvyšší súd SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. 5/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky. Z uvedeného vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení, mala odporkyňa hodnotiť celú dobu navrhovateľovho dôchodkového poistenia, t.j. obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom aj osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku jeho dôchodku. 31. Pokiaľ odporkyňa vo veci rozhodla tak, že pre účely rozhodnutia o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie dôb poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia (dobu služby vrátane VZS) malo jej rozhodnutie za následok, že navrhovateľovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také právo, ktoré zohľadňuje celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky, dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 32. Keďže odporkyňa v napadnutom rozhodnutí vychádzala z obdobia dôchodkového poistenia navrhovateľa, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t.j. pre účely rozhodnutia o jeho starobnom dôchodku vylúčila obdobie dôchodkového poistenia ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, t.j. za výkon služby vrátane vojenskej základnej služby, vychádzalo jej rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho krajský súd zrušil a vec odporkyni vrátil na ďalšie konanie. 33. V ďalšom konaní odporkyňa posúdi nárok navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona o sociálnom poistení opätovne, zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia ktoré získal do vzniku nároku na starobný dôchodok, t.j. k 09.06.2015, kedy dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a vypočíta teoretickú sumu jeho starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval len vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z takto určenej teoretickej sumy starobného dôchodku však následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. 34. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. 35. Podľa ustanovenia § 151 O. s. p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia (ods. 1). Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 2). 36. Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení (ďalej iba „vyhláška 655/2004 Z. z.), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. 37. V zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: 38. a/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 39. c/ písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, 40. d/ účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín. 41. Podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. 42. Podľa ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 43. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s ustanoveniami § 137 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151, § 250l ods. 1 O.s.p. a § 11 ods. 4, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z. z. Keďže navrhovateľ mal v konaní celkový úspech, súd mu priznal právo na úplnú náhradu trov konania. 44. Právny zástupca navrhovateľa v podaní zo dňa 16.05.2018 vyčíslil trovy konania pozostávajúce z tarifnej odmeny za zastupovanie, režijného paušálu a DPH, celkovo v sume 371,15 eur. 45. Súd navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastupovania nasledovne: Odmena advokáta - vypočítaná zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby ako jedna trinástina z výpočtového základu podľa § 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 4 druhá veta vyhlášky č. 655/2004 Z. z.: - za 2 úkony právnej služby v roku 2016 - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 09.06.2016 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhl.), návrh na preskúmanie rozhodnutia zo dňa 09.06.2016 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.), pri použití základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 66 eur, vypočítanej z jednej trinástiny výpočtového základu, ktorý v r. 2016 predstavoval sumu 858 eur, t. j. spolu 132,00 eur; - za 2 úkony právnej služby v r. 2018 - spísanie vyjadrenia dňa 18.04.2018 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhl.), zastupovanie na pojednávaní dňa 16.05.2018 (§ 13a ods. 1 písm. d/ vyhl.), pri použití základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 70,85 eur, vypočítanej ako jedna trinástina výpočtového základu, ktorý v r.2018 predstavuje sumu 921 eur, t. j. spolu 141,70 eur. , Režijný paušál - podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. patrí advokátovi vo výške jednej stotiny výpočtového základu za jednotlivé úkony právnej služby, t. j. za r. 2016 z výpočtového základu 858 eur za dva úkony právnej služby spolu v sume 17,16 eur, za r. 2018 z výpočtového základu 921 eur za dva úkony právnej služby v sume 18,42 eur; t. j. spolu 35,58 eur. Daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhl.) vo výške 20 % zo sumy 309,29 eur (odmena advokáta 237,70 eur + režijný paušál 35,58 eur) , t. j. v sume 61,86 eur, Trovy konania v celkovej sume 371,15 eur, ktorých účelnosť vynaloženia právny zástupca navrhovateľa dostatočne a vierohodne preukázal, je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi na účet jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.