Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/125/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201003 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201003.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: AXIS servis s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 45 567 255, zastúpený advokátskou kanceláriou: Matoška & partners, s.r.o., Ševčenkova 18, 851 01 Bratislava, IČO: 45 376 263, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, 827 99 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0811/99/2015 zo dňa 07.04.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1. Dňa 17.12.2014 v prevádzke AXIS servis, s.r.o., ktorá je prevádzkovateľom internetového obchodu T..D..sk a T..N..sk vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej aj SOI) kontrolu zameranú na dodržiavanie zákona o ochrane spotrebiteľa, pri ktorej bol spísaný inšpekčný záznam z kontroly zo dňa 17.12.2014. V rámci vykonanej kontroly inšpektori odobrali Obchodné podmienky EKOPC a obchodné podmienky Svet pokladní. Pri výkone kontroly bolo zistené, že žalobca ako predávajúci v predložených obchodných podmienkach ukladal povinnosti bez právneho dôvodu, používal neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a takisto nekalú obchodnú praktiku. 2. Prvostupňový správny orgán listom zo dňa 02.09.2015 oznámil žalobcovi začatie správneho konania, oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 08.09.2015. 3. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, prvostupňovým rozhodnutím č. P/0426/01/2014 zo dňa 30.09.2015 rozhodla, že žalobca porušil zákaz ako predávajúci: - ukladať povinnosti bez právneho dôvodu a to nad rámec zákona, resp. v rozpore s ním a to v neprospech spotrebiteľa. Požiadavka vrátenia zakúpeného tovaru najneskôr do 7 dní, odo dňa keď spotrebiteľ svoje právo odstúpiť od zmluvy uplatnil, je kladená nad rámec zákona. Rovnako požiadavka pôvodného nepoškodeného obalu, resp. obmedzenie použitia výrobku v súvislosti s uplatnením práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy je kladená nad rámec zákona v neprospech spotrebiteľa. Ukladaním uvedených povinností nad rámec zákona došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon o ochrane spotrebiteľa). Uvedené ustanovenia boli upravené v Obchodných podmienkach EKOPC a Svet Pokladní v čl. 6 Právo zákazníka odstúpiť od zmluvy a Odstúpenie kupujúceho od zmluvy. - používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, stanovením podmienok v čl. 7 Reklamačné podmienky, pretože predmetné podmienky upravené v čl. 7 vylučujú, resp. obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady (§ 53 ods. 4 písm. d/ Občianskeho zákonníka). Zakotvením predmetnej podmienky došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane spotrebiteľa. - používať nekalú obchodnú praktiku, keď žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti informoval spotrebiteľa o nemožnosti odstúpiť od zmluvy, čo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. Nesprávnym informovaním o obmedzení zákonnej možnosti odstúpiť od zmluvy dochádza k porušeniu zákazu použitia nekalej obchodnej praktiky vo forme klamlivého konania v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4 a § 8 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobcovi pre porušenie zákazu ako predávajúcim ukladať povinnosti bez právneho dôvodu, používať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a nekalú obchodnú praktiku, ktorým došlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. c) a § 4 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4 a § 8 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane spotrebiteľa, bola uložená pokuta vo výške 2.000,- eur podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté potvrdzujúcim rozhodnutím žalovaného č. SK/0811/99/2015 zo dňa 07.04.2016 tak, že odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia trval na kontrolných zisteniach uvedených v inšpekčnom zázname zo dňa 17.12.2014. Uviedol, že konaním účastníka konania boli spotrebiteľovi uložené povinnosti bez právneho dôvodu a nebolo rešpektované jeho právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami. 5. Žalovaný zastával názor, že žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu z § 4 ods. 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa nesplnil v prípade podmienok vyplývajúcich z bodov 6.2 Obchodných podmienok EKOPC a 6.2 Obchodných podmienok Svet pokladní. Žalobca predmetnými podmienkami preniesol na spotrebiteľa nad rámec zákonnej úpravy povinnosti, ktoré sú dokonca v priamom rozpore s právami spotrebiteľa priznanými zákonom č. 102/2014 Z.z. V rozpore s osobitnou právnou úpravou žalobca tiež skrátil lehotu na vrátenie zakúpeného tovaru po uplatnení práva spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy. Žalovaný konštatoval, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím žalobca v danom prípade spotrebiteľa jednostranne znevýhodnil. Dôvodom neprijateľnosti obidvoch podmienok je podľa žalovaného tá skutočnosť, že ustálenie charakteru a momentu vzniku vady je otázkou, ktorou sa má predávajúci zaoberať v rámci reklamačného konania, a preto by nemal podmieňovať uplatnenie práv spotrebiteľa vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady výrobkov preukazovaním skutočnosti, že vady mala vec už v čase prevzatia tovaru. Odvolací orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí náležite odôvodnil právne závery, ku ktorým dospel pri posudzovaní prípadu, ako aj dôvody aplikácie zákona o ochrane spotrebiteľa a Obchodný zákonník na posudzované obchodné podmienky, ktorými sa spravujú zmluvné vzťahy so spotrebiteľmi. Poznamenal, že pre posúdenie celého prípadu je rozhodujúce, že došlo k porušeniu zákazov a povinností vyplývajúcich pre žalobcu zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Námietku žalobcu, že nie je majiteľom ani prevádzkovateľom internetovej domény T..N..sk žalovaný vyhodnotil ako irelevantnú pre účel ustálenia subjektu zodpovedného za zistené porušenia zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže žalobca za porušenie zákona o ochrane spotrebiteľa zodpovedá ako prevádzkovateľ oboch internetových obchodov T..N..sk a T..D..sk. Odvolací orgán vo vzťahu k uloženej pokute zastával názor, že správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti daného prípadu ako aj dôvody zisteného porušenia, a preto výšku postihu pokladal vzhľadom na skutkové zistenia za primeranú. Uviedol, že výška pokuty je primeraná aj s ohľadom na rozhodovaciu prax kontrolného orgánu, keďže je určená v spodnej hranici zákonom stanovenej sadzby. II. Žaloba 6. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 10.06.2016 domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. SK/0811/99/2015 zo dňa 07.04.2014. Argumentoval, že hlavným obchodným artiklom žalobcu sú elektronické registračné pokladne a už zo samotnej povahy veci teda elektronickej registračnej pokladne vyplýva, že zákazníkmi žalobcu sú právnické osoby alebo fyzické osoby - podnikatelia, nie spotrebitelia. Skutočnosť, že sa v obchodných podmienkach spomínajú aj spotrebitelia podľa názoru žalobcu neznamená, že sú naozaj aj zákazníkmi spoločnosti žalobcu. Vlastniť registračnú pokladňu pre spotrebiteľa nemá žiadny racionálny zmysel, preto z tohto dôvodu sú zákazníkmi spoločnosti žalobcu iba podnikatelia (právnické osoby alebo fyzické osoby) a to bez ohľadu na spomenutie spotrebiteľov v obchodných podmienkach spoločnosti. Z uvedeného mal za to, že žalovaný ako odvolací orgán nedostatočne zistil skutkový stav, následkom čoho došlo z právneho hľadiska k nesprávnemu posúdeniu veci. 7. Žalobca namietal výšku uloženej pokuty s odôvodnením, že v žiadnom prípade neplní výchovnú ani preventívnu úlohu, pretože pri hospodárení spoločnosti žalobcu spôsobí likvidáciu a úpadok spoločnosti, a preto ju možno označiť za protiprávnu. Uviedol, že žalobca hospodáril s výsledkom pred zdanením za rok 2013 vo výške X.XXX,- eur, s hospodárskym výsledkom pred zdaním za rok 2014 vo výške X.XXX,- eur a hospodársky výsledok za rok 2015 je vo výške X.XXX,- eur. Celkový obrat domény T..D..sk je za 3 roky jej existencie vo výške X.XXX,XX eur. Žalobca v tomto smere poukázal na nálezy Ústavného súdu ČR sp.zn. P1.ÚS 3/02 zo dňa 13.08.2002 a sp.zn. P1.ÚS 38/02 zo dňa 09.03.2004 a zároveň aj na uznesenie Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 20.04.2010 sp.zn. 1As 9/2008 a v súvislosti s uloženou pokutou argumentoval nedostatočne zisteným skutkovým stavom a nedostatočným odôvodnením tvrdení žalovaného v napadnutom rozhodnutí. 8. Žalobca ďalej tvrdil, že konanie žalovaného je zaťažené takou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože pri inšpekcii nebola prítomná žiadna zodpovedná osoba, pretože prítomný S.. K. G., ktorý mal v tom čase dohodu o pracovnej činnosti so spoločnosťou žalobcu, nebol na takej pozícii, aby mohol inšpektorom SOI poskytnúť požadovanú súčinnosť na vykonanie kontroly. Argumenty žalovaného týkajúce sa prítomnej osoby v priebehu kontroly vyhodnotil ako účelové a klamlivé, pretože S.. K. G., nikdy nebol vo funkcii vedúceho prevádzkovej jednotky, ani nebol na takej pracovnej pozícii poskytnúť požadovanú súčinnosť na vykonanie kontroly. 9. Žalobca bol toho názoru, že SOI nemá v danom prípade žiadnu právomoc kontrolovať a nie to ešte ukladať pokuty podnikateľskému subjektu, ktorý predáva tovar výlučne osobám, ktoré nemajú postavenie spotrebiteľa. Uviedol, že nebolo nijako preukázané, že by žalobca vôbec niekoho poškodil. Žalovaný vystupuje ako orgán ochrany spotrebiteľa a nie ako orgán, ktorý dohliada na ochranu podnikateľov. Podľa názoru žalobcu dané rozhodnutia sú nulitný právny akt, nakoľko sú vydané orgánom bez zákonom zverenej právomoci vo veciach ochrany nespotrebiteľov. Poukázal na to, že kontrola mala byť vykonaná na základe podnetu spotrebiteľa a žalobca neeviduje medzi svojimi klientmi žiadneho spotrebiteľa, preto je konanie žalovaného zaťažené takou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 10. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č. SK/0811/99/2015 zo dňa 07.04.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. P/0426/01/2014 zo dňa 30.09.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 11. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré súdu doručil dňa 29.06.2016 uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom žalovaný postupoval v súlade s Ústavou SR, zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi žalobcu sa pri rozhodovaní žalovaný podrobne zaoberal, svoje skutkové ako aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite odôvodnil. 12. Žalovaný nepopieral možnosť, že hlavným obchodným artiklom žalobcu sú elektronické registračné pokladne, avšak toto bez ďalšieho nevylučuje, že žalobca môže ponúkať a predávať výrobky aj spotrebiteľom. Vzhľadom na povahu ponúkaných výrobkov cez internetovú stránku E.:/..D..N. (EKOPC) je podľa žalovaného zavádzajúci argument žalobcu, že jeho zákazníkmi sú právnické osoby a nie spotrebitelia. Žalovaný uviedol, že ku dňu vyjadrenia sa k žalobe zistil, že žalobca stále ponúka na predmetnej internetovej stránke elektronické výrobky (notebooky, počítače, monitory, tablety, All In One, atď.), ktoré sú svojou povahou určené pre neobmedzený okruh zákazníkov a teda aj pre spotrebiteľov. Aj vo vzťahu k druhému internetovému obchodu (Svet pokladní) žalovaný argumentoval, že na predmetnej internetovej stránke sú v ponuke prinajmenšom dotykové monitory značky iiyama, ktoré sú použiteľné aj pre spotrebiteľov, a teda nakoľko sú v ponuke na predaj bez obmedzenia vzťahujúceho sa na povahu subjektov (kupujúcich), nie je vylúčené, že predmetné výrobky budú odpredané aj spotrebiteľom. Uviedol, že aj pri tomto internetovom obchode žalobca v obchodných podmienkach upravuje zmluvný vzťah aj s prihliadnutím na to, že jednou zo zmluvných strán môže byť aj spotrebiteľ, kde jasne vidieť predpoklad žalobcu, že počíta s predajom svojich výrobkov aj voči tejto skupine kupujúcich. 13. Žalovaný mal za jednoznačne preukázané v súvislosti s povahou predávaných výrobkov a charakterom obchodných podmienok, že žalobca konal v rozpore s v napadnutom rozhodnutí uvedenými ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko je zjavné, že ponuka výrobkov predávaných na internetových stránkach uvedených vyššie, smerovala aj vo vzťahu k spotrebiteľom. 14. K zoznamu klientov, ktorý ako dôkaz predložil žalobca spolu so žalobou, nepovažoval žalovaný za právne relevantný, pretože žalobca nedoložil, akým spôsobom, resp. z akého zdroja vytlačil tento zoznam. Na základe toho podľa žalovaného nemožno vylúčiť manipuláciu, resp. úpravu tohto zoznamu takým spôsobom, aby v ňom boli uvedené len podnikateľské subjekty. 15. Žalovaný zároveň však poukázal na to, že skutkové podstaty ustanovení § 4 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. c), v nadväznosti na § 7 ods. 1, ods. 4 a § 8 ods. 1 písm. g) zákona o ochrane spotrebiteľa, sú koncipované takým spôsobom, že pre ich porušenie postačuje už ohrozenie nimi chráneného záujmu, a teda ide o tzv. ohrozovacie iné správne delikty. 16. Ohľadom napadnutia výšky uloženej pokuty žalobcom v spojení s poukazom na hospodársky výsledok žalobcu, žalovaný bol toho názoru, že pri ukladaní pokuty za správny delikt malo by sa vychádzať z hospodárskeho výsledku spoločnosti žalobcu ako celku. Žalovaný dal do pozornosti celkové tržby žalobcu za roky 2012-2014 vo výške XXX.XXX,- eur (XXX.XXX,- eur za rok 2012, XXX.XXX,- eur za rok 2013 a XXX.XXX,- eur za rok 2014 - dôkaz E.:/..N.), preto považoval za otázne, či skutočne žalovaný zasiahol do práv žalobcu ako predávajúceho, ak mu pre porušenie vyššie uvedených povinností uložil pokutu vo výške 2.000,- eur, pokiaľ tento dosahoval v každom po sebe nasledujúcich rokov obraty vo vyššie uvedenej výške. Podľa názoru žalovaného ním uložená pokuta v žiadnom prípade nemohla pôsobiť likvidačne, čo do majetkovej sféry žalobcu, a preto na napadnuté rozhodnutie nemožno aplikovať ani jeden z nálezov Ústavného súdu Českej republiky ako ani uznesenie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky. 17. Žalovaný s poukazom na rozsudky NS SR sp. zn. 8Sžo/11/2011 a sp. zn. 2Sžp/27/2011 uviedol, že výšku uloženej pokuty ako aj jej odôvodnenie považuje za súladné so zákonom a podľa jeho názoru ním nedošlo k zásahu do práv žalobcu. Zdôraznil, že uložená pokuta sleduje aj požiadavku § 3 ods. 5 správneho poriadku, aby správne orgány dbali o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 18. K tvrdeniu žalobcu, že v čase výkonu kontroly nebola prítomná žiadna oprávnená osoba žalobcu, žalovaný konštatoval, že v inšpekčnom zázname zo dňa 17.12.2014 je za osobu prítomnú pri kontrole uvedený p. K. G. (vedúci prevádzkovej jednotky). Uvedený údaj si inšpektori SOI nemali odkiaľ vymyslieť, musel im byť nadiktovaný zo strany p. K. G., rovnaký údaj sa nachádza aj na strane č. 4 inšpekčného záznamu, pričom uvedená osoba tento záznam žiadnym spôsobom nenamietala, ani nespochybnila. Bez ohľadu na uvedené žalovaný mal za relevantné, že táto skutočnosť nemala vplyv na kontrolné zistenia. Zároveň poukázal, že v záväznom pokyne uloženom inšpektormi SOI je uvedené, že p. K. G. bude o výsledku kontroly SOI informovať vedenie spoločnosti žalobcu. Zároveň poukázal na to, že žalobca ako kontrolovaná osoba mal možnosť voči predmetnému opatreniu, ktoré mu bolo uložené na mieste a smerovala k prepracovaniu jeho všeobecných obchodných podmienok v zmysle zákona č. 102/2014 Z. z. podať písomné námietky do 3 dní odo dňa jeho doručenia, pričom toto právo nevyužil. Ku skutkovým zisteniam sa mal žalobca možnosť vyjadriť. Poznamenal, že po doručení oznámenia o začatí správneho konania, toto právo žalobca využil a k oznámeniu sa vyjadril listom zo dňa 17.09.2015, kde už ako podpísaný konateľ za žalobcu figuruje aj G.. K. G.. Nakoľko bolo vedenie spoločnosti žalobcu oboznámené s inšpekčným záznamom a počas celého správneho konania sa malo právo viackrát vyjadriť ku všetkým skutočnostiam a okolnostiam prípadu, žalovaný bol toho názoru, že konanie netrpí žiadnou vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň poukázal na to, že z kontrolnej činnosti SOI je bežné, že pri kontrole sú prítomní zamestnanci kontrolovanej osoby, ktorí dochádzajú v najväčšej miere do kontaktu so spotrebiteľmi a tí potom inšpekčný záznam len odovzdávajú štatutárnemu orgánu spoločnosti, ktorý má právo sa k nemu vyjadriť. 19. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhoval žalobu zamietnuť. V. Právna úprava 20. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 Správneho súdneho poriadku (ďalej SSP), preskúmal na nariadenom pojednávaní napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. 23. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. 24. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. 26. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu. 27. Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 250/2007 Z.z., predávajúci nesmie používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. 28. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. 29. Podľa § 7 ods. 4, veta prvá, zákona č. 250/2007 Z.z., za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. 30. Podľa § 8 ods. 1 písm. g) zákona č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený. 31. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66.400,- eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166.000,- eur. 32. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti. V. Závery správneho súdu 33. Krajský súd v Bratislave na základe podanej žaloby preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného č. SK/0811/99/2015 zo dňa 07.04.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Slovenskej obchodnej inšpekcie, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. P/0426/01/2014 zo dňa 30.09.2015, oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe. 34. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu mal správny súd za preukázané, že dňa 17.12.2014 v prevádzke AXIS servis s.r.o., Bratislava vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie kontrolu, pri ktorej bolo zistené, že žalobca ako predávajúci uložil spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu v bode 6.2 Obchodných podmienok EKOPC a v bode 6.2 Obchodných podmienok Svet Pokladní tým, že nerešpektoval práva spotrebiteľa vyplývajúce zo zákona č. 102/2014 Z. z. Ďalej v bodoch 7.1 Obchodných podmienok EKOPC a 7.1 Obchodných podmienok Svet Pokladní použil neprijateľnú podmienku. K naplneniu skutkovej podstaty nekalej obchodnej praktiky malo dôjsť formuláciou obsiahnutou v bode 7.1 Obchodných podmienok Svet Pokladní. 35. V danom prípade bola kontrola zameraná na dodržiavanie povinností žalobcu vyplývajúcich zo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení so zákonom č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru a poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Z obsahu a účelu predmetnej úpravy vyplýva právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. S obchodnými podmienkami ako súčasťou spotrebiteľskej zmluvy má spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť ešte pred uzatvorením zmluvy, avšak spotrebiteľ nemá možnosť pri uzatváraní zmluvného vzťahu ovplyvniť ich obsah a preto nesmú obsahovať podmienky odporujúce zákonu, prípadne spôsobujúce nerovnováhu vo vzťahu medzi predávajúcim a spotrebiteľom. 36. Žalobca namietal, že hlavným obchodným artiklom žalobcu sú elektronické registračné pokladne a už zo samotnej povahy veci teda elektronickej registračnej pokladne vyplýva, že zákazníkmi žalobcu sú právnické osoby alebo fyzické osoby - podnikatelia, nie spotrebitelia. Zo znenia obchodných podmienok žalobcu zverejnených na obidvoch internetových stránkach T..N..sk a T..D..sk, ktoré boli predmetom kontroly je nesporné, že ponuka žalobcom predávaných výrobkov smerovala aj vo vzťahu k spotrebiteľom. Na základe toho, že žalobca spotrebiteľov nijakým spôsobom nevyňal z ponuky na predaj svojich výrobkov, ale naopak, možno uzavrieť, že žalobca počítal teda aj s možnosťou ich zakúpenia práve spotrebiteľmi, čo nesporne podporuje skutočnosť, že priamo v obchodných podmienkach mal upravenú možnosť, že zmluvnou stranou môže byť spotrebiteľ a následne poukazoval na právne predpisy, ktorými sa bude tento zmluvný vzťah riadiť. 37. Zákon o ochrane spotrebiteľa v § 7 ods. 1 stanovuje, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. Správny súd z citovaného ustanovenia dovodil, že pre konštatovanie porušenia ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) a c) je postačujúce, ak žalobca ako predávajúci uvádzal v obchodných podmienkach informácie pre spotrebiteľa, ktoré napĺňajú znaky skutkových podstát týchto noriem. Súd súhlasil s argumentáciou žalovaného v tom smere, že nie je nevyhnutné, aby došlo aj k samotnému predaju týchto výrobkov, stačí ak sú vytvorené podmienky na ich prípadný predaj, pričom povaha výrobkov na oboch internetových stránkach umožňovala kúpu ponúkaných výrobkov aj spotrebiteľmi. Potom tvrdenie žalobcu, že tovar spotrebiteľom nepredával a teda v danom prípade ani následky porušením povinnosti nevznikli, je podľa názoru súdu vzhľadom na charakter ohrozovacieho správneho deliktu, v prípade ktorého nie je potrebné preukazovať, že k reálnemu porušeniu právnej povinnosti došlo, právne irelevantné. 38. Žalobca bol toho názoru, že Slovenská obchodná inšpekcia nemá v posudzovanej veci žiadnu právomoc kontrolovať a nie to ešte ukladať pokuty podnikateľskému subjektu, ktorý predáva tovar výlučne osobám, ktoré nemajú postavenie spotrebiteľa. Správny súd vo vzťahu k uvedenej námietke žalobcu poznamenáva, že predmetom kontroly SOI je porovnávanie zisteného stavu so stavom požadovaným všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorých dodržiavanie je Slovenská obchodná inšpekcia oprávnená kontrolovať. Postup inšpektorov SOI pri výkone kontrolnej činnosti vrátane pôsobnosti SOI a oprávnení inšpektorov SOI upravuje zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľov a v spojení s vyššie uvedenou konštatáciou ohľadne otázky spotrebiteľov ako zákazníkov žalobcu vyhodnotil správny súd túto námietku žalobcu a aj námietku, že neeviduje medzi svojimi klientmi žiadneho spotrebiteľa, ako neopodstatnené. 39. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že v čase výkonu kontroly nebola prítomná žiadna oprávnená osoba žalobcu, súd z administratívneho súdu mal preukázané, že v inšpekčnom zázname zo dňa 17.12.2014 je za osobu prítomnú pri kontrole označený p. K. G. - vedúci prevádzkovej jednotky. Z inšpekčného záznamu vyplýva, že osoba prítomná pri kontrole bola s jeho obsahom oboznámená, obsahu porozumela, čo menovaný potvrdil svojim podpisom. Okrem záväzného pokynu uloženého p. K. G., že bude o výsledku kontroly SOI informovať vedenie spoločnosti v lehote 2 pracovných dní, v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 128/2002 Z. z. bolo spoločnosti žalobcu uložené opatrenie na mieste (prepracovať všeobecné obchodné podmienky v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb), s poučením o možnosti podať písomné námietky voči opatreniu do 3 dní odo dňa doručenia. V stanovenej lehote sa žalobca k inšpekčnému záznamu nevyjadril. K zisteným nedostatkom sa až po doručení oznámenia o začatí správneho konania listom zo dňa 17.09.2015 vyjadril konateľ spoločnosti F.. S. S. a tiež už ako konateľ G.. K. G., v ktorom uviedli, že nedostatky zistené kontrolou boli okamžite odstránené, ich existenciu nijakým spôsobom nespochybnili a ani nenamietali, že v čase výkonu kontroly nebola prítomná žiadna zodpovedná osoba žalobcu. Pokiaľ ide o uvedenie nesprávneho údaju v súvislosti s osobou p. K. G. ako vedúceho prevádzkovej jednotky žalobcu, súd ma zato, že ide o takú vadu, ktorá nemala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rovnako tvrdenie žalobcu, že K. G. nebol zodpovednou osobou, s prihliadnutím na všetky vyššie uvedené okolnosti spojené s vykonaním kontroly, spísania inšpekčného záznamu s možnosťou vyjadrenia sa, ako aj na to, že menovaný poskytol súčinnosť kontrolórom SOI, čo znamená, že disponoval požadovanými informáciami spoločnosti a ani sám nenamietal oprávnenosť konať za žalobcu v priebehu kontroly, pričom nemôže byť bez povšimnutia ani skutočnosť, že G.. K. G. sa následne stal konateľom spoločnosti, vyhodnotil súd ako účelové, nemajúce vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. 40. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa je zrejmé, že žalobca sa dopustil viacerých skutkov, ktoré zákonodarca zaradil jednak pod rovnaké ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a), c), ktoré je sankcionované pokutou do výšky 66.400,- eur, pričom výška pokuty je daná na uváženie správneho orgánu. 41. Ukladanie pokút za správne delikty podlieha uváženiu správneho orgánu (diskrečná právomoc), v ktorom správny orgán v rámci zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu v stanovených limitoch uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie. Výšku pokuty je v rámci administratívneho trestania nutné diferencovať a individualizovať, majúc na zreteli základné funkcie ukladania sankcií - individuálnu a generálnu prevenciu. Použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu, musí byť riadne zdôvodnené. 42. Žalovaný podľa názoru súdu zvážil starostlivo všetky hľadiská pre určenie výšky pokuty v zmysle § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa a to charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky protiprávneho konania žalobcu. V danom prípade žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca, ním uložená pokuta je v dolnej hranici trestnej sadzby. Pri ukladaní pokuty bolo prihliadané aj na celkový počet podmienok, ktorých rozpor s právnymi predpismi bol zistený, na ich obsah ako aj mieru, ako zasahujú do práv a oprávnených záujmov spotrebiteľa. 43. Aj tvrdenie žalobcu, že uložená pokuta mohla pôsobiť v jeho majetkovej sfére likvidačne, súd vyhodnotil ako nedôvodné, pretože výšku pokuty s ohľadom na hospodárske výsledky žalobcu, ktorý v dotknutom období v strate nebol, považoval aj v spojení s uvedenými okolnosťami prípadu za primeranú a prihliadol na možnosť uloženú pokutu uhradiť aj v splátkach. 44. Potrebné je ešte uviesť, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa žalobca do budúcna vyvaroval porušení zákonných povinností. V súvislosti s výchovnou a preventívnou funkciou pokuty súd poukazuje na zistenia správneho orgánu, že Obchodné podmienky EKOPC zverejnené na internetovej stránke T..D..sk obsahovali ku dňu 29.09.2015, teda cca 10 mesiacov od vykonanej kontroly dňa 17.12.2014 a uloženého opatrenia na mieste, ustanovenia v rovnakom znení, ako sú uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia a obdobne v prípade Obchodných podmienok Svet Pokladní s výnimkou Článku 6. Odstúpenie kupujúceho od zmluvy, boli ustanovenia, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia v uvedených Obchodných podmienkach Svet Pokladní, i napriek tvrdeniu žalobcu, že zistené nedostatky ihneď odstránil. 45. Na základe uvedeného správny súd konštatoval, že žalovaný pri rozhodovaní vo veci vychádzal z dostatočne a zákonným spôsobom zisteného skutkového stavu, tento po právnej stránke posúdil správne, svoje závery tak pokiaľ ide o ustálenie zodpovednosti žalobcu za protiprávne konanie, ako aj uloženie sankcie a jej výšku, náležite a veľmi podrobne odôvodnil. 46. Krajský súd v Bratislave s poukazom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov a bol názoru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 47. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 167 SSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 755/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov z znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.