Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Sd/88/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201149 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201149.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci navrhovateľky: T. O. (predtým N. N.), nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M.. G. XX, XXX XX Z., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o neprávom vyplatený vdovský dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. marca 2015 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.03.2015 číslo XXX XXX XXXXX p o t v r d z u j e. Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 13.03.2015 číslo XXX XXX XXXX X právne odôvodneným ustanovením § 236 ods. 1 písm. a/ a b/, Zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z., § 227 ods. 3 druhá veta Zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z., ustanovením § 264 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „ZSP“), ustanovením § 46 ods. 1, 2, 7 Zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ“) odporkyňa zaviazala navrhovateľku do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v celkovej sume 14 862,84 eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázala na vyplácanie vdovského dôchodku odporkyni za obdobie od 02.01.2010 do 31.12.2010 v sume 235,40 eur mesačne, od 01.01.2011 do 31.12.2011 v sume 239,70 eur mesačne, od 01.01.2012 do 31.12.2012 v sume 247,70 eur mesačne, od 01.01.2013 do 31.12.2013 v sume 255 eur mesačne a od 01.01.2014 do 01.01.2015 v sume 260,70 eur mesačne, v celkovej sume 14 862,84 eur, napriek tomu, že navrhovateľke nepatril. Uviedla, že navrhovateľka dňa 12.12.2009 uzatvorila manželstvo, čo ale neohlásila a túto skutočnosť odporkyni dňa 23.10.2014 oznámil jej manžel a súčasne bola potvrdená aj matričným úradom v Seredi. Rozhodnutím zo dňa 10.11.2014 bola počnúc dňom 02.01.2015, navrhovateľke výplata vdovského dôchodku zastavená. 2. Navrhovateľka podaniami zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010 odporkyni oznamovala, že dňa 12.12.2009 uzavrela manželstvo a z toho dôvodu žiadala o pozastavenie vyplácania vdovského dôchodku. Podaním zo dňa 16.01.2016 navrhovateľka poukazovala na to, že svoju povinnosť podľa § 227 ods. 3 ZSP si splnila trikrát, o čom založila kópie listov a podacích lístkov. Namietala postup odporkyne žiadajúcej vrátenie finančnej čiastky, pretože chybu nespravila ona, ale odporkyňa a v ďalšom opisovala neetické správanie svojho manžela (oznamovateľa) ako aj postupy a spôsoby Sociálnej poisťovne. Toto podanie navrhovateľky, odporkyňa predložila súdu ako odvolanie voči jej rozhodnutiu 3. Vo vyjadrení zo dňa 23.06.2016 odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, pričom poukázala na rozhodnutie zo dňa 08.07.2002, č. XXX XXX XXXX, ktorým podľa § 45 a § 49 ZSZ priznala navrhovateľke od 18.04.2002 vdovský a sirotský dôchodok. V poučení rozhodnutia bolo uvedené, že oprávnený alebo iný príjemca dávky je povinný v lehote do 8 dní písomne ohlásiť zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Navrhovateľka dňa 12.12.2009 uzatvorila manželstvo a informáciu o tom, odporkyni dňa 23.10.2014 oznámil manžel navrhovateľky. K argumentácií a dôkazným prostriedkom navrhovateľky, že už v roku 2010 hlásila uzatvorenie nového manželstva, odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka vo svojich podaniach neuviedla žiadne identifikačné údaje a vdovský dôchodok naďalej prijímala, čím spôsobila vyplatenie dávky neprávom. Poukázala aj na to, že pri preverovaní oznámení doručených navrhovateľkou zistila, že záznamy z roku 2010 sa už v jej organizačnej zložke nenachádzajú. 4. Dňa 14.03.2018 doručila navrhovateľka súdu podanie označené ako žiadosť o vzatie návrhu späť, v odôvodnení ktorého uviedla, že žiaden návrh voči odporkyni na súd nepodávala, poprela tvrdenie odporkyne o nesplnení si oznamovacej povinnosti v súvislosti so zmenou jej stavu a žiadala o vzatie jej návrhu späť preto, aby si odporkyňa svoje pochybenie uvedomila. Na základe výzvy súdu zo dňa 14.03.2018, ktorou žiadal navrhovateľku o vyjadrenie či na požiadavke späťvzatia návrhu zotrváva, alebo žiada o preskúmanie predloženej veci v zmysle príslušných zákonných ustanovení, navrhovateľka podaním doručeným súdu dňa 28.03.2016 opakovane poukázala na splnenie si svojej oznamovacej povinnosti a to hneď po doručení opraveného sobášneho listu, opakovane namietala postupy a spôsoby riešení problémov odporkyňou, pričom poukázala aj na to, že od novembra 2015 jej opäť vznikol nárok na vyplácanie vdovského dôchodku a napriek tomu jej zo strany odporkyne nebol vyplatený ešte ani cent. Súd žiadala o spravodlivé posudzovanie a rozhodovanie, nakoľko zákony platia pre všetkých rovnako. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec, v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. § 250q ods. 3 O.s.p.). 6. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 7. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 8. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 9. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov. 10. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007Z. z., poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu. 11. Podľa § 269 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak bol starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru 2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného zdroja príjmu. 12. Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak a/ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, b/ prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila c/ vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 13. Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Vdova má nárok na vdovský dôchodok, ak a/ je invalidná b/ stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa c/ vychovala aspoň 3 deti d/ dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti e/ dosiahla vek 50 rokov alebo f/ dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností uvedených v § 19 ods. 1, alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách. 14. Podľa § 46 ods. 7 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na vdovský dôchodok zaniká vydajom. 15. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 16. Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 17. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 18. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. 19. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). 21. Je potrebné dať do pozornosti, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým, jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). 22. Zákon o sociálnom poistení stanovuje subjektom, zúčastneným na sociálnom poistení, viaceré povinnosti, ktorými majú byť dosiahnuté jeho ciele a úlohy. Zákon povinnosti v rámci systému sociálneho poistenia nielen ukladá, ale ak určitý subjekt svoje povinnosti neplní alebo porušuje, ich dodržiavanie aj primerane vynucuje. 23. Odporkyňa svoje rozhodnutie, ktorým navrhovateľke uložila povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok odôvodnila tým, že si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej z ust. § 227 ods. 3 ZSP, následkom čoho bol vdovský dôchodok poukázaný aj v dobe od 20. januára 2010 do 01. januára 2015, hoci v tejto dobe jej už podľa § 46 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. nepatril‚ nakoľko zanikol dňa 02.01.2010. Z uvedeného dôvodu je v zmysle § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ ZSP povinná neprávom vyplatenú sumu 4 862,84 eur vrátiť. 24. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dôvod zániku vdovského dôchodku, t.j. uzatvorenie nového manželstva dňa 12.12.2009, oznámil odporkyni vtedajší manžel navrhovateľky, W. Navrhovateľka vo svojich podaniach síce argumentovala a aj odporkyni doručila fotokópie oznámení zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010, ktorými oznamovala uzavretie nového manželstva, no administratívny spis subsumuje aj také listinné dôkazy, ktoré dobromyseľnosť navrhovateľky prijímať jej nepatriace dávky významným spôsobom spochybňujú. Navrhovateľka, napr. listom zo dňa 14.12.2011 zaslala odporkyni vyjadrenie k jej oznámeniu o predpísanej dlžnej sume, pričom v záhlaví sa označila len ako T. Na žiadosť odporkyne zo dňa 04.08.2013, ktorou žiadala oznámiť, resp. predložiť úradne overený doklad o navrhovateľkinom správnom priezvisku, navrhovateľka doručila fotokópie pasu a vodičského preukazu, opatrené otlačkami notárskej pečiatky zo dňa 17.09.2013, osvedčujúcimi doslovnú zhodu s úplným prvopisom oboch dokladov, obsahujúcich meno T. N.. Ďalším podaním zo dňa 11.11.2014, odporkyni doručeným dňa 19.11.2014, žiadala navrhovateľka, opätovne v záhlaví označená ako T. N., o zasielanie sirotského a vdovského dôchodku na účet jej syna, z dôvodu zmeny svojho zdravotného stavu, pre ktorý nie je schopná chodiť po dôchodok na poštu. 25. K uvedenému krajský súd poukazuje na znenie celej dispozície ods. 1 ust. § 236 zákona č. 461/2003 Z.z pre naplnenie dôvodov ktorej je príjemca dávku povinný vrátiť. Príjemcovi dávky možno totiž uložiť povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku (alebo jej časť) len v troch prípadoch, a to ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila a ak vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Interpretáciou všetkých troch skutkových podstát možno dôjsť k záveru, že navrhovateľka naplnila obsah všetkých troch, najmä však skutkovej podstaty podliehajúcej písm. a/ a b/. Ak by súd aj vzal do úvahy obranu navrhovateľky, že podaniami zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010 oznamovala uzavretie nového manželstva a teda že povinnosť uloženú jej ods. 3 ust. § 227 ZSP si splnila, hoci nie v zákonom určenej osemdňovej lehote, navrhovateľka sama svojim konaním, resp. ďalšou korešpondenciou poprela pravdivosť, resp. dobromyseľnosť jej konania, nakoľko vyššie uvedené listinné dôkazy samy o sebe popierajú dôveryhodnosť navrhovateľky, ktorá predložením overených fotokópií vodičského preukazu a pasu zo dňa 17.09.2013, na meno T. N., reagovala na výzvu odporkyne zo dňa 04.09.2013 o preukázaní zmien v jej stave. Navrhovateľka, vo svojich podaniach, všetkých z roku 2010, odporkyni oznamovala nielen uzavretie nového manželstva, ale súčasne ju žiadala aj o pozastavenie vyplácania vdovského dôchodku a strane druhej ju podaním zo dňa 11.11.2014 žiadala o vyplácanie vdovského dôchodku na účet jej syna. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľka si bola vedomá povinnosti splnenia svojej oznamovacej povinnosti a z nej prameniaceho následku nemožnosti prijímania dávok vdovského dôchodku, nakoľko o jeho pozastavenie v listoch zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010 sama žiadala. Tieto ale napriek tomu prijímala, a to za obdobie od 01.01.2010 do 01.01.2015, celkovo v sume 14.862,84 eur. 26. Z uvedenej argumentácie súd uzavrel, že povinnosť navrhovateľky neprávom prijatú sumu vrátiť je jednoznačná a rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.03.2015 je vecne i právne správne a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil. 27. Krajský súd k svojmu procesnému postupu, ktorým nerozhodol o späťvzatí návrhu navrhovateľky ale konal v merite veci uvádza, že odôvodnenie tohto späťvzatia nekorešpondovalo s následkom takéhoto procesného návrhu, nakoľko z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou bolo zrejmé, že jej cieľom je zastavenie konania o návrhu odporkyne, ktorú mylne považovala za navrhovateľku. 28. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.