Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/149/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201185 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201185.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Minister spravodlivosti Slovenskej republiky (v rozhodnom čase Lucia Žitňanská), so sídlom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská komora exekútorov - Disciplinárna komisia, so sídlom Šustekova 49, 851 04 Bratislava, za účasti: W.. W. E., súdna exekútorka, N.. I. XX, XXX XX W., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ODK 21/2015-11 zo dňa 04.05.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 01.07.2016 domáhala preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia Odvolacieho disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov č. ODK 21/2015-11 zo dňa 04.05.2016, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov (ďalej len „prvostupňový disciplinárny senát) č. DK 27/2012 zo dňa 14.02.2013. Prvostupňový disciplinárny senát rozhodnutím č. DK 27/2012 zo dňa 14.02.2013 vo veci disciplinárne obvinenej súdnej exekútorky W.. W. E. rozhodol, že disciplinárne obvinená súdna exekútorka sa nedopustila disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) a preto sa jej v zmysle § 227 Exekučného poriadku disciplinárne opatrenie neuložilo. 2. Disciplinárne konanie proti súdnej exekútorke W.. W. E. začalo na návrh bývalého ministra spravodlivosti Slovenskej republiky - JUDr. Tomáša Boreca, nakoľko pri výkone exekúcie v exekučnom konaní sp. zn. EX- 961/11, v ktorom súdna exekútorka konala v prospech oprávneného: Premier Consulting, spol. s r.o., Františkánov 3, 945 01 Komárno, proti povinnému: Obec Čeľovce, Hlavná 72/49, 076 17 Čeľovce, sa svojím postupom dopustila zavineného porušenia povinností exekútora vyplývajúcich mu z ustanovení Exekučného poriadku a iných súvisiacich predpisov tým, že zriadila exekučné záložné právo na 194 nehnuteľnostiach povinného a tiež upovedomenie o ďalších trovách exekúcie vo výške 6.438,86 eur + 20% DPH, ktoré predstavujú odmenu exekútorky za zriadenie exekučného záložného práva na predmetné nehnuteľnosti pričom vymáhaná istina bola 985,- eur a príslušenstvo 1.200,- eur, ktorá mohla byť vymožená aj iným spôsobom ako predajom nehnuteľností. 3. Minister spravodlivosti návrhom žiadal disciplinárny senát o vydanie rozhodnutia, ktorým exekútorku vzhľadom na povahu vyššie opísaného konania a mieru zavinenia uzná za vinnú zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia pri výkone činnosti exekútora a uloží jej v zmysle ust. § 221 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku disciplinárne opatrenie - peňažnú pokutu v sume 330,- eur. 4. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil totožnými právnymi i skutkovými závermi tak, ako ich prezentoval prvostupňový disciplinárny senát a to, že samotné zriadenie exekučného záložného práva nie je výkonom exekúcie, keďže záložné právo má akcesorický a zabezpečovací účel, čo je právnou notorietou. Pokiaľ má súdny exekútor postupovať podľa zákona, musíme posudzovať právnu úpravu platnú v čase zriadenia exekučných záložných práv, konkrétne § 64 Exekučného poriadku, ktorý deklaruje, že spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Z jednoduchého výkladu argumentum e contrario je zrejmé, že spôsob vykonania exekúcie neurčuje súdny exekútor pri podaní návrhu na zriadenie exekučného záložného práva. Z tejto skutočnosti možno jasne dovodiť, že súdny exekútor je takýmto návrhom viazaný, opačný výklad nemá oporu v zákone. Preto je zrejmé, že súdna exekútorka postupovala lege artis, a teda v súlade s právnou úpravou. Pokiaľ je súdny exekútor návrhom na zriadenie exekučného záložného práva viazaný, je zrejmé, že zriadi exekučné záložné právo v rozsahu uvádzanom oprávneným. Iný výklad podľa žalovaného nemožno pripustiť, nakoľko pokiaľ by mal súdny exekútor diskrečnú právomoc si vyberať z návrhu na zriadenie exekučného záložného práva „vhodné nehnuteľnosti“ alebo nevybrať žiadne, logicky by takýmto návrhom nebol viazaný. V takom prípade, keby sme hypoteticky mali takýto výklad vyložiť ad absurdum, súdny exekútor by mohol zriadiť exekučné záložné právo aj na iné nehnuteľnosti ako ich navrhol oprávnený vo svojom návrhu. Je zrejmé, že k takýmto situáciám by v zmysle zákona nemalo dôjsť. Pokiaľ vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v § 6 určuje, že odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eur za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť, je zrejmé, že odmena za zriadenie exekučných záložných práv na nehnuteľnosti sa vypočíta ako súčin sumy 33,19 eur a počtu nehnuteľností. Na tom nič nezmení ani konštatovanie o prípadnej amorálnosti výkonu exekúcie, ako to naznačuje povinný v námietkach voči ďalším trovám exekúcie zo dňa 04.11.2011. 5. V podanej žalobe žalobkyňa poukazuje na skutočnosť, súdna exekútorka 31.10.2011 vydala upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva, príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného (katastrálne územie Č., LV XXX, XXX F. XXXX, celkovo 194 nehnuteľnosti) a tiež upovedomenie o ďalších trovách exekúcie vo výške 6.438,86 eur + 20% DPH, ktoré predstavujú odmenu exekútorky za zriadenie exekučného záložného práva na 194 nehnuteľností. Správa katastra Trebišov exekútorke 11.11.2011 oznámila, že 04.11.2011 bol vykonaný zápis údajov k predmetným nehnuteľnostiam. Okrem toho Okresné riaditeľstvo PZ v Trebišove, na základe žiadosti exekútorky o vykonanie lustrácie v evidencii motorových vozidiel, vykonalo 14.10.2011 blokáciu špeciálneho hasičského vozidla a nákladného skriňového prívesu povinného, pričom pohľadávka oprávneného v predmetnom exekučnom konaní bola 985,- eur, zmluvná pokuta a úrok z omeškania vo výške 400,- eur, trovy konania vo výške 800,- eur. Exekútorka pritom nevydala žiaden iný príkaz na vykonanie exekúcie, okrem príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti. 6. Žalobkyňa zastáva názor, že v zmysle ustanovení § 62 a § 64 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať iba spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku, pričom spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak. Zákon umožňuje, aby bola exekúcia uskutočnená súčasne viacerými spôsobmi exekúcie. Spôsob vykonania exekúcie je na exekútorovi, ktorý však v niektorých prípadoch potrebuje súhlas, resp. návrh oprávneného. V rámci exekúcie môže exekútor zriadiť exekučné záložné právo. Exekútor je však pri voľbe spôsobu exekúcie obmedzený ustanovením § 61b Exekučného poriadku, pretože exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie. Ak by zvolený spôsob exekúcie nezodpovedal jej rozsahu a výťažok by výrazne prevýšil vymáhanú pohľadávku, tento spôsob exekúcie by nebolo možné uskutočniť. Je povinnosťou exekútora konať tak, aby nevznikol zjavný nepomer medzi vymáhanou pohľadávkou a hodnotou vecí, ktoré mieni exekvovať alebo ktoré za týmto účelom zabezpečuje. Konanie v rozpore s vyššie uvedeným môže založiť prípadnú zodpovednosť za škodu spôsobenú exekútorom a tiež disciplinárnu zodpovednosť exekútora. 7. Žalobkyňa v žalobe poukázala, že zriadenie exekučného záložného práva na 194 nehnuteľností je zjavne v rozpore so zásadou primeranosti, účelnosti a efektívnosti exekučného konania, pričom súdna exekútorka aj keď začala zisťovať majetok povinného, nezvolila žiaden spôsob vykonania exekúcie primeraný výške pohľadávky a nezačala realizovať samotný výkon exekúcie, ale pristúpila hneď zriadeniu exekučného záložného práva, ktorým navýšila trovy exekúcie o 7.726,63 eur. Ďalej uviedla, že v predmetnom exekučnom konaní Okresný súd Trebišov v uznesení č.k. 14Er/1015/2011 z 05.03.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.03.2012, ktorým okrem iného námietky povinného proti zriadeniu exekučného záložného práva zamietol, pretože námietky povinného proti zriadeniu exekučného záložného práva boli podané proti rozhodnutiu súdneho exekútora, proti ktorému námietky nie sú prípustné, v odôvodnení okrem iného uviedol: „Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že za účelom zabezpečenia úhrady pohľadávky oprávneného bolo primerané, účelné a efektívne zriadenie exekučného záložného práva na maximálne jednu alebo dve nehnuteľnosti. Súd bol toho názoru, že zriadenie exekučného záložného práva napríklad na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, k. ú. Č.S., druh - stavba - rozlúčková sieň, súp. č. XXX, na parc. č. X/.X a druh zastavené plochy a nádvoria na parc. č. X/.X, výmera 134 m2, by bolo absolútne dostačujúce, vzhľadom na charakter nehnuteľnosti, na zabezpečenie pohľadávky oprávneného a zároveň by bolo vhodným mechanizmom na „donútenie“ povinného k úhrade jeho záväzku.“ V predmetnom uznesení súd zároveň rozhodol, že námietkam povinného proti ďalším trovám exekúcie, v časti trov exekúcie 7.646,97 eur, vyhovuje. 8. Poukázala tiež na nález Ústavného súdu SR, č.k. III. ÚS 51/2014-42, z 01.07.2014. V tejto súvislosti žalobkyňa zastáva názor, že exekútor v exekučnom konaní musí konať v súlade s komutatívnou spravodlivosťou, ktorej základom je zachovanie rovnováhy hodnôt, a distributívnou spravodlivosťou, ktorej základ je založený na rozdeľovaní hodnôt podľa určitého kritéria. Pomer hodnôt tak musí zohľadňovať primárny zámer, ktorým je rýchla, efektívna a hospodárna vymožiteľnosť práva s cieľom dosiahnutia spravodlivosti. 9. Podľa žalobkyne napadnuté rozhodnutie disciplinárneho senátu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, čím je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku. 10. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že rozhodnutie považuje za správne a zákonné a preto trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. 11. K žalobe sa vyjadrila aj súdna exekútorka W.. W. E., ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a zotrváva na svojich predošlých vyjadreniach uvedených v administratívnom konaní. 12. V preskúmavanej veci bolo primárnou úlohou správneho súdu skúmať, či sú v konaní splnené procesné podmienky konania, ktorých splnenie predstavuje predpoklad pre meritórne rozhodovanie o podanej správnej žalobe a pre naplnenie účelu správneho súdnictva, ktorým je poskytnutie ochrany právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy tak, ako to predpokladá čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 13. Krajský súd v Bratislave ako správny súd na konanie podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 SSP) primárne skúmal prípustnosť žaloby z hľadiska jej predmetu, účelu a splnenie podmienok konania a zistil, že žalobu je potrebné odmietnuť, nakoľko nie sú splnené zákonné podmienky pre jej meritórne prejednanie. 14. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom § 2 ods. 1 SSP. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 17. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 18. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 177 ods. 2 SSP, ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 20. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 21. Konajúci správny súd vychádzajúc z obsahu žaloby, jej predmetu a účelu po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu najskôr posudzoval, či žalobkyňa je osobou oprávnenou na podanie žaloby v súlade s ust. § 178 ods. 1 SSP, ktoré upravuje aktívnu žalobnú legitimáciu. Aktívna procesná legitimácia žalobkyne, ako procesná podmienka v zmysle § 178 ods. 1 SSP, ktorá robí procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a to postavenie účastníka v administratívnom konaní, ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 22. Len samotné tvrdenia žalobkyne o nesprávnosti záverov rozhodnutia správneho orgánu a ich rozpor so zákonom nestačí. Súd preto v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení jednotlivo posudzuje, či žalobkyňa spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. 23. Prenesene na daný preskúmavaný prípad súd považuje za nesporné, že žalobkyňa, Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, keďže na základe § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku bola orgánom oprávneným na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenej súdnej exekútorke W.. W. E.. Uvedeným spĺňa prvú podmienku, resp. predpoklad aktívnej legitimácie žalobkyne, avšak nespĺňa druhý predpoklad aktívnej procesnej legitimácie žalobkyne, týmto je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 24. Subjektívnym právom je potrebné rozumieť vlastné práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Inými slovami povedané fyzická a právnická osoba sa nemôže všeobecnou správnou žalobou domáhať ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva nemožno podriadiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú jej právnu pozíciu, t.j. nezasahujú do jej právnej sféry ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia (bližšie pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sži 2/2011 z 24.02.2011). Skutočnosť, že musí ísť o vlastné subjektívne práva fyzickej alebo právnickej osoby súčasne vylučuje, aby pod tento druh aktívnej žalobnej legitimácie bolo možné podriadiť prípad, keď fyzická alebo právnická osoba, ako účastník administratívneho konania v jeho rámci realizuje jeho verejno-mocenské oprávnenia. Pritom pod ukrátením subjektívneho práva je nutné rozumieť taký stav, keď žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby. 25. Podľa názoru krajského súdu žalobkyňa Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky bola účastníkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého výsledkom je rozhodnutie, ktoré sa správnou žalobou napáda. V rámci uvedeného konania však realizovala svoje verejno-mocenské oprávnenie vyplývajúce z ust. § 223 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku t.j. oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania. 26. Rozhodnutie, ktoré sa žalobou napáda, je výsledkom administratívneho konania, teda disciplinárneho konania, ktorého Lucia Žitňanská, v rozhodnom čase ministerka spravodlivosti bola účastníčkou, v rámci ktorého však realizovala svoje verejno-mocenské oprávnenie, a preto sa uvedené rozhodnutie nemôže týkať subjektívnych práv fyzickej osoby Lucie Žitňanskej, v rozhodnom čase ministerky spravodlivosti, ktoré by vychádzali z konkrétneho právneho predpisu, ovplyvňovali by jej právnu pozíciu, alebo by zasiahli do jej právnej sféry alebo spôsobili zmenu jej právneho postavenia, teda nespĺňa procesnú podmienku osoby oprávnenej na podanie žaloby, aktívnu procesnú legitimáciu žalobcu vyplývajúcu z ust. § 178 ods. 1 SSP, pre absenciu druhého predpokladu na splnenie podmienky aktívnej procesnej legitimácie, čím je nesporné ukrátenie na subjektívnych právach, ktoré je nutné chápať v dvoch rovinách, a to v rovine subjektívneho práva a jeho ukrátenia. 27. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP ako podanú zjavne neoprávnenou osobou odmietol. 28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá. 29. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.