Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/155/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201258 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201258.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu: MAC TV s.r.o., Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322, zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu Slovenskej republiky, Palisády 36, 811 06 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/25/2016 zo dňa 07.06.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : I. Priebeh administratívneho konania 1.Rada na svojom zasadnutí dňa 22.03.2016 prijala uznesenie o začatí správneho konania voči vysielateľovi MAC TV s.r.o., t.j. žalobcovi vo veci možného porušenia § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s tým, že na televíznej programovej službe JOJ odvysielal dňa 06.01.2016 o cca 17:41:42 hod. upútavku na program Naši, ktorá napĺňala definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., a teda reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., pričom mohlo dôjsť k nezabezpečeniu povinnosti, aby bola vysielaná reklama slušná. 2. Správne konanie bolo začaté z dôvodu, že žalobca dňa 06.01.2016 v čase o cca 17:41:42 hod. na televíznej programovej službe JOJ odvysielal upútavku na program Naši, v ktorej mohlo dôjsť vzhľadom na prítomnosť výrazu „poser sa“, vo vete, cit.: Samo: „Poser sa! My sa nebijeme, mami!", k nezabezpečeniu povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z, aby bola vysielaná reklama slušná. 3. Dňa 07.04.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí predmetného správneho konania spolu s výzvou, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní. Súčasne bol upozornený, že pokiaľ svoje práva v stanovenej lehote nevyužije, Rada môže rozhodnúť vo veci aj bez jeho stanoviska, pokiaľ uzná, že podklady a dôkazy zhromaždené v správnych konaniach sú dostačujúce podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Prílohou oznámenia o začatí správneho konania bol aj prepis/popis skutkového stavu. Dňa 02.05.2016 bola žalobcovi doručená opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, v ktorej mu bola na vyjadrenie určená lehota 5 dní odo dňa jej doručenia. Vyjadrenie účastníka konania k predmetu správneho konania nebolo Rade doručené. 4. Následne Rada pre vysielanie a retransmisiu rozhodnutím č. RP/25/2016 zo dňa 07.06.2016 ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“) postupom podľa ustanovenia § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. rozhodla, že žalobca porušil povinnosť v zmysle ust. § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 06.01.2016 v čase o cca 17:41:42 hod. odvysielal na televíznej programovej službe JOJ upútavku na program Naši, ktorá naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., pri ktorej nezabezpečil, aby bola vysielaná reklama slušná, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 3 319,- € podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.z., ktorá bola určená podľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. 5. V odôvodnení rozhodnutia žalovaná citovala z prepisu/popisu skutkového stavu na základe monitorovaného vysielania od cca 17:30 hod. do cca 17:50 hod., vysielaného dňa: 06.01.2016. • začiatok monitorovaného záznamu 17:30:34 hod. • program Začarovaná Ella 09 • prerušenie programu (17:36:04 h) • zvukovo-obrazový predel • upútavka na program Noviny • zvukovo-obrazový predel • reklama • zvukovo-obrazový predel • upútavkový blok - Naši od cca 17:41:42 do cca 17:42:08 h (trvanie: 26s) Sprievodný mužský hlas: „Potrebujete poradiť? " Samo: „ Poser sa! My sa nebijeme, mami!" Lujza (hodí futbalovú loptu do Maja, ktorý sedí na pohovke a číta noviny): „A všetko je to tvoja vina!" Majo: „ Tak ja vybuchnem!" Lujza (kričí): „Aaaaaa!!!!“ (nasledujú krátke sekvenčné zábery zo seriálu) Sprievodný mužský hlas: „Sledujte nový seriál pre našich aj vašich. " Scéna v obchode. Prichádza muž s dvoma deťmi: „ Toto sú vaše deti? " Majo: „Pani, vy ich poznáte?" Lujza: „I don't speak Slovak. Sorry, sorry." (Lujza odchádza a Marián tiež.) Sprievodný mužský hlas: „Naši, prvá pomoc pre rodičov. Vo štvrtok o 20:35 na dojke.“ pokračovanie upútavkového bloku - Princ z Perzie Piesky času , Noviny. Krimi • oznámenie o programe Naši • zvukovo-obrazový predel • pokračovanie programu 17:43:46 h • koniec záznamu 17:30:06 h Trvanie monitorovaného záznamu: cca 19 min. 32 s 6. V odôvodnení rozhodnutia poukázal a, že predmetný komunikát upriamoval pozornosť recipienta na konkrétny program Naši (identifikovaný dňom a časom vysielania vrátane televíznej programovej služby „Naši, prvá pomoc pre rodičov. Vo štvrtok o 20:35 na Jojke.") a snažil sa získať pozornosť divákov na tento program. Predmetný komunikát teda naplnil definíciu konkrétnej formy vlastnej propagácie a síce upútavky. Predmetný komunikát obsahoval: Samo: „Poser sa! My sa nebijeme, mami! “, pričom predmetná veta odznela v úvode upútavky z úst maloletého chlapca. Výraz „poser sa“ je vulgárny výraz so silnejším negatívnym zafarbením, a teda ide o expresívny výraz. Je ho možné považovať za výraz tak vysokej intenzity, že odporuje bežným normám slušnosti. S poukazom na uvedené Rada dospela k záveru, že žalobca tým, že dňa 06.01.2016 v čase o cca 17:41:42 hod. odvysielal v rámci televíznej programovej služby JOJ upútavku na program Naši, ktorá naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., porušil § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., t.j. povinnosť zabezpečiť, aby bola vysielaná reklama slušná. II. Žaloba 7. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.07.2016 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RP/25/2016 zo dňa 07.06.2016, ktorým mu bola uložená pokuta vo výške 3319,- euro za porušenie povinnosti v zmysle ust. § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z., podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 308/2000 Z.z., určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z.. 8. V žalobe uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádza, je v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní žalovanej bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 9. Námietky žalobcu týkajúce sa zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej možno zhrnúť do štyroch bodov. I. Podľa žalobcu žalovaná nevykonala dôkazy, ktoré údajne tvorili podklad rozhodnutia, resp. tieto dôkazy nevykonala v súlade so zákonom. Týmito podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého rozhodnutia majú byť: • záznam z odvysielanej upútavky na program Naši, odvysielaný na programovej službe JOJ zo dňa 6.1.2016 v čase cca o 17:41:42 a • prepis/popis skutkového stavu. Namietal, že žalovaná nevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z vysielania, resp. pri vykonaní tohto dôkazu postupovala v rozpore s ust. § 34 ods. 2, 4 a § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Žalovaná síce tvrdí, že sa s predmetným podkladom (dôkazom) oboznámila, avšak z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom tak urobila, kedy tak urobila, kto bol pri tomto úkone prítomný, akým spôsobom vykonanie tohto dôkazu prebiehalo, atď. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo správneho spisu a ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z vykonania tohto dôkazu neexistuje žiaden záznam - zápisnica, ktorá je objektívnym popisom priameho pozorovania, formalizovaným súhrnom, ktorý obsahuje najmä súhrn formálnych údajov miesta, času a označenia úkonu, identifikáciu prítomných osôb, popis priebehu predmetného úkonu a ďalšie zákonné požiadavky podľa ustanovení Správneho poriadku. 10. Žalobca má za to, že členovia Rady sa so záznamom z vysielania nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tento dôkaz nevykonali. Vzhliadnutie obrazovo-zvukového záznamu z vysielania členmi Rady je možné považovať za špecifickú formu ohliadky podľa ust. § 38 Správneho poriadku. Vykonávanie dôkazov v prípade, ak nejde o ich vykonanie na ústnom pojednávaní s účastníkom konania, nemôže prebiehať „kabinetným" spôsobom a nie je možné zápisnicu o vykonaní dôkazu zamieňať/stotožňovať/nahrádzať s prepisom/popisom skutkového stavu. Hodnotenie ale aj samotná selekcia do analýzy/prepisu/popisu je prejavom subjektívneho náhľadu na vec. V prípade, ak by analýza nahradila zápisnicu, by de facto rozhodovali nikým nevolení úradníci/zamestnanci, namiesto osobného rozhodovania členov Rady. Je neprípustné, aby predmetné záznamy z vysielania boli len „k dispozícii" členov Rady, ktorí sa môžu, ale aj nemusia s predmetnými záznamami oboznámiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na Uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR, sp.zn. 7As/57/2010-8 z 03.04.2012. 11. Žalobca prepis/popis skutkového stavu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neopovažuje za autentický, nebol získaný zákonným spôsobom. Zo skutkového stavu je zrejmé, že Rada len získala záznamy z vysielania. Zo skutkového stavu však nie je zrejmé, ako Rada dospela k tomu, čo je obsahom záznamov z vysielania a kto sa s týmto obsahom oboznámil a akým spôsobom. Podľa žalobcu vyhotovovanie zápisnice o vykonanom dokazovaní nie je ničím odlišné od vyhotovovania zápisnice o hlasovaní členov Rady a jej absencia sa nemôže aj s ohľadom na ustanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku považovať za zákonný postup Rady. Ak Rada dôkazy nevykonala, alebo o ich vykonaní nevyhotovila zápisnicu, zistenie skutkového stavu veci je nedostatočné a navyše v rozpore s obsahom spisov. 12. - II. Žalobca ďalej namietal, že v súlade s trestnoprávnymi princípmi aplikovanými na správne trestanie, bola Rada povinná vo svojom oznámení vo veci samej vyčerpávajúco uviesť skutok, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu vrátane spôsobu jeho spáchania tak, aby bolo žalobcovi zaručené právo na obhajobu a má právo byť informovaný o skutku, ktorý sa mu kladie za vinu. Tvrdí, že nebol do detailu oboznámený so skutkom, ktorý sa mu kladie za vinu, ani so spôsobom, ktorým sa mal porušenia povinnosti dopustiť. 13.Rada v oznámení o začatí správneho konania neidentifikovala žiadne kritériá a ani neuviedla žiadne podklady, z ktorých vychádzala pri určení, že slovo „poser sa" je neslušné/expresívne alebo bolo použité v neslušnom kontexte alebo v neslušnom význame a ani neidentifikovala dôvody, pre ktoré predmetné slovo považuje za neslušné. Rada nemôže na výklad pojmu „poser sa" použiť správnu úvahu, ale je povinná vychádzať z náležite zisteného skutkového stavu veci. Podľa jeho názoru Rada nedostatočne zistila skutkový stav veci, nakoľko nevykonala dôkaz, ktorým by vymedzila kontext použitého slova „poser sa" a ktorým by preukázala, že slovo „poser sa" je slovom neslušným. Rada v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že „Vulgárny výraz „poser sa“ je zväčša používaný ako nadávka smerujúca voči konkrétnej osobe." ... „V predmetnom komunikáte bol tento výraz použitý ako nadávka, na vyjadrenie hnevu voči inej osobe a odznel v rámci hádky medzi deťmi." Žalobca toto vyjadrenie považuje za nepreskúmateľné, pretože Rada ho nijako adekvátne neodôvodnila, ani nepodložila akýmikoľvek dôkazmi. Rada nie je morálnou autoritou určujúcou, čo je slušné a čo nie. Napadnuté rozhodnutie ako aj konanie Rady, ktoré mu predchádzalo je excesívnym pokusom Rady trestať vysielateľa nad rámec zákonných ustanovení. 14.- III.Na vymedzenie vhodnosti vysielaného obsahu upútaviek slúžia ustanovenia § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.z., ktoré odkazujú na jednotný systém označovania programov, podľa ich vekovej vhodnosti. Upútavky na vlastný program síce podľa výkladu Rady sa zaraďujú pod reklamu, avšak upútavka na vlastný program je špecifickou formou reklamy, na ktorú sa vzťahujú špeciálne podmienky. Jednotný systém označovania programov, na ktorý odkazuje ustanovenie § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.z. v sebe odráža špecifickejšie pravidlá vhodnosti, morálky a slušnosti vysielaných programov, najmä s ohľadom na vekové kategórie divákov. 15. Vysielateľ označil odvysielané upútavky označením vhodnosti „12" (nevhodné do 12 rokov), čím došlo k vymedzeniu hranice vhodnosti použitých výrazov. Rada voči žalobcovi nezačala konanie o porušenie § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.z. v súvislosti s odvysielanými upútavkami, čím mala jednoznačne za to, že upútavka na program bola označená príslušným označením vhodnosti. 16. Pokiaľ špecifické ustanovenia § 1 ods. písm. k) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 589/2007 Z.z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek programovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len vyhl. č. 589/2007 Z.z.), umožňujú žalobcovi vysielať upútavky na program obsahujúce slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 12 rokov, tak tieto upútavky nemôžu zároveň porušovať ustanovenie § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z., nakoľko predstavujú špecifickú úpravu (lex specialis) podmienok uvádzania upútaviek na vlastný program do vysielania. 17.V prejednávanej veci je jednoznačné, že upútavka na program a v nej použité výrazy boli v súlade s podmienkami vyhl. č. 589/2007 Z.z., nakoľko § 1 ods. 3 písm. k) vyhl. č. 589/2007 Z.z. umožňoval ich odvysielanie vo vymedzenú hodinu. Špecifickosť reklamného charakteru upútaviek na vlastný program má za následok, že v dôsledku splnenia § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.z. nemohlo dôjsť k porušeniu § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z., nakoľko konanie žalobcu bolo výkonom jeho práv v súlade so zákonom, čo zakladá zánik protiprávnosti jeho konania podľa ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z.. 18. -IV. Rada v konaní postupovala nezákonne a nesprávne právne vec posúdila, nakoľko uložila vysielateľovi sankciu napriek skutočnosti, že vysielateľa v minulosti na porušenie povinnosti nikdy neupozornila, čím nebola splnená podmienka na uloženie pokuty. 19. Rada dôvodnosť uloženia sankcie odôvodnila tým, že žalobca sa už v minulosti dopustil porušenia ust. § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z. a poukázala na rozhodnutia č. Rl/032/2012 zo dňa 24.4.2012, č. RP/O11/2O13 zo dňa 29.1.2013, č. RL/032/2012 zo dňa 10.9.2013. Podľa žalobcu však rozhodnutie č. Rl/032/2012 sa síce týkalo porušenia povinnosti podľa ust. § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z. avšak spôsobom, ktorý nebol identický a ani podobný s predmetnou vecou, pretože predmetom konania, nebolo odvysielanie upútavky na vlastný program a použitie slova „poser sa". Z uvedeného dôvodu preto nie je možné konanie, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu považovať za opakované porušenie povinnosti, na ktoré by bol žalobca opakovane upozornený. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR z 03.04.2012, sp.zn. 6 As/26/2010-101. Podľa žalobcu len dostatočne špecifické a obsahovo takmer totožné vymedzenie porušenia povinnosti môže byť spôsobilým rozhodnutím Rady tvoriacim kvalifikované „upozornenie" na opakované porušenie zákona. III. Vyjadrenie žalovanej 20. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 26.09.2016 žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu uvedeným v žalobe. Napadnuté rozhodnutie považuje za riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych záverov, výšku pokuty považuje tiež za plne odôvodnenú. Napadnuté rozhodnutie nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a rovnako ani postup žalovanej v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 21. K námietke žalobcu týkajúcej sa nevykonania dôkazu - ohliadky záznamov z vysielania programovej služby JOJ, resp. že pri vykonaní tohto dôkazu postupovala v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, nakoľko o vykonaní tohto dôkazu nevyhotovila zápisnicu uviedla, že obdobná námietka bola vznesená i v konaniach č. 2SŽ/3/2009, 3SŽ/66/2009-25, 5SŽ/8/2010, 3SŽ/22/2012, 6SŽ/21/2012, 2SŽ/15/2013, 7SŽ/1/2013, 5SŽ/14/2013, 7SŽ/10/2013, 3SŽ/18/2013, 5SŽ/25/2013, 5SŽ/17/2013, 8SŽ/22/2013 alebo 6SŽ/7/2014 v ktorých NS SR postup žalovanej pred vydaním rozhodnutia schválil a napadnuté rozhodnutia Rady potvrdil. S názorom NS SR v tejto veci súhlasil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich uzneseniach vo veciach sp. zn. I. ÚS 2/2015-12,1.1JS 3/2015-11 a I. ÚS 4/2015-11. 22. Poukázala, že podkladom pre rozhodnutie sú podľa Správneho poriadku všetky skutočnosti, ktoré môžu prispieť k zisteniu skutočného stavu veci. Záznam vysielania je jedným z podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní, na ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. bol žalobca povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k správnemu konaniu dôkazy, ktoré sú mu známe. Žalobca bol v oznámení o začatí správneho konania vyzvaný, aby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní, ktorými boli záznam odvysielanej upútavky na program Naši, odvysielaný na programovej službe JOJ dňa 06.01.2016 o cca 17:41:42 hod. (ďalej aj len záznam) a prepis/popis skutkového stavu, ktorý tvoril prílohu oznámenia o začatí správneho konania. Žalovaná teda postupovala podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a žalobcovi dala možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia. Žalovaná pri svojom rozhodovaní nepoužila žiadne ďalšie podklady z dôvodu, že skutkový stav veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený, a to preskúmaním vyššie uvedených podkladov pre rozhodnutie, súčasťou ktorého bolo aj vzhliadnutie záznamov vysielania predmetného programu žalovanou. 23. Spochybnenie sledovania záznamov vysielania, ktorých obsah je predmetom správnych konaní, členmi Rady nemá racionálny základ a uvedené námietky žalobcu sú len nepodloženými tvrdeniami, ktoré sú navyše zavádzajúce. Žalovaná sa náležite a v miere dostatočnej pre rozhodnutie vo veci oboznámila so skutkovým stavom. Z povahy podkladu pre rozhodnutie - záznamu vysielania je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len jeho vzhliadnutím. Žalovaná dôkladne a spoľahlivo zistila skutkový stav tak, ako bol žalobcom odvysielaný a to z podkladov pre rozhodnutie, ktoré aj v rozhodnutí uviedla. 24. Skutkový stav v tej najhodnovernejšej podobe je zachytený len v podobe záznamu vysielania, avšak vzhľadom na písomnosť správneho konania je nutné tento obsah preniesť do písomnej podoby. Žalovaná súhlasí s tvrdením žalobcu, že písomný prepis/popis skutkového stavu nie je možné zamieňať ani stotožňovať so zápisnicou o vykonaní dôkazu, avšak slúži na zachytenie obsahu skutkového stavu zaznamenaného na technickom nosiči, t.j. na hmotnom substráte do písomnej podoby, v ktorej je možné ho potom použiť na účely správneho konania. Prepis/popis skutkového stavu je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia a je tiež písomnosťou, ktorá sa zasiela účastníkovi konania pri začatí správneho konania, aby sa mohol k jej obsahu ako k jednému z podkladov pre rozhodnutie vyjadriť. Žalobca v rámci správneho konania neuviedol žiadne námietky voči podkladom pre rozhodnutie, a preto nepovažovala žalovaná záznam vysielania programu a prepis/popis za sporný. Spochybnenie autenticity prepisu/ popisu skutkového stavu žalobcom je neopodstatnené. Žalovaná v prípade vykonania dôkazu nijakým spôsobom nepochybila, dôsledne zistila skutočný stav veci a pri jeho zisťovaní postupovala v súlade so zákonom. Žalovaná svoje závery potvrdila hlasovaním, ktoré je zaznamenané v zápisnici zo zasadnutia Rady zo dna 07.06.2016. 25. K uzneseniu rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. 7As/57/2010-82, z 03.04.2012 uvedeného žalobcom žalovaná uviedla, že Rada pro rozhlasové a televizní vysílaní vo svojom vyjadrení k veci vedenej na Nejvyšším správním soudé pod sp. zn. 7 As 57/2010 uviedla, že úkon výkonného orgánu Rady pro rozhlasové a televízni vysílaní je potrebné považovať za úkon samotnej Rady pro rozhlasové a televízni vysílaní. Žalovaná však striktne rozlišuje medzi Kanceláriou Rady a Radou samotnou, pričom ich činnosť nie je možné zamieňať. Kancelária Rady podľa § 13 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. vykonáva administratívne a technické činnosti Rady a v každom konkrétnom prípade môžu meritórne rozhodnúť jedine členovia Rady po preskúmaní všetkých získaných podkladov. 26. Tvrdenie žalobcu, že Rada sa neoboznámila s obsahom záznamu vysielania, je absolútne nepodložené a nezakladá sa na pravde. Členovia Rady sa s jeho obsahom oboznámili, čo vyplýva aj zo samotného napadnutého rozhodnutia. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia detailne popisuje a rozsiahlo analyzuje vysielanie konkrétneho vysielateľa. Je zrejmé, že v prípade, ak by Rada nevzhliadla záznam vysielania, nemohla by v súvislosti s ním následne vynášať závery a hodnotenia, nakoľko by netušila, čo je jeho obsahom. Je zrejmé, že v prípade vzhliadnutia záznamu sa nejedná o akt rozhodnutia Rady, ale o oboznámenie sa s obsahom záznamu, o ktorom sa nespisuje zápisnica. K uvedenému poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. č. 6Sž/7/2014. 27. Žalovaná je názoru, že nie je možné porovnávať vzhliadnutie záznamu s hlasovaním členov rady, o ktorom sa vyhotovuje zápisnica. Hlasovanie je prejavom vôle členov Rady a aktom rozhodnutia, ktoré Rada prijala. Tento prejav vôle je v písomnej podobe zachytený v zápisnici o hlasovaní. 28. K ďalšej námietke žalobcu žalovaná uviedla, že z oznámenia o začatí správneho konania vyplýva, že predmetom daného správneho konania bolo práve posúdenie „slušnosti“ danej upútavky. Žalobcovi bolo jasne a zrozumiteľne oznámené, k akému porušeniu mohlo dôjsť a z akého dôvodu. 29. Dôvody, ako aj úvahy, na základe ktorých dospela Rada k záveru, že predmetná upútavka je neslušná (vrátane rozboru použitého pojmu „poser sa“) sú podrobne uvedené a analyzované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Povaha tohto inštitútu vylučuje, aby bolo možné všetky aspekty správnej úvahy preukázať objektívnymi skutočnosťami. Tento inštitút umožňuje rozhodujúcemu orgánu využívať pri svojej činnosti subjektívne zhodnotenie a interpretovanie relevantných skutočností. Tvrdenia žalobcu o chýbajúcich dôkazoch, ktoré by preukazovali subjektívny názor správneho orgánu, považuje za zjavne účelové. 30. Z obsahu predmetného komunikátu je zrejmé, že tento upútaval a teda sa snažil získať pozornosť divákov na tento program. Táto upútavka naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. Navrhovateľ označil túto upútavku totožne ako program samotný, v zmysle povinnosti podľa § 1 ods. 6 vyhl. č. 589/2007 Z.z. 31. Ako vyplýva z obsahu povinnosti podľa § 1 ods. 6 vyhl. č. 589/2007 Z.z. (označiť upútavku totožne ako program samotný) účelom tejto povinnosti je informovať rodičov o vekovej vhodnosti propagovaného programu (teda programu, ktorý bude vysielaný) a nie informovať o vekovej vhodnosti upútavky ako samostatnej zložky programovej služby. Naopak povinnosť zabezpečiť, aby bola reklama (a teda aj jej osobitná forma vlastná propagácia vrátane upútavky) slušná sa vzťahuje priamo na danú zložku programovej služby. Zákon č. 308/2000 Z.z. neobsahuje žiadnu výnimku, ktorá by sa týkala povinnosti zabezpečiť, aby bola vysielaná reklama čestná a slušná. 32. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že podmienky ustanovené vo vyhl. č. 589/2007 Z.z. predstavujú špecifickú úpravu (Lex specialis) ku všeobecnej úprave (Lex generalis) ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. Absurdnosť tohto tvrdenia tiež preukazuje aj skutočnosť, že povinnosť označiť ako nevhodné pre maloletých do 12 rokov zložky zodpovedajúce stanoveným kritériám sa týka všetkých zložiek programovej služby, kým povinnosť podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. sa týka výlučne reklamy. 33. K námietke žalobcu týkajúcej sa predchádzajúceho upozornenia na porušenie zákona, ktoré sa musí vzťahovať na rovnaký špecifický problém a prípad uviedla, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko skutková podstata predmetného správneho deliktu je vymedzená práve § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., ktorý ustanovuje povinnosť, aby vysielaná reklama a telenákup boli čestné a slušné. Aj sám žalobca uviedol, že v minulosti mu už bola za porušenie tejto povinnosti uložená sankcia. K spáchaniu rovnakého správneho deliktu došlo odvysielaním inej programovej zložky - reklamy na bylinkovú kofolu, upútavky na program Extrémne rodiny a upútavky na program Deň a noc, ktoré Rada vzhľadom na ich obsah označila ako neslušné. 34. Účastník konania sa v minulosti viackrát dopustil porušenia povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z .z. čo vyplýva z rozhodnutí žalovanej č. RL/032/2012 zo dňa 24.04.2012, č. RP/011/2013 zo dňa 29.01.2013, č. RP/072/2013 zo dňa 10.09.2013, ktorými bola žalobcovi uložená sankcia za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. Zo znenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že podstatným pre uloženie sankcie je opätovné porušenie rovnakej povinnosti, t.j. skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorá je upravená v konkrétnom ustanovení zákona, v tomto prípade § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. Spôsob akým dôjde k porušeniu rovnakej povinnosti nie je kľúčovým. Rada ukladá sankciu - pokutu za opätovné porušenie rovnakej povinnosti, bez ohľadu na to, či k tomuto porušeniu dôjde rovnakým spôsobom. Uvedený záver je v súlade s konštantnou judikatúrou NS SR z dôvodu, že požiadavku predchádzajúceho upozornenia na porušenie povinnosti nemožno chápať tak, že sa má týkať identického skutku ale tak, že sa viaže na opakované, či opätovné porušenie právnej povinnosti. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Sž 101/01, sp. zn. č. 3SŽ/22/2013 zo dňa 06.05.2014, sp. zn. 4 Sž 145/02, sp. zn. č. 8SŽ/10/2012. Rovnaké právne posúdenie zastáva aj Nejvyšší správni soud ČR v rozhodnutí zo dňa 14.05.2008, č.j. 6 As 21/2007-109, č. 6 As 30/2008-97 zo dňa 22.01.2009, č. 4 As 35/2007-120 zo dňa 30.05.2008, č. 6 As 20/2008-83 zo dňa 22.01.2009. Vzhľadom na kogentnú povahu ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. („Rada uloží...“) a na konštantnú judikatúru NS SR odporkyňa nemohla rozhodnúť inak ako uložiť navrhovateľovi pokutu. 35. Pri určovaní druhu sankcie sa žalovaná pridržiavala kogentného ustanovenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a nakoľko sa žalobca napriek písomnému upozorneniu Rady opätovne dopustil porušenia povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., Rada dospela k záveru, že sú splnené podmienky na uloženie sankcie - pokuty. 36. Tvrdenie žalobcu, že KS BA do dnešného dňa právoplatne nerozhodol o žalobe podanej voči rozhodnutiu Rady č. RL/032/2012 je zavádzajúce, pretože KS BA o tejto žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 19.11.2013, sp.zn. 5S 256/2012-27, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.01.2014. Rozhodnutie Rady č. RP/011/2013 zo dňa 29.01.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2014 a rozhodnutie č. RP/072/2013 zo dňa 10.09.2013 nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014. V čase spáchania správneho deliktu ako aj v čase, keď Rada rozhodovala o udelení sankcie, tieto rozhodnutia teda boli právoplatné. Vzhľadom na kogentnú povahu ust. § 64 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z. žalovaná nemohla rozhodnúť inak, ako uložiť žalobcovi pokutu. IV. Právne posúdenie veci 37. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 38. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 39. Podľa § 4 ods. 1 až 4 zák. č. 208/2000 Z.z., poslaním rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. 40. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. 41. Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi. 42. Činnosť rady vyplývajúcu z jej poslania (odseky 1 a 2) a z jej pôsobnosti (§ 5) vykonávajú členovia rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci Kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len "kancelária"). 43. Podľa § 5 ods. 1 písm. g) a h) zák. č. 208/2000 Z.z., do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia, 44. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., reklama na účely tohto zákona je akékoľvek verejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie, ktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľnosti, práv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom. 45. Podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby nim vysielaná reklama a telenákup boli čestné a slušné. 46. Podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z., vlastná propagácia na účely tohto zákona je činnosť vysielateľa určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie, programy, tovary alebo služby, priamo spojené s vysielaním a programami; za vlastnú propagáciu sa nepovažuje oznámenie vysielateľa, ktorým informuje verejnosť o vlastnom programe. 47. Podľa § 1 ods. 3 písm. k) vyhlášky č. 589/2007 Z.z. O jednotnom systéme označovania audiovizuálnych diel, audiovizuálne diela, multimediálne diela, programy poskytované prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a programy alebo iné zložky televíznej programovej služby sa klasifikujú ako nevhodné pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, ak obsahujú slovnú agresivitu alebo expresívne vyjadrovanie, ktoré vzhľadom na ich kontextuálny výskyt, frekvenciu výskytu, spôsob a formu ich spracovania alebo zobrazenia a vzhľadom na charakter, druh, umelecké a morálne posolstvo diela alebo programu možno považovať za primerané vekovej skupine maloletých od 12 rokov. 48. Podľa § 1 ods. 6 vyhlášky č. 589/2007 Z.z., obsah každého audiovizuálneho diela, multimediálneho diela, programu poskytovaného prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, programu alebo inej zložky televíznej programovej služby sa klasifikuje samostatne; to neplatí pre zložku televíznej programovej služby, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na vlastné vysielanie a programy (ďalej len "upútavka"). Obsah každej časti seriálu, série alebo cyklu sa klasifikuje osobitne. 49. Podľa § 64 ods. 1 písm. d) zák. č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie: pokutu. 50. Podľa § 64 ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z., sankciu podľa odseku 1 písm. d) rada uloží, ak vysielateľ, prevádzkovateľ retransmisie, poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie alebo právnická osoba alebo fyzická osoba podľa § 2 ods. 3 a 4 aj napriek písomnému upozorneniu rady opakovane porušila povinnosť. Rada uloží pokutu bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 19. Rada môže uložiť pokutu aj bez predchádzajúceho upozornenia, ak bola porušená povinnosť uložená v § 16 ods. 2 písm. a) a c), ods. 3 písm. k), § 20 ods. 1 a 4, § 30, ako aj v prípade vysielania bez oprávnenia [§ 2 ods. 1 písm. b)] alebo prevádzkovania retransmisie bez oprávnenia [§ 2 ods.1 písm. e)]. 51. Podľa § 67 ods. 5 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z., Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319,- eur do 165 969,- eur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497,- eur do 49 790,- eur, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu. 52. Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní. 53. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 54. Podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, o ústnych podaniach a o dôležitých úkonoch v konaní, najmä o vykonaných dôkazoch, o vyjadreniach účastníkov konania, o ústnom pojednávaní a o hlasovaní správny orgán spíše zápisnicu. 55. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 56. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 57. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 58. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 59. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 60. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutie žalovanej č. RP/25/2016 zo dňa 07.06.2016 , ktorým rozhodla, že žalobca porušil povinnosť v zmysle ust. § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 06.01.2016 v čase o cca 17:41:42 hod. odvysielal na televíznej programovej službe JOJ upútavku na program Naši, ktorá naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. I zákona č. 308/2000 Z.z., pri ktorej nezabezpečil, aby bola vysielaná reklama slušná, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 3 319,- € podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d) v spojitosti s ust. § 67 ods. 5 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. 61. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP). Správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192 (§ 120 SSP). 62. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 63. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojim postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj následky ním vzniknuté, môžu mať vplyv na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. 64. Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii. 65. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca dňa 06.01.2016 v čase o cca 17:41:42 hod. odvysielal na televíznej programovej službe JOJ upútavku na program Naši. Uvedená upútavka naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. Po vykonanom dokazovaní žalovaná dospela k záveru, že žalobca pri odvysielaní predmetnej upútavky na program Naši nezabezpečil, aby vysielaná reklama bola slušná, čím porušil povinnosť v zmysle ust. § 32 ods. 3 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z. Za uvedené porušenie povinnosti žalovaná uložila žalobcovi žalobou napadnutým rozhodnutím pokutu vo výške 3319,- euro podľa ust. § 64 ods. 1 písm. d) v spojení s ustanovením § 67 ods. 5 písm. a) zák. č. 308/2006 Z.z. 66. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov na pojednávaní dňa 18.10.2018 a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 190 SSP. 67. Žalobca v prvom rade namietal, že žalovaná dôkazy (záznam z odvysielanej upútavky na program Naši, odvysielaný na programovej službe JOJ zo dňa 06.01.2016 v čase cca o 17:41:42 a prepis/ popis skutkového stavu), ktoré tvorili podklad rozhodnutia nevykonala v súlade so zákonom, resp. že nevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z vysielania, resp. pri vykonaní tohto dôkazu postupovala v rozpore s ust. § 34 ods. 2, 4 a § 22 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. (námietky žalobcu uvedené pod bodom I. žaloby). 68. Správny súd s uvedenou námietkou žalobcu sa nemôže stotožniť a v zmysle ust. § 140 SSP poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. č. 6Sž/7/2014 zo dňa 29. januára 2015, predmetom ktorého bolo posúdenie, či žalovaná pri vykonávaní dôkazov postupovala v rozpore so Správnym poriadkom, keď nevyhotovila zápisnicu o ohliadke záznamu vysielania svedčiacej o tom, že sa oboznámila bezprostredne priamym pozorovaním s jeho obsahom, poukazom na ust. § 71 ods. 1 zákona o vysielaní v spojení s § 34 ods. 2, § 22 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, v ktorej súvislosti dal žalobca do pozornosti Uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR sp.zn. 7As/57/2010-82 z 03.04.2012. 69. Najvyšší súd v odôvodnení rozsudku uviedol, „zákonodarca (v ust. § 22 ods.1 Správneho poriadku) ustanovuje, že správny orgán spisuje zápisnicu pri ústnom podaní, pri dôležitom úkone v konaní, pri ústnom pojednávaní a ak vo veci koná a rozhoduje kolektívny správny orgán pri hlasovaní. Z gramatického výkladu uvedenej právnej normy je zrejmé, že je na zvážení správneho orgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité a to podľa okolností danej veci, čo vyplýva z dikcie zákonom stanoveného „najmä“. Zápisnica predstavuje písomný záznam o vykonanom procesnom úkone, resp. konaní, o jeho výsledkoch, ktorý vyhotovuje zamestnanec správneho orgánu. Dôležitosť zápisnice spočíva v tom, že má dôkaznú moc verejnej listiny (§ 37), pričom zápisnica je len jeden z možných dôkazov v správnom konaní (34 ods. 2), a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy a správny orgán je povinný ju hodnotiť v súlade s § 34 ods. 5. 70. Vychádzajúc zo skutkových zistení je zrejmé, že navrhovateľ v danej veci nepodal žiadne stanovisko a teda nevzniesol ani námietku, v ktorej by vyjadril pochybnosti k podkladom pre vydanie rozhodnutia, uvedených v oznámení o začatí správneho konania - záznam z vysielania a prepis/popis skutkového stavu tvoriaceho prílohu oznámenia, ako aj nenavrhoval vykonanie žiadneho dôkazu a nevyjadril ani pochybnosti o tom, že by odporca v predmetnom konaní postupoval len z prepisu/popisu vypracovaného kanceláriou Rady bez bezprostredného vzhliadnutia odvysielaného programu. Uvedenú námietku navrhovateľ vzniesol až v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Rady. Odporca sa k uvedenej námietke navrhovateľa vyjadril v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku tak, že uviedol, že z povahy podkladu pre rozhodnutie - záznamu z vysielania, je zrejmé, že je možné sa s ním oboznámiť len jeho vzhliadnutím a spochybnenie sledovania programu, ktorého obsah je predmetom správneho konania členmi Rady, nemá racionálny základ a uvedené námietky zo strany navrhovateľa sú len nepodloženými tvrdeniami, ktoré sú navyše aj zavádzajúce. Tvrdil, že v prípade záznamu ide o zvukovo obrazovú, prípadne iba o zvukovú informáciu zachytenú na dátovom nosiči podobne ako pri vykonaní dôkazu listinou a rovnako ako v prípade listiny ani o vzhliadnutí záznamu vysielania sa nespisuje zápisnica, nakoľko je zrejmé, že s jeho obsahom je možné sa oboznámiť len vzhliadnutím. ............ Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice resp. iného záznamu odporcom o oboznámení sa so záznamom z predmetného vysielania v danom prípade nie je možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. Nemožno nechať bez povšimnutia skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu správneho konania nepadal žiadne stanovisko, nenavrhoval vykonanie žiadneho dôkazu, nenamietal porušenie právnej povinnosti, i keď navrhovateľ ako osoba obvinená zo spáchania správneho deliktu má plné právo zostať počas celého konania absolútne pasívna, nevyjadrovať sa, ani nenavrhovať žiadne dôkazy, nakoľko správny orgán zaťažuje dôkazné bremeno, ktoré správny orgán unesie len v prípade, ak porušenie povinnosti vysielateľa preukáže bez dôvodných pochybností. V zmysle § 32 ods.1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci a v zmysle § 33 ods.1, 2 postupovať v konaní v súčinnosti s účastníkom konania. Účastník správneho konania ma právo na súčinnosť v právnom konaní v zmysle § 33 ods.1 správneho poriadku a súčasne v zmysle § 34 ods. 3 správneho poriadku je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy mu známe na podporu svojich tvrdení, teda uvedená právna úprava prenáša dôkazné bremeno aj na účastníka správneho konania. Pokiaľ teda navrhovateľ ako obvinený z porušenia právnej povinnosti potom ako sa dozvedel o začatí správneho konania vo veci porušenia právnej povinnosti, mal nielen právo, ale i povinnosť navrhnúť mu známe dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, pretože ak svoje právo na súčinnosť v správnom konaní nevyužil, Pokiaľ sa však navrhovateľ v opravnom prostriedku bránil najmä tým, že Rada v správnom konaní pochybila, keď o vzhliadnutí záznamu vysielania nevyhotovila zápisnicu, nenamietajúc zistenia preukazujúce porušenie právnej povinnosti, samotná táto skutočnosť nemohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia v danej veci. Súd nesúhlasil ani s argumentáciou navrhovateľa, že Rada ako správny orgán nevykonala dôkaz - ohliadku záznamov z vysielania predmetných programov. Zákonodarca dôkaz ohliadky ustanovuje v § 38 správneho poriadku, v zmysle ktorej právnej úpravy, poznatky, ktoré v rámci ohliadky správny orgán získa dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na prejednávanú vec v správnom konaní, pričom ohliadku veci možno vykonať iba na vec majúcu hmotný charakter a ktorá bola predložená správnemu orgánu alebo sa ohliadka veci vykonávaná mieste, kde sa táto vec nachádza (ohliadka nehnuteľnosti- pozemku, stavby). Vychádzajúc uvedenej právnej úpravy a skutkových zistení danej veci - z charakteru záznamu vysielania, by v zmysle argumentácie navrhovateľa mohol byť predmetom ohliadky len technický nosič záznamu z vysielania. 71. Súd nesúhlasil ani s tvrdením navrhovateľa, že vyhotovovanie zápisnice o vykonanom dokazovaní nie je ničím odlišné od vyhotovenia zápisnice o hlasovaní členov Rady. Vychádzajúc z účelu a charakteru zápisníc zápisnica o vykonanom dôkaze svedčí o skutočnosti relevantnej pre vydanie rozhodnutia vo veci, pričom zápisnica o hlasovaní členov Rady svedčí o tom, ako rozhodovali jednotliví členovia Rady, a preto pre preukázanie prijatia rozhodnutia Radou, plní funkciu zásadného významu, z ktorých dôvodov jej absencia v administratívnom spise by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. 72. Pokiaľ navrhovateľ v danej súvislosti dal do pozornosti Uznesenie rozšíreného senátu Najvyššího správního soudu ČR sp. zn. 7As/57/2010 - 82 z 03.04.2012, najvyšší súd zastáva názor, že nie je možné vychádzať z právneho názoru súdu iného štátu.“ 73. Žalobca ďalej pod bodom II. podanej žaloby namietal, že Rada v oznámení o začatí správneho konania neidentifikovala žiadne kritériá a ani neuviedla žiadne podklady, z ktorých vychádzala pri určení, že slovo „poser sa" je neslušné/expresívne, alebo bolo použité v neslušnom kontexte alebo v neslušnom význame a ani neidentifikovala dôvody, pre ktoré predmetné slovo považuje za neslušné. 74. K uvedenej námietke správny súd uvádza, že žalobcovi bolo žalovanou zaslané oznámenie o začatí správneho konania č. 251/SKO/2016 zo dňa 22.03.2016, ktoré mu bolo doručené dňa 07.04.2016. Súčasťou podaného oznámenia bol i prepis/popis skutkového stavu. Z oznámenia o začatí správneho konania vyplýva, že predmetom daného správneho konania bolo posúdenie „slušnosti“ danej upútavky, nakoľko je v ňom výslovne uvedené, že žalobca dňa 06.01.2016 v čase o cca 17:41:42 hod. na televíznej programovej službe JOJ odvysielal upútavku na program Naši, v ktorej odznelo: .......... Samo: „Poser sa! My sa nebijeme, mami!" .......... Vzhľadom na obsah predmetnej upútavky sa javí, že táto mohla naplniť definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zák. č. 308/2000 Z.z., ktorá je špecifickou formou reklamy definovanou podľa ust. § 32 ods. 1 citovaného zákona. A keďže daná upútavka obsahovala expresívny výraz: „poser sa!“, vzniklo dôvodné podozrenie, že odvysielaním predmetnej upútavky mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti žalobcu zabezpečiť, aby bola vysielaná reklama slušná, a tým k porušeniu § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že žalobcovi bolo jasne a zrozumiteľne oznámené k akému porušeniu povinnosti zákona mohlo dôjsť a z akého dôvodu. V oznámení bol teda skutok, ktorý sa kládol žalobcovi za vinu špecifikovaný nezameniteľným spôsobom. 75. Súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, keď tvrdil, že Rada nemôže na výklad pojmu „poser sa" použiť správnu úvahu, a preto Rada nedostatočne zistila skutkový stav veci, nakoľko nevykonala dôkaz, ktorým by vymedzila kontext použitého slova „poser sa" a ktorým by preukázala, že slovo „poser sa", je slovom neslušným. 76. V prvom rade je potrebné ozrejmiť pojem slušnosť, respektíve, čo sa považuje za slušné. Pod pojmom slušné treba rozumieť konanie, respektíve výrazy, ktoré neodporujú pravidlám spoločenského správania sa. Pojem slušný znamená, že použitý výraz nemá negatívny význam, ale je vykladaný v pozitívnom význame, čo výraz, resp. slovné spojenie „poser sa“ nespĺňa. Dôvody ako aj úvahy, na základe ktorých Rada dospela k záveru, že predmetná upútavka je neslušná sú podrobne uvedené a analyzované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z povahy žalovanou vytýkaného porušenia ust. § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z., t.j. či výraz, resp. slovné spojenie „poser sa“ spĺňa atribúty slušnosti je zrejmé, že k posúdeniu tejto skutočnosti, teda, či predmetná upútavka vzhľadom na svoj obsah bola slušná, resp. neslušná je možné dospieť len na základe vlastnej správnej úvahy orgánu verejnej správy. 77. Správny súd zhodne s tvrdením žalovanej konštatuje, že význam konkrétneho slova, resp. výrazu sa môže líšiť v závislosti od kontextu, v ktorom je tento použitý. Z rozhodnutia vyplýva, že výraz „Poser sa!" bol použitý v rámci scény zobrazujúcej hádku detí, pričom ho adresovalo jedno z detí inému z nich, čo nesporne vyplýva nielen zo záznamu z odvysielanej upútavky ale aj z prepisu skutkového stavu. Z kontextu danej scény jasne vyplýva, že výraz „poser sa!" bol použitý ako nadávka na vyjadrenie hnevu voči inej osobe s určitou dávkou arogancie. Predmetný výraz odznel v rámci vysielania programovej služby JOJ dňa 06.01.2016 o cca 17:41:42 hod., čo vyplýva aj zo záznamu vysielania, zachyteného na kompaktnom disku, t.j. na CD - nosiči, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. 78. Tak, ako už bolo konštatované vyššie, v citácii z odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. č. 6Sž/7/2014 zo dňa 29. januára 2015, žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania, ktoré mu bolo doručené dňa 07.04.2016 spolu s výzvou, aby v lehote do 10 dní od doručenia oznámenia v súlade s § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. k oznámeniu zaslal svoje stanovisko, prípadne navrhol dôkazy a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v predmetnom správnom konaní a opakovane doručenej dňa 02.05.2016 nevyjadril a ani nenavrhol žiadne dôkazy za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, čím sa vystavil v konaní riziku neunesenia dôkazného bremena na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Súd preto námietku žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu žalovanou vyhodnotil ako účelovú, pretože, ak by žalobca tomuto svojmu tvrdeniu prikladal skutočnú relevanciu, bol by tak urobil a vyjadril sa k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní už na základe výzvy žalovanej. 79. Súd neprisvedčil ani námietkam žalobcu uvedeným pod bodom III. podanej žaloby, kde žalobca tvrdil, že špecifickosť reklamného charakteru upútaviek na vlastný program má za následok, že v dôsledku splnenia § 20 ods. 4 zák. č. 308/2000 Z.z. nemohlo dôjsť k porušeniu § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z., nakoľko konanie žalobcu bolo výkonom jeho práv v súlade so zákonom, čo zakladá zánik protiprávnosti jeho konania podľa ustanovenia § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z. 80. Podľa názoru správneho súdu je nesporné, že účelom odvysielania predmetnej upútavky bolo získať pozornosť divákov na tento program. Uvedená upútavka naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a žalobca označil túto upútavku totožne ako program samotný, v zmysle povinnosti podľa § 1 ods. 6 vyhl.č. 589/2007 Z.z. Z ust. § 1 ods. 6 vyhl. č. 589/2007 Z.z. vyplýva, že jeho účelom v ňom uvedenej povinnosti je informovať nielen rodičov, ale kohokoľvek, kto daný program hodlá sledovať, o vekovej vhodnosti propagovaného programu, teda programu, ktorý bude vysielaný a nie informovať o vekovej vhodnosti upútavky ako samostatnej zložky programovej služby tak, ako sa mylne domnieva žalobca. Naopak povinnosť zabezpečiť, aby bola reklama a teda aj jej osobitná forma vlastná propagácia vrátane upútavky, slušná, sa vzťahuje priamo na danú zložku programovej služby. Zákon č. 308/2000 Z.z. neobsahuje žiadnu výnimku, ktorá by sa týkala povinnosti zabezpečiť, aby bola vysielaná reklama čestná a slušná. Povinnosť označiť ako nevhodné pre maloletých do 12 rokov zložky zodpovedajúce stanoveným kritériám sa týka všetkých zložiek programovej služby, kým povinnosť podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. sa týka výlučne reklamy. 81. Súd nevzhliadol dôvodnou ani poslednú námietku žalobcu uvedenú pod bodom IV. žaloby, keď podľa žalobcu Rada vec nesprávne právne posúdila, nakoľko uložila vysielateľovi sankciu bez upozornenia na porušenie povinnosti, čím nebola splnená podmienka na uloženie pokuty. 82. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalovaná vyhodnotila, že u žalobcu ide v posudzovanej veci o opakované porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. K uvedenému dospela s poukazom na rozhodnutia žalovanej: - č. RL/032/2012 zo dňa 24.04.2012, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia- upozornenie na porušenie zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na programovej službe JOJ dňa 06.11.2011 o cca 21:26 hod. a dňa 16.11.2011 o cca 18.06 hod. odvysielal reklamný šot propagujúci produkt Kofola Extra bylinková, ktorého nosným motívom bol milostný vzťah učiteľky a jej žiaka, v dôsledku čoho došlo k porušeniu povinnosti zabezpečiť, aby vysielaná reklama bola slušná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.01.2014. - č. RP/011/2013 zo dňa 29.01.2013, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 3 319 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 25.07.2012 o cca 11:15 hod. odvysielal v rámci programovej služby JOJ, upútavku na program Extrémne prípady, ktorá naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a pri ktorej nezabezpečil, aby bola reklama slušná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.05.2014. - č. RP/072/20I3 zo dňa 10.09.2013, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 3 500 € za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 12.02 2013 o cca 12:15:42 hod, 12:20:21 hod, 12:50:46 hod, 12:58:08 hod, 13:24:46 hod, 13:30:57 hod, 13:46:33 hoď, 13:52:52 hod. 14:27:18 hod, 14:32:27 hod, 14:50:18 hod a 14:55:22 hod odvysielal ha programovej službe JOJ PLUS upútavku na program Deň a noc, ktorá naplnila definíciu vlastnej propagácie podľa § 37a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a zároveň reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. a pri ktorej nezabezpečil, aby bola reklama slušná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2014. 83. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa v minulosti viackrát dopustil porušenia povinnosti podľa § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., čo vyplýva z vyššie uvedených rozhodnutí žalovanej (č. RL/032/2012 zo dňa 24.04.2012, č. RP/011/2013 zo dňa 29.01.2013, č. RP/072/2013 zo dňa 10.09.2013), ktorými bola žalobcovi uložená sankcia za porušenie povinnosti ustanovenej v § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. 84. Zo znenia § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že podstatným pre uloženie sankcie je opätovné porušenie rovnakej povinnosti, t.j. skutkovej podstaty správneho deliktu, ktorá je upravená v konkrétnom ustanovení zákona, v tomto prípade § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. 85. Súd zhodne s tvrdením žalovanej konštatuje, že spôsob, akým dôjde k porušeniu rovnakej povinnosti, nie je kľúčovým. Rada ukladá sankciu - pokutu za opätovné porušenie rovnakej povinnosti, bez ohľadu na to, či k tomuto porušeniu dôjde rovnakým spôsobom, t.j. v preskúmavanej veci použitím slovného spojenia „poser sa!“. 86. Požiadavku predchádzajúceho upozornenia na porušenie povinnosti nemožno chápať tak, že sa má týkať identického skutku ale tak, že sa viaže na opakované, či opätovné porušenie právnej povinnosti § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. 87. V preskúmavanej veci žalobca opakovane porušil povinnosť ustanovenú v ust. § 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., za ktoré porušenie mu bola vyššie citovanými právoplatnými rozhodnutiami žalovanej uložená sankcia (K uvedenému pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 4 Sž 101/01, sp. zn. č. 3SŽ/22/2013, sp. zn. 4 Sž 145/02, sp. zn. č. 8SŽ/10/2012). 88. S poukazom na uvedené správny súd konštatuje, že žalovaná postupovala správne, keď žalovaná pri ukladaní sankcie žalobcovi za opätovné porušenie povinnosti v zmysle ust. § 32 ods. 4 písm. a) zák. č. 308/2000 Z.z. postupovala v súlade s ust. § 64 ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. 89. Zákonom stanovený rozsah pre uloženie úhrnnej sankcie, z ktorého Rada vychádzala je od 3 319,- euro do 165 969,- euro (§ 67 ods. 5 cit. zák.). Žalovanou uložená sankcia vo výške 3 319,- euro je na dolnej hranici zákonom stanoveného rozsahu a zodpovedá závažnosti prejednávanej veci, ktorej výšku žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí aj riadne odôvodnila. 90. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovanej, ako aj preskúmavané rozhodnutie a v ňom prijaté závery, boli súladné so zákonom, s námietkami žalobcu sa orgán verejnej správy vysporiadal dostačujúcim spôsobom a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, na základe akej správnej úvahy orgán verejnej správy zistený skutkový stav právne posúdil. S poukazom na uvedené správny súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol. 91. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej právo na ich náhradu nepriznal, ktorá podľa ustálenej judikatúry nemá v takomto prípade právo na náhradu trov konania. 92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.